načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Láska a bezsenné noci - Nick Spalding

Láska a bezsenné noci

Elektronická kniha: Láska a bezsenné noci
Autor:

JE JEDNODUCHÉ ZAĽÚBIŤ SA DO INÉHO ČLOVEKA, NO KEĎ S NÍM STVORÍTE NOVÚ BYTOSŤ, VECI SA MÔŽU PORIADNE SKOMPLIKOVAŤ. Len sa spýtajte Jamieho a Laury Newmanovcov, ktorí brali ... (celý popis)
Produkt teď bohužel není dostupný.

»hlídat dostupnost
Alternativy:


hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5% 75%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Fortuna Libri SK
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 288
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-814-2261-4
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

JE JEDNODUCHÉ ZAĽÚBIŤ SA DO INÉHO ČLOVEKA, NO KEĎ S NÍM STVORÍTE NOVÚ BYTOSŤ, VECI SA MÔŽU PORIADNE SKOMPLIKOVAŤ. Len sa spýtajte Jamieho a Laury Newmanovcov, ktorí brali antikoncepciu na ľahkú váhu a jedného dňa zistili, že čakajú dieťa. Iste, len nedávno sa vzali a desilo ich to, ale keď budú stáť pri sebe, všetko bude v poriadku. Či nie? Dúfajme, že áno, pretože cesta od počatia po prvé detské krôčiky je posiata mnohými prekážkami – dávením na verejnosti, nespavosťou, prudkými zmenami nálad, komplikovaným sexom a častým nadávaním. Ak sa k tomu všetkému pridá spoločnosť vzdorovitej svokry či pôrodnej asistentky, ktorá vzbudzuje strach, môžete sa dostať na pokraj zúfalstva.

Související tituly dle názvu:
Láska a bezsenné noci Láska a bezsenné noci
Spalding Nick
Cena: 238 Kč
Noci, noci Noci, noci
Rudčenková Kateřina
Cena: 149 Kč
Jasná noci! Temná noci! Jasná noci! Temná noci!
Kolektiv autorů
Cena: 67 Kč
Tajemství vánočních nocí Tajemství vánočních nocí
Ruland Jeanne
Cena: 248 Kč
Spánková revoluce Spánková revoluce
Huffingtonová Arianna
Cena: 249 Kč
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

a bezsenné noci

áska


a bezsenné noci

áska


Original title: Nick Spalding: LOVE AND SLEEPLESS NIGHTS

Copyright © 2011, 2012 by Nick Spalding

First published in Great Britain in 2012 by Coronet

Cover illustrations © Shutterstock.com

Slovak edition © Fortuna Libri, Bratislava 2014

Translation © Mária Holečková, 2014

Vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri.

www.fortunalibri.sk

Redakčná a jazyková úprava Miroslava Nováková

Zodpovedná redaktorka Anna Kališková

Prvé vydanie

Táto kniha je fikcia. Mená, postavy, miesta a udalosti sú buď výtvorom

autorovej fantázie, alebo sú použité fiktívne, a preto akákoľvek podobnosť

so skutočnými živými alebo mŕtvymi osobami, obchodnými spoločnosťami,

udalosťami či miestami je úplne náhodná.

Všetky práva vyhradené.

Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať,

ukladať do informačných systémov ani rozširovať akýmkoľvek

spôsobom, či už elektronicky, mechanicky, fotografickou reprodukciou,

alebo inými prostriedkami, bez písomného súhlasu majiteľov práv.

ISBN 978-80-8142-261-4


Obsah

Laurin denník – pondelok 1. apríla 9

Jamieho blog – 2. apríla, utorok 24

Laurin denník – streda 22. mája 39

Jamieho blog – 11. júna, utorok 49

Laurin denník – streda 12. júna 59

Jamieho blog – 10. júla, streda 70

Laurin denník – sobota 17. augusta 81

Jamieho blog – 10. septembra, utorok 93

Laurin denník – piatok 4. októbra 103

Jamieho blog – 10. novembra, nedeľa 114

Laurin denník – pondelok 2. decembra 123

Jamieho blog – 2. decembra, pondelok 132

Laurin denník – pondelok 2. decembra,

pokračovanie 143

Jamieho blog – 10. decembra, utorok 153

Laurin denník – pondelok 13. januára 163

Jamieho blog – 28. marca, piatok 172

Laurin denník – štvrtok 5. júna 183

Jamieho blog – 13. júla, nedeľa 198

Laurin denník – piatok 25. júla 210


Jamieho blog – 3. septembra, streda 225

Laurin denník – nedeľa 31. augusta 240

Laurin denník – štvrtok 4. septembra 241

Jamieho blog – 4. novembra, utorok 254

Laurin denník – pondelok 10. novembra 263

Jamieho blog – 30. novembra, nedeľa 274

Laurin denník – nedeľa 30. novembra 281

Poppin iTalk – 2. decembra 2031 285


Toto je príbeh o rodičovstve, takže ho,

samozrejme, venujem svojej mame Judy,

ktorá ma vychovala sama a poskytla mi všetku

lásku a podporu, čo som potreboval.



9

Laurin denník

pondelok 1. apríla

Drahá mama,

tak sa mi to nakoniec podarilo. Splnila som si dávnu túžbu. Jedinú vec, ktorú som chcela zvládnuť už od detstva.

Usilovala som sa k tomu dopracovať roky, noteraz môžem čestne vyhlásiť, že ja, Laura Newmanová, som sa úspešne povracala pred skupinou mužov na dôležitom pracovnom pohovore.

Viem, je to iba skromný úspech. Iní sa vyšplhali na Mount Everest či liečia rakovinu. Mojím cieľom bolo len veľkolepo zahanbiť svoju maličkosť pred významnými a vplyvnými ľuďmi.

Och, veru áno. Keď sa môj čas na zemi budechýliť ku koncu, vrátim sa k mnohým príjemnýmspomienkam – vrátane tej, keď som počas prijímacieho pohovoru v londýnskej centrále firmy HotelChocolat poriadne ovracala troch výkonných riaditeľov.

Načasovanie bolo, ako inak, dokonalé.

Náhle silné nutkanie na dávenie ma nezastihlo počas sledovania programu Británia má talent ani pri


10

Orignal ter:N

počúvaní Jamieho príhod z práce. Prišlo vtedy, keď

som svojou bezkonkurenčnou znalosťou výrobyčokolády a marketingu robila dojem na potenciálnych

zamestnávateľov.

Všetko sa vyvíjalo veľmi dobre. Pozvanie napohovor dorazilo práve včas, aby zachránilo moje nervy, Jamieho zdravý rozum a náš spoločný účet v banke.

V dôsledku recesie sme museli zatvoriť obchod a to nás stresovalo a ničilo. Keby som získaladobre platené miesto v jednej z najväčších čokoládovní v krajine, spasilo by nás to. Keď som otváralapredajňu, s týmto som nerátala. Z vedenia nezávislého obchodu sa stalo žonglovanie s ručnými granátmi. Aby som povedala pravdu, pokúsila som sa houtiahnuť dlhšie, ako bolo rozumné. Keby som myslela iba logicky, bola by som ho predala s minimálnou ujmou už pred dvoma rokmi. Tak veľmi som sa však doň vložila, že zadebnenie okien a odovzdaniekľúčov mi pripadalo ako zrada vlastných snov.

Tie však neplatia účty, takže pred tromamesiacmi sa nevyhnutné stalo skutočnosťou a ambiciózny plán Laury McIntyrovej o nadvláde nad svetomčokolády stroskotal.

Musím priznať, že nakoniec som cítila trochu úľavu. Vypätie z vlastnenia obchodu som, žiaľ,nahradila stresom z hľadania práce, takže to nebola veľká výhra. Asi si dokážeš predstaviť, ako som sa


11

Orignanal ti ee:aeNck

potešila, keď som našla v inzercii ponuku napozíciu v spoločnosti Hotel Chocolat. Bola pre mňa ako

ušitá. Mala som na ňu všetky predpoklady –schopnosti, skúsenosti aj kvalifikáciu.

Tak som sa vybrala do Londýna. Potkýnala som sa vo svojich najčernejších, najlesklejších anajreprezentatívnejších topánkach s vysokýmipodpätkami, mala som na sebe ten najlepší čierny pracovný kostým s úzkou sukňou a so sakom a vlasy sommala pevne zopnuté čo najprofesionálnejšie, ako sa dá vydržať bez toho, aby sa mi nezalievali oči slzami. Na ten pohovor som bola pripravená lepšie akovojenské jednotky na vylodenie v Normandii. Môj úbohý, daňami preťažený mozog bol preplnený všetkými detailmi obchodných praktík a metód spoločnosti.

Pod pazuchou som niesla svoje návrhy.Obsahovali nové dizajny a príchute, čo som vymyslela, a tiež recepty z môjho obchodu z obdobia pred krízou, ktorá všetko zničila. Bola som rozhodnutá získať to miesto. Som predsa moderná, silná a tvorivá žena, ktorú nikto neodmietne!

Keď som však o 8.15 nastúpila v dažďom zaliatom Southamptone do vlaku, ktorý smeroval nastanicu Waterloo v Londýne, cítila som sa zvláštne. Vinu som prisúdila sobotnej noci, keď sa konala Charlina narodeninová oslava. Nikdy predtým som sa z opice nezotavovala dva dni, no teraz mám tridsať, takže sa to asi bude stále len zhoršovať.


12

Orignal ter:N

Cestou som si opakovala informácie a usilovala som sa nevšímať si dvoch nevychovancov, ktorísedeli na konci vozňa. Obaja boli opití a jeden z nich zjavne trpel nejakou poruchou, pretože si zo svojho mobilu púšťal pieseň od Pink Perfect a nahlas s ňou spieval. Zvlášť si dal záležať, aby zakaždým na plné hrdlo zajačal: „You are perfect, FUCKING perfect to me-ee!“ Takíto ľudia určite chodia niekam na kurz, kde ich učia, ako čo najefektívnejšie otravovaťspoluobčanov. Na prvej lekcii asi preberajú, ako zrazu prudko zastaviť v strede ulice a všetkým zavadzať, a postupne sa prepracujú k tomu, ako úspešnepriviesť svojich susedov do šialenstva prostredníctvom večierkov, ktoré trvajú do tretej nadránom, avlastníctvom agresívnych zapáchajúcich pitbulov. Tídvaja, s ktorými som mala tú česť, zrejme excelovali na lekcii o nevhodnom správaní v prostriedkochverejnej hromadnej dopravy. Našťastie ma od nichoslobodil svalnatý ochrankár, čo nemal na ich hlúposti náladu. Prebehol okolo mňa a promptne tých dvoch lotrov vysadil na stanici vo Wokingu, skôr ako stihli zdevastovať celý vlak.

Ocitla som sa v Londýne. Jazda do sídlaspoločnosti Hotel Chocolat bola taká drahá, že som takmer musela ponúknuť na predaj svoju ruku,nohu a časť vnútorných orgánov, aby som ju dokázala zaplatiť. Na miesto som dorazila v poriadku a včas. Bola som pripravená očariť svojich perspektívnych


13

Orignanal ti ee:aeNck

zamestnávateľov znalosťami a osobnosťou. Dúfala

som, že sú pripravení.

Najprv som však musela pol hodiny čakať narecepcii. Zdá sa, že k pracovnému pohovoru to dnes už bežne patrí. Zamestnávatelia asi majú nejakýmanuál, ktorý tvrdí, že ak záujemcov o miesto posadia na tridsať nepríjemne tichých minút oprotipracovníčke recepcie, utlmí ich to.

Táto mala asi dvadsaťdva rokov a na tvári viac mejkapu ako Žolík z Batmana. Dúfala som, žeodniekiaľ zboku sa ozve hlasný zvuk. Zaujímalo ma, či by jej ten nános z tváre opadol, keby za ním rýchlo obrátila hlavu.

Vtom zazvonil telefón a kráľovná klaunov ho zdvihla. „Čakajú vás, pani Newmanová,“ oznámila mi cez štyri podkladové vrstvy.

„Vďaka,“ odpovedala som. Vstala som a okamžite som si začala upravovať sukňu, na ktorej sa objavili pokrčené záhyby napriek tomu, že som pol hodiny nehybne sedela. Vzala som do rúk svoj fascikel asrdce mi bilo ako splašené. Prešla som okolo Heatha Ledgera a zamierila som k drahým mahagónovým dverám.

Otvoril ich upravený mladý muž v elegantnomsivom obleku. Usmial sa na mňa ako predajcajazdených vozidiel.

„Dobré ráno, pani Newmanová,“ pozdravil ma. „Nech sa páči, posaďte sa.“ Pokynul k stoličke


14

Orignal ter:N

ti vôbec nie lacnému mahagónovému stolu. Niekde

v meste musel sídliť veľmi spokojný predavač tohto

vzácneho dreva. Pri takýchto zákazkách mal určite

aj zlatý záchod.

„Bobré ráno,“ odvetila som.

Bobré ráno? Čo, dopekla, znamená Bobré ráno?Chcela som, samozrejme, povedať dobré ráno, nozaúradovali moje napnuté nervy. Teraz si o mne bude myslieť, že som akási čudáčka a fanúšička hlodavcov!

„Dobré ráno,“ opravila som sa. Trochu zmätene sa na mňa usmial a posadil sa za stôl k svojim dvom kolegom. Jeden bol chudý, príjemne pôsobiacičernoch v peknom modrom obleku a druhý bolChristopher Biggins.

Niekoľko ráz som zažmurkala. Je to možné? Kedy Biggins – zavalitý komik a hviezda mnohých scénok z osemdesiatych rokov minulého storočia – zmenil zamestnanie a stal sa topmanažérom v spoločnosti obchodujúcej s čokoládou?

Znova som zaklipkala očami. Vďakabohu, nebol to on. Len sa naňho neuveriteľne podobal. Uľavilo sa mi. V spoločnosti filmových hviezd somnesvoja, aj keď patria medzi tie menej známe. Raz som uvidela súťažiaceho zo šou Big Brother v obchode s cédečkami a takmer som sa pocikala. Striaslo ma pri predstave, že by som sa mala správaťprofesionálne pod dohľadom známeho komika, ktorý hral Lukewarma v sitkome Porridge.


15

Orignanal ti ee:aeNck

Počkať. A nezomrel náhodou? Mám pocit, že som o tom niekde čítala... Ach, bože. Ako dlho tu už stojím a myslím na Bigginsa?

„Posaďte sa, prosím,“ vyzval ma muž, čovyzeral ako on. Podľa výrazu na jeho tvári som vedela, že som tam stála a premýšľala o Bigginsovej smrti pridlho.

Viac naňho nemysli, ty bláznivá ženská!

Sadla som si. Potešilo ma, že stôl zakrýval výhľad na moju pokrčenú sukňu. Opäť som pocítilanevoľnosť, tentoraz silnejšiu ako predtým. Bola som však presvedčená, že ju spôsobila kombinácia stresu a opice po sobotňajšej noci, a tak som sa ju pokúsila ignorovať.

„Volám sa Charles Lipman,“ predstavil sa mi ten pekný černoch. „Toto sú moji kolegovia. David Presley,“ ukázal na úlisného predavača áut. „ARoger McDougal,“ naznačil smerom k Bigginsovmu dvojníkovi.

„Veľmi rada vás všetkých spoznávam, páni,“zaklamala som.

„Aj my vás, pani Newmanová,“ pokračovalLipman. „Váš životopis naznačuje, že by ste mohli mať všetky predpoklady na prácu kreatívnej manažérky. Povedzte nám o svojich doterajších skúsenostiach.“

Tým sa začal pohovor. Myšlienky o televíznych hviezdach (ktoré mohli aj nemuseli byť mŕtve), opokrčených sukniach a o záporných hrdinoch v


16

Orignal ter:N

novi som potlačila a začala som presviedčať tých troch

mužov, že som na ich rozprávkovú pozíciu vhodná.

Všetko sa vyvíjalo výborne. Teda aspoň prvých dvadsať minút. Keď som im rozprávala o ichbiznise, spokojne prikyvovali. Pri mojich návrhoch na zvýšenie produktivity a marže sa súhlasneusmievali. Dokonca sa zasmiali pri mojom vtipnom opise vlastného podnikania v období recesie. Deňpredtým som si ho nacvičila s Jamiem. Nebola som si istá, či ho použiť, no Jamie ma presviedčal, že tým potenciálnym zamestnávateľom ukážem svojužiarivú osobnosť.

Nebolo príjemné opisovať do detailov krachobchodu. Nikto nerozpráva rád o svojich prehrách. Najdôležitejšie bolo, aby vedeli, že som neuspela vinou zlej svetovej ekonomickej situácie a nie pre úbohé obchodné zručnosti. Zdalo sa, že so všetkými mojimi tvrdeniami súhlasia, tak som sa presunula k iným záležitostiam.

Keď som im vysvetľovala svoju marketingovú stratégiu na Veľkú noc, zrazu ma zachvátila od rána zadržiavaná nevoľnosť.

„Ste v poriadku, pani Newmanová?“ spýtal saneravý Biggins. Všimol si, že som veľmi zbledla.

„Áno,“ zapišťala som. Niekoľko ráz som sazhlboka nadýchla a pokračovala som. „Ako somspomínala, je nutné zamerať sa na rodičov. Pripravila som niekoľko sloganov, ktoré...“


17

Orignanal ti ee:aeNck

V mojich ústach sa dialo čosi nedobré. Chvíľu boli prázdne a vzápätí plné. Nikdy predtým som nič také nezažila.

Vždy tomu predchádzali varovné signály:obrátený žalúdok, príšerná meďnatá chuť na jazyku, stiahnuté hrdlo... no tentoraz sa to objaviloakoby zázrakom. Nie však takým, aký predvádzal Paul Daniels na peknej Debbie McGeeovej, ani takým, aký používa na nič netušiacich okoloidúcich David Blaine.

Jednoducho sa mi zrazu objavili v ústachvývratky. Zovrela som pery, aby som im zabránila uniknúť von. Líca sa mi nafúkli a vyzerala som ako čipmank Alvin.

„Božemôj! Je vám zle?“ zhrozil sa Charles Lip man.

Alvin však nedokázal odpovedať. Ak by otvoril ústa, vyšiel by z nich len prúd vývratkov. Niekto by možno tvrdil, že je to príjemná zmena vporovnaní s jeho zvyčajným pišťavým spevom, no ja by som radšej sedela niekde inde a vypočula si celý jeho zlý album, ako mala plné ústa obsahu svojho žalúdka.

S hrôzou som pocítila, ako sa mi do preplnených úst valí ďalšia vlna. Pokúsila som sa zakryť ich rukou, ale už som tomu nestihla zabrániť. Tlak bolneznesiteľný – asi ako keď sa tučný muž prediera pomedzi ľudí vo dverách metra. Ten malý otvor viac nevládal odolávať. Bariéra sa narušila a Jericho padlo.


18

Orignal ter:N

Pomedzi prsty mi vystrekli vývratky, šťastné, že sa konečne oslobodili. Mala som pocit, akoby som rukou zakryla hadicu, len to viac smrdelo aznamenalo budúcu cestu do čistiarne.

Všetci muži sa zhrozene odtiahli. Charles Lipman a David Presley v momente vyskočili zo stoličiek, ale úbohý starý zavalitý Bigginsov dvojník nebol taký hybký. Namiesto toho sa len komicky zvalil dozadu. Pravý Biggins by bol na jeho výkon hrdý.

Ani ja som viac nesedela. Jednou rukou som sizakrývala ústa a druhou som im naznačovala, žepotrebujem nájsť toaletu. Horúčkovito som na všetky strany ukazovala prstom, a pritom somustupovala dozadu. Vyzeralo to, akoby som vymyslela nový tanec. Akúsi verziu charlestonu, pri ktorej sa kýva prstom, nadúvajú sa líca a prepletá sa nohami.

Charles Lipman našťastie rozlúštil moje kreácie a zvrieskol: „Za tými dverami je záchod!“ Pritomšialene ukazoval prstom na ďalšie drahé mahagónové dvere po mojej pravici.

Rozbehla som sa k nim a rozrazila som ich. Dnu bola exkluzívna toaleta. V tej určite ešte niktonevracal. Nebola určená na také veci. Určite junavštívilo veľa bohatých chlpatých pánskych zadkov, no ja som bola prvá žena, ktorá tam prišla s takýmto cieľom. S úľavou som pokrstila útroby jednej z mís.

Väčšina obsahu žalúdka už bola vonku, takže ma aspoň nasucho nenapínalo. To je zvyčajne tá


19

Orignanal ti ee:aeNck

šia časť. Človek vydáva zvuky ako vzpierač, ktorý sa

pokúša zdvihnúť nad hlavu stoosemdesiatkilogramov, a vyzerá ako pes, čo sa usiluje vykašľaťzabehnutú kosť.

Po niekoľkých minútach som bola schopná vstať a ísť sa umyť. Na saku som mala zopár fliačikov od vývratkov, no mohlo to byť aj horšie. Zo zrkadla na mňa hľadela tvár heroínom zničenej prostitútky, ale moje oblečenie vyzeralo vzhľadom na okolnostistále dobre.

Samozrejme, nedokázala som z tej miestnosti vyjsť. Bol to môj nový domov. Budem potrebovať jedlo,nápoje a iné zásoby. Našťastie som mala vo vrecku mobil, takže som mohla komunikovať s blízkymi. Určite im budem chýbať, no možno by ľudia zo spoločnosti HotelChocolat vedeli zriadiť návštevné hodiny. Uložím sa v jednej z kabínok a dám si doniesť nejaké knihy, aby som sa počas nasledujúcich rokov nenudila, ale stále je to lepšie, akootvoriť dvere a čeliť trom mužom, pred ktorými som vracala.

„Pani Newmanová?“

Bol to ten prekliaty nepravý Biggins. Chcel, aby som vyšla von. Zaumienil si tešiť sa z mojej hanby, hajzel jeden. Nenávidím ťa, falošný Christopher Biggins, aj všetko, čo symbolizuješ.

„Ste v poriadku, pani Newmanová?“ ozval savzáätí Presley.

Samozrejme, že nie, ty idiot. Práve som si zničila všetky šance na prácu vo vašej spoločnosti.


20

Orignal ter:N

„Áno, som!“ zakričala som zbytočne nahlas. „Už idem von.“

Dvere sa otvorili a za nimi na mňa čakali trizneokojené tváre. Musím uznať, že Bigginsov dvojník vyzeral najustaranejší.

„Páni, ospravedlňujem sa. Neviem, ako sa tomohlo stať. Predpokladám, že som chorá.“

Charles Lipman prižmúril oči. „Nie ste náhodou... tehotná?“ spýtal sa opatrne.

Ja? Tehotná? Nebláznite!

„Och, o tom veľmi pochybujem, pán Lipman. S manželom dôsledne používame antikoncepciu.“

Tak a bolo to vonku. Trom mužom, ktorých som spoznala len pred polhodinou, somvykladala o svojom sexuálnom živote. Od hanby som očervenela.

„Aha.“ Lipman bol zhrozený. Presley vyzeral ako vyplašený jeleň a McDougal naďalej pôsobil ako Christopher Biggins.

„Nuž, pani Newmanová,“ pokračoval Lipman, „možno by sme, vzhľadom na to, čo sa stalo, mali pohovor prerušiť. Nechceme vás nútiť pokračovať v takom stave.“

Myslí tým obrovskú nevoľnosť, alebo uschnuté vývratky na fazónke môjho saka?

„Asi máte pravdu, pán Lipman.“ Bola somskrúšená. „Ďakujem, že ste si dnes na mňa našli čas.Ospravedlňujem sa za túto situáciu.“


21

Orignanal ti ee:aeNck

„To je v poriadku, pani Newmanová. Aj mojamanželka trpela rannými nevoľnosťami, keď čakala naše prvé dieťa,“ poznamenal nepravý Biggins.

Ja nie som tehotná. Choď dočerta, dedko!

Prešla som okolo nich a vzala som si fascikel.

„Ak chcete, pokojne to tu nechajte, paniNewmanová. Rád by som si všetko prezrel,“ navrhol Charles Lipman. V záplave poníženia som uvidela iskierku nádeje.

„Ďakujem, pán Lipman. Nechám ho teda tu.“ Bola som prekvapená, ako sa mi triasol hlas. Zrazu som si s hrôzou uvedomila, že sa chystám rozplakať. Lipmanov návrh, aby som mu nechala svojeodporúčania, ma doviedol k slzám.

Čo sa to so mnou deje, dopekla?

S lesklými očami a s trasúcimi sa perami som mu išla podať ruku. Zadíval sa na ponúknutúpravicu, akoby na nej hľadal známky mojich vývratkov. Usmiala som sa ako podpaľač, čo drží zápalku, aprehltla som guču v hrdle.

„Tak teda zbohom, páni,“ utrúsila som rýchlo. „Želám vám príjemný deň.“

Všetci traja mi rovnako slušne odpovedali.

Bigginsov dvojník dokonca v jednom okamihu vyzeral, akoby ma chcel objať. Myslím, že by som to nezniesla. Ak by to skúsil, vybuchla by som doplaču. Akoby aj nie? Veď mal priateľskú tvár komickej legendy. Našťastie ten nápad zavrhol a ja som bez


22

Orignal ter:N

slova opustila miestnosť. Keď som prechádzalaokolo Žolíka, počula som, ako cez telefón zháňaupratovačku do kancelárie pána Lipmana. Okamžite.Horšie by som sa necítila, ani keby mi oznámili, že trpím

horúčkou dengue...

Samozrejme, že nie som tehotná. V nijakompríade! Je to len pozostatok sobotnej noci apravdeodobne v tom má prsty aj thajské jedlo zo včerajšej donášky. Áno, to musí byť ono! Len kombináciaveľkého množstva vodiek a skazených kuracíchrezancov Pad Thai.

Cestou na vlakovú stanicu som sa úplnounáhodou zastavila v lekárni. Išla som si len kúpiť pastilky Rennie na upokojenie žalúdka. Vôbec som netušila, ako sa na pult dostal aj tehotenský test, ale keď tam už bol, zaplatila som zaň a vložila som si ho dovrecka. Možno si ho spravím neskôr, iba zo zvedavosti – alebo aj nie! No len preto, že som to nikdy predtým nerobila a z čisto akademických dôvodov mazaujíma, ako funguje.

Napokon, nie je možné, aby som bola tehotná. Och, nie, len to nie! Dobrý bože, som tehotná. Ťarchavá. Nabúchaná. V požehnanom stave. Nosím v sebe prvé bunkynenarodeného ľudského stvorenia, ktoré sa jedného dňa bude chcieť dostať z mojej vagíny... to sa predsa nedá. Je to nemožné. Vytlačiť človeka z mojej


23

Orignanal ti ee:aeNck

denej, zdravej dámskej záhradky? Absurdné!Absolútne nereálne!

Ach, mami, veľmi si želám, aby si tu teraz bola so mnou. Som vydesená.

Milujem Ťa a chýbaš mi.

Tvoja čoskoro obrovská dcéra Laura


24

Jamieho blog

2. apríla, utorok

„Neboj sa, vytiahnem ho pred vyvrcholením aurobím sa ti na chrbát.“

Táto veta mi navždy zmenila život. Neznieapokalypticky, erudovane a ani ju asi nikto nebudecitovať. Takto však znel umieračik, ktorý oznamoval koniec bezstarostného a roztopašného životaJamieho Newmana. Veľa som o tom premýšľal a viem, že je to tak.

Stalo sa to pred mesiacom.

Vlastne nie... vráťme sa ešte k minuloročnejjeseni, keď Laura musela vysadiť antikoncepciu, pretože z nej mávala migrény. Neprekážalo mi to. Kúsok od mojej kancelárie bola klinika plánovanéhorodičovstva, kde som si bol zdarma vziať zásobu kondómov na obdobie, kým Laura nenájde iné, vhodnétabletky, a nebude viac musieť celý deň preležať v tmavej izbe, alebo kým sa nerozhodneme pre iný typochrany pred počatím.

Mala to byť dočasná záležitosť, no obaja dlhootáľame, kým niečo urobíme. Dôkazom je náš


25

Orignanal ti ee:aeNck

ný gauč. Hoci v televízii nepretržite beží reklamný

spot na dlhodobý výpredaj sedačiek, stále sanedokážeme prinútiť zodvihnúť zadky a ísť si prezrieť

najnovšiu kolekciu.

Prenesme sa teraz do obdobia spred niekoľkých týždňov – do neuveriteľne nudného nedeľnéhomarcového večera. V podstate za všetko viním Simona Cowella. Keby do programu Británia má talentvybrali zaujímavejších ľudí, neuchýlili by sme sa namiesto jeho sledovania k rýchlovke. Chceli sme potom ešte stihnúť motoristickú reláciu.

Uvedomujem si, že je to vrcholne neromantické, ale nie je to také zlé. S Laurou vedieme veľmizdravý sexuálny život, ktorého súčasťou býva aj dlhé, zmyselné a nežné milovanie. Život je však zmena, a keď máme trochu času, prikloníme sa aj krýchlovke. Žiaľ, keďže obaja dlho pracujeme, často ju volíme ako náhradu dlhých vášnivých hier pri sviečkach. To je tienistá stránka dvadsiateho prvého storočia.

V každom prípade sme našu rutinu doviedli do dokonalosti. Sex mávame ráno pred odchodom do práce, večer, kým sa rozmrazuje kurča, v kúpeľni, tesne pred odchodom na nákup do Tesca... a raz, keď sme boli nezvyčajne nadržaní, dokonca aj vnefunkčnom výťahu v Tescu. Nebojte sa, obaja sme sa potom cítili hrozne.

Ak by existovala súťaž v rýchlovkách, mali by sme veľkú šancu vyhrať.


26

Orignal ter:N

V ten osudný večer som na spomínanom starom gauči nastavil svoju milú, pôvabnú a prekrásnuženu do polohy na kolenách a pripravoval som sa na rýchle poriadne búšenie.

Keď tu zrazu, pohroma!

„Dopekla! Už nemám kondómy,“ povedal som jej a naďalej som si šúchal malého Jamieho, aby zostal stáť, kým vyriešim vzniknutú situáciu.

„To fakt?“ odvetila moja nádherná žena. Zadok mala vystrčený a rukami objímala vankúše na gauči. „Ani ja nijaké nemám!“

„Ani sa nepohni,“ prikázal som jej. „Idem sapozrieť do nočného stolíka.“

Rozbehol som sa preč. Môj penis predo mnouveselo poskakoval ako čarovný prútik. Laura sivložila tvár do dlaní. Pekný zadok mala stále vypučený a bola prehnutá v chrbte. Považoval som tú polohu za neodolateľnú.

Ako na potvoru v nočnom stolíku neboli nijaké kondómy. Zašiel som skontrolovať aj skrinku vkúeľni. Naďalej som trel Jamieho juniora, aby bol pripravený, keď sa mi podarí nájsť aspoň jedného gumeného záchrancu. Päť minút som prehľadával každú skrinku a zásuvku, na ktorú som si spomenul – a to všetko jednou rukou. Vyzeral som ako nejaký sexuálny úchylák, ktorého fetišom sú skladovacie priestory v domácnosti.

„Pohni sa, Jamie!“ zakričala Laura netrpezlivo.


27

Orignanal ti ee:aeNck

„Prepáč! Skús sa, ehm... so sebou trochu pohrať. O chvíľu som tam!“

Áno, bol to veľmi romantický večer.

Divoko som otváral zásuvky a zároveň sommasturboval, kým Laura kľačala v obývačke a v pozadí bežala šou, kde Ant a Dec práve robili rozhovor so súťažiacim, ktorý spieval country pieseň Camptown Races v potápačskom obleku.

„Máme problém,“ oznámil som Laure, keď som vošiel do obývačky. „V dome nijaké nie sú.“

„Dofrasa! Tak teda nič.“

Mala pravdu, nemali sme pokračovať. Bolo to najrozumnejšie riešenie, no moja žena je veľmi atraktívna a v tej chvíli kľačala na gauči, malaroztiahnuté nohy a vystrčený zadok. Vtedy somvyslovil slová, ktoré spečatili môj osud: „Neboj sa,vytiahnem ho pred vyvrcholením a urobím sa ti na chrbát.“

Romantická a zdržanlivá Laura bola mojímnávrhom určite znechutená, ale vtedy držala v rukách opraty živočíšna a hriešna mačička, ktorú má v sebe každá žena – ak ju svedomito hľadáte a podráždite na správnych miestach.

„Okej, ale naozaj si daj pozor,“ vzrušene zachripela.

Na svoju obranu musím povedať, že som sinaozaj dal pozor. Vyvinul som nadľudské úsilie aovládal som sa dovtedy, kým Laura nedosiahla vrchol. Potom som z nej vyšiel. Nezacielil som však dobre.


28

Orignal ter:N

Aspoň máme teraz skutočný dôvod na kúpu novej

sedačky.

Problém bol v tom, že táto antikoncepčná metóda nestačila. Prerušovaná súlož vás neochráni. Vedia to aj blázniví tínedžeri, ale my sme sa rozhodli tento fakt ignorovať, až dovčera – 1. apríla.

V ten deň som sa od rána hádal s redaktorom o reklamnom priestore na poslednej stranenovín. Hádaním myslím niekoľko pasívne agresívnych e-mailov, ktoré vyvrcholili nevľúdnympäťminútovým rozhovorom pred oddelením reprografie.

Keď som začínal svoju novinársku kariéru, takto som si zábavný pracovný deň nepredstavoval.Očakával som, že sa budem celý deň kúpať v záplavekreativity a vytvorím skvelé články na témy, ktoré budú potrebovať môj nadhľad a názor. Mojím osudom bolo písať najlepšie informačné články, tlačovésprávy a reklamné texty.

Žiaľ, zatiaľ sa nenaplnil, a tak som zabíjal čas v miestnych novinách a bojoval som s inými onevýznamných šesť centimetrov reklamnéhopriestoru. Prehral som, a keď som prišiel domov, moje myšlienky boli temné ako duša dospelého fanúšika Justina Biebera.

„Ahoj, zlato,“ nevrlo som zamrmlal, keď som ju uvidel stáť v kuchyni.

„Ahoj,“ zašepkala, len čo som jej na líce dalzvyčajný bozk.


29

Orignanal ti ee:aeNck

Keby som bol v lepšej nálade, určite by som si všimol, že čosi nie je v poriadku. No ja som si len sňal kravatu, dovliekol som sa do obývačky a posadil som sa na epedu zašpinenú od semena (obrátili sme ju naopak), aby som aspoň polhodinu pozeralsprávy o tých, čo sú na tom horšie ako ja. Toto sa mi vždy na ľuďoch protivilo, ale keď máte za sebou hrozný deň v práci, pomôže vám, ak zistíte, že niečí deň bol taký zlý, až sa o tom dozvedela televízia. Laura prišla do obývačky a posadila sa vedľa mňa. Vôbec som si neuvedomil, že je nervózna a stále sa mrví.

„Mala si dobrý deň?“ spýtal som sa jej a dúfal som, že povie áno, aby som mohol začať šťavnatokritizovať toho idiotského redaktora Colina Forbesa.

„Ehm. Nie... ani nie.“ Začala štipkať do vankúša.

„Skutočne? To ma mrzí,“ odvetil som a chystal som sa obrátiť pozornosť na môj deň. „Viem, ako sa cítiš. Aj ja som sa mal hrozne. Spomínaš si na toho kreténa Forbesa so škuľavým okom? Dnes sa správal ako hajzel. Potreboval som pol strany na veľkonočnú reklamu, ale on musel robiť problémy... vraj jupotrebuje na uverejnenie výsledkov ragby. Hlúpe ragby. Koho to už len zaujíma? Trápny šport. Poviem ti, zlato, niekedy ma táto práca irituje. Rád by somodtiaľ odišiel, no nemám chuť teraz hľadať niečo iné. Z pracovných pohovorov mám hrôzu. Dopekla!“

Stŕpol som. Uvedomil som si, že som zabudol na Laurin dnešný pohovor. Dnes bola v Londýne na


30

Orignal ter:N

stretnutí s manažérmi spoločnosti Hotel Chocolat

(v angličtine sa však chocolate píše na konci s e. Veď

sme v Británii. Ak niekedy nastane deň, keď začnem

hláskovať po francúzsky, môžu ma pokojne zatvoriť

do blázinca). Ako som len na to mohol zabudnúť?

Dokonca som jej ráno pred odchodom do prácezaželal veľa šťastia. Prešlo len deväť hodín a vyfučalo

mi to z hlavy. Za to môže Colin Forbes a ten suchý kurací

sendvič, čo som mal na obed.

Z úst sa mi vydral ston, keď som si uvedomil, akú pohromu som na seba privolal. Vedel som, ženiekoľko nasledujúcich minút bude hrozných.Existovala veľká pravdepodobnosť, že noc strávim nagauči zababranom semenom.

Chystal som sa ospravedlniť. Nevedel som však nájsť vhodné slová, aby som vyjadril svoju hlbokú ľútosť. Netušil som, ako zabrániť hnevu, čo sa na mňa valil ako posol zvestujúci koniec JamiehoNewmana. Ak by stačilo odťať si ruku, urobil by som to. Dopekla, rovno by som si ju sám odhryzol.

Uprel som zrak na Lauru. Bolo to horšie, ako som si myslel.

Očakával som nahnevaný zachmúrený pohľad – dôkaz potláčanej ženskej zúrivosti, ktorej terčom som mal byť ja. Čo som uvidel, neveštilo nič dobré. Bola bledá, rozrušená a veľmi, veľmi zmätená.

Bože, nie! So zúrivým zvieraťom si poradím, no Laura vyzerala hlboko zranená. Cítil som sa


31

Orignanal ti ee:aeNck

to oveľa horšie. Nerozhneval som ju, bola zo mňa

smutná. Kiež by som sa dokázal zadusiť epedou.

„Prepáč mi, miláčik,“ ospravedlnil som sa a chytil som ju za ruku. „Povedz mi o tvojom pohovore.“Zahľadel som sa na jej skľúčenú tvár. „Prebehol dobre?“

Bola to hlúpa otázka. Asi ako keby som sa opýtal Žida v roku 1939, či bude v najbližších voľbách voliť Hitlera. Hľadela na mňa tými úžasnými modrými očami a zachveli sa jej pery. V mysli som si chystal nákupný zoznam: zmrzlina Häagen Dasz, kvety a možno i nové auto. Stisla mi ruku. Zhlboka som sa nadýchol, aby som sa pripravil na to, čo mi chce povedať.

„Som tehotná.“

„To nič,“ začal som. „Iste sa vyskytne ešte inápríležitosť a toto nebude...“

Hmmm. Čosi tu nesedí. Môj mozog počul, ako Laura povedala, že pohovor sa nevydaril, ale moje uši trvajú na niečom inom. Najlepšie bude opäť si prebehnúť posledných niekoľko sekúnd a prehodnotiť význam jej slov...

Nie, pohovor určite nespomínala.

No čo za čudnú vetu to vyslovila? Znelo to, akobypovedala: „Som tehotná“, ale to je, samozrejme, nemožné. Také slová nesmie nikdy vyriecť, aspoň nie najbližších šesť až sedem rokov, kým si budujeme kariéru a chceme navštíviť veľa vzdialených miest. Asi by bolo vhodnépožiadať ju, aby tú vetu zopakovala, nech sa uistím, že som zle počul.


32

Orignal ter:N

„Prepáč, nerozumel som. Čo si povedala?“

„Oznámila som ti, že som tehotná.“

No do...

Asi som mal problém s ušami. Stále som počul, že je tehotná. Tak som si to overil ešte raz.

„Čože?“

„Dopekla, Jamie! Hovorím, že som tehotná. Čo si hluchý?“

Pokúsil som sa odpovedať: „Blurben hurmen?“

Zdalo sa, že moje rečové centrum skratovalo.Nebol som schopný tvoriť slová. Mojej novej rečiporozumejú asi len Švédi.

„Čo?“

Zafučal som ako spľasínajúca pneumatika. Na chvíľu som stŕpol a hlavou mi obrovskou rýchlosťou vírili myšlienky. Ako je to vôbec možné? Taký hrozný deň! Ráno som sa s námahou usiloval z tela vypudiť včerajšie thajské jedlo (naozaj už musím prestať jesť tie nezdravé veci z donášky), na obed som mal veľmi zlý kurací sendvič, vrcholom dňa bolapopoludňajšia hádka s Colinom Forbesom a všetkozaklincovala večer moja žena vyhlásením, že je tehotná. Toto všetko naraz? Prvého aprí...

Ahá! Už mi je to jasné! Zrazu mi začalo svitať. Je prvého apríla! Laura – tá malá uličnica – žartovala. Moja žena je taká múdra a vtipná!

Mám rád dobré prvoaprílové žarty. Už ich na mne bolo spáchaných niekoľko. Napríklad, keď som bol


33

Orignanal ti ee:aeNck

na univerzite, môj spolužiak Carlo zmenil dátum

odovzdania úlohy z kreatívneho písania na druhého

apríla. Veľmi sa nasmial, keď som ďalších šesťhodín strávil divokým písaním na počítači, akoby som

užíval amfetamíny, a pokúšal som sa vytvoriť text

s tristo slovami. Vlastne to bola moja vina. Vedel, že

si nikdy nedokážem zapamätať termíny a mojuneozornosť využil priam majstrovským spôsobom.

Keď som mal jedenásť, môj vtedy trinásťročný brat Chris považoval za vtipné potrieť moje špicaté Spockove uši sekundovým lepidlom. Keď somstrávil celé popoludnie s mamou na pohotovosti, kým acetón rozpúšťal lepidlo a pálil mi uši, išiel sarozučiť od smiechu. Potom dostal dvojmesačnédomáce väzenie a viac sa nesmial. Vždy keď sa naskytla príležitosť, bicykloval som sa popod okno jeho izby s novými Spockovými ušami a veľmi som si to užíval.

Laurin žart patril k všednejším a vyžadoval ajmenej plánovania, no jej herecký výkon som ocenil.

„Jasné... to bolo dobré, Laura!“ zvolal som šťastne.

Tešil som sa, že som to nakoniec pochopil. Na chvíľu ma zmiatla, ale úspešne som to rozlúštil.

„Prosím?!“

Bolo to zvláštne, už sa mala začať usmievať. Veď som na to prišiel. Vyskočil som zo stoličky a uvoľnil som sa.

„Hovorím, že ti to vyšlo! Dostala si ma. Ty... atehotná? Výborný žart!“


34

Orignal ter:N

Stále sa neusmievala. Odišiel som do kuchyne, aby som si uvaril čaj. Laura ma nasledovala.Postávala vo dverách a sledovala, ako hrkocem šálkami a kanvicou.

Potom pomaly vyriekla: „Jamie, toto nie je žart. Myslím to vážne. Som tehotná!“

Moja žena má jednu chybu – nikdy nevie, kedy prestať vtipkovať. Je to celé o vhodnom načasovaní a už to vyslovila viac ráz, takže nemalo zmysel v tom pokračovať.

„No tak, zlato, prestaň s tým. Veľmi dobre viem, že žartuješ.“

Laura sa zamračila, prihnala sa ku mne, vytrhla mi z rúk utierku a šľahla ma ňou. Dva razy.

„Toto nie je vtip, ty idiot! Opäť ma švihla.„NAOZAJ“ – plesk! – „SOM“ – plesk! – „TEHOTNÁ!“ Plesk! Plesk! Plesk!

„Prestaň na mňa útočiť tou prekliatou utierkou!“ zajačal som.

Jej ruka klesla. S trasúcimi sa prstami som položil šálku naspäť na linku. Nastalo ticho... strašné,strašné ticho.

Pozrel som sa na vyčerpanú tvár svojej zvyčajne usmiatej ženy. „Ako?“ dostal som zo seba.

Zatvárila sa znechutene. „Asi to bude tým, že sa na mňa pravidelne vrháš ako nadržaný nosorožec. Tak sa to obyčajne stáva.“

„Veď si... dávame pozor.“


35

Orignanal ti ee:aeNck

Až o niekoľko hodín som si spomenul na tú noc, keď som po celom byte zúrivo hľadal kondómy.

„Asi nie dostatočne veľký.“

Niekoľko ráz som sa zhlboka nadýchol a vydýchol. Netušil som, čo mám povedať, no čosi som vysloviť musel. Nemohol som stráviť zvyšok nášho manželstva vydávaním zvukov.

Na tému tehotenstva som sa vyjadriť nedokázal, preto som sa smutne usmial a zvolil som inúotázku: „Tak ako prebehol pohovor?“

Na tvári sa jej zračilo nefalšované zúfalstvo a oči sa jej zaliali slzami. „Ovracala som Christophera Bigginsa!“

„Nie je náhodou mŕtvy?“

Laura začala nahlas vzlykať a ja som ju objal.Musel som, pretože sa mi už podlamovali kolená.

O dve hodiny som mal v sebe dve chladené pivá a trochu som sa upokojil. Laura si išla naliať pohár vína, potom si však spomenula, prečo ho vlastne potrebuje, a tak fľašu odložila na pôvodné miesto. Namiesto toho si pripravila sladký čaj. Keď je človek v šoku, vraj to pomáha. Netuším, ako môže hromada cukru a dávka kofeínu upokojiť nervy, ale čo už len ja môžem vedieť. Veď nedokážem ani spať so svojou ženou bez toho, aby som jej hneď nespravil dieťa.

„Čo budeme robiť, Jamie?“ spýtala sa Laura,sledujúc televíznu reportérku Joey Jonesovú, ktorástála pred sídlom ministra financií a informovala nás


36

Orignal ter:N

o nových daňových úľavách pre pracujúce rodiny. Tá

zhoda náhod bola zarážajúca.

„Neviem, zlato. Skutočne netuším.“

Vlastne by tu bola jedna možnosť... no je tohrozný nápad. Taký, o ktorom dúfate, že ho nikdy vživote nebudete musieť vysloviť. Niekedy všaknevyhnutnosť zvíťazí nad ostatnými dôvodmi a toto bola presne taká situácia.

„Chceš... si to nechať? Ak nie, nemusíš.“ Tie slová v mojich ústach chutili ako popol. Nedokázal som uveriť, že som ich vyslovil.

„Myslíš tým p... p...“

„Áno,“ prerušil som ju. „Je to jedna z možností.“ Z tých hrozných.

„Neviem. Čo si myslíš ty?“

Rozum mi našepkával: Nech to urobí, prosím.Nemáme dosť peňazí ani času, aby sme si mohli dovoliť maťdieťa. Hľadel som do Lauriných nádherných modrých očí plných sĺz a nedokázal som ju nútiť k takému... zákroku.

Tú ženu ľúbim. To je dôvod, prečo otehotnela. Pretože som sa s ňou miloval. To dieťa je plodom našej lásky. Možno to nebolo to najromantickejšie milovanie, no nešlo ani o nezmyselné a nezáväzné vrznutie.

„Nie,“ povedal som s citom. „To by som nechcel.“ Vzal som ju za ruku. „Ľúbim ťa, miláčik, nech sa deje čokoľvek. Ak máš mať moje dieťa, tak to tak


37

Orignanal ti ee:aeNck

bude.“ Na okamih som sa zarazil. „Teda iba ak sineželáš niečo iné.“

Zasmiala sa. Síce len trošku, ale bol to smiech. „Aby som povedala pravdu, neuvažovala som nad potratom. Myslela som len na to, aký budem mať veľký zadok.“

„Nezabudni na prsia,“ pripomenul som jej akonečne som sa aj ja usmial. „Budú obrovské.“ Pohol som obočím a urobil som obscénne gesto, akoby som ohmatával veľké prsia. Zachichotala sa.

Utrela si oči a potiahla nosom. „Bude to veľmi ťažké, zlatko,“ varovala ma. „Nemám prácu apeniaze z predaja obchodu nám dlho nevydržia.“

Objal som ju. „Poradíme si. Priberiem si ďalšiurobotu. Možno sa ti tiež podarí niečo nájsť.“

Opovržlivo sa na mňa pozrela. „A čo také? Budem výrobca čokolády na voľnej nohe?“

„Jasné! Prečo nie? Veď také čosi existuje, či nie?“

Samozrejme, že nie, no chytal som sa aj slamky, aby som odviedol našu pozornosť od katastrofálnej situácie.

„Možno by som mohla chodiť k ľuďom domov a variť im obrovské množstvá čokolády,“ opäť sa zasmiala.

„Tak vidíš! Vezmem si na starosť tvojmarketing.“ Zamyslel som sa a vyhlásil som: „LauraNewmanová vám navarí toľko čokolády, že sa z toho potentujete.“


38

Orignal ter:N

Nahlas sa rozosmiala a ja som sa k nej pridal. Myslím si, že keď sa človek hodinu po najväčšom šoku vo svojom živote dokáže smiať, asi tá situácia nie je až taká zlá.

Nemám pravdu?


39

Laurin denník

streda 22. mája

Drahá mama,

sledovanie vnútra môjho tela na monitore ma veľmi znepokojilo. To, čo sa deje dnu, je predsa súkromná záležitosť. Keď som to všetko uvidela na obrazovke (vlastne išlo len o obraz ultrazvuku),cítila som sa zvláštne zraniteľná, hoci sa prizeral len môj manžel a sonografistka.

Prešli dva mesiace, odkedy som zistila, že som v tom. Krútim sa vo víre pocitov ako veterník na streche počas hurikánu. V jednej chvíli somvzrušená a teším sa na to, ako privediem na svet novýživot, vzápätí sa trasiem od strachu a zúfam si, prečo som sa nenarodila ako mníška v kláštore, kde sa dodržiava celibát.

Rozmýšľam nad všelijakými hlúposťami, len aby som nemusela myslieť na fakt, že som tehotná. Vždy keď si uvedomím váhu zodpovednosti priviesť na svet dieťa, spanikárim. Ledva zvládam seba.Pripadá mi nemožné sprevádzať životom aj niekohoiného. Bude zázrak, ak sa mi podarí doviesť to decko


40

Orignal ter:N

do dospelosti bez toho, aby ho uväznili, zavreli do

blázinca či skončilo dokaličené.

Kým sa začnem stresovať tým ostatným, musím ho najprv úspešne donosiť a po deviatich mesiacoch ho bez komplikácií vytlačiť.

Preto som cítila úzkosť, keď som sa objednala na ultrazvuk v miestnej nemocnici. Veď je tu toľkootázok. Čo ak dieťa nie je v poriadku, nebude sa hýbať či nezačujeme tlkot jeho srdca? Nebude mať dvehlavy? Mala som aj obavy, či sa mi nevydriape z brucha ako tá vec vo Votrelcovi.

Ach, Votrelec. Videla som ho ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a odvtedy som sa neodvážila pozrieť si ho znova. Niekoľko týždňov som bola na smrť vydesená. Ani mi nenapadlo, že si na tú nechutnú malú hlavu chrliacu kyselinuspomeniem, keď otehotniem. Keď vo svojom vnútri nosíte dieťa, nič vás nepovzbudí väčšmi ako film o mimozemskom parazitovi, ktorý rastie v ľudskom tele.

Usilovala som sa nemyslieť na to, a tak sme sJamiem nasadli do auta a odviezli sme sa doNemocnice kráľovnej Alexandry. Zarazilo nás, keď námoznámili, že ultrazvuk nevykoná lekár, ale niekto, koho volajú sonografista. Pripadalo nám to ako nejaký námornícky termín a obaja sme boli trochusklamaní, keď k nám podišla zavalitá Ázijčanka apredstavila sa nám.


41

Orignanal ti ee:aeNck

Očakávali sme mladého muža v modrom svetri a s okuliarmi, ktorý by mal na hlave obrovskéslúchadlá, aké sa nosili počas druhej svetovej vojny, a rozprával by s brooklynským prízvukom. Narinda nás zaviedla do miestnosti na rádiológii.

„Viete, ako funguje sonograf, pani Newmanová?“

Drahá Narinda, podnikala som v oblasti predajačokolády. Nerozoznala by som ho od Sony Playstation.

„Žiaľ, nie.“

„A čo vy, pán Newman?“

„Nuž, myslím si, že je to akási röntgenová analýza vnútra ľudského tela...“

Vždy keď začne hovoriť takýmto tónom, ostávam v nemom údive. Z nejakého dôvodu, rovnako ako väčšina chlapov, Jamie nedokáže priznať, ženiečomu nerozumie. Namiesto toho sa snaží tváriť, že vie, o čom je reč, a skladá dohromady slová a výrazy, ktoré niekde počul a môžu, ale nemusia, mať niečo spoločné s danou témou.

„... a v ruke budete držať čosi, čo sa podobá na skener čiarových kódov v Tescu a budete týmprechádzať po Laurinom bruchu. Vlastne je topodobná technológia. Nemám pravdu?“

Dobrotivý bože, prirovnal metódu sledovanianenarodeného dieťaťa k spôsobu kúpy plechovkyfazúľ a ovocného koláča. Čakal hádam, že keď miNarinda prejde prístrojom po bruchu, skener zapípa a na obrazovke sa zjaví cena dieťaťa?


42

Orignal ter:N

Narinda sa zahľadela na Jamieho, akoby bolduševne zaostalý. „Ehm, nie, pán Newman, nefunguje to ako snímač čiarových kódov. Ultrazvuk pracuje so zvukovými vlnami. Tieto vysokofrekvenčnézvukové vlny, ktoré prechádzajú Lauriným telom,možno premeniť na obraz a vďaka tomu uvidieť dieťa.“

„Aha,“ poznamenal študovane Jamie. „Podobne ako sonar v ponorkách. Zisťujú ním prítomnosťneriateľských plavidiel a veľkých živočíchov.Napríklad veľrýb.“

Práve ma prirovnal k vráskavcovi?

„Takže začneme,“ zašvitorila Narinda, ignorujúc môjho imbecilného manžela. „Posaďte sa, paniNewmanová, ja zatiaľ nastavím prístroj.“

Uložila som sa na sedadlo, ktoré pripomínalozubárske kreslo. Narastala vo mne úzkosť. Narinda sa obrátila k obstarožne vyzerajúcemu prístroju vedľa sedadla (to bolo ešte staršie), postláčala niekoľkovyínačov a opäť sa na mňa veselo usmiala. Jej výraz hovoril: Upokojte sa, nervózna prvorodička. Už som to robila milión ráz, a hoci pre vás je to veľká vec, ja práve myslím na tuniakový cestovinový šalát, ktorý si kúpim na obed.

„Prosím, vyhrňte si blúzku, pani Newmanová.“

Jamie sa zachichotal. Aj on bol z vyšetrenianervózny a v takejto situácii sa vždy uchýli k detskému správaniu. Škaredo som naňho zazrela a on sazahanbene zamrvil na stoličke.


43

Orignanal ti ee:aeNck

„Toto je transducer, teda sonda,“ vysvetlilaNarinda. Myslela som si, že sa tak volal ten film, kde saroboti menili na autá, no držala som jazyk za zubami, pretože to zjavne bola hlúposť.

„Budem ňou prechádzať po vašom brušku auvidíme, čo sa tam objaví!“ zvolala nadšene.

Neviem, čo sa tam „objaví“, ale ak to čo len trochu bude pripomínať Votrelca, budete musieť rýchlo uhnúť zdosahu môjho vybuchujúceho tela.

Potom mi na brucho naniesla chladný lubrikant. Keď stlačila takmer prázdnu tubu, ozval sa zvukpodobný prdeniu. Úmyselne som sa vyhla pohľadu na manžela, pretože existovala veľká pravdepodobnosť, že v tej chvíli potláča detský radostný výkrik.

„Poďme na to,“ povedala Narinda, akoby sme sa všetci chystali na zábavný výlet na pláž. Veď sme sa pripravovali preskúmať neznámu formu života,ktorá sa usídlila v mojej maternici! Najprv na obrazovke bola len zmes bielej a čiernej farby. Potom Narinda začala pomaly prechádzať sondou po mojombruchu. Očividne to trvalo dlhšie ako zvyčajne, pretože začala vyzerať ako tí blázni, ktorí chodievajú na pláž s detektorom kovov. Ani po niekoľkých sekundách nenašla, čo hľadala.

Jamie mi stisol ruku. Obaja sme stŕpli. Buď malo naše dieťa nadprirodzené schopnosti a boloneviditeľné – čo by sa mu v živote určite zišlo –, aleboniečo nebolo v poriadku. Keď sa Narinda opäť pustila




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist