načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Kúpeľné oblátky - Ivana Havranová

Kúpeľné oblátky

Elektronická kniha: Kúpeľné oblátky
Autor:

Žena po päťdesiatke sa po prvý raz vyberie do kúpeľov. Aj napriek dlhoročnému manželstvu podľahne láske staršieho muža, kúpeľného seladona a počas troch týždňov objavuje ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  269
+
-
9
bo za nákup

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
elektronická forma tištěná forma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Marenčin PT
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 144
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-569-0215-8
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Žena po päťdesiatke sa po prvý raz vyberie do kúpeľov. Aj napriek dlhoročnému manželstvu podľahne láske staršieho muža, kúpeľného seladona a počas troch týždňov objavuje v sebe aj v živote veci, ktoré jej manžel nikdy neodhalil. Román plný napätia a prekvapení odkrýva dušu vydatej ženy, ktorá až mimo domova pochopila, že partnerský život je oveľa krajší a plnší, ako ho poznala. A práve toto poznanie ju zmení... Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou 24 poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako napr. Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala vyše dvadsať kníh, z toho šesť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave.

Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

KÚPEĽNÉ OBLÁTKY



IVANA HAVRANOVÁ

KÚPEĽNÉ OBLÁTKY


7

© Ivana Havranová, 2018

© Marenčin PT, spol. s r. o., 2018

Jelenia 6, 811 05 Bratislava

marencin@marencin.sk www.marencin.sk

Cover © Marenčin Media, 2018

Design © Katarína Marenčinová, 2018

699. publikácia, 1. vydanie

ISBN 978-80-569-0215-8 (viaz.)

ISBN 978-80-569-0216-5 (ePDF)

ISBN 978-80-569-0217-2 (ePub)


7

PRVÁ KAPITOLA

1.

Sadla si na kufor, nuž, v podstate to bola starácestovná taška, poriadne ho váhou svojho tela stlačila anajrýchlejšie, ako mohla, to obrovské hebedo zatvorila. Zboku vykúkalo ramienko z podprsenky, nuž batožinu opäť otvorila a biely pásik z textílie zasunula dnu. Ešte pred rokom by si ani len nepomyslela, že sa jedného dňa poberie do kúpeľov.

Ale mali by ste ísť, pani Riečna. Ste po vážnej operácii a kúpele vám zregenerujú organizmus, naliehalalekárka, keď sa Eva ošívala. A akoby sa nie! Veď už dvadsať rokov nosí na prstenníku ľavej ruky obrúčku a Ondreja neopustila ani na jeden celý deň. Ak, pravdaže, neráta operáciu kolena. To však nebolo nič, nijaká tragédia, veď sa za ňou zastavil každý deň idúc z práce.

Pani doktorka, a čo si ten môj doma počne sám! Veď nevie variť, prať... ochkala.

Naučí sa, nebojte sa. Chlap, ak musí, zvládne viac, ako by ste si mysleli, usmiala sa lekárka, ktorá svojepacientky poznala ako vlastnú dlaň. Prvý raz sa vykrúcajú, že ísť nemôžu, nedovolí partner, majú domáce zvieratá alebo deti, druhý raz sa už pýtajú samy.

No dobre. A na ako dlho by to bolo? spýtala sarezignovane Eva Riečna. 9

Na tri týždne, pani Riečna! pozrela na pacientkulekárka a akosi aj trochu nechtiac sa žene zapozerala dotváre. Vrásky na čele aj vôkol úst, nuž a hlbšie okolo takmer vyhasnutých modrých očí. A pod nimi ešte aj jemné opuchlinky, ľudovo povedané vačky. Pleť nezdravá, sivá, z hlavy vyrastali šedivé vlasy a kontrastovali s čiernou, dohárajúcou farbou... Nebola u kaderníčky vari aj pol roka. Táto ani nie päťdesiatročná žena je opotrebovaná viac, ako by vo svojom veku mohla byť. No a, pravdaže, pneumatika okolo pása, silné boky, hrubé stehná... Ešte je aj obézna, skonštatovala pre seba lekárka a aj to iba veľmi narýchlo.

Pani Riečna, ako sa stravujete? Teraz, po operácii, by som odporúčala viac zeleniny ako mäsa a tukov. Aby ste trochu zhodili a kolenu odľahčili, povedala, poznajúc odpoveď.

No ale viete, pani doktorka. Mäso je hneď hotové a nie je s tým robota. My ho máme prakticky každý deň. Vnejakej podobe. Párky, klobásku, slaninku...

Skúste tak tri razy do týždňa uvariť niečo iné.Napríklad cestovinu, zeleninu...

No, to by ma ten môj nepochválil, vzoprela sa žena stredného veku a jej tvár sa zvraštila do grimasy, akú robia nespokojní šaškovia.

Ako chcete. Je to už na vás. Takže sa pripravte naodchod do kúpeľov. Možno o štyri mesiace, skončilaodbornú konzultáciu s pacientkou a strčila jej do ruky recept: A toto si vyberte v lekárni. Na cholesterol a cukrovku. Nezabudnite! A... dovidenia.

Eva Riečna zobrala recept a študujúc, čo lekárkanapísala, sa pobrala von z ordinácie.

Keď sa doma pochválila s tým, kam ju posieladoktorka, Ondrej takmer vyletel z kože: No počkaj! To akože ty odídeš a ja budem sám doma?

Dobre si to pochopil. Ja odídem a ty budeš sám doma. 9

A variť? A prať? A starať sa o sliepky a psa? Há? To mám robiť ja? A načo mám ženu? zvyšoval hlas.

Eva, inak celkom bezkonfliktová manželka, nechápala, čo vraví. Veď dobre, vedela, že musí doma robiť všetko, čo Ondrej pospomínal. A to i napriek tomu, že chodínormálne do práce. A teda... Dosť náročnej. Veď vstávala o piatej ráno a bežala do školskej kuchyne, aby sa na obed detinajedli. Dvíhala tam plné ťažké kastróliská jedla, plakala pri krájaní aj dvoch kíl cibule... Veď ako aj všetky kuchárky. Tak ju napajedil, že odrazu si povedala: A nech sa ajroztrhne. Pôjdem. Veď aj ja mám právo na kúsok zdravia!

Ondrej, ja do tých kúpeľov jednoducho pôjdem! Darmo sa jeduješ. Som po operácii a pomôžu mi! nedala sa.

A od toho dňa až do odchodu spolu vraveli iba o veľmi nevyhnutných rodinných veciach. Že kto pôjde zaplatiť elektrinu, plyn, kto sa poberie hore na lúku s Azorom, aby sa vybehal. Vlčiakom, čo do dvora prikvitol sám a nemala srdce ho vyhnať. Zhovárali sa iba o tom, kto urobí to, kto ono. Je síce pravdou, že Eva prichádzala z práce okolo tretej, teda skôr než Ondrej, no necítila si nohy ani ruky. Bolela ju každá jedna bunka. Od končekov prstov až po ramená. Ondro prišiel okolo piatej, pracoval na družstve ako traktorista a niekedy sa dovliekol na urachotenom rozheganom stroji až domov. Zaparkoval mašinu na dvore a ako prišiel, tak sa skydal do postele. V montérkach, v zelenom vatovanom kabátci... Vtedy sa jej zdalo, že sa neovládne a niečím chlapa ovalí. Kvôli jeho manierom preobliekala po každých dvoch týždňoch paplóny aj vankúše, puch družstva ju budil aj v noci. Cítila kravín i pohnojenú roľu. Pretože... Ondrej sa ani nikdy poriadne nevydrhol. Vždy len tak ledabolo, aby sa nepovedalo, a telo zostávalo obalené do neviditeľnej clony nečistôt vlastne po celý jeho život.

Evu, pravdaže, trápilo, že muža nechá samého doma. Veď aj všeličo počula, ako sa na takých slamených vdov-0 11 cov lepia všelijaké ochechule, aj sa bála, či neumrie od hladu – chlap, i sliepky s Azorom... No v tomnajtajnejšom kútiku duše sa do kúpeľov tešila. Po prvý razvypadne z domu tak, že starý jej nebude stáť za chrbtom!

Pripravovala sa starostlivo, aby nemala nejaké veľké výčitky svedomia. Navarila zopár jedál, nakládla do misiek z plastov, na vrch napísala zemiaky a mäso, ryža a kura, segedínsky guláš a knedľa... Nádobystrčila do mrazničky, Azorovi nakúpila žrádlo, aby Ondrej náhodou nezabudol, alebo keby sa chlapovi lenivému nechcelo...

Keď zistila, že nemá ani poriadne pyžamo a bielizeň, zašla do obchodov a všetko si veľmi skromne doplnila. Ešte tepláky na cvičenie a tenisky, kaderníčka a koniec. Mohla začať baliť. Týždeň dopredu. Aby na ničnezabudla, aby mala všetko, čo bude na trojtýždňový pobyt v kúpeľoch potrebovať.

A keď si Eva bola istá, že všetko zvládla a ničnezanedbala, netrpezlivo čakala na Deň D.

2.

Do odchodu teda zostával necelý týždeň.

Eva nervóznela, odrazu sa bála cestovania, stretnutia s ľuďmi, odrazu sa bála vo veľkom cudzom svete zostať sama, bez muža. Nikdy sa takto ešte neocitla. Od svadby šla životom vedno s manželom, a hoci pred svadbouživot milovala a každý deň žila naplno, po svadbe savšetko zmenilo. To, čo dovtedy považovala za prirodzené, sa odrazu stalo nemožným. Napokon, život manželskej dvojice určoval Ondrej.

Veď ja som celkom stratila slobodu! Aj tú vnútornú! Veď stále myslím iba na to, čo by povedal Ondrej. Vari 0 11 som už načisto ohlúpla? zľakla sa samej seba a dušovala sa, že určite zvládne všetko aj bez chlapa. Pricestovať do kúpeľov, vybaviť všetky formality, vyplniť všetkydotazníky, ubytovať sa, obehať lekárov, absolvovať potrebné vyšetrenia a začať s procedúrami.

Ondrej sa po celý čas čakania na odchod manželky správal tak, ako sa správajú namosúrení chlapi, čo denne vysedávajú v krčme a popíjajú. Nijaká podpora Evinej vystresovanej dušičky, nijaké zľutovanie nad jejsvedomím, ktoré ju teda nešetrilo. A tak sa v napätých chvíľach o sebe podozvedala veci, ktoré dosiaľ nevyslovil nikdy.

Sobota sa zdala ako vystrihnutá z kalendáranádherných jesenných obrázkov. Sliepky sa premávali po dvore so zdvihnutými hlávkami ako dámy na módnejprehliadke, kohút rozhrabával hnoj, akoby mu škŕkalo v bruchu. Farebné perie sa podvolilo jemnému jarnému vánku, aby sa v ňom prehrabával, ískal ho... Kohút z času na čas zakikiríkal a Eva mala pocit, že čas stojí, nepohol sa ani o piaď a ráno nie a nie sa vytratiť z dvora.

Na stole čerstvé pečivo, biele rožky, maslo, saláma,liový čaj rozvoniaval sladkým kvietim a Eva sa nevedela dočkať Ondra. Spolu raňajkovali iba v sobotu a v nedeľu. Celý týždeň sa pred odchodom do práce často aninevideli. Tak rýchlo sa rozutekali z domu.

Ešte si zaliala kávu... Do jemného hnedého prášku z kávových zŕn opatrne naliala vriacu vodu z kanvice, z kvetovanej šálky sa zadymilo, para sa pobrala ďaleko do sveta a čím viac sa ponáhľala, tým skôr si Eva mohla dopriať poriadneho hltu. Horúčosť chladla a Eva sa na prvý dúšok rannej kávy tešila ako malé dieťa na kusčokolády. Po noci jej tento rituál padol naozaj dobre. Vždy po ňom ožila.

Konečne sa objavil.

V červených trenírkach a bielom tielku si sadol za stôl a ak by si niekto myslel, že manželke prekážal pach jeho 2 13 neumytých úst, tak by sa mýlil. Možno na začiatkuspolužitia, možno v mladosti... Eva si však zvykla. Aj na pach jeho nôh vo chvíli, keď sa vyzul z topánok aj z ponožiek, aj na pach jeho spoteného podpazušia... Veď chlapi majú smrdieť, vravela si sama pre seba, pretože to počúvala od všetkých vydatých, čo mala vo svojom okolí. Vedela veľmi dobre, že Ondro si za celý ich spoločný životneumyl ani raz zuby. Zubná kefka, stará ako dom, v ktorom žili stála opretá o stenu pohára, žltla, chátrala, vypúšťala štetiny, ale do rúk ju nezobral nikto. Ondrove ústa sa s pribúdajúcimi rokmi stávali kráterom, plnýmpoškodených, zapáchajúcich zubov.

Tak čo? Vyspatá? prihovoril sa žoviálne manželke.

Ale... Nejako ma bolí chrbát. To z tých včerajšíchfašírok. Napražila som ich tuším aj za dva plné vandle. Deti ich tak ľúbia... A večer si nebudem cítiť telo! Uvidíš!zabedákala, poznajúc, čím prechádza celý človek privarení pre stopäťdesiat detí. Ustavične v miernom predklone dáva zabrať krížom, chrbtu, nohám.

Veď sa už toľko nesťažuj. V tých kúpeľoch ťa napravia, zavtipkoval a dodal: Oni alebo on.

Aký on, Ondrej?

No veď sa už len voľáky nájde. Lepší odo mňa. Kúpele sú veľmi príjemná vec, nie? zobral rožok, naložil naňinoveckú salámu a pustil sa doň. Zuby neslúžili, napokon si kúsok po kúsku odlamoval a spolu s paradajkou strkal do úst. Necht na pravom palci sa celý zdeformovanýkrútil, zachytával pod seba každé zrnko prachu a Ondro pri takomto jedení na výstavu krásy veru ísť nemohol.

Mal by si si dať vytrhnúť ten mrzký necht! Nech vyrastie poriadny, zdravý! Veď toto vyzerá strašne! odbočila od témy pre istotu Eva. Strapaté vlasy celkom stratili lesk, a hoc i chodila raz za dlhý čas ku kaderníčke, už sa nikdyneligotali zdravím! Nepomáhali balzamy, oleje... A pritom sa od kaderníčky vracala vždy o pätnásť eur chudobnejšia!2 13

Evka, a čo teba po mojom nechte? Staraj sa ty o to, aby si doma nič nezabudla. Lebo ja ti to tam nosiť nebudem, ja veru nie, odvetil s čudným pokojom v hlase.

Veď preto sa balím dopredu, nech na nič nezabudnem, Ondro. A v podstate mám všetko zabalené. Ešte nejaké maličkosti. Nožničky na nechty, šitie, ak by odpadol gombík... Usmiala sa na oplátku a konečne začalapopíjať kávu. Ešte zahryzla do suchého rožka, maslo a džem nepotrebovala. Milovala chuť samotnej upečenej múky a ak bolo pečivo celkom čerstvé...

No dobre! Tak teda dojedzme a poďme do roboty. Vzáhrade je veru čo robiť. Ale aby si vedela. Kým odídeš, ja sa doma ničoho ani nedotknem. Dosť sa narobím potom! oznámil a pobral sa k Azorovej búde na lavičku. Sadol si na zle ohobľované drevo ošľahané silnými dažďami, zapálil cigaretu a pozeral na oblohu.

Eva zostala ticho, akoby povedal niečo oveľa horšie. Pozerala za odchádzajúcim mužom a nenašla nijakú vhodnú odpoveď: To mám teraz robiť aj robotu za neho? To si už teraz mám zodrať ruky po lakte? premýšľala a rýchlo sa pustila do spratávania tanierov a šálok. Azor vrtel chvostom, tešil sa z pána a májového dňa, plného teplých slnečných lúčov.

Dom upratala jedna-dve. Eva už mala na upratovanie grif. Najskôr povysávala tri izby, utrela prach, potom sa pustila dočistenia kúpeľne a toalety, po dvoch hodinách sa presunula do kuchyne a zamiesila cesto na langoše. Od večera namočená fazuľa už pomaly bublala nasporáku, Eva pridala soľ, kúsok údeného mäsa, kúsok klobásy a za malú lyžičku červenej papriky. Zvedavo ochutnala, chýbali malé, pokrčené guľôčky čierneho korenia. Tie ju zo všetkých prísad do jedál fascinovali najviac. Vyzerali ako veľmi staré, zošúverené hlávky bez očí.

Po chvíli kuchyňu opustila, vonku ju čakala motyka a planty paradajok.4 15

3.

Paradajky pestovala v láskou a radosťou.Nepotrebovali veľa, napokon, pre dvoch postačilo aj zo päť, zo šesť koreňov! No každý rok posadila okolo dvadsiatky, aby potom potešila svoje kolegyne v robote. Mestské ženy, naučené iba na červené gule zo supermarketu, ktoré voňali ako nič, chutili ako nič... Našťastie ich bolo aspoň vidno.

Eva videla paradajky ako niečo zázračné. Ak dozreli v záhrade na letnom slnku, chutili sladučko, lepšie od niektorých fajnových jabĺk. Ba ešte lepšie: Podľa mňa sú paradajky ovocím, vravievala Ondrejovi, keď veľkénakrájané kúsky plné dužiny trónili na tanieri vedľa kusa opečenej slaninky a spolu voňali po celom dome.

Akože ovocie! Veď je to zelenina! nerozumel.

Veď hej! Ale pozri sa. Aj melóny sú zelenina a koľko je v nich dobroty! Viac ako v niektorom ovocí.

Do odchodu z domu zostávali tri dni a keď si Evazrátala, koľko ju ešte čaká roboty, čo všetko musí posadiť, zasiať a ako obriadiť jarnú záhradu, chytala ju panika.

A nemohol by si mi pomôcť? Čo? Veď o tri dniodchádzam a sama jednoducho všetko urobiť nestihnem,obrátila sa na svojho muža s nádejou, že sa zľutuje.

Nemohol. A keď sa tam budeš vyvaľovať v bazéne,nezavoláš mi, aby som ti pomohol, však? Ani keď ťa bude masírovať nejaký štramák! odvrkol.

Pochopila.

Nebude s ním nejaká reč. Chytila sa teda motyky a pomaly si vytvorila hriadku na celkom slušne silné paradajkové planty. Priniesla ich zo skleníka, mali by prežiť.

A pozor, aby ti to ešte nezamrzlo! Môže sa stať! Veď je iba máj! presunul sa Ondrej na ležadlo a vedľa na zem položil popolník a cigarety...4 15

Len sa nestrachuj, Ondrej. Ty škodu mať nebudeš. Ak zmrznú, tak zmrznú. Premárnená robota. Ale moja, nie tvoja! odvetila pokojne a venovala sa práci.

Keď sa už všetky korene upevnené o drevené tyčetýčili nad zemou, Eva si konečne vystrela chrbát a zacítila v kolene silnú bolesť! Celkom podvedome zjojkla,neuvedomujúc si, že v záhrade nie je sama.

Čo stonáš? Čo jajkáš? Veď sa teš! Lebo veru máš zčoho! ozval sa ležiaci chlap s rozkročenými nohami. Ztrenírok mu na svet vykúkal nástroj, ktorý mávajú muži pred svetom ukrytý.

Bolí ma to koleno! A veď by nemalo, zašomrala Eva sama pre seba a už vedela, že od Ondreja sa ľútostinedočká: Aspoň si slušne ľahni, nech ti z gatí nevyskakuje ten tvoj leňoch, ozvala sa podráždene, lebo ktokoľvek by šiel ulicou a pozrel cez drôtený plot do záhrady, videl by. Schytila motyku a pobrala sa zasadiť fazuľu.

Iba od oka si ukazovákom urobila v zemi rovnýriadok a o chvíľu sa už fazuľky, vysypané z dvoch vrecúšok, váľali v pôde, pripravené klíčiť, a čakali, kým ich Eva poriadne zasype.

Bože, obed na sporáku! spomenula si a utekala do domu. Polievka sa varila ako treba, cesto na langoše sa driapalo z misky ako neposlušné dieťa z detskejpostieľky. Kus z neho sa už preplazilo na obrus stola. Eva rýchlo vytiahla rajnicu, naliala do nej olej a nechala ho rozpáliť. Odtrhla kus cesta, vynaťahovala takmer dookrúhla, až v strede zostalo celkom priehľadné. A prvý langoš uložila do horúceho omastku z bravčovej masti. Zasyčal hadím sykotom, horúca tekutina sa mu pomaly dostávala do každej jednej priehlbiny, menila farbu cesta a o chvíľu Eva obracala kúsok na druhú stranu.

Ondreja vtiahol do domu závan smaženého jedla. Jeho vôňa sa rozložila po dvore ani pavúčia sieť a tak dráždila nos, že telo odmietlo ležať.6 17

Dáš mi jeden? spýtal sa akoby nič. Akoby ani od rána nepichal, neubližoval, nebol darebný.

Na obed. Nedávno si raňajkoval a nerobíš celkom nič. Ktože vyhladne od ničnerobenia? Pekne si počkaj na obed, Ondrej, odvetila žena a lakťom mužovi naznačila, že zavadzia. Prvý, urobený do chrumkava, vložila do kastróla, potrela slanou masťou s cesnakom, s druhým urobila to isté a Ondrej ešte stále stál obďaleč a čakal, že Eva sa poddá a strčí mu do rúk niečo, čo tak veľmimiloval. Veľký, do ružovkasta opražený langoš.

Konečne dovarila, poutierala mastný sporák, pozrela na hodiny a veru... Stihla to len tak-tak. Na kuchynský stôl rozložila príbor, do hlbokých bielych tanierovnabrala hustú fazuľovú polievku a celkom vriacu jupoložila pred Ondreja. Potom dala za žufanku aj sebe a sadla si oproti svojmu chlapovi.

Neoblečieš sa? spýtala sa, poznajúc odpoveď.

Neoblečiem.

Tak dobrú chuť, povedala, akoby sa nechumelilo, hoci mala sto chutí vstať od stola a preniesť svoj obed von, na dvor.

Ondrej sa pustil do jedla ako neveľká ošípaná do vedra s várou. Chlípal a mľaskal, obrátenou dlaňou si utieral ústa, z taniera rukou vyberal údené aj klobásu. Pozerala na neho jedným okom a vôbec sa nečudovala. Poznala toho svojho. A hoci ani sama nedbala na veľkú slušnosť, Eva svoje hranice mala. Napríklad chlípanie a mľaskanie sa jej videlo veľmi nepríjemné. Najmä ak človek nesedel za stolom sám.

Keď položila na stôl kastról plný cesnakový langošov, Ondrej sa pretvoril na riadneho požierača váry. Prvý langoš rozkmasol na dve nerovnaké časti a zhltol ich na dvakrát. S ústami plnými praženého cesta prežúval ťažko a vôbec nevnímal, že z kútikov úst sa vydrala 6 17 masť, aby pomaly stekala po brade až niekam na chlpatý hrudník.

Utri si ústa, Ondrej.

Až keď dojem, odvetil a Eva si všimla jeho oči, také sústredené na jedlo, že ju takmer nevnímal.8 19

DRUHÁ KAPITOLA

1.

Stála pri obloku a pozerala na dvor. Ondrej držal vruke vzduchovku a naháňal potkana, nie menšieho odmačky. Hoci toto zviera nevidela živé po prvý raz, vždy sa jej zodvihol žalúdok. Schovávali sa, potvory, v dierach okolo hnoja, vopchali sa do kurína, vyžrali sliepke mozog, ak v zime kŕmila zrnom vtáčence, celkom určite kŕmila aj tieto hnusoby s dlhým chvostom, plným chorôb. Niekde čítala, že ak je potkan v núdzi, otvorí si kdesi v špajze fľašu s olejom, vopchá do nej chvostisko a poriadne ho vylíže. A potom aby nemal toľko nechutnej energie!

Utekal pod kurín! zakričala cez zatvorené okno, a to, že Ondro nevnímal, brala ako sústredenosť na prácu.

Jedna odporná, špinavá zver, šomrala, a keď potkana porovnávala s malými sivými myšami, ktoré sa vždy pred zimou sťahovali do komory vedľa kuchyne, mala pocit, že ide o nežné, zvieracie víly. Otočila sa od obloka a nechala celú záležitosť na muža.

Pomaly sa odpájala od rodiny, domu a snažila saspriateliť s myšlienkou, že v kúpeľoch prežije celé tri týždne medzi cudzími ľuďmi. Odrazu sa celé jej vedomie stávalo rozpolteným. Pretože na jednej strane chcela vypadnúť z domu, zostať niekoľko dní bez povinností astereotypnej, ťažkej roboty v školskej kuchyni aj doma, na druhej strane jej však akosi chýbala guráž. Guráž rázne otvoriť dvere tam, kde to nepoznala, oznámiť, že aha, som tu, a pritom sa netriasť strachom, neistotou.8 19

Avšak... Všetko sa zbehlo tak, že naozaj odchádza, a Ondrej sa po prvý raz cítil zneistený. Napokon... príde domov a v kuchyni nikto, sadne si za stôl, čakajúc najedlo, nijaké však nedostane. A všetka tá jej robota v byte a okolo domu...

Sama som zvedavá, ako vydržím bez všetkej tej driny! Ponorená v nejakom bazéne sa utrápim kvôli sliepkam a psovi... Hundrala, dorábajúc buchty na pare. Niektoré posypala orechmi, zo dve makom...

Ondréééj! Obed! zakričala na plné hrdlo a čierny smaltovaný kastról plný polievky položila do stredustola: Veď nech si naloží sám, pomyslela si a do malejmodrej misky naliala za žufaňu šošovicovej so zeleninou.

Ondrej sa pomaly došuchtal do kuchyne, vzduchovku oprel do kúta medzi dvermi a kredencom a sadol si za stôl.

Naháňaš potkana a pred jedlom si neumyješ ruky? Fuj! pozrela na muža s odporom a ten si teda rozkazovať nedal.

A čo som ho chytal? Veď dostal dávku rovno do hlavy! Chytal som iba pušku!

A potom? Potom si ho dal kam, hááá?

Zakopal na hnojisko! odvrkol.

A tam prešiel po vlastných?

Tam som ho preniesol na lopate. Počúvaj, Eva.Nemudruj a nalej polievky! osopil sa na ženu.

Naber si sám! Neviem, koľko chceš! usmiala sazlomyseľne. Ondrej teda zobral žufaňu a tri plné šupol do taniera. Keď chlípuc dojedol, chlebom vytrel tanier a s očami plnými napätia čakal na druhé.

Máme buchty na pare! Aké chceš? Orechové, alebo makové... dostal na výber.

Také aj také, žena! A nakydaj na ne poriadne masti! Nieže budeš na mne šetriť! zavelil výhražným hlasom.

Eva uložila a plytký tanier štyri pekné, nakysnuté 0 21 kúsky, polievkovou lyžicou ich vyoblievala roztopenou bravčovou masťou, potom cukrom a podala Ondrovi. Ešte na nich chvíľu spočinula pohľadom, sedeli si nazadkoch ani vyfintené, dobre živené parádnice.

Dobrú chuť! povedala veselo a sama sa pustila je jednej, čo mala po sebe rozsypané orechové bodky ani dajaké vyrážky.

Ondrej strčil jednu do úst na tri razy, a tak bolo oniekoľko chvíľ po obede.

Umyla riad, upratala kuchyňu a presunula sa do izby. Ondrej sa natiahol na gauč a už aj počula, ako chrápe na celý barak. Sadla si do kresla pred televízor, nohyvyložila na konferenčný stolík, zobrala do rúk mobil a hľadala mená, ktorým by mala svoj odchod oznámiť. Aby niekto zašiel za Ondrom, aby mal komu zavolať, ak by sa niečo prihodilo, alebo aj ku komu zájsť.

Keď vošla do kuchyne, aby si urobila kávu, Ondrej ležal na chrbte s otvorenými ústami a vôkol nichpoletovala veľká mäsiarka!

Bože, ak tá do nich vojde... Veď ten ju zhltne!pomyslela si ustráchane a hneď jej zišla na rozum informácia, ktorú nedávno niekde počula. Hádam v televízore. Že človek zje za svoj život celé tri kilá rôznej chrobače. Až teraz porozumela, ako sa to vôbec dá.

Nechala Ondra Ondrom, muchu muchou a postavila na sporák neveľký hrniec s vodou. Do šálky sinasypala dve plné lyžičky Popradskej kávy a trpezlivo čakala, kým zovrie voda, aby ju opatrne naliala do porcelánu a pripravila povzbudzujúci nápoj. Ešte kocku bieleho cukru... S dobrotou sa vrátila do izby. Nebola veľkou kávičkárkou. No dve šálky za deň si veru neodpustila.

Sediac v kresle premýšľala, či všetko zabalila, činezabudla na plavky, na gumové vietnamky, teda šľapky, ktoré si v kúpeľoch musia pacienti obúvať do sauny a do bazéna...

To teda bude paráda! Taká bachratá v plavkách... Zne-0 21 chutene si predstavovala svoje oblé telo. Pás jej dorástol na úroveň bokov a ich objem si ani netrúfla odhadnúť. Spoliehala však na to, že ženy v jej veku sú takmerrovnaké. Kupujú si konfekciu číslo 56 a ešte sa z toho nikto nezbláznil!

Dopila kávu a pobrala sa do roboty.

Čakalo ju ešte do čistých návlekov preobliecť štyri vankúše a dva paplóny. Nuž a, pravdaže... Matracpotreboval čisté plachty. Pustila sa teda do toho a sem-tampočula, ako Ondrej v kuchyni tak chrápe, ani čo by niekto elektrinou zrezával lipu pri ceste.

2.

V zásuvke jednej zo skríň našla staré maľovátka,vybrala ich a postavila sa pred zrkadlo v kúpeľni. Neveľké, také, aby sa v ňom chlap videl pri holení. Nemali nijaké iné. Keď zariaďovali dom, vo všetkom súhlasila s pánom manželom, a ten vtedy riekol: Jedno zrkadlo v kúpeľni stačí. Načo sa producírovať pre veľkým! Veď sa poznáme, nie? Škoda peňazí.

Zlé svetlo a nezručnosť Evu pri maľovaní veru vytrápili. Nie a nie urobiť poriadnu čiarku na viečkach, ustavične vyzerala, akoby vzišla z ruky roztraseného alkoholika. Napokon sa linka ako-tak podarila, nuž si ešte pretrela maskarou mihalnice, jemným rúžom pery a pozrela na seba skúmavých pohľadom: Nie som ešte najhoršia! Len taká akási... Zanedbaná, ošumelá! uvedomila si žena v stredných rokoch, špricla na seba z nejakého veľkonočného parfumu, čo ktovie ako dlho stál na poličke, aby vzápätí vypochodovala z kúpeľne ako vojak.

Ondrej si zobral dovolenku.



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist