načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Môj brat robot 2 Roboti sa zbláznili! - James Patterson

  > > > > Môj brat robot 2 Roboti sa zbláznili!  

Elektronická kniha: Môj brat robot 2 Roboti sa zbláznili!
Autor:

Sammy Hayes-Rodriguez žije v dome plnom robotov. Raňajky mu nepripravuje mamička, ale Raňajkovač, o záhradu sa stará robotický záhradník Krhla a o poriadok zas pán Leštimop. Sammy má ...


Titul je skladem - ke stažení ihned
Vaše cena s DPH:  140
Jazyk: sk

Médium: e-kniha
+
-
ks
Doporučená cena:  149 Kč
6%
naše sleva
4,7
bo za nákup

hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6% 90%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia s.r.o.
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF
Počet stran: 328
Jazyk: sk
Médium: e-book
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-000-4406-4
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Sammy Hayes-Rodriguez žije v dome plnom robotov. Raňajky mu nepripravuje mamička, ale Raňajkovač, o záhradu sa stará robotický záhradník Krhla a o poriadok zas pán Leštimop. Sammy má najradšej Éčka, robota, ktorý chodí do školy miesto Sammyho chorej sestry. Sammy a Éčko sú skoro ako bratia.

Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky






Môj brat robot:
Roboti sa zbláznili
Aj v tlačenej verzii
Objednať si môžete na stránke
www.albatrosmedia.sk
James Patterson, Chris Grabenstein
Môj brat robot: Roboti sa zbláznili – e-kniha
Copyright © Albatros Media a. s., 2016
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať
bez písomného súhlasu majiteľov práv





Ilustrovala Juliana Neufeldová
ROBOTI SA ZBLÁZNILI!
MÔJ BRAT










ROBOTI SA ZBLÁZNILI!
MÔJ BRAT





vi





1
KAPITOLA
1
A
hoj! Som Sammy Hayes-Rodriguez. Ak máte ráno
pred školou problém vyliezť z postele, mali by ste
robiť to, čo ja: žiť s robotmi!
Verte mi. Celý náš dom je plný robotov, ktorí hrčia,
svištia, hukocú a  potulujú sa hore-dolu. Všetkých
zostrojila moja mama. Nie je tak celkom šialená vedkyňa,
no má k nej dosť blízko.
Vyrobila aj robota, ktorý sa volá Bzučo a jeho jedinou
úlohou je každé ráno vletieť mi do izby presne
o siedmej, vznášať sa okolo mojej postele a  vydávať hlasné
a  otravné zvuky. Ak sa po ňom pokúsite plesnúť, aby
sa vypol (museli by ste stlačiť jeho červený klobúčik),
Bzučove detektory pohybu zachytia, že mávate rukou,
a  on sa uhne nabok. Budete ňou teda naprázdno šer -
movať vo vzduchu, ale Bzučo nestíchne, kým konečne
nedáte nohy dolu z postele.





2
Preto som už väčšinou o 7.01 hore.
Aj moja skriňa a  bielizník sú sčasti robotické. Len
čo otvorím zásuvku, hneď odtiaľ vyhupne prichystaná
súprava spodnej bielizne a  ponožiek. Skriňa, ktorá je
prepojená s  vonkajšími prístrojmi na monitorovanie
počasia, vie, akú košeľu, sveter či mikinu by som si mal
vziať. Okrem toho má zabudovaný ovoniavač nohavíc,
a tak mi môže hodiť najčistejšie džínsy.





3
Prečo sa všetky robotické zariadenia tak ponáhľajú,
aby som sa dostal načas do školy?
Najmä kvôli mojej mladšej sestre.
Chodí do tretieho ročníka a  verte mi, že neexistuje
dieťa, ktoré by sa na vyučovanie tešilo viac než Maddie
Hayesová-Rodriguezová. V  školské dni sa správa tak,
ako reaguje väčšina deciek, keď nasneží.





4
Všetci roboti, ktorí sa pohybujú po dome,
zbožňujú Maddie rovnako ako ja a  zaobchádzajú s  ňou ako
s princeznou. Najmä Geoffrey, náš nový robotický
majordóm. Mama mu dala britský prízvuk, takže pôsobí
trochu nafúkane.
„Dobré ráno, deti,“ pozdraví Maddie a mňa.
„Podávajú sa raňajky.“
Keď to dopovie, Raňajkovač – jeden z maminých
najstrelenejších automatických kuchynských vynálezov –
nám hneď hodí zopár francúzskych hrianok, akoby
podával vo volejbale. Onedlho k nám už letí aj sirup
a niekoľko plátkov masla. Určite by ste nechceli byť pri tom,
keď Raňajkovač servíruje sušienky s polevou.





5
Ak Maddie niečo treba – nech je to čokoľvek –,
mamini roboti sa hneď pustia do práce.
Keď potrebuje ostrúhať ceruzku, náš robotický pes
Aport ju obhrýza, kým nie je dokonale zašpicatená.
Keď potrebuje pomoc s domácou úlohou, učiteľobot
Táraj, starodávny vyučovací počítač na kolieskach, ju
navedie správnym smerom.
Keď po škole potrebuje niečo malé na zahryznutie,
Raňajkovač jej hodí ovocie.
Ako asi vidíte, moja sestra je iná než väčšina detí
v jej veku.
V prvom rade je úžasná.
Okrem toho však ešte len pred mesiacom nastúpila
do školy, hoci je tretiačka a školský rok sa už začal.
Vysvetlím vám to neskôr. Sľubujem.
No najprv sa musíte zoznámiť s Éčkom.
Je to môj brabot.





6
KAPITOLA
2
T
oto je Éčko.
Keď ho mama zhotovila a povedala mi, že ho
musím brať každý deň do školy, myslel som si, že jeho
meno je odvodené od slova Error, čo znamená chyba,
a je najväčším, najhorším a najkolosálnejším omylom,
aký kto kedy urobil. Spočiatku mi zo života v škole
naozaj robil poriadne peklo.





7
Ale potom som zistil, prečo má Éčko také velikánske
modré oči.
Aha, jasné. Že mi to nenapadlo skôr. Kresba je čier -
nobiela. No verte mi, že Éčkove oči sú modré ako nebo.
Presne ako Maddine.
Mama ho vytvorila (tvrdí, že jeho meno E je
skratka mena Excelent), aby fungoval ako Maddine oči, uši
a  hlas v  tretej triede, ktorú na Creeksidskej základnej
vedie pani učiteľka Traceyová.
Prečo Maddie nechodí do školy sama?
Lebo nemôže. Inak by vážne ochorela.
Viem, veľa deciek vraví, že im je zo školy zle. Najmä
v  tie dni, keď v  jedálni podávajú prekvapenie z 
hovädzieho mäsa so syrom a s nachos.
Zdravie mojej sestry by však ohrozilo už to, keby
tam vkročila, dýchala tamojší vzduch a bola
v blízkosti iných detí a  všakovakých baktérií. Trpí totiž ŤKID,
čo je skratka pre ťažkú kombinovanú imunodeficienciu.
V  podstate to znamená, že jej telo má veľký problém
popasovať sa s akýmkoľvek druhom infekcie. Ak niekto
zakašle a zabudne si zakryť ústa, Maddie môže skončiť
v nemocnici.
Čo všetko z  toho vyplýva? Predovšetkým to, že
takmer nikdy nevychádza z domu. Vlastne ani zo svojej





8
izby. Práve preto je naším rodinným miláčikom
robotický pes, ktorý na sebe nemá jedinú baktériu. Z  toho
istého dôvodu pán Leštimop, ktorý vďaka niekoľkým
rukám dokáže robiť viac vecí naraz, všetko neprestajne
čistí a dezinfikuje.
A presne preto sa Maddie môže zúčastňovať na
vyučovaní jedine tak, že do školy za ňu chodí Éčko.
„Radšej sa poponáhľajte, chlapci! Hádam nechcete
meškať.“





9
To je môj ocko Noah Rodriguez, svetoznámy kresliar
komiksov manga. Pracuje z domu, a tak nikdy nemešká.
„Tvoj otec má pravdu,“ povie Éčko. „Zbytočne sa
nezdržiavajme.“
Áno. Ešte stále hovorí trochu roboticky, ale s  tým
už nič nenarobí. To mama ho takého stvorila.
Hádajte, na čom pracuje teraz. Nie som si stopercentne istý,





10





11
no myslím, že to pomôže pánu Leštimopovi vydrhnúť
toalety.
„Poďme, Sammy.“
To je Maddie, ktorá rozpráva prostredníctvom Éčka
tak ako v škole. Keď prvýkrát zazvoní, riadi ho zo
svojho pohodlného miestečka v izbe.
Len dúfam, že Éčka neprinúti, aby sa správal ako
baba – teda napríklad aby šalel z  nejakej chlapčenskej
skupiny alebo sa točil ako balerína.
Aspoň v mojej prítomnosti.





12
KAPITOLA
3
H
ups.
Podľa mňa sa dnes s Éčkom cestou do školy
trochu zdržíme.





13
Keď vyjdeme zadnými dverami a  zbehneme po
schodoch – mimochodom, Éčkovi to ide veľmi dobre
na to, že je robot –, na príjazdovej ceste na nás čaká
dav ľudí.
Zdá sa, že to, čo robí Éčko pre Maddie na základnej
škole, sa rozchýrilo.
Niekoľko tvárí mi je známych. Spoznávam
učiteľov a pracovníkov z Univerzity Notre Dame, kde moja
mama pôsobí ako profesorka počítačových vied na
technickej fakulte. Všimnem si aj hviezdnych repor -
térov zo southbendských televíznych novín. Väčšina
tých, ktorých som nikdy nevidel, má na sebe obleky
a kravaty.
Samozrejme, je tam aj mama vo svojom
laboratórnom plášti a hrdo sa usmieva.
„Excelent, ukážeš týmto ľuďom zopár svojich
trikov?“ navrhne.
„S potešením,“ odvetí Éčko.
Tanečným krokom Michaela Jacksona sa presunie
do garáže, nad ktorú ocko zavesil basketbalový kôš.
„Navaľ basketbalku, Sammy,“ prihovorí sa mi. „Daj
mi loptu. Nahraj.“
Áno, naučil som ho každučký výraz
z basketbalového slangu, ktorý poznám.





14
Len čo mu hodím loptu, otočí sa a  vysokým
oblúkom ju pošle do koša.
Keď sa basketbalka odrazí od dosky, Éčko ju schytí
a  pristane s  pokrčenými hydraulickými kolenami, čo
sprevádzajú zvuky ako CHŠŠŠ, VŔŔŔ, ZING. Potom
znova vyskočí, akoby mal v  pätách rakety, a  − HOP...
PRÁSK! − zapichne ju do koša ako tomahavk.
Dav sa rozjasá.
„Počkajte, to nie je všetko!“ vyhlási Éčko, akoby
uvádzal večernú televíznu reklamu.





15
„S  Maddinou pomocou dokážem vyhláskovať
každučké slovo, ktoré sme sa mali naučiť tento týždeň.
Napríklad natrieť. N-A-T-R-I-E-Ť. Teraz ho použijem vo
vete. Na hrianku si natriem maslo. Keď už o tom
hovorím, viem urobiť aj sladké plnené hrianky, aby si decká
po škole mohli zahryznúť niečo chutné.“
Uhádli ste. Teplé pečivo s  polevou mu vystreľuje
z uší.
„Doktorka Hayesová,“ osloví ju guľatučký muž
s bruchom, z ktorého mu ide odletieť gombík na košeli,
„váš výtvor je veľkolepý.“
„Ďakujem, pán
Riley.“
Ahá. Raz pri
večeri som počul, ako sa
mama s  otcom
rozprávajú o  pánu Maxovi
Rileym. Z  toho, čo som zachytil
popri hltaní makarónov so
syrom, som pochopil, že pán
Riley je veľmi dôležitý a bohatý
absolvent Univerzity Notre
Dame, ktorý svojej bývalej
škole dáva kopu peňazí.





16
„Ako najväčšiemu sponzorovi technickej fakulty,“
pokračuje pán Riley, „mi dovoľte povedať, že dnešok je
pre Notre Dame významným dňom! Ak môžem
zacitovať legendárneho spisovateľa Kurta Vonneguta: ,Veda
je zázrak, ktorý funguje.‘“
Vzápätí dodá: „Trikrát hurá profesorke Elizabeth
Hayesovej a  jej zázračnému robotickému výtvoru
Éčkovi, náhradnému žiakovi!“
Keď tucet ľudí začne kričať „hurá, hurá“, časť
notredamskej športovej hymny, s  Éčkom vysadneme na
bicykle.
Odfrčíme a  rozvírime pritom hŕbu poletujúceho
lístia. Éčko si neodpustí množstvo parádnych kúskov,
ktoré sa naučil, keď mu mama do vnútornej diskovej
mechaniky šupla dévedéčko BMX-treme.





17
KAPITOLA
4
C
estou do školy sa k nám pripojí starý dobrý Troj,
teda Harry Hunter Hudson, ktorý je odnepamäti
môj druhý najlepší kamarát.
Každý ho volá Troj.
Vidíte, aký má dotlčený
bicykel? Nechcem byť zlý,
ale Troj je tak trochu
nemehlo. Stále do
niečoho vráža. Raz vpálil do
lavičky v  parku, lebo
si myslel, že odbočuje
doprava. Ak sa Troj
niekde zmätene
nemotá, s  ničím
nezápasí alebo si nepúšťa





18
na nohy ťažké predmety, zvyčajne tára nesprávne veci
v nesprávnom čase. Napríklad raz v zoo sa opýtal: „Zješ
to?“
Tú otázku položil tigrovi.
Keď už je reč o jedle, Troj si nosí každý deň na obed
sendviče s arašidovým maslom a banánom. Nikdy
nemáva nič iné. Ani samostatný banán či balíček krekrov
s arašidovým maslom. Od pondelka do piatka jedáva tie
isté sendviče. Dokonca aj cez víkendy. (Už som u nich
obedoval. Jeho mama kupuje banány v obrovských tr -
soch, aké vídať na banánovníkoch.)





19
Niektoré decká z  Creeksidskej základnej si z  Troja
uťahujú rovnako ako z jeho strelených šiat, ešte
strelenejšieho ruksaka s  dinosaurom, z  dychu páchnuceho
po arašidovom masle a  banáne aj z  jeho bláznivej
nemotornosti, no ja nie. Keď som s ním, vždy sa zabavím.
A vždy sa stane niečo zaujímavé.
Troj je môj druhý najlepší kamarát od škôlky. Vtedy
si sendviče s arašidovým maslom a banánom namáčal
do nádoby so škrobovým lepidlom.
Ak má človek priateľa, ako je Troj, v škole nie je
ktovieako obľúbený.
Odkedy tam však chodíme s  Éčkom, všetci s  nami
chcú tráviť čas, lebo sú z neho hotoví.
Práve preto sa Troj v poslednom čase tak teší do
školy.
„Toto sú najlepšie dva týždne v celom mojom
živote,“ prizná sa mi. „Prekonali ešte aj návštevu Disney
Worldu.“
Troj poznamená, že do obedového boxu si zabalil
sendvič s arašidovým maslom a banánom navyše.
„Je pre Éčka. Ak ho zje, nikto si už nebude myslieť,
že som čudný, lebo všetko, čo Éčko urobí, je totálne
super.“
„Ehm, Éčko nekonzumuje jedlo,“ pripomeniem mu.





20
„No  a? Môže to predstierať. Napríklad tak, že si ho
skryje niekam do úst.“
„Ani veľmi nie. Sendvič by mu upchal reproduktory,
ktoré tam má.“
Éčko nás oboch upozorní na to, že jeho „hlavnou
úlohou“ je fungovať ako Maddine oči, uši a ústa v triede
pani učiteľky Traceyovej.
„Prepáč, Troj, ale chlieb, arašidové maslo ani banány
mi nemôžu narušiť misiu.“
„Presne tak,“ pridá sa Maddie, ktorej hlas vychádza
z  Éčkových úst. Keby v  nich mal ponalepované kúsky





21
lepkavého sendviča s arašidovým maslom a banánom,
vyznelo by to skôr ako: „Mresne mak.“
„Mimochodom,“ pokračuje Maddie, „práve som
v izbe pozerala ranné správy.“
V jej hlase cítiť radosť.
„A?“ opýtam sa.
„Buďte pripravení,“ odvetí s  chichotom. „Čaká vás
obrovské prekvapenie, chlapci. Nateraz končím.“





22
KAPITOLA
5
T
ak fajn.
Predpokladám, že tým prekvapením je veľká
dopravná zápcha na parkovisku pred školou, kde sa každý
zoradil, aby pozdravil Troja, mňa a – ách, jasné, takmer
som zabudol – Éčka!





23
Parkovisko pred školou je preplnené. Klaksóny
trúbia. Rodičia zúria.
A to všetko pre Éčka.
Je to úplne úžasné!
„Zosadať, chalani,“ nariadi Éčko. „Podľa pravidiel
bezpečného bicyklovania by sme mali na každej rušnej
križovatke zísť z bicykla.“
„Toto nie je križovatka,“ namietne Troj. „Je to
parkovisko! Ech-ech-ech.“
Spomenul som, že Troj sa smeje odzadu? Vydáva
pritom zvuky ako somár, ktorý má astmu.
„Prepáčte,“ ozve sa Éčko, keď s  bicyklami
prechádzame k stojanom. „Choďte po ľavej strane.“ Potom
napodobní zvonček: CING-CILING.
Dav sa rozdelí.
Všetky decká, ktoré chodia na Creeksidskú základnú,
spolu s  učiteľkami a  pani riaditeľkou Reyesovou stoja
v rade na chodníku pred hlavným vchodom.
Éčko im pomaly zakýva, akoby umýval okno.
Takmer každý tlieska a jasá. Niektorí žiaci si
dokonca namaľovali transparenty.
Troj si to poriadne užíva. „Toto je lepšie ako sendvič
s  arašidovým maslom a  banánom s  porciou banánov
navyše!“





24
Uf. Dúfam, že taký sendvič si do školy nikdy
neprinesie.
Chlapík z miestnej spravodajskej stanice na nás
zaostrí a náš obraz sa prenesie cez satelit do živého
vysielania.
Hoci deväťdesiatdeväť celých deväť desatín percenta
ľudí zbožňuje Éčka, všimnem si aj zlostný pohľad
a nahnevané povzdychy Penelope Pettigrewovej, Maddinej
spolužiačky z tretej triedy.
Neprekáža mi, keď sa ku mne správa hnusne. Je iba
rozmaznaná a také decká zvyčajne ignorujem.
Poriadne ma však naštve, že si začne robiť žarty z Maddie.
Našťastie ani Éčkovi sa to nepáči.





25





26
KAPITOLA
6
„O
dprevadím tvoju malú ,sestru‘ do triedy pani
učiteľky Traceyovej,“ povie Penelope, keď
vojdeme do školy.
Nato schytí Éčka za rameno.
Postavím sa jej do cesty. „Uhm, netreba. Sľúbil som
mame a ockovi, že každé ráno, ehm, odvediem Maddie
do triedy sám.“
Penelope oduje ústa a dá ruku v bok. „Veď aj ja tam
predsa idem!“ Afektovane zagúľa očami. Penelope
Pettigrewová všetko taaaaak dramatizuje.
„Ďakujem za ponuku,“ podotknem, „ale sľúbil som
im to.“
Penelope znova zagúľa očami. Robí to tak často, že
mám pocit, akoby si pozerala do mozgu.
„Fajn,“ odvrkne Penelope. „Vezmi ,Maddie‘ do
triedy. Ako chceš. Je mi to jedno. Tvoja sestra robotka však





27
už nemôže sedieť v prvom rade. Nikto cez ňu nič
nevidí. Navyše z nej cítiť sladké plnené hrianky. FUJ!“
„Prepáč, Penelope,“ povie Éčko, „ale budem sedieť
tam, kde ma posadí pani učiteľka Traceyová, ako
nariaďujú pravidlá správneho spoločenského správania
tretiakov. No ďakujem, že sa o mňa tak zaujímaš. Máš
chuť na sladkú plnenú hrianku?“
Penelope si vzdychne, zatvorí oči a  vystrúha kyslú
grimasu. „Si taký nechutný.“





28
Vzápätí odpochoduje do triedy pani učiteľky
Traceyovej.
„Poď, Éčko,“ prihovorím sa mu. „Každú chvíľu
zazvoní.“ Otočím sa k  Trojovi, lebo chodíme do tej istej
triedy. „Obsaď mi miesto.“
„Vedľa mňa?“
„Hej.“
„Dobre. Aj tak pri mne nik iný nechce sedieť.“
Troj zamieri do triedy a my dvaja s Éčkom sa
ponáhľame chodbou pomedzi húf prvákov, druhákov
a tretiakov. Väčšina z nich si chce so mnou a s Éčkom
ťuknúť päsťou. Pozriem sa na hodinky.
Presne o minútu Maddie prevezme kontrolu nad
naším brabotom.
Od dverí jej triedy sa spýtam pani učiteľky
Traceyovej, kde si má „Maddie“ sadnúť.
„Dopredu, tak ako vždy,“ odvetí. „Nechceme, aby jej
niečo zakrývalo výhľad na interaktívnu tabuľu.“
„Moje nervy,“ zahundre Penelope popod nos.
„Učiteľkina obľúbenkyňa.“
„Ďakujem, že si ma odprevadil,“ poznamená
Maddie zvnútra robota. „Zvyšok už zvládnem sama.“
Rozlúčime sa a Maddie šikovne nasmeruje Éčka
pomedzi rady stolov. Jeho hydraulické nohy sa pohybu-





29
jú úplne plynulo: VŔŔŔŔ-KLIK-VŔŔŔŔ. Väčšina detí
v triede, teda okrem Penelope Pettigrewovej, sa usmeje
a zakýva nášmu robotovi − vlastne Maddie.
„Ahoj, Maddie,“ zdravia ju.
„Čaute, decká,“ povie moja sestra prostredníctvom
Éčka. „Kto si so mnou dnes cez prestávku chce zahrať
basketbal?“
Všetky ruky (samozrejme, s výnimkou jednej)
vyletia do vzduchu.





30
„Ja!“
„Aj ja!“
„Zdvihneš ma, aby som zasa mohol zapichnúť loptu
do koša?“
„To si píš!“ odpovie Maddie, keď si Éčko sadne do
prvého radu.
Vtom zazvoní, a  hoci by som sa mal rozbehnúť do
svojej triedy, ešte chvíľu zostanem stáť vo dverách. Je
super, že Maddie má vďaka Éčkovi toľko nových
kamar átov.
Naozaj je to mamin najlepší vynález.
Teda to si myslím dnes.
Ale budem mať rovnaký názor aj o týždeň?
Ani veľmi nie.





31
KAPITOLA
7
K
ým je Maddie v  triede pani učiteľky Traceyovej,
s Trojom máme vyučovanie s pani učiteľkou
Kunkelovou v miestnosti, ktorá sa nachádza trochu ďalej na
chodbe.
Ešte pred niekoľkými dňami Éčko sedel v  mojej
triede, aby ho mama mohla testovať kvôli Maddie.





32
Vidíte, ako sa mračíme? Éčko nám obom poriadne
chýba.
Jasné, kedysi bol trochu strelený a  stále sa pokúšal
vyhláskovať slovo Kirgizsko, aj keď ho o to nik nežiadal,
no bola s ním aj zábava.
Pani učiteľka Kunkelová nám povie, aby sme si
otvorili učebnice a potichu si z nich čítali, kým „na
minútku“ zbehne do riaditeľkinej kancelárie, pretože s  ňou
potrebuje niečo prebrať. Pani riaditeľka Reyesová je
mamina kamarátka. Dokonca spolu hrajú v  rockovej
skupine Takmer zúfalo zlí. Podľa mňa by si mali zmeniť
názov na Príšerne hluční, lebo sú ozaj príšerní.
A takisto hluční.
V  každom prípade, len čo pani učiteľka vytiahne
päty z triedy, Jacob Gorski, ktorý je predsedom
creeksidského Klubu robotiky, zapne svoj najnovší vynález.
Palcom postíska čosi na diaľkovom ovládači zavalitého
hračkárskeho robota a vyšle ho ku mne.
Trvá to večnosť.
Sčasti očakávam, že kým sa prešuchce okolo dvoch
lavíc a zamieri k ďalšej, vybijú sa mu baterky.
Keď konečne vrazí do mojej stoličky a  prevráti sa
(zatiaľ čo nohy sa mu stále pohybujú), všimnem si, že
Jacobov robot z  legových kociek má na členitej ruke





33
prilepený odkaz. Jeho po domácky vyrobený robot na
rozdiel od Éčka nemá namiesto rúk kliešte.
Odlepím odkaz a prečítam si, čo mi Jacob napísal:





34
Paráda.
Volá ma tak, ako mi hovoril môj najhorší nepriateľ
v celom vesmíre Cooper Elliot: Trubiroh.
Cooper už nechodí na Creeksidskú základnú.
V septembri ho vylúčili za roboúnos Éčka. Teraz v 
polovici októbra sa Jacob Gorski tuším rozhodol, že po ňom
prevezme štafetu.
Áno. Možno som stratil robota, ale získal som
nového šikanovača, ktorý je ešte väčší exot než ten
predchádzajúci.





35
KAPITOLA
8
M
addie (teda Éčko) je teraz najobľúbenejšia
spomedzi všetkých deciek, ktoré chodia na
Creeksidskú základnú.
V  celej histórii školy. A  tá už
stojí v  Indiane v  mestečku
South Bend niekoľko
desaťročí. Je dokonca staršia ako





36
moji rodičia, ktorí patria pomaly do staroveku. Obaja
už majú po tridsiatke.
S  Maddie nie je perfektná zábava iba počas
prestávok. Robot, ktorého ovláda na diaľku, v  daždivé dni
bezdrôtovo prenáša filmy zo svojich pamäťových čipov
na interaktívnu tabuľu v triede. Maddie vždy dbá na to,
aby mal Éčko na pevnom disku širokú ponuku
rozprávok spoločnosti Pixar. A tiež Ľadové kráľovstvo.
Tretiaci by ho pokojne sledovali aj celý týždeň. Radi si dokola
spievajú hlavnú pieseň.
Maddie/Éčko je obľúbenejšia než kedykoľvek
predtým najmä preto, lebo nehovorí ako robot. Od pondelka
do piatka od ôsmej až do tretej náš robot rozpráva, smeje
sa a  chichoce ako každá iná tretiačka. Éčko je na
hodinách Maddie. Spoločne sa práve zúčastnili na konkurze
do školského zboru. Okrem toho si v sprievode pri
príležitosti Dňa vďakyvzdania zahrali úlohu Indiána
Squanta, ktorý pomohol prvým usadlíkom v Amerike.
Troj a ja medzitým skĺzavame do starých koľají.
Jacob Gorski mal vo svojom uštipačnom odkaze
pravdu. Bez Éčka už nie sme takí superúžasní.
V jedálni obedujeme sami presne tak ako kedysi.
Znova nám neprestajne hovoria „trubirohovia“
a „sprostí bratia“.





37





38
Bez Éčkovho odborného vedenia sa vybíjaná
v telocvični zasa zmenila na zabíjanú. Dokazujú to modriny,
ktoré máme s Trojom na zadkoch.
Navyše teraz každý deň po škole, keď sa Maddie
odpojí a  Éčko sa opäť stane Éčkom, počúvame sťažnosti
Penelope Pettigrewovej.
„Zajtra si toho neohrabaného obra riadeného
počítačom nechajte doma!“ povie mi. „Smrdí ešte horšie





39
než predtým. Prestal piecť sladké plnené hrianky
a teraz robí pizzové taštičky. Páchnu, akoby boli naplnené
hubami a plesnivými ponožkami!“
Čiže, ako som už spomínal, teší ma, že Maddie sa
v škole tak páči.
No v  poslednom čase by som bol najradšej, keby
som tam s ňou nemusel chodiť.





40
KAPITOLA
9
S
amozrejme, do školy chodím ďalej.
Jedným z  dôvodov je, že to podľa mňa
prikazuje zákon, ktorý platí v  našom štáte. Deti musia buď
navštevovať školu, alebo sadiť kukuricu.





41
Ale chodím tam v prvom rade kvôli Maddie.
Po tom, čo všetko podstúpila pre svoju chorobu –
ikskrát ju viezli k  lekárovi či na pohotovosť uprostred
noci, nehovoriac o  infúziách, ktoré jej pichali doma,
a pocitoch osamelosti, keď žila zavretá vo svojej
vydezinfikovanej izbe ako dievčatko v bublinke –, prišiel čas
na to, aby si užila trochu zábavy a vďaka svojmu
úžasnému modrookému robotovi mala šancu viesť sčasti
normálny život.
Ak som sa o  tom ešte nezmienil, dovoľte mi
spomenúť, že Maddie Hayesová-Rodriguezová je
najlepšia sestra, akú kto kedy mal. Hoci je odo mňa
mladšia, zdá sa oveľa múdrejšia. Vždy mi vraví, aby som sa
toľko neobával, lebo „znepokojovaním sa človek plytvá
predstavivosťou“. Okrem toho mi pomáha prekonávať
strach z výšok (tak trochu panický). Minulý týždeň som
s jej pomocou stál na štvrtej priečke rebríka celých päť
minút.
Kedysi (asi pred troma týždňami) som po večeri
sedával v  Maddinej izbe a  rozprával jej, čo som zažil
v škole. No teraz má v tom čase plno práce s domácimi
úlohami a potom klebetí a vypisuje si správy so svojimi
novými spolužiakmi z tretieho ročníka.
A tak už spolu netrávime toľko času.





42





43
Ale ako som už spomínal, neprekáža mi to.
Väčšinou.
V  každom prípade je tu ďalší pondelok a  začína sa
nový školský týždeň. Je svieži a jasný jesenný deň.
Halloween už je za rohom. Situácia sa predsa musí zlepšiť,
však?
Veru nie.
Do triedy pani učiteľky Kunkelovej nastúpil nový
žiak. Volá sa Eddie Ingalls. S rodinou sa prisťahovali do
South Bendu, lebo jeho otec, profesor Ignatius „Iggy“
Ingalls, prijal významnú pracovnú ponuku na miestnej
vysokej škole s názvom Indianská priemyslovka
robotiky a automatických zariadení (IPRAZ).
Eddie do školy neprišiel sám.
Eddieho Ingallsa poslal otec do školy s robotom.





44
Presne tak. Po chodbách Creeksidskej základnej sa
teraz pohybujú dvaja plasťáci. Ten nový je mohutný,
skoro stoosemdesiattricentimetrový obor, ktorý vyzerá
ako superhrdina a volá sa NŽ-10T. Trochu mi
pripomína stormtroopera z filmu Hviezdne vojny.
„V  telke sme videli dievča, namiesto ktorého chodí
do školy robot,“ vysvetlí Eddie všetkým v  triede pani
učiteľky Kunkelovej, keď sa predstavuje. „A  tak som
si aj ja jedného priniesol. Toto je Náhradný žiak
desaťtisíc, skrátene NŽ-10T. Otec ho vyrobil pre môjho
brata Freddyho. Sme dvojčatá, ale Freddy mal nehodu
a  nemôže chodiť do školy, preto ju zaňho navštevuje
NŽ-10T. Pozdrav sa, Freddy.“
„Zdravím, deti!“ povie obrovský stormtrooper.
Rozpráva ako G. I. Joe.
Samozrejme, je mi Freddyho ľúto. Zdá sa, že je
v rovnakej situácii ako Maddie.
No zároveň trochu závidím Eddiemu.
Na rozdiel odo mňa má skvelého robota.





45
KAPITOLA
10
L
en čo sa začne prestávka, ponáhľame sa s  Trojom
von a tak ako všetci ostatní žiaci z triedy pani
učiteľky Kunkelovej bežíme za Eddiem Ingallsom a  jeho
žiarivým novým robotom.





46
„NŽ-10T je určite najbombovejší robotický zázrak,
aký kto kedy vytvoril!“ vyhlási Jacob Gorski. „Je oveľa
lepší než ten kus šrotu Éčko.“
Vzápätí si plesne po čele, akoby mu zrazu čosi zišlo
na um.
„Hej, chalani! Dostal som perfektný nápad. V 
niektorý deň po vyučku by mal Klub robotiky
zorganizovať boxerský zápas robotov! Bude to niečo ako verzia
hry od Matela Rock’ em Sock’ em Robots, ibaže naživo.
NŽ-10T a Éčko si to budú rozdávať v boxerských
rukaviciach, až kým jeden z nich neodrovná toho druhého.“
„Paráda,“ poteší sa Penelope Pettigrewová. „Mohli
by sme vyzbierať peniaze a darovať ich zdravotníckym





47
charitatívnym organizáciám. Éčko ich určite bude
potrebovať, keď mu NŽ-10T odbije hlavu spomedzi
pliec!“
Po škole poviem Trojovi, aby nás s Éčkom nechal ísť
domov samých.
„Dobre,“ prikývne. „Chápem, že spolu chcete
prebrať stratégiu a taktiku na boxerský zápas.“
„Zbláznil si sa, Troj? V  nijakom prípade nepustím
Éčka do ringu, kde ho bude čakať tá mechanická hora
svalstva. Éčka vytvorili na to, aby chodil do školy
namiesto Maddie, nie aby sa zapájal do bitiek.“
„Máš pravdu. Rozbili by mu ciferník. Uvidíme sa
teda zajtra.“
Troj sa vyparí.
Cestou domov na bicykli, keď už Maddie nemá
kontrolu nad Éčkom, mu porozprávam o strelenom nápade
Jacoba Gorského.
„Zaujímavé,“ ozve sa Éčko. „Nie som proti, aby som
si zaboxoval zopár kôl, ak je to na dobročinné účely.“
„Ale veď si videl tú vec. NŽ-10T je obrovský.“
„To je pravda. Ten zápas by však určite bol iba
v medziach zábavy.“
„Neviem. Ten nový robot mi nepripadá ktovieaký
zábavný.“





48
Éčko mi jemne položí ruku na plece. „Ako vraví
Maddie, neobávaj sa toľko, Sammy. Roboti sú tvoji
kamaráti. Sme tu, aby sme ti pomohli. Preto nás vytvorili.
Aby sme boli užitoční.“
Možno.
No nemôžem sa zbaviť pocitu, že roboti môžu
niekomu aj ublížiť.
Najmä ak im ten niekto jednu vrazí.





49
KAPITOLA
11
T
uším by sa dalo povedať, že som na pochybách.
Alebo v pomykove? Možno oboje.
Na jednej strane je podľa mňa super, že dvojča
Eddieho Ingallsa môže chodiť do školy vďaka robotovi tak
ako Maddie.
Na druhej strane mám dojem, že trochu žiarlim.
Eddieho robot je väčší a silnejší než môj. Navyše Éčko mi
už ani nepatrí. Počas vyučovania je Maddin.
Možno by som mal mamu poprosiť, aby mu
prirobila viac svalov a trošku zmenšila úsmev, nech pripomína
skôr úškrn.
Namiesto tej smiešnej šiltovky by Éčko mohol nosiť
napríklad masku a kapucňu ako superhrdina.
Nezáleží na tom, že v  škole zastupuje Maddie. Aj
dievčatá bývajú superhrdinky.





50
Rozhodnem sa, že svoje návrhy preberiem s mamou.
Zamierim do dielne, ktorú má vedľa nášho domu,
lebo hoci už je dávno po večeri, stále je tam a pracuje.
„Prepáč, zlatko,“ privíta ma. „Mám toho veľa. Pán
Riley a  niekoľko ďalších hlavných
sponzorov Univerzity Notre Dame
chce udeliť licenciu na výskum,
ktorý som robila, keď som
zostrojovala Excelenta, istej
spoločnosti v  Kalifornii.
Tá bude potom vo
veľkom zhotovovať ,ro-
botických náhradníkov‘
pre ľudí po celej krajine,
ktorí sa nemôžu pohnúť
z  domu. Musím
rýchlo dokončiť
papierovačky. Očividne totiž
máme veľkú
konkurenciu.“
„Je to tak. Náš nový
spolužiak si do školy
priniesol robota, ktorý robí pre jeho chorého brata to isté čo
Éčko pre Maddie.“





51
„Syn doktora Ignatia Ingallsa?“
„Hej. Poznáš ho?“
„Veru áno. Chodil so mnou na strednú.“
„Naozaj?“
„Uhm. Veľa dievčat ho vtedy volalo Ignorant.“
„Prečo?“
Mama sa uškrnula. „To nie je dôležité, Sammy.
Počula som, že doktor Ingalls sa sem sťahuje, aby viedol
IPRAZ. Ale nevedela som, že už má hotový prototyp
pomocného robota.“
„Volá sa Náhradný žiak desaťtisíc, skrátene NŽ-10T.“
„To asi znamená, že musím pracovať rýchlejšie
a dôslednejšie. Chcel si sa so mnou o niečom porozprávať,
Sammy?“
„Nie. To je v poriadku. Opýtam sa na to ocka.“
Vrátim sa dnu a  pohľadám ocka, ktorý je zohnutý
nad náčrtmi rozloženými na kresliarskom stole.
„To je hrozné,“ zamrmle.
O-ou. To nie je dobré. Viete, môj otec Noah
Rodriguez je vlastne Sasha Nee. To je umelecké meno, ktoré
používa, keď píše a  ilustruje skvelú sériu obľúbených
komiksov manga s  názvom Ostrokyslí nindža roboti.
Jeho kresby sa mu väčšinou páčia. No dnes večer s nimi
nie je veľmi spokojný.





52
Keď pokrčí ďalšiu kresbu a hodí ju na hŕbu
papierových guľôčok na podlahe, zbadá, že postávam pri jeho
stole.
„Sammy!“ zvolá. „Počul si, že by decká v  škole
hovorili o  novom komikse Sladkoštipľaví samurajskí
bojovníci?“
Prikývnem.
Ocko vyzerá rozrušene. „Páči sa im?“





53
„Asi áno,“ odvetím a  pokrčím plecami. „Zachytil
som, ako nejakí piataci vravia, že na Halloween sa
oblečú podľa hlavných hrdinov.“
Len čo to vyslovím, ocko si vytrhne zopár vlasov.
„Hromy-blesky!“ skríkne a vzápätí začne čmárať do
skicára ako zmyslov zbavený. Zvyčajne to hovoria
ničomníci v jeho komiksoch. A to iba vtedy, keď vedia, že
sú v pasci, z ktorej niet úniku.
Fajn. Zrejme nie je najvhodnejší čas na rozhovor
s ockom.
Ale musím to všetko s niekým predebatovať, inak mi
praskne hlava aj bez toho, aby mi NŽ-10T jednu vrazil.
A tak spravím to, čo vždy keď sa potrebujem
s niekým pozhovárať.
Vyberiem sa do Maddinej izby.





54
KAPITOLA
12
V
äčšina ľudí, ktorí vojdú do Maddinej izby, musí
mať sterilné nemocničné rúško.
Ja nie. Asi máme rovnaké baktérie.
Zakaždým si však poriadne vydrhnem ruky
a streknem si na ne dezinfekčný prostriedok z jednej
z mnohých dávkovacích nádobiek, ktoré sú pripevnené na
stenách po celom dome.
Zaklopem jej na dvere.
„Poď ďalej!“ zavolá Maddie. „Robíme si domáce
úlohy. Fantastické a úžasné domáce úlohy! A hádaj, čo
máme zajtra. Písomku z hláskovania! Jupí!“
Áno. Maddie úplne vážne zbožňuje školu.
Asi by som na tom bol rovnako, keby som nemohol
vychádzať z izby.





55
Maddie zazrie, že stojím vo dverách ako kôpka
nešťastia.
„Si v poriadku, Sammy?“ opýta sa.
„Hej. Nič mi nie je.“
„Vyzeráš vystrašene. Znova.“
„Aj sa tak cítim.“
„Možno ti nejako pomôžem,“ poznamená Éčko.
„Chce od teba niekto, aby si vyliezol kamsi vysoko? Lo-





56
gicky vieme, že veci, ktoré môžu vyvolať strach z výšok,
napríklad mrakodrapy, lietadlá a kolotoče...“
Och. Keď to počúvam, chce sa mi vracať.
„... sú mimoriadne bezpečné.“
„Nejde o  môj strach z  výšok,“ poviem čo
najrýchlejšie, lebo mi začína zelenieť tvár. „Súvisí to s  novým
robotom v našej triede. NŽ-10T.“
„Trápi ťa, že je taký obľúbený?“ vyzvedá Maddie.
„Trochu.“
„Mňa nie. Teraz keď Éčko nie je najslávnejší robot
v škole, máme väčší pokoj na učenie.“
„Ibaže,“ namietnem, „zopár malých deciek chce, aby
NŽ-10T zápasil s Éčkom.“
Maddie sa zachichoce. „To je hlúpe. Éčko je predsa
inteligent, nie bitkár.“
„V každom prípade,“ ozve sa Éčko, „som Sammyho
už predtým informoval, že ak sa mám zapojiť do
boxerskej súťaže pre dobročinné účely, nie som proti. Box sa
nazýva aj šport kráľov, hoci si nespomínam, že by som
videl dvoch kráľov v pästnom súboji v ringu.“
„No trošku aj žiarlim,“ priznám. „NŽ-10T je
stredobodom pozornosti a tú sme si kedysi užívali my
s Éčkom.“
„V škole je miesto pre viac než jedného robota, Sam-





57
my,“ podotkne Maddie. „Toto nie je o tom, kto sa stane
miláčikom školy.“
„Asi...“
„Hej, možno by si mal poprosiť mamu, aby ti
dovolila vziať do školy niektorého iného robota.“
„Lenže ja nepotrebujem robota.“
„Každý ich potrebuje,“ vyhlási Éčko. „Vďaka nám je
všetko vrátane vzdelávania trochu ľahšie.“
„Okrem toho priťahujú davy ľudí,“ dodá Maddie.
Prvý raz za celý deň sa usmejem.
Keby som mal svojho robota, hádam by som bol zasa
taký obľúbený.
Ten nápad sa mi pozdáva. Možno aj ja potrebujem
pomocného robota.
Takého, vďaka ktorému by som bol opäť za hviezdu.





58





59
KAPITOLA
13
M
al som v úmysle poprosiť mamu, aby získala
povolenie zo školy. Prisahám. Naozaj.
Ibaže ráno je u nás poriadny chaos.
Raňajkovač vôbec nerobí to, čo má, a po celej
Maddinej izbe, ktorá už nie je taká čistá ako zvyčajne, kydá
ovsenú kašu s čučoriedkami.





Toto je pouze náhled elektronické knihy. Zakoupení její
plné verze je možné v elektronickém obchodě
společnosti eReading.






James Patterson

JAMES PATTERSON


22. 3. 1947

James Patterson patří k nejlepším spisovatelům poslední doby. Za rok napíše dvě až tři knihy, ale jak sám říká, nápadů má stále víc než může sepsat.

Napsal sérii knih s detektivem/psychologem Alexem Crossem, z nichž například dvě byly zfilmovány v hlavní roli s Morganem Freemanem.
Další řadou jsou příběhy "Woman´s Murder Club" (Ženský vyšetřovací klub). Na základě těchto románů vytvořila americká televizní stanice ABC seriál. Jedním z producentů je i James Patterson.

James Patterson velmi rád čte Gabriele Garcíu Márqueze a Jeana Geneta, ale co ho inspirovalo ke psaní byl "Deník šakala" a "The Exorcist".

James Patterson žije se svou ženou a jejich malým synem v Palm Beach County na Floridě.

V roce 1977 obdržel cenu Edgar za nejlepší detektivní prvotinu (The Thomas Berryman Number). V roce 2007 pak získal Thriller Master Award od The International Thriller Writers .




       

internetové knihkupectví - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.