načítání...


menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Maisie na stope 1 Prípad ukradnutej mince – Holly Webbová

Maisie na stope 1 Prípad ukradnutej mince

Elektronická kniha: Maisie na stope 1 Prípad ukradnutej mince
Autor: Holly Webbová

– Nová malá detektívka v akcii! Od obľúbenej autorky Holly Webbovej. – Maisie zachráni opusteného psíka a ten ju rýchlo nasmeruje k jej prvému prípadu. Mäsiarskeho poslíčka Georgea vyhodia z práce pre krádež, no ona je presvedčená o ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: slovensky
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  129
+
-
4,3
bo za nákup

hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9% 100%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2018
Počet stran: 176
Jazyk: slovensky
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-566-0397-0
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Nová malá detektívka v akcii! Od obľúbenej autorky Holly Webbovej.

Maisie zachráni opusteného psíka a ten ju rýchlo nasmeruje k jej prvému prípadu. Mäsiarskeho poslíčka Georgea vyhodia z práce pre krádež, no ona je presvedčená o jeho nevine. Nastal čas, aby vyskúšala svoje detektívne schopnosti a vyriešila záhadu chýbajúcich mincí…

Zařazeno v kategoriích
Holly Webbová - další tituly autora:
O ztracené Rosičce O ztracené Rosičce
Šmudla se ztratil Šmudla se ztratil
Magická zvířata - Křečkovy zázraky Magická zvířata
Magická zvířata - Králíkovo tajemství Magická zvířata
Vánoční příběhy: Snížek Vánoční příběhy: Snížek
Vánoční příběhy: Stopa Vánoční příběhy: Stopa
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Maisie na stope 1

Prípad ukradnutej mince

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.albatros.sk

www.albatrosmedia.sk

Holly Webbová

Maisie na stope 1 Prípad ukradnutej mince – e‑kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2018

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.


ALBATROS


Jonovi, Tomovi, Robinovi a Willovi

HW

Janine a Kath, s láskou

ML


Prípad ukradnutej mince

Albatros


Albion Street 31, Londýn

Podkrovie:

Maisina starká a slúžka Sarah-Ann

Tretie poschodie:

Izby slečny Laneovej

Druhé poschodie:

Izby madam Lorimerovej

Prvé poschodie:

Izby profesora Tobina

Prízemie:

Vstupná hala, obývačka a jedáleň

Suterén:

Maisina izba, kuchyňa a východ na dvor




Maisie Hitchinsová s otvorenými ústami sledo­

vala, ako známy detektív Gilbert Carrington

trieli nadol po schodoch penziónu, v ktorom

býva, a zároveň si oblieka kabát. Jeho verný

spolupracovník major Edward Lamb sa hnal

za ním a v rukách zvieral oba ich klobúky. Na­

sadli do drožky a tá s rachotom odfrčala.

9

P

r

v

á

k

apitol

a


Maisie si pri pohľade na vzďaľujúcu sa dvojkolesovú drožku sťažka vzdychla. Kam asi idú? Určite to bude niečo vzrušujúce. Prena­ sledujú azda zlodejov šperkov? Práve včera sa v novinách dočítala, že sú konečne na stope larradinským rubínom. V novinovom článku sa písalo, že teraz určite zamieria do Indie, pravdepodobne cez Paríž, či dokonca cez Madrid. Pripadalo jej to skvelé. Zaujímavá predstava, uvažovala Maisie. Treba sledovať odtlačky topánok, indície, naháňať zlodeja...

Prach, ktorý zvírili kopytá koňa, čo ťahal drožku, pomaly klesal nadol. Maisie pokra­ čovala v ceste. Starká už určite čaká na rybu, ktorú potrebuje na prípravu večere pre ná­ jomníkov. Maisina starká bola správkyňou nájomného domu a všetok svoj čas trávila plnením požiadaviek večne nespokojných ná­

10


jomníkov. Maisie neveselo, šuchtavo kráčala po chodníku. Ryba páchla a tekutina z nej presakovala cez premočený papierový obal. Bola si takmer istá, že Gilbert Carrington vô­ bec neje ryby. Pravdepodobne svoju domácu poučil, aby mu ich nikdy nenaservírovala. Určite nie s petržlenovou omáčkou, ktorú Maisie neznáša. A len preto, že madam Lori­ merová, ktorá býva na druhom poschodí nájomného domu, obľubuje jedlá pripravené z rýb, bude musieť to isté večerať aj Maisie.

No napokon, pomyslela si Maisie, keby ju starká nebola poslala po rybu, nemala by prí­ ležitosť uvidieť Gilberta Carringtona. Trochu pookriala. Je azda na ceste do Scotland Yar­ du? Rozriešil už záhadu s rubínmi?

Maisie kráčala pomaly, pohojdávala koší­ kom a snívala. Ak pôjde vždy, keď bude po­

11


trebné niečo priniesť, po Laurence Road, kde

býva Gilbert Carrington, je možné, že skôr či

neskôr uvidí niekoho, kto sa bude uchádzať

o pomoc skúseného detektíva? Šťastie, že je to

tak blízko pri nájomnom dome starkej na 

Albion Street. Keby tak zahliadla niektorého

z jeho klientov skôr ako on a prišla na niečo

ohromujúce! Potom by mu mohla pomôcť vy­

riešiť záhadu.

Maisie sa usmiala pri predstave, ako tento

skvelý muž prechádza z jednej izby do druhej.

Azda má na stenách a poličkách veľa zvlášt­

nych vecí, ktoré získal pri svojich dobrodruž­

stvách. Čudesné africké kopije, putá, úžasné

šperky, čo mu darovali ľudia, ktorým zachrá­

nil život... Drahocenné mapy... Carrington

pritom určite fajčí fajku – často s ňou bol

vyobrazený na novinových ilustráciách, takže

12


13

Maisie vedela, že ju má. Raz si požičala fajku

od mladého muža, ktorý býval v zadnej spálni

na treťom poschodí, no keď si z nej potiahla,

bolo jej zle. A mladý muž nezaplatil nájomné,

takže už nemala príležitosť skúsiť to znova.

Nebola si však istá, či je na to, aby človek mo­

hol byť skvelým detektívom, nevyhnutné fajčiť

fajku, i keď by jej to pomohlo vžiť sa do tejto

roly.


14

„Edward,“ povzdychol by si. „Jednoducho na to neviem prísť. Niečo tu chýba. Nejaká veľmi dôležitá indícia...“ A Maisie by tam presne v tej chvíli vkročila a povedala mu, o čo ide.

Pretože aj Carrington môže mať zlý deň, povedala si Maisie. Stačí, aby prechladol. S upchatým nosom nemôže skvelý detektív zacítiť stopu, a pach je niekedy skutočne dôle­ žitý.

Keby mala práve teraz nádchu, necítila by nepríjemný rybí zápach.

Maisie zdvorilo odstúpila nabok, aby moh­ la vôkol nej prejsť staršia dáma v pekných čiernych hodvábnych šatách a nezvyčajne veľ­ kom klobúku. Usilovala sa na ňu pozerať tak, akoby to urobil Gilbert Carrington – všímala si podrobnosti.

Nanešťastie stará dáma vyzerala presne tak, ako treba. Nijaká zvláštna farba na lí­ cach. Ani zvláštny šperk. No Maisie si mohla úlohu detektíva aspoň nacvičovať.

Ďalší závan rybej arómy jej pripomenul pachy. To by si mala overiť. Azda zo starej dámy cítiť... Maisie sa zamračila, usilovala sa prísť na to, čo by to mohlo byť. Muselo by to byť niečo nezvyčajné a pozoruhodné.

Rozvážne ovoniavala. Zacítila zvláštnu vôňu. Len nevedela hneď prísť na to, o čo ide.

Aníz! Maisie sa prekvapene obzrela cez plece. Samozrejme, stará dáma asi práve jed­ la anízové cukríky, hoci na to nevyzerala. Sú to detské cukríky. Takáto decentná dáma by mala voňať niečím, čím zvyčajne voňajú dámy v jej veku. Fialkovými cukríkmi a levanduľo­ vým likérom.

Maisie sa blažene zachvela. Stará dáma je možno v skutočnosti vrahyňa a použila anízo­ vú esenciu, aby zmiatla strážneho psa v dome svojej obete. Každý vie, že psy majú rady aníz.

Urobila pár krokov, aby sa znova priblížila k dáme, ktorá kráčala po vydláždenom chod­ níku a jej hodvábne šaty šuchotali. Nevyzera­ la ako vrahyňa, no človek nikdy nevie. Maisie zatajila dych a uvažovala, či v jemnej čiernej kabelke so zaťahovacou šnúrkou neschováva zbraň. Siahla do vrecka, vytiahla zápisník a zvyšok ostrúhanej ceruzky. Azda bude tieto veci potrebovať na zapisovanie svojich postre­ hov...

Stará dáma zrejme vycítila, že ju niekto sleduje, obrátila sa a cez cviker v tenkom po­ zlátenom ráme, ktorý si vybrala z malej čier­ nej kabelky, uprela na Maisie prenikavý po­

16


17

hľad. Mimoriadne mrazivý pohľad. Maisie to

vzdala. Bola si takmer istá, že v malej čiernej

kabelke nie je dosť miesta na dýku či pištoľ.

Rýchlo odkráčala za roh ulice a nadávala si,

že bola neopatrná a viditeľná. Byť detektívom

je ťažké. Gilbert Carrington by nedopustil,

aby ho niekto zbadal.


18

Maisie sa tak hanbila za seba a za svoj zbabraný pokus o pátranie, že takmer ne­ zbadala vrece. No, samozrejme, všimla si ho, keď prechádzala popri uličke medzi domami. Bola všímavou osobou. To jej dodávalo istotu, že keby mala príležitosť, bola by v úlohe de­ tektíva dobrá. Doma mohla akurát tak nájsť niečo, čo štrikovala madam Lorimerová, a to bolo takmer určite pod poduškami na po­ hovke. Jednoducho stačilo sledovať omrvinky z keksov a zistiť, kde stará dáma sedela pred odchodom z izby.

Na uliciach bolo oveľa viac príležitostí na  pátranie. No po tom, čo na ňu dáma s cvikrom uprela mrazivý pohľad, si želala len jedno – rýchlo prísť domov a odovzdať starkej košík s rybou.

Si zbabelá, Maisie Hitchinsová, nadávala si v duchu. Čo ak to bola skutočná vrahyňa? Stačil jediný zlostný pohľad a zutekala si ako vypla­ šená sliepka.

Nuž... pri troche šťastia bude mať starká dobrú náladu (ak jej všetci zaplatili nájom­ né včas a nik sa neponosoval na prach v izbe alebo na to, že slúžka Sarah­Ann rachotila s kozubovým náradím). Maisie by sa mohlo prepiecť dokonca aj to, že sa trochu oneskori­ la. Hádam nestratila pri snorení na Laurence Road priveľa času. No popoludňajšie slnko sa už očividne vytrácalo. Náhlila sa popri kope odpadu na konci malej uličky, ktorá viedla k blatistému okraju kanála, a zahliadla od­ lesk zapadajúceho slnka na vode.

Niečo ju však prinútilo vrátiť sa. Prečo je na vyplavenom odpade vrece? Rozhodne to bolo dobré vrece, bez trhlín a dier. Zvláštne bolo aj to, že bolo zviazané kusom starého špagátu. Prečo sa niekto unúval zviazať ko­ niec vreca, ktoré zahodil? A bolo mokré. To ju prinútilo obrátiť sa a bola na seba pyšná. Tie­ to veci si všimla bez toho, aby si to uvedomila.

Buď bolo vrece v kanáli, alebo v ňom bolo niečo mokré, z čoho presakovala tekutina. A možno oboje.

Keďže Maisie skutočne dúfala, že v malej čiernej kabelke starej dámy je ukrytá zakr­ vavená dýka, pripadalo jej zvláštne, že sa jej teraz nechce rozviazať vrece a zistiť, čo v ňom je. Skutočný detektív by nezaváhal, dohovárala si zlostne. No čo ak je tam dýka? Či ešte hor­ šie, niečo, pri čom niekto dýku použil? Občas počula desivé príbehy o kusoch ľudského tela. Gilbertovi Carringtonovi raz na vyriešenie prípadu vraždy stačila pečiatka na malom hnedom papierovom balíčku. Naskočili jej zi­ momriavky.

A vtedy sa vrece pohlo a ozvalo sa zúfalé kňučanie.

Maisie zalapala po dychu, pustila košík s rybou a hneď sa dala do rozväzovania pre­ močeného špagátu. Vedela, že je tam zviera – podľa všetkého pes. „Niekto ťa hodil do kaná­ la?“ zašepkala. Usilovala sa pretrhnúť uzol a ryšavé kučery jej padali pred oči. „Dúfam, že nehryzieš, hoci by som ti to ani nemala za zlé. Ako dlho si tam bol?“ Napokon uvoľni­ la špagát a vrece jemne odhrnula.

Pozerala na ňu špinavá sivo­biela tvárič­ ka s hnedými ušami a tmavohnedými očami. Šteniatko! Obe ušká malo úzkostne sklopené a hľadelo na Maisie tak, akoby očakávalo, že naň nakričí.

22

„Si zranený?“ spýtala sa ustarostene a uva­

žovala, prečo psík nevyliezol z vreca a neušiel.

Očakávala, že zmizne hneď, len čo ho vyslobo­

dí. „Možno si len priveľmi vystrašený a bojíš

sa okolo mňa prejsť...“ zamrmlala a odstúpila.

Psík pohol labkami a opatrne sa vyslobodil zo záhybov vreca. Vzápätí pribehol k Maisie a sadol si k jej nohám.

„Choď domov!“ povedala mu Maisie. Potom vzdychla a pokrútila hlavou. „Samo­ zrejme, nemôžeš, to bolo odo mňa hlúpe. Asi nemáš domov. No so mnou nemôžeš ísť. Star­ ká by psa v dome nestrpela. Psy sa rýchlo zašpinia a zablatia. Nechce mať doma ani mačku – hovorí, že zvieratá roznášajú nečis­ totu.“

Psík na ňu len pozeral a ani sa nepohol. Vedela, že by ho mala od seba odohnať, no nemohla. Videla, že chce, aby sa ho ujala. A niekto sa už pokúsil to úbohé malé stvore­ nie utopiť. Ak ho nevezme so sebou domov, takýto malý zúbožený psík nezostane v lon­ dýnskych uliciach nažive dlhšie ako deň. Ak

23


24

vojde do zlej uličky, niekto si z neho spraví klobásu.

„Starká nebude rada, ak ťa prinesiem do­ mov,“ zamrmlala. „Budeš sa musieť skrývať.“

Psík potriasol ušami, akoby sa z nich usilo­ val dostať zvyšky vody.

„Nuž, a nerada to hovorím, ale smrdíš. Mala by som ťa okúpať,“ vzdychla Maisie. „Azda pod pumpou. Neviem si predstaviť, ako by som ťa prepašovala do kúpeľne pre nájom­ níkov. Niekto by nás určite uvidel.“ Čupla si a pohladkala psíkovi uši. Keď sa ho dotýkala, privrel očká tak blažene, až si uvedomila, že pravdepodobne má blchy.

No ako si sa dostal z kanála? uvažovala Mai­ sie. Vzala kôš s rybou, znova vykročila a psík cupkal tak tesne pri nej, že sa jej chvostíkom obtieral o topánky. „To vrece bolo dosť veľké. Asi si sa v ňom hýbal tak, že zostalo plávať na hladine, a potom ho aj s tebou voda vypla­ vila. Ak to tak bolo, mal si veľké šťastie.“

Psík na ňu pozrel hrdo a dôrazne, akoby chcel povedať, že sa o svoje šťastie postaral sám, a Maisie sa zasmiala. Teraz, keď trochu uschol, jedno z uší mu odstávalo vo zvláštnom uhle, tak trochu bokom, akoby mal odvážny frajerský klobúk. Ako ho mohol niekto chcieť utopiť?

„Myslím,“ uvažovala nahlas, „že každý dobrý detektív má verného spoločníka. Gil­ bert Carrington má majora Edwarda Lamba. Hovorí sa, že je to udatný bojovník. V Morning Post písali, že má vo vychádzkovej palici kord a najmenej dvakrát zachránil Gilbertovi Carringtonovi život. Hoci, samozrejme, pán Carrington zachránil svojmu spoločníkovi ži­

26

vot najmenej stokrát.“ Pozrela na psíka, ktorý

oňuchával nejaké svinstvo v pouličnom bahne.

„Možno ma aj ty jedného dňa zachrániš,“ po­

vedala. „Mohol by si sa stať mojím spoloční­

kom. Myslím, že ťa pomenujem Eddie...“



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.