načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Môj veľký tučný RYBÍ ZOMBÍK - Na konci s dychom - Mo O'harová

Môj veľký tučný RYBÍ ZOMBÍK - Na konci s dychom

Elektronická kniha: Môj veľký tučný RYBÍ ZOMBÍK - Na konci s dychom
Autor:

Rybí zombík, upírske mača. Dupľovaný problém! Frankie je veľký tučný rybí zombík. Keď si ho Tom, ktorému Frankie patrí, vezme do múzea, kde majú s kamarátom Pradeepom a ostatnými ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  119
+
-
4
bo za nákup

hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9% 100%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 216
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-564-0421-8
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Rybí zombík, upírske mača. Dupľovaný problém! Frankie je veľký tučný rybí zombík. Keď si ho Tom, ktorému Frankie patrí, vezme do múzea, kde majú s kamarátom Pradeepom a ostatnými deťmi prespať, začnú sa diať nečakané veci. Ubráni sa Frankie pred mačacou múmiou? V druhom príbehu sa zúčastníme na školskom turnaji.

Zařazeno v kategoriích
Mo O'harová - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Môj veľký tučný

RYBÍ ZOMBÍK 4 –

Na konci s dychom

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.albatrosmedia.sk

Mo O’Harová

Môj veľký tučný RYBÍ ZOMBÍK 4 – Na konci s dychom

Copyright © Albatros Media a. s., 2018

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.


Mo O’Harová vyrastala v  americkej

Pensylvánii a teraz žije v juhovýchod­

nom Londýne. Hereckú a  spisovateľ­

skú dráhu začala ako rozprávačka,

keď pôsobila v  divadlách a  školách

v  Spojenom kráľovstve a  v  Írsku.

Okrem kníh pre deti písala aj komic­

ké  skeče pre Radio 4 a  prezentovala

svoje vlastné texty v Londýne a Edin­

burgu. Mo a  jej staršiemu bratovi sa

kedysi, ešte ako malým deťom, poda­

rilo oživiť obľúbenú akváriovú rybič­

ku, ktorá sa už lúčila so životom.

y


Ilustroval Marek Jagucki

MO O‘HAROVÁ

y


Mojej mame a otcovi.

Najlepším rodičom na svete.



PREKLIATIE

KRÁĽOVSKEJ

MAČKY



1. kapitola

Legenda sa začína

„Takže...“ začal tajomným hlasom sprievodca

v múzeu a pridržal si pod bradou rozsvietenú ba­

terku, až mu celá tvár strašidelne žiarila a  my

sme mali možnosť nazrieť poriadne hlboko do

jeho nosa. „Kto chce počuť legendu o  prekliatí

Kráľovskej mačky?“

Všetky ruky vystrelili nahor. Ukázalo sa, že noc v múzeu je oveľa zaujímavejšia, než som čakal.

„Hovorí sa,“ pokračoval sprievodca, „že dvaja vykrádači hrobiek sa raz vydali do egyptskej púšte hľadať hrobku Kráľovskej mačky. Mali len jediný cieľ: ukradnúť poklad – mačaciu múmiu. Nikto presne nevie, čo sa stalo, ale oveľa, oveľa neskôr ich našli, ako bezcieľne blúdia púšťou s tisíckami skarabeov na chrbtoch!“

„Bŕŕŕŕ!“ striasol som sa. Chrobáky naozaj ne­

znášam.

„Zlodeji stratili reč, a tak nemohli nikomu po­

vedať, čo sa im prihodilo.“ Odmlčal sa a sledoval

výrazy na našich tvárach. „Boli to prvé obete pre­

kliatia Kráľovskej mačky. Hrobka teda ostala ne­

objavená a  nedotknutá... až do chvíle, kým ju

túto jar vykopali robotníci pri hĺbení základov

novej reštaurácie reťazca Mesačný svit.

„Múzeum dalo celú hrobku previezť sem,“ pošepol mi Pradeep. „Ešte vždy je zapečatená – takže ju vedci môžu otvoriť a  urobiť množstvo testov!“

„Legenda hovorí, že každému, kto vstúpi do hrobky a nemá ,čisté srdce‘, sa prihodí to isté, čo tým dvom egyptským vykrádačom,“ ukončil roz­ právanie sprievodca.

„Takže tí zlodeji načisto onemeli?“ vyhŕkol som.

„To nie,“ odpovedal sprievodca. „Len nedoká­

zali povedať iné ako mňaúúúú!“

Sprievodca hlasno zamňaukal, ale jeho mňau­

kanie sa zrazu zmenilo na žalostné „Aaaaúú!“,


ktoré prešlo do ešte hlasnejšieho jačania. Sprie­

vodca vyskočil do vzduchu a baterka mu vypadla

z ruky. „Uhryzlo ma niečo mokré!“

S  Pradeepom sme sa na seba pozreli a  obaja

sme mysleli na to isté: „FRANKIE?“

Aby ste rozumeli, môj rybí zombík Frankie na­

ozaj príšerne neznáša mačky. A  obzvlášť jedno

mimoriadne diabolské mača, ktoré patrí Markovi,

CHRAMST!


12

môjmu staršiemu bratovi – PODLÉMU VEDCOVI.

A Frankie si, pravdepodobne, povedal, že ak naň­

ho zamňauká mačka, najlepšie urobí, keď ju naj­

prv uhryzne a až potom sa pýta!

Pozrel som sa do hrnčeka s vodou, v ktorom si

Frankie leňošil, zatiaľ čo my sme počúvali straši­

delné historky sprievodcu múzea. Jasné, bol preč.

A  to bolo nepríjemné hneď z  troch dôvodov: Po

prvé, i keď je Frankie zombík, je zároveň aj akvá­

riovou rybkou, takže bez vody dlho nevydrží. Po

druhé, pretože je zombík, dokáže urobiť zombíka

z kohokoľvek, kto sa mu pozrie do očí, a my s Pra­

deepom sme rozhodne nechceli mať okolo seba

množstvo zombíkov v  pyžamách, ktorí budú

mumlať: „Lybiška mališká.“

A po tretie, keď sprievodca zajačal, všetky dec­

ká vyskočili zo spacákov a začali panikáriť. Takže

po podlahe, na ktorej sa kdesi metal Frankie, du­

palo veľa nôh.

„Už ho vidím!“ oznámil mi Pradeep. „Tamto je,

ten sokel na dvanástke!“

Nechápavo som naňho pozrel.


Pradeep vzdychol. „Na dvanástke znamená priamo pred tebou!“ A  ukázal na oranžový fliačik, ktorý sa pomaly metal smerom k  nám. „Ja ich budem držať bokom a  ty vezmi hrnček a chyť ho!“

Vrhli sme sa do davu vreštiacich spolužiakov so spacákmi a  odskakovali pred ich mávajúcimi rukami a dupotajúcimi nohami. Frankie presko­ čil ponad hlavu jedného obzvlášť rozospatého chlapca, odrazil sa od vankúša s návliečkou Spi­ dermana a so šplechnutím pristál v hrnčeku!

„Poď, nájdeme ti lepšiu skrýšu, lebo nás odtiaľ­

to vyhodia a teba spláchnu do záchoda.“

„Záchod,“ zopakoval som. „To je ono!“

„Ak nevieš, čo ďalej,“ zvolali sme dvojhlasne, „sadni si na ,vécko‘ a tam si všetko premysli!“

2. kapitola

Noc v múzeu

Asi si teraz myslíte, že skrývanie sa v záchode je

dosť zvláštny plán. Ale neverili by ste, koľkokrát

to už mne alebo Pradeepovi zachránilo kožu.

1. Keď nás navštívila moja prateta Celia (tá,

čo jej na brade rastú riadne pichliače!),

skrývanie sa v záchode ma zachránilo pred

bozkom na privítanie.

2. Keď pani učiteľka Murdocková hľadala

dobrovoľníkov, ktorí by na hodine telocvi­

ku predviedli, ako sa tancuje country, boli

sme s Pradeepom na záchode tak dlho, až

si pani učiteľka začala myslieť, že máme

problémy s močovým mechúrom, a na celý

polrok nás oslobodila od tancovania.

16

3. Keď si Mark so Sanjom (môj starší brat

PODLÝ VEDEC a  Pradeepov starší brat

POČÍTAČOVÝ GÉNIUS) vymysleli kolky

pre debilkov, schovávali sme sa u Pradeepa

na záchode takmer celý deň, až kým nás,

úplnou náhodou, neprezradila Pradeepova

malá sestrička, keď potrebovala cikať.

„Režim utajenia,“ zašepkal som. Pradeep priký­

vol. Vydali sme sa každý na opačnú stranu. Plazili

sme sa, zakrádali, liezli po štyroch a  nenápadne

si  razili cestu vstupnou halou smerom k  zácho­

dom, von z miestnosti, v ktorej boli ostatní.

„Musíme Frankieho strčiť niekde, kde bude

v bezpečí a zároveň ho tam nik nenájde,“ vyhlásil

Pradeep, keď sa za nami zavreli záchodové dvere.

„Čo máme pri sebe?“

Na podlahu sme vysypali všetko, čo sme našli

vo vreckách pyžám. Ja som mal dve ceruzky, dlhú

niť z rukáva bundy, ktorú som centimeter po cen­

timetri vyťahoval celé mesiace, až sa mi ju jedné­

ho dňa konečne podarilo vytiahnuť, papier so

základnými informáciami o  starovekom Egypte

zložený a  zopnutý kancelárskou spinkou a  krú­

žok na kľúče s  magnetom v  tvare podkovy pre

šťastie.

Pradeep mal škatuľku kivi džúsu, ktorý mu os­

tal z  obeda, niekoľko samolepiek s  egyptskými

motívmi, ktoré sme dostali, keď sme sem prišli,

laminovanú kartičku od mamy, na ktorej boli


18

v abecednom poradí všetky jeho alergie a kontakt,

na koho sa v prípade potreby obrátiť, a svoju su­

per vodovzdornú ponornú tábornícku baterku.

„Fajn, baterka,“ povedal som. „Tá sa zíde.“

Pradeep vytiahol z baterky žiarovku a všetko, čo bolo vnútri. Potom ju naplnil vodou z  umý­ vadla.

STAROVEKÝ

EGYPT

KIV

I


„Čo ty na to, Frankie?“ opýtal som sa a zdvihol

som hrnček, aby sa mohol pozrieť.

Frankie preskočil do baterky plnej vody a Pra­

deep na ňu pripevnil priehľadný umelohmotný

kryt. Potom sme si veci z dlážky vopchali späť do

vreciek.

„Zdá sa, že vzduch je čistý,“ ozval sa Pradeep, keď chvíľu načúval pri dverách záchoda. „Fran­ kie je v bezpečí, tak by sme sa asi mali vrátiť.“

Pootvorili sme dvere a  vyzreli štrbinou von. Chodbu vypĺňal tieň obrovského diplodoka stoja­ ceho vo vstupnej hale. Pri vchode do stredovekej expozície sa leskli rytierske meče a  umelý oheň v jaskyni pračloveka akoby vravel: „Prečo by ste chodili za ostatnými a  vypĺňali pracovné listy... keď sa môžete vydať na prieskum?“

20

3. kapitola

Chodiaca múmia

„Čo keby sme si to tu trochu obzreli?“ navrhol

som Pradeepovi.

„Dobre, myslím, že večierka bude až o chvíľu,“

zamumlal Pradeep.

Pradeep má vrodený strach z  toho, že by po­

rušil nejaké pravidlá, a  to ho veľmi obmedzuje.

Ja s tým problém nemám.

Vydesený

na smr

ť

Vystra

šený

V pohod

e

Ide sa

na to

Odva

ha

za každú

cenu

Vydesený

na smrť

Odvaha

za každú

cenu

Ide sa

na to

V pohode

Vystrašenýys

Vykĺzli sme z dverí. Ostatní boli stále v miest­

nosti, kde sme mali spať. My s Pradeepom sme sa

vydali opačným smerom k  egyptskej expozícii.

Baterka mi v rukách trochu poskakovala, keď sa

v  nej Frankie odrážal na pružine pripevnenej

v držadle, ako na nejakej trampolíne pre rybičky.

Z ničoho nič sa baterka rozsvietila nazeleno.

„Páni, vyrobili sme zombícku baterku,“ zašep­

kal Pradeep.

„Super,“ odvetil som, no vtom som si uvedomil

niečo veľmi dôležité. „Ech, Pradeep, nesvietia

Frankiemu takto oči, keď má pocit, že nám hrozí

niečo zlé?“

Sotva som to vyslovil, zazrel som, ako sa k vy­

sokým dverám do sály egyptskej expozície niečo

blíži. Bolo to veľké asi ako odrastené mača a ťa­

halo to za sebou útržky čohosi bieleho. Zjavenie

zahlo za roh a zmizlo. Pretrel som si oči a znovu

sa pozrel smerom, kde som to podivné stvorenie

videl, ale bolo preč.

„Žeby sme naozaj videli Kráľovskú mačku?“

hlas sa mi triasol viac, než som čakal.


22

„To je skvelé,“ vydýchol Pradeep.

„SKVELÉ?!“ takmer som vykríkol. „Ako to

môže byť skvelé?“

„Skvelé je, že si to videl aj ty,“ zašepkal Pra­

deep. „Myslel som si, že vidím ducha. Alebo mú­

miu, čo ožila... alebo ducha múmie.“

Zelená žiara z baterky ešte zosilnela.

„Povedal by som, že dnešnú noc sme si užili

skúmania až­až,“ vyhlásil som a snažil sa, aby to neznelo vystrašene. „Myslím, že mám chuť vypl­ niť zopár pracovných listov. Možno by som mo­ hol vyfarbovať...“ odmlčal som sa v  nádeji, že Pradeep bude súhlasiť. Napodiv to vyzeralo, že ukazovateľ na Pradeepovom ciferníku poskočil z  hodnoty Vytrašený až na hodnotu Odvaha za každú cenu.

„Musíme za tým ísť, Tom!“ zašepkal. „Mohlo

by to byť niečo veľké. Čo ak je to skutočne Krá­

ľovská mačka? Boli by sme prví, kto ju uvidí!“

Keď to Pradeepa pochytilo, nemalo zmysel há­

dať sa s  ním. Konal v  záujme všetkých mladých

archeológov sveta. Schmatol baterku a  vydal sa


k  obrovským kamenným dverám umiestneným

po oboch stranách vstupu do egyptskej expozí­

cie.  Na jedných bola vytesaná hlava mačky a  na

druhých hlava psa.

„Vyzerá to, že Egypťania mali tých svojich

zvieracích bohov naozaj radi,“ povedal som s po­

hľadom upretým na obrovské hlavy zvierat

a vzápätí som sa pozrel na Frankieho. „Myslíš, že

existoval aj nejaký boh zlatých rybiek?“

„Hatmehit,“ ozval sa Pradeep.

„Na zdravie!“ poprial som mu.

„Nie, boh Hatmehit,“ odpovedal Pradeep.

„Ešte raz na zdravie! To asi ten prach vo vzdu­

chu...“ začal som.

„Ale ja nekýcham! Ten boh sa tak volá – boh

zlatých rybiek.“ Pradeep zavrtel hlavou.

„To nie je možné! Ryby majú vážne svojho boha?“

„Vlastne je to bohyňa, ktorá vyzerá ako ryba,

čo je skoro to isté, akoby to bola ich bohyňa,“ vy­

svetlil Pradeep a  zasvietil zombíckou baterkou

na zvieracie hlavy pri vchode. „Myslím, že tá

mačka sa volá Bastet a ten šakal Anubis.“


24

Podozrievavo som sa zahľadel na šakala. „Vy­

zerá ako pes,“ poznamenal som. „A vôbec, ako je

možné, že si všetko tak pamätáš?“

„Neviem,“ odvetil Pradeep. „Všetko, čo sa týka Egypta, mi vždy nejako utkvie v  hlave. Ale poď už! Muselo to prebehnúť tadiaľ.“ Frankie na mňa z baterky mával plutvičkou, čím mi chcel nazna­ čiť, aby som ich nasledoval.

Ešte raz som sa obzrel cez plece smerom k miestnosti, kde sa ostatné decká chystali spať, potľapkal som mačaciu bohyňu po ňufáku a  vy­ dal som sa za Pradeepom.

Dvere sa za mnou z ničoho nič potichu zatvorili.

4. kapitola

Pri hrobke

„Ehm, Pradeep?“ zamumlal som. Chystal som sa

Pradeepovi vysvetliť, že som nás práve nechtiac

uväznil v egyptskej expozícii, po ktorej sa možno

potuluje živá mačacia múmia a  celkom určite sa

po nej prechádza živá múmia akváriovej rybky,

a  to len preto, že som neprejavil dostatok úcty

akejsi dávno mŕtvej mačacej bohyni. Ale potom

som si to rozmyslel. Pradeep bol taký posadnutý

pátraním po Kráľovskej mačke, že si to zrejme

ani nevšimol.

Steny egyptskej expozície boli lemované obrov­

skými kamennými doskami pokrytými množ­

stvom hieroglyfov a v miestnosti stáli vitríny plné

zvitkov a klenotov. Pritisol som nos na sklo. „Vy­

zerá to, že najradšej tesali chrobáky,“ povedal som


26

a pri pohľade na všetky tie spony a ďalšie predme­

ty v tvare chrobákov som sa striasol.

Pradeep medzitým mihal po miestnosti svet­

lom vychádzajúcim z Frankieho. Po mačacej mú­

mii však nebolo ani stopy.

„Možno sa nám to len zdalo,“ poznamenal Pra­

deep sklamane.

Stáli sme priamo pred vchodom do hrobky Kráľovskej mačky. Bola obrovská. Skutočne obrov­ ská. Aby ste rozumeli, bola to predsa mačacia hrobka, tak by ste čakali, že bude veľká asi ako prepravka pre mačku.

„Je velikánska ako garáž,“ povedal som nahlas. „Načo mŕtva mačka potrebuje toľko miesta?“

„Egypťania verili, že si do záhrobia môžeš so sebou vziať čokoľvek. A tak tú mačku zrejme po­ chovali s jedlom, klenotmi a možno aj s nejakými otrokmi,“ vysvetlil mi Pradeep.

„To je tá najhoršia práca na svete, slúžiť mŕtvej mačke,“ zamumlal som.

Vtom sme začuli ranu, akoby niekde niečo spadlo. Frankieho oči teraz žiarili tak intenzív­

ne,  až celú miestnosť zaplnili matným zeleným

svetlom.

Zrazu sa čosi biele mihlo pred jednou obrov­

skou kamennou sochou.

„To je ona,“ šepol Pradeep. Zohol sa a podliezol

červenú šnúru, ktorá mala udržiavať návštevní­

kov v  bezpečnej vzdialenosti od hrobky a  sôch.

Šiel som za ním. „Musíme byť opatrní,“ upozornil

ma. „Ničoho sa nesmieme dotknúť. Je to veľmi

krehké.“

Znovu sa ozvala rana.

„Kráľovská mačka asi nevie, že musí byť opa­

trná,“ zapochyboval som šeptom.

„Rýchlo,“ poháňal ma Pradeep, „nech nám ne­

utečie!“

Zastali sme vedľa obrovskej sochy akéhosi fa­

raóna. Na zemi za podstavcom, na ktorom socha

stála, sme v zelenkavom svetle zazreli biele šmu­

hy. Potom šmuhy zmizli.

„Schovala sa pod sochu!“ vykríkol som. „Ale to

sa predsa nedá.“

„Ako to urobila?“ spýtal sa Pradeep. Začal

28

ohmatávať kamenný podsta­

vec. „Aha... je dutý.“

„Zrejme sú tam nejaké taj­

né dvierka alebo niečo také,“

povedal som.

Pradeep skúšal tlačiť na

rôzne miesta podstavca.

„Musí tu niekde byť taký

panel, ktorým sa to otvo­

rí,“ mrmlal si pre seba.

Frankie začal otvárať

kryt baterky zvnútra, tak

som mu pomohol a nechal

som ho, nech sa poobzerá.

Vyskočil z baterky a plesol sa o podstavec. Potom

sa so šplechotom vrátil nazad. Keď sa o podsta­

vec plesol tretí raz, niečo povolilo a  otvorili sa

tajné dvere ako obrovské dvierka pre mačku.

„Frankie!“ vykríkli sme s Pradeepom, keď spa­

dol do otvoru a zmizol. Vyskočil som, a práve vo

chvíli, keď sa poklop zatváral, som stihol ešte do

štrbiny strčiť prsty.

„Jauuuuu!“ zareval som.

Z  tmy sa zrazu vynoril Frankieho chvostík. Musel sa zachytiť zúbkami o okraj dvierok a otvo­ rom, ktorý tam ostal vďaka mojim prstom, sa mu podarilo prešmyknúť von.

„Ceruzky!“ vykríkol Pradeep.

„Hádam si teraz nechceš kresliť!“ zakričal som naňho. „Vytiahni mi tie prsty... hrozne to bolí!“

„Ceruzkami, ktoré máš vo vrecku, môžeme dvierka podoprieť, aby sa nezatvárali!“ skríkol na mňa, vytiahol mi ceruzky z vrecka pyžamy a po­ mocou nich otvoril poklop. Schytil som Frankie­ ho a strčil ho späť do baterky.

„Si v poriadku?“ opýtal sa ma Pradeep.

„Áno, myslím, že áno,“ odpovedal som a preze­

ral som si boľavé ruky. „Nemyslíš, že by sme sa už

mali vrátiť?“

„Toto je história, Tom,“ odvetil Pradeep a vrhol

sa nohami napred do otvoru v podstavci, dolu ko­

vovou šachtou.

„Myslím, že mám radšej Pradeepa, ktorý


30

sa bojí porušovať pravidlá,“ pošepkal som Fran­

kiemu, ktorý iba zavrtel hlavou.

Lenže nemohol som dopustiť, aby sa Pradeep

stretol s Kráľovskou mačkou úplne sám. Zhlboka

som sa nadýchol, pevne som zovrel v ruke bater­

ku a strmhlav som sa vrhol za ním.


5. kapitola

V skrýši s múmiou

Presvišťal som kovovou šachtou a pristál tvárou

hneď vedľa Pradeepa. Než som mu stihol vyna­

dať, že sa vrhá do tajných chodieb, keď nevie, kde

sa končia, začul som...

„Dobrý večer, páni, už na vás čakám,“ nasledo­

vané zlovestným sipotom.

„Sanj?“ vyhŕkli sme s Pradeepom jednohlasne.

Už by sme s tým vážne mali prestať.

Frankie sa natlačil na kryt baterky. Oči mu divo­

ko blčali a  plutvičky mal zaťaté, akoby sa chystal

na súboj. Pradeepovho staršieho brata, PODLÉHO

POČÍTAČOVÉHO GÉNIA, nenávidel takmer rovna­

ko ako Marka.

Vyzeralo to, že sme v  akejsi skrýši zariadenej

podľa vzoru starovekého Egypta. Za nami


32

stáli dve obrovské sochy boha Anubisa a o steny

sa opierali hlavy faraónov a množstvo iných vecí.

Na akejsi starej skrinke uprostred miestnosti

trónil Sanjov počítač.

„Páči sa vám tu?“ spýtal sa Sanj. „Ešte na tom budeme musieť trochu popracovať, ale už teraz sa tu cítime ako doma.“

„Ako sa vám niečo takéto podarilo vybudovať v múzeu?“ opýtal sa Pradeep.



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist