načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Moja sestra upírka 5 Druhý pokus - Sienna Mercerová

  > > > > Moja sestra upírka 5 Druhý pokus  
-7%
sleva

Elektronická kniha: Moja sestra upírka 5 Druhý pokus
Autor:

Do Franklin Grove zavítal Hollywood. Olívia sa zaplietla s vychádzajúcou hviezdou Jacksonom Caufieldom. Ivy však má oči na stopkách. Zdá sa, akoby si niekto na filmovom pľaci niesol ...
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  119 Kč 111
+
-
3,7
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Počet stran: 200
Jazyk: sk
Médium: e-book
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-754-4147-8
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Do Franklin Grove zavítal Hollywood. Olívia sa zaplietla s vychádzajúcou hviezdou Jacksonom Caufieldom. Ivy však má oči na stopkách. Zdá sa, akoby si niekto na filmovom pľaci niesol tajomstvo až za hrob...

Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky






Moja sestra upírka 5
Druhý pokus
Aj v tlačenej verzii
Objednať si môžete na stránke
www.albatrosmedia.sk
Sienna Mercerová
Moja sestra upírka 5 – Druhý pokus – e-kniha
Copyright © Albatros Media a. s., 2016
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať
bez písomného súhlasu majiteľov práv





Druhý pokus
Výměna
MOJE SÉGRA JE
UPÍR
Výměna
5





OBSAH
Kapitola 1 . . . . . . . . . . . . . . . . .7
Kapitola 2 . . . . . . . . . . . . . . .32
Kapitola 3 . . . . . . . . . . . . . . .42
Kapitola 4 . . . . . . . . . . . . . . . .61
Kapitola 5 . . . . . . . . . . . . . . . .76
Kapitola 6 . . . . . . . . . . . . . . .95
Kapitola 7 . . . . . . . . . . . . . .108
Kapitola 8 . . . . . . . . . . . . . .125
Kapitola 9 . . . . . . . . . . . . . . 139
Kapitola 10 . . . . . . . . . . . . .165
Kapitola 11 . . . . . . . . . . . . . 177





Zvláštna vďaka patrí Sare O’Connorovej





Knihu venujem Neilovi.
Tentoraz ti patrí každá strana knihy.





7
Kapitola 1
Ivy Vegová bola uväznená v najhoršej nočnej more.
„Vitajte v reštaurácii U pána Kokteila. Ja budem
miešať vaše elixíry.“ Dievča malo takmer taký široký
úsmev, ako je v kreslenom logu podniku. „Čo vám
môžem dnes pripraviť, milí hostia?“
Žiari ako slnko. Ivy by si najradšej zakryla oči.
„Ja... si... ehm...“ Ivin otec pozeral na obrovské
ružové menu za hlavou čašníčky.
„Potrebujeme ešte chvíľu.“ Ivy ho odtiahla a
pustila pred nich mamu s dievčatkom s vrkočmi.
„Navrhujem mrakodrapy,“ zamrmlal a rukou si





8
prešiel cez čierne vlasy, uhladené ako vždy. „Asi by
som si mal vedieť objednať kokteil.“
„Oci, ale ty máš veľmi ďaleko od bežného
človeka,“ pošepkala Ivy a obzerala sa, či ich náhodou niekto
nezačul.
Dnes ráno pán Vega oznámil Ivy, že chce zobrať
svoje dcéry niekam von. Ivy sa ho snažila presvedčiť,
aby vybral miesto, ktoré bude zodpovedať jeho vkusu
viac ako reštaurácia U pána Kokteila, ale trval na tom,
že chce spoznať svet, na ktorý je Olívia zvyknutá –
skončili teda v tom najtypickejšom mieste pre zajačikov
v meste.
„Tu sa píše, že si máš vybrať veľkosť a zvláštnu
príchuť.“ Ivy mu podala menu. „Alebo si môžeš
vybrať podľa vlastného výberu.“
Otec otvoril komplikované menu a otáčal ho, aby
si prešiel celú ponuku. „Naozaj sa hodia k sebe jablká
s mrkvou?“
„Ten som raz mala,“ prikývla Ivy a plastové
náušnice v tvare netopiera sa jej hompáľali na ušiach. „Je to
divná kombinácia, ale chutná.“
Otec sa usmial. „Presne ako moje dve krásne
dvojčatá.“





9
Ivy sa pozrela na sestru Olíviu Abbottovú, ktorá
sedela v najvzdialenejšom boxe reštaurácie a pozerala
na nich. Vedela, že to nie je reštaurácia veľmi vhodná
pre upírov a robila si o nich starosti. Možno by to mala
objednávať Olívia, pomyslela si Ivy. Jej ružový
pletený sveter a značkové džínsy sem zapadali viac ako Ivy
a jej otec, ktorí boli v čiernom od hlavy až po päty.
„Vybrali ste si?“ uštipačne sa opýtala čašníčka. Jej
nadšenie pôsobilo rovnako umelo ako exotické kvety
visiace zo stropu.
„Ja si vyberiem prvá,“ navrhla Ivy. Prezrela si
zoznam ovocných kokteilov. Rumenec lásky znel príliš
sladko a Čučoriedka pre krásu príliš hlúpo. Chcelo by
to niečo, čo má šmrnc. Aha! Pozrela na čašníčku a
povedala: „Mohla by som vás poprosiť Červeň pier?“
„Dáte si malinkatý, prostrednučký alebo mega­
obrovský?“
Ivy takmer zagúľala očami. „Malý, prosím. A bez
ľadu.“
Radostná čašníčka zobrala papierový pohár,
napísala naň niečo a vykríkla: „Jednu malinkatú červeň pre
váhavú trasorítku.“
Ivy pozrela na otca a ten len nechápavo otváral





10
a zatváral ústa ako zlatá rybka. Zjavne len spracovať
veľkosti kokteilov mu robilo problém. „Urýchlime to,“
zamrmlal. Zhlboka sa nadýchol a položil menu na pult.
„Prostrednučký kokteil Otočka a výkrik, prosím. A pre
moju dcéru...“
„Otočku a výkrik?“ skočila mu do reči čašníčka.
„Ste si istý?“
„Áno, som,“ prikývol pán Vega.
Ivy mala z toho zlý pocit.
„Nechcete si to ešte rozmyslieť?“ opýtala sa
čašníčka a podávala mu menu.
„Nie, nie,“ trval na svojom a razantne jej ho vrátil.
„Tento kokteil som si vybral a ten aj chcem... Dám si
Otočku a výkrik.“
Čo je na tom kokteile zlé? uvažovala Ivy. Je zložitý
na prípravu? V menu sa píše, že je to iba drvený ľad
s pomarančovou a brusnicovou šťavou, čo znie
jednoducho. Čašníčka si vzdychla. „No dobre.“ Zhlboka sa
nadýchla a zakričala: „Hej, počúvajte!“
Otcova tvár zmeravela, keď všetci v reštaurácii
zakričali: „O čo ide?“
Ivy vystrašene pozrela na sestru, ktorá na nich
vydesene hľadela.





11
Dievča za barom zvolalo: „Dáme si otočku!“ Všet -
ci bežní zákazníci vedeli, čo má nasledovať a
odpovedali: „A poriadny VÝKRIK!“ Potom niekto zapol
pesničku v jukeboxe a päť násťročných zamestnancov
vrátane čašníčky vyskočilo na pult a začali tancovať
na pesničku, ktorá sa ozývala z každého reproduktora.
Aj starší pár v rohu miestnosti vstal a začal krútiť
bokmi.
Pán Vega vyzeral úplne ponížene a tvár mal
bledšiu než zvyčajne. Pevne sa chytil pultu, aby nezutekal
preč. Ivy by ho istotne nasledovala.
Už sem nikdy nevstúpim, zaprisahala sa Ivy, keď
čašníčky tancovali okolo nej. Čašníčka, ktorá ich
obsluhovala, chytila otca za ruku, aby sa pridal, a tak
párkrát prikrčil nohy a silene sa usmial. Ivy videla
úprimnejší pohľad hádam aj na mŕtvole.
Moja nočná mora je čoraz hrozivejšia, pomyslela
si Ivy. Otec tancuje.
Trvalo celú večnosť, kým sa na pulte objavil otcov
prostredný kokteil.
„Dáte si ešte niečo?“ opýtala sa čašníčka, trochu
zadýchaná od tanca.
„Ehm,“ pán Vega zvieral v ruke pokrčené menu. „Ak





12
poviem ‚Ružoholický‘ bude z toho... ďalšie pred sta­
venie?“
„Nie, pane,“ odpovedala čašníčka. „Ružoholický
nie je ničím zvláštny okrem chute. Dáte si teda ten?“
„Áno, prosím,“ povedal pán Vega a trochu mu
odľahlo.
Čašníčka sa k nemu naklonila a pošepkala: „Vidíte
tie hudobné noty pri názvoch kokteilov? Tým sa
nabudúce radšej vyhnite.“
„Nabudúce?“ vystrašene sa opýtal Ivin otec. „Áno...
nabudúce.“
Keď bol kokteil hotový, otec zaplatil a zobral
svetloružový a žltý pohár. Pevne zovieral pery, keď
podišiel k stolu, kde čakala Olívia. Ivy videla, ako sa mu
trasú ruky.
„Asi som vás mala varovať,“ povedala Olívia a snažila
sa potlačiť úsmev, keď pán Vega položil jej pohár na
sýtooranžový stôl. „Majú pár kokteilov, ktorým sa
treba vyhýbať, ak nemáte radi spontánny davový spev.“
„Hmm,“ odpovedal pán Vega a vkĺzol do boxu





13
oproti dievčatám. „Rád skúšam nové veci, ale spontán -
ny davový spev medzi ne nepatrí.“
„Vďaka temnu,“ odpovedala Ivy.
Olíviu veľmi tešilo, že jej biologický otec sa veľmi
snaží, aby ju lepšie spoznal. O Ivy vie toho veľa – býva
s ním. Ale len pred pár týždňami, tesne pred
Vianocami, sa Olívia dozvedela, že je ich skutočným otcom.
Olívia si poriadne odpila z kokteilu a vtom začala
kašľať a prskať. Snažila sa upokojiť, ale pán Vega si
to všimol.
Jeho tvár zosmutnela. „Nie je to... vybral som
zle?“
Mám mu to povedať? premýšľala Olívia. Nechcela
raniť jeho city, ale na druhej strane sa nechcela nútiť
do kašovitého a lepkavého kokteilu. „Banány nemám
príliš v láske,“ priznala sa Olívia.
Pán Vega zastonal. „Ospravedlňujem sa, Olívia.
Čo keby sme si to vymenili?“
Olívia vďačne prikývla. Otočka a výkrik je jej
obľúbený hlavne pre ten tanec.
„Toto len utvrdzuje môj názor,“ pokračoval pán
Vega, „že musím s tebou tráviť viac času, aby som ťa
spoznal,“ povedal. „Čo aj plánujem, hneď ako sa vrátim.“





14
Ivy zdvihla pohľad od pohára. „Odkiaľ sa vrátiš?“
„Je ešte jeden dôvod, prečo som sa chcel s vami
dvomi stretnúť. Keďže sa už nesťahujeme do Európy...“
„Huuráá!“ zvolali sestry naraz. Minulý týždeň
skúšali všetko možné, aby odvrátili katastrofu a
presvedčili pána Vegu, aby ostali s Ivy vo Franklin
Grove.
„... musím vyriešiť pár naliehavých záležitostí,“
pokračoval. „Olívia, už som hovoril s tvojou mamou.“
Vravel o pani Abbottovej, Olíviinej adoptívnej mame.
Koniec koncov ani jedno z dievčat si nemôže pamätať
svoju biologickú mamu. „Súhlasila, že Ivy bude bývať
u vás najbližších pár dní.“
Olívia pozrela na svoje dvojča. „Budeš u nás spať!“
vykríkla a pár vo vedľajšom boxe sa otočil a zagánil
na nich.
Ivy sa zaškerila. Kokteil zafarbil jej zuby na
červeno. „Už som si chcela prelakovať nechty.“ Ivy zdvihla
ruku a ukázala ošúchaný strieborný lak na nechtoch.
„A prečo cestuješ, oci?“
Pán Vega odmietavo mávol rukou a Olívia zbadala
strieborný manžetový gombík v tvare malej rakvy. „Je
to iba neodkladné obchodné stretnutie.“





15
„Kam cestuješ?“ opýtala sa Olívia. Len sme si dali
kokteil a už odchádza! pomyslela si.
„Ehm, v Dallase je množstvo nových stavebných
projektov,“ povedal pán Vega. „Tak či onak budem
preč iba pár dní a ešte pred začiatkom školy sa vrátim.
A teraz sa bavme o niečom zaujímavejšom.“
„Napríklad o darčekoch, ktoré nám odtiaľ
privezieš?“ opýtala sa Ivy.
„Napríklad o tom, ako chutí Červeň pier,“ povedal
pán Vega a schmatol jej pohár. „Vymeňme si ich.“
Vymenili si kokteily a pomaly ich sŕkali. Olívia
by sa chcela opýtať biologického otca stovky otázok
o jeho rodine a ich pôvode, ale teraz bola šťastná, že sú
spolu a nemajú pred sebou nijaké tajomstvá.
Znova si vymenili kokteily a Ivy ochutnala Otočku
a výkrik, ale potom už nevedeli, ktorý je ktorý.
„Aspoňže vás dve si nikdy nepomýlim,“ povedal
pán Vega.
Olívia sa tvárila vážne a nepozrela na sestru.
Možno je ešte jedno tajomstvo, o ktorom nevie, pomyslela
si Olívia. S Ivy sa už veľakrát vymenili, aby oklamali
otca a ostatných ľudí. Olívia pocítila, ako jej Ivy
zovrela ruku pod stolom.





16
Olívia si všimla minijukebox na stole vedľa škatu -
le na obrúsky. „Aha, vyberme si pesničku!“
Pán Vega zbledol. „Len ak pri tom nebudeme mať
publikum.“
Olívia sa zachichotala. „Dáme si pozor.“ Otočila
staromódnym kolieskom, aby prešla zoznam pesničiek
na obrazovke. „Čo poviete na pieseň Ten pravý?“
Olívia zastala na soundtracku novej romantickej komédie,
na ktorú pred dvomi dňami dotiahla Ivy.
„Och, ide mi už na nervy,“ povedala Ivy. „A je
to tvoj obľúbený film, lebo si buchnutá do Jacksona
Caulfielda.“
„Nie som!“ Olívia sa snažila nečervenať. „Dobre,
možno som, ale nebavme sa o tom.“ Nechcela, aby si
jej biologický otec myslel, že je posadnutá chalanmi.
Znova začala prechádzať zoznam pesničiek v snahe
zmeniť tému.
„Počkaj!“ vykríkol pán Vega a Olívia sa preľakla.
„Prešla si perfektnú pesničku.“ Chytil koliesko a točil
ním, kým sa nevrátil na pesničku Dvojitý problém.
„Zbožňujem ju!“ Olívia si začala hmkať melódiu
a podupávať si do rytmu. Len čo sa chytľavá pesnička
začala ozývať z reproduktorov, otec sa začal hrať so





17
slamkou, ktorá sa šúchala o viečko pohára a vydávala
piskľavý zvuk. „Teraz už viem, ktorý je tvoj obľúbený
film,“ povedal zamyslene. „A čo obľúbená kniha?“
Olívia sa cítila trápne, keď to mala priznať pred
upírskou rodinou. „Zbožňujem príbehy grófa Viru.“
Pán Vega sa doširoka usmial. „Asi o tom nevieš,
ale v knižnici mám prvé vydanie Lásky v čierňave noci
s podpisom autora.“
Ivy padla sánka a Olívia zapišťala.
„Panebože, musíš mi ho ukázať!“ Je to prvá kniha
o grófovi Virovi, ktorú Olívia čítala.
„Sľubujem.“ Počas toho, ako pán Vega sŕkal
kokteil, vŕzgal slamkou o viečko. „Ktorý je tvoj obľúbený
predmet v škole?“
„Zbožňujem výtvarnú,“ odpovedala Olívia.
„Výtvarnú? Naozaj?“ opýtal sa. „Vieš, ja...“
Prerušili ich prvé tóny piesne z muzikálu Fantóm
opery, ktorú si Ivy nastavila ako zvonenie na mobile.
„Prepáčte,“ povedala Ivy a zdvihla telefón. „Ahoj...
Áno... Dobre...“ Olívia podľa jej úsmevu vedela,
že hovorí so svojím frajerom Brendanom. Vždy keď je
s ním, Ivino typické gotické bručanie sa mení na
rozkošné gotické štebotanie.





18
Kým sa Ivy rozprávala, Olívia si premeriavala tvár
pána Vegu. Vďaka silnej čeľusti a tmavému obočiu
vyzeral ako upír z obálky knižiek o grófovi Virovi.
„Vieš, Olívia, ja mám veľmi rád umenie,“ povedal
pán Vega. „Veľmi rád by som sa pozrel na tvoje kresby.“
Olívia sa rozžiarila. „Super!“
Hoci jej biologický otec nosieva oblečenie úplne
opačného farebného spektra, má veľmi dobrý vkus.
Navyše je kurátorom novej výstavy v múzeu vo
Franklin Grove.
„Brendan nás volá na obed do Mäsového raja,“
vysvetľovala Ivy a odložila telefón do tašky.
„Len vy dvaja?“ opýtala sa Olívia.
„Všetci. Už písal Sofii a Kamile.“
„Aký pozorný mladý muž,“ povedal pán Vega.
„Olívia, máš nejakú lásku?“
Za posledné mesiace, počas ktorých sa Olívia
presťahovala do nového domu a objavovala novú rodinu
vo Franklin Grove, vôbec nemala čas myslieť na lásku.
„Nie,“ povedala Olívia. „Nikdy som nemala. Ale pri
pohľade na Brendana a Ivy by som si to veľmi priala.“
Ivy sa placho usmiala. Olívia vie, že jej sestra je
buchnutá do Brendana už celé roky, ale neprehovorila





19
s ním ani slovo, kým Olívia náhodou neprelomila ľady
počas sesterskej výmeny.
Pán Vega prestal vŕzgať slamkou o viečko. „Chceš
povedať... Že chceš niekoho ako je Brendan?“
„Och, nie.“ Olívia vedela, na čo naráža. Ich otec
sa zamiloval do ľudskej ženy, čo mu úplne skompli -
kovalo život. „Hľadám úplne normálneho chalana bez,
ehm, zvláštnych stravovacích návykov.“
Pán Vega začal znova vŕzgať slamkou. „Chápem.
Nuž, som si istý, že ten pravý bude musieť byť veľmi
výnimočný druh normálneho chalana.“
„S tým súhlasím,“ povedala Ivy a buchla ramenom
do Olívie.
Mám šťastie, že mám nového otca a novú sestru,
pomyslela si Olívia.
„V menu majú čokoládové sušienky,“ povedal pán
Vega a hlučným sŕkaním dopil kokteil. „Poprosím
čašníčku, aby nám priniesla tri.“ Potom zdvihol ruku.
„Tu je to bez obsluhy,“ povedala Olívia. „Musíš ísť
späť k pultu.“
„Aha.“ Pán Vega vyzeral tak, že by radšej vypil na
ex cesnakový kokteil. Potom však vyšiel z boxu a
postavil sa do radu.





20
Ivy a Olívia sa na seba zaškľabili.
„Naozaj chce so mnou tráviť čas, keď riskuje, že
spustí ďalšie spevácke vystúpenie?“ poznamenala
Olívia.
„Presne tak,“ súhlasila Ivy a sledovala otca pri
rozhovore s čašníčkou. „Je ten najlepší skutočný otec,
akého sme si mohli priať.“
O hodinu neskôr už dvojčatá kráčali s kamarátmi do
Mäsového raja. Ochladilo sa, a tak sa Olívia
zababušila do ružového šálu a ružových rukavíc.
„Aké ste mali doobedie?“ opýtala sa Kamila
Edmunsonová.
„Povedzme, že bolo celkom... hudobné,“ od po­
vedala Olívia a usmiala sa pri spomienke na
tancujúceho pána Vegu.
„Skoro ma porazilo, keď Olívia chcela pustiť
pesničku Ten pravý,“ povedala Ivy Brendanovi, vystrčila
jazyk a predstierala, akoby sa obesila.
„Milujem tú pesničku!“ priznala sa Kamila, ale
Sofia Hewittová zároveň s ňou povedala: „Otras!“
Po jednom boku Olívie kráčali Ivy s Brendanom,





21
po druhom zas Kamila. Obe začali spievať pieseň Ten
pravý z plných pľúc a partiu obklopovali veselé tóny
piesne.
„Nieee,“ kričala Ivy a zakryla si uši čiernymi
vlnenými palčiakmi. „Roztápam sa!“
Olívia však nechcela prestať. Žmurkla na Kamilu
a obe začali tancovať okolo Ivy a Brendana, spievajúc
gýčovité frázy piesne. „Si ten pravý, čo to nevidíííš?“
Sofia dala dole kryt objektívu a urobila pár fotiek.
„Ivy, vyzeráš ako snehuliak na súťaži ľadových sôch.“
Mala na sebe čierny kabát po členky s veľkými
čiernymi gombíkmi a zatvárala oči, aby nevidela tance
okolo nej.
Všetci sa veselo smiali.
„Dosť!“ zakričala Ivy. „Buďte v strehu, zlo je
v dosahu dvadsiatich metrov!“ Ivy hľadela na tri
dievčatá, ktoré kráčali k nim. Jedna z nich bola Šarlota
Brownová. Spod bielej huňatej čiapky jej trčali blond
vlasy. Olívia nemá Šarlotu veľmi v láske, ale sú spolu
v jednom tíme roztlieskavačiek, preto sa chce vyhýbať
väčším konfliktom.
Nanešťastie, keď sa Ivy a Šarlota ocitnú vo väčšej
blízkosti, vždy sa niečo stane, pomyslela si Olívia.





22
Šarlota zastala a mračila sa na nich, kým
nezbadala Olíviu. Odrazu nahodila široký úsmev. „Olívia,
zlatko!“
Olívia sa usmiala na Šarlotu, Katie a Allison. Ivy
a zvyšok skupiny čakali o pár metrov ďalej. Šarlota sa
otočila chrbtom k ostatným, čo v Olívii vyvolalo ešte
divnejšie pocity.
„Ideme do reštaurácie U pána Kokteila a budeme
si porovnávať vianočné darčeky,“ povedala Šarlota.
„Poď s nami.“ Katie a Allison prikyvovali ako figúrky
s hlavou na pružine a okolo krku mali uviazané
rovnaké svetlofialové šály.
„Och, práve ideme odtiaľ,“ vysvetľovala Olívia.
„Oni boli U pána Kokteila?“ Šarlota zagánila na
Olíviiných kamarátov.
Vtom sa ozvala Ivy. „A mali sme Otočku a
výkrik.“ Ivy začala bláznivo napodobňovať tanec priamo
tam na chodníku. Brendan, Sofia a Kamila sa pridali
a Olívia sa snažila potlačiť smiech.
„Ty si sa ešte nepresťahovala?“ vyštekla Šarlota na
Ivy. „Neviem sa dočkať normálnych susedov.“
Ivy otvorila ústa s pripravenou odpoveďou, ale
Brendan ju predbehol.





23
„Dobré správy,“ odpovedal Brendan. „Ivy ne­
odchádza do Európy.“
„Odmietli ťa prijať pre zločiny v móde?“ zaškerila
sa Šarlota. Katie a Allison sa len chichúňali.
„Ukázalo sa, že ma tu potrebujete,“ odvrkla Ivy,
„na kampaň proti konformite.“
Šarlota zažmurkala očami. Olívia si všimla, že Šar -
lota nepochopila urážku. Čo je dobré, pomyslela si.
„Kašlem na vás,“ nadurdene odsekla Šarlota.
Olívia jej skočila do reči. „Šarlota, máš novú ka -
belku?“
Šarlota si napravila na ramene veľkú hnedú
kabelku, ktorá vyzerala dosť draho. „Je to Kevin Green.
Ocko mi ju kúpil v New Yorku.“
„Je pekná,“ povedala Olívia, ale nebola si istá, či
sa kožená kabelka nadmernej veľkosti hodí k lesklej
modrej páperovej bunde.
„Vravíš Kevin Greene?“ opýtal sa Brendan a
pozrel sa bližšie na kabelku. Olívia netušila, že sa
Brendan zaujíma o značky kabeliek.
„Áno,“ povedala Šarlota a pri odpovedi zdvihla
dohora nos.
„Myslím, že v logu by malo byť ešte jedno e na





24
konci mena Greene.“ Brendan sa narovnal a objal Ivy
okolo ramien.
„Čože?!“ vyštekla Šarlota a Katie s Allison
pristúpili bližšie.
Katie zhrozene zalapala po dychu, čo Olívii sta­
čilo ako dôkaz, že Šarlotina kabelka je len lacná na­
podobenina. Šarlota sa dala na odchod a jej ka ma rátky
sa hnali za ňou. „Mňa si aspoň nikto nepomýli so zom­
bíkom,“ zakričala ponad rameno.
Ivy sa zasmiala a objala Brendana. „To bola šupa.“
„Brendan, máš pozoruhodné znalosti z oblasti
módy,“ povedala Olívia. „Ako si vedel, že tam chýba
písmeno?“
Brendan pokrčil ramenami. „Mať mladšie sestry
má svoje výhody. Bethany mi každý týždeň robí
prednášky o tom, kto, čo nosí.“
Sofia zamávala foťákom a úsmev rozžiaril jej tvár.
„Mám to! Ten okamih, keď to Šarlota zbadala.“
„Ty diablica,“ povedala Ivy a prinútila Sofiu, aby
jej ukázala fotky na malej obrazovke.
„Poďme, decká,“ povedal Brendan. „Som hladný!“
„Vpred do Mäsového raja!“ povedala Kamila
hlasom kapitána vesmírnej lode.





25
„Vpred!“ povedali ostatní.
Kým tam kráčali, rozprávali sa o darčekoch, ktoré
dostali od rodiny – nikto z nich nemal to šťastie, aby
dostal exkluzívnu vec značky Kevin Greene, no Olívia
sa tešila z lesklých ružových klapiek na uši od rodičov,
ktoré sa jej hodia k starému šálu a rukaviciam. Vďaka
nim mala uši pekne v teplučku.
„Brendan, čo si dal Ivy?“ opýtala sa Kamila.
Brendan a Ivy si vymenili pohľady.
„Dal mi permanentku do kina, ročné predplatné
časopisu Vamp! a električenku.“
Olívia si uvedomila, že všetko, čo Brendan dal Ivy,
sú veci, ktoré potrebuje každý obyvateľ Franklin Gro -
ve. „Také romantické!“
„Na električenke nie je nič romantické,“ reagovala
Sofia.
„Ale je,“ potichu povedali Ivy a Brendan.
„Des!“ namietala Sofia. „Je to také otrepané!“
Ivy sa len usmiala a Olívia si druhýkrát za deň
priala, aby mala rovnaké šťastie v láske.
„Nikdy som nepočula o časopise Vamp!,“ povedala
Kamila, keď prišli na koniec ulice. Kamila ani len
netuší o upíroch vo Franklin Grove a musí to tak aj ostať.





26
Olívia je len jedna z mála ľudí na svete, ktorí o tom
vedia.
„Už sme skoro tam!“ povedala Olívia, aby zmenila
tému.
„Neviem sa dočkať burgru s údeným kusom mäsa
a kečupom,“ pridal sa Brendan. „A s hranolčekmi.“
Keď však zabočili za roh smerom k reštaurácii, Ivy
rozhodila rukami: „Čo to má byť?“
Olívia nevidela nič nezvyčajné. Cez okná reštaurá -
cie bolo vidieť typické papierové dekorácie a
diskogule na mäsiarskych hákoch a pred vchodom bola tá istá
tabuľa, ktorá vždy chválila najlepšie burgre v meste.
„Ehm... je to Mäsový raj?“
„Nie,“ povedala Ivy a zbledla. „Pozrite!“ Ukázala
na nápis nad vchodom.
Sofia a Brendan zalapali po dychu. Olívia si v tej
chvíli uvedomila, že reštaurácia je úplne prázdna a už
tam nie je neónový nápis „Mäsový raj“, ale „Mäsový
kraj“ s jedným písmenom navyše.
„Čo je to dnes s tými písmenami?“ opýtal sa
Brendan.
„Čo to znamená?“ opýtala sa vystrašená Ivy.
Môže to znamenať problém, pomyslela si Olívia.





27
Možno je to už len obyčajná reštaurácia. Ak áno, kde
sa budú stravovať upíri? Alebo niekto odhalil ich ta -
jomstvo?
Kamila začala radostne poskakovať a kučery jej
lietali vo vzduchu. „Ja viem! Vstúpili sme do
alternatívneho vesmíru a mimozemšťania, ktorí ho vytvorili,
evidentne niečo poplietli.“ Kamila je veľká fanúšička
sci­fi.
Olívia sa nevedela rozhodnúť, čo je horšie: invázia
mimozemšťanov alebo odhalenie existencie upírov.
Je jedna z mála ľudí, ktorí vedia o tomto veľkom
tajomstve, a musela prisahať, že neporuší zákony temna.
Prvé z nich znie – NIKDY nikomu nepovedz o
upíroch!
Ivy pridala do kroku a všetci ostatní zrýchlili.
Ivy sa zastavila pred vchodom do reštaurácie a
prečítala si oznam, že Mäsový raj (bez k) bude týždeň
zatvorený.
„Uf,“ odfúkla si Ivy. „Už by som vraždila.“
Kamile to však nedalo. „Prečo sa zmenil názov?“
Odrazu bolo počuť hukot. Piati kamaráti pozorne
načúvali a tlačili sa na schodíku pred vchodom.
Chladný vietor zdvihol Olíviine vlasy a šľahal jej do tváre.





28
Všetci začuli zvuk motora, veľkého motora – možno
viacerých motorov.
Po ceste smerom k nim sa blížil konvoj
nákladiakov. Každý z nich mal nápis Harker Films.
„Nie sú to mimozemšťania,“ sklamane povedala
Kamila.
„Nie,“ odpovedala Sofia a oči sa jej rozžiarili, keď
nákladiaky zabočili na parkovisko reštaurácie. „Je to
Hollywood!“
„V Mäsovom kraji sa zrejme bude natáčať film.
To je hrozné!“ povedala Olívia upírskym slangom pre
skvelé veci.
„Ale čo bude s mojím burgrom?“ opýtal sa Brendan.
Ivy ho súcitne objala a nákladiaky medzitým
vytvorili obdĺžnik okolo parkoviska. Vtom sa ozval
rachot kovu o betón. Urastení muži v hrubých svetroch
spustili rampy zo zadných častí nákladiakov a na
vozíkoch začali vynášať reproduktory, obrovské svetlá
a rekvizity.
Dvaja muži začali ohradzovať priestor popri
chodníku plastovými zátarasami.
„Franklin Grove?“ povedal jeden z nich s dierami
na svetri. „Kto kedy počul o takom meste?“





29
„Ja nie,“ zamrmlal jeho kolega. „Nemajú tu ani bary.“
„Dúfam, že ľudia z Hollywoodu nebudú takí snobi
ako Šarlota Brownová,“ povedala Ivy.
Nakoniec dorazila skupina obytných prívesov. Po­
dľa veľkosti a zlatých hviezdičiek na dverách sa
Olívia dovtípila, že ide o súkromné šatne hviezd. Rozruch
upútal pozornosť okoloidúcich, ktorí začali
pristupovať bližšie, aby sa pozreli, čo sa deje.
„Tak veľmi by som chcela vedieť, čo to bude za
film,“ povedala Sofia.
„A kto v ňom hrá,“ dodala Olívia. Rada sledovala
hollywoodske klebety. Vždy má posledné vydanie
týždenníka Celebrity na nočnom stolíku.
Kým sa rozprávali, podišiel k nim obrovský
chlapík v slnečných okuliaroch so svalnatými ramenami.
Na uchu mal slúchadlo a na bunde logo Harker Films
s menovkou, na ktorej stálo „Jerome“.
„Vitajte vo Franklin Grove,“ radostne ho
pozdravila Olívia.
Zdalo sa, že ho to vystrašilo a zložil si okuliare
nižšie, aby na nich lepšie videl. „Vďaka,“ povedal
hlbokým hlasom. „Ale obávam sa, že vás budem musieť
poprosiť, aby ste vyprázdnili tento priestor.“





30
„Áno, pane,“ zapišťala Kamila, ktorá vyzerala ako
zlatovláska z rozprávky, čeliaca tomu najväčšiemu
medveďovi.
„Kým odídeme, nepoviete nám, o aký film ide?“
opýtala sa Olívia.
„V podstate vám to nesmiem povedať,“ povedal
Jerome. „Ale keďže ste takí slušní, prezradím vám
malé tajomstvo: ak počkáte pred treťou zátarasou
od konca, o päť minút uvidíte prichádzať hviezdu
filmu.“
Olívia sa rozžiarila. „Och, vďaka!“
Jerome žmurkol na nich a zavolal na jedného
z chlapov: „Hej ty! Čo to robíš s tými svetlami?“
„Slušnosť sa vždy vypláca,“ povedala Olívia Ivy.
Ponáhľali sa hneď k zátarase, pred ktorou sa začal
zhromažďovať dav ľudí. Stáli tam čašnícky z
Mäsového raja, ktoré dostali voľno, kaderníčky zo salónu
oproti cez ulicu a dokonca aj dámy v natáčkach, ktoré
chceli vidieť, čo sa deje. Všetci si začali šepkať, kto
môže byť tou hviezdou.
Presne o päť minút zastavilo pri zátarase veľké
terénne auto s tónovanými svetlami a ich nový kamarát
Jerome posunul jednu z plastových zátarás do výšky





31
pásu, aby ho nechal prejsť. Olívia odrazu pocítila, ako
ju dav tlačí.
Sofia začala všetko fotiť a dokonca aj Ivy
naťahovala krk, aby videla, kto to je. Zadné dvere sa otvorili
a najprv zbadali svetlohnedú kovbojskú čižmu, potom
ošúchané džínsy a ukážkový úsmev s bielymi zubami.
Olíviino srdce sa triaslo ako pompomy. Líca jej
zaliala červeň a úplne zmeravela.
„Olívia, je ti niečo?“ opýtala sa Ivy.
Olívia zabudla aj dýchať. „Neverím,“ povedala
a chytila sestru za rameno. „To je on!“





32
Kapitola 2
„Jackson Caulfield!“ zakričalo dievča stojace za Ivy,
ktorej to takmer roztrhlo bubienok.
Na zajka celkom ujde , pomyslela si Ivy. Nie je na
strapatých blonďákov s modrými očami, ale chápe,
prečo sú milióny zajkov vrátane Olívie z neho úplne
paf. Jackson sa usmial a zamával davu, vďaka čomu
jeho zelený vojenský kabát odhalil tričko rockovej
kapely, ktoré mal pod ním.
„V skutočnosti je ešte krajší,“ pošepkala Olívia
a nedokázala od neho oči odtrhnúť.
„Jackson!“ znova zakričal hlas za Ivy. „Dáš mi au­





33
togram?“ Dievča v ružovo­modrom bodkovanom ka­
báte sa naklonilo ponad Ivino plece a mávalo
pokrčeným časopisom s jeho fotografiou na titulnej strane.
Jackson vykročil k nim a Jerome s ostatnými
ochrankármi spozorneli. „Jasné, že áno,“ povedal so
slabším južanským prízvukom.
Intenzita vresku dievčaťa sa každým jeho krokom
k nim stupňovala. Olívia sa posunula, aby dievčaťu
dovolila podísť k zátarase.
„Ako sa voláš?“ opýtal sa Jackson pokojným
hlasom, keď jej dával autogram. Dievča kričalo stále
hlasnejšie a potom sa rozplakalo.
Ivy drgla do sestry. „Nechceš ho pozdraviť?“ po­
šepkala.
„Nemôžem!“ šepotom odpovedala Olívia.
Čo je to s ňou? pomyslela si Ivy. Olívia nikdy
nemala problém rozprávať sa s ľudmi!
Ivy štuchla Olíviu do boku. Zjajkla.
Jackson sa pozrel na ňu a usmial sa.
„Ahoj, Jackson,“ povedala Kamila spoza Olívie.
„Ahoj,“ odpovedal. „Ako sa voláš?“
„Ja som Kamila,“ povedala. „Bol si skvelý vo
filme Ten pravý.“





34
„Vďaka,“ odpovedal a zaškeril sa. „Práca na ňom
sa mi páčila zatiaľ najviac.“
„A ja som Sofia.“ Sofia zdvihla foťák. „Môžem si
ťa odfotiť?“
„Jasné,“ povedal a zapózoval, čím vyvolal ďalšie
povzdychy a výkriky v dave za Sofiou.
„A ty sa ako voláš?“
Vybral si Olíviu! nadšene si pomyslela Ivy.
„Ehm, ahoj,“ povedala Olívia a sklonila pohľad na
svoje topánky lemované nepravou kožušinou.
„To je Olívia,“ povzbudivo povedala Ivy.
Jackson sa trochu naklonil, aby ho nepočul celý
dav. „Bolo od teba veľmi pekné, že si nechala to dievča
podísť bližšie,“ povedal Olívii.
Olívia stále mlčala. Dokázala sa pozrieť iba na
jeho kovbojské topánky. „Olívia je veľmi milá,“
odpovedala Ivy.
Prečo nič nepovie? pomyslela si Ivy. Ak nič ne­
povie, bude to ľutovať do konca života! Možno aj
dlhšie.
„Heej,“ zamrmlala Olívia.
Panebože, ona sa zbláznila! pomyslela si Ivy.
Podľa Olíviinej ružovej tváre Ivy usúdila, že sama nevie,





35
prečo to, pre netopierie rany, povedala. „Teda, ehm –
máš pekné čižmy,“ zamrmlala Olívia. Vtom jej ružové
líca úplne sčerveneli.
„Vďaka,“ odpovedal s úškľabkom na tvári.
Z terénneho auta po ňom vystúpila červenovlasá
žena v kostýme, ktorá niečo hovorila do telefónu.
„Zodpovedám za jeho imidž,“ povedala, „a ne­
oblečie sa ako klaun.“
Potom zamávala na Jacksona, aby sa vrátil k autu.
Cez zátarasu sa naklonila jedna z kaderníčok a
snažila sa prilákať Jacksonovu pozornosť. „Hej, Jackson!“
On však nevedel odtrhnúť zrak od Olívie. „To je
moja manažérka. Musím ísť pracovať. Som rád, že sa
ti páčia moje čižmy. Mne sa páčia tvoje huňaté klapky
na uši,“ povedal a usmial sa.
Jackson potom zamával davu a zmizol medzi
nákladiakmi na parkovisku.
„Milujem ťa, Jackson!“ zakričalo dievča v bod­
kovanom kabáte.
Ivy stále premýšľala nad tým, koľko pozornosti Jack­
son venoval Olívii. „To bolo zaujímavé,“ povedala.
„Je taký milý!“ konštatovala Sofia.
„A ešte aj pekný,“ dodala Kamila. „Však, Olívia?“





36
Olívia si zaborila tvár do dlaní. „Urobila som zo
seba totálnu idiotku! ‚ Heej, máš pekné čižmy!‘ Nič
lepšie mi nenapadlo?“
Brendan sa zachichotal. „Vyzerala si ako paradajka
s huňatými ružovými klapkami na uši!“
„Nevyzerala!“ povedala Ivy. „Okúzľovala ho
svojou krásou.“
„Takto si viem zachovať chladnú hlavu pri
celebrite,“ zamrmlala Olívia.
„Ale on nie je obyčajná celebrita,“ povedala
Kamila. „Je to Jackson Caulfield!“
„A to je ešte horšie!“ zastonala Olívia. Ivy si však
nemyslela, že to bolo také trápne. Jackson očividne
nedokázal odtrhnúť od Olívie zrak. Ivy dostala nápad. Čo
ak je najnovší zajko vo Franklin Grove ten pravý
chalan pre jej sestru? S Brendanom je prešťastná. Veľmi by
som si priala, aby aj Olívia mala niekoho takého.
„Mohli by sme sa ísť, prosím vás, niekam najesť?“
opýtal sa Brendan a prerušil jej myšlienky.
„Čokoľvek, len aby som utiekla pred tým
ponížením,“ povedala Olívia.
„Čo keby sme sa vrátili k pánovi Kokteilovi?“
navrhla Kamila.





37
„Radšej by som si vykopala vlastný hrob,“ odpo -
vedala Ivy. „Navyše sa musím vrátiť domov, skôr než
otec odíde.“
„Nebude teda burger?“ zaškľabil sa Brendan a
túžobne pozrel na Mäsový kraj.
„Dnes nie. Jedine že by si sa uspokojil s televíznou
verziou z kukurice a lepidla.“ Ivy chytila Brendana za
ruku a vykročili preč.
Kamaráti kľučkovali pomedzi dav, ktorý sa ešte
stále tlačil vpred, aby aspoň na chvíľu zahliadol Jack­
sona.
„Prepáčte,“ povedala Olívia, keď sa predierala
pomedzi tri malé poskakujúce dievčatá.
„Pardon,“ ospravedlňovala sa Kamila, len čo
vrazila do chudého poslíčka, ktorý držal v rukách ešte
stále horúce škatule s pizzou.
„Pozor!“ vykríkla Sofia a do foťáku jej buchla pani
s pekinským palácovým psom.
Ivy sa rozhodla prevziať kontrolu a zakričala tak
hlasno, ako len dokázala: „Olívia, tebe sa nepáči
Jackson Caulfield?“
Dav zalapal po dychu a rozdelil sa, akoby sa ľudia
báli, že sa nakazia protijacksonovskou chorobou.





38
„Myslíš, že je to zlý herec?“ zakričala Ivy a koridor
sa ešte rozšíril. Olívia si rukami zakryla tvár. „Ivy!“
pošepkala cez zaťaté zuby.
„Urobili sme si cestičku, no nie?“ pošepkala Ivy.
„Fuh,“ povedal Brendan, keď sa konečne
vyslobodili.
Keď zabočili za roh, natrafili na Šarlotu a jej
podlizovačky, ktoré sa vracali späť s pohármi v ruke.
Všetky tri roztlieskavačky mali pery jemne zafarbené na
modro. Ivy napadlo, že si asi všetky dali Čučoriedku
pre krásu. Šarlota otočila kabelku, aby nikto nevidel
to logo.
„Ľudia hovoria, že sa v Mäsovom raji niečo deje,“
Šarlota oslovila Olíviu, ale Ivy sa chopila šance.
„Och, áno,“ Ivy nahodila znepokojený výraz. „Je
tam asi tucet mužov a otrasne smrdia!“
Šarlota pokrčila nosom. „Smrdia?“
Brendan sa rýchlo chytil. „Zrejme tam praskla rúra
alebo sa stalo niečo s kanalizáciou.“
„Na vašom mieste by som sa tomu miestu vyhla,“
povedala Ivy. Slečna dokonalá si bude musieť počkať
na to, kým uvidí najsexi herca v Hollywoode,
pomyslela si. Hoci skôr či neskôr to zistí.





Toto je pouze náhled elektronické knihy. Zakoupení její
plné verze je možné v elektronickém obchodě
společnosti eReading.






       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist