načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Medzinárodné právo verejné -- Osobitná časť - Peter Vršanský; Jozef Valuch

  > > > > Medzinárodné právo verejné  
Medzinárodné právo verejné -- Osobitná časť

Kniha: Medzinárodné právo verejné -- Osobitná časť
Autor: ;

Publikácia Medzinárodné právo verejné, osobitná časť“ nadväzuje na predošlú, všeobecnú časť učebnice s názvom Medzinárodné právo verejné, všeobecná časť, s ktorou ...


Kniha teď bohužel není dostupná.

»hlídat dostupnost

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Wolters Kluwer
Rok vydání: 2016
Počet stran: 531
Rozměr: 218,0x160,0x36,0 mm
Úprava: tran
Vydání: Vydanie prvé
Hmotnost: 0,794kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Pevná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-8168-376-3
EAN: 9788081683763
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Publikácia Medzinárodné právo verejné, osobitná časť“ nadväzuje na predošlú, všeobecnú časť učebnice s názvom Medzinárodné právo verejné, všeobecná časť, s ktorou predstavuje komplexné dielo z danej oblasti. Aj v tomto prípade ide o modernú učebnicu, ktorá je nevyhnutným študijným materiálom každej právnickej fakulty a základom právnického vzdelania v oblasti medzinárodného práva. Spracovaním problematiky a rozsahom vypĺňa medzeru v rámci právnickej literatúry v podmienkach Slovenskej republiky. Približuje všetky podstatné inštitúty osobitnej časti medzinárodného práva verejného, počnúc štátom ako tradičným subjektom tohto právneho odvetvia, jeho územím a obyvateľstvom, cez ochranu ľudských práv, štátne orgány pre zahraničné styky, medzinárodné zmluvné právo a právo medzinárodných orgánov a organizácií, až po právo ozbrojených konfliktov, humanitárne právo, medzinárodné trestné súdnictvo a právo medzinárodnej bezpečnosti. Prakticky orientovaná učebnica je tak určená študentom a pedagógom právnických fakúlt, ako aj odbornej vedeckej verejnosti a tiež každému, kto má o problematiku medzinárodného práva a s ním súvisiacich otázok záujem. Keďže sa zaoberá aj praktickou aplikáciou medzinárodného práva, využije ju každý, kto v danej oblasti pôsobí – politici, diplomati, sudcovia, advokáti, zamestnanci v štátnej správe aj pracovníci útvarov pre medzinárodné styky a pod. (osobitná časť)

Předmětná hesla
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Obsah
Predhovor · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 9
O autoroch · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·11
Zoznam použitých skratiek · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·15
1. Štát ako tradičný subjekt medzinárodného práva . . . .
1.1Vznik a uznanie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 23
1.1.1 Vznik štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·23
1.1.2 Uznanie štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·24
1.1.3 Uznanie vlády· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·28
1.2Základné práva a povinnosti štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 30
1.3Klasifikácia štátov· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 34
1.3.1 Delenie podľa rozsahu suverenity · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·34
1.3.1.1Suverénne štáty · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 34
1.3.1.2Závislé (polo suverénne) štáty · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 35
1.3.2 Delenie podľa vnútornej štruktúry · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·39
1.3.2.1Jednotné štáty · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 39
1.3.2.2Zložené štáty · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 40
1.4Suverenita a jurisdikcia štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 43
1.4.1 Suverenita štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·43
1.4.1.1Prejavy suverenity štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 45
1.4.1.2Obmedzenia suverenity a územné jednotky sui generis · · · 49
1.4.1.2.1 Vazalské štáty, protektoráty a kapitulačné
režimy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·49
1.4.1.2.2 Koloniálne a mandátne územia · · · · · · · · · · · · ·50
1.4.1.2.3 Poručenské a nesamosprávne územia · · · · · · ·51
1.4.1.2.4 Medzinárodná správa OSN · · · · · · · · · · · · · · · ·51
1.4.1.2.5 Územné jednotky sui generis · · · · · · · · · · · · · ·52
1.4.1.2.6 Vojenská okupácia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·53
1.4.2 Jurisdikcia štátu· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·54
1.4.2.1Normatívna a vynucovacia jurisdikcia · · · · · · · · · · · · · · · · 55
1.4.2.2Civilná a trestná jurisdikcia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 57
1.4.2.3Teritoriálna jurisdikcia· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 58
1.4.2.4Personálna jurisdikcia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 59
1.4.2.5Ochranná jurisdikcia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 60
1.4.2.6Univerzálna jurisdikcia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 60
1.4.2.7Jurisdikčný konflikt· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 62
1.4.2.8Výnimky z jurisdikcie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 63
MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – Osobitná časť
4





1.5 Zánik štátu a jeho právne následky · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 69
1.5.1 Sukcesia· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·70
1.5.1.1Sukcesia vo vzťahu k medzinárodným zmluvám · · · · · · · · 73
1.5.1.2Sukcesia vo vzťahu k štátnemu majetku · · · · · · · · · · · · · · 76
1.5.1.3Sukcesia vo vzťahu k štátnym archívom · · · · · · · · · · · · · · 78
1.5.1.4Sukcesia vo vzťahu k štátnym dlhom · · · · · · · · · · · · · · · · · 79
2. Medzinárodnoprávny status územia
a ochrana prostredia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .85
2.1Základné vymedzenie a medzinárodnoprávne princípy
viažuce sa k územiu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 87
2.2Územie štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 91
2.2.1 Štátne územie, územná suverenita a územná výsosť · · · · · · · · · · · ·91
2.2.2 Nadobúdanie, prevod a strata štátneho územia · · · · · · · · · · · · · · · ·96
2.2.3 Vymedzenie štátneho územia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·103
2.2.3.1Štátne hranice· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 104
2.2.3.2Pohraničné pásma a režimy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 109
2.2.4 Zemský povrch, podzemný priestor a vnútorné vodstvo · · · · · · · · ·111
2.2.5 Pobrežné more a ďalšie morské pásma · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·115
2.2.5.1Vývoj právnej úpravy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 115
2.2.5.2Právny režim pobrežného mora · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 118
2.2.5.3Priľahlé pásmo · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 124
2.2.5.4Výlučná ekonomická zóna · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 126
2.2.5.5Kontinentálny šelf · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 127
2.2.6 Vzdušný priestor · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·129
2.2.7 Fiktívne územie štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·132
2.2.8 Arktída · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·134
2.3Priestory medzinárodného záujmu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 135
2.3.1 Medzinárodné rieky · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·136
2.3.2 Medzinárodné prieplavy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·137
2.3.3 Medzinárodné úžiny · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·138
2.4Medzinárodné priestory· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 139
2.4.1 Šíre more · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·140
2.4.2 Morské dno a podložie za hranicami národnej jurisdikcie
a práv · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·145
2.4.3 Antarktída · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·146
2.4.4 Kozmický priestor a nebeské telesá · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·148
2.5Medzinárodnoprávna ochrana životného prostredia · · · · · · · 151
3. Obyvateľstvo štátu
3.1Zloženie obyvateľstva štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 161
3.2Právne postavenie štátnych príslušníkov · · · · · · · · · · · · · · · · 163
3.2.1 Štátna príslušnosť · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·164
MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – Osobitná časť
5





3.2.1.1 Spôsoby nadobudnutia štátnej príslušnosti · · · · · · · · · · · · 165
3.2.1.2Zánik štátnej príslušnosti · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 167
3.2.1.3Viacnásobná štátna príslušnosť · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 168
3.2.1.4Štátna príslušnosť právnických osôb · · · · · · · · · · · · · · · · · 169
3.2.1.5Štátna príslušnosť lodí a lietadiel · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 170
3.2.1.6Občianstvo Európskej únie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 171
3.2.2 Arbitrážne konania · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·171
3.3Právne postavenie cudzincov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 172
3.3.1 Extradícia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·175
3.3.1.1Extradíca a odovzdávanie osôb
na medzinárodnej úrovni· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 179
3.3.2 Azyl na medzinárodnoprávnej úrovni· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·180
3.3.3 Medzinárodnoprávna ochrana utečencov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·181
3.3.4 Diplomatická ochrana · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·186
3.4Právne postavenie osôb bez štátnej príslušnosti · · · · · · · · · · · 190
4. Medzinárodná ochrana ľudských práv
4.1Úvod do konceptu ľudských práv v rámci
medzinárodného práva · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 199
4.2Ochrana ľudských práv pod záštitou OSN · · · · · · · · · · · · · · · · 200
4.2.1 Systém ochrany ľudských práv založený Chartou OSN · · · · · · · · · ·201
4.2.1.1Systém ochrany ľudských práv hlavnými orgánmi OSN · · 201
4.2.1.2Systém ochrany ľudských práv špecializovanými
organizáciami pridruženými k OSN · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 203
4.2.1.3Systém ochrany ľudských práv na pôde Rady OSN
pre ľudské práva· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 204
4.2.2 Zmluvný systém ochrany ľudských práv pod záštitou OSN · · · · · · ·207
4.3Regionálne systémy ochrany ľudských práv · · · · · · · · · · · · · · 218
4.3.1 Európsky regionálny systém ochrany ľudských práv · · · · · · · · · · · ·218
4.3.1.1Ochrana ľudských práv v rámci Rady Európy · · · · · · · · · · 219
4.3.1.1.1 Európsky dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·219
4.3.1.1.2 (Revidovaná) Európska sociálna charta · · · · · · ·229
4.3.1.2Ochrana ľudských práv v rámci Organizácie
pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe · · · · · · · · · · · · · · · 231
4.3.1.3Ochrana ľudských práv v rámci Európskej únie · · · · · · · · · 234
4.3.2 Medziamerický regionálny systém ochrany ľudských práv · · · · · · ·237
4.3.3 Africký regionálny systém ochrany ľudských práv · · · · · · · · · · · · · ·243
4.3.4 Regionálny systém ochrany ľudských práv
v arabských štátoch· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·247
4.3.5 Ázijský regionálny systém ochrany ľudských práv · · · · · · · · · · · · · ·248
4.4Univerzálny a európsky systém ochrany práv menšín · · · · · · 249
4.5Ochrana práv pôvodného obyvateľstva · · · · · · · · · · · · · · · · · · 255
MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – Osobitná časť
6





5. Štátne orgány pre medzinárodné styky
5.1 Vymedzenie a klasifikácia štátnych orgánov
pre medzinárodné styky · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 262
5.1.1 Kategória „netradičných orgánov“· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·264
5.2Vnútroštátne orgány pre medzinárodné styky · · · · · · · · · · · · 266
5.2.1 Hlava štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·266
5.2.2 Vláda · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·268
5.2.3 Minister zahraničných vecí · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·268
5.2.4 Parlament · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·269
5.2.5 Iné vnútroštátne orgány pre medzinárodné styky · · · · · · · · · · · · · ·270
5.3 Zahraničné orgány štátu pre medzinárodné styky · · · · · · · · ·270
5.3.1 Diplomatická misia· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·270
5.3.1.1Zriadenie diplomatickej misie a členovia jej personálu · · · · 274
5.3.1.2Diplomatické výsady a imunity · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 278
5.3.1.3Skončenie funkcie diplomatického zástupcu, prerušenie
diplomatických stykov a zákaz diskriminácie · · · · · · · · · · · 285
5.3.2 Osobitná misia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·287
5.3.3 Stále misie pri medzinárodných organizáciách · · · · · · · · · · · · · · · · ·292
5.3.4 Delegácia na zasadaní orgánu medzinárodnej organizácie
alebo na medzinárodnej konferencii · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·294
5.3.5 Vojenská jednotka, loď a lietadlo · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·295
5.3.6 Konzulárny úrad · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·296
5.4Štatút diplomatického kuriéra a diplomatickej batožiny
nesprevádzanej diplomatickým kuriérom · · · · · · · · · · · · · · · · 309
6. Medzinárodné zmluvné právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
6.1Pramene medzinárodného zmluvného práva · · · · · · · · · · · · · 316
6.2Základné pojmy súvisiace s medzinárodným
zmluvným právom · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 322
6.3Uzatváranie medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 322
6.3.1 Rokovanie a prijatie textu medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · ·323
6.3.1.1Štruktúra a jazyk medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · 325
6.3.1.2Alternácia a podpisový alternát · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 326
6.3.2 Overenie (autentifikácia) textu medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · ·326
6.3.3 Vyjadrenie súhlasu štátu byť viazaný
medzinárodnou zmluvou · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·328
6.3.4 Predbežné vykonávanie medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · ·330
6.3.5 Výhrady k medzinárodným zmluvám · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·330
6.3.6 Nadobudnutie platnosti medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · ·331
6.4Dodržiavanie medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 331
6.5Vykonávanie medzinárodnej zmluvy· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 332
6.6Výklad medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 332
6.7Vzťah medzinárodnej zmluvy k tretím štátom · · · · · · · · · · · · 334
MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – Osobitná časť
7





6.8 Zmena medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 334
6.9Neplatnosť, prerušenie plnenia a zánik
medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 335
6.9.1 Neplatnosť medzinárodnej zmluvy· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·335
6.9.2 Zánik medzinárodnej zmluvy a prerušenie
medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·336
6.9.3 Právne následky neplatnosti medzinárodnej zmluvy, zániku
medzinárodnej zmluvy alebo prerušenia jej vykonávania · · · · · · · · ·338
6.10 Oblasti, na ktoré sa nevzťahuje Viedenský dohovor
o zmluvnom práve · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·339
6.11 Depozitár medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·339
6.12 Správy a oznámenia štátov, oprava chýb v texte
medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·340
6.13 Registrácia a publikácia medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · ·341
6.14 Prílohy a protokoly k medzinárodnej zmluve · · · · · · · · · · · · ·341
6.15 Niektoré praktické aspekty rokovania
o medzinárodnej zmluve · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·341
6.15.1 Smernica pre rokovanie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·341
6.15.2 Zásady diplomatického rokovania · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·342
6.15.3 Stratégia a taktika pro rokovaní o medzinárodnej zmluve· · · · · · · · ·343
7. Právo medzinárodných orgánov a organizácií
7.1Pojmové vymedzenie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 350
7.2Medzinárodné orgány · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 352
7.3Medzinárodné organizácie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 353
7.3.1 Klasifikácia· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·354
7.3.2 Štruktúra · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·355
7.3.3 Sídlo · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·357
7.3.4 Financovanie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·358
7.3.5 Výsady a imunity · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·358
7.4Organizácia spojených národov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 360
7.5Regionálne medzinárodné organizácie · · · · · · · · · · · · · · · · · · 368
7.5.1 Rada Európy· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·368
7.5.2 Organizácia amerických štátov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·371
7.5.3 Liga arabských štátov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·372
7.5.4 Africká únia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·373
7.5.5 Združenie národov juhovýchodnej Ázie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·374
8. Medzinárodné právo ozbrojených konfliktov . . . . . . . .
8.1Pojmové vymedzenie a historický vývoj · · · · · · · · · · · · · · · · · 382
8.1.1 Historický vývoj ius ad bellum a ius in bello · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·382
8.1.2 Pojem agresia – vývoj, definícia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·384
8.2Pramene medzinárodného práva ozbrojených konfliktov · · · 386
MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – Osobitná časť
8





8.3 Základné zásady medzinárodného práva
ozbrojených konfliktov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 389
8.4Vojnový stav · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 390
8.4.1 Začiatok vojny · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·390
8.4.2 Právne dôsledky vojnového stavu pre bojujúce strany. · · · · · · · · · ·392
8.4.2.1Všeobecné právne účinky· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 392
8.4.2.2Účinky vojnového stavu na právne postavenie
nepriateľských cudzincov a majetku · · · · · · · · · · · · · · · · · 393
8.4.3 Neutralita počas ozbrojeného konfliktu a v čase mieru· · · · · · · · · · ·395
8.4.3.1Obyčajná vojnová neutralita · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 395
8.4.3.2Trvalá neutralita · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 398
8.4.4 Vojnová oblasť · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·400
8.4.5 Ozbrojené sily· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·401
8.4.6 Vojnová okupácia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·405
8.5Pravidlá ozbrojených vnútroštátnych (občianskych
konfliktov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 407
8.5.1 Zastavenie vojnových akcií a ukončenie vojny · · · · · · · · · · · · · · · · ·407
8.6Ženevské právo – humanitárne právo stricto sensu · · · · · · · · 409
8.6.1 Pojem medzinárodného humanitárneho práva · · · · · · · · · · · · · · · · ·409
8.6.2 Ženevské právo a chránené osoby - ochrana obetí vojny · · · · · · · · ·410
8.6.2.1Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených
a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli · · · · · · · · · · · 411
8.6.2.2Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, chorých
a stroskotancov ozbrojených síl na mori · · · · · · · · · · · · · · 412
8.6.2.3Ženevský dohovor o zaobchádzaní
s vojnovými zajatcami · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 413
8.6.2.4Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb · · · · · · · · · · · 416
8.6.2.5Dodatkový protokol I a II · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 418
9. Medzinárodné trestné súdnictvo
9.1Osobitosť medzinárodného trestného práva· · · · · · · · · · · · · · 425
9.2Norimberský a Tokijský vojenský tribunál · · · · · · · · · · · · · · 425
9.3Ad hoc medzinárodné trestné tribunály · · · · · · · · · · · · · · · · · 430
9.3.1 Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu · · · · · · · · · · · ·430
9.3.1.1Štruktúra ICTY · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 431
9.3.1.2Jurisdikcia ICTY · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 432
9.3.2 Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·434
9.3.2.1Jurisdikcia ICTR · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 434
9.3.2.2Štruktúra ICTR · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 435
9.4Medzinárodný trestný súd· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 436
9.4.1 Vznik ICC · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·436
9.4.2 Štruktúra a zloženie ICC· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·437
9.4.3 Jurisdikcia ICC · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·437
9.4.4 Prípustnosť prípadov pred ICC · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·441
MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – Osobitná časť
9





9.5 Zmiešané trestné tribunály · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 446
9.6Imunita predstaviteľov štátov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 448
10. Právo medzinárodnej bezpečnosti
10.1 Pojmové vymedzenie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·458
10.1.1 Bezpečnosť · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·460
10.1.2 Medzinárodná bezpečnosť · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·461
10.1.3 Kolektívna bezpečnosť· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·462
10.1.4 Kolektívna sebaobrana · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·463
10.1.5 Odzbrojenie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·465
10.2 Systém záruk medzinárodnej bezpečnosti · · · · · · · · · · · · · · ·468
10.2.1 Zásady práva medzinárodnej bezpečnosti· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·469
10.3 Systém kolektívnej bezpečnosti · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·472
10.3.1 Projekt Mierovej organizácie kráľa Jiřího z Poděbrad · · · · · · · · · · · ·473
10.3.2 Spoločnosť národov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·474
10.3.3 Organizácia spojených národov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·479
10.4 Hrozby medzinárodnej bezpečnosti · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·485
10.4.1 Situácia v súčasnosti · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·485
10.4.2 Aktuálne hrozby medzinárodnej bezpečnosti · · · · · · · · · · · · · · · · · ·487
10.4.2.1 Medzištátne a vnútroštátne konflikty · · · · · · · · · · · · · · · · ·491
10.4.2.2 Zbrane hromadného ničenia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·494
10.4.2.2.1 Jadrové zbrane · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·495
10.4.2.2.2 Biologické (bakteriologické) zbrane · · · · · · · ·499
10.4.2.2.3 Chemické zbrane · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·500
10.4.2.3 Medzinárodný terorizmus · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·501
10.4.2.4 Medzinárodný organizovaný zločin · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·506
10.4.3 Záverom o hrozbách · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·509
Príloha: Zmluvná prax v Slovenskej republike . . . . . . . . .517
MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – Osobitná časť
10





Pokiaľ ide o stratu štátneho územia, treba povedať, že keďže štátne územie
je jedným z konštitutívnych prvkov štátnosti, možno v tejto súvislosti hovoriťlen
o strate časti územia. Trvalá strata celého štátneho územia, t. j. trvalý zánik
územnej suverenity štátu, by totiž v zásade znamenal aj zánik štátnosti.Časť
územia môže štát stratiť nedobrovoľne alebo z vlastnej vôle.Pri absencii vôle
štátu prichádza do úvahy, vzhľadom na zákaz anexie v súčasnom práve, len strata
v dôsledku prírodných zmien
337)
a v podstate aj v dôsledku secesie
(jednostranného odtrhnutia sa od štátu). Strata časti územia z vlastného rozhodnutia štátu môže
byť spojená s cesiou, prijatím secesie, či tichým súhlasom
suveréna(acquiescence)pri vydržaní jeho územia iným štátom. Medzinárodné právo pripúšťa aj inštitút
opustenia územia(derelictio). To je však podmienené nielen fyzickým aktom
opustenia územia, ale najmä úmyslom suveréna zanechať svoj právny titul.
338)
Právnym dôsledkom takého zanechania je strata územnej suverenity a zmena
statusu územia naterra nullius. Z tohto dôvodu je preto potrebné upozorniť na iný
inštitút, ktorým je vzdanie sa, či zrieknutie sa územia. Tu sa štát zrieka územia v
prospech iného a územie nezostáva „bez pána“, ale sa dostáva do područia nového
suveréna.
2.2.3 Vymedzenie štátneho územia
Jedným z konštitutívnych znakov štátnosti je jeho definované územie.
339)
Keďže štátne územie predstavuje priestor územnej suverenity štátu, jeho
vymedzenie a ohraničenie sa stáva kľúčovým prvkom. Na tento účel slúžia štátne
hranice, ktoré vyčleňujú priestor, kde štát vykonáva svoju suverenitu, a teda oddeľujú
ho od území iných suverénov, území nikoho(terra nullius), či územia patriaceho
všetkým(res commun omnius). „Vymedziť územie znamená vymedziť jeho
hranice.“
340)
Medzinárodnoprávny status územia a ochrana prostredia 2.
103
337)Pozri vyššie, pri akrescencii.
338)Bližšie pozri: BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law ... cit. dielo, s. 139 a tam
uvedené prípady.
339)Pozri kritériá štátnosti v Montevidejskom Dohovore o právach a povinnostiach štátov z roku 1933,
ktorý sa často cituje ako ustálené pravidlo obyčajového charakteru, príp. povahy.
340)Rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z 3. februára 1994, Territorial Dispute Libye/Tchad,
ICJ Reports (1994), para. 36.





2.2.3.1 Štátne hranice
Štátnou hranicou rozumieme pomyslenú čiaru, ktorá vymedzuje územie
štátu, teda priestor podliehajúci jeho suverenite. Za touto hranicou už štát nie
je oprávnený k suverenite, pretože ide buď o územie patriace inému štátu alebo
o územie nepodliehajúce žiadnej suverénnej moci. Rozhodujúca je pritom hranica
vedená po povrchu zeme alebo po hladine vôd, pretože tá súčasne determinuje aj
hranicu v rámci podzemného i nadzemného priestoru.
341)
Štátna hranica
vymedzujúca územnú suverenitu štátu sa pritom nemusí nevyhnutne prekrývať s
„hranicou“ územnej výsosti. Ako bolo naznačené už v predchádzajúcom texte, územnú
výsosť môže štát vykonávať aj na miestach, ktoré nespadajú pod jeho suverenitu,
a naopak – skutočnosť, že určité územie je pod suverenitou štátu, nemusí
nevyhnutne znamenať, že na celom tomto území štát aj vykonáva svoju územnú
výsosť.
342)
Základná funkcia hraníc– slúžia predovšetkým k vyznačeniu priestoru
podliehajúceho štátnej suverenite – je doplnená funkciou zabezpečiť právnu istotu
medzi dotknutými štátmi i vo vzťahu k tretím štátom.
Medzinárodné právo ako také nestanovuje – s výnimkou určitých zásad –
kadiaľ má štátna hranica viesť. Táto otázka je v princípe ponechaná na vôli štátov
a spravidla je predmetommedzinárodnej zmluvy o stanovení hraníc (angl.
boundary treaty). Pokiaľ sa štáty nedohodnú, môžu využiť ktorýkoľvek z mierových
prostriedkov riešenia sporov,
343)
najmä mediáciu či arbitrážne
344)
alebo súdne
konanie. Častým príkladom stanovenia hraníc, najmä po prvej či druhej svetovej
vojne, bolo ich vymedzenie mierovými zmluvami v súvislosti s dosiahnutým územným
ziskom. Takto boli vymedzené aj hranice Československa. Štátna hranica môže
byť určená aj medzinárodnou obyčajou, teda v dôsledku dlhodobého a faktického
vykonávania suverenity na určitom území a akceptáciu takéhoto vymedzenia zo
strany iných štátov.
345)
Napokon hranica môže byť určená ajjednostranne
– napr., keď si štát vyhlási svoje pobrežné more a prípadne i priľahlé pásmo (pozri
v ďalšom texte), čím vymedzí svoje štátne územie od medzinárodného
priestoru.
346)
MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – osobitná časť
104
341)ČEPELKA, Č., ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné ... cit. dielo, s. 213.
342)Bližšie pozri aj príklady tzv. colne vylúčených území uvádzaných Seidl-Hohenveldernom:
SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné ... cit. dielo, s. 199 a 200.
343)Bližšie pozri všeobecnú časť učebnice: VRŠANSKÝ, P., VALUCH, J. a kol.: Medzinárodné právo
verejné. Všeobecná časť ... cit. dielo, s. 248 a nasl.
344)Arbitrážny nález konferencie veľvyslancov bol podkladom pre stanovenie hranice Československa
s Poľskom v sporných oblastiach Těšínska, Oravy a Spiša. Úradný preklad rozhodnutia pozri pod
č. 20/1925 Zb.
345)Porov. ČEPELKA, Č., ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné ... cit. dielo, s. 213, ktorí v tejto
súvislosti hovoria o tzv. tacitných zmluvách.
346)Určovanie morských hraníc nepodlieha vzájomným rokovaniam štátov. Tu sa postupuje podľa
princípu priľahlosti (príslušnosti k veci), podľa ktorého sa suverenita štátu predlžuje aj na oblasť
pobrežného mora. Pozri bližšie v ďalšom texte.





Keďže štáty samy rozhodujú o vymedzení svojich území, definované hranice
niekedy vytvárajú zaujímavé situácie. Preto napr. nie je nezvyčajné, ak je štátne
územie úplne obklopené územím iného štátu (ide o tzv. enklávu) alebo ak sa časť
územia štátu nachádza oddelene od väčšiny jeho územia, prípadne ak ide o prvý i
druhý prípad súčasne.
347)
Štátne hranice často, avšak nie vždy, vymedzujú územie
tak, aby etnické zloženie obyvateľstva na danom území bolo čo najviac homogén -
ne. Etnická homogenita totiž posilňuje stabilitu hraníc.
348)
Priebeh hranice
najčastejšie sleduje viditeľné prírodné úkazy, ako sú hory či rieky (tzv. prírodná,
orografická hranica), prípadne je hranica určená umelo – priamočiarou pomyslenou
líniou vedenou od jedného bodu k druhému (tzv. geometrická hranica), alebo
priamou líniou idúcou po poludníku či rovnobežke (tzv. astronomická hranica).
349)
Z právneho hľadiska je charakter hranice irelevantný. Zaujímavé je však
pristaviť sa pri hranici prírodného charakteru, teda hranici, ktorá kopíruje geografické
usporiadanie či prírodný úkaz. Prírodné úkazy, najmä hraničné rieky či jazerá, totiž
nie sú nevyhnutne nemenné, čo môže spôsobiť pohyblivosť hraníc. Za účelom
vyhnutia sa problému nestability a právnej neistoty medzinárodná zmluvná prax
vyvinula v tomto smere niekoľko relevantných pravidiel. Napríklad v situácii, kedy tvorí
štátnu hranicu rieka, sa zvykne posudzovať jej splavný alebo nesplavný charakter.
Ak ide o nesplavnú rieku, hranica spravidla sleduje stredovú čiaru vodného toku,
resp. jeho hlavného ramena, teda prostrednú (rovnakú) vzdialenosť medzi oboma
brehmi. V prípade, že je rieka splavná, hranica sa určuje podľa stredovej línie
hlavného plavebného kanálu (hĺbnice, angl.thalweg), teda prechádza stredom
splavného riečišťa.
350)
Výnimočné sú prípady, kedy hranica leží len na jednom brehu
hraničnej rieky.
351)
Ak cez rieku prechádza most, hranica obvykle prechádza jeho
Medzinárodnoprávny status územia a ochrana prostredia 2.
105
347)Typickým príkladom enklávy je Lesotho či San Marino. Naopak, časť územia naoko oddelená od
podstatnej časti štátneho územia, je napr. Aljaška vo vzťahu k ostatnému územiu USA. Zaujímavou
situáciou je tretia v poradí – kedy je územie enklávou (vo vzťahu k druhému štátu) a zároveň je
oddelené od podstatnej časti zvyšného územia. Profesor D. Türk uvádza príklad Kaliningradského
územia, ktoré je ruskou exklávou (územím stojacim oddelene) a zároveň enklávou medzi štátnym
územím Poľska a Litvy; a tiež územie Kabindy, angolského územia, obklopené územím Republiky
Kongo (Brazzaville) a Demokratickej republiky Kongo (Kinshasa), (TÜRK, D.: Základy mezinárodního
práva ... cit. dielo, s. 334). Podobne príklad nemeckého mesta Büsingen, ktoré je obklopené
územím Švajčiarska (uvádza SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné ... cit. dielo,
s. 208).
348)TÜRK, D.: Základy mezinárodního práva ... cit. dielo, s. 335. Autor tam poukazuje aj na nestabilitu
hraníc stanovených po prvej svetovej vojne, ktorá sa odstránila až princípom etnickej homogenity
a presídľovania obyvateľstva po druhej svetovej vojne.
349)Príkladom astronomickej hranice je hranica medzi Kanadou a Spojenými štátmi, či medzi Severnou
a Južnou Kóreou.
350)Napríklad čl. 30 Versaillskej mierovej zmluvy s Nemeckom z roku 1919 stanovuje: „V prípadoch,
kedy sú hranice určené vodným tokom, výrazy tok a kanál použité v tejto zmluve znamenajú pre
nesplavné rieky strednú líniu vodného toku alebo jej hlavného ramena a pre splavné rieky strednú líniu
hlavného plavebného kanálu“.
351)Takouto je hranica medzi Nikaraguou a Kostarikou, ležiaca na pravom (kostarickom) brehu rieky
San Juan, pričom rieka ako taká spadá pod suverenitu Nikaraguy. D. Türk uvádza prípad hraničnej





stredom. Pokiaľ nastane situácia, že sa tok rieky prirodzene a pozvoľne zmení,
mení sa spolu s ňou i hranica – u splavných riek podľa plavebného kanálu, u ne -
splavných podľa hlavného toku. V dôsledku toho sa môže zmeniť aj „príslušnosť“
ostrovov v rieke, či tvar pobrežia (naplaveniny, odplaveniny). Ak rieka zmení svoj
tok náhle, prípadne do značnej miery, hranica zostane pôvodná. Podobne sa
postupuje pri vysušení rieky.
352)
Štáty si však uvedenú situáciu môžu zmluvne určiť
inak, príp. si môžu dohodnúť periodickú revíziu vymedzenia hranice. V prípade
jazier neexistujú všeobecne zaužívané pravidlá a štáty si hraničné jazero vymedzujú
podielne na základe zmluvy.
353)
Pokiaľ je hranica tvorená pohorím, väčšinou
kopíruje hrebene, teda spája najvyššie vrcholy pohoria, prípadne je určená po
rozvodnici. Všetky uvedené pravidlá, ktoré vytvorila prax, majú dispozitívnu povahu, čiže
štáty sa vo vzájomnej dohode môžu od nich odchýliť.
354)
Čo sa týka morskej
hranice štátneho územia, tá je tvorená hranicou pobrežného mora, hoci niektoré práva
štát vykonáva aj za touto hranicou (pozri v ďalšom texte).
Hoci si štáty vymedzujú hranice na základe vlastnej vôle, je na mieste
pripomenúť už spomenutúzásadu uti possidetis iuris, teda zásadu, podľa ktorej
hranice novovzniknutého štátu rešpektujú pôvodne stanovenú hranicu, či už vnútornú
alebo vonkajšiu. Nový štát tak „dedí“ hranicu existujúcu v čase jeho vzniku. Čas
získania zvrchovanosti teda predstavuje kritický moment, rozhodujúci pre
posúdenie vymedzenia územia. Tento princíp, pôvodne uplatňovaný v 19. storočí v
Latinskej Amerike, našiel svoje uplatnenie v období dekolonizácie v 60. rokoch 20.
storočia, ako aj pri rozpade štátov patriacich do bývalého východného bloku.
MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – osobitná časť
106
rieky Šatt-al-Arab medzi Iránom a Irakom, ústiacej do Perzského zálivu. Pôvodne (ešte z dôb
Osmanskej ríše) bola hranica s Iránom stanovená na východnom brehu rieky, takže jej celý tok náležal
Osmanskej ríši (dnešné územie Iraku). Hoci daný status quo potvrdila aj zmluva z roku 1937, v roku
1975 bola hraničná čiara dohodou presunutá na stred plavebného kanálu (thalweg). Tento stav bol
však Irakom reálne akceptovaný až po ukončení vojny v roku 1990. (TÜRK, D.: Základy
mezinárodního práva ... cit. dielo, s. 336). Iným príkladom je nemecko-holandská hranica v ústí rieky Emža
pozdĺž holandského brehu, určená zmluvou z roku 1960 (SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní
právo veřejné ... cit. dielo, s. 209).
352)Tamtiež, s. 209. V súvislosti so zmenou toku rieky San Juan a postupným vysúšaním jeho koryta
v súčasnosti pred Medzinárodným súdnym dvorom prebieha spor medzi Nikaraguou a Kostarikou.
K tomu pozri: Certain Activities on Border Area (Costa Rica v. Nicaragua), Application on 18
November 2010, www.icj-cij.org.
353)Napríklad po rozpade ZSSR bol jeho podiel dohodou rozdelený na ruský, azerbajdžanský, kazašský
a turkménsky sektor. Ženevské jazero, rozdelené medzi Francúzsko a Švajčiarsko, bolo počas
druhej svetovej vojny celé neutrálne. V prípade úžitkovej funkcie jazier (najmä pri rybolove) sa niektoré
štáty dohodli na možnosti rybolovu na celom území jazera. To je prípad Bodamského jazera medzi
Rakúskom a Švajčiarskom, Luganského jazera medzi Švajčiarskom a Talianskom, či jazera Titikaka
medzi Peru a Bolíviou. (Príklady uvádza: TÜRK, D.: Základy mezinárodního práva ... cit. dielo,
s. 336).
354)Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou (č. 1/1994 Z. z.) nezahŕňa pravidlo
pohyblivej hranice v prípade zmeny vodného toku hraničnej rieky Uh. V článku 3 ods. 2 a 3 stanovuje,
že štátne hranice sú na úseku hraničného vodného toku nepohyblivé a že v prípade zmeny toku
rieky Uh v dôsledku prírodných javov spoločná slovensko-ukrajinská hraničná komisia vyznačí priebeh
štátnej hranice na danom úseku.





Medzinárodný súdny dvor vo svojej rozhodovacej činnosti potvrdil, že ide o „vše -
obecný princíp, logicky spojený s inštitútom získania nezávislosti,“
355)
a že hranice
zostávajú platné aj vtedy, ak zmluva, ktorou boli určené, prestane platiť.
356)
Pokiaľ ide o určitosť hraníc, požiadavka, že územie štátu ako jeden z
konštitutívnych prvkov štátnosti má byť definované, neznamená, že štát musí mať
nevyhnutne vyjasnené hranice so všetkými susednými štátmi. Napokon, aj hranice
Izraela boli ešte v čase jeho prijímania do OSN v roku 1947 nejasné. Niektoré
hraničné spory, týkajúce sa zemského povrchu či morí, trvajú desaťročia a nie sú
výnimkou ani v súčasnom období. Príkladom sú početné rozhodnutia
medzinárodných rozhodovacích orgánov
357)
či (nie vždy) tiché politické „boje“
358)
. Tu je však
dôležité pripomenúť, že medzinárodné právo chráni neporušiteľnosť a
nedotknuteľnosť hraníc, a to hneď viacerými inštitútmi.
359)
Proces vymedzenia hranícmá tri fázy:
Delimitáciapredstavuje právne zakotvenie hranice. Môže pritom spočívať
na medzinárodnej zmluve, jednostrannom vyhlásení, či na súdnom rozhodnutí
alebo arbitrážnom náleze. Najčastejšie ide o prvý prípad, teda o medzinárodnú
zmluvu. Štáty si v rámci nej stanovia typ a trasu hranice, určia si konkrétne aplikovateľné
pravidlá, či špecifický právny režim (napríklad otázku rybolovu v hraničnej rieke či
jazere). Súčasťou delimitácie je zakreslenie hraničnej čiary do mapy, ktorá tvorí
prílohu zmluvy, vyhlásenia alebo rozhodnutia. V prípade rozporu medzi popisom
v samotnom texte dokumentu a zakreslenou hraničnou čiarou v mape, je otázne,
ktorá časť preváži. Možno však predpokladať, že rozhodujúcim bude popis v
zmluve (vyhlásení či rozsudku).
360)
Delimitáciou však proces vytyčovania hranice
nekončí.
Po právnom zakotvení hranice „na papieri“ totiž musí nasledovať jej technické
vyznačenie v teréne – demarkácia. Demarkáciou rozumieme konkretizáciu
hranice, na základe právneho delimitačného dokumentu, priamo v teréne. Vykonáva ju
spravidla demarkačná komisia, zložená zo zástupcov dotknutých štátov a najmä
z potrebných odborníkov a zememeračov. Demarkačné komisie v zásade nie sú
oprávnené odkloniť sa od stanovenej delimitácie, na druhej strane však majú
Medzinárodnoprávny status územia a ochrana prostredia 2.
107
355)Hraničný spor Burkina Faso/Mali, Frontial Dispute Burkina Faso/Mali, ICJ Reports (1986), s. 565.
356)Hraničný spor Líbya/Čad, Frontial Dispute Libye/Tchad, ICJ Reports (1994), s. 37.
357)Pozri napr. Territorial and Maritime Dispute (Nicaragua v. Colombia), ICJ Judgment of 4 July 2011;
Frontial, Territorial and Maritime Dispute (Honduras v. El Salvador), ICJ Judgment of 11 Septembre
1992; Maritime Delimination Dispute (Qatar v. Bahrain), ICJ Judgment of 16 March 2001.
358)Napríklad India a Čína vo vzťahu k Himalájam, India a Pakistan vo vzťaku k oblasti Kašmír, Japonsko
a Rusko vo vzťahu ku Kurilským ostrovom.
359)Pozri čl. 2 ods. 4 Charty OSN, Deklaráciu VZ OSN č. 2625/XXV, najmä zásadu celistvosti územia a
nedotknuteľnosti hraníc, či čl. 11 a 12 Viedenského dohovoru o sukcesii štátov vo vzťahu k
medzinárodným zmluvám z roku 1978.
360)Pozri napr. čl. 30 Versaillskej mierovej zmluvy s Nemeckom z roku 1919. Pozri aj: BRICHAMBAUT
de, M. P.: Leçons de droit international public. Paris: Dalloz, 2002, s. 431, ktorý priloženým
mapkám pripisuje len ilustračný význam.





postupovať podľa princípu rozumnosti, a teda môžu do priebehu hranice zazname -
nať drobné úpravy spôsobené miestnymi podmienkami. Ide najmä o
zabezpečenie záujmov pohraničného obyvateľstva, napr. zachovanie celistvosti
poľnohospodárskych pozemkov, obcí, cintorínov, stavieb, neodrezanie obyvateľstva od zdroja
pitnej vody a pod. Tieto drobné odchýlky môžu podliehať zmluvnej dohode strán,
zväčša uzatvorenej zjednodušenou formou, teda výmenou diplomatických nót.
361)
O demarkácii sa spíše demarkačný protokol, ku ktorému sa pripoja podrobné
zakreslenia. Demarkácia nie je jednoduchý proces, vzhľadom na reálne miestne
podmienky, ktoré nebolo možné predpokladať pri delimitácii, ako aj s ohľadom na
fakt, že ju vykonávajú ľudia s neprávnickým vzdelaním, ktorí sú konfrontovaní s
úlohou interpretácie právneho textu – zmluvy. Nie je preto nezvyčajné, ak je
demarkácia zdĺhavá a trvá aj niekoľko desaťročí.
362)
Poslednou fázou vytýčenia hranice jepoloženie hraničných znakov (tabúľ,
kameňov či stĺpov), ktoré natrvalo „zhmotňujú“ hranicu.
V prípade, že nastanú zvláštne okolnosti, prichádza do úvahy aj
redemarkácia, teda opätovné vyznačenie v teréne. K uvedenému môže dôjsť v dôsledku
značných prírodných zmien (zemetrasenia), či v dôsledku ozbrojených konfliktov.
Tu je však dôležité pripomenúť, že pôvodný delimitačný dokument, teda napr.
zmluva o štátnej hranici, ostáva nedotknutý.
363)
Zaujímavé je v tejto súvislosti
spomenúť spor medzi Egyptom a Izraelom v oblasti Taba, kde išlo o znovuvytýčenie
pôvodných hraničných znakov zaviatych pieskom.
364)
Pokiaľ ide ohranice Slovenskej republiky, vo väčšine prípadov boli
vytýčené pôvodnými medzinárodnými zmluvami, ktoré určovali hranice Československa
ešte po prvej svetovej vojne a do ktorých Slovenská republika po rozdelení ČSFR
sukcedovala. Ide teda jednak o systém multilaterálnych mierových zmlúv,
uzatvorených po prvej a druhej svetovej vojne, ako aj z nich vychádzajúci systém
následných bilaterálnych zmlúv, zväčša uzavretých po roku 1993. Medzinárodnoprávne
zakotvenie československých štátnych hraníc sa uskutočnilo nasledovnými
mierovými zmluvami: Versaillská mierová zmluva z 28. júna 1919 stanovila hranicu s
Nemeckom,
365)
Saint-Germainská mierová zmluva z 10. septembra 1919 s
Rakúskom,
366)
Trianonská mierová zmluva zo 4. júna 1920 určila hranicu s
Maďarskom
367)
(všetky tri spomenuté zmluvy určili aj hranicu s vtedajšou Podkarpatskou
MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – osobitná časť
108
361)ČEPELKA, Č., ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné ... cit. dielo, s. 214.
362)Demarkácia československo-nemeckej hranice podľa Versaillskej zmluvy z roku 1919 bola
ukončená až v roku 1937, demarkácia hranice medzi Tureckom a vtedajším ZSSR trvala 45 rokov; pri
brazílsko-venezuelskej hranici stanovenej v roku 1859 dokonca až 114 rokov. Tamtiež, s. 215,
pozn. 33.
363)Pozri čl. 62 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969.
364)Case concerning the location of boundary markers in Taba between Egypt and Israel. Award of 29
September 1988. RIAA (1988), vol. XX, s. 1 – 118.
365)Zverejnená pod č. 217/1921 Sb.
366)Zverejnená pod č. 507/1921 Sb.
367)Zverejnená pod č. 102/1920 Sb.





Rusou, dnes časťou Ukrajiny), a Sévreská mierová zmluva z 10. augusta 1920 ur -
čila československo-rumunskú hranicu.
368)
Okrem toho o hranici s Poľskom
(o sporných oblastiach Těšínu, Oravy a Spiša) rozhodla konferencia veľvyslancov
v belgickom Spaa dňa 28. júla 1924.
369)
Od toho času sa hranica viackrát menila
v dôsledku ďalších prijatých dohôd či iných udalostí.
370)
Dňa 1. januára 1993
novovzniknutá Slovenská republika sukcedovala v zmysle článkov 11 a 12 Dohovoru
o sukcesii štátov vo vzťahu k medzinárodným zmluvám do predchádzajúcich
zmluvných vzťahov ČSFR platných k 31. decembru 1992. Hranica s Českou
republikou bola po rozdelení určená Zmluvou medzi Českou republikou a
Slovenskou republikou o generálnom vymedzení spoločných štátnych hraníc z 29.
októbra 1992.
371)
Tá sa vykonávala dočasne od 1. januára 1993 a platnosť
nadobudla v máji toho istého roku. Nahradená bola v januári 1996 Zmluvou medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločných štátnych
hraniciach,
372)
ktorá je platná dodnes. Slovensko-maďarská hranica sa začala
spravovať zmluvne zakotveným režimom platným k 31. decembru 1992, do ktorého
Slovenská republika sukcedovala. Následne boli podpísané ďalšie zmluvy, ktoré
čiastočne upravujú otázku spoločných hraníc, prípadne pohraničného režimu.
373)
Hranica s Poľskou republikou bola nanovo stanovená Zmluvou medzi Slovenskou
republikou a Poľskou republikou o spoločných štátnych hraniciach v júli 1996.
374)
Pokiaľ ide o hranicu s Ukrajinou, v súčasnosti je určená Zmluvou medzi
Slovenskou republikou a Ukrajinou o spoločných štátnych hraniciach z októbra 1993.
375)
2.2.3.2 Pohraničné pásma a režimy
V praxi sa často stáva, že aj napriek dôsledne vykonanej demarkácii v teréne
sa miestne obyvateľstvo v pohraničných pásmach ocitne v nevýhodnej situácii. Vo
vychádzaní v ústrety miestnym požiadavkám preto pristupujú štáty, ktoré vzájomne
udržujú dobré susedské vzťahy, k uzatváraniu zmlúv o pohraničnom režime.
376)
Zmluvy o pohraničnom režimejednak rôznymi spôsobmi uľahčujú život
obyvateľov v pohraničných pásmach (väčšinou do desať kilometrov od hranice), jednak
Medzinárodnoprávny status územia a ochrana prostredia 2.
109
368)Zmluva nebola ratifikovaná. Hranica Československa s Rumunskom trvala do konca druhej svetovej
vojny, kedy zmluvou s vtedajším ZSSR o odstúpení Zakarpatskej Ukrajiny zanikla.
369)Zverejnená pod č. 20/1925 Sb. K začleneniu Hlučínska pozri zákon č. 76/1920 Sb.
370)Bližšie pozri: KLIMKO, J.: Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc. Bratislava: Obzor, 1980;
ODLER, R.: Historický vývoj vymedzenia a ochrany štátnej hranice na teritóriu Slovenska.
Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2002.
371)Zákon č. 229/1993 Zb.
372)Zverejnená pod č. 274/1997 Z.z.
373)Najmä Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a
Maďarskou republikou z 19. marca 1995 (oznámenie MZV č. 115/1997 Z.z.), a Zmluva medzi
Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na štátnej hranici z 28. júna 1995
(oznámenie MZV č. 269/1996 Z.z.).
374)Zverejnená pod č. 69/1996 Z. z.
375)Zverejnená pod č. 1/1994 Z. z.
376)ČEPELKA, Č., ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné ... cit. dielo, s. 215.






       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.