načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Moja sestra upírka 4 Upírpecka - Sienna Mercerová

  > > > > Moja sestra upírka 4 Upírpecka  

Elektronická kniha: Moja sestra upírka 4 Upírpecka
Autor:

Ivy a Olíviu nik nerozdelí! Hoci sa cesty dvojčiat Ivy a Olívie spojili len nedávno, jedna bez druhej si už nedokážu predstaviť svoj život. Pán Vega sa však nečakane rozhodne ...


Titul je skladem - ke stažení ihned
Vaše cena s DPH:  101
Jazyk: sk

Médium: e-kniha
+
-
ks
Doporučená cena:  108 Kč
6%
naše sleva
3,4
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Počet stran: 200
Jazyk: sk
Médium: e-book
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-754-4117-1
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Ivy a Olíviu nik nerozdelí!
Hoci sa cesty dvojčiat Ivy a Olívie spojili len nedávno, jedna bez druhej si už nedokážu predstaviť svoj život. Pán Vega sa však nečakane rozhodne presťahovať do Európy – a berie so sebou aj Ivy! To hádam nie?!
Olívia s optimizmom roztlieskavačky a Ivy zas s upírskou prefíkanosťou spoja svoje sily a zaumienia si, že vymyslia plán, ako presvedčiť Ivinho otca, aby zostali vo Franklin Grove.

Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky






Moja sestra upírka –
Upírpecka
Vyšlo aj v tlačenej verzii
Objednať môžete na
www.cooboo.sk
www.albatrosmedia.sk
Sienna Mercerová
Moja sestra upírka – Upírpecka – e-kniha
Copyright © AlbatrosMedia, 2016
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať
bez písomného súhlasu majiteľov práv.





Upírpecka
Výměna
MOJE SÉGRA JE
UPÍR
Výměna





Preložila Zuzana Močková Lorková
Copyright © 2008 by Working Partners Limited
Translation © Zuzana Močková Lorková, 2016
ISBN v tlačenej verzii 978-80-7544-117-1
ISBN e-knihy 978-80-7544-128-7
Zvláštna vďaka patrí Joshovi Greenhutovi





Knihu venujem Mercurymu,
vďaka ktorému stále napredujem.










7
1 1
Kapitola 1
V pondelok ráno Ivy Vegová a jej najlepšia kamarátka
Sofia Hewittová náhlivo kráčali po najstaršom cintorí -
ne vo Franklin Grove a mali namierené do školy.
Trávnatý chodníček pokrytý inovaťou im hlasno chrupčal
pod ťažkými topánkami. Ivy si zasunula ruky do
vreciek čierneho kabáta dlhého až po zem, aby si ich
trochu zohriala.
Tento starý cintorín mi bude v Európe chýbať,
pomyslela si Ivy. Hoci bolo ešte stále trochu šero, v
diaľke rozpoznala obrysy rodinnej hrobky svojho frajera,
kde spolu s kamarátmi zažila kopec zábavy. Dievčatá





8
prešli bránou cintorína a svetlá v priľahlých domoch
sa mihotali.
„Bola to neskutočná párty!“ zvolala Sofia a
prerušila Ivine myšlienky. Ivy mala pocit, akoby to nebolo
v sobotu, ale už strašne dávno, čo jej ľudské dvojča
Olívia podstúpila rituál zasvätenia do komunity
upírov. V ten deň to trochu oslávili. „Určite si nadšená,“
pokračovala Sofia. „Veď už nie je tajomstvom, že
Olívia vie o existencii upírov. Je to všade na našom
internete.“
Ivy si zaborila bradu do čierneho pleteného šálu
a výdychom si ohriala krk. Ešte niečo už nie je
tajomstvom, pomyslela si. „Sofia, musím ti niečo povedať,“
povedala nahlas.
Keď Olívia Abbottová otvorila obrovské dubové
vchodové dvere do základnej školy vo Franklin Grove,
uvítal ju silný poryv horúceho vzduchu. Poobzerala sa
po chodbe, stiahla si čiapku a držala ju za jeden z
ružových brmbolcov, ktoré jej viseli po bokoch čiapky.
Olívia začala poskakovať, aby sa trochu zahriala. Mala na





9
sebe uniformu roztlieskavačiek na podporu školského
tímu, no hoci mala legínsy, cítila sa zmrznutá ako na -
nuk.
Kde si, Kamila? pomyslela si Olívia, keď skákala
z jednej nohy na druhú a pohľadom hľadala
kamarátku. Mám obrovskú novinku!
Dvere sa otvorili a Olívia sa nedočkavo obzrela.
Nanešťastie to bola Šarlota Brownová, nadutá
kapitánka tímu roztlieskavačiek. Na hlave mala biele chlpaté
klapky na uši.
„Ahoj, Šarlota,“ povedala Olívia a nedokázala
potlačiť svoje sklamanie. Šarlota pustila dvere, hoci jej
podlízavé kamarátky Katie a Allison kráčali v pätách.
Aj oni mali klapky na ušiach.
„Och, Olívia, úplne som premrzla!“ zakvílila
Šarlota.
„Aj my sme premrzli!“ povedali Katie a Allison,
ktoré dokázali premýšľať presne ako Šarlota.
„Tak rýchlo dnu a zohrejte sa!“ povedala Olívia
a usmiala sa. Všetky tri odišli bez slova.
Žiaci sa postupne trúsili jeden po druhom a s
každým otvorením dverí Olíviino srdce podskočilo.
Nakoniec zbadala Kamiline veľké blond kučery.





10
„Kamila!“ zakričala Olívia.
„Ahoj,“ pozdravila ju Kamila a pri pohľade na
Olíviu sa doširoka usmiala. „Prepáč, že meškám. Včera si
v telefóne znela veľmi rozrušene. Čo sa deje?“
Olívia vystrúhala grimasu. „Musím ti povedať
najväčšiu novinku v mojom živote!“
Kamila na ňu nedôverčivo pozrela. „Väčšia ako tá,
že máš dávno stratené dvojča?“
Olívia pokrčila nosom. Kamila mala pravdu.
Olívia a Ivy netušili, že majú dvojča, až kým sa Olívia
pred pár mesiacmi neobjavila v škole vo Franklin
Grove. Keď nad tým uvažovala, veľkou novinkou bol aj
fakt, že jej sestra je upírka, ale Kamila o tom,
samozrejme, nič nevedela. Olívia je jednou z mála ľudí na
svete, ktorí vedia o existencii upírov.
„Rovnako veľká,“ uvážila Olívia a odtiahla Kamilu
za papradie zasadené v kvetináčoch v rohu chodby.
Olívia sa zhlboka nadýchla. „Sľúb mi, že to
nikomu nepovieš,“ povedala.
„Sľubujem,“ vážnym hlasom odpovedala Kamila.
„Už mi to povedz!“





11
„Veď ti hovorím,“ namietala Ivy.
„Nie,“ nesúhlasila Sofia. „Snažíš sa niečo povedať,
ale zatiaľ len hrozne vzdycháš.“
Ivy si opäť povzdychla a vyfúkla malý obláčik
vzduchu. „Stále tomu nemôžem uveriť,“ zamrmlala
miesto vysvetlenia.
„Ivy,“ rázne povedala Sofia. „Už mi omŕzajú tesáky!“
„Žiadne tesáky nemáš,“ odpovedala Ivy a obzerala
sa po cintoríne, aby sa uistila, že sú tam úplne samé.
„Píliš si ich ako my všetci.“
„To sa tak hovorí,“ povedala Sofia otráveným
hlasom. „Už mi prezraď, čo si to odhalila!“
„Zistila som...“ Ivy zajachtala. „S Olíviou sme
zistili...“
Sofia na ňu netrpezlivo upierala zrak.
„Kto je môj skutočný otec,“ zamrmlala nakoniec.
„Naozaj?“ vykríkla Kamila s vypleštenými očami.
Olívia prikývla, zahryzla si do pery a usmiala sa.
„Teším sa s tebou!“ Kamila objala Olíviu a nechtiac
zhodila jeden z kvetináčov. Olíviu to rozosmialo.





12
„Vedela som, že ak neprestanete pátrať, s Ivy
nájdete nejaké odpovede,“ pyšne povedala Kamila.
Olívia uznala, že ich húževnatosť sa im vyplatila.
So sestrou sa snažili vyriešiť záhadu, kto sú ich
rodičia, odkedy zistili, že sú dvojčatá.
„Vďaka, Kamila,“ povedala Olívia a objala ju
znova. „Chcela som ti to povedať osobne.“
„Kto je váš otec?“ vyzvedala Kamila.
Olívia našpúlila pery a vychutnávala si túto chvíľu.
Kamila hádala podľa jej výrazu tváre. „Vedela som
to! Je to nejaká celebrita! Odjakživa som vedela, že
máte pery ako George Clooney!“
„Nie,“ Olívia nesmelo pokrútila hlavou. „Niekto
lepší.“
„Antonio Banderas?“ zašepkala Kamila s údivom
v hlase.
„Tak kto potom?“ opýtala sa Sofia rozrušene. Práve
vychádzali z cintorína a Sofia ju objala okolo ramien.
Ivy si dlhými tmavými vlasmi zakryla tvár. „Je to,
ehm, volá sa... Karl Lazar,“ zmätene vyhŕkla. Prečo





13
mi robí taký problém vyrozprávať najlepšej kamarátke
celý príbeh? premýšľala Ivy. Bolo to také
neuveriteľné, že to nemohla len tak zo seba vyhŕknuť.
„Lazar?“ zopakovala Sofia. „Máš na mysli toho
upírskeho aristokrata z Transylvánie, ktorý sa zaľúbil
do ľudskej ženy?“
Ivy mlčky prikývla.
„To je senzačné! Vieš, či je ešte nažive?“ opýtala
sa Sofia.
„Áno, je,“ povedala Ivy.
„Odkiaľ to vieš?“ naliehala Sofia.
„Posledných trinásť rokov sa skrýva,“ odpovedala.
Keď Sofia zbadala v diaľke budovu základnej
školy, trochu spomalila. „Ivy, prečo mám pocit, že ešte
niečo predo mnou tajíš?“
Ivy sa nesmelo usmiala a potešilo ju, že ju
kamarátka tak dobre pozná. „Pretože naozaj ešte niečo
tajím?“ odpovedala.
Sofia si premeriavala jej tvár a Ivy sa ešte raz
zhlboka nadýchla. Odhrnula si vlasy z tváre a povedala:
„Môj otec je môj skutočný otec,“ vysvetlila Ivy.
Sofia sa zarazila. „Chceš povedať, že tvoj otec
Charles Vega, ktorého poznáš celý život...“





14
„... je Karl Lazar,“ dokončila vetu Ivy.
Sofia jej neverila. „Vodíš ma za tesáky?“
Ivy sa zaškerila. „Nemáš tesáky, zabudla si?“
„Ale prečo by pán Vega predstieral, že je Ivin adoptív -
ny otec, keď je jej skutočný otec?“ opýtala sa Kamila.
„Nevieme,“ zamračila sa Olívia. „Možno nechcel,
aby Ivy vedela, že má dvojča.“
„Ale prečo?“ pýtala sa Kamila.
Olívia na to len pokrčila ramenami. Chcela by jej
vyrozprávať všetko, čo sa s Ivy dozvedeli – že ich otec je
upír a mama bola človek a že rozdelil dvojčatá po smrti
matky. Olívia však zložila prísahu krvi a nesmie porušiť
Prvý zákon temna, teda nesmie povedať o existencii
upírov neupírovi. Bola to škoda, pretože Kamila je veľmi
múdra a možno by prišla na to, prečo to pán Vega urobil.
Ivy so Sofiou kráčali po schodoch do školy. „Otec vie,
že to vieš?“ opýtala sa Sofia.





15
Ivy pokrútila hlavou. „S Olíviou sme sa o tom
rozprávali a dohodli sme sa, že rodičom o tom zatiaľ
nepovieme. Olíviina mama Audrey by šalela ako
netopier v klietke, keby sa dozvedela pravdu. A môj otec je
v Olíviinej spoločnosti úplne nesvoj.“
Dievčatá vošli do školy a kráčali po chodbe, keď
vtom Ivy začula, ako niekto šepká jej meno. Obzrela
sa, ale nikto zo študentov na okolí sa na ňu nepozeral.
„Ivy! Sofia!“ znova sa ozval hlas.
„Myslím, že nás volá to papradie,“ zamrmlala
Sofia a ukázala na roh chodby. Obe podišli bližšie. Z
papradia sa vysunula ruka s naružovo nalakovanými
nechtami a ťahala Ivy k sebe.
Za papradím sa krčila Olívia s Kamilou.
„Povedala si jej o tom?“ naraz sa opýtali Ivy aj
Olívia. Obe prikývli a všetky dievčatá sa objali.
„Gratulujem k nájdeniu otca,“ povedala Kamila
a zaškerila sa na Ivy.
„Verila by si tomu, že celý ten čas mali skutočného
otca pod nosom?“ opýtala sa Sofia Kamily, ktorá
neveriacky pokrútila hlavou.
„Baby, nesmiete to nikomu povedať,“ zvážnela
Olívia.





16
„Ani Brendanovi?“ opýtala sa Sofia.
„Okrem Brendana,“ odpovedala Ivy. Svojmu fra -
jerovi sa to chystá povedať po prvej hodine na chodbe
pri učebni biológie, kde ju prvýkrát pozval na rande.
Vyrobila mu aj pohľadnicu, ktorou mu chce
poďakovať za podporu pri hľadaní pravdy.
„Musí to byť veľké tajomstvo, keď sa skrývame za
papradím,“ zaškľabila sa Sofia.
Olívia sa tentoraz neusmiala. „S Ivy vyhlasujeme
stav pohotovosti, keďže sa má so svojím otcom
presťahovať do Európy.“
„Je to aj tvoj otec,“ potichu jej pripomenula Ivy.
Olívia prikývla. „Áno,“ súhlasila a pomyslela si, že
jej bude chvíľu trvať, kým si na to zvykne. „A máme
menej ako desať dní, aby sme ho presvedčili, aby sa
nikam nesťahovali.“
„Nedovolíme, aby nás niekto znova rozdelil,“
odvážne vyhlásila Ivy.
„A ja nechcem stratiť biologického otca, keď už
viem, kto to je,“ dodala Olívia.
Kamila a Sofia okamžite spozorneli. „Môžeme
vám s tým nejako pomôcť?“ opýtala sa Kamila.
„Naozaj si myslíš, že by tvoj otec mohol zmeniť





17
názor?“ nahlas premýšľala Sofia a poškrabala si hlavu
pod čiapkou.
„Musí ho zmeniť,“ odpovedala Ivy.
„Musíme vymyslieť niečo, vďaka čomu nedokáže
odtiaľto odísť,“ povedala Olívia.
„Niečo také skvelé, že by dal aj život, aby tu
mohol zostať.“
„Čo napríklad?“ opýtala sa Sofia.
Ivy s Olíviou sa neisto pozreli na seba. „Dúfame,
že to nám pomôžete vymyslieť,“ placho sa usmiala Ivy.
Všetky štyri mlčky hľadeli na seba. Nehybne stáli,
ponorené do svojich myšlienok, až kým nezazvonilo.
„Hlavy dokopy,“ vyhlásila Olívia a všetky sa
pritisli k sebe. „Stretneme sa v jedálni na obede a niečo
vymyslíme,“ povedala.
Všetky súhlasne prikývli. Olívia potom
povzbudila dievčatá, aby dali zovreté päste do stredu. „Franklin
Grove alebo nič,“ povedala.
„Franklin Grove alebo nič!“ zopakovali všetky
naraz, buchli sa päsťami a víťazoslávne ich zdvihli nad
hlavy.





18
Kapitola 2
Po tretej hodine si Olívia upravovala očné tiene farby
prirodzené nebo v zrkadle na dvierkach skrinky, keď
vtom kútikom oka zbadala Sofiu, ktorá upaľovala po
chodbe.
„Kódové slovo,“ veľavravne povedala Sofia s
veľkým digitálnym foťákom na krku.
„Máš na mysli čierny kód?“ opýtala sa Olívia
a narážala na Ivinu tajnú hatlaninu, čo znamenalo, že
majú pohotovostné stretnutie na toaletách pri učebni
biológie.
„Nie,“ Sofia pokrútila hlavou. „Kódové slovo.“
11





19
Olívia si odložila tiene do tašky. „Neviem, čo zna -
mená kódové slovo,“ odpovedala veselo.
„Nie iba kód,“ povedala Sofia a zagúľala očami.
„Ale kódové slovo. Kódové slovo.“
Olívia iba vyvaľovala oči. „Vy gotici ste niekedy
naozaj záhadní, vieš o tom?“
„Kódové slovo,“ odpovedala Sofia a začala
hovoriť šepotom, „znamená, že sa stretávame v knižnici.“
„Myslela som si, že sa stretávame v jedálni,“
povedala Olívia a zabuchla dvierka skrinky.
„Áno, ale Ivy zmenila plán,“ povedala Sofia a
Olívia ju nasledovala.
„Kamila o tom vie?“
„Ivy ju zavolá,“ vysvetľovala Sofia. „Mali spolu
telesnú.“
„Ale prečo? Čo jej napadlo?“ opýtala sa Olívia.
„Netuším,“ odpovedala Sofia. „Som len poštový
netopier.“
Vchod do knižnice bol na konci širokej chodby
vedľa riaditeľne. Ivy a Kamila už čakali pred dverami.
Ivy podišla k Olívii a podala jej mrkvu. V druhej ruke
mala sušené hovädzie mäso, červené ako krv, ktoré
podala Sofii.





20
„Čo je to?“ opýtala sa Olívia.
„Tvoj obed,“ sucho odpovedala Ivy.
„Máme veľa práce,“ oznámila Kamila.
Olívia sa pozrela na mrkvu a nevoľky si z nej
odhryzla. Aj keď upíri volajú všetkých ľudí „zajkovia“,
neznamená to, že sa živíme mrkvou, pomyslela si.
Kým sa Olívia a Sofia občerstvovali, Ivy im
vysvetľovala plán. „Môj otec má zo všetkého najradšej
správy založené na dobrom výskume. Vždy robieva
skvelé prezentácie pre svojich klientov o plánovaných
návrhoch. Tak som si pomyslela, že vypracujeme
správu, aby sme ho presvedčili zostať tu. Čo poviete?“
„O čom to bude?“ opýtala sa Olívia s plnými ústami.
„O tom, že mesto Franklin Grove je omnoho lepšie
ako Európa,“ odpovedala Ivy.
Sofia prehltla posledný kúsok sušeného mäsa a
pokrútila hlavou. „Myslíš si, že naše mesto je lepšie ako
Európa?“ neveriacky sa opýtala. „V Európe je
Eiffelova veža.“
„Z ktorej môže človek spadnúť,“ protirečila Ivy.
„A čo módne prehliadky v Miláne?“ zapojila sa
Olívia.
„Ktoré vytvárajú nezdravé sebahodnotenie dievčat





21
po celom svete,“ oponovala Ivy. Kamila energicky pri -
kývla.
Sofiu však nepresvedčili. „Čo také je v meste
Franklin Grove a v Európe nie?“
„To je jasné,“ povedala Ivy s iskrou v tmavých
očiach. „My.“ Po tejto odpovedi sa zvrtla na päte
topánok a otvorila dvere do knižnice.
Olívia sa neubránila úsmevu. No dobre,
pomyslela si a vykročila za sestrou do knižnice. Za pokus
to stojí.
Ivy podišla k stolu knihovníčky a zbadala ženu s
tmavým rúžom na perách a v štýlových čierno-zelených
okuliaroch s hrubým rámom, ktorá sa skláňala nad
obrovskou knihou o stredoveku.
„Je tu pán Collins?“ opýtala sa Ivy.
Žena zdvihla pohľad od knihy. „Pán Collins sa
presťahoval do Nashvillu, kde hrá v country kapele. Ja
som slečna Everlingová, nová knihovníčka.“ Potom
vstala, vystrela ruku a nadšene si s Ivy nimi potriasli.
Všetky dievčatá sa s ňou zoznámili. „Super sveter,“





22
povedala knihovníčka Sofii, ktorá mala na ňom vyšitý
strom bez listov s vranami na konároch.
Vy ste nová knihovníčka? pomyslela si ohromená Ivy.
„Veríme, že nám pomôžete, pani Everlingová,“
povedala Olívia.
Knihovníčka si dala ruky vbok. „Som slečna. Tak
o čo ide?“
„Robíme prezentáciu o Európe,“ ozvala sa Kamila.
„O Európe, hej?“ Slečna Everlingová schmatla
ceruzku zo stola, akoby to bol meč. „Poďte za mnou.“
Keď slečna Everlingová kráčala pred nimi, Ivy
zaujali jej čierno-biele legínsy a sivá menčestrová sukňa.
Zaujímalo by ma, či je upírka, pomyslela si.
„Vitajte v Európe!“ vyhlásila slečna Everlingová,
keď zastala v zadnej uličke knižnice. Nechtom
vínovočervenej farby prešla po chrbtoch niekoľkých kníh.
„Chcete pretancovať celú noc v Barcelone? Lyžovať
sa v Alpách? Vykašľať sa na školu a užívať si život za
dvadsaťpäť dolárov na deň?“
Všetky dievčatá vypleštili oči.
„Žartujeeeem,“ zanôtila slečna Everlingová. „Som
školská knihovníčka, spomínate? Ale máme tu
pôsobivý výber cestovateľských príručiek,“ dodala.





23
„Nemáte tu knihy o niečom zlom v Európe?“
opýtala sa Sofia.
Slečna Everlingová na ňu prekvapene pozrela.
„Nie je tam nič zlé. Po vysokej som rok cestovala po
Európe.“ Zaklonila hlavu a zasnene si povzdychla.
„Toľko kultúry a histórie...“
„Histórie?“ prerušila ju Ivy a veľavravne pozrela
na dievčatá.
Olívia pochopila jej myšlienkový pochod.
„Nesužovala Európu čierna smrť?“
„A obe svetové vojny,“ poznamenala Kamila s
úškľabkom na tvári.
Slečna Everlingová sa zamračila. „Tak
počkajte,“ povedala a pozrela na dievčatá ponad okuliare.
„O čom má byť ten projekt?“
Ivy sa začala hrať s jednou z kníh na poličke.
„Snažíme sa presvedčiť nášho... kamaráta... aby sa
nesťahoval do Európy,“ povedala opatrne.
Olívia nadšene prikývla. „Musíme tohto
človeka presvedčiť, že Franklin Grove je oveľa lepšie
miesto.“
„Aha, teraz už rozumiem,“ potichu povedala
slečna Everlingová. „Keď som mala trinásť, moja najlep-





24
šia kamarátka sa presťahovala do Kalifornie. Lúčenie
je veľmi ťažké.“
Ani nehovor , pomyslela si smutná Ivy.
Slečna Everlingová si zamyslene búchala ceruzkou
o tmavé pery. Potom ukázala na Sofiin foťák. „Máte
v tom fotky toho kamaráta?“
„Jasné,“ odpovedala Sofia.
Slečna Everlingová si napravila okuliare. „Neboj -
te sa, dámy,“ povedala. „Pomôžem vám vymyslieť
plán, ktorému váš priateľ nedokáže odolať. Bude to
niečo zaujímavé. Niečo emocionálne. Niečo fakt
hrozné!“ Zháčila sa, keď spontánne použila upírsky slang.
„Teda niečo fakt skvelé.“
Slečna Everlingová je tá najlepšia knihovníčka na
svete, pomyslela si Ivy a dievčatá si vymenili nadšené
pohľady.
„A kedy treba dokončiť tento dôležitý projekt?“
„Dnes,“ odpovedala Ivy.
Slečna Everlingová chcela namietať, ale Sofia jej
skočila do reči: „Náš kamarát sa má sťahovať o desať
dní.“
„Nemôžeme stratiť ani minútu!“ prosila ju Olívia.
„Dobre, dobre,“ súhlasila slečna Everlingová. „Bu-





25
deme sa musieť rozdeliť. Kto si zoberie Franklin
Grove?“
„Ja,“ ponúkla sa Olívia. „Presťahovala som sa sem
len pred pár mesiacmi, tak sa dozviem niečo nové.“
„Fajn,“ povedala slečna Everlingová. „Oddelenie
miestnych dejín je v rohu pri kopírke. Kamila, čo keby
si si zobrala Európu?“
„Príjem, kráľovná Informasys!“ odpovedala
Kamila a zasalutovala. Ivy nemala ani šajnu, čo to malo
znamenať, ale Kamila často používa nejasné odkazy zo
sci-fi knižiek, ktorými je posadnutá.
„Si fanúšička Coala Knightleyho, však?“
zaškľabila sa slečna Everlingová. „Je najlepší! Takže, kapitán
Omega, tvojou úlohu je nájsť odpudivé obrázky
Európy. Nebude to však ľahké. Začni s týmito
cestovateľskými príručkami a potom sa presuň do oddelenia
európskych dejín, ako ste s Ivy navrhovali.“
„Vy dve,“ slečna Everlingová ukázala ceruzkou na
Ivy a Sofiu. „Poďte so mnou k počítaču. Ukážem vám,
ako urobíte digitálnu prezentáciu, ktorá vášho priateľa
zaručene rozosmeje aj rozplače. A čo je
najdôležitejšie, prinúti ho zostať tu!“





26
O pol piatej stála Olívia vedľa sestry na verande Ivin -
ho obrovského domu na vrchu Hrobárovej hory. S
Kamilou a Sofiou ostali po škole, aby dokončili
prezentáciu, ktorá vyzerala absolútne skvele. Keď sa však Ivy
dotkla kľučky, Olívie sa zmocnil strach. „Počkaj,“
vyhŕkla.
Ivy zmeravela. Olívia sa otočila a pozrela dole na
mesto. V decembrovej hmle zbadala pomedzi holé
konáre stromov vzdialenú strechu školy.
„Myslíš, že to zaberie?“ nervózne sa opýtala.
„Prečo? Ty si nemyslíš, že naša prezentácia je
super?“ náhlivo sa opýtala Ivy.
„Myslím. Naozaj,“ priznala Olívia. „Ale keď sa
môj otec rozhodol, že sa presťahujeme do Franklin
Grove a zmení prácu, tak som ho prosila, aby sme sa
nesťahovali. Nič nezmenilo jeho rozhodnutie.“
„Môj otec však zbožňuje Franklin Grove,“
povedala Ivy. „Vždy ho zbožňoval. A hoci je Európa skvelý
kontinent, nechcem stráviť celú večnosť v nejakej
internátnej škole v Luxemburgu.“
„Dobre, ale to neznamená, že zbožňuje...“ Olívia
sa odmlčala, kým povedala slovo „mňa“. Odkedy sa
dozvedela, že pán Vega je jej otec, takmer ho nevidela.





27
Zasvätenie s pomocou Upírskeho okrúhleho stola
znamenalo, že ju oficiálne prijali do komunity upírov, ale
aj po tomto ceremoniáli sa správa k nej divne. Nie je
rád, keď som niekde nablízku, pomyslela si.
„Asi by si mala tú prezentáciu urobiť bezo mňa,“
povedala Olívia.
„Musíš ísť so mnou,“ povedala Ivy. „Si najlepšia
rečníčka!“
„Viem, ale nikdy ma nemal... veľmi v láske.“
Olívia si nesmelo zahryzla do pery. „Ak som jeho dcéra,
prečo ma nemá rád? Lebo som človek?“ povedala a do
očí sa jej nahrnuli slzy.
Ivy to dojalo a pokrútila hlavou. „Naša mama bola
človek ako ty. Bola láskou jeho života.“
„Tak čo sa stalo?“
„Neviem, Olívia,“ uznala Ivy. „Niečo, pre čo si
drží odstup a má sa na pozore pred ľuďmi. Zmenil sa,
ale neznamená to, že sa nemôže znova.“
Olívia si sťažka povzdychla. „Len... dala by som
hocičo, aby som vedela, aké je to mať ho za člena
rodiny, vieš?“
„Budeš to vedieť,“ uisťovala ju Ivy. „Ale najprv ho
musíme presvedčiť, aby sme sa nesťahovali.“





28
Olívia súhlasne prikývla a zhlboka sa nadýchla
s odhodlaním, že nenechá sestru v štichu. „Máš úplnú
pravdu,“ povedala.
Ivy sa povzbudivo zaškľabila, Olíviu krátko objala
a otvorila dvere.
Pána Vegu našli v pracovni skloneného nad stolom.
Ivy vkĺzla dnu, zatiaľ čo Olívia ostala stáť pri dverách.
Dokonca aj z konca izby videla, že robí nejaký náčrt
uhlíkom na papier.
„Ahoj, oci,“ ozvala sa Ivy.
„Och, ahoj, Ivy,“ povedal pán Vega a vyskočil zo
stoličky. „Nepočul som ťa vojsť.“ Náčrt rýchlo
zasunul pod iné papiere.
„Zdravím...“ pozdravila sa Olívia po chvíli
váhania, ako má pozdraviť tohto muža. „... pán Vega.“
„Ahoj, Olívia,“ meravo odvrkol pán Vega a až do
tej chvíle si ani nevšimol, že stojí pri dverách. Náhlivo
odvrátil zrak a Olívii zovrelo srdce.
„Na čom pracuješ?“ opýtala sa Ivy.
„Na ničom,“ odpovedal. „Len načrtávam pár
nápadov.“
„Môj otec navrhol celý tento dom,“ povedala Ivy
pyšne.





29
Olívia to vedela, ale domyslela si, že Ivy sa mu
snaží pripomenúť tento fakt. Chcela povedať niečo li -
chotivé, ale nič jej nenapadlo. „Super,“ zachrapčala po
chvíli.
„Každú stenu, každú parketu, každý vypínač,
každú zásuvku,“ nostalgicky povedal pán Vega. „Bude mi
to tu...“ odrazu sa odmlčal.
„Chýbať?“ Ivy dokončila vetu za neho a našpúlila
tmavé pery.
„Áno,“ povedal pán Vega. „Áno, iste. Ale dom nie
je dostatočný dôvod, aby sme tu zostali,“ rýchlo dodal.
„Je ešte mnoho dôvodov,“ povedala Ivy. „Však,
Olívia?“
Olívia pocítila známy pocit vzrušenia, ktorý sa jej
zmocňoval, keď vystupovala pred davom ľudí. Veď
mala na sebe uniformu roztlieskavačiek. Nervozita
sa zázračne rozplynula a hlas sa jej vrátil v plnej sile.
„Presne tak, Ivy!“ súhlasila. Strčila ruku do ruksaku,
vytiahla z neho cédečko s prezentáciou a podala jej ho
so žiarivým úsmevom na tvári. Nastal čas, aby vaše
srdcia zajasali! pomyslela si.





30
„Prosím, Ivy,“ prosil ju otec, keď ho Ivy vyhnala zo
stoličky a vložila cédečko do počítača. „Naozaj mám
veľa práce.“
„Až toľko, že si nemôžeš pozrieť najdôležitejšiu
prezentáciu v tvojom živote?“ odvrkla Ivy. Keď držala
myš, ruky sa jej triasli, ale zaumienila si, že jej nervozitu
nesmie ani jeden z nich odhaliť. „Môžeš si sadnúť tam.“
„Nebude to trvať dlho, pán Vega,“ zaštebotala
Olívia. „Nebudete to ľutovať. Sľubujem!“
Nech sa deje čokoľvek, Olívia si v každej situácii
poradí, vďačne si pomyslela Ivy.
Otec sa podvolil a sadol si do kresla naproti
pracovnému stolu. Keď sa prezentácia načítala, Ivy otočila
prázdnu obrazovku tak, aby na ňu otec videl. S Olíviou
sa postavili pred stôl po oboch stranách obrazovky.
„Ideme na to?“ šepotom sa opýtala Ivy.
„Áno,“ Olívia sa usmiala a stisla jej ruku.
Ivy natiahla ruku, klikla myšou a z
reproduktorov počítača sa začali ozývať prvé smutné gitarové
tóny piesne Paint It, Black od skupiny Rolling Stones.
Uprostred prázdnej obrazovky sa objavil fliačik.
„Zbožňujem túto pieseň,“ súhlasne povedal pán
Vega.





31
Ivy len spontánne zagúľala očami. „Viem,“ pove -
dala kútikom úst. Biely fliačik sa postupne zväčšoval
ako meteorit blížiaci sa z vesmíru.
„Pssst!“ zahriakla ju Olívia a na obrazovke sa
zjavil nápis, ktorý sprevádzal nečakaný rachot bubnov.
„NAJDÔLEŽITEJŠIA PREZENTÁCIA V
TVOJOM ŽIVOTE,“ naraz prečítali dievčatá.
Ivin otec sa potichu zasmial. „Myslel som, že to
hovoríš len tak,“ povedal.
Olívia profesionálne urobila krok vpred. Vo
chvíli, keď Mick Jagger spieval: „Vidím červené dvere
a chcem ich nafarbiť načierno,“ na obrazovke sa
zjavil čierno-biely obrázok skromnej chatrče, ktorý
Olívia našla v knižnici. „Písal sa rok 1666,“ začala. „Malá
skupina vyhnancov z Transylvánie sa usadila na
výnimočnom kúsku zeme. Rozhodli sa, že toto miesto
pomenujú Franklin Grove.“
Ivy skutočne ohromilo, že sa sestra naučila
naspamäť aj jej slová. Ivy sa ich učila, ale nakoniec si ich
napísala na dlaň. „V tom istom roku,“ povedala Ivy
a sklonila hlavu k dlani, „na druhej strane oceánu...“
Na obrazovke sa zjavil ďalší čierno-biely obrázok,
ale oveľa väčšieho mesta. Všetky budovy pohlcovali





32
plamene, šľahajúce do vzduchu, namaľované čiernym
atramentom. „... Veľký požiar Londýna vyhnal z
domovov sedemdesiattisíc nevinných ľudí!“
Z reproduktorov sa začali ozývať výkriky a
náreky. Ivy si všimla otcovu zvraštenú tvár, čo ju
povzbudilo.
„A tu sa rozdiely len začínajú,“ povedala Olívia
nezvyčajne tichým hlasom.
„A toto sa stalo počas vrcholu v dejinách Európy,“
povedala Ivy a na obrazovke sa zjavila lavína, ktorá sa
valila na skupinku lyžiarov.
„Toto sa stalo počas vrcholu v dejinách Franklin
Grove,“ povedala Olívia a na obrazovke zbadali
úžasnú fotku domu Vegovcov za súmraku na pozadí
jasnočervenej oblohy, ktorú urobila Sofia.
„Toto sa deje, keď ľudia z Franklin Grove fandia
na zápasoch,“ pokračovala Ivy. Fotku vystriedal
obrázok Olívie, ktorá víťazoslávne stála so zaťatou päsťou
nad hlavou na špici pyramídy roztlieskavačiek tímu
Diablov z Franklin Grove. Ivy by odprisahala, že v tej
chvíli zbadala záblesk hrdosti v otcových očiach.
Zaberá to! pomyslela si s nádejou v duši.
„Toto sa deje, keď Európania fandia na zápase,“ po -





33
vedala Olívia. Na obrazovke sa zjavila fotografia nepo -
kojov v dave fanúšikov počas futbalového zápasu.
Potom nastal čas na Ivinu obľúbenú časť
prezentácie. „Toto sa stane, ak ostaneme vo Franklin Grove,“
oznámila. Na obrazovke sa začali striedať rôzne
fotografie bez sprievodných slov na pozadí rockových
akordov skupiny Rolling Stones – Ivy v plesových šatách
bez ramienok vínovej farby v objatí otca v smokingu
pred plesom všetkých svätých; čiernobiela fotografia
oboch dievčat bez mejkapu, ako sa pozerajú na seba
v zrkadle hosťovskej kúpeľni z časopisu Vamp!; otec,
ako tlieska Olívii po úspešnom absolvovaní troch
skúšok, ktoré zorganizoval Upírsky okrúhly stôl; Ivy,
Sofia, Olívia a Brendan v objatí v krypte Brendanovej
rodiny; zamyslený otec sediaci v kresle v obývacej izbe
s Olíviou a Ivy, ktoré sa pred ním nadšene rozprávajú.
Nasledovali ďalšie a ďalšie fotografie.
Ivy uprene pozerala na otcovu tvár. Vedela, že ho
to dojalo a jeho oči sa leskli, keď sa naklonil dopredu
a sústredene pozeral z kresla.
Olívia nakoniec opäť urobila krok vpred. „A toto,
pán Vega, sú veci, ktoré sa môžu stať, ak odídete do
Európy.“





34
Pieseň odrazu zrýchlila tempo, zvuk sa zvyšoval,
až bol z toho nejasný piskľavý hurhaj. Na obrazovke
sa rýchlo mihala séria fotografií – muž s fúzmi
utekajúci pred zúrivým býkom, čelná zrážka dvoch malých
európskych áut, lietadlo z druhej svetovej vojny,
ktoré púšťa bomby, trosky obytného domu v Paríži,
futbalista s výrazom zúfalstva na tvári, maľba výbuchu
sopky Vezuv.
Séria obrázkov sa skončila, rovnako aj
neznesiteľný hluk. Opäť sa ozvali jednoduché gitarové tóny
začiatku piesne a na čiernej obrazovke sa objavil nápis
„Franklin Grove alebo Európa?“
Ivy a Olívia víťazoslávne prečítali posledná slová
prezentácie: „FRANKLIN GROVE!“
Ivin otec nadšene zatlieskal. Tvár mu žiarila
úsmevom, ktorý už Ivy nevidela celé týždne. „Skvelá
práca,“ povedal. „Úžasná prezentácia! Mali by ste ju
poslať obchodnej komore Franklin Grove.“
Vedela som, že sa mu bude páčiť, pomyslela si Ivy.
Vedela som, že to zaberie! „Takže sa nikam
nesťahujeme?“ vyhŕkla.
Úsmev sa z otcovej tváre odrazu vytratil, akoby
spln mesiaca zakryli tmavé mračná. Oprel sa v kresle





35
a premeriaval si ruky. Dievčatá sa znepokojene pozreli
na seba.
„Oci, čo nevidíš, čo všetko tu máme?“ prosila ho
Ivy.
„Ostaňte tu,“ potichu povedala Olívia.
„Musíme odísť,“ pošepkal pán Vega a smutne na
nich pozrel. „Musíme odísť, Ivy. Viem, že je to pre
teba ťažké... ale skús to pochopiť.“
Ivy neveriacky naňho pozrela. Prečo je taký
tvrdohlavý? pomyslela si. Premýšľala nad slovami, ktoré by
ho zasiahli a donútili uvedomiť si, že nemôžu odísť do
Európy.
Na otcovej tvári sa zjavil strojený úsmev, ktorý
nebol úprimný ako ten spred pár minút. „Mala by si
myslieť na všetky tie dobré veci v Európe,“ povedal
povzbudivo.
Ivy pokrútila hlavou a otočila sa na Olíviu.
„Myslela som, že sa nechá presvedčiť rozumnými dôvodmi
alebo citmi. Alebo nami,“ povedala potichu. „Ale
zrejme som sa mýlila.“
Ivy bez slova odviedla sestru z pracovne. Vedela,
že aj Olívia potláča nával sĺz.





36
Kapitola 3
Na druhý deň Olívia, Sofia, Kamila, Brendan a Ivy
sedeli spolu na obede. Ivy mala ešte stále veľmi
pochmúrnu náladu.
„Môj otec je nemožný,“ zúrila. „Je odhodlaný
sťahovať sa. Neviem, čo by zmenilo jeho názor.“
„Skúšala si ho pohrýzť do nohy?“ opýtal sa
Brendan. „Moja sestra Bethany to raz urobila otcovi a vtedy
si získala jeho pozornosť. Takmer sme ho museli
zobrať do nemocnice.“
Ivy sa nedokázala ani usmiať. „Môj otec nemá rád
nemocnice,“ povedala zronene.
11





37
Oproti nej sedela Olívia, ktorá naháňala vidličkou
zvädnutý kúsok brokolice po tanieri. „Myslíš, že chce
odísť do Európy, aby predo mnou utiekol?“ povedala
potichu tanieru.
Ivino srdce sa otvorilo ako rakva. Niekedy zabúda,
že pre Olíviu je to rovnako ťažké ako pre ňu, možno aj
ťažšie. „Olívia, to by neurobil,“ povedala presvedčivo.
„Je to kvôli práci. Je to naozaj skvelá príležitosť.“
„Hovoril, že mu dali ponuku, ktorá sa neodmieta,
však?“ opýtala sa Sofia a Ivy prikývla.
„Ale ani nevieme, prečo nás rozdelil,“ povedala
Olívia neisto. „Možno som ho v detstve pohrýzla do
nohy.“
Ivy sa usmiala. „Nemyslím si, že by trval na
sťahovaní len kvôli tebe, Olívia. Hovoril o tej práci ešte
predtým, než si sa prisťahovala do Franklin Grove.“
Olívia na ňu vďačne pozrela. „Máš pravdu,“
povedala. „Prepáč, som úplne mimo.“
„Musíme nájsť niečo, čomu sa nevyrovná ani
skvelá práca,“ povedala Kamila.
Brendan prikývol a tmavé kučery mu zakryli oči.
Je nesmierne pekný. „Ak nájdeme správny dôvod, otec
sa rozhodne ostať tu,“ súhlasil.





38
V tej chvíli si Ivy nevedela predstaviť, že by stra -
tila Brendana. Opäť bola plná odhodlania. „Tak potom
ten dôvod musíme nájsť.“
„Čau, Vegová!“ zvolal nejaký hlas.
Ivy sa otočila a zbadala Garricka Stephensa s jeho
idiotskými kamarátmi s mastnými hlavami – Dylana
Soyla a Kyla Glassa, ktorí mali namierené rovno k ich
stolu. Ivy inštinktívne zagúľala očami. Beštie sú tí
najtrápnejší upíri na škole.
„Povráva sa, že čoskoro vypadneš z mesta!“
radostne povedal Garrick.
„Čo ťa je po tom?“ chladne odpovedala Ivy.
„Nič,“ povedal Garrick, ale potom sa otočil a
zaškeril na kamarátov. „Vôbec nič,“ zopakoval a
znova sa otočil na ňu. „Ale keď odídeš, my traja budeme
vládnuť tejto škole!“
Kyle a Dylan sa idiotsky zasmiali a zdvihli ruky,
aby si tľapli s Garrickom.
„To určite,“ povedala Sofia so zaťatými zubami.
„Vy tupci, by ste nedokázali vládnuť ani prázdnemu
cintorínu.“
Garrick sa tváril, že to nepočul. „Ehm, čo keby si
napísala o nás v Pisárovi, kým odídeš?“





Toto je pouze náhled elektronické knihy. Zakoupení její
plné verze je možné v elektronickém obchodě
společnosti eReading.






       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.