načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: List - Kathryn Hughesová

List

Elektronická kniha: List
Autor:

V MINULOSTI JEDNEJ ŽENY TKVIE BUDÚCNOSŤ DRUHEJ... Tina Craigová pracuje od svitu do mrku ako dobrovoľníčka v charitatívnej predajni, len aby sa vyhla nešťastnému spolužitiu ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  240
+
-
8
bo za nákup

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
elektronická forma tištěná forma

hodnoceni - 69.2%hodnoceni - 69.2%hodnoceni - 69.2%hodnoceni - 69.2%hodnoceni - 69.2% 80%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Fortuna Libri SK
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 304
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-814-2485-4
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

V MINULOSTI JEDNEJ ŽENY TKVIE BUDÚCNOSŤ DRUHEJ... Tina Craigová pracuje od svitu do mrku ako dobrovoľníčka v charitatívnej predajni, len aby sa vyhla nešťastnému spolužitiu s manželom. Jedného dňa nájde vo vrecku starého saka list v zapečatenej obálke. Rozhodnutie otvoriť ju a prečítať si jej obsah natrvalo zmení jej život. Kathryn Hughesová je britská historička, životopiskyňa a novinárka. Študovala na Oxfordskej univerzite a na Východoanglickej univerzite. Získala doktorát z viktoriánskych dejín a rozvinula ho do svojej prvej knihy. Vedie kurzy kreatívnej literatúry faktu na Východoanglickej univerzite, no sama sa jej nevenuje. Píše historické knihy a tradičné životopisy. Prispieva aj do časopisov Prospect , The Guardian , The Economist a The Times Literary Supplement . Je členkou Kráľovskej historickej spoločnosti a Kráľovskej spoločnosti pre literatúru. S manželom a dvoma deťmi žije neďaleko Manchestru. List je jej prvý román. Sledujte Kathryn na Twitteri @KHughesAuthor alebo ju nájdete na facebooku na www.facebook.com/KHughesAuthor.

Zařazeno v kategoriích
Kathryn Hughesová - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Kathryn Hughesová


Original title: Kathryn Hughes: THE LETTER

Copyright © 2013 by Kathryn Hughes

Cover photograph © Jarek Blaminsky/Arcangel Images

Kathryn Hughesová si uplatňuje právo

identifikovať sa ako autorka tejto knihy.

Slovak edition © Fortuna Libri, Bratislava 2015

Translation © Mária Holečková, 2015

Vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri.

www.fortunalibri.sk

Redakčná a jazyková úprava Anetta Letková

Zodpovedná redaktorka Anna Kališková

Prvé elektronické vydanie

Všetky postavy v tejto knihe sú vymyslené.

Akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami,

živými či mŕtvymi, je úplne náhodná.

Všetky práva vyhradené.

Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať,

ukladať do informačných systémov ani rozširovať akýmkoľvek spôsobom,

či už elektronicky, mechanicky, fotografickou reprodukciou,

alebo inými prostriedkami, bez písomného súhlasu majiteľov práv.

ISBN 978-80-8142-527-1 (pdf)


Raz za čas sa stretneme s príbehom o láske,

ktorý nám pripomenie, že niekedy,

v tej najtemnejšej hodine, nám osvetlí cestu nádej...



Pre Roba, Camerona a Ellen



Predhovor

Súčasnosť

Tešila sa z drobností. Zo slabého bzučania chlpatéhočmeliaka, ktorý zaneprázdnene preletoval z kvetu na kveta neuvedomoval si, že vykonáva úlohu, od ktorej závisí celý

svet. Z  omamnej vône a  farebnej hojnosti hrachora, ktorý pestovala v  zeleninovej záhradke, hoci tento priestor

mohla venovať skôr jedlejším plodinám. Napĺňal ju ajpohľad na manžela, ktorý si šúchal boľavý chrbát po tom, čo

bez rečí hnojil ružový ker, aj keď by radšej robil tisíc iných

vecí.

Keď si kľakla, aby vytrhla burinu, cítila, ako jej do dlane

vkĺzla malá teplá ruka dôverčivej vnučky. Bola to ďalšiadrobnosť, z  ktorej sa radovala, ktorá jej vždy roztiahla pery do

úsmevu a zohriala srdce.

„Čo robíš, starká?“

Otočila sa a pozrela sa na milované dievčatko, ktoré malo

líčka zružovené od popoludňajšieho slnka a malý noszamazaný zeminou. Vytiahla teda vreckovku a  jemne ju utrela.

„Iba trhám burinu.“

„Prečo?“

Na okamih sa zamyslela. „Nuž, lebo sem nepatrí.“

„Och. A kam patrí?“

„Je to len burina, zlatko, tá nepatrí nikam.“


Dieťa odulo spodnú peru a zvraštilo obočie. „To nie jeveľ

mi pekné. Všetko má svoje miesto.“

Usmiala sa, vnučku pobozkala na vlasy a  vrhla pohľad

na manžela. Aj keď mal tmavé vlasy pretkané striebornými

a  tvár mu obývali vrásky, roky ho veľmi nepoznačili. Každý

deň bola vďačná za to, že ho našla. Hoci to bolonepravdepo

dobné, ich cesty sa skrížili a odvtedy patrili k sebe.

Obrátila sa k dievčatku. „Máš pravdu. Vrátime ju späť.“

Vykopala malú jamku. Čudovala sa, koľko sa dá od detína

učiť, a  uvažovala, že ich múdrosť býva podceňovaná, ba do

konca ju nikto nepripúšťa.

„Starká?“

Strhla sa. „Áno, zlatko?“

„Ako ste sa so starkým zoznámili?“

Vstala a chytila dieťa za ruku. Z malej tváričky muodhrnu

la zlatisté vlasy. „Hm, to je veru dlhý príbeh...“


PRVÁ ČASŤ



13

1

Marec 1973

Tentoraz si bola istá, že zomrie. Vedela, že jej zostáva už iba

niekoľko sekúnd, a tíško sa modlila, aby koniec prišielrýchlo. Cítila, ako jej po krku steká teplá lepkavá krv. Keď jejmanžel buchol hlavu o stenu, počula nepríjemné prašťanie svojej

lebky. V ústach akoby mala jemný štrk. Vedela, že to je zub,

a zúfalo sa ho usilovala vypľuť. Rukami jej tak pevne zvieral

krk, že sa nemohla nadýchnuť ani vydať nijaký zvuk. Pľúca

túžili po kyslíku a tlak za očnými guľami bol taký silný, že sa

obávala, že jej oči vyskočia z jamôk. Zatočila sa jej hlavaa potom začala konečne omdlievať.

Začula dávno zabudnutý zvuk školského zvonca a  zrazu mala znova päť rokov. Prenikavé cinkanie takmer prehlušilo vravu detí. Keď na ne skríkla, aby boli ticho, znenazdajky si uvedomila, že má opäť hlas.

Chvíľu hľadela na strop v spálni, potom zaostrila na budík, ktorý ju prebral zo spánku. Po chrbte jej začal stekať studený pot. Prikrývku si pritiahla až po bradu, aby si ešte naniekoľko sekúnd vychutnala teplo. Srdce jej ešte stále divo bilo ako pozostatok nočnej mory. Pomaly vydýchla. Z úst jej vyšielobláčik pary. V  izbe bolo chladno. S  námahou vstala z postele, a  keď sa bosými chodidlami dotkla ľadovej drsnej drevenej podlahy, strhla sa. Pozrela sa na Ricka, ktorý našťastie ešte


14

Kathryn Hughesová

stále vyspával následky obsahu f ľaše whisky, ktorúv predchádzajúci večer vypil. Skontrolovala, či je balíček cigariet ešte na

nočnom stolíku, kam ho starostlivo položila. Jedna vec bola

istá. Ak by Rick ráno nenašiel svoje cigarety, mal by veľmi zlú

náladu.

Potichu sa presunula do kúpeľne a zatvorila dvere. Na to, aby

sa zobudil, by musel zaznieť výbuch aspoň ako v Hirošime, no

Tina nemienila riskovať. Do umývadla si napustila vodu, aby

sa opláchla. Bola ľadová ako vždy. Niekedy si musela vybrať, či

zaplatí za teplú vodu, alebo za jedlo. Rick prišiel o prácu vodiča

autobusu, takže na kúrenie im nezvýšilo. Uvedomovala si však,

že na alkohol, hazardné hry a cigarety zostalo dosť.

Zišla na prízemie, kanvicu naplnila vodou a položila ju na

sporák. Kolportér už priniesol noviny. Bezmyšlienkovite ich

vtiahla dnu cez poštový otvor. Bulvár pre ňu a športovésprávy pre Ricka. Zrazu si všimla titulok. Bol deň Veľkýchnárodných prekážkových dostihov. Keď si predstavila, koľko peňazí

na ne Rick premárni, rezignovane zvesila plecia. Nepochybne

bude do obeda priveľmi opitý, aby zašiel k príjemcovi stávok,

a  nechá to na ňu. Stávková kancelária bola hneď vedľa charitatívnej predajne, kde každú sobotu vypomáhala. Príjemca

stávok Graham sa časom stal jej blízkym priateľom. Hoci celý

týždeň pracovala ako stenograf ka v poisťovni, vždy sa na deň

v obchode tešila. Rick jej povedal, že je absurdné, že sa jej páči

celý deň sa prehrabávať vo veciach po mŕtvych, keď môžepracovať v skutočnej predajni a prispievať do spoločnej kasy. Pre

Tinu to však bola výhovorka, ako môže stráviť deň ďaleko od

neho. Rada konverzovala so zákazníkmi. Pri nich sinemusela dávať pozor na každé slovo.

Zapla rádio a trochu ho stíšila. Tony Blackburn jej svojimi

otrepanými vtipmi vždy vyvolal úsmev na tvári. Kanvica


15

List

čala pískať práve vo chvíli, keď uvádzal nový singel Donnyho

Osmonda The Twelfth of Never. Rýchlo, kým nebol zvuk ešte

neznesiteľný, ju schmatla a do starého f ľakatého hrncanasyala dve lyžičky čajových lístkov. Posadila sa za kuchynský

stôl, aby počkala, kým sa vylúhujú, a otvorila noviny. Po tom,

čo sa na poschodí ozvalo spláchnutie, zadržala dych. Keďkráčal naspäť k posteli, počula, ako podlaha zavŕzgala. Potom si

uľahčene vydýchla. Vzápätí sa strhla.

„Tina! Kde mám cigarety?“

Bože! Ten chlap fajčí ako Turek.

Okamžite vyskočila a schody brala po dva.

„Na tvojom nočnom stolíku, kam som ich včera položila,“ ponáhľala sa s odpoveďou a bez dychu zastala pri posteli.

V  šere prebehla rukou po nábytku, no nič nenahmatala. V panike naprázdno prehltla.

„Musím trochu odtiahnuť závesy. Nič nevidím.“

„Preboha, ženská! Žiadam azda priveľa, keď si chcem ráno zapáliť? Čo ti to toľko trvá?“

Kyslý ranný dych mu páchol od whisky.

Napokon balíček našla. Spadol medzi nočný stolík a posteľ.

„Tu sú. Musel si ich v spánku zhodiť.“

Rick na ňu chvíľu civel, potom sa načiahol a vychmatol jej ich z  ruky. Strhla sa a  inštinktívne si zakryla tvár rukami. Chytil ju za zápästie a na okamih sa im stretli pohľady. Tina zatvorila oči a potláčala slzy.

Na deň, keď ju Rick po prvý raz udrel, sa pamätala, akoby

to bolo včera. Už len spomienka na to ju pálila na líci.Nebola to iba fyzická bolesť, ale tvrdá realita, ktorá naznačila, že nič už nebude také ako predtým. Vrcholom bolo, že

sa  to stalo vo svadobnú noc. Dovtedy bol ich vzťah


16

Kathryn Hughesová

nalý. Rick bol v  novom hnedom obleku, v krémovej košeli

a hodvábnej viazanke veľmi pekný. Biely klinček nafazón

ke potvrdzoval jeho status ženícha a  Tina si pomyslela, že

nie je možné milovať niekoho viac, ako ona ľúbila jeho.Kaž

dý jej tvrdil, že je nádherná. Dlhé tmavé vlasy mala upra

vené do voľného drdola prepleteného drobnými kvietkami.

Spod hustých umelých mihalníc jej žiarili svetlomodré oči

a pokožka sa ligotala prirodzenosťou. Nepotrebovala nijakú

kozmetiku. Svadobná hostina bola veseláa prebiehala v lac

nom miestnom hoteli. Šťastná dvojica a hostia pretancovali

celú noc.

Keď sa v hotelovej izbe chystali na spánok, Tina si všimla,

že Rick je nezvyčajne tichý.

„Si v poriadku, zlatko?“ spýtala sa a objala ho okolo krku.

„Bol to nádherný deň, nemám pravdu? Nemôžem uveriť, že

je zo mňa pani Craigová.“ Zrazu sa od neho odtrhla. „Hej,

musím si nacvičiť nový podpis.“ Z nočného stolíka vzala pero

a papier a úhľadne napísala Tina Craigová.

Rick stále mlčal a iba na ňu hľadel. Zapálil si cigaretua na

lial si pohár lacného šampanského. Vypil ho na jeden dúšok

a prešiel k Tine, ktorá sedela na posteli.

„Vstaň!“ prikázal.

Tinu jeho tón zmiatol, ale počúvla.

Rick zdvihol ruku a udrel ňou novomanželku po tvári.

„Už nikdy zo mňa nerob blázna!“ vyhlásil a  vyrútil sa

z miestnosti.

Noc strávil v hotelovom salóne obklopený prázdnymipo

hármi a  trvalo niekoľko dní, kým Tine vysvetlil, čo vlast

ne spravila. Zjavne sa mu nepáčilo, ako tancovala s  jedným

z  jeho kolegov z  práce. Vraj sa naňho provokatívne dívala

a  f lirtovala s  ním pred ostatnými hosťami. Tina si na muža


17

List

vôbec nespomínala a už vôbec nie na to, že by sa taksprávala, no bol to začiatok Rickovej paranoidnej predstavy, že jeho

žena nadbieha každému chlapovi, ktorého stretne. Častopremýšľala, či nemala Ricka hneď na druhý deň opustiť.V hĺbke srdca však bola romantička a  svojmu čerstvému manželstvu chcela dať šancu na úspech. Bola presvedčená, že išlo len

o jednorazový incident a Rick všetky jej pochybnosti zahnal,

keď jej daroval kyticu kvetov ako ospravedlnenie. Tak sakajal a ľutoval svoj čin, že mu Tina okamžite a bez váhaniaodustila. O niekoľko dní si v kvetoch všimla zaborenúkartičku. Usmiala sa a vytiahla ju. Stálo na nej: Odpočívaj v pokoji,

stará mama. Ten darebák ukradol kvety z cintorína!

Teraz, o štyri roky neskôr, na seba uprene hľadeli a Rick junaokon pustil.

„Vďaka, láska,“ usmial sa. „Teraz buď dobré dievča a  skoč

mi po pivo.“

Tina si vydýchla a  pošúchala si bordové zápästie. Od svadobnej noci si prisahala, že nebude obeť. Nestanem sa jednou

z tých bitých žien, ktoré ospravedlňujú mrzké správanie svojich

mužov. Veľa ráz sa mu vyhrážala, že ho opustí, no napokon

zostala. Rick vždy prejavil ľútosť, pokoru a, samozrejme,sľúbil, že na ňu nikdy viac nevztiahne ruku. V poslednom čase

však pil oveľa viac a často vybuchoval od zlosti. Tina to užnemohla vydržať.

Problém bol, že nemala kam ísť. O  rodinu prišla, a  hoci

mala niekoľko blízkych priateľov, nikdy by ich svojou prítomnosťou v ich domovoch nezaťažovala. Aj keď výdavky za

dom platili z  jej výplaty, Rick by z  neho dobrovoľne neodišiel. Začala si teda tvoriť únikový fond. Potrebovala dostatok

peňazí na depozit a mesačné nájomné v novom byte. Potom


18

Kathryn Hughesová

by bola slobodná. To však bolo náročnejšie, ako by sa mohlo

zdať. Zriedka mala prostriedkov nazvyš. Bola však rozhod

nutá odísť, nech by to trvalo akokoľvek dlho. Stará plechov

ka od kávy, ktorú ukrývala v zadnej časti skrine v kuchyni, sa

pomaly napĺňala. Už mala viac ako päťdesiat libier. Nájomné

za základné ubytovanie predstavovalo osem libier týždenne

plus depozit tridsať libier. Pred odchodom musela tedanaspo

riť viac. Plánovala sa čo najviac vyhýbať Rickovi a  zbytočne

ho nedráždiť.

Vyšla hore schodmi a Rickovi priniesla čaj spolu sošportový

mi novinami.

„Nech sa páči,“ povedala a usilovala sa pôsobiť veselo.

Nereagoval. Opäť tvrdo spal, podopretý vankúšom, ústa

mal otvorené a  zo suchej popraskanej spodnej pery mu ne

bezpečne visela cigareta. Tina ju vzala a zahasila.

„Preboha! Veď nás zabiješ,“ zamrmlala.

Položila šálku a uvažovala, čo má robiť ďalej. Mám hozo

budiť a  vyvolať jeho hnev? Alebo čaj len tak nechám na noč

nom stolíku? Keď sa zobudí, bude studený, čo ho iste rozzúri,

ale vtedy by som už mohla byť v obchode, kde mi neublíži.Zra

zu sa Rick zamrvil a otvoril oči.

„Priniesla som ti čaj,“ ozvala sa. „Idem do práce. Zvládneš

to tu sám?“

Rick sa nadvihol na lakťoch.

„V ústach mám sucho ako na púšti,“ potiahol nosom.„Vďa

ka, láska.“

Potľapkal po prikrývke a naznačil, aby si k nemu sadla.

„Poď sem.“

Taký bol život s Rickom. V jednej chvíli bol zlomyseľnýty

ran, ktorý sa vzápätí dokázal zmeniť na anjela.


19

List

„To, čo som urobil predtým, ma mrzí. S  tými cigaretami,

chápeš? Neublížil by som ti, Tina, to predsa vieš.“

Nemohla uveriť vlastným ušiam, no Rickovi sa neoplatilo

protirečiť, a tak len prikývla.

„Počuj,“ pokračoval. „Spravíš pre mňa niečo?“

Nehlučne si vzdychla a zagúľala očami. Už je to tu.

„Môžeš za mňa podať stávku?“

Viac si nedokázala hrýzť do jazyka.

„Myslíš si, že je to dobrý nápad, Rick? Vieš, v akej smesi

tuácii. Keďže zarábam len ja, nemáme peniaze na hazardné

h r y.“

„Keďže zarábam len ja,“ napodobnil ju Rick. „Nikdy ne

premárniš šancu, aby si mi to chrstla do tváre, však, ty svä

tuškárska krava?“ Tinu jeho útočná reakcia zaskočila, no ešte

neskončil. „Dopekla, sú to predsa Veľké národné prekážkové

dostihy! Každý si dnes staví.“

Siahol nadol a zdvihol zo zeme nohavice, ktoré tam odhodil

v predchádzajúci večer. Z vrecka vylovil zväzok bankoviek.

„Tu je päťdesiat libier.“ Odtrhol veko zo škatuľkys cigareta

mi a napísal naň meno koňa. „Stav všetko na výhru.“

Podal jej peniaze aj útržok s menom. Tina bola v šoku.

„Odkiaľ si ich vzal?“ ukázala na bankovky.

„To nie je tvoja vec, ale keď to tak veľmi túžiš vedieť, vy

hral som ich na stávkach. Tak, teraz to už nepovažuješ zapod

vod, čo?“

Luhár!

Točila sa jej hlava a krk jej zaliala horúčava.

„Je tu viac ako moja týždenná mzda, Rick.“

„Viem. No nie som šikovný?“ odvetil namyslene.

Spojila ruky akoby v modlitbe a končeky prstov sipriloži

la k perám. Pomaly vydýchla a usilovala sa byť pokojná.„Tie


20

Kathryn Hughesová

to peniaze by sme mohli použiť na zaplatenie elektriny alebo

na jedlo na celý mesiac.“

„Bože, Tina! S tebou je obrovská nuda!“

V trasúcich sa rukách rozprestrela bankovky ako vejár.Vedela, že nie je schopná odovzdať príjemcovi stávok takúveľkú sumu.

„Nemôžeš tam zájsť ty?“ prosila.

„Pracuješ predsa hneď vedľa, vôbec ťa tým nezaťažujem.“

Tina cítila, ako ju v očiach štípu slzy, ale rozhodla sa.Peniaze vezme a porozpráva sa s Grahamom, čo by mala urobiť. Už

aj predtým vzala od Ricka libry na stávku, ktorúneuskutočnila. Kôň nevyhral a  Rick nič netušil. Tina však mala pocit,

že počas vtedajších dostihov zostarla aspoň o desať rokov. No

tentoraz to bolo iné. Stávka bola vysoká. Prepánakráľa, veď je

to až päťdesiat libier!

Zrazu ju pochytila panika. Zaliala ju horúčava a nemohlalaiť dych. Vycúvala zo spálne s  výhovorkou, že na panvici nechala zohrievať jedlo, a bežala do kuchyne. Vyliezla nastoličku a siahla do hĺbky skrine, kde nahmatala plechovku od kávy, v ktorej si sporila na útek. Rýchlo ju vytiahla a pritlačila si ju na hruď. Keď sa snažila otvoriť veko, ruky sa jej triasli. Vrchnák sa jej v  spotených dlaniach šmýkal, a  tak hmatala po utierke. Napokon sa jej ho podarilo odstrániť a  nakukla dnu. Okrem niekoľkých mincí v nej nebolo nič. Potriasla plechovkou a opäť skontrolovala jej obsah, akoby ju zrak po prvý raz klamal.

„Hajzel!“ vykríkla. „Hajzel, hajzel, hajzel!“

Rozplakala sa a plecia sa jej natriasali.

„Myslela si si, že to predo mnou utajíš?“

Strhla sa a  otočila sa k  dverám, v  ktorých stál Rick. Z  úst

mu visela ďalšia cigareta, oblečené mal špinavé spodkya vyblednuté tielko s f ľakmi od čaju.


21

List

„Vzal si ich! Ako si len mohol? Nadrela som sa, kým som

ich získala. Trvalo mi to niekoľko mesiacov.“

Zviezla sa na podlahu, v rukách zvierala prázdnuplechov

ku a kolísala sa vpred a vzad. Rick k nej prikročil a drsne ju

postavil na nohy.

„Daj sa dohromady. Čo si čakala, keď ukrývaš peniaze pred

vlastným manželom? Na čo si vlastne sporíš?“

Aby som od teba ušla, ty opitý manipulujúci naničhodník!

„Malo to byť... prekvapenie, vieš, malé prázdniny. Myslela

som si, že by nám to prospelo.“

Rick nad tým chvíľu uvažoval a potom stisk povolil.Pochy

bovačne sa zamračil.

„Dobrý nápad. Vieš čo? Keď môj kôň vyhrá, doprajeme si

skvelé prázdniny, možno pôjdeme aj do zahraničia.“

Tina zničene prikývla a utrela si oči.

„Choď sa dať do poriadku. Budeš meškať do práce. Ja idem

naspäť do postele. Som zbitý.“

Pobozkal ju na vlasy a vybral sa po schodoch nahor.

Tina stála sama uprostred kuchyne. Nikdy predtým sane

cítila tak hrozne a zúfalo, bola však rozhodnutá, že stávkune

uzavrie. Tých päťdesiat libier patrilo jej a  určite ich nemie

ni premrhať na dostihy, či už to boli veľké národné, alebo

iné. Bankovky si vložila do peňaženky a zbežne sa pozrela na

meno koňa, ktoré Rick napísal na kúsok obalu z cigariet.

Red Rum.

Neopováž sa vyhrať, ty potvora! pomyslela si.

Tina prišla k obchodu a v kabelke lovila kľúče. Hoci nadve

rách bola tabuľka s nápisom, aby ľudia nenechávali veci pred

vchodom, aj tak tam ležala kôpka starých šiat. Považovala

za absurdné, aby niekto kradol oblečenie venované charite,


22

Kathryn Hughesová

no už sa to niekoľko ráz stalo. Dokonca aj v  ponurých ča

soch štrajkov a  výpadkov elektriny bolo prekvapujúce, ako

hlboko dokázali niektorí klesnúť. Kabelku si prehodila cez

plece, odomkla a vošla dnu. Hoci tu pracovala už dva roky,

pach vnútri ju stále nútil krčiť nosom. Oblečenie z  druhej

ruky malo istú arómu, ktorú človek zacítil v  ktorejkoľvek

predajni s  použitým odevom. Naftalín zmiešaný s  potom

a keksami.

Naplnila kanvicu vodou a  dala ju zohriať. Potom otvori

la tašku, v ktorej bol oblek. Podržala ho v rukách a prezrela si

ho. Bol veľmi starý, ale kvalitne ušitý. Taký veru eštenevide

la. Mal nezvyčajnú zelenkavú farbu, kombinovanú s jemnými

zlatými pásikmi, a bol vlnený.

Jej skúmanie prerušil zvuk zvončeka pri dverách.

„Pekný oblek, ehm... zaujímavá farba. Nečudujem sa, že sa

ho niekto chcel zbaviť!“

Bol to Graham zo stávkovej kancelárie, ktorá sanachádza

la vedľa obchodu.

„Dobré ráno. Som prekvapená, že máš čas na rozhovor,“

podpichla ho Tina.

„Áno, je to najrušnejší deň v roku, no nesťažujem sa,“od

vetil a pošúchal si ruky. „Dnes otvára Nigel, takže mámtro

chu č a su .“

Tina ho srdečne objala.

„Rada ťa vidím.“

„Ako sa máš?“ zaujímal sa.

Bola to otázka so skrytým významom. Graham veľmidob

re vedel, v  akých pomeroch Tina žije. Veľa ráz už prezento

val svoj názor na jej modriny a rozbité pery. Bol aj veľmi milý

a Tina cítila, že sa jej podlamujú kolená. Graham ju chytil za

lakeť a zaviedol k stoličke.


23

List

„Čo spáchal tentoraz?“ spýtal sa, chytil ju za bradua prezeral si jej tvár.

„Niekedy ho skutočne nenávidím, Graham.“

Vzal ju do náručia a pohladkal po vlasoch. „Zaslúžiš siniečo lepšie, Tina. Máš dvadsaťosem rokov. Mala by si žiťv harmonickom vzťahu a starať sa o niekoľko detí.“

Odtiahla sa od neho a  očami zamazanými od rozpustenej maskary sa naňho zadívala. „Aha, takže si mi neprišiel pomôcť.“

„Prepáč.“ Opäť ju vtiahol do náručia. „Povedz mi, čo sa

s t a lo.“

„Dnes na moje výlevy nemáš čas.“

Vedela však, že pre ňu si ho vždy nájde. Odkedy sa stretli, bol do nej beznádejne zaľúbený. Aj ona ho mala rada, ale iba ako drahého priateľa v kombinácii s otcom. Bol od nejo dvadsať rokov starší a navyše bol ženatý. Nedokázala by niekomu prebrať manžela.

„Chce, aby som podala stávku,“ potiahla nosom. Graham vybral naškrobenú vreckovku a podal jej ju.

„To nie je nič nové. Je jedným z  mojich najlepších zákazníkov a okrem toho je deň Veľkých národných prekážkových

dos t i hov.“

„Presne to tvrdil aj on. Lenže toto je iné, Graham. Dal mi

päťdesiat libier!“

Dokonca aj Grahama taká suma zaskočila.

„Preboha, kde vzal toľko peňazí?“

„Ukradol mi ich,“ fňukala Tina.

Graham bol zmätený. „Tebe? Nerozumiem.“

„Sporila som si, aby som uš...“ začala, no rýchlo stíchla.Teraz to nechcela rozoberať. Už v minulosti jej ponúkal peniaze,

ale odmietla. Mala predsa hrdosť a dôstojnosť. „Na tom


24

Kathryn Hughesová

leží. Sú to moje prostriedky a on ich chce staviť na nejakého

koňa!“ zvolala ešte stále v šoku.

Graham netušil, ako má zareagovať. Premohla ho profesionálna zvedavosť.

„Na ktorého?“

Tina naňho neveriacky zagánila.

„Záleží na tom? Neurobím to.“

„Prepáč, Tina. Len som bol zvedavý,“ odvetil. „Čo ak v yhrá?“

„To sa nestane.“

„Ako sa volá?“ naliehal Graham.

Tina si povzdychla, pohrabala sa v kabelke a vytiahla kúsok kartónu zo škatuľky, ktorý mu podala. Prečítal si menoa potichu vydýchol.

„Red Rum,“ prikývol pomaly. „Ten má šancu, Tina. Budem k tebe úprimný. Sú to jeho prvé celonárodné preteky, no môže byť favorit. Ešte je tu však veľký austrálsky kôň Crisp. Aj ten je veľmi schopný.“ Chytil ju okolo pliec a vyriekol: „Má nádej, ale na týchto pretekoch nie sú nijaké záruky.“

Oprela sa oňho a užívala si upokojujúce objatie.

„Nespravím to, Graham,“ povedala potichu.

Pôsobila rozhodne a  Graham vedel, že presviedčanie nezaberie.

„Ako chceš, Tina. Nech sa stane čokoľvek, som tu pre teba.“

Usmiala sa a pobozkala ho na líce.

„Si skvelý priateľ. Ďakujem.“

Odvrátil sa, lebo bol zahanbený.

„Tak či onak, nikdy nevieš. Možno nájdeš päťdesiatku v tom starom obleku.“

Tina odfrkla: „Taká bankovka existuje? Nikdy v živote som ju ne v idela .“


25

Graham sa zasmial. „Radšej sa vrátim. Nigel sa budečudovať, kam som zmizol.“

„Iste. Už ťa nebudem zdržovať. Kedy sa začínajú preteky?“

„O štvrť na štyri.“

Tina sa zadívala na hodinky. Už len šesť hodín.

„Daj mi vedieť, keby si si to s tou stávkou rozmyslela.“

„To sa nestane, no aj tak ďakujem.“ Keď Graham odišiel, Tina obrátila pozornosť na tašku s oblečením, ktorú našla pred obchodom. Ešte raz podržala sako v  rukách. Spomenula si na Grahamove slová a  zalovila vo vreckách odevu. Zrazu sa cítila hlúpo. Keď však nahmatala kúsok papiera, srdce jej poskočilo. Obsah vreckavytiahla a  prezrela si ho. Nebola to päťdesiatka, ale stará zažltnutá obálka.


26

2

Tina ju dlaňou uhladila a zvedavo si ju obzerala. Pritlačila si

ju k  nosu a  vdýchla pach zatuchliny. Bola adresovaná slečne

C. Skinnerovej, 33 Wood Gradens, Manchester. V  rohu trónila nezvyčajná známka, na ktorej nebola Alžbeta II., ako by

Tina očakávala, ale muž, o ktorom predpokladala, že je kráľ

Juraj IV. Obrátila obálku a  všimla si, že je zalepená. Známka však nemala pečiatku z pošty, takže list nebol nikdyodoslaný. Otvoriť ho sa jej zdalo bezočivé, akoby strkala nos do

cudzích vecí, no nedokázala ho len tak odhodiť. Zvonček na

dverách obchodu sa opäť rozozvučal. Tina sa strhla,očervenela a obálku si rýchlo vložila do kabelky. Potom pozdravila

prvú zákazníčku.

„Dobré ráno, pani Greensidesová.“

„Ránko, drahá Tina. Iba som sa prišla pohrabať akozvyčajne. Máte niečo nové?“

Tina sa zadívala na balenie s vecami, ktoré niekto nechal na

schodoch pred predajňou, a nohou ho zatlačila za pult.

„Ehm, možno neskôr. Najprv to musím pretriediť.“

Chcela si odev pred vystavením v  obchode najskôr dobre

prezrieť, či nenájde nejaké stopy po tom, odkiaľ pochádza.

Celé dopoludnie bola predajňa plná zákazníkov, čo Tine

pomohlo zabudnúť na dostihy, no o  tretej zapla čiernobiely

prenosný televízor, ktorý mali v  zadnej miestnosti. Kone sa

pripravovali na štart. Tina hľadala toho, ktorý mal spečatiť


27

List

jej osud. Zočila ho poľahky. Zdobil ho veľký červený chlpatý

remenec na ohlávke. Jazdec mal na drese zobrazený nemalý

diamant, o ktorom komentátor tvrdil, že je žltej farby. Kone sa

zoradili za páskou, prestupovali na mieste a netrpezlivočakali, kedy ich vypustia. O štvrť na štyri sa zdvihla zástavaa komentátor vykríkol: „Štart!“

Tina ledva dokázala udržať oči na obrazovke, keď zvieratá

dobehli k prvej prekážke. Red Ruma zatiaľ komentátornespomenul. Jeden kôň spadol a Tina sa usilovala zistiť, či to bol on.

Nie, Red Rum pokračoval. Druhú prekážku nezvládlo ďalšie

zviera, no Red Rum sa držal, hoci ďaleko za ostatnými.Predstavila si, ako Rick doma práve reve na televízor,povzbudzuje koňa, poskakuje na stoličke, akoby on bol jazdec, v jednej

ruke drží plechovku s  pivom a  v  druhej cigaretu. Pravdepodobne nie je ani oblečený. Keď sa po prvý raz blížili k Becher’s

Brooku, zakryla si oči rukami. Veľa toho o dostihochnevedela, ale počula, že táto prekážka je notoricky známa a náročná

a za posledné roky si vyžiadala veľa obetí. Teraz komentoval

Julian Wilson.

„Preskakujeme Becher’s. Grey Sombrero je prvý, Crisp

druhý, Black Secret tretí, Endless Folly štvrtý, piaty je Sunny

Las, šiesty Autumn Rouge, siedmy Beggar’s Way, ááá, spadol. Beg gar’s Way nezvládol Becher’s Brook.“

Tina si zhlboka povzdychla. Neuvedomila si, že zadržiava

dych, a trochu sa jej motala hlava. Red Rum si zatiaľnevyslúžil ani jeden komentár, a tak sa trochu upokojila. Rick byneuhádol víťaza ani pri pretekoch s jedným účastníkom.

Dvere na obchode sa otvorili. Tina musela ísť obslúžiťďalšieho zákazníka a potichu frustrovane zahrešila. Bola to stará

pani Boothmanová. Rada sa zdržiavala v predajni a trkotala.

V iný deň by jej Tina spokojne vyhovela. Pani Boothmanová


28

Kathryn Hughesová

žila od smrti manžela sama a jej dvaja synovia junavštevovali len zriedka. Šálka čaju a klebetenie s Tinou bolo vrcholom

jej týždňa.

„Pozdravujem vás, pani Boothmanová,“ ozvala sa Tina.

„Práve vzadu niečo riešim. Nezdržím sa dlho. Zatiaľ sa tu

poobzerajte.“

Stará dáma bola zmätená a Tina tušila prečo.Nepotrebovala si pozerať tovar. Nikdy predtým si tu nič nekúpila.

„To je v poriadku, drahá. Posadím sa a počkám, kýmbudete mať čas.“

Vytiahla si stoličku a tašku si položila na pult.

„Počujem vzadu televíziu?“

„Ehm, áno,“ priznala Tina. „Práve som sledovala národné dos t i hy.“

Pani Boothmanová bola prekvapená.

„Netušila som, že sa o to zaujímate.“

„Ani nie, len...“

„Hádam ste nestavili?!“ prerušila ju.

„Nie! Pre všetko sväté, nie!“ vyprskla Tina. Netušila, ako sa dostala do pozície, že sa musí pred pani Boothmanovou obraňovať.

„Nikdy som nehazardovala,“ pokračovala stará dáma. „Môj Jack tvrdil, že je to len pre bláznov. Prečo míňať ťažkozarobené peniaze takýmto spôsobom?“

„Nestavila som, pani Boothmanová,“ vysvetlila trpezlivo Tina. „Iba ma to zaujíma.“

Stála medzi predajňou a zadnou miestnosťou, takže prenos stále počula. Práve komentoval Peter O’Sullevan.

„Crisp vedie pred Red Rumom, ale ten ho dobieha.“

Čože? Veď Crisp bol druhý! Ako sa to stalo? Tina mala pocit, akoby jej niekto vyrazil dych.


29

List

„Ste v poriadku, Tina? Veľmi ste zbledli.“

„S-som.“

„Neuhádnete, čo sa stalo,“ zašepkala sprisahanecky pani

Boothmanová. „Tá z čísla deväť, viete, tá ľahká, ako sa volá?“

„Trudy,“ odvetila neprítomne Tina a  usilovala sa počúvať

prenos.

„Presne tá. Chytili ju, keď kradla vo Woolies.“ Žena sizlo

žila ruky na mohutnej hrudi, našpúlila pery a čakala naTini

nu reakciu.

„Skutočne?“

„To je všetko, čo na to poviete?“ zvolala paniBoothmano

vá. Nepáčilo sa jej, že takú šťavnatú klebetu Tina prijalaúpl

ne pasívne.

Pobúrenie starej panej úplne ignorovala a sústredila sa na

komentátora.

„Crisp má stále náskok a  počas národných dostihov v tisíc

deväťsto sedemdesiatom treťom mu zostávajú dve prekážky.

Zdá sa, že sú na čele pretekov. Crisp po skoku vedie a Red Rum

z a o s t á va .“

Tina zovrela rám dverí a zhlboka dýchala.

„Určite ste v poriadku, Tina?“

Hlas Petra O’Sullevana sa ozýval v pozadí.

„Blížia sa k  poslednej prekážke a  stále vedie Crisp. Výbor

ne skočil. Red Rum je za ním. Crispovi zostáva dvestopäťdesiat

metrov do cieľa.“

Tina bola presvedčená, že urobila dobre, keď peniaze ne

stavila. Red Rum pôsobil zničene a zaostával. Potešilo ju to.

„Som v poriadku. Dáte si čaj?“

To jej poskytlo možnosť zájsť dozadu, kde sa mohla pozrieť

na obrazovku. Vzala dva tanieriky a dve šálky. Vzápätí stuhla.

Tón Petra O’Sullevana sa zmenil.


30

Kathryn Hughesová

„Crisp stráca koncentráciu. Je tam už pridlho sám a  Red

Rum ho dobieha. Zostáva ešte dvesto metrov, no Red Rum sa

b l í ž i .“

Tina zhrozene hľadela na obrazovku a šálky na tanierikoch

v jej rukách začali hrkotať.

„Nie! Nie!“ chripela. „Bože, prosím, nie!“

„Crisp začína byť veľmi unavený a Red Rum je mu v pätách,

zdá sa, že má ešte dostatok síl. On vyhrá národné dostihy. Red

Rum predbieha Crispa a stáva sa víťazom.“

Tina cítila, ako sa jej z  tváre vytratila krv a  žalúdok mala

ako na vode. Zviezla sa na kolená a šálky sa roztrieštili natisíc kúskov. Držala sa za hlavu a  triasla sa ako zatúlaný pes

v ohrození. Po lícach jej stekali horúce slzy a vtedy prišladozadu pani Boothmanová.

„Čo sa deje? Predsa ste podali stávku, však?“ zvolala. „Čo

som vám povedala? Riskovaním nikdy nič dobré nezískate.

Môj Jack vždy...“

„Pani Boothmanová, prosím, potrebujem byť sama.“

Starú dámu vyviedla zozadu až na ulicu. Pani Boothmanová

stratila reč, keď videla, ako mladá žena zabuchla dvere, zamkla

ich a vyvesila tabuľku s nápisom Zatvorené. Tina sa oprelačelom o  sklo a  užívala si jeho chlad. Mala pocit, že sa povracia. V  ústach cítila žlč. Sťažka prehltla a  pošúchala si tvár.

Premohlo ju zúfalstvo. Vrátila sa do zadnej miestnosti a pozhasínala všetky svetlá. Potrebovala si premyslieť ďalší postup.

Rick bude očakávať, že sa vráti s kopou peňazí. Netušila, ako

vyzerali štatistiky. Myslela si, že to nebude potrebovať, a teraz

toto. Z tohto sa pred ním nevykrúti.

Netušila, ako dlho sedela potme, a keď začula zaklopanie, strhla

sa. Od strachu vyvalila oči, lebo sa obávala, že prišiel Rick.


31

List

„Máme zatvorené,“ hlesla.

„Tina? To som ja, Graham. Pusť ma dnu.“

Iné mi už netreba. Grahamov súcit a  láskavosť ju určite premôžu.

Zdvihla sa a odomkla.

„Prepáč, že som sa nezastavil skôr. Dnes to bolo šialené.“

„To je v poriadku, Graham.“

Zadíval sa na jej uslzenú tvár.

„Pozerala si to?“

„Zabije ma,“ konštatovala. „Naozaj si myslím, že to urobí.“

Graham siahol do zadného vrecka a  vytiahol z  neho zväzok bankoviek.

„Čo je to?“ spýtala sa.

„Štyristopäťdesiat libier. Tu máš.“ Peniaze jej vtlačil do ruky.

„Nerozumiem.“

„Pst,“ priložil si prst k perám. „Stavil som za teba.“

„Ty?“ nechápala Tina. „Veď ty prijímaš stávky. Nemôžeš ísť proti sebe.“ Nedala sa oblafnúť.

„Viem, preto som poslal Nigela k Ladbrokerom.“

Cítila, ako sa jej začala chvieť brada.

„To si pre mňa urobil?“

„Mal som taký zvláštny pocit. Nemohol som riskovať. Na toho koňa boli vysoké stávky, začínal ako favorit.“

„Bolo to však tesné, Graham. Takmer prehral.“

Muž pokrčil plecami. „Pozri, tu je štyristopäťdesiat libier pre jeho lordstvo a  tebe zostalo tvojich päťdesiat, takže každý dopadol dobre.“

„Keby Red Rum prehral, nikdy by si mi to neprezradil,nemám pravdu?“

Graham pokrútil hlavou. „To sa však nestalo.Nezameriavajme sa na to, čo mohlo byť.“


32

Kathryn Hughesová

„Naozaj neviem, čo mám povedať, Graham. Asi si mipráve zachránil život.“

„Nebuď taká dramatická.“

Tina vzala Grahamovu tvár do dlaní a  pobozkala ho na per y.

„Ďakujem,“ vyriekla.

Graham sa začervenal. „Nemáš za čo.“ Potom vážne dodal: „Urobil by som pre teba čokoľvek, zapamätaj si to.“

„Nezabudnem na to, Graham,“ odvetila a peniaze si vložila do kabelky. „Radšej pôjdem, už bude čakať. Aspoň bude mať konečne dobrú náladu.“


33

3

Keď Tina vložila kľúč do zámky na vchodových dverách,

v ústach mala sucho a ruky sa jej triasli tak veľmi, že ledvado

kázala odomknúť.

Vošla na chodbu a  začula televíziu. Dickie Davis práve

ukončoval program Svet športu. Rick určite leží na gaučia opi

tý spí. Nazrela do obývačky, ale bola prázdna.

„Rick, som doma.“

„Som na poschodí,“ odpovedal.

Pohrabala sa v kabelke a cestou po schodoch z nejvybra

la peniaze.

„V kúpeľni,“ navigoval ju.

Tina otvorila dvere a  zalapala po dychu. Napustil plnú

vaňu horúcej vody s  bublinkami. Dokonca zapálil niekoľko

sviečok. Cez paru takmer nevidela.

Rick sa nahol cez okraj vane a rukou prešiel po bublinkách.

„Použil som ponorný ohrievač,“ vysvetlil.

„Čože? To stojí...“

Rick jej priložil k perám prst, aby ju umlčal.

„Nemáš pre mňa náhodou niečo?“

Tina mu podala peniaze.

„Päťdesiat libier som si nechala, ak ti to neprekáža,“vyhlá

sila odvážnejšie, ako sa cítila.

Rick jej tón ignoroval a bankovky si pritlačil pod nos.Zhl

boka sa nadýchol a potom si ich vložil do vrecka.


34

Kathryn Hughesová

„Odteraz sa všetko zmení, Tina. Sľubujem. Pozri sa na mňa.“

Musela uznať, že si dal na sebe záležať. Bol oblečený, čo

bolo v  sobotu večer nezvyčajné, oholil sa, a  dokonca použil

Old Spice. Nebola si celkom istá, ale mala pocit, že si umyl

aj vlasy. Hoci mu dych ešte slabo páchol alkoholom, pôsobil

triezvo.

„Dnes ráno som sa správal neprístojne, Tina. Uvedomujem

si to. Odpustíš mi? Veľmi ma to mrzí.“

Pritiahol si ju bližšie a  tvár si zaboril do jej dlhých tmavých vlasov. Ani sa nepohla. Toto zažila už veľa ráz. Najskôr sa správal ako hajzel, ona sa nahnevala, vzápätí sa zahral na kajúcnika a žiadal o odpustenie. Jemne ho odtisla.

„Potrebuješ pomoc, Rick. Ten alkohol...“

„Som v  poriadku, Tina. Môžem prestať, kedy sa mi zachce. Ako teraz.“

Tina si povzdychla a ukázala na kúpeľ.

„To je pre mňa?“

„Iste. Ukáž, pomôžem ti.“

Stiahol jej z pliec sako a nechal ho spadnúť na zem.Pomaly jej rozopol blúzku, ktorú tiež spustil na podlahu, a začal ju bozkávať na krk. Keď ju jemne pritlačil k stene a pritisol pery na jej, zatvorila oči. Horlivo ju bozkával.

„Voda bude studená,“ povedala a vymanila sa mu.

Rick sa usiloval potlačiť sklamanie.

„Dobre, láska. Prepáč. Pokojne si dopraj dlhý kúpeľ. Zatiaľ

spravím čaj.“ Tina sa naňho podozrievavo zahľadela. „Čo je?

Čaj zvládnem. Zmenil som sa, sľubujem. Tie peniaze pre nás

znamenajú nový začiatok.“ Pôsobil úprimne, a  keby to Tina

už predtým nebola počula, možno by to bolo zabralo. Rick bol

však manipulátor žien. Naučil sa to už v mladom veku a Tina

presne vedela, koho za to môže viniť.


35

List

* * *

Richard Craig bol dieťa vojny, jediný syn Georgea a Mol

ly Craigovcov. Kým otec bojoval za rodnú krajinu, matka ho

vzala k sestre na vidiek, kde bol v bezpečí. Matka a bezdetná

teta Ricka zbožňovali. Prežíval idylické detstvo. Ženy splnili

každý jeho rozmar, takže pre trojročného chlapca bol šok, keď

mu raz v hračkárstve odopreli drevený vláčik.

„Stojí veľa peňazí, zlatko,“ vysvetlila mu mama.

„Chcem ho.“

„Možno na narodeniny.“

„Chcem ho teraz.“ Ricky si prekrížil ruky na hrudi a za

mračil sa.

Vtom zasiahla jeho teta. „Narodeniny máš už o  niekoľko

mesiacov, nepotrvá to dlho.“

Ricky neodpovedal, iba na bezradné dámy zagánil. Potom

sa zhlboka nadýchol a zadržal dych.

„Čo to robíš?“ spýtala sa matka.

Ricky ju ignoroval a  zatvoril oči. Ženy v  hrôze sledovali,

ako sa mu tvár mení z červenej na modrú. Potom omdlel.

„Sprav niečo!“ vykríkla matka.

Teta bleskurýchlo schmatla vláčik a  hodila ho predavačo

vi. „Berieme ho.“

Keď sa Ricky o chvíľu prebral, prvá vec, ktorú zazrel, bola

drevená hračka. Usmial sa. Vedel, že od tej chvíle si s mamou

a tetou môže robiť, čo sa mu zachce.

Keď mal päť rokov, vojna sa skončila a otec sa vrátil domov.

Rick začal chodiť do školy, ale vôbec sa mu v nej nepáčilo. Mal

problémy s disciplínou a z niekoľkých zariadení ho vyhodili.

Keď v pätnástich konečne doštudoval, vyučil sa zaautobuso

vého sprievodcu a neskôr za vodiča. Tmavovlasý fešáksa že

nám páčil. Udržiaval priateľské vzťahy so všetkými cestujú


36

Kathryn Hughesová

cimi, no najmä s nežným pohlavím. Zaujímali ho kone a psy.

Každé sobotné ráno chodieval s otcom do stávkovejkancelárie a potom do krčmy na niekoľko pív. Štvrtkové večery trávil

na psích pretekoch v Belle Vue. Tento život sa skončil v deň,

keď do jeho autobusu nastúpila Tina. Pozreli si do očí a dlho

zo seba nespustili zrak. Rick jej veľa ráz povedal, že od tej

chvíle vedel, že bude jeho a nikdy ju neopustí.

Po kúpeli sa cítila trochu lepšie. Náročný deň ju fyzicky aj

emocionálne vyčerpal. Viečka mala od únavy ťažké a zaplavil

ju pocit, akoby jej končatiny boli z olova. Počula, ako sa niečo

pečie na panvici. Nebola to lahôdka, ale Rick sa aspoň snažil.

Keď vošla do kuchyne, videla, že smaží vajcia.

„Posaď sa, láska,“ povedal a odsunul jej stoličku. „Už je to skoro hotové. Otvoril som aj plechovku s broskyňami.Môžeme si k nim dať kondenzované mlieko.“

„Skvelé, ďakujem.“

„Ako si sa dnes mala? Sledovala si dostihy?“

„Áno, kúsok som videla.“

„Super, však? Myslel som si, že prehrá, no nakoniec pridal. Stavím sa, že Graham bol v šoku. Zbožňujem, keď sa tostane bookmakerovi.“

„Nuž, za tie roky od teba získal kopu peňazí.“

„Nezačínaj.“

„Nič nezačínam.“

„Pozri, dnes sme rozbili bank. Štyristopäťdesiat libier.Predtým som ako šofér zarábal tristo libier ročne. Mali by sme to osláviť. Dokonči to tu a  ja skočím k  Mannymu po f ľašu šampanského.“

„Kde si myslíš, že žiješ, Rick? Pochybujem, že niečo také

majú na sklade. Po takom alkohole tu dopyt nie je.“


37

List

Rick sa pohojdával na pätách a prstami si prehrabol vlasy.

„Tak vezmem niečo iné. Mušt alebo dačo podobné.“

„Rick, to netreba. Ja nepijem a ty si prestal. Spomínaš si?“

Na okamih zaváhal.

„Nemyslel som úplne. Občas pri nejakej príležitosti simôžem niečo dať a toto je dosť výnimočná situácia.“

„Si alkoholik. Nevieš piť iba niekedy.“

„Ty si teraz expertka?“

„Vlastne áno. Život s  tebou zo mňa urobil odborníčku na

následky alkoholizmu.“

„Prestaň s tým slovom. Kto si, že ma označuješ za alk... teda

za jedného z nich?“ Obliekol si bundu. „Vrátim sa o päť minút.“

Tina pokrútila hlavou. Nikdy sa nezmení. Nedokáže to slovo

ani vysloviť a nie ešte vyhľadať odbornú pomoc. Ak mu todovolím, stiahne ma so sebou.

Tina mala pred sebou sľubný život, preto bola jej súčasná životná situácia veľmi smutná. Bola jedináčik, v  škole vynikala a dostala sa na gymnázium. Jej výsledky patrili k najlepším

v škole a spolu s riaditeľkou boli presvedčené, že ju čakáuniverzitné vzdelanie. Chcela študovať angličtinu a  stať sa novinárkou. Osud mal však iné plány. Jej otec Jack Maynard vo

veku štyridsaťpäť rokov nečakane zomrel a napriek protestom

matky a  pedagógov sa rozhodla, že okamžite odíde zo školy.

Našla si prácu v malej poisťovni, aby mohla podporiť rodinu.

Robota bola podradná a tomu zodpovedala aj mzda, nochodila do večernej školy, kde sa naučila písať na strojia stenografovať. Zamestnanie ju však nudilo a pracovný čas bol dlhý.Jediné, čo ju tešilo, bola cesta domov autobusom. Šofér spoja číslo

stodeväťdesiatdva vyzeral výborne a vždy ju privítal úsmevom

a žmurknutím. Jedného dňa si dodal odvahy a pozval ju na


38

Kathryn Hughesová

hárik. Odvtedy boli nerozlučná dvojica. Hoci musela zabudnúť na svoje sny o žurnalistike, Richard Craig jej za to stál.

Prešli do obývačky, kde Rick zapol elektrický ohrievač. Nemali centrálne kúrenie a  v  dome bolo vždy zima. Popíjal už

tretí pohár lacného šumivého vína a  začínal šušlať. To bol

večný problém. Nikdy celkom nevytriezvel, takže mu nebolo treba veľa, aby bol zasa mimo. Tina si ešte stáleuchlipkávala z prvého pohára. Nápoj jej nechutil a bolela ju z neho hlava.

Rick bol rozvalený na gauči a sledoval rodinnú súťaž.

„Videla si už niekedy také nanič ceny? Čo, dopekla, má byť set na fondue?“

„Je to malý hrniec, v  ktorom sa zohrieva syrová omáčka a do nej si namáčaš kúsky chleba.“

„To znie odporne.“

„Má to byť sofistikované.“

Rick potľapkal miesto vedľa seba. „Vypni televízor a sadni si sem, láska.“

Tina odložila pohár a prešuchtala sa k nemu.

„Máme ešte bublinky?“ spýtal sa.

„Trochu, no nemyslíš si, že si...“

„... mal už dosť? Nie. Som v poriadku, Tina. Prosím, nerýp do mňa stále. Všetko pokazíš. Poď.“

Pritiahol si ju do náručia a pokúsil sa ju pobozkať. Tinainštinktívne našpúlila pery a stuhla.

„Čo je zase?“ zahundral Rick.

„Nič.“ Jemne ho odtisla. „Skočím ti po drink.“

Schmatol ju za zápästia a silno ju držal.

„To p o č k á .“

Zatlačil ju na gauč a  pritisol sa na ňu. Keď jej strčil jazyk

takmer až do hrdla, naplo ju. Prosila ho, aby prestal, no bol


39

List

priveľmi silný. Nedokázala mu zabrániť, aby jej nestrholnohavice a neroztiahol nohy.

„Rick, počkaj,“ dohovárala mu. Usilovala sa získať čas. „Poďme hore, kde je pohodlnejšie.“

Udrel ju po tvári.

„Myslíš si, že som včerajší? Drž hubu a uži si to, tyfrigidná krava!“

Tina otočila hlavu nabok a zatvorila oči. Nebolo to po prvý

raz, čo ju znásilnil, prisahala si však, že je posledný.Tolerovala to pridlho. Potrebovala odísť. Závisel od toho jej život.

Nedele boli pre ňu najhoršími dňami v týždni a vždy sausilovala nájsť si výhovorku, aby sa mohla dostať z domu. Rick

strávil noc na gauči, priveľmi opitý na to, aby zvládol vyjsť

hore schodmi. Bola za to vďačná. Sedela v kuchyni, ruky si

ohrievala šálkou horúceho čaju a  prezerala si neporiadok

v miestnosti, ktorá páchla mastným jedlom. Zvyšky napanvici tuhli v ľadovej vode v nádobe, kde ju Rick nechal.Zrazu sa zjavil vo dverách. Vlasy mu odstávali na všetky strany

a viečka mal ťažké od spánku. Ešte stále mal na sebevčerajší odev.

„Kde sú cigarety?“ zachripel, nechutne do seba vtiaholhlieny a udrel sa do hrude.

Tina vystrúhala kyslú tvár. „Dobré ráno. Mám sa dobre,

ďakujem za opýtanie. A ty?“

„Čo?“ zarazil sa. „Ach, to je pre ten včerajšok?“

Tina posunula balík cigariet po stole.

„ Na .“

Odtiahol si stoličku a posadil sa.

„Dostanem čaj?“

Tina prikývla. „Tam je kanvica. Uvar si.“


40

Kathryn Hughesová

Rick si potiahol z cigarety. „Máš pravdu. Som hajzela za

slúžiš si niekoho lepšieho. Teraz mi, prosím, uvar čaj.“

„Konečne ti zaplo.“

„Nie je to len moja vina,“ bránil sa. „Aj ty predsa nesieš istú

zodpovednosť.“

Tina položila šálku a pokrútila hlavou.

„Za čo konkrétne? Po tom, čo si včera sľúbil, že viacnebu

deš piť, som ťa prosila, aby si alkohol nekupoval, ale nie, ty

vieš všetko najlepšie. Vraj jeden či dva poháre na špeciálnu

príležitosť, bla-bla-bla...“

Rick jej do tváre fúkol dym.

„Spomínam si aj na to, ako si mi povedala, aby somnepo

dal tú stávku. Tak, kto je teraz múdry, hm?“

„Boli to moje peniaze,“ konštatovala pokojne.

„Čo je tvoje, je aj moje. Máme vzťah.“

„Aha, tak mi daj polovicu výhry.“

Rick sa uškrnul. „Tá je moja. Ty predsa s hazardnýmihra

m i ne sú h la sí š.“

Nedalo sa s ním hovoriť a Tina na to už ani nemala energiu.

Keď sa ozvala, jej hlas znel odvážnejšie, ako sa cítila.

„Opúšťam ťa.“

Rick vyzeral, akoby mu niekto vyrazil dych. Chytil jej ruku.

„Ježiš, Tina. Viem, že som bol včera, ehm... prehnaneentu

ziastický, ale to predsa nie je dôvod na unáhlené skutky.Mi

lujem ťa, to predsa vieš.“ Cítila jeho zúfalstvo, no to isté zažila

aj predtým. Povie a urobí čokoľvek, aby si ju udobril.Dôver

ne to poznala.

„Ty to nechápeš, však? Bojím sa ťa, Rick. Obávam sa, čo

urobíš najbližšie. Už ma nebaví klamať v práci o modrinách,

doma chodiť po špičkách, bývať v studenom chlieve a robiť do

nemoty, aby som mohla zaplatiť účty.“


41

List

„Lenže...“

Tina zdvihla ruku a zastavila ho.

„Neskončila som. Tušíš vôbec, aké je to žiť v  ustavičnom

strachu? Prečo by som mala? To ja nás finančne podporujem.

Ty neprispievaš ani drobnými, iba ma vyciciavaš – finančne

aj emo c ioná l ne .“

„To je úžasné! Včera som ti spravil večeru!“

„Tanier vajec a hranolčekov?“ odfrkla Tina. „Ak je tosna

ha, si pomätenejší, ako som si myslela.“

Rick prerývane dýchal a ruky mal zovreté v päste, no Tina

pokračovala. Nikdy predtým takto voči nemu nevystúpila

a cítila prílev sily.

„Potrebuješ pomoc, akú ti ja neviem poskytnúť.“

Bez varovania vstal, načiahol sa ponad stôl a zdrapil ju za

vla sy.

„Je v tom niekto iný, však? Kto je to? Zabijem ho a potom

aj teba!“

Tina naňho vzdorovito hľadela.

„Nikto iný neexistuje, Rick. Nevieš akceptovať, že ťaopúš

ťam kvôli tebe? Je to iba tvoja chyba.“

Pustil jej vlasy. „Prečo ma nútiš robiť ti takéto veci?“ spý

tal sa takmer nežne. „Prosím, neodchádzaj. Potrebujem ťa.“

Tina si vzala kabát a zdvihla malý kufor.

„Ty si zbalená? Suka! Ako dlho už plánuješ odchod?“

„Počkaj, porozmýšľam. Aha, už viem. Odo dňa, keď si ma

udrel tak silno, že mi museli zašívať oblasť okolo oka.“

„To nebola moja vina. Zasiahol som ťa prsteňom...“

„Odo dňa, keď si ma trafil päsťou a rozbil mi pery, odo dňa,

keď si si o moju ruku uhasil cigaretu, odo dňa, keď si ma po

prvý raz znásilnil, odkedy si mi ukradol peniaze, aby simo

hol staviť. Od nášho prekliateho sobáša! Mám pokračovať?“


42

Kathryn Hughesová

Keď to všetko po prvý raz vyslovila nahlas, objavila v sebe dlho potláčanú vnútornú silu. Uvedomila si, že jej prežitie a udržanie si zdravého rozumu závisí od toho, či odíde.

Prešla na chodbu, otvorila vchodové dvere, hlavu držala vysoko vztýčenú a bez obzretia vykročila von.

„Tina, vráť sa. Je mi to ľúto.“ Rickovi sa podlomili kolená a zviezol sa na zem.

Musela sa veľmi ovládať, aby sa nerozbehla rovno na ulicu. Mala pocit, že by mohla utekať donekonečna. Aj bude musieť, keď Rick zistí, že zatiaľ čo spal, vzala mu z vrecka celú výhru. Neskôr v ten istý deň Tina zaklopala na dvere peknéhodvojdomu a  nervózne čakala, kým niekto otvorí. Vo dverách sa objavila upravená atraktívna blondína, ktorá mala na sebe veľa zlatých šperkov.

„Ako vám pomôžem?“

„Vy ste iste Sheila. Volám sa Tina.“

Vystrela k nej pravicu, ktorú žena ignorovala.

„Ehm... je Graham doma?“

„Pozná vás?“

„Áno, sme priatelia. Každú sobotu pracujem v  obchode vedľa stávkovej kancelárie.“

„Kto je to, Sheila?“ ozval sa odniekiaľ zvnútra Graham.

Grahamova manželka otvorila naširoko dvere a pokynula Tine, aby vošla.

„Tvrdí, že sa poznáte.“

„Tina!“ zvolal Graham, ako kráčal po chodbe. „Čo sastalo, drahá?“

Keď Tina videla jeho priateľskú tvár plnú záujmu,podlomili sa jej kolená. „Opustila som ho, Graham.“

„Ach, bože! Poď sem.“ Vzal ju do náručia a pevne ju držal.


43

List

Sheila na nich zmätene hľadela. Graham sa k nej obrátil.

„Sheila, postav, prosím, na čaj.“

Tina sa vzchopila. „To je v poriadku, nezdržím sa. Iba som

chcela dať Grahamovi vedieť, čo sa deje. Váš manžel mi je

dobrým priateľom, a keby včera čosi neurobil, nikdy by som

nebola schopná odísť.“

„Ty si mu vzala peniaze?“ spýtal sa neveriacky Graham.

Tina sa pousmiala. „Do poslednej mince. Našla som si

malú garsónku na prenájom. Bolo to už pred niekoľkýmitýž

dňami, ale vtedy som si ju nemohla dovoliť. Je stále voľná,tak

že idem tam. Nie je to zlé. Nábytok je starý a steny sú takéten

ké, že počuť, ako sused premýšľa, no aspoň je celá moja.“

„Uvedomuješ si, že ťa bude hľadať?“ spýtal sa vážne Graham.

„O tom nepochybujem. Vie, kde pracujem, možno saobja

ví v obchode. Je mi to však jedno. Na verejnosti sa manedo

tkne. Taký hlúpy nie je.“

„Môže ťa sledovať.“

„Graham, prosím. Myslíš si, že mi to nenapadlo? Prečo mi

podľa teba trvalo tak dlho, kým som odtiaľ unikla?“

„Prepáč. Potrebuješ pomoc so sťahovaním?“

„Odišla som len s malým kufrom, takže nemám veľmi čo

prenášať, no aj tak ďakujem. Radšej už idem. Musím všeličo

v y bav iť .“

„Ako si želáš. V sobotu sa zastavím v obchode. Dávaj si na

s eba p oz or.“

Keď si Tina večer urobila šálku kakaa, pomaly sa uvoľnila.

Bola vyčerpaná, preto si dovolila oprieť si hlavu o gauča za

vrieť oči. Uvažovala nad príšerným štvorročným manžel

stvom a cítila prázdnotu. Netušila, aká budúcnosť ju čaká,

a  to ju napĺňalo hrôzou i  vzrušením. V  kabelke hľadala


44

Kathryn Hughesová

vreckovku, ale nemohla ju nahmatať, a tak jej obsahvysyala na podlahu. Na vrchu kopy ležala obálka, ktorú našla

vo vrecku starého saka. S pocitom, že zasahuje niekomu do

súkromia, ju zdvihla a snažila sa ju čo najšetrnejšie otvoriť.

Písmo bolo úhľadné, pôsobilo až detsky, akoby autor nemal

vo zvyku používať pero. Tina si sadla po turecky a  začala

čítať.

180 Gillbent Road

Manchester

4. septembra 1939

Moja drahá Christina,

ako iste vieš, toto nie je moja silnástránka, ale v tejto chvíli moje srdce trpí , a to ma

poháňa. To, ako som sa k Tebe včera správal, je neospravedlniteľné, vedz však, že

to spôsobil šok a vôbec to n esúvisí s mojimi citmi k Tebe. Posledné mesiace patrili

k najkrajším v mojom živote. Viem, že som

Ti to nikdy predtým nepovedal, nomilujem Ťa, Chrissie, a ak mi to dovolíš, chcem

s Tebou stráviť každý deň spoločnéhoživota, aby som Ti to dokázal. Tvoj otec tvrdí, že

ma nechceš vidieť, a neviním Ťa, alenejde len o dnešok. Musíme myslieť na dieťa.

Som rozhodnutý byť dobrým otcom imanželom. Áno, Chrissie, takto neohrabane Ťa

žiadam o ruku. Prosím, povedz, že sa staneš

mojou ženou, aby sme spoločne vychovali


45

naše dieťa. Vojna nás možno fyzicky oddelí,

no naše emocionáln e puto je n ezničiteľn é.

Chrissie, potrebujem, aby si mi odpustila.

Ľúbim Ťa.

Navždy Tvoj

Billy xxx

Tina dočítala a  mimovoľne ju striaslo. Hoci svoje rodné meno nepoužívala, krstili ju Christina a okamžite s Chrissie pocítila spriaznenosť. Bolo to také smutné! Prečo Billy listneoslal? Čo sa stalo s  Chrissie a  jej bábätkom? Možno by som sa mala pokúsiť zistiť, kto tí ľudia sú, a  list doručiť správnemu adresátovi. Aspoň by mi to pomohlo odpútať sa od vlastných problémov.




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist