načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Manžel na objednávku - Catherine McKenzieová

Manžel na objednávku

Elektronická kniha: Manžel na objednávku
Autor:

VYDÁ SA ANNE ZA MUŽA, O KTOROM TAKMER NIČ NEVIE? Anne Blythová má skvelý život – zaujímavú prácu, dobrých priateľov a zrejme dostane aj zmluvu na vy­danie knihy –, no stále sa ... (celý popis)
Produkt teď bohužel není dostupný.

»hlídat dostupnost
Alternativy:


hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Fortuna Libri SK
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 344
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-814-2204-1
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

VYDÁ SA ANNE ZA MUŽA, O KTOROM TAKMER NIČ NEVIE? Anne Blythová má skvelý život – zaujímavú prácu, dobrých priateľov a zrejme dostane aj zmluvu na vy­danie knihy –, no stále sa jej nedarí nájsť si životného partnera. Náhodou nájde vizitku zoznamovacej kancelárie a vloží si ju do vrecka – pre istotu. Krátko nato jej najlepšia priateľka Sarah oznámi, že sa vydáva. Anne sa neubráni závisti, a tak sa rozhodne zoznamovaciu agentúru čo najskôr navštíviť v nádeji, že sa jej ko­nečne podarí nájsť správneho muža. Čoskoro však zistí, že to nie je zoznamovacia, ale sobášna agentúra. Spočiatku myšlienku „manžela na objednávku“ zavrhne, no čím viac o tom premýšľa, tým väčšmi sa jej to pozdáva – najmä preto, lebo agentúra má vysoké percento úspešnosti.

Související tituly dle názvu:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

MANŽEL

NA

OBJEDNÁVKU


CATHERINE McKENZIEOVÁ

MANŽEL

NA

OBJEDNÁVKU


Original title: Catherine McKenzie: ARRANGED

Copyright © 2011 by Catherine McKenzie

Cover design by Emin Mancheril

Cover photographs © Amana Images/Plain Picture;

(woman) Maksim Toome/Shutterstock

Slovak edition © Fortuna Libri, Bratislava 2013

Translation © Oľga Kralovičová, 2013

Vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri v edícii Fortuna Litera.

www.fortunalibri.sk

Redakčná a jazyková úprava Zora Sadloňová

Zodpovedná redaktorka Anna Kališková

Prvé vydanie

Všetky práva vyhradené.

Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať, ukladať

do informačných systémov ani rozširovať akýmkoľvek spôsobom,

či už elektronicky, mechanicky, fotografickou reprodukciou, alebo inými

prostriedkami, bez písomného súhlasu majiteľov práv.

ISBN 978­80­8142­243­0


Davidovi

a na pamiatku najmilšej Anne, akú som poznala,

Anne Fishovej, ktorá sa vždy zaujímala o to, čo čítam,

a vždy mi odporučila tie najlepšie knihy.



PRVÁ ČASŤ



9

1. kapitola

Čo je veľa, to je veľa

„Čítala som tvoje e-maily,“ poviem Stuartovi.

Prudko zdvihne hlavu od časopisu. Číta Maxim a nohy vponožkách má vyložené na sklenom konferenčnom stolíku pred koženým gaučom, ktorý sme kúpili pred šiestimi mesiacmi. Nevinná poloha, aj keď od nevinnosti má poriadne ďaleko.

„Čože si urobila?“

„Počul si ma.“

Črty jeho hranatej tváre stvrdnú. „Radšej by som ťa nemal počúvať.“

Na okamih sa ma zmocnia výčitky. Potom si spomeniem, čo som čítala.

„Čítala som tvoje e-maily. Všetky.“ Otvorí ústa na svojuobranu, no skočím mu do reči. „Ako som mohla porušiť základné pravidlo slušnosti? To si chcel povedať? Ty mi slušnosť aninespomínaj, Stuart. Neopovažuj sa.“

Zavrie ústa tak rýchlo, až mu cvaknú zuby. Mozog mu pracuje na plné obrátky. Takmer vidím ten pohyb za jeho očami, ktoré vedeli byť také vrúcne, také zvodné, také veľavravné, ale v tejto chvíli sú chladné, tvrdé a tak neskutočne modré.


10

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

„A čo si myslíš, čo si čítala, Anne?“ spýta sa napokon a hlas má absolútne bezvýrazný, ovláda sa.

„Naozaj chceš, aby som to povedala nahlas?“

Mlčí. Svetlo zo stojacej lampy sa odráža od jeho rovnýchčiernych vlasov. Hodiny na rímse kozuba tikajú a odmeriavajú sekundy.

Zhlboka sa nadýchnem. „Viem, že si spal s Christy. Viem, že s ňou spávaš už nejaký čas.“

Tak. A je to von.

Hoci som to vedela, hoci som o tom čítala, keď to vyslovím nahlas, nadobúda to rozmery, aké som nečakala. Tu v tejto izbe je to odrazu oveľa väčšie. Oveľa horšie. Akoby tu Christy bola snami. Akoby opakovala slová, čo mu napísala, tichým zmyselným hlasom, ktorý som si raz vypočula na odkazovači. Slová, ktoré nedokážem vymazať.

Hodiny tikajú ďalej. Mám pocit, akoby som tu uviazla. Čakám, že niečo povie alebo urobí.

Povedz niečo, došľaka. Povedz niečo!

Vstane, akoby ma počul. Časopis pleskne na lesklú drevenú dlážku.

„Bravo, Anne, odhalila si ma! A čo teraz?“

Ježišikriste! Nebolo by to skvelé, keby ste mohli ľudí nakrútiť na video, keď sa rozchádzajú? Nebolo by to fantastické, keby ste si ten videozáznam mohli pozrieť na začiatku vzťahu? Sledovať, ako sa k vám bude tento chlapík správať o šesť, osem, desaťmesiacov. Pozri, ako sa správal k dievčaťu, s ktorým strávil tri roky! Uteč, uteč!

Dych sa mi zasekáva v hrdle, ale dostanem zo seba tie slová. „Odchádzam.“

„Odchádzaš,“ zopakuje pomaly, možno len ako konštatovanie, možno ako otázku. Ako niečo, čomu nemôže celkom uveriť.


11

Manľel na objednávku

„To vážne očakávaš, že zostanem? Po tom, čo si urobil? Chceš to vôbec?“

Odvráti odo mňa pohľad, prvý znak slabosti. „Neviem.“

„Och, Stuart, prosím ťa. Presne po tomto túžiš. Iba nechceš byť ten zlý. A tak si sa postaral, aby som to ukončila ja. Bola som strašne hlúpa, keď som na to doteraz neprišla.“

„A ty si myslíš, aká si múdra, však?“

„Práve som ti povedala, že som bola hlúpa. Áno, dnes simyslím, že som múdra.“

„No ja z tohto bytu neodídem, ak si to čakala.“

„Bože, ty ma vôbec nepoznáš? Po toľkom čase?“

Zamračí sa. „Ó, veľmi dobre ťa poznám, Anne. Nič sa neboj.“

Uvažujem o ňom: o jeho kráse, jeho hneve. Myslela som si, že za tohto muža sa vydám.

„Tak, a je to,“ uzavriem slovami, ktoré by zrejme použil každý v tejto situácii. Aspoň vo filme, a práve teraz mi môj životpripadá ako vymyslený.

Neodpovedá mi. Namiesto toho pokojne sleduje, ako idem do predsiene, zo skrine si beriem tašku, ktorú som si tampredtým pripravila so všetkým, čo budem potrebovať v najbližšej budúcnosti.

Otočím sa k nemu. Pozriem mu do očí, niečo hľadám. Neviem čo.

„Maj sa, Stuart.“

„Maj sa, Anne.“

Váham, čakám, či povie ešte niečo, možno ma bude prosiť, aby som zostala, povie mi, že ma miluje, že to všetko bol omyl, že sa zachoval ako idiot a nemôže bezo mňa žiť. Prosím, miláčik, prosím. Toho sa od neho nedočkám. Teraz už nie, keď mukonečne dovolím, aby mal, čo chce. Lebo skutočne je idiot a ja som hlúpa, že som od neho niečo chcela, hoci len maličkosť.


12

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

Takže skôr ako ma vyhodí alebo sa spýta, prečo som ešte tu, prehodím si tašku cez plece a odchádzam.

Vonku nastúpim do čakajúceho taxíka a prikážem vodičovi, aby

ma zaviezol do môjho nového bytu.

Ani nevnímam tých dvadsať minút, ktoré trvá cesta z môjho starého života do nového. Ulice mesta sú len rozmazané pásy svetiel na pozadí čiernej večernej oblohy.

Vodič zaklope na špinavé sklo medzi nami, aby upútal moju pozornosť. Vystúpim z taxíka a obzerám si svoj nový dom. Štvorposchodová budova z červených tehál, vysoké stropy,drevené dlážky, obchody blízko. Keď som včera na internete videla ten výpočet, zdal sa mi príliš dobrý na to, aby to bola pravda. Nájomné je vyššie, než si môžem dovoliť, no nedá sa nič robiť, potrebujem niekde bývať. Zatiaľ čo v minulosti by som možno prespala u priateľky alebo, božeuchovaj, u rodičov, už mám tridsaťtri a zdá sa mi, že som na to pristará. Pristará na veľa vecí.

Kráčam po vysokých betónových schodoch k vchodovým dverám. Tabuľka vedľa môjho zvončeka je prázdna, pripravená na to, aby som tam dala menovku. Aj môj byt je prázdny. Nasvetlokrémových stenách nie je nič, iba zaprášené obrysy plagátov, ktoré tam viseli. Aj vzduch má iný pach. Cudzí. Očami sazastavím na oblúkovitom výklenku pod oknom. Je to perfektné miesto na písací stôl, ktorý som nechala na druhej strane mesta. Pocítim svrbenie ako vždy, keď potrebujem písať. Ibaže neviem, či by som zvládla písať o dnešku. Zatiaľ ešte nie.

Cez steny (Zhora? Zdola? Ešte neviem, odkiaľ tie zvuky prichádzajú.) počujem ženský hlas, ktorý s láskou volá muža na večeru, a mne sa podlomia kolená. Vzápätí skĺznem na zem a v hrdle ma dusí plač.


13

Manľel na objednávku

Och, božemôj, ako sa mi to mohlo stať? Ako to, že mi trvalo tak dlho, kým som ho prekukla? Ako to, že som seba i svoje srdce vložila do rúk muža, ktorý ma zradil? Zase.

Telefón vedľa mňa zvoní. Pozriem na displej a vidím, že je to Stuart. Neskoro. Už nemôže povedať nič, ničím nevymaže to, čo som si prečítala, čo urobil.

Telefón prudko odhodím. Narazí do rámu dverí a ten zvuk sa v tomto tichom prázdnom priestore nahlas ozýva. Z dreva sa odlúpne farba a zvonenie prestane. Pritiahnem si kolená k hrudi a hľadím na stíchnutý prístroj.

Čas plynie. Napokon sa nadýchnem. Začínam cítiť tvrdúdrevenú dlážku.

Telefón opäť vyzváňa. Moja zlosť ho neumlčala navždy.Tentoraz volá moja záchrana. Moja najlepšia priateľka Sarah.

„Hej, to som ja,“ ozve sa napäto a znepokojene. „Ten drink ešte platí?“

Ani som si nemyslela, že budem mať taký silný hlas. „Jasné. O desiatej som tam.“

Umyjem si tvár a z tašky vytiahnem tenký plášť. Vonku ma čaká moje nové prostredie. Tehlové budovy lemujú chodníky a stromy sú iba v malých parčíkoch za každým druhýmblokom. Ich lístie meniace farbu ševelí v jesennom vánku. Povetrie je plné výfukových plynov a vôní vychádzajúcich z reštaurácií. Ulice kypia životom, no zároveň pôsobia stiesnene.

Páčilo sa mi ticho v okolí môjho starého bytu, kde bolo hluk mesta počuť iba ako šepot v pozadí. No páči sa mi aj energia, ktorou ma nabíjajú zvuky okolo mňa, ľudia a pocit, že každú chvíľu by sa mohlo niečo stať.

Kúsok od baru zbadám čosi na zemi. Nie je to mojepriezvisko? Zohnem sa a zdvihnem to a naozaj – je to vizitka, na ktorej je napísané:


14

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

Blythe & Company

Zariadime vaše vzťahy

 

4300 Cunningham Street

20. poschodie

(555) 458-4239

Pri pohľade na svoje meno na vizitke pocítim vzrušenie.Vlastne o tom ani veľmi nepremýšľam, strčím si ju do prednéhovrecka džínsov a idem ďalej.

Vojdem do baru a v tmavej miestnosti hľadám Sarah. Biely lev je takmer štýlový, s červenými koženými stoličkami priošúchanom mahagónovom bare. Celú zrkadlovú stenu za ním lemujú malé biele svetlá. V šume hlasov utorkových návštevníkov počuť pieseň Taylor Swiftovej.

Sarah sedí v čalúnenom tmavom boxe a odušu ťuká doBlackBerry. Má tmavomodrý pracovný kostým a vlnité plavé vlasy má na šiji stiahnuté do uzla. Jej bledá pokožka je v tlmenomosvetlení takmer priesvitná.

Usmieva sa na mňa, keď si sadnem oproti nej. Zuby má malé a rovné. „Tak ako?“

„Urobila som to,“ poviem jej a kývnem na čašníčku.

„Chvalabohu.“

„Naozaj ho až tak nenávidíš?“

„Naozaj.“

Objednám si džin s tonikom. „Prečo si mi nič nepovedala?“

V kobaltovomodrých očiach sa jej zračí prekvapenie. „Tomyslíš vážne? Po prvé, niečo som ti povedala. A po druhé, usúdila som, že bude lepšie, ak iba budem nablízku a postarám sa, aby si to zvládala, než aby sme sa mali kvôli nemu na smrť pohádať a navždy sa rozísť.“


15

Manľel na objednávku

Sarah je právnička a vždy si robí zoznamy. To je jej spôsob myslenia – organizovaný. Takáto bola, odkedy ju poznám. To znamená od škôlky.

„Ďakujem ti za to.“

„V pohode. Len teraz ľutujem, že som ťa dotiahla na tú párty.“

So Stuartom som sa zoznámila na jednej párty pred tromirokmi. Tridsiatka pred dverami a ešte som sa nespamätala z kopačiek od Johna, ktorý bol vtedy mojou životnou láskou. Sarah mapresvedčila, že mi prospeje, ak niekam vypadnem. Nebola som si tým istá, ale Sarah nie je z tých, komu môžete protirečiť.

Stuarta som si všimla krátko po tom, čo sme prišli. Rovné čierne vlasy, jasné modré oči, vyše meter osemdesiat, štíhly – presne typ muža, do akého sa vždy zaľúbim, počnúc od prvej lásky. Okolo neho stál krúžok dievčat, ktoré sa snažili získať jeho pozornosť. Tie dievčatá ma však neodradili. Bola som na nezvyknutá. Inak to nejde, keď máte slabosť pre fešákov.

Špekulovala som, ako upútať jeho pozornosť, keď to Sarahurobila za mňa, lebo náhodou môj biely sveter obliala červenýmvínom. Využila som to a vyrobila som prehnanú scénu. Malo tožiaduci efekt, lebo všetci vrátane Stuarta sa otočili k nám. Pozrela som mu do očí, no o chvíľku som sa odvrátila.

Keď sme sa so Sarah vrátili z toalety, kde ma čistila, našli sme si miesto na gauči. Sadla som si tak, aby som nemohla hľadieť na Stuarta. Vedela som však, že on ma sleduje.

Neskôr, keď sa chlapci zhromaždili na trojitého Jacka Danielsa, videla som v tom príležitosť a pretlačila som sa medzi nich.Niekoľkí protestovali, že nie som dosť silná, aby som to zvládla.Zviazala som si dlhé červené vlasy do chvosta a uzemnila ich, že sa viem o seba postarať, len nech mi nalejú. Štrngli sme si a otvorili ústa. Iba niekoľkí z nich to zvládli na jeden hlt, ale ja som


16

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

tila pohár do seba a odložila som ho s buchnutím na podnos,ktorý držal Stuart. Pozrela som naňho a začervenala som sa, lebo vjeho očiach som zbadala záujem.

„Čo ťa nakoniec donútilo odísť?“ spýta sa Sarah.

„Všimla si si, že nijaký príbeh, ktorý sa začína vetou: Prečítala som si jeho e-maily, sa nikdy nekončí slovami: Úplne som sa mýlila – nepodvádzal ma?“

Sarah pokrčí malým nosom. „Takže ťa naozaj podvádzal?“

„Jasné, že podvádzal. Mala si pravdu.“

„No dobre, ale vôbec ma netešilo, keď som ti to povedala.“ Hrá sa s citrónom na okraji pohára.

„Viem, Sarah.“

„Musím povedať, že to zvládaš výborne.“

Pravdaže, nevidela ma vzlykať na dlážke. „Takže aj teba som oklamala?“

„Takmer.“

„Zaujímavé, že extrémny hnev dodá človeku silu urobiť to.“

Usmeje sa. „Keby niekto vymyslel spôsob, ako uzavrieť do fliaš ženské omyly, hneď by bol za vodou.“

„Ja skôr potrebujem liek na zlomené srdce.“

„Myslím, že ten sa volá alkohol.“

Pokúsim sa o úsmev, no nakoniec sa rozplačem. Tichýmislanými slzami.

Sarah mi dlaňou prikryje ruku. „Bude to ľahšie, Anne. Po čase.“

„Viem. Vždy je to tak.“ Chrbtom ruky si utriem slzy adonútim sa usmiať. „Dosť. Mali by sme osláviť môj nový život.“

Zdvihnem pohár. Sarah si so mnou štrngne.

„Na nový život Anne Blythovej!“

„Tým si mi niečo pripomenula. Pozri, čo som našla na ulici.“ Vytiahnem z vrecka vizitku a podám jej ju.


17

Manľel na objednávku

„Prečo si to zdvihla?“

„Asi preto, že je tam moje meno. Ktovie, čo robia.“

„Zariadime váš vzťah a symbol muža a ženy... musí to byťnejaká zoznamovacia služba.“

„Presne tak. Možno, keď budem celkom na dne, zavolám im a zistím to.“

Sarah sa začervená. „Nemusíš byť celkom na dne, aby si sa obrátila na zoznamovaciu službu.“

„Ty si sa na nejakú obrátila?“

„Nie, ale predtým, než som stretla Mika, som o tomuvažovala.“ Sarah sa usmieva ako vždy, keď rozpráva o ňom. Je toburzový maklér a pracuje v tej istej budove ako ona. Zoznámili sa pred šiestimi mesiacmi na jednom koktaile. Zatiaľ nepotvrdzuje moju teóriu, že muži, ktorí sú v tridsaťpäťke ešte slobodní, nie súslobodní len tak náhodou.

A že ja som zase single v tridsiatich troch? Mám na to rôzne teórie.

„Si šťastná, že ho máš,“ usúdim.

„Áno. Aj ty budeš šťastná, Anne.“

„Možno, ale myslím, že zatiaľ zostanem nejaký čas sama auvidíme, aký budem mať z toho pocit.“

Usilujem sa, aby to vyzeralo, že to myslím vážne, hoci som nikdy nezvládala byť sama. Aspoň nie tá stará Anne. No Anne, ktorá je dosť silná, aby dnes odišla od Stuarta, vydrží chvíľusama. Aspoň sa o to pokúsi.

Dopijeme, zaplatíme a vyjdeme von do noci. Prichádza jeseň a je chladnejšie, než bolo pred niekoľkými hodinami.Premrznuté ruky si schovám do vreciek a tuhšie si k telu pritiahnem kabát. Sarah zastaví taxík a nastúpi.

Stiahne okienko. „Bude ti fajn, Anne. Len tomu ver a stane sa to.“


18

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

Keď jej taxík zmizne v premávke, rozmýšľam, či má pravdu. Naozaj mi bude lepšie, ak to budem veľmi, ale veľmi chcieť?

Zatvorím oči a tri razy za sebou zrazím podpätky ako Dorotka v krajine Oz. Bude to okej. Bude to okej. Bude to okej. Otvorím oči a zadívam sa na Polárku, ako jasne žiari nado mnou, jediná hviezda, ktorú vidieť v tomto meste na oblohe. Cítim sa hlúpo, ale slávnostne pred ňou potvrdím svoje želanie a zamierim domov.

Vrátim sa do svojho nového bytu, prechádzam sa poprázdnych ozývajúcich sa izbách a uvažujem, kde sa uložím. Tenchlaík, po ktorom som si byt prenajala, tu nechal gauč a posteľ. Neviem sa rozhodnúť, kde by mi bolo menej nepríjemné spať. Vyberiem si gauč a idem do kúpeľne umyť si zuby. Vytiahnem si z vreciek drobné spolu s vizitkou Blythe & Company. Prejdem prstami po vypuklých písmenách a zrazu pocítim zvedavosť.Zariadime vaše vzťahy. Zdá sa mi to také formálne, staromódne.

Mám im zavolať a zistiť, čo robia? Ak je to zoznamovaciaslužba, mám ju použiť? Nie. To je hlúpe. Veď som sa práve rozhodla, že potrebujem byť sama. Presne tak, rozhodla som sa. A takbudem sama. A neskôr si sama nájdem nového muža, správneho muža.

Odhodím vizitku k odpadkovému košu v starej kúpeľni.Klopne o dlaždičky. Zdvihnem ju a znovu prečítam. Pocítim rovnaké vzrušenie ako predtým. Z tej kartičky vyžaruje akési šťastie ako z lístka v koláčiku šťastia, ktorý som raz dostala a kde bolonapísané: „Narodila si sa, aby si písala.“ Teraz visí zarámovaný vmojej kóji v redakcii časopisu Twist.

Práve teraz potrebujem niečo pre šťastie.

Zastrčím vizitku za čierny rám zrkadla nad bielym umývadlom.

Nemôže byť na škodu, ak si ju chvíľu nechám.


19

2. kapitola

História sa trochu opakuje

O dva mesiace a sedemnásť dní po tom, čo som našla tú vizitku

na ulici, volám do Blythe & Company.

Prečo, och, prečo to vlastne robím?

Pamätáte sa na moje želanie a nádeje, ktoré som vkladala do Polárky? Vysvitlo, že predsa len zmenili môj osud. K horšiemu.

Všetko sa to začalo, keď som natrafila na svojho bývaléhofrajera Tadda.

Bolo to asi šesť týždňov po rozchode so Stuartom. Veľkou silou vôle som sa s ním nekontaktovala, odkedy som od neho odišla. Namiesto toho som sa prepracovala cez prvé tri štádiáporozchodového žiaľu: Choď si kadeľahšie. Urobila som dobre, či nie? Možno by som mu mala zavolať, či je v poriadku. A nakoniec som si povedala, že by som mala byť a aj budem navždy sama.

Víkend som strávila upravovaním knihy, ktorú píšem, nazáklade pripomienok svojej literárnej agentky. Len s problémami som robila zmeny, ktoré odo mňa chcela, a v nedeľu som sa cítila deprimovaná a rozladená. Studený vytrvalý dážď a fakt, že som prežila celý víkend v pyžame, tomu vôbec nepomohli. Keďmeteorológ predpovedal sneženie, rozhodla som sa, že si pôjdem


20

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

kúpiť nový zimník. Starý sa mi pri sťahovaní kdesi stratil. Dúfam,

že toto bolo naposledy, čo som poslala dvoch statnýchsťahovákov, aby zbalili moje veci bezo mňa.

Vyčiarknite to. Už to nikdy nebudem musieť urobiť znova.Pochopila si, Anne? Dobre. Pokračuj.

Skrátka bola som v Banana Republic, keď som sa doslovazrazila s Taddom. Vyrazilo mi dych a pozrela som do jeho modrých premodrých očí. Zaregistrovala som jeho tvár, sivý sveter ku krku, ktorý mu obopínal vystreté plecia, a cítila som, ako mi nadvihlo žalúdok. Vtedy som si uvedomila, kto to je. Alebo, ak mám byť úprimná, uvedomila som si, kto to je, keď ma Tadd pozdravil: „Ahoj, Anne!“

Ako to, že tento krásny muž vie, ako sa volám? Pozornejšie som sa naňho zadívala.

„Och, ahoj, Tadd.“

„Dávno sme sa nevideli.“

Naozaj to bolo dávno. Zoznámili sme sa, keď som maladvadsaťštyri. Pracovala som v malom týždenníku. Majiteľ si najal Tadda ako svojho právneho zástupcu, keď mu veľká spoločnosť ponúkla, že ho odkúpi. Tadd strávil niekoľko dní v redakcii, aby sa zoznámil s biznisom, a mňa k nemu pridelili, aby som mu pri tom pomáhala. Bol to najkrajší kus, aký som od vysokej školy stretla, a dala som si záležať, aby vedel, že mám záujem a som voľná. Chodili sme spolu vyše roka a potom som sa s ním rozišla, hoci na presný dôvod som si v tejto chvíli nevedela spomenúť.

„Áno, veru dávno.“

„Áno.“

„Tak,“ povedala som po trápnej pauze, „čo si robil?“

„Život... práca... šport...“

Keď Tadd monotónne vyratúval ďalej, spomenula som si,prečo som sa s ním rozišla. Bol to najnudnejší muž na svete. Vlastne,


21

Manľel na objednávku

ak mám byť celkom úprimná, na Taddovi bol najzaujímavejší iba

jeho dokonalý výzor.

Och, môjtybože. Ako som s ním mohla chodiť vyše roka?Naozaj nás nespájalo nič, iba jeho krása? Čo sa to, dopekla, so mnou porobilo?

V tej spŕške nudy som počula, ako hovorí: „A vlani som sa oženil.“

„Čo si povedal?“

„Povedal som, že som sa vlani oženil. Moja manželka si tam vzadu skúša šaty.“ Kývol na skúšobné kabínky.

„Tak ty si ženatý?“ Mala som taký čudný pocit, akoby mi zase vyrazilo dych.

„Je ti niečo?“

Snažila som sa vyzerať pokojne. „Nie.“

„Si akási bledá.“

Zrejme sa mi to nepodarilo.

„To asi z tých obchodov. Neznášam nákupné centrá.“

„Vážne?“

Trepem. Tadd miluje nakupovanie a v prvom návale lásky sme veľa víkendov strávili spolu v obchodoch, ako je tento, skúšali sme si šaty a usmievali sme sa, keď nás predavačky chválili, ako veľmi sa k sebe hodíme. Tadd vyzerá v zrkadlách ešte lepšie ako v skutočnosti a aj ja som sa rada dívala na ten jeho trochuskreslený obraz. Lenže nemalo zmysel mu to vysvetľovať. Neviem to vysvetliť ani sama sebe.

„Áno, keď som unavená. Mám za sebou dlhý týždeň.“

„Jasné, pravdaže.“

„Ako si sa zoznámil so svojou manželkou?“

Tvár sa mu rozžiarila. „Je právnička v mojej kancelárii...“

Pokúšala som sa predstierať záujem, ale dokázala som myslieť iba na to, že kráľ nudy je ženatý a ja som ešte vždy slobodná.


22

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

Možno jej išlo o jeho peniaze. Vlastne ona je tiež právnička. Takže

má dosť vlastných. No, možno je rovnako nudná a nič lepšie

neobjavila. Áno, musí to byť tak!

V podstate ma to nezaujímalo, a tak som sa s Taddomrozlúčila, vyšla som z obchodu ako omráčená a celkom som zabudla na nový zimník.

Keď som sa neskôr v ten večer stretla so svojím priateľom a editorom Williamom na pohárik v lacnom bare v centre, ešte stále som bola vykoľajená. Býva zopár blokov od baru vultramodernom činžiaku prerobenom zo starej baliarne mäsa. Tvrdí, že okolie domu sa onedlho zmení k lepšiemu. Keďže zatiaľ sanezmenilo, nástojila som, aby ma taxík vysadil rovno predvchodom do baru. Snažila som sa nevšímať si prihrbených tínedžerov vo veľkých tričkách a v nohaviciach s nízkym pudlom, ktorí striehli na polišov.

V bare bola tma a hrala tam lacná hudba. Z hracej skrinky v štýle päťdesiatych rokov znela pieseň Steva Earla a stoly boli vyrobené z drsne otesaných kusov dreva. Za barovým pultom stál mohutný muž, asi päťdesiatnik s celou rukou potetovanou rozmazanými obrázkami. Na polici za ním stálo niekoľkopolorázdnych fliaš tvrdého alkoholu. Vo vzduchu bolo cítiť arašidy a vypáchnuté pivo.

Nabudúce si dám schôdzku s Williamom niekde v okolímôjho bytu.

Objednala som si veľké pivo a odniesla som si ho k Williamovmu stolu pri hracej skrinke. Mal tmavomodré tričko sbielym nápisom. Ako zvyčajne mu jasnožlté vlasy trčali dohora.

„Čauko, A. B., ako?“

„Hodí sa takto rozprávať v tvojom veku?“

Vyvrátil zelené oči. „Ježišmária, ďakujem ti, hneď sa cítimlepšie, keď si mi pripomenula, že už mám tridsaťšesť.“


23

Manľel na objednávku

„Došľaka, máš narodeniny?“

„Som si celkom istý, že som pred dvoma dňami videl, ako si na mojej oslave zjedla dva kúsky torty.“

Usmiala som sa. „V skutočnosti boli tri.“

„Baby ťa musia nenávidieť.“

„Niekedy.“ Dala som si poriadny dúšok piva a utrela som si penu z vrchnej pery. Hľadela som do jantárovej tekutiny na stropné svetlá odrážajúce sa na hladine.

„Čo sa deje, Anne? Vyzeráš tak... skleslo.“

„Myslím, že v poslednom čase aj ja cítim svoj vek.“

„To kvôli tomu podvodníkovi?“

Tak nazýval Stuarta od rozchodu.

„Kvôli tomu a... neviem... Nemáš niekedy pocit, že navždy zostaneš single?“

William si vzdychol. „Viem, že tú otázku oľutujem, ale... o čo v skutočnosti ide?“

Myslela som na to, ako mi vyrazilo dych a cítila som sacelkom mimo, keď mi Tadd povedal, že sa oženil. Mala som ten pocit už aj predtým. Možno to bol dôvod, prečo som zostala so Stuartom dlhšie, než som mala.

„Asi cítim, že už nikdy nestretnem niekoho, kto by mi bol súdený. Zakaždým si myslím, že som ho už stretla, no akosi to nikdy nevyjde.“

„Koľkokrát si si to myslela?“

„Štyri.“

„To sa mi zdá dosť.“

„Však?“

William si nabral z misky pred sebou za hrsť arašidov. „Môžeš mi niečo vysvetliť? Prečo sú ženy presvedčené, že existuje jedna konkrétna osoba, s ktorou im je súdené byť?“

„Muži si to nemyslia?“


24

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

„Hm, nie.“

„Pche.“

„Tak čo, vysvetlíš mi to?“ naliehal.

Pokrčila som plecami. „Neviem, ako to vysvetľujú ostatné, ale ja pripisujem vinu svojej matke.“

Zasmial sa. „Jasné.“

„Ona ma pomenovala podľa hlavnej postavy románu Anna zo Zeleného domu.“

„No a čo?“

„No a to, že ak máš meno podľa postavy z príbehu o láske, si presvedčený, že musíš byť ako ona najmä preto, lebo aj vyzeráš presne ako ona.“

Povedala som to posmešným tónom, ale musím, bohužiaľ,priznať, že je to viac-menej pravda. Naozaj vyzerám ako Anna zo Zeleného domu (mám červené vlasy, zelené oči, svetlú pokožku a pehy na nose) a vyrástla som s predstavou, že niekde na mňa čaká dokonalý muž a je len otázkou času, kedy sa s ním stretnem.

„Je to len kniha, Anne,“ pripomenul mi William prakticky.

„Ja viem, ale... nemyslíš si, že sa také veci niekedy stávajú aj v skutočnom živote?“

„Si beznádejná, vieš o tom?“

„Ani mi to nepripomínaj.“

Napriek najlepším úmyslom sa mi nikdy nepodarilo zbaviť sa

pocitu, že môj život nie je taký, aký by mal byť. A keď somnatrafila na Johna, chlapíka, na ktorého som sa snažila zabudnúť, keď

som sa zoznámila so Stuartom, iba sa to zhoršilo.

S Johnom sme sa zoznámili pred šiestimi rokmi, keď somzačala pracovať pre Twist. Je to mesačník, mestský časopis. Johnpísal články o celebritách. Bola som šťastná, že mám vlastný stôl.


25

Manľel na objednávku

Všimla som si ho na druhý deň, keď sa nám skrížili cesty pri

kopírke. Tak veľmi sa podobal na herca na obálke nášho najnovšieho čísla, ktorý bude hrať Jamesa Bonda, že mi srdcevynechalo jeden úder. O pár týždňov som preňho robila prieskum

k článku o kandidátoch na starostu. Stretli sme sa, žartovali

a čoskoro sme začali spolu chodiť.

O dva roky sa so mnou rozišiel. Na moje narodeniny.Oddanosť vraj nie je jeho parketa. S nikým nechodil dlhšie ako dva roky, to bola jeho „záručná lehota“, ako to veľmi milo nazýval.

Šlo o nechutný rozchod s výkrikmi: „Ale prečo??? Nerozumiem tomu!!!“ Odvetil stručne: „Vravel som ti, nie som nadlhodobé vzťahy.“ „Povedal si predsa, že ma miluješ!!!“ atď., atď., až ma presvedčil, že si to nerozmyslí, a ja som sa odsťahovala na Sarahin gauč. Onedlho nato dostal ponuku písať pre DailyChronicle. Odvtedy som ho nevidela.

Dva týždne po stretnutí s Taddom som meškala s termínom. Pred rokom som dostala vlastnú rubriku o spotrebnom tovare. Tentoraz to mal byť článok o novinkách pre čitateľovelektronických kníh. Nevedela som, z akého uhla na to ísť. Pravdupovediac, stále čakám, že život bude vyzerať ako v Jetsonovcoch, v tom starom kreslenom futuristickom seriáli.

Na Johna som natrafila pred bufetom u nás na rohu. Mala som na sebe zodraté džínsy, veľký vlnený sveter (myslím, že bolTaddov) a šiltovku. Tentoraz som ho spoznala ja.

„John, ahoj!“

Chvíľu mu trvalo, kým si dal dva a dva dohromady. „Anne... skoro som ťa nespoznal.“

Prečo, och, prečo som musela naňho natrafiť, keď vyzerám takto? On, pravdaže, vyzeral dokonale v bunde farby ťavej srsti.

Nervózne som si napravila šiltovku. „Iba som vybehla pokávu. Mám niečo rozpísané. Ako sa máš?“


26

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

„Mám sa dobre...“ Zdvihol ľavú ruku a prehrabol si vlasy. Mal skvelé vlasy, samozrejme, čierne a husté. Sledovala som pohyb jeho ruky a vtedy som si všimla lesk platiny.

„Si ženatý?“

„Jasné. Ty nie?“

„Nie, ja nie som vydatá.“

„Och, to je mi ľúto. Tuším som počul, že si sa vydala.“

Počul, že som sa vydala! Možno to počul, zlomilo mu to srdce a oženil sa s prvým dievčaťom, ktoré stretol, aby prekonal žiaľ a urobil mi napriek, a...

„Zem volá Anne.“ Mával mi rukou s obrúčkou pred očami.

„Prepáč, na chvíľu som sa stratila. Ako dlho si ženatý?“

„Tri roky.“

„Tri roky?“

Niekoľkí ľudia na ulici sa otočili, keď počuli môj škrekot.

„Anne, upokoj sa.“

„Strieľaš si zo mňa, do riti?“ povedala som rovnako hlasno ako predtým.

Jeho svetlomodré oči zastrel hnev. „Aký máš problém?“

„Aký mám problém? Vážený pane, čo sa rozchádzate s ľuďmi na ich narodeniny, vy sa pýtate, aký mám problém?“ Zvyšovala som hlas s každým úderom môjho srdca.

„Prosím ťa, nekrič.“

„Ježišikriste!“

„Pozri, Anne, je mi ľúto, ak som ti ublížil, a ľutujem to s tými narodeninami, no neklapalo nám to. Nebolo to také, aké je to so Sashou. Prepáč, že som otvorený, ale je to pravda.“

Hneď som uhádla, ako to myslí. Nepoznala som Sashu, a o ich vzťahu som nevedela nič, ale my dvaja sme sa k sebe nehodili. Možno iba navonok. A to je, pravdaže, môj problém. Títoprekliati krásavci, pri ktorých sa mi rozbúši srdce a vypne mozog.


27

Manľel na objednávku

„Takže si stretol tú správnu ženu a odrazu si bol ochotnýusadiť sa?“

„Áno.“

„Bolo to také jednoduché?“

„Láska nemusí byť zložitá, Anne,“ povedal a pokúšal sa tváriť skúsene a rozvážne.

Možno bol naozaj skúsený a rozvážny. Alebo možno trepalsomariny. No obrúčku mal skutočnú. Fakt bol ženatý.

„Niekto na teba ešte len čaká, Anne.“

„Pravdaže. Jasné.“

Zazvonil mu telefón. Vytiahol si ho z vrecka a pozrel na číslo. Vtedy sa mu na tvári zjavil ten jeho šťastný úsmev, ktorým ma vždy dostal. Cítila som, ako sa mi žalúdok zachvel, hoci ten úsmev očividne nepatril mne.

Naznačil mi, že hneď sa mi bude venovať. „Ahoj, zlatko.“

Srdce mi stuhlo. Aj mne hovoril zlatko rovnakým tónom.

„Áno, o pár minút som tam. Natrafil som na Anne arozprávame sa.“

Natrafil som na Anne? Bez vysvetlenia, kto som, a neskrýva to. To ma rozčúlilo. Nemohla som byť aspoň tajomstvo, ktoré si nechá pre seba?

John zavrel mobil. „Musím ísť, ale som rád, že som ťa zase videl.“

„Vážne?“

„Pravdaže. Často som rozmýšľal, čo je s tebou.“

„Znie to tak formálne.“

„Prepáč. Vieš, ako som to myslel.“

Vlastne som nevedela, ale kašľala som na to.

„Píšem teraz rubriku o spotrebnom tovare a mám literárnu agentku na svoju knihu. Vieš tú, ktorú som začala písať, keď...“

Bože, správam sa ako idiot!


28

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

„To je skvelé, Anne.“

„A po tebe som mala priateľov...“

Oprava. Som zúfalá, úbohá idiotka.

„Pravdaže.“

„Chcem tým povedať, že som nesedela v kúte a neplakala za tebou.“

„Super. Bol som chmuľo.“

„To si teda bol.“

Usmial sa. „Vidíš, aspoň na niečom sa zhodneme.“

„Asi áno.“

„Takže mier?“ Prestúpil z nohy na nohu a už sa nemohol dočkať, kedy zdúchne.

Pozrela som do jeho úžasne modrých očí a cítila som, ako sa roztápa môj hnev.

Možno to bolo úbohé, ale prečo by som mu neodpustila? Veď to vlastne nebola jeho chyba, že nám to nevyšlo. Vedela som ojeho teórii „záručnej lehoty“. Bola som však hlúpa, keď som si myslela, že na mňa sa nebude vzťahovať.

„Jasné, všetko okej.“

Zdalo sa mi, že mu odľahlo. „To som rád. Daj na seba pozor.“

Krátko ma objal a hľadela som, ako odchádza, až ho pohltil dav. Potom som išla rovno za Sarah do kancelárie. Vydržala som a zosypala som sa, až keď zavrela dvere.

„So mnou sa oženiť nechcel,“ kvílila som potichu. „Čo mi chýba?“

„Nič ti nechýba, Anne.“

Vysmrkala som sa. „Tak prečo vždy skončím sama?“

„Možno by si sa skôr mala spýtať, prečo si stále vyberášnesprávnych chlapov.“

„Tak dobre, poradkyňa moja, prečo si stále vyberámnesprávnych chlapov?“


29

Manľel na objednávku

Urobila grimasu. „Neviem prečo, ale uvedomuješ si, že torobíš, však?“

„Je trochu ťažké vyhnúť sa tomu, keďže som sa ocitla v akejsi dejovej slučke.“

„Tak čo s tým spravíš?“ spýtala sa Sarah prakticky.

„Pokúsim sa neskočiť na lep najbližšiemu tmavovlasémumodrookému mužovi, ktorý sa na mňa usmeje.“

Sarah sa zasmiala. „To by mohol byť dobrý začiatok.“

A tak teraz, o pár týždňov neskôr, píšem článok, kde porovnávam

nové typy mobilov, ktoré bezpochyby spôsobia revolúciu vkomunikácii. Moja pracovná kója, oddelená béžovou látkou, jeplná poznámok a odhodených konceptov. Už som vypila tri šálky

mimoriadne silnej kávy a ľavá noha mi nervózne nadskakuje.

Zovšadiaľ sa ozývajú zvyčajné pracovné zvuky – vyzváňanietelefónov, ťukanie do klávesníc a hlasy mojich spolupracovníkov

–, biely šum, ktorý väčšinou nevnímam.

Telefón nahlas zadrnčí, div mi neprasknú napäté nervy. „Prosím.“

Počujem iba nezrozumiteľný bľabot.

„Sarah, si to ty?“

Ďalší bľabot.

„Sarah, čo sa stalo? Nerozumiem ti jediné slovo.“

„Povedala som, že sme sa s Mikom zasnúbili. Mike a ja sme zasnúbení!“

Nikdy som nepočula Sarah takúto rozjarenú bez poriadnej dávky alkoholu. Veľkej dávky.

„Vau!“ zvolala som nadšene, ale znovu som pocítila starúznámu nevoľnosť.

„Ja viem! Nie je to úžasné?“


30

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

„Je to úžasné! Tak hovor. Chcem počuť všetky podrobnosti.“

„No vieš...“

Snažím sa sústrediť, ale keď mi opisuje najromantickejšíokamih svojho života, moja nervozita narastá. Nemôžem si pomôcť, ale rozmýšľam, či niekedy aj ja zavolám Sarah a budem jejnezrozumiteľne vykladať o najromantickejšom okamihu v mojom živote.

Bože, prečo mi na tom tak veľmi záleží? Prečo potrebujem byť s niekým, byť vydatá? Mám kariéru a skvelých priateľov. Prečo mi to nestačí? Naozaj je až také prehnané chcieť od života viac ako toto? Chcieť niečo, čo má toľko iných ľudí? Chcem byťnatrvalo s niekým, kto ma miluje. Chcem mať deti. A nechcem byť len mama zo spermobanky. Chcem vedľajší produkt seba ačloveka, ktorého milujem. Chcem vidieť miniatúrnu verziu jeho lakťa alebo jeho pliec, nech je to ktokoľvek. Ak taký niekto vôbec existuje.

Keď sa so Sarah dorozprávame, ako omráčená kráčam doredakčnej zasadačky a hľadám silnú dávku nejakého životabudiča. S pariacou sa šálkou v ruke sa opriem o studenú sklenú stenu a pozorujem okolité výškové budovy. Od kovu a skla sa odráža slabé novembrové slnko. Popred okno zakrúži niekoľko suchých listov.

Moja najlepšia priateľka sa vydáva! Mala by som sa usmievať, tešiť sa a plánovať jej veľkú oslavu, no namiesto toho idem ksvojmu stolu a vytočím číslo, ktoré som sa naučila naspamäť, lebo každý večer, keď sa umývam, nespúšťam z neho oči.

Telefón zdvihne žena s výrazným prízvukom, ktorý prezrádza, že pochádza zo severovýchodného pobrežia. „Blythe & Company.“

Stíšim hlas, aby ma nepočula moja zvedavá susedka, módna redaktorka, ktorá pre svoje prehnane kritické maniere módnej


31

Manľel na objednávku

závisláčky dostala prezývku módna nacistka. „Uhm, viete, volám, aby som si dohodla termín.“

„Máte záujem o uzavretie dohody?“

„Áno, myslím, že áno.“

V mysli sa mi vybaví text starej piesne. Chcem mať muža, chcem mať muža, muža a s ním dom.

„Zajtra popoludní o druhej máme voľný termín. Vyhovovalo by vám to?“

„Trvá to dlho?“

„Prvá schôdzka trvá asi hodinu.“

Pozriem na svoj rozvrh. „To by malo byť v poriadku.“

„Tak vás teda zapíšem.“

„Skvelé, ďakujem.“ Už chcem položiť telefón, ale počujem, že do slúchadla mi ešte niečo hovorí. „Prepáčte, nerozumela som vám.“

„Potrebujem vedieť vaše meno.“

„Ach, samozrejme, prepáčte. Volám sa Anne Blythová.“

Na chvíľku nastalo ticho. „Blythová?“

Udávajú ľudia zoznamovacím službám falošné mená? Veďkeby som uviedla falošné meno, bola by som taká hlúpa, aby som použila to isté meno, ako má firma, ktorej volám?

„Áno, presne tak.“

„Fajn, slečna Blythová, ste objednaná na zajtra na druhú.“

Zaznačím si schôdzku do kalendára, položím telefón a cítim nervozitu a zároveň vzrušenie. Otáčam sa na stoličke, až sa mi krúti hlava, ako keď som bola malá.

Chcem mať muža, chcem mať muža, muža a s ním dom.


32

3. kapitola

Za zrkadlom

Na druhý deň o druhej sa elegantným skleným výťahom veziem

na dvadsiate poschodie. Dvere sa otvoria a podľa smeroviek idem

po chodbe s hustým kobercom do kancelárie Blythe & Company.

Zastanem pred sklenými dverami a nazriem dnu. Čakáreň je

prázdna, sedí tam iba recepčná, ktorá pracuje na veľkomstriebornom počítači. Má hladké tmavohnedé vlasy a priliehavýtmavomodrý kostým. Hodí sa do tohto luxusného prostredia. Som

rada, že som si obliekla svoju najlepšiu čiernu sukňu a zelenú

blúzku, ktorá sa mi hodí k očiam.

Zhlboka sa nadýchnem a otvorím dvere. „Dobrý deň, som Anne Blythová. Mám dohodnutú schôdzku.“

Žena na mňa pozrie nezúčastneným prázdnym pohľadom. „Pravdaže, slečna Blythová. Stretnete sa s pani Cooperovou. O chvíľku bude pri vás. Sadnite si, prosím, tamto.“ Ukáže mi na čakáreň.

Sadnem si do sivého koženého kresla. Na tíkovomkonferenčnom stolíku leží kôpka lesklých časopisov. Vyberiem si Atlantic Monthly a listujem v ňom. Po chvíľke počujem tiché zakašľanie a zdvihnem pohľad. Predo mnou stojí asi štyridsaťpäťročná žena.


33

Manľel na objednávku

Je približne rovnako vysoká ako ja, chudá, takmer podvyživená,

so svetloplavými vlasmi stiahnutými do tuhého uzla. Mábledomodré oči a ostrý nos.

„Slečna Blythová?“ podáva mi ruku. „Som SamanthaCooperová. Teší ma.“

Vstanem a potrasiem jej rukou. Je suchá a studená. „Aj mňa teší.“

„Nech sa páči za mnou.“

Vojdeme do dverí v tmavohnedej stene za recepčnou a podlhej chodbe ideme do rožnej kancelárie. Všetky steny sú sklené a žalúzie sú zdvihnuté, takže máme nádherný výhľad na centrum mesta a kúsok sivomodrej rieky za ním. Pani Cooperová sa usadí za svoj veľký mahagónový stôl a ja na stoličku pre hostí. Stôl je dôkladne uprataný a takmer prázdny. Je na ňom iba telefón aveľká podložka.

„Čo pre vás môžem urobiť, slečna Blythová?“ Jej prízvuk sa dá ťažko zaradiť. Je kultivovaný a naznačuje čosi v pozadí.Britský? Francúzsky? Južanský? Neviem to rozoznať.

„No, zrejme by ste mi mohli nájsť muža, za ktorého by som sa mohla vydať,“ zažartujem.

„Pravdaže. To robíme. Ako ste sa o nás dozvedeli?“

„Vlastne je to zábavná historka...“

Porozprávam jej, ako som našla vizitku Blythe & Company na ulici a prečo som ju zdvihla.

„Takže vy sa naozaj voláte Blythová?“

„Áno. Ľudia vám udávajú falošné mená?“

„Boli by ste veľmi prekvapená, čo všetko ľudia robia, slečna Blythová.“

Predpokladám, že sa pri svojej práci stretáva s mnohýmičudákmi. Dúfam, že takých vyradia...

„Pravdaže, chápem.“


34

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

„Zvyčajne nás odporúčajú bývalí klienti. Vaša situácia je dosť... nezvyčajná. Vlastne, nepamätám si, kedy naposledy sme prijali niekoho, kto nám nebol odporučený.“

„Hmm, teda, no... ak potrebujete nejaké odporúčanie alebo...“

Prečo to vravím? Prečo by som potrebovala odporúčanie, aby som mohla použiť služby zoznamovacej kancelárie?

„Ďakujem za vašu ponuku. Dáme vám vedieť, ak to bude potrebné.“

„Pokúsila som sa vyhľadať si vás na internete...“

„A nenašli ste nič? Áno, sme veľmi diskrétni. Je to jedna znašich zásad. Ak budete používať naše služby, aj od vás budeme vyžadovať diskrétnosť.“

„Rozumiem. Tak ako to vlastne funguje?“

„Ospravedlňujem sa. Naši klienti zvyčajne poznajú našemetódy už pred stretnutím. Začneme podrobným opisompredchádzajúcich ľúbostných vzťahov a psychologickými testmi. To tvorí základ nášho vyhodnotenia, či budete vhodný subjekt pre naše služby. Ak dostanete povolenie pokračovať, použijeme našeodborné znalosti, aby sme vám našli vhodného partnera.“

Vyhodnotenie, povolenie? „Odmietate ľudí?“

„Každý deň, slečna Blythová.“

Zvláštne.

„Nevedela som, že ste takí exkluzívni.“

„Dospeli sme k záveru, že je to jediný spôsob, ako môžeme fungovať úspešne.“

„A ste veľmi úspešní?“

„Máme deväťdesiatpäťpercentnú úspešnosť,“ odpovedá vecne, ako keby mi hovorila, že obloha je modrá.

„Fíha.“

„Veru tak. Chápete teda, prečo tak dôsledne vyberáme, koho prijmeme.“


35

Manľel na objednávku

Áno. Alebo možno beriete iba ľudí, ktorí si vezmú hocikoho, koho im predhodíte.

„Myslím, že áno, ale psychologické testy? To sa mi zdá trochu neobyčajné.“

„Ubezpečujem vás, že psychologický posudok je dôležitásúčasť nášho procesu. Zabezpečuje, aby obe osoby boli rozhodnuté a pripravené a zvládli tlak, ktorý súvisí s využitím našich služieb. A okrem toho takto vyraďujeme čudákov.“ Pri tých slovách sa usmeje. Predpokladám, že tento žart použila už viackrát.

Aj ja sa usmejem. „Všetko znie veľmi seriózne.“

„Myslíte si, že nájsť vám manžela nie je seriózna úloha, slečna Blythová?“

Viem, že na túto otázku existuje správna odpoveď, ale mám pocit, že všetko, čo som tu doteraz povedala, bolo nesprávne. Pokúsim sa zmeniť tému.

„Takže aký je ďalší krok?“

„Keď vyriešime otázku poplatku, môžeme vám dohodnúťtermín na testy.“

„A aký je váš poplatok?“

„Znova sa ospravedlňujem. Postupujem, ako som zvyknutá. Poplatok je desaťtisíc dolárov.“

Prudko sa nadýchnem. „Desaťtisíc dolárov? Nie je to dosťzávratná suma na zoznamovaciu službu?“

„Zoznamovaciu službu? Och, nie, slečna Blythová, my nie sme zoznamovacia služba. My zabezpečujeme dohodnuté manželstvá.“

O tridsať minút som znovu na ulici, poťahujem si golier blúzky

a snažím sa dýchať. Zovšadiaľ sa ozýva trúbenie áut a škrípanie

prevodoviek a mám problém spomenúť si, na čom som sa


36

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

hodla v kancelárii pani Cooperovej. Viem iba to, že zvieramletáčik plný faktov a čísel a zajtra mám termín na psychologický test.

Už len pri pomyslení na to môj mozog pracuje nadčas.Dohodnuté manželstvo. Dohodnuté manželstvo. V nijakom prípade.

V nijakom prípade.

Potrebujem poriadny drink a cigaretu, lenže je neprijateľné, aby novinári pili alebo fajčili v práci. Som si istá, že od zavedenia tejto politiky produktivita klesla o päťdesiat percent, ale to nie je podstatné.

Zvyšok popoludnia sa usilujem urobiť si prieskum o čistiacich prostriedkoch ohľaduplných k životnému prostrediu, no namiesto toho si vygooglim dohodnuté manželstvá a čítam dlhý zoznam nájdených stránok. Zdá sa, že v Severnej Amerike sadohodnuté manželstvá obmedzujú na pochybné televízne reality šou, v ktorých vystupujú sexi slobodní dvadsiatnici, ale vmnohých iných krajinách je to prax využívaná dodnes. A nielen v krajinách, kde nie je ženám dovolené voliť. Napríklad vzdelané indické ženy stále vo veľkej miere uzatvárajú dohodnutémanželstvá. Ak možno súdiť podľa percenta rozvodovosti, takétomanželstvá sú úspešné.

Keď si prezerám stránky a oddeľujem fakty od bláznivej fikcie, spomínam si na útržky viet pani Cooperovej.

Vysvetľovala, že náklady na túto službu sú také vysoké preto, lebo zahŕňajú aj dovolenku all-inclusive. Po mnohýchexperimentoch (nemohla som sa odhodlať a spýtať sa, čo to znamená),zistili, že najlepšia politika je utajovanie. Očividne je v našej láskou posadnutej spoločnosti prijateľnejšie spontánne sa vydať za úplne cudzieho človeka na dovolenke, ako sa vydať na základe riadeného výberu. Na ten účel poslúži táto all-inclusive dovolenka.

Spomenula tiež akúsi terapiu ako súčasť programu.Odporúčané minimum je párová terapia aspoň raz do roka.


37

Manľel na objednávku

lom má pomôcť vyrovnať sa s prechodným obdobím a naučí ich

filozofiu priateľstva v manželstve. To je jeden z dôvodov ich

úspešnosti.

A potom mi oznámila, že pred stretnutím neuvidím ani len fotografiu dotyčného.

„Nijakú fotografiu?“

„Nie,“ potvrdila rozhodne.

„Prečo nie?“

„Lebo naše romantické očakávania často vychádzajú z našej predstavy o tom, čím je príslušník opačného pohlavia pre nás príťažlivý. Ak by ste uvideli fotografiu muža, ktorého vámvyberieme, a nevyzerá tak, ako by ste si predstavovali, nikdy satomuto procesu celkom neotvoríte a pravdepodobne zlyháte. Veríme, že manželstvo založené na priateľstve – na spoločných cieľoch a zážitkoch – funguje dlhodobo.“

„Neuvidím ho ani predtým, ako sa zosobášime? Veď potom ho aj tak uvidím. Ak je mojím problémom vzhľad muža, čo sa zmení po svadbe?“

„Vy sa zmeníte,“ ubezpečila ma.

„Ja sa zmením?“

„Áno.“

„Ako viete?“

„Fakt, že ste tu, znamená, že sa meníte. Tento procespokračuje počas terapií, ktoré máte pred sobášom a po ňom.“

Nepripomenula som, že som tam neprišla po manžela, iba som hľadala niekoho, s kým by som chodila. Keď však o tom premýšľam v pokoji svojej pracovnej kóje, niečo z toho, čopovedala, sa mi zapáčilo. Možno sa naozaj môžem zmeniť. Viem, že to potrebujem.

Mohlo by to fungovať? Naozaj by mohli maťdeväťdesiatpäťercentnú úspešnosť? Je láska iba fasáda, rozptýlenie? Naozaj


38

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

môžem získať to, čo chcem, lebo stále čakám, kedy sa zjaví láska

môjho života?

Zaženiem tie myšlienky. Dohodnuté manželstvo nebude, lebo stojí desaťtisíc dolárov. Lebo je to bláznivý nápad. Lebo sanevydám za úplne cudzieho človeka. Lebo v manželstve ide o lásku.

Alebo nie?

Po práci mám schôdzku so Sarah v indickej reštaurácii vhotelovej hale. Je rovnako vzdialená od jej i mojej práce a jedávame

v nej asi raz za mesiac. Je to tam trochu gýčovité – steny súterakotové a šafránovožlté, pokryté zväčšeninami fotografií Tádž

Mahálu –, ale jahňacie šag je najlepšie v meste.

Sarah je už tam, ako zvyčajne, sedí za stolom, ktorý osvetľuje obrovské akvárium vstavané do steny. Prichytím ju, ako obdivuje svoj snubný prsteň, od ktorého sa odráža modré svetlo z vody.

„Dobre, dobre, veď som dievča,“ hovorí a smeje sa sama na sebe.

„Ja som o tom nikdy nepochybovala. Ukáž, nech sa poriadne pozriem.“ Hanblivo mi podáva ruku. Je to krásny hranatýdiamant na platinovej obrúčke. Typický pre Sarah. „Je krásny. Perfektný.“

Znovu naň pozrie a položí si ruku do lona. „Naozaj je.“

„Tak mi všetko porozprávaj.“

„Veď už som ti všetko povedala.“

Viem, ale nepočúvala som ju, lebo som rozmýšľala, prečo si nikto nechce vziať mňa.

„Porozprávaj mi to osobne. Všetko mi povedz.“

„No... pamätáš si na naše prvé rande v portugalskej reštaurácii na Elm Street?“

„Pravdaže.“


39

Manľel na objednávku

„Tak on ma tam zase zobral a zopakoval to. Pamätal si každý malý detail: predjedlo, ktoré sme si objednali, víno, aj kde sme sedeli... Niekedy uprostred večere sa začal správať akosi čudne, prevrhol pohár s vodou a potom aj s vínom, každých pár minút kašľal, akoby mal niečo v hrdle. Už som si vážne začala myslieť, že sa chce so mnou rozísť.“

„Sarah, ty si si predsa nemohla myslieť, že sa s tebou rozíde!“

Prikyvuje. „Myslela som si to, naozaj. Sedela som tam auvažovala som, ako to zvládnem. Mám byť pokojná, alebo mámdostať hysterický záchvat priamo v reštaurácii?“

„Na ktorú stranu si sa prikláňala?“

„Zostať pokojná.“

„Akože inak.“

Vyplazí mi jazyk.

„No v skutočnosti...“ pobádam ju ďalej.

„Dobre, no tak tam sedím celá vydesená, keď on si odrazu kľakne na jedno koleno, chytí ma za ruku a povie mi, že si nevie predstaviť život bezo mňa. A nakoniec z neho vyjde: Prosím, staň sa mojou ženou.“

Sarah začne slziť a aj ja cítim, ako mi sťahuje hrdlo.

„Pokračuj.“

„Vytiahol prsteň a ja som sa vážne rozplakala. Nebola som schopná urobiť nič, iba prikývnuť, že áno, a on mi navliekol prsteň na prst. A potom všetci v reštaurácii začali tlieskať.“

Sarah zružovejú líca. Dáva prednosť súkromiu, a tak maprekvapilo, že Mike ju požiadal o ruku na takom verejnom mieste.

„Uch-och.“

„Nie, bolo to okej. Prekvapilo ma to. Myslela som si, že sa mi nebude páčiť požiadanie o ruku na verejnosti, ale nie. Vôbec mi to neprekážalo.“ Túžobne si otáčala prsteň na prste.


40

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

„To je skvelé, Sarah. Naozaj sa teším.“

„Ďakujem, ale dosť bolo o mne. Čo máš ty?“

Predstavím si rozhovor s pani Cooperovou, ale v nijakompríade jej o tom nemôžem povedať. Sarah by zostavila zoznam dôvodov, prečo by som to nemala urobiť, a ten si dokážemzostaviť aj sama.

„Och, nič zvláštne.“

„Ako postupuješ s knihou? Zapracovala si už tie zmeny?“

„Áno, konečne.“

„No a čo teraz?“

„Teraz čakám, či sa mi ozvú vydavatelia, ktorým Nadia poslala moju knihu.“

Nadia je moja literárna agentka. Pred šiestimi mesiacmisúhlasila, že bude zastupovať moju knihu Domov. Sú to vzájomnepreletené príbehy skupinky priateľov zo strednej školy a udalosti po ich návrate domov na stretnutie po desiatich rokoch.Pravdaže, všetko sa krúti okolo ľúbostného vzťahu Lauren a Bena –stredoškolských zaľúbencov, ktorí sa rozišli a možno sa dajú znovu dokopy.

Zatvári sa súcitne. „To musí byť ťažké. Iba čakať.“

„Usilujem sa na to nemyslieť.“

„A to sa ti ako darí?“

Usmievam sa. „Asi tak, ako by si čakala. Stále si kontrolujem e-maily a odkazovače.“

„Viem, že sa bude predávať. Je skvelá.“

Niekedy jej verím, keď mi to hovorí – v tie dni, keď si myslím, že moja kniha by mohla byť dobrá. Sú však aj dni, keď by som ju najradšej strčila do skartovačky, a vtedy som presvedčená, žeSarah je ku mne iba milá.

Prichytím ju, ako si znovu obzerá prsteň.

„Si šťastná?“


41

Manľel na objednávku

„Napodiv šťastná.“

Načiahnem sa ponad stôl a stisnem jej ruku.

„Mám ťa rada, Anne.“

„Aj ja ťa mám rada.“

A odrazu si myslím, že možno priateľstvo naozaj stačí.

Keď prídem z večere domov, vlasy mi páchnu rascou a žalúdok

mi ide prasknúť, lebo som sa prejedla. Klesnem na ten príšerný

zdedený gauč. Prikryla som ho zelenou prikrývkou z Pottery

Barn a je takmer pohodlný. Keď si našetrím trochu peňazí,vyhodím ho ako prvý.

Triedim kopu pošty, ktorá sa nahromadila za posledných pár dní. Väčšinou sú to účty a nevyžiadaná pošta, ale je tu aj jasnočervená obálka s vianočným pozdravom od mojej priateľky Janey. Je to kamarátka z vysokej školy, s ktorou som v poslednom čase stratila kontakt. Všimla som si, že po rozchode so Stuartom sa vzďaľujem svojim priateľom. Keď som so Stuartom začala chodiť, môj život sa veľmi nelíšil od toho, akým som žila navysokej škole. V týždni sme sa venovali práci a cez víkendy zábave. Mala som pocit, že to tak zostane navždy. Lenže niekdemedzi tou trojitou dávkou Jacka Danielsa, ktorá upútala Stuartovu pozornosť, a prečítaním jeho e-mailov sa to všetko zmenilo.Janey, Nan a Susan sa vydali a začali rodiť deti. A napriek tomu, že po dvadsiatke vykrikovali, že by rozhodne nebývali niekde, kde sa po jedenástej nedá ísť na pohárik, ani jedna z nich už nebýva v meste. Janey sa nedávno narodilo bábätko, chlapček, ktorého pomenovali Tanner. Jeho okrúhla tvár sa na mňausmieva z chutnej karty. Veselé Vianoce prajú Jennerovci! stálo na nej. Pozri, čo som dokázala, kým si ty strácala čas s tým naničhodným podvodníkom!kričí z nej.


42

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

Tanner Jenner. Úbohé dieťa.

Hodím pohľadnicu na konferenčný stolík a zabalím sa doflísovej deky. Začnem čítať autobiografiu Andreho Agassiho Open. O pol hodiny som do knihy celkom pohrúžená, čo sa mi vposlednom čase už dávno nestalo.

Zľaknem sa, keď zazvoní telefón. „Tu som.“

„Nemôžeš sa ohlásiť do telefónu ako normálny človek?“

„Ahoj, mami. Zase pozeráš C . S. I .?“

„Ako si vedela?“

Lebo hučí v pozadí ako zvyčajne.

„Len som si tipla. A prečo voláš, keď dávajú tvoj program?“

„Už som to videla.“

„Tak prečo to sleduješ?“

„Nemám nič lepšie.“

„Čo sa deje?“

„Nemôžem zavolať svojej dcére len tak?“

Nevedno prečo som sa nahnevala. Často takto reagujem na svoju matku.

„Jasné, že môžeš. Ibaže zvyčajne to nerobievaš.“

„No... včera som sa rozprávala s tvojím bratom.“

„Čo má Gil nové?“

Áno, je to tak. Moja mama ma nielenže pomenovala Anna Shirley Blythová, ale môj starší brat sa volá Gilbert – ako láska Anny zo Zeleného domu. Zázrak, že som doteraz nepotrebovala psychoterapeuta.

„Cathy je tehotná!“

Ako inak. Môj brat sa oženil, keď mal dvadsaťosem, o rokneskôr sa mu narodilo prvé dieťa a odvtedy ďalšie dve. Teraz mám tri netere a toto štvrté tehotenstvo je presne podľaharmonogramu. Z celej rodiny mi je tak trochu na vracanie, asi od žiarlivosti, ale predstieram niečo iné.


43

Manľel na objednávku

„To je ale prekvapenie.“

„Nemusíš byť taká sarkastická. Mala by si si brať zo svojho brata príklad.“

„Viem, že ty to čakáš.“

„Čo tým chceš povedať?“

„Že nie každý sa musí oženiť alebo vydať a mať deti, mama.“

Hoci presne to chcem, v nijakom prípade jej to nemôžempriznať. Neviem prečo, ale medzi nami to vždy bolo takto.

Vzdychne si. „Chceš byť navždy sama?“

„Pravdaže nie.“

„Tak teda?“

„A čo s tým mám robiť? Nerozhodla som sa byť sama.“

„Nie?“

„A to čo malo znamenať?“

„Nie si vydatá. Veď ani s nikým nechodíš.“

„A je to moja chyba?“

„Podľa mňa boli tvoji frajeri úplne v poriadku. Si veľmi prieberčivá.“

Je celkom logické, že si to myslí, lebo som sa jej nikdynezdôverila s nechutnými detailmi, no tentoraz zašla priďaleko.

Pokúšam sa hovoriť pokojne, i keď pokojná vôbec nie som. „To nie je fér. Nerozprávam ti, prečo sa moje vzťahy končia, ale to neznamená, že na to nemám dostatočný dôvod. Prečo simyslíš, že som na vine ja?“

„A čo Stuart?“

Pevne chytím telefónnu šnúru. „Čo je s ním?“

„Vyzeral fajn.“

„Stuart bol sviniar, klamal a podvádzal ma.“

Nahlas sa nadýchne. „Mierni sa vo výrazoch, Anne.“

„Prepáč.“

„Hm. Ako som to mala vedieť? Nikdy nám nič nepovieš.“


44

CATHERINE MCKENZIEOVÁ

Áno, ale ktovie prečo.

„Nepoviem vám všetko preto, lebo nechcem, aby ste ma stále súdili.“

„To nie je fér. Vieš, že sme ťa vždy podporovali.“ Hlas sa jej trasie, akoby sa šla už-už rozplakať.

Och, došľaka.

„Pozri, nerozčuľuj sa, dobre?“

Potiahne nosom. „Nechcem, aby si zostala sama, Anne. Chcem, aby si bola šťastná.“

„Ja viem, mama. Aj ja to chcem.“

„Chceš sa vydať?“

„Áno.“

„A mať deti?“

„Možno nie toľko ako Gil, ale aspoň dve.“

„Ak budeš mať chlapca a dievča, môžeš ich pomenovať Diana a James.“

Sú to mená dvoch detí Anny zo Zeleného domu. Moja matka je tým posadnutá.

<


       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist