načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Medzinárodné právo verejné – osobitná časť – Jozef Valuch; Peter Vršanský

Medzinárodné právo verejné – osobitná časť
-7%
sleva

Kniha: Medzinárodné právo verejné – osobitná časť
Autor: Jozef Valuch; Peter Vršanský

Ide o modernú učebnicu, ktorá je nevyhnutným študijným materiálom každej právnickej fakulty a základom právnického vzdelania v oblasti medzinárodného práva. Spracovaním problematiky a ... (celý popis)
Titul doručujeme za 5 pracovních dní
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  959 Kč 892
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
29,7
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Eurokódex
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2013
Počet stran: 600
Rozměr: 150x215
Úprava: 416; 544 stran
Vydání: 1. vyd.
Jazyk: slovensky
Datum vydání: 25.04.2013
Nakladatelské údaje: Bratislava, Eurokódex, 2012-2013
ISBN: 978-80-8155-003-4
EAN: 9788081550034
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Ide o modernú učebnicu, ktorá je nevyhnutným študijným materiálom každej právnickej fakulty a základom právnického vzdelania v oblasti medzinárodného práva. Spracovaním problematiky a rozsahom vypĺňa medzeru v rámci právnickej literatúry v podmienkach Slovenskej republiky.

Približuje všetky podstatné inštitúty osobitnej časti medzinárodného práva verejného, počnúc štátom ako tradičným subjektom tohto právneho odvetvia, jeho územím a obyvateľstvom, cez ochranu ľudských práv, štátne orgány pre zahraničné styky, medzinárodné zmluvné právo a právo medzinárodných orgánov a organizácií, až po právo ozbrojených konfliktov, humanitárne právo, medzinárodné trestné súdnictvo a právo medzinárodnej bezpečnosti.

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Jozef Valuch; Peter Vršanský - další tituly autora:
Právo medzinárodných organizácií Právo medzinárodných organizácií
Medzinárodné právo verejné -- Všeobecná časť Medzinárodné právo verejné
Medzinárodné právo verejné -- Osobitná časť Medzinárodné právo verejné
Dokumenty k štúdiu medzinárodného práva -- 1. časť Dokumenty k štúdiu medzinárodného práva
Dokumenty k štúdiu medzinárodného práva verejného -- 2. časť Dokumenty k štúdiu medzinárodného práva verejného
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Obsah

Predhovor · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 9

O autoroch · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 11

Zoznam použitých skratiek · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 15

1. Štát ako tradičný subjekt medzinárodného práva . . . .

1.1 Vznik a uznanie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 23

1.1.1 Vznik štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 23

1.1.2 Uznanie štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 24

1.1.3 Uznanie vlády· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 28

1.2 Základné práva a povinnosti štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 30

1.3 Klasifikácia štátov· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 34

1.3.1 Delenie podľa rozsahu suverenity · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 34

1.3.1.1 Suverénne štáty · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 34

1.3.1.2 Závislé (polo suverénne) štáty · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 35

1.3.2 Delenie podľa vnútornej štruktúry · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 39

1.3.2.1 Jednotné štáty · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 39

1.3.2.2 Zložené štáty · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 40

1.4 Suverenita a jurisdikcia štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 43

1.4.1 Suverenita štátu· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 43

1.4.1.1 Prejavy suverenity štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 45

1.4.1.2 Obmedzenia suverenity a územné jednotky sui generis · · · 49

1.4.1.2.1 Vazalské štáty, protektoráty a kapitulačné

režimy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 49

1.4.1.2.2 Koloniálne a mandátne územia · · · · · · · · · · · · · 50

1.4.1.2.3 Poručenské a nesamosprávne územia · · · · · · · 51

1.4.1.2.4 Medzinárodná správa OSN · · · · · · · · · · · · · · · · 51

1.4.1.2.5 Územné jednotky sui generis · · · · · · · · · · · · · · 52

1.4.1.2.6 Vojenská okupácia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 53

1.4.2 Jurisdikcia štátu· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 54

1.4.2.1 Normatívna a vynucovacia jurisdikcia · · · · · · · · · · · · · · · · 55

1.4.2.2 Civilná a trestná jurisdikcia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 57

1.4.2.3 Teritoriálna jurisdikcia· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 58

1.4.2.4 Personálna jurisdikcia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 59

1.4.2.5 Ochranná jurisdikcia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 60

1.4.2.6 Univerzálna jurisdikcia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 60

1.4.2.7 Jurisdikčný konflikt· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 62

1.4.2.8 Výnimky z jurisdikcie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 63

1.5 Zánik štátu a jeho právne následky · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 69

1.5.1 Sukcesia· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 70

1.5.1.1 Sukcesia vo vzťahu k medzinárodným zmluvám · · · · · · · · 73

1.5.1.2 Sukcesia vo vzťahu k štátnemu majetku · · · · · · · · · · · · · · 76

1.5.1.3 Sukcesia vo vzťahu k štátnym archívom · · · · · · · · · · · · · · 78

1.5.1.4 Sukcesia vo vzťahu k štátnym dlhom· · · · · · · · · · · · · · · · · 79

2. Medzinárodnoprávny status územia

a ochrana prostredia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85

2.1 Základné vymedzenie a medzinárodnoprávne princípy

viažuce sa k územiu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 87

2.2 Územie štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 91

2.2.1 Štátne územie, územná suverenita a územná výsosť · · · · · · · · · · · · 91

2.2.2 Nadobúdanie, prevod a strata štátneho územia · · · · · · · · · · · · · · · · 96

2.2.3 Vymedzenie štátneho územia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 103

2.2.3.1 Štátne hranice· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 104

2.2.3.2 Pohraničné pásma a režimy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 109

2.2.4 Zemský povrch, podzemný priestor a vnútorné vodstvo · · · · · · · · · 111

2.2.5 Pobrežné more a ďalšie morské pásma · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 115

2.2.5.1 Vývoj právnej úpravy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 115


2.2.5.2 Právny režim pobrežného mora · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 118

2.2.5.3 Priľahlé pásmo · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 124

2.2.5.4 Výlučná ekonomická zóna · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 126

2.2.5.5 Kontinentálny šelf · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 127

2.2.6 Vzdušný priestor · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 129

2.2.7 Fiktívne územie štátu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 132

2.2.8 Arktída · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 134

2.3 Priestory medzinárodného záujmu · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 135

2.3.1 Medzinárodné rieky · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 136

2.3.2 Medzinárodné prieplavy· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 137

2.3.3 Medzinárodné úžiny · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 138

2.4 Medzinárodné priestory· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 139

2.4.1 Šíre more · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 140

2.4.2 Morské dno a podložie za hranicami národnej jurisdikcie

a práv · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 145

2.4.3 Antarktída · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 146

2.4.4 Kozmický priestor a nebeské telesá · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 148

2.5 Medzinárodnoprávna ochrana životného prostredia · · · · · · · 151

3. Obyvateľstvo štátu

3.1 Zloženie obyvateľstva štátu· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 161

3.2 Právne postavenie štátnych príslušníkov · · · · · · · · · · · · · · · · 163

3.2.1 Štátna príslušnosť · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 164

3.2.1.1 Spôsoby nadobudnutia štátnej príslušnosti · · · · · · · · · · · · 165

3.2.1.2 Zánik štátnej príslušnosti · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 167

3.2.1.3 Viacnásobná štátna príslušnosť · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 168

3.2.1.4 Štátna príslušnosť právnických osôb · · · · · · · · · · · · · · · · · 169

3.2.1.5 Štátna príslušnosť lodí a lietadiel · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 170

3.2.1.6 Občianstvo Európskej únie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 171

3.2.2 Arbitrážne konania· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 171

3.3 Právne postavenie cudzincov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 172

3.3.1 Extradícia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 175

3.3.1.1 Extradíca a odovzdávanie osôb

na medzinárodnej úrovni· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 179

3.3.2 Azyl na medzinárodnoprávnej úrovni· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 180

3.3.3 Medzinárodnoprávna ochrana utečencov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 181

3.3.4 Diplomatická ochrana · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 186

3.4 Právne postavenie osôb bez štátnej príslušnosti · · · · · · · · · · · 190

4. Medzinárodná ochrana ľudských práv

4.1 Úvod do konceptu ľudských práv v rámci

medzinárodného práva · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 199

4.2 Ochrana ľudských práv pod záštitou OSN · · · · · · · · · · · · · · · · 200

4.2.1 Systém ochrany ľudských práv založený Chartou OSN · · · · · · · · · · 201

4.2.1.1 Systém ochrany ľudských práv hlavnými orgánmi OSN · · 201

4.2.1.2 Systém ochrany ľudských práv špecializovanými

organizáciami pridruženými k OSN · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 203

4.2.1.3 Systém ochrany ľudských práv na pôde Rady OSN

pre ľudské práva· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 204

4.2.2 Zmluvný systém ochrany ľudských práv pod záštitou OSN · · · · · · · 207

4.3 Regionálne systémy ochrany ľudských práv· · · · · · · · · · · · · · 218

4.3.1 Európsky regionálny systém ochrany ľudských práv · · · · · · · · · · · · 218

4.3.1.1 Ochrana ľudských práv v rámci Rady Európy · · · · · · · · · · 219

4.3.1.1.1 Európsky dohovor o ochrane ľudských práv

a základných slobôd· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 219

4.3.1.1.2 (Revidovaná) Európska sociálna charta · · · · · · · 229

4.3.1.2 Ochrana ľudských práv v rámci Organizácie

pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe · · · · · · · · · · · · · · · 231

4.3.1.3 Ochrana ľudských práv v rámci Európskej únie · · · · · · · · · 234

4.3.2 Medziamerický regionálny systém ochrany ľudských práv · · · · · · · 237


4.3.3 Africký regionálny systém ochrany ľudských práv · · · · · · · · · · · · · · 243

4.3.4 Regionálny systém ochrany ľudských práv

v arabských štátoch· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 247

4.3.5 Ázijský regionálny systém ochrany ľudských práv · · · · · · · · · · · · · · 248

4.4 Univerzálny a európsky systém ochrany práv menšín· · · · · · 249

4.5 Ochrana práv pôvodného obyvateľstva · · · · · · · · · · · · · · · · · · 255

5. Štátne orgány pre medzinárodné styky

5.1 Vymedzenie a klasifikácia štátnych orgánov

pre medzinárodné styky · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 262

5.1.1 Kategória „netradičných orgánov“· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 264

5.2 Vnútroštátne orgány pre medzinárodné styky · · · · · · · · · · · · 266

5.2.1 Hlava štátu· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 266

5.2.2 Vláda · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 268

5.2.3 Minister zahraničných vecí · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 268

5.2.4 Parlament· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 269

5.2.5 Iné vnútroštátne orgány pre medzinárodné styky · · · · · · · · · · · · · · 270

5.3 Zahraničné orgány štátu pre medzinárodné styky · · · · · · · · · 270

5.3.1 Diplomatická misia· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 270

5.3.1.1 Zriadenie diplomatickej misie a členovia jej personálu · · · · 274

5.3.1.2 Diplomatické výsady a imunity · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 278

5.3.1.3 Skončenie funkcie diplomatického zástupcu, prerušenie

diplomatických stykov a zákaz diskriminácie · · · · · · · · · · · 285

5.3.2 Osobitná misia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 287

5.3.3 Stále misie pri medzinárodných organizáciách · · · · · · · · · · · · · · · · · 292

5.3.4 Delegácia na zasadaní orgánu medzinárodnej organizácie

alebo na medzinárodnej konferencii · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 294

5.3.5 Vojenská jednotka, loď a lietadlo · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 295

5.3.6 Konzulárny úrad· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 296

5.4 Štatút diplomatického kuriéra a diplomatickej batožiny

nesprevádzanej diplomatickým kuriérom· · · · · · · · · · · · · · · · 309

6. Medzinárodné zmluvné právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

6.1 Pramene medzinárodného zmluvného práva · · · · · · · · · · · · · 316

6.2 Základné pojmy súvisiace s medzinárodným

zmluvným právom · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 322

6.3 Uzatváranie medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 322

6.3.1 Rokovanie a prijatie textu medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · 323

6.3.1.1 Štruktúra a jazyk medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · 325

6.3.1.2 Alternácia a podpisový alternát · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 326

6.3.2 Overenie (autentifikácia) textu medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · 326

6.3.3 Vyjadrenie súhlasu štátu byť viazaný

medzinárodnou zmluvou · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 328

6.3.4 Predbežné vykonávanie medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · 330

6.3.5 Výhrady k medzinárodným zmluvám · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 330

6.3.6 Nadobudnutie platnosti medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · 331

6.4 Dodržiavanie medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 331

6.5 Vykonávanie medzinárodnej zmluvy· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 332

6.6 Výklad medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 332

6.7 Vzťah medzinárodnej zmluvy k tretím štátom · · · · · · · · · · · · 334

6.8 Zmena medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 334

6.9 Neplatnosť, prerušenie plnenia a zánik

medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 335

6.9.1 Neplatnosť medzinárodnej zmluvy· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 335

6.9.2 Zánik medzinárodnej zmluvy a prerušenie

medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 336

6.9.3 Právne následky neplatnosti medzinárodnej zmluvy, zániku

medzinárodnej zmluvy alebo prerušenia jej vykonávania · · · · · · · · · 338

6.10 Oblasti, na ktoré sa nevzťahuje Viedenský dohovor

o zmluvnom práve · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 339


6.11 Depozitár medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 339

6.12 Správy a oznámenia štátov, oprava chýb v texte

medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 340

6.13 Registrácia a publikácia medzinárodnej zmluvy · · · · · · · · · · 341

6.14 Prílohy a protokoly k medzinárodnej zmluve · · · · · · · · · · · · · 341

6.15 Niektoré praktické aspekty rokovania

o medzinárodnej zmluve · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 341

6.15.1 Smernica pre rokovanie· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 341

6.15.2 Zásady diplomatického rokovania · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 342

6.15.3 Stratégia a taktika pro rokovaní o medzinárodnej zmluve· · · · · · · · · 343

7. Právo medzinárodných orgánov a organizácií

7.1 Pojmové vymedzenie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 350

7.2 Medzinárodné orgány · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 352

7.3 Medzinárodné organizácie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 353

7.3.1 Klasifikácia· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 354

7.3.2 Štruktúra · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 355

7.3.3 Sídlo · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 357

7.3.4 Financovanie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 358

7.3.5 Výsady a imunity · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 358

7.4 Organizácia spojených národov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 360

7.5 Regionálne medzinárodné organizácie · · · · · · · · · · · · · · · · · · 368

7.5.1 Rada Európy· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 368

7.5.2 Organizácia amerických štátov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 371

7.5.3 Liga arabských štátov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 372

7.5.4 Africká únia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 373

7.5.5 Združenie národov juhovýchodnej Ázie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 374

8. Medzinárodné právo ozbrojených konfliktov . . . . . . . .

8.1 Pojmové vymedzenie a historický vývoj · · · · · · · · · · · · · · · · · 382

8.1.1 Historický vývoj ius ad bellum a ius in bello · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 382

8.1.2 Pojem agresia – vývoj, definícia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 384

8.2 Pramene medzinárodného práva ozbrojených konfliktov · · · 386

8.3 Základné zásady medzinárodného práva

ozbrojených konfliktov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 389

8.4 Vojnový stav · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 390

8.4.1 Začiatok vojny · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 390

8.4.2 Právne dôsledky vojnového stavu pre bojujúce strany. · · · · · · · · · · 392

8.4.2.1 Všeobecné právne účinky· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 392

8.4.2.2 Účinky vojnového stavu na právne postavenie

nepriateľských cudzincov a majetku · · · · · · · · · · · · · · · · · 393

8.4.3 Neutralita počas ozbrojeného konfliktu a v čase mieru· · · · · · · · · · · 395

8.4.3.1 Obyčajná vojnová neutralita · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 395

8.4.3.2 Trvalá neutralita · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 398

8.4.4 Vojnová oblasť · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 400

8.4.5 Ozbrojené sily· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 401

8.4.6 Vojnová okupácia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 405

8.5 Pravidlá ozbrojených vnútroštátnych (občianskych

konfliktov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 407

8.5.1 Zastavenie vojnových akcií a ukončenie vojny · · · · · · · · · · · · · · · · · 407

8.6 Ženevské právo – humanitárne právo stricto sensu · · · · · · · · 409

8.6.1 Pojem medzinárodného humanitárneho práva · · · · · · · · · · · · · · · · · 409

8.6.2 Ženevské právo a chránené osoby - ochrana obetí vojny · · · · · · · · · 410

8.6.2.1 Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených

a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli · · · · · · · · · · · 411

8.6.2.2 Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, chorých

a stroskotancov ozbrojených síl na mori · · · · · · · · · · · · · · 412

8.6.2.3 Ženevský dohovor o zaobchádzaní

s vojnovými zajatcami · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 413

8.6.2.4 Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb · · · · · · · · · · · 416


8.6.2.5 Dodatkový protokol I a II · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 418

9. Medzinárodné trestné súdnictvo

9.1 Osobitosť medzinárodného trestného práva· · · · · · · · · · · · · · 425

9.2 Norimberský a Tokijský vojenský tribunál · · · · · · · · · · · · · · 425

9.3 Ad hoc medzinárodné trestné tribunály · · · · · · · · · · · · · · · · · 430

9.3.1 Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu · · · · · · · · · · · · 430

9.3.1.1 Štruktúra ICTY · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 431

9.3.1.2 Jurisdikcia ICTY · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 432

9.3.2 Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 434

9.3.2.1 Jurisdikcia ICTR · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 434

9.3.2.2 Štruktúra ICTR · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 435

9.4 Medzinárodný trestný súd· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 436

9.4.1 Vznik ICC · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 436

9.4.2 Štruktúra a zloženie ICC· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 437

9.4.3 Jurisdikcia ICC · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 437

9.4.4 Prípustnosť prípadov pred ICC· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 441

9.5 Zmiešané trestné tribunály · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 446

9.6 Imunita predstaviteľov štátov · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 448

10. Právo medzinárodnej bezpečnosti

10.1 Pojmové vymedzenie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 458

10.1.1 Bezpečnosť · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 460

10.1.2 Medzinárodná bezpečnosť· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 461

10.1.3 Kolektívna bezpečnosť· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 462

10.1.4 Kolektívna sebaobrana · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 463

10.1.5 Odzbrojenie · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 465

10.2 Systém záruk medzinárodnej bezpečnosti · · · · · · · · · · · · · · · 468

10.2.1 Zásady práva medzinárodnej bezpečnosti· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 469

10.3 Systém kolektívnej bezpečnosti · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 472

10.3.1 Projekt Mierovej organizácie kráľa Jiřího z Poděbrad · · · · · · · · · · · · 473

10.3.2 Spoločnosť národov· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 474

10.3.3 Organizácia spojených národov· · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 479

10.4 Hrozby medzinárodnej bezpečnosti · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 485

10.4.1 Situácia v súčasnosti · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 485

10.4.2 Aktuálne hrozby medzinárodnej bezpečnosti · · · · · · · · · · · · · · · · · · 487

10.4.2.1 Medzištátne a vnútroštátne konflikty · · · · · · · · · · · · · · · · · 491

10.4.2.2 Zbrane hromadného ničenia · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 494

10.4.2.2.1 Jadrové zbrane · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 495

10.4.2.2.2 Biologické (bakteriologické) zbrane · · · · · · · · 499

10.4.2.2.3 Chemické zbrane · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 500

10.4.2.3 Medzinárodný terorizmus · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 501

10.4.2.4 Medzinárodný organizovaný zločin · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 506

10.4.3 Záverom o hrozbách · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 509

Príloha: Zmluvná prax v Slovenskej republike . . . . . . . . . 517


o zmluvnom práve

268)

a Viedenského dohovoru o sukcesii štátov vo vzťahu

k zmluvám.

269)

k) zásada intertemporality: Podstata tejto zásady spočíva v zákaze retroaktív

neho účinku medzinárodnoprávnych noriem. Je totiž zrejmé, že určitý územ

ný titul mohol byť platným v právnych podmienkach 16. storočia, avšak podľa

súčasného medzinárodného práva je právne neúčinný. Preto všeobecne pla

tí, žeúzemný titul sa riadi právnymi pravidlami platnými v čase jeho vzni

ku.

270)

To však územného suveréna nezbavuje povinnosti prispôsobiť sa ná

slednému vývoju medzinárodného práva. Na to, aby územný titul ostal naďalej

v platnosti, totiž štát nevyhnutne musí rešpektovať vyvíjajúce sa právne pod

mienky.

271)

Okrem uvedených základných zásad možno spomenúť aj sekundárne, ktoré vyplývajú už z uvedených, ako napr. zásadu spoločného dedičstva ľudstva pre morské dno a jeho podložie, zásadu ochrany morských vôd a oceánov pred znečistením, zásadu slobody, výskumu a využívania kozmického priestoru a nebeských telies a pod. Tým sa budeme postupne venovať v ďalšom texte. 2.2 Územie štátu 2.2.1 Štátne územie, územná suverenita a územná výsosť

Štátne územie je jeden z materiálnych prvkov existencie štátu ako medzinárodnoprávnej jednotky. Na ňom žije obyvateľstvo štátu a vo vzťahu k svojmu územiu i k svojmu obyvateľstvu štát vykonáva štátnu moc. Územie štátu predstavuje trojrozmerný vymedzený priestor – ohraničený vo vzťahu k územiam iných štátov, ku kozmickému priestoru a príp. aj vo vzťahu k šíremu moru. Inými slovami, územie štátu je priestor nachádzajúci sa vo vnútri štátnych hraníc, vrátane vnútorných vôd (v prípade pobrežného štátu aj vrátane pobrežného mora a v prípade súostrovných štátov aj súostrovné vody), zahŕňajúci aj vzdušný priestor nad územím i priestor pod zemským povrchom. Územie štátu je zhora ohraničené spodnou hranicou kozmického priestoru a siaha kuželovito až do pomysleného stredu Zeme. Takto geograficky vymedzený priestor je možné nazývať štátnym územím vtedy, ak spadá pod suverenitu štátu, teda ak štát má voči územiu postavenie územného suveréna. Suverenita štátu nad určitým

Medzinárodnoprávny status územia a ochrana prostredia 2.

91

268) Čl. 62 VDZP stanovuje, že podstatná zmena okolností (sukcesiu by sme mohli za ňu považovať) ne

môže byť dôvodom na zrušenie či zánik medzinárodnej zmluvy, ktorou bola stanovená štátna hranica.

269) Pozri čl. 11 a 12.

270) Island of Palmas Case, United Nations Reports of International Arbitration Awards (2, 1928),

s. 829, 845.

271) Tamtiež, s. 839 – 845. Pozri aj: JESSUP, P.: The Palmas Island Arbitration. In: 22 AJIL (1928),

s. 735.


územím ho ako neobmedzeného vlastníka oprávňuje nad územím vládnuť, spravovať ho a disponovať ním. Ako poznamenal arbiter Huber v prípade Ostrov Palmas, „suverenita vo vzťahu k určitej časti zemského povrchu je právnou podmienkou nevyhnutnou na začlenenie tejto časti k územiu konkrétneho štátu“.

272)

Štát má teda

voči svojmu územiu – a obyvateľstvu i veciam na ňom sa nachádzajúcim – zvrchované postavenie, čo vylučuje moc akéhokoľvek iného štátu, a vykonáva na ňom svoje oprávnenia a jurisdikciu, teda svoju územnú výsosť. Tá sa prejavuje najmä vo výkone zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci.

Územná suverenita, ktorá je skôr charakterizovaná existenciou plných práv

a oprávnení štátu voči územiu, než ako nezávislosť štátu ako taká, má svoj pozitívny i negatívny aspekt. Pozitívny aspekt sa týka výlučnej kompetencie štátu vo vzťahu k svojmu územiu, kým druhý zahŕňa záväzok chrániť rovnaké práva iných štátov.

273)

Inými slovami, územná suverenita jedného štátu vylučuje neoprávnené suverénne pôsobenie druhého k tomu istému územiu a predpokladá rešpektovanie inej územnej suverenity k iným územiam. Pre lepšie pochopenie rozdielu medzi územnou suverenitou a územnou výsosťou ich niektorí autori

274)

prirovnávajú k inštitú

tom vlastníctva a držby: keďže územná suverenita zahŕňa konečné právo suveréna nezávisle s územím disponovať, pripomína súkromnoprávny inštitút vlastníctva; oproti tomu územnú výsosť ako právo spravovať dané územie, t. j. vykonávať na ňom svoju jurisdikciu, bez možnosti dispozície s týmto územím, možno pripodobniť k inštitútu držby. Pritom pre územnú suverenitu i územnú výsosť platí (podobne ako pre vlastníctvo i držbu), že pôsobiaerga omnes, čo znamená, že i tretí subjekt rešpektuje daný stav a je ním právne viazaný.

Suverenita ako taká je štátu vlastná od momentu jeho vzniku. Územným suve

rénom sa stáva na základe titulu. Územný titul v sebe zahŕňa ako právne tak i faktické podmienky, na základe ktorých možno územie považovať za územie patriacie tomu ktorému štátu. Územný titul je teda výrazom takých právnych či faktických skutočností, ktorých právnym následkom je zmena právneho statusu konkrétneho územia.

275)

Podstata titulu vlastne spočíva v tom, či štát má alebo nemá právo do

volávať sa svojej územnej suverenity voči inému štátu.

276)

Pôvod titulu môže byť ori

ginárny (historický, tzv. titul od nepamäti) či derivatívny (odvodený, zmluvný). Najčastejším zmluvným územným titulom sú zmluvy o stanovení hraníc. Územný titul, teda právny dôvod existencie územnej suverenity štátu k určitému územiu, je vo svojej podstate relatívne trvalý, može však byť – v prípade zmluvného charakteru – viazaný na určitú podmienku. Pokiaľ je podmienka, pod ktorou bol územný titul MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – osobitná časť

92

272) Island of Palmas Case, United Nations Reports of International Arbitration Awards (2, 1928),

s. 829.

273) SHAW, M.: International Law ... cit. dielo, s. 412. Pozri tiež: Island of Palmas Case, 2 RIAA (1928),

s. 829, 838, 839.

274) Bližšie pozri napr.: SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. Praha: ASPI, 2001, s.

198.

275) SHAW, M.: International Law ... cit. dielo, s. 412

276) BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law ... cit. dielo, s. 119 – 120. udelený, splnená, potiaľ štát naďalej vykonáva práva suveréna. Profesor I. Brownlie takto podmienečne udelené suverénne práva označuje za „reverzibilné“ a uvádza príklad Monaka, ktorého suverenita je viazaná na podmienku nepretržitosti vlády monackej koruny.

277)

Prejavom územnej suverenity je predovšetkým to, že štát na svojom území vy

konáva výlučnú teritoriálnu jurisdikciu. Hoci by sa pojmy „územie“ a jurisdikcia“ nemali stotožňovať, pri posudzovaní spornosti suverenity to bude práve výkon jurisdikcie, ktorý bude determinujúcim. V prípade Schtraks,ktorýuvádzaI.Brown- lie,

278)

izraelská vláda žiadala Veľkú Britániu o extradíciu jednotlivca a to na základe

dohody uzatvorenej medzi oboma stranami. Daný jednotlivec, v tom čase vo väzbe, sa bránil voči extradícii argumentujúc, že Jeruzalem, kde mali byť spáchané trestné činy, pre ktoré bol stíhaný, nie je územím v zmysle extradičnej dohody, a že britská vláda neuznala de iure suverenitu Izraela v Jeruzaleme ale len jeho autoritu de facto. Snemovňa lordov však pri svojom rozhodovaní zaujala stanovisko, podľa ktorého je územie štátu potrebné chápať ako priestor, kde štát vykonáva účinnú jurisdikciu.

Monopol územného suveréna vo vykonávaní kompetencií voči svojmu územiu

môže byť obmedzený jeho vlastným súhlasom.

279)

Štát ako územný suverén však

môže dočasne na iného suveréna previesť len výkon svojej územnej výsosti, nie časť svojej suverenity.

280)

V minulosti štáty často prevádzali časť výkonu svojej

územnej výsosti v rámci koncesií, kapitulačných režimov a na základe zmluvne založených okupácií.

281)

V súčasnom medzinárodnom práve je územný suverén bež

ne obmedzený vo výkone svojej územnej výsosti napr. vo vzťahu k diplomatickým a konzulárnym misiám, osobám požívajúcim imunitu podľa medzinárodného práva, v rámci pohraničných území, ako aj vo vzťahu k medzinárodným organizáciám a jej orgánom, nachádzajúcim sa na jeho území. Podmienka legálnosti tohto obmedzenia vo forme súhlasu suveréna je však daná aj v tomto prípade.

282)

Uvedené

Medzinárodnoprávny status územia a ochrana prostredia 2.

93

277) Tamtiež, s. 109.

278) Tamtiež, s. 112 – 113.

279) Aj v prípade demilitarizovaných území štát vyslovuje súhlas s obmedzením výkonu svojej územnej vý

sosti. V prípade absencie súhlasu suveréna ide o intervenciu, ktorá je v rozpore s medzinárodným

právom. Príkladom takéhoto porušenia bola tzv. mierová okupácia (v skutočnosti ozbrojená inter

vencia) ČSSR v auguste 1968 vojskami ZSSR a iných členských štátov vtedajšej Varšavskej zmlu

vy. Súhlas ČSSR ako územného suveréna bol daný až dva mesiace po začatí okupácie, Zmluvou

medzi ČSSR a ZSSR o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR (text

zmluvy je zverejnený pod č. 11/1969 Zb.)

280) Ak by chcel previesť časť územnej suverenity, musí trvale previesť (predať) územie, čím stráca

k predmetnému územiu svoje postavenie suveréna. Dočasný prevod územia za odplatu (cession

a bail) ako inštitút platný v tradičnom medzinárodnom práve dnes už nie je právne možný (pozri aj

pozn. č. 15).

281) ČEPELKA, Č., ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné ... cit. dielo, s. 205. Podobne aj situácie,

kedy územnú výsosť nad územím vykonávala tzv. spravujúca mocnosť, poverená Spoločnosťou ná

rodov, neskôr OSN, na mandátnu a poručenskú správu.

282) Suverén tento súhlas vyjadruje tým, že súhlasí so zriadením konzulárneho úradu či diplomatickej mi

sie na svojom území. K tomu pozri aj čl. 2 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch. sa nedotýka práva okupujúcej mocnosti vykonávať vo vzťahu k okupovanému územiu určité práva (inak tvoriace územnú výsosť). Toto právo plynie zo všeobecne platného medzinárodného práva ozbrojených konfliktov.

283)

Ďalším z príkladov ob

medzenia výkonu územnej výsosti je prenájom územia. Ide vlastne o dočasné „prepožičanie“ časti územia za odplatu, pričom územný suverén sa nemení, teda „vlastníctvo“ k územiu zotrváva a nájomca je oprávnený len k výkonu určitých práv. Nemá oprávnenie s územím disponovať a po skončení prenájmu, t. j. po zaniknutí právneho titulu, je povinný územie vrátiť štátu – prenajímateľovi.

284)

Okrem uvedených spôsobov prevodu výkonu územnej výsosti bez zmeny hra

níc samozrejme štát môže – v rámci slobodnej dispozície so svojím územím – na iného trvalo previesť časť svojho územia. Vtedy pôvodný suverén stráca zvrchovanú suverenitu nad danou časťou územia a novým suverénom k nej sa stáva tento iný štát.

285)

Ide vždy o trvalý prevod, dočasné prevádzanie územnej suverenity za

odplatu (cession a bail) patrí už minulosti. V súvislosti s prevodom je dôležité pripomenúť rímsku právnu zásadu, ktorá má svoje opodstatnenie aj v medzinárodnom práve –nemo dat quad non habet.

286)

Prevod od nevlastníka by v súčasnosti

vzhľadom na článok 53 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve mohol byť považovaný za nulitný, keďže by bol v rozpore s kogentným pravidlom - nedotknuteľnosťou štátneho územia. Napokon treba povedať, že štát vykonáva územnú výsosť aj na území, ktoré nepatrí pod jeho územnú suverenitu: na palube lodí a lietadiel na šírom mori a vo vzdušnom priestore nad ním ako aj na objektoch v kozme (tzv. fiktívne územia štátu, pozri v ďašom texte) alebo, ako sme už uviedli, na území iného MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – osobitná časť

94

283) Pozri Ženevský dohovor o ochrane civilných obetí za vojny (1949), čl. 6, UNTS, vol. 75, No. 970 (č.

65/1954 Zb.) Pozri aj poradný posudok MSD vo veci Palestínsky múr (Legal Consequences of the

Construction of a Wall in the Occupied Palestian Territory, Adv. Opinion of 9 July 2004, ICJ Re

ports, 2004, para. 89, 101). 284) Tu možno spomenúť príklad, ktorý uvádzajú autori Jennings, Watts: Na základe zmluvy z 1. júla

1898 medzi Čínou a Veľkou Britániou bol Veľkej Británii prenajatý Hongkong na obdobie 99 rokov.

V zmysle následnej dohody medzi Čínskou ľudovou republikou a Veľkou Britániou z 26. septembra

1984 sa k 1. júlu 1997 Hongkong opäť vrátil pod správu Číny (JENNING, R., WATTS, A.:

Oppenheim’s International Law, vol. I/2 – 4. London, New York: Longman, 1996, s. 568 – 580).

Iným príkladom je prenájom prístavu vnútrozemskému štátu, ktorý može mať pre neho značný hos

podársky význam, keďže mu otvorí prístup k námornému obchodu: Po druhej svetovej vojne tak

bola uzavretá dohoda medzi československom a Poľskom, na ktorej základe Poľsko vyhradilo čes

koslovensku určitú častˇ prístavu v Štetíne ako slobodné československé colné pásmo, skladiská i

prekladiská. Pásmo však zostalo pod zvrchovanostˇou Poľska (MRÁZ, S., POREDOŠ, F.,

VRŠANSKÝ, P.: Medzinárodné verejné právo ... cit. dielo, s. 135). Napokon pozri aj príklad, ktorý

uvádza I. Brownlie: 99-ročný prenájom čínskej zátoky Kiao-Chau Nemecku, na základe zmluvy z

roku 1898 (BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law ... cit. dielo, s. 111). 285) Z histórie sú takéto prevody územia dobre známe: v roku 1803 Spojené štáty americké odkúpili od

Francúzska územie Louisiany, v roku 1867 im Rusko predalo Aljašku. 286) Porov. Island of Palmas Case (The Netherlands, USA), s. 842 (RIAA, Vol. II, 1928): „It is evident that

Spain could not transfer more rights than she herself possessed.”

`


štátu (na základe súhlasu suveréna – zmluvy

287)

alebo v rámci spomenutej vojen

skej okupácie).

Z uvedeného je zrejmé, že medzinárodné právo pripúšťa, aby na jednom teri

tóriu čiastočne vykonávali územnú výsosť viaceré štáty (teda popri územnom suverénovi aj ďalší štát, ktorý má suverénov súhlas). Je však možné, aby dané územie spadalo pod spoločnú suverenitu viacerých štátov? Inými slovami – je možné, aby územie malo dvoch či viacerých suverénov? Tradičné medzinárodné právo poznalo inštitúty koimperium, resp. kondominium, spoločné panstvo dvoch či viacerých suverénov. Išlo o spoločný a nedielny výkon suverenity nad územím, založený zmluvou, ktorú medzi sebou kon-suveréni uzatvorili.

288)

Hoci tento inštitút patrí do

tradičného medzinárodného práva, niektoré kondomínia pretrvali až do nedávneho obdobia.

289)

V súčasnosti už nedovolenými sú aj niektoré typy zdieľanej či ob

medzenej suverenity: inštitúty protektorátu a vazalstva. Okrem nich sa v minulosti vyskytovali aj prípady mandátnej a poručenskej správy, kedy spravujúca mocnosť bola Spojenými národmi (neskôr OSN) poverená k správe určitého územia (najmä bývalej kolónie) až do času, kým sa nositeľ územnej suverenity sám mocensky ustálil a ľud vyhlásil nezávislosť.

290)

Pokiaľ ide o veľkosť štátneho územia, žiadna medzinárodnoprávna norma ne

predpisuje minimálne ani maximálne vymedzenie. Z právneho hľadiska sú si všetky štáty zvrchovane rovné (čl. 2 Charty OSN), a preto skutočnosť, že popri sebe

Medzinárodnoprávny status územia a ochrana prostredia 2.

95

287) Napríklad zmluvy o zriadení vojenských, námorných či leteckých základní na cudzom území, ktoré

sa rozšírili najmä po roku 1945, predpokladajú prenájom (lease) časti územia v prospech iného štá

tu za odplatu. V tradičnom medzinárodnom práve bolo okrem nájmu (lease) možné uzatvoriť zmluvu

zakladujúcu dočasnú cesiu (prevod) časti územia z jedného suveréna na iného, za odplatu (tzv. ces

sion a bail); pričom takýto prevod nezahŕňal možnosť disponovať územím a po uplynutí zmluvného ti

tulu musel byť vrátený pôvodnému suverénovi (Bližšie pozri: ČEPELKA, Č., ŠTURMA, P.: Meziná

rodní právo veřejné ... cit. dielo, s. 205). V súčasnom medzinárodnom práve už však uvedený inšti

tút nejestvuje a dočasný prevod je možný len vo vzťahu k výkonu územnej výsosti, nie k územiu.

Z takto uzatvorených zmlúv v tradičnom období, v rámci vtedy platného inštitútu dočasného prevodu

za odplatu, však dodnes ťažia napr. Spojené štáty pri využívaní vojenskej základne Guantánamo na

kubánskom území (zriadená na základe zmluvy z roku 1903, pozri tamtiež, s. 207 – 208).

288) Profesor I. Brownlie v tejto súvislosti uvádza spor o záliv Fonseca (El Salvador v. Nicaragua), ktorý

rozhodol Stredoamerický súdny dvor (zriadený v roku 1907). V rozsudku z roku 1917 deklaroval

existenciu kondomínia a uviedol, že vody zálivu „sú historickými vodami a podliehajú spoločnej su

verenite troch pobrežných štátov“ (cit. podľa: BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law

... cit. dielo, s. 114).

289) Do r. 1955 trvalo kondomínium Veľkej Británie a Egypta voči Sudánu (založené zmluvou z roku

1899). Od roku 1914 trvalo kondomínium Veľkej Británie a Francúzska nad súostrovím Nové Hebri

dy (v Tichom oceáne pri autrálskom pobreží), až kým v roku 1980 súostrovie vyhlásilo nezávislosť

a stalo sa samostatným štátom Vanuatu. K tomu pozri: JENNINGS, R., WATTS, A.: Oppenheim’s In

ternational Law, vol. I/2-4 ... cit. dielo, s. 565 a nasl. Porovnaj ale: SEIDL-HOHENVELDERN, I.:

Mezinárodní právo veřejné ... cit. dielo, s. 201, ktorý (podľa nášho názoru nie celkom správne) uvá

dza Andorské kniežactvo ako príklad súčasného kondomínia. Spoločnú územnú výsosť v ňom vyko

náva prezident Francúzska s urgelským biskupom (provincia Španielska).

290) V tomto procese zohrala významnú úlohu Poručenská rada OSN. K jej postaveniu a činnosti pozri

bližšie: VALUCH, J., RIŠOVÁ, M., SEMAN, R.: Právo medzinárodných organizácií ... cit. dielo,

s. 105. existujú malé i veľké štáty, nemá právny účinok na „veľkosť“ či obsah ich územnej suverenity.

291)

2.2.2 Nadobúdanie, prevod a strata štátneho územia

Štát nadobúda územie svojím vznikom, resp. štát nemôže vzniknúť bez úze

mia.

292)

Kým pri štátoch existujúcich dlhšie obdobie táto formulácia nemusí predsta

vovať žiaden praktický problém, pretože štát nadobudol územie pravdepodobne jedným z tradičných spôsobov,

293)

pri štátoch vznikajúcich v súčasnom období sa treba

pozastaviť. Totiž v zmysle klasického medzinárodnoprávneho ponímania, kým útvar nie je štátom ako takým, nemá oprávnenie k územnému titulu.

294)

Uvedené nadobúda

špecifický význam najmä v situáciách, kedy v rámci štátu existuje národ, ktorý realizuje svoje sebaurčovacie právo s cieľom dosiahnuť samostatnú vlastnú štátnosť. Práve rozdelenie štátu, či odtrhnutie sa od štátu (tzv. secesia) je najčastejším spôsobom, ako v súčasnosti vznikajú nové štáty.

295)

M. N. Shaw spomína dva spôsoby, ako nová

entita môže nadobudnúť územnú suverenitu, zjednodušene povedané, územie. Prvým je ústavný spôsob, ktorý je založený na dohode medzi predchádzajúcou ústrednou vládou a orgánmi novovznikajúceho štátu, kým druhý – neústavný spôsob – ide proti vôli pôvodného územného suveréna. V prvom prípade územná suverenita so súhlasom pôvodného suveréna, teda na základe zmluvy, jednoducho prechádza na nový štát.

296)

Tu nepochybne ide o cesiu (pozri ďalej). Druhá situácia je problematic

kejšia, pretože národ sa odtŕha od štátu suveréna proti jeho vôli, vytvára si samostatnú štátnosť, a akoby si so sebou „berie aj časť územia a územnej suverenity“. Tu je potrebné pripomenúť, že na to, aby bol tento nový útvar štátom, musí vykázať podstatné prvky štátnosti (okrem územia aj populáciu, a efektívnu štátnu moc schopnú vstupovať do právnych vzťahov s inými štátmi). Je potom už na tretích štátoch, či takýto novovzniknutý štát uznajú alebo nie.

297)

V tomto sú však štáty obmedzené záväzkom neuz

nať za štát ten útvar, ktorý vznikol v rozpore s medzinárodným právom, najmä s kogentnou normou; ide o tzv. záväzok neuznať vzniknutú situáciu za legálnu.

298)

MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – osobitná časť

96

291) Medzi najmenšie členské štáty OSN patria ostrovné štáty ako Svätý Vincent a Grenadíny, Svätý To

máš a Princov ostrov, Seychely, tiež enkláva San Marino (najmenší štát na svete) a Andorra, Monac

ké kniežatstvo, Lichtenštajnské kniežatstvo.

292) TÜRK, D.: Základy mezinárodního práva ... cit. dielo, s. 334.

293) Napríklad objavom územia, efektívnou okupáciou, anexiou či vydržaním. Bližšie pozri nižšie.

294) SHAW, M N.: International Law ... cit. dielo, s. 414.

295) K spôsobom vzniku štátnosti pozri podkapitolu „Vznik štátu“.

296) M. N. Shaw uvádza príklad, kedy Barma, na základe zmluvy so Spojeným kráľovstvom a následného

britského zákona, získala od neho v roku 1948 nezávislosť. Pozri: SHAW, M. N.: International Law

... cit. dielo, s. 415.

297) Napríklad Kosovo, ktoré vzniklo secesiou od Srbska, v súčasnosti uznáva 95 štátov. O právnych

účinkoch uznania pozri podkapitolu „Uznanie štátu“.

298) Čl. 41 ods. 2 Článkov o zodpovednosti štátov za protiprávne správanie (Articles on Responsibility of

States for the Wrongful Acts, ILC, 2001) stanovuje: „Žiaden štát neuzná za legálnu takú situáciu,

ktorá vznikla závažným porušením v zmysle článku 40,...“. Pozri aj: Rez. BR OSN č. 217 (1965),

ktorá vyzývala štáty k neuznaniu Južnej Rodézie, či Rez. BR OSN č. 541/1983 o neuznaní Turec

kej republiky Severného Cypru.

V tradičnom medzinárodnom práve, ktoré nezakazovalo použitie sily, štáty na

dobúdali územie buď pokojnou cestou, objavom (presnejšie prvotnou okupáciou), vydržaním, cesiou (prevodom) a v dôsledku akcesie (prírastku), alebo silou, teda dobytím územia či jeho násilným pripojením (anexiou). Ak predpokladáme, že územia s charakteromterra nullius už v súčasnosti nejestvujú

299)

a ak berieme do úva

hy dnes už ustálený zákaz použitia sily v medzinárodnom práve a rešpektovanie zvrchovanosti štátov, potom jedinými právne dovolenými spôsobmi nadobudnutia územia sú cesia, teda prevod územia, a akcesia, teda prírastok územia v dôsledku prírodného či umelého pôsobenia. Tu je však zaujímavé poznamenať, že niektorí autori

300)

akcesiu nepovažujú za spôsob nadobudnutia územia argu

mentujúc, že k daným javom vždy dochádza v rámci už existujúceho štátneho územia.

Objav územia, resp. jeho prvotná okupácia, bola až do konca 19. storočia

najdôležitejším územným právnym titulom. Územie, ktoré dovtedy nepatrilo nikomu, objavovali moreplavci, objavitelia, ktorí tak konali z poverenia a v mene suveréna. Za terra nullius pritom neboli považované len neosídlené územia, ale aj územia obývané domorodcami. Rozhodným totiž bolo, že takéto územie nepatrilo pod suverenitu žiadneho iného štátu, teda že žiaden štát si dovtedy naň nevzniesol nárok. Usporiadanie domorodých národov podľa vtedajšieho platného práva nezodpovedalo pojmu zvrchovanosti štátu.

301)

Samotný objav územia však štátu objavite

ľovi nepriniesol okamžité postavenie suveréna. K tomu bola potrebná animus occupandi (animus possidendi), teda vôľa suveréna – a predovšetkým prejav tejto vôle – územie ovládnuť a pripojiť k svojmu územiu.

302)

Vývoj medzinárodného

práva však priniesol aj ďalšiu podmienku, a to efektívne ovládnutie územia. Preto, keď sa Spojené štáty v prípade Ostrov Palmas odvolávali na svoj právny titul získaný od Španielska ako pôvodného objaviteľa ostrova v 16. storočí, arbiter Max Huber poznamenal: „... počiatočný titul alebo objav musí byť v primeranej lehote zavŕšený efektívnou okupáciou danej oblasti. ... Objavom len štát dáva ostatným na vedomie svoj prvotný záujem o územie; ten však musí na to, aby nadobudol aj právny význam, byť v určitej lehote doplnený aj účinnou okupáciou“.

303)

Efektivita

sa prejavuje tým, že štát voči danému územiu vykonáva akty suverénnej štátnej moci (a titre de souverain), napríklad vynucuje na danom území dodržiavanie svojich zákonov, územie eviduje v katastri a v oficiálnych mapách, zriadi na území

Medzinárodnoprávny status územia a ochrana prostredia 2.

97

299) Teoreticky sa takéto nové územia môžu objaviť na základe pôsobenia prírodných síl – napr. vznik

ostrova v dôsledku sopečnej činnosti. 300) Napríklad ČEPELKA, Č., ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné ... cit. dielo, s. 210. 301) Porovnaj však s posudkom Medzinárodného súdneho dvora vo veci Západná Sahara, kde Súd pri

šiel k záveru, že hoci dané územie v čase španielskej kolonizácie nebolo zvrchované, malo však ur

čité formy usporiadania politickej moci, a preto nemohlo byť považované za terra nullius. (Western

Sahara, Adv. Opinion, ICJ Reports 1975, s. 12, 39 a 40) 302) Typickým prejavom takejto vôle bolo vztýčenie vlajky a oficiálne vyhlásenie. 303) Island of Palmas Case (The Netherlands v. US), 2 RIAA (1928), s. 829 a 846.

`


svoju námornú či vojenskú základňu a pod.

304)

Kumuláciu oboch podmienok, teda

vôle a skutočného efektívneho výkonu suverénnej moci, potvrdil vo svojej judikatúre Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti

305)

i Medzinárodný súdny dvor.

306)

Vydržanie (angl. prescription) sa odlišovalo od prvotnej okupácie tým, že

týmto spôsobom sa nadobúdalo územie nemajúce povahu terra nullius, a išlo o územie získané či už protiprávne alebo za okolností, kedy právoplatnosť titulu nebolo možné preukázať. V podstate išlo o legalizáciu pochybného titulu, a to na základe uplynutia určitého času a tichého súhlasu bývalého suveréna.

307)

Inými slo

vami, štát po určitú dobu vykonával prejavy svojej štátnej moci nad konkrétnym územím, za prezumpcie tichého súhlasu suveréna (angl. acquiescence),ato až dovtedy, kým dané územie „vydržal“, teda získal do svojho „vlastníctva“. Účelom tohto inštitútu bolo najmä zachovanie stability v medzinárodnom systéme za predpokladu, že „držba“ štátu bola dlhodobá a nikým nespochybnená. Hoci samotné medzinárodné právo nikdy nestanovovalo konkrétnu lehotu na vydržanie, literatúra v tejto súvislosti hovorí o tzv. držbe od nepamäti (angl. immemorial possession), či dlhodobej držbe. Pokiaľ ide opodmienky vydržania, sú podobné ako pri prvotnej okupácii: držba musí byť vykonávaná a titre de souverain, teda v mene prejavu štátnej moci, musí byť neprerušená a pokojná (continuous and peaceful), verejná a trvať určitý čas.

308)

Pokojnosť je pritom vyjadrená absenciou protestu zo strany

iných, potenciálne zainteresovaných štátov.

309)

Kritérium efektivity potvrdil aj

MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ – osobitná časť

98

304) Napríklad v prípade Palau Ligitan (Palau Ligitan and Palau Sipadan Case, Indonesia/Malaysia) Súd

konštatoval, že Indonézia nepreukázala nad neobývanými ostrovmi svoju effectivité. Naopak, zria

denie majákov na ich pobreží Malajziou, ako aj existencia malajských právnych predpisov o zbere

korytnačích vajec na pobreží ostrovov, boli prejavmi suverénnej efektívnej moci a dokazovali územ

nú suverenitu Malajzie.

305) V prípade Východné Grónsko Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti uviedol: „ ...nárok na zvrcho

vanosť, ktorý nie je založený na konkrétnom akte alebo právnom titule, akým je napríklad zmluva

o cesii, ale iba na pokračujúcich prejavoch štátnej moci, zahŕňa dva prvky, pričom musí byť preuká

zaná existencia každého z nich: úmysel a vôľa konať ako suverén a skutočný výkon či prejav tejto

moci“. Legal Status of Eastern Greenland (Denmark v. Norway), 1933, PCIJ Series A/B, No. 53,

s. 45 – 6.

306) Bližšie pozri posudok vo veci Západná Sahara (Western Sahara, Adv. Opinion, ICJ Reports 1975),

s.12a42–3aprípadHraničnýsporvKaribskommori(CaseConcerningTerritorialandMaritime

Dispute between Nicaragua and Honduras in the Caribbean Sea, ICJ Reports 2007), para. 168

– 208, Palau Ligitan and Palau Sipadan Case (Indonesia/Malaysia), ICJ Reports 2002, s. 625 a nasl.

307) SHAW, M. N.: International Law ... cit. dielo, s. 426.

308) Podmienka nepretržitého a pokojného výkonu štátnej moci sa objavila už v spore Ostrov Palmas

(Palmas Case, 1928). Medzinárodný súdny dvor sa stotožnil s týmito podmienkami v prípade Bot

swana/Namíbia (Botswana/Namibia Case, ICJ Reports, 1999, s. 1045, 1101); podobne ich po

tvrdil Stály arbitrážny dvor v prípade Eritrea/Jemen (1998, PCA, para. 69). Pozri aj: BROWNLIE, I.:

Principles of Public International Law ... cit. dielo, s. 146 – 147; a JOHNSON, D. H. N.: Acquisitive

prescription in international law. In: BYIL (1950), č. 27, s. 332 a nasl.

309) Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti v prípade Východné Grónsko konštatoval, že „žiadna moc

nosť nespochybnila dánsky nárok na suverenitu“ (Legal Status of Eastern Greenland, PCIJ Series



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2020 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist