načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Klinická propedeutika v urgentnej medicíne - Viliam Dobiáš

Klinická propedeutika v urgentnej medicíne
-11%
sleva

Elektronická kniha: Klinická propedeutika v urgentnej medicíne
Autor:

Pregraduálna a postgraduálna učebnica je určena pre študentov ošetrovateľstva, urgentnej zdravotnej starostlivosti (zdravotnícki záchranári, sestry na OUP) a medicíny, operátorov ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  339 Kč 302
+
-
10,1
bo za nákup

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
elektronická forma tištěná forma

hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5% 75%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Grada
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Zabezpečení proti tisku: ano
Médium: e-book
Počet stran: 208
Rozměr: 24 cm
Úprava: ilustrace
Vydání: 1. vyd.
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-247-4570-1
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis / resumé

Učebnice seznamuje se základními zásadami zjištění akutního i předchozího zdravotního stavu pacienta a postupy fyzikálního vyšetření v časové, prostorové a materiální tísni místa vzniku náhlého onemocnění či úrazu.

Popis nakladatele

Pregraduálna a postgraduálna učebnica je určena pre študentov ošetrovateľstva, urgentnej zdravotnej starostlivosti (zdravotnícki záchranári, sestry na OUP) a medicíny, operátorov tiesňových liniek, lekárov v záchrannej zdravotnej službe a na urgentných príjmoch, lekárov iných špecializácií so záujmom o diagnostiku v prednemocničných podmienkach. Publikáciu ocenia hasiči aj polícia. Publikácia vo slovenskom jazyke.

Předmětná hesla
Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Viliam Dobiáš

Klinická propedeutika

v urgentnej medicíne

Klinická propedeutika v urgentnej medicíne

Viliam Dobiáš

Grada Publishing, a.s., U Průhonu 22, 170 00 Praha 7

tel.: +420 234 264 401, fax: +420 234 264 400

e-mail: obchod@grada.cz, www.grada.cz

Vysokoškolská pregraduálna aj postgraduálna učebnica pre ošetrovateľské a  lekárske odbory je

prvou publikáciou na Slovensku a pravdepodobne aj vo svete, ktorá sa prednostne venujeprincí

pom odberu anamnézy a zásadám fyzikálneho vyšetrenia v prístrojových, personálnych,materiál

nych a priestorových podmienkach neodkladnej prednemocničnej starostlivosti.

Je určená lekárom všetkých špecializácií, zdravotníkom pracujúcim v záchrannej zdravotnejsluž

be, operačných strediskách a na urgentných príjmoch, študentom lekárskych a ošetrovateľských

fakúlt, pokročilým laickým záchranárom v zložkách Integrovaného záchranného systémua všet

kým, ktorí nechcú byť odkázaní na mnohých konziliárov a  kompletné technické vybavenie po

trebné na perfektnú diagnostiku v nemocnici. Publikáciu ocenia hasiči aj polícia.

SK


GRADA Publishing

Viliam Dobiáš

Klinická propedeutika

v urgentnej medicíne

SK


Doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD.

Anestéziológ, intenzivista a špecialista urgentnej medicíny

promoval v roku 1974 (LF UK Bratislava), ašpirantúru

ukončil v roku 1989 (LF UK) a habilitoval roku 2009 (SZU

Bratislava). Viac ako 20 rokov pracoval ako anestéziológ

a intenzivista, v záchrannej službe čiastočne od roku 1976

a od roku 1998 na plný úväzok. Venuje sa pedagogickej

činnosti na univerzitách v Slovenskej republike a Českej

republike od roku 1979.

Ako autor a spoluautor napísal štyri vysokoškolské učebnice a ďalších 155 publikácií, z toho 25 vyšlo vzahraničí. Pôsobil v redakčných radách štyroch časopisov, z toho jedného v zahraničí a je recenzentom v dvoch zahraničných odborných periodikách. Bol prezidentom Slovenskej spoločnosti anestéziológie a intenzívnej medicíny a v súčasnosti jeprezidentom Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof. Pôsobí ako hlavný rozhodca medzinárodnej súťaže záchranných tímov Rallye Rejvíz. Je súdnym znalcom, lektorom pre prípravu inštruktorov prvej pomoci a inštruktorom Slovenského Červeného kríža. Držiteľ Diamantovej medaily a Medaily prof. J. Kňazovického za darovanie krvi, Zlatého záchranárskeho kríža SR za prínos pre záchranárstvo a Zlatého záchranárskeho kríža ČR ako člen kolektívu Rallye Rejvíz.

Pôsobiská: Life Star Emergency – záchranná služba, spol. s r. o., Limbach, Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislava, Centrum pro výuku urgentní medicíny, Lékařská fakulta, Univerzita Palackého Olomouc.

Upozornenie pre čitateľov a používateľov tejto knihy

Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto tlačenej či elektronickej knihy nesmie byť reprodukovaná a šírená

v papierovej, elektronickej či inej podobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu nakladateľa. Neoprávnené

použitie tejto knihy bude trestne stíhané.

doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD.

KlinicKá propedeutiKa v urgentnej medicíne

Spoluautorka kapitoly 7.4 Elektrokardiografia, elektrokardiogram (EKG)

MUDr. Táňa Bulíková, PhD.

Recenze:

MUDr. Táňa Bulíková, PhD. (okrem kapitoly 7.4)

MUDr. Jana Šeblová, Ph.D.

Vydanie odbornej knihy schválila Vedecká redakcia nakladateľstva Grada Publishing, a.s.

TIRÁŽ TIŠTĚNÉ PUBLIKACE:

© Grada Publishing, a.s., 2013

Cover Photo © allphoto, 2013

Vydala Grada Slovakia, spol. s r. o. Vydala Grada Publishing, a.s.

Moskovská 29, Bratislava U Průhonu 22, Praha 7

ISBN 978-80-8090-004-5 ISBN 978-80-247-4570-1

ako svoju 5154. publikáciu

Zodpovedná redaktorka Mgr. Miroslava Kováčiková

Sadzba a zalomenie Jan Šístek

Obrázky 3.1, 3.2, 7.1 až 7.14, 8.1, 8.2 a 11.1 podľa podkladov autorov prekreslila Miloslava

Krédlová.

Obrázok 7.15 © MUDr. Táňa Bulíková, PhD.

Počet strán 208

1. vydanie, Bratislava, Praha 2013

Autori a nakladateľstvo ďakujú spoločnostiam Eli Lilly ČR, s.r.o., Falck Záchranná a.s.,

LSE – Life Star Emergency spol. s r.o., MEDIS Nitra, spol. s r.o. a Záchranná a dopravná

zdravotnícka služba Bratislava za podporu, ktorá umožnila vydanie publikácie.

Vytlačili Tiskárny Havlíčkův Brod, a.s.

Názvy produktov, firiem a pod., použité v tejto knihe, môžu byť ochrannými známkami alebo registrovanými

ochrannými známkami príslušných vlastníkov, čo však nie je zvláštnym spôsobom vyznačené.

Postupy a príklady v knihe, rovnako aj informácie o liekoch, ich formách, dávkovaní a aplikácii sú zostavené

s najlepším vedomím autorov. Z ich praktického uplatnenia nevyplývajú pre autorov ani pre nakladateľstvo

žiadne právne dôsledky.

ELEKTRONICKÉ PUBLIKACE:

ISBN 978-80-247-8490-8 (pro formát PDF)

ISBN 978-80-247-8491-5 (pro formát EPUB)

5

Obsah

Obsah

Zoznam skratiek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

Predslov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

1 Anamnéza všeobecne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

1.1 Defi nície . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

1.2 Charakteristiky anamnézy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

1.3 Princípy odberu anamnézy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

1.4 Súčasti anamnézy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23

2 Terajšie ochorenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25

2.1 Anamnéza terajšieho ochorenia všeobecne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25

2.2 Charakteristiky anamnézy – terajšie ochorenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25

2.3 Terajšie ochorenie neúrazové a úrazové . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

2.4 Terajšie ochorenie – doplnkové otázky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

3 Anamnéza pri rôznych situáciách a ochoreniach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

3.1 Bolesť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

3.2 Kardiovaskulárne ochorenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31

3.3 Respiračné ochorenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36

3.4 Neurologické ochorenia, bezvedomie a kŕčové stavy . . . . . . . . . . . . . . . . . 37

3.5 Tráviaci systém . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41

3.6 Psychické ochorenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43

3.7 Endokrinné ochorenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

3.8 Nádorové ochorenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46

3.9 Trauma . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47

3.10 Dopravná nehoda – nehoda na ceste . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48

3.11 Domáce násilie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49

3.12 Alergia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51

3.13 Úrazy vplyvom prostredia (chlad, teplo, ionizačné žiarenie) . . . . . . . . . . . 52

3.14 Intoxikácie liekmi, chemikáliami, návykovými látkami . . . . . . . . . . . . . . . 53

3.15 Pokročilé tehotenstvo – začínajúci pôrod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53

4 Subjektívne príznaky pri rôznych ochoreniach a stavoch . . . . . . . . . . . . . . . . 55

4.1 Subjektívne príznaky od hlavy k pätám . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56

4.2 Subjektívne príznaky pri kardiálnych ochoreniach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56

4.3 Subjektívne príznaky pri respiračných ochoreniach . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60

4.4 Subjektívne príznaky pri neurologických ochoreniach . . . . . . . . . . . . . . . . 61

4.5 Subjektívne príznaky pri gastrointestinálnych ochoreniach . . . . . . . . . . . . 64

4.6 Subjektívne príznaky – psychické ochorenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67

4.7 Subjektívne príznaky pri endokrinných ochoreniach . . . . . . . . . . . . . . . . . 70

4.8 Subjektívne príznaky pri ochoreniach močového systému . . . . . . . . . . . . . 72

4.9 Subjektívne príznaky kostrovo-svalového aparátu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72

6

Klinická propedeutika v urgentnej medicíne

4.10 Subjektívne príznaky pri úrazoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73

4.11 Domáce násilie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 74

4.12 Subjektívne príznaky pri alergii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75

4.13 Subjektívne príznaky pri abúze drog . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76

5 Osobná anamnéza (OA) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77

5.1 Predchorobie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77

5.2 Lieková anamnéza (LA) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78

5.3 Alergická anamnéza (AA) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79

5.4 Sociálna anamnéza (SA) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 80

5.5 Pracovná anamnéza (PA) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

5.6 Gynekologická anamnéza (GA) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82

5.7 Infekčná/cestovateľská anamnéza (IA) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82

5.8 Návyky a abúzus . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83

5.9 Fyziologické funkcie (FF) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84

5.10 Životospráva – životný štýl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 87

5.11 Pediatrická anamnéza . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89

6 Rodinná anamnéza (RA) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91

7 Merania parametrov vitálnych funkcií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93

7.1 Zásady merania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93

7.2 Charakteristika pacienta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94

7.3 Inštrumentálne merania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95

7.3.1 Pulz . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95

7.3.2 Tlak krvi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 97

7.3.3 Dýchanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101

7.3.4 Pulzová oxymetria . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102

7.3.5 Kapnometria, kapnografi a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 103

7.3.6 Glukometer . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 108

7.3.7 Teplota tela . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 108

7.3.8 Glasgowská stupnica bezvedomia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 111

7.4 Elektrokardiografi a, elektrokardiogram (EKG)

(Táňa Bulíková, Viliam Dobiáš) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 113

8 Vyšetrenie pomocou zmyslov – zraku, sluchu, hmatu, čuchu . . . . . . . . . . . . 123

8.1 Vyšetrenie zrakom – inšpekcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124

8.2 Vyšetrenie hmatom – palpácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 127

8.3 Vyšetrenie poklopom – perkusia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 130

8.4 Vyšetrenie sluchom – auskultácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 131

9 Fyzikálne vyšetrenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 135

9.1 Prvotné vyšetrenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136

9.1.1 Vedomie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136

9.1.2 Dýchanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 138

9.1.3 Krvný obeh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 138

9.1.4 Krvácanie – vonkajšie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 139

Obsah

9.2 Druhotné vyšetrenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 140

9.2.1 Anamnéza . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 140

9.2.2 Vyšetrenie od hlavy k pätám . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 141

9.2.3 Orientačné neurologické vyšetrenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 142

9.2.4 Vyšetrenie zadržaného vo väzbe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143

9.3 Pediatrické vyšetrenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 4 10 Celkový stav (status generalis) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 147 11 Lokálny stav orgánových systémov (status localis) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 153

11.1 Centrálny a periférny nervový systém . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 153

11.2 Kardiovaskulárny systém . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 162

11.3 Respiračný systém . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 166

11.4 Gastrointestinálny systém . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 169

11.5 Kostrovo-svalový systém . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 172

11.6 Vylučovací systém . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 174

11.7 Reprodukčný systém . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 174 12 Varovné príznaky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 177 13 Patognomické príznaky a syndrómy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 183 14 Paradoxné nálezy a ich interpretácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 187 15 Vedenie zdravotníckej dokumentácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 191 Literatúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 203 Register . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 205 Súhrn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 207 Summary . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 208

Zoznam skratiek

Zoznam skratiek

AA alergická anamnéza

AIM, IM akútny infarkt myokardu, infarkt myokardu

AP angina pectoris

AVPU alert, voice, pain, unresponsive – pomôcka vyšetrenia vedomia

BMI body mass index, index telesnej hmotnosti

CAN child abuse and neglect, syndróm týraného dieťaťa

CMP cievna mozgová príhoda

CNS centrálny nervový systém

CO Civilná ochrana, oxid uhoľnatý

COHb karboxyhemoglobín

CRP C-reaktívny proteín

DC dýchacie cesty

DK dolná končatina, dolné končatiny

DM diabetes mellitus

EH epidurálny hematóm

ES extrasystoly – predčasné komorové sťahy

EtCO

2

end tidal CO

2

– koncentrácia CO

2

na konci výdychu

etCO

2

, PetCO

2

vydychovaný CO

2

na konci výdychu

FAST face, arms, speech, taxia – pomôcka neurologického vyšetrenia

fD frekvencia dýchania

FF fyziologické funkcie

FP fi brilácia predsiení

GA gynekologická anamnéza

GCS Glasgow Coma Scale, G. stupnica bezvedomia

GIT gastrointestinálny trakt

HaZZ Hasičský a záchranný zbor

Hb hemoglobín

HbO

2

oxyhemoglobín HVT hlboká venózna trombóza CHOPCH chronická obštrukčná pľúcna choroba IKH intrakraniálna hemoragia (krvácanie) IKT intrakraniálny tlak IZS Integrovaný záchranný systém JIS jednotka intenzívnej starostlivosti KF komorová fi brilácia KJ koronárna jednotka KOS Krajské operačné stredisko KT komorová tachykardia KVO kardiovaskulárne ochorenia KVS kardiovaskulárny systém LA lieková anamnéza LDL, HDL cholesterol low-high density cholesterol, s nízkym a vysokým obsahom

bielkovín LM laryngeálna maska MetHb methemoglobín

Klinická propedeutika v urgentnej medicíne

NPB náhla brušná príhoda

NYHA New York Heart Association – Kardiologická spoločnosť

New York OA osobná anamnéza OAIM oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny PA pracovná anamnéza PAD perorálne antidiabetikum PE pľúcna embólia PEEP pozitívny endexpiračný tlak RA rodinná anamnéza SA sociálna anamnéza SAH, SAK subarachnoidálna hemoragia, subarachnoidálne krvácanie SaO

2

saturácia O

2

v arteriálnej krvi

SH subdurálny hematóm

SpO

2

saturácia O

2

v periférnej krvi

STEMI ST elevation myocardial infarction, infarkt myokardu seleváciou ST

SVT, PSVT supraventrikulárna tachykardia, paroxyzmálna SVT

SZ srdcové zlyhanie

tbc tuberkulóza

TIA tranzitórna ischemická príhoda (transitory ischemic attack)

TKD tlak krvi diastolický

TKS tlak krvi systolický

TO terajšie ochorenie

VAS vertebrogénny algický syndróm

VAS visual analogue scale – vizuálna analógová stupnica

VF vitálne funkcie

ZZS Záchranná zdravotná služba


11

Predslov

Predslov

Keď som nastúpila na súvislú prax v záchrannej zdravotnej službe (deväťdesiate roky

20. storočia) a začala sedieť viac v Ambulanciách ako doma (v tých časoch to boli

sanitky typu Avia – furgon alebo Latvia), ani vo sne mi nenapadlo, že budem niekedy

písať úvod k významnej publikácii. Dnes sa mi dostalo cti pripraviť predslov ku knihe,

na ktorú študenti, pedagógovia, zdravotnícki záchranári, lekári slúžiaci v záchrannej

zdravotnej službe a na oddeleniach centrálnych a urgentných príjmov, a mnohí ďalší,

tak dlho čakali.

Knihu Klinická propedeutika v urgentnej medicíne napísal autor, ktorého poznajú čitatelia na Slovensku i v Čechách ako autora úspešnej publikácie Prednemocničná urgentná medicína.

Klinická propedeutika v urgentnej medicíne je základnou a modernou učebnicou ucelenej propedeutiky v novokoncipovanom odbore urgentná medicína a je absolútne prvou publikáciou tohto druhu na Slovensku. Autor v nej pretavil svoje celoživotné skúsenosti a cenné poznatky z praxe mimoriadne pôsobivo, precízne a s veľkým zmyslom pre detail. Čitateľ v knihe nájde prehľadne všetky dôležité anamnestické informácie, pokyny pre fyzikálne vyšetrenie, merania vitálnych funkcií, základnú a rozšírenú diagnostiku ekg, popis celkového a lokálneho stavu orgánových systémov. Prínosné sú aj informácie o nenápadných príznakoch nebezpečných ochorení, tzv. „red fl ags“ alebo „červené zástavky“ ako o indikátoroch nebezpečia a mnohé tipy a triky z odboru. Kniha učí umeniu anamnézy (kedy, čo a ako sa pýtať, po čom pátrať a hlavne počúvať), učí nás vnímať a poznať každú časť ľudského tela v urgentných i menej naliehavých situáciách, a to všetkými zmyslami, dostupnými prístrojmi a pomáha nám stanoviť diagnózu v nemocnici aj v teréne, umožňuje nám určiť priority liečebného a ošetrovateľského postupu a začať včas účinnú liečbu.

Klinická propedeutika v urgentnej medicíne zohľadňuje informácie a poznatky ostatných lekárskych špecializácií a možno bez skromnosti povedať, že propedeutika v urgentnej medicíne je „niekoľko propedeutík v jednej“ (spája minimálne akútnu časť internej, chirurgickej, pediatrickej, neurologickej a psychiatrickej propedeutiky). V tomto duchu je kniha učením, bez ktorého sa nezaobíde žiadny lekár, zdravotnícky záchranár, sestra, operátor, študent ani pedagóg. V tom vidím jej silu a nezastupiteľný význam.

Želám tomuto dielu, aby bolo živé celé roky, aby slúžilo vymenovaným čitateľom pri hľadaní odpovedí vždy, keď ich budú potrebovať pre záchranu zdravia a života, pre kvalitnejší život trpiacich pacientov.

Ak sa vám zdá, že tento predslov má v sebe príliš veľa pozitív, posúďte sami.

MUDr. Táňa Bulíková, PhD.

Šamorín, november 2012


12

Klinická propedeutika v urgentnej medicíne

Úvod

V tejto učebnici nájdete najzákladnejšie zásady odoberania anamnézy a postupy

fyzikálneho vyšetrovania v časovej, priestorovej a materiálnej tiesni miesta vzniku

náhleho ochorenia alebo úrazu. Zriedkavo je to elegantná a prepychovo zariadená

domácnosť, častejšie malá miestnosť s minimálnym, alebo žiadnym osvetlením,

s imobilným pacientom v najvzdialenejšom kúte alebo na najvyššom poschodírodinného domu po prístupe úzkym schodišťom so skrinkami, kvetmi a soškami (alebo

haraburdami) v ceste, s pozorovateľmi v podobe neutrálnych, chápajúcich alebo aj

priamo nepriateľsky naladených príbuzných. Príliš často je našou vyšetrovňou ulica,

pivnica, záhrada, osvetľovacím telesom okrem čelových lámp a refl ektorov vozidla

Ambulancia sliepňajúci mesiac, prípadne oslepujúce slnko. Pri akútnych stavoch nie

je čas zistiť všetky atribúty kompletnej anamnézy, ale zároveň nesmieme zabudnúť

na dôležité fakty. Ako si poradiť, keď meranie vitálnych funkcií nie je možné pri

nespolupracujúcom pacientovi alebo pre hluk idúcich áut na diaľnici napriek tomu,

že hodnoty musíme poznať pre ďalší postup a liečbu? Ako využiť slabiny odlišností

prednemocničnej diagnostiky v prospech pacienta pri stanovení správnej diagnózy, ako

sa vyhnúť hroziacim rizikám z nedostatku informácií, falošným prísľubom klamných

evidentných príznakov, ako obísť nedostatok prístrojov na diagnostiku, ako hľadať

schované, ale dôležité údaje v anamnéze a skryté príznaky pri fyzikálnom vyšetrení?

Knižka nemá ambíciu nahradiť propedeutiku interného lekárstva, chirurgie,traumatológie, neurológie, pediatrie, kardiológie a iných odborov, z ktorých pochádzajú pacienti v urgentnej medicíne. Napriek tomu, že vychádza z vyšetrovacích metód v iných odboroch a špecializáciách, vyšetrovanie v neodkladnej prednemocničnej starostlivosti je odlišné od vyšetrovania v nemocnici. Odlišnosti sú nielen v materiálnom vybavení, ale hlavne v charakteristikách ako časová tieseň, chronológia, neúplnosť informácií, skreslené informačné toky, nevhodnosť priestoru na vyšetrenie – prítomnosť verejnosti, nespolupracujúcich príbuzných a stres z náhleho stavu. Inokedy, naopak, sú problémom až príliš spolupracujúci príbuzní a náhodní okoloidúci svedkovia.

Učebnica je určená prednostne nelekárskym zdravotníckym profesiám pracujúcim v prednemocničnej a nemocničnej urgentnej zdravotnej starostlivosti, alenepochybujem na základe vlastných skúseností, že v nej nájdu užitočné informácie aj mladší lekári záchrannej zdravotnej služby a urgentných príjmových oddelení. Každý z nás, týka sa to najmä lekárov, začínal svoje praktické medicínske vzdelávanie až popromócii v lôžkovom nemocničnom zariadení, a to prevažne s pacientmi s chronickými chorobami. Praktické návyky z praxe počas štúdia sú útržkovité, nesystematické, náhodilé, povrchné a niekedy aj nie celkom správne. Lekári začínajú so systematickou praktickou prípravou až po zaradení na oddelenie toho odboru, v ktorom sa plánujú špecializovať. Pacienti k nim na posteľ prichádzajú po dlhšom časovom odstupe od vzniku alebo zhoršenia ochorenia, predliečení záchrannou službou, centrálnympríjmom, s príznakmi modifi kovanými minimálne časovým odstupom, ak už nie priamou farmakoterapiou. Prichádzajú už s niektorými predbežnými pracovnými diagnózami, mnohí z nich už majú na oddelení chorobopisy z predchádzajúcich hospitalizácií. Na iných oddeleniach sú lekári často v rámci „cirkulácie“ len štatistami bez reálnej zodpovednosti. Stávajú sa špecialistami vo vybranom odbore a vedomosti z iných špecializácií sú na úrovni poučeného laika a naviac zaťažené rôznymi poznatkami aj predsudkami, ktoré už boli vedecky vyvrátené, ale sú súčasťou inej špecializácie,

Úvod

ktorej sa nevenujeme. Keď sa pri práci v záchrannej zdravotnej službe lekár dostane

k pacientovi z vlastnej špecializácie, chýba mu len diagnostická technika, čas a vadí mu okolie. Odborne je pripravený. Ak sa ale dostane k pacientovi s ochorením inej špecializácie, nebude až tak doma s diagnostikou a liečbou. Pacient to nepocíti, ale lekár nemá zo seba väčšinou ten najlepší dojem. Zdravotníckych záchranárov učia v škole, počas povinnej školskej praxe a v zamestnaní lekári rôznych špecializácií, čo je výhodou, u každého niečo vidia a naučia sa. Ale vzhľadom na rozsah štúdia nerozumejú všetkým patofyziologickým a farmakologickým nuansám medicínskeho umenia. Nevedia vždy posúdiť odbornosť lekára a poznatky prijímajú nekriticky podľa osobnostných charakteristík lekára a jeho empatie. Môže sa stať, že za správne budú považovať niečo, čo nemá podporu v medicíne založenej na dôkazoch. Lekárske myslenie je odlišné, vo vzťahu k záchranárom so snahou k prílišnej vedeckosti a so sklonom k množstvu nepodstatných detailov.

Dnešný pokrok v medicíne sa rúti neskutočnou rýchlosťou a každá napísaná kniha

je zastaraná už v momente vydania. Verím, že táto kniha bude mať iný osud. Poznatky

v nej sa zhromažďovali dlhé roky až do dnešných dní (pojem facies hippocratica má

najmenej 2390 rokov). Teraz už začíname tieto vedomosti zabúdať, lebo pri diagnostike

pomáhajú laboratórne, zobrazovacie a funkčné vyšetrenia, ktorých výsledky súzaznamenané a opakovateľné – na rozdiel od skráteného záznamu anamnézy a subjektívnou

chybou zaťaženého fyzikálneho vyšetrenia zrakom, čuchom, hmatom, sluchom.

Pri práci v prednemocničnej urgentnej medicíne je treba, aby aj lekári, ajzdravotnícki záchranári postupovali pri diagnostike jednoducho, stručne, rýchlo, cielene,

bez zbytočného odkladu postavili pracovnú diagnózu a čím skôr aj začali liečbu, ak

nie kauzálnu, tak aspoň symptomatickú. O anamnéze a fyzikálnom vyšetrovaní sú

nasledujúce kapitoly. Učebnica nie je samozrejme o všetkom, podrobnosti treba hľadať

v knihách príslušných špecializácií.

doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD.

Bratislava, december 2012


14

Klinická propedeutika v urgentnej medicíne

Venovanie

Kniha je napísaná pre mojich mladších kolegov, študentov, lekárov aj zdravotníckych

záchranárov, aby som odovzdal celoživotné skúsenosti, ktoré im umožnia získaťpoznatky v kratšom čase, ako som sa k nim dopracovával ja.

Venovaná je manželke Marici, deťom Janke, Vierke, Janíkovi, ich partnerom avnúčatám, ktorých som ukrátil o čas strávený písaním viacerých učebníc. Vynahraďte im to, prosím, keď budú niekedy ako pacienti objektom vašej starostlivosti.

Celý profesionálny život ďakujem mojim učiteľom – personálu z nemocníc v Handlovej, Skalici, na Kramároch, Fraňa Kráľa, Klenovej, lekárom, sestričkám, záchranárom. Učil som sa od súťažiacich na Záchrane a Rallye Rejvíz, učili ma aj červenokrížski záchranári. Vďaka všetkým, je to aj vaša kniha.

Nemôžem pri poďakovaní zabudnúť ani na recenzentky, ktoré precíznymposudzovaním rukopisu a komentármi knihu vylepšili.

Anamnéza všeobecne

1 Anamnéza všeobecne

História

V minulosti bola anamnéza považovaná za najdôležitejšiu časť diagnostiky chorôb.

Ešte pred 40 rokmi, čo je dĺžka pracovnej kariéry zdravotníka, boli k dispozícii okrem

anamnézy len základné laboratórne biochemické vyšetrenia, RTG s kontrastnýmvyšetrením a nedokonalé tomografi cké snímky v 10 cm vrstvách, jednoduchá arteriografi a,

koronarografi a bola v začiatkoch, invazívne meranie tlaku vzácnosťou, vyšetrenie

na acidobázu malým zázrakom v pár veľkých nemocniciach. Žiadny ultrazvuk, CT,

NMR, pulzná oxymetria, prenosné glukometre. Tlakomery a teplomery len ortuťové,

monitory s obrazovkou 10 × 5 cm a žeravenie trvalo minúty, EKG veľkostipracovného stola, ktoré sa pokazilo pri pokuse o odtlačenie z vyšetrovne na pacientskú

izbu. V tom čase bolo nevyhnutnosťou to, čo sa dnes považuje za prekonanú históriu,

a to fakt, že niekedy až 80 % diagnózy je možné spraviť výlučne na základe správne

odobratej cielenej anamnézy. Dnes sa opatrne tvrdí, že anamnéza prispeje k diagnóze

50–70 %. Napriek prieniku techniky do diagnostického procesu táto téza platí, len ju

neuplatňujeme tak často a dôsledne, ako by sme mohli.

1.1 D e  n í c i e

Propedeutika (grécky pro paideuein = učenie predtým než...) je úvod do vedného odboru,

základný kurz alebo predbežné vzdelávanie. Termín bol prvýkrát použitý v roku 1798.

V medicíne je to súbor základných informácií z daného odboru, rozlišujeme internú, chirurgickú, neurologickú propedeutiku a ďalšie podľa špecializácií. Tieto základné informácie o pacientovi zbierame pozorovaním, zmyslovým vyšetrením a meraním vitálnych funkcií bez špecializovaných diagnostických procedúr. Propedeutika nás učí odoberaniu anamnézy a fyzikálnemu vyšetrovaniu. Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie nás privedú k pracovnej diagnóze obklopenej viacerými diferenciálnymi diagnózami. K defi nitívnej diagnóze sa dopracujeme logickou úvahou a vylučovacou metódou, alebo zapojením prístrojovej techniky do diagnostiky. Ešte stále sa laboratórnym a prístrojovým metódam hovorí „pomocné vyšetrenia“ a preto odoslanie pacienta na CT vyšetrenie kvôli akémukoľvek úderu do hlavy môže síce stanoviť alebo vylúčiť diagnózu, ale určite oslabuje náš intelekt a ochudobňuje radosť z rozmýšľania.

Anamnéza (gr. anamnesis – „spomínanie“, doslova „opak zabúdania“: an-amnesis) je rozhovor lekára/zdravotníka s pacientom, pri ktorom pacient opisuje vlastnými slovami svoje zdravotné ťažkosti. Lekár chorého počúva a kladie mu cielenéotázky. Anamnéza je vlastne zdravotná história pacienta od tehotenstva jeho matky, cez pôrod, ochorenia rodičov, detské choroby, prekonané ochorenia a úrazy v minulosti až po súčasné ťažkosti, ktoré ho viedli k vyhľadaniu zdravotnej starostlivosti alebo k privolaniu záchrannej zdravotnej služby. Kompletná anamnéza obsahuje všetky údaje o zdravotnom stave chorého a v neposlednom rade aj jeho návyky, zlozvyky, spôsob životosprávy, sociálne a pracovné pomery. Anamnéza má v procese určovania správnej diagnózy mimoriadny a prakticky nenahraditeľný význam. Vedie v mnohých prípadoch priamo k diagnóze, alebo veľmi výrazne zúži rozsah možných ochorení, či

+


16

Klinická propedeutika v urgentnej medicíne

usmerní ďalšie pátranie. Pre niektoré medicínske odbory je jedinou cestou k určeniu

ochorenia – typickým príkladom je psychiatria.

Zdravotníkom odoberajúcim anamnézu môže byť lekár alebo aj iný zdravotnícky pracovník, či už zdravotnícky záchranár, sestra pracujúca v záchrannej zdravotnej službe alebo na oddelení urgentného príjmu. Pri akútnych ochoreniach a úrazoch by nemal byť podstatný rozdiel medzi anamnézou odobratou lekárom a nelekárom, pretože pri náhlych stavoch je množstvo otázok limitované z časových dôvodov. Rozdielna môže byťinterpretácia získaných poznatkov pri stanovovaní pracovnej diagnózy a množstvo diferenciálnych diagnóz, ktoré sa po vypočutí pacienta nazbierajú v úvahách lekára alebo záchranára.

Pri získavaní anamnézy je dôležité mať nielen vedomosti o chorobách, ale poznať aj zásady komunikácie (gestika, haptika, posturika, mimoslovná komunikácia), mať dostatok empatie, aspoň minimálnu úroveň emočnej inteligencie, vedieť zásadymanažmentu, aby bol rozhovor konštruktívny, aby pacient nemal pocit, že sa nemôže vyrozprávať do sýtosti, ale zároveň aby sa hlavné problémy prebrali najprv, menej dôležité neskôr, alebo prípadne v prednemocničnej fáze vôbec nie. Pri prílišpodrobnom rozprávaní pacienta taktne usmerňujeme tak, aby sme efektívne získali maximum relevantných informácií. Rozhovor doplňujeme cielenými otázkami, ktoré nesmú byť sugestívne. Dobrým postupom je „zrkadlenie“, keď niektoré vety, slovné zvraty pacienta zopakujeme, aby sme naznačili svoju účasť a overili si správne pochopenie. Sugestívna otázka naznačuje, akú odpoveď chceme počuť: „Dýcha sa vám ťažko?“ namiesto „Ako sa vám dýcha?“, alebo „Ešte stále to bolí?“ namiesto „Cítite nejakú zmenu?“ Dôležité je prostredie, ktoré si ale nemôžeme vybrať, dôležitá je vzájomná a rovnocenná fyzická pozícia zdravotníka a pacienta, ktorú ale niekedy nevieme a nemôžeme zrealizovať. Dôležitá je vzájomná dôvera alebo aspoň dôvera pacienta smerom k zdravotníkom, ktorú však nemáme čas budovať.

Podstatné údaje z anamnézy musia byť zapísané v dokumentácii. Raz získané údaje podrobujeme kritickej analýze, rozpory a nedôslednosti overujemeopakovanými otázkami. Priama anamnéza (direktná anamnéza, autoanamnéza) je subjektívnou výpoveďou pacienta a preto si často žiada, aby bola doplnená nepriamou anamnézou (indirektná anamnéza, heteroanamnéza), čiže rovnako subjektívnou výpoveďou: 1. svedkov alebo 2. rodinných príslušníkov, alebo aj objektívnou anamnézou od 1.rodinných príslušníkov alebo 2. svedkov.

Anamnézu pacienta spolu s výsledkami konziliárnych a laboratórnych vyšetrení, liečbou a návrhmi liečebných opatrení môžeme získať v písomnej forme, ak má pacient k dispozícii záznamy o ambulantnom vyšetrení, prepúšťacie zprávy z hospitalizácií a ošetrovateľské prepúšťacie zprávy, prípadne kompletnú zložku zdravotnejdokumentácie. Katamnéza je sledovanie stavu pacienta a vývoja ochorenia po liečbe, napr. po prepustení z hospitalizácie. Zdravotná dokumentácia však v žiadnom prípade nenahradí anamnézu terajšieho ochorenia a fyzikálne vyšetrenie, pretože súčasné ťažkosti môžu byť odlišné od podobných ťažkostí v minulosti vyčítané z dokumentácie.

Čím viac zdrojov anamnézy získame, tým budeme mať viac materiálu na kritickú analýzu, vylúčenie nepodstatných informácií a lepšie stanovenie diagnózy. Aj maloleté deti a ľudia pod vplyvom omamných látok vedia niekedy poskytnúť dôležitúinformáciu. Predovšetkým deti bývajú podceňované a ich údaje prepočuté alebo nezobrané do úvahy, čo je škoda. Spoľahlivým zdrojom informácií je personál pohostinských zariadení zvyknutý sledovať hostí a mať prehľad o ich spotrebe, správaní a zmenách psychického a aj telesného stavu. Dôležitým a niekedy jediným zdrojom určitých častí

Anamnéza všeobecne

z anamnézy môže byť operátor/ka operačného strediska v prípade, ak bol postihnutý

v minulosti klientom záchrannej zdravotnej služby. Čím viac zdrojov, týmobjektívnejšia informácia. Niekedy však viac zdrojov anamnézy môže zmiasť.

Typicky u starších a osamelých, ktorých prídu navštíviť dospelé deti a na otázku ako sa má, starký rozpovie, že má bolesti, zle sa mu dýcha, chodí, nechutí mu jesť a celým vyjadrením len chce dať najavo, že ho rodina navštevuje málo a zanedbávajú ho v jeho trápeniach. Okamžite nasleduje volanie na tiesňovú linku, aby ukázali, že sa o svojho starkého vedia postarať. Ak lekár vypočuje anamnézu od návštevy, môže mať pocit, že bude treba resuscitáciu. Ak sa opýta starkého, odkedy má vymenované príznaky, dozvie sa, že už niekoľko rokov, mesiacov, týždňov a nič sa v posledných dňoch nezmenilo. 1.2 Charakteristiky anamnézy 1. Anamnéza má prognostické vlastnosti: dĺžka trvania bolesti za hrudnou kosťou

rozhoduje o rozdieloch medzi nestabilnou anginou pectoris a infarktommyokardu, trvanie príznakov cievnej príhody mozgu rozhoduje o tom, či sa stihne podať

trombolytická liečba a úprava bez následkov je možná, alebo sa liečbou už len

bude brániť vážnym komplikáciám. 2. Anamnéza má forenzné dôsledky: pripútanie v aute môže byť dôležité pre fi nančné

plnenie poisťovne, popis nájdenia zranených a mŕtvych na sedadlách môže pomôcť

určiť vodiča auta v momente nehody. Popis použitých/nepoužitých bezpečnostných

prvkov (prilby, rukavice, zábrany) pri pracovnom úraze môže pomôcť pracovníkovi

alebo usvedčiť zamestnávateľa. Zatiaľ sa na forenznú stránku kladie dôraz iba pri

sťažnosti, neskôr bude môcť byť anamnéza využitá pri regresoch, trestnom stíhaní,

ale aj pri oslobodení spod obžaloby. 3. Anamnéza je sama o sebe diagnostická: pri angine pectoris rozhoduje o diagnóze

jedine anamnéza, EKG a iné vyšetrenia môžu byť pri latentnej ischemickej chorobe

dlho normálne. Pri úrazoch zistenie mechanizmu úrazu a jeho popis svedkami môžu

rozhodnúť o vážnom podozrení na poškodenie chrbtice aj bez klinických prejavov.

Pri psychiatrických ochoreniach jedine anamnézou zisťujeme aj objektívne príznaky

ochorenia. 4. Anamnéza určuje triedenie pacientov, riziko poškodenia (napr. krčnej chrbtice)

na základe etiológie úrazu, pravdepodobnosť neskorých komplikácií (pri cievnej

mozgovej príhode), pravdepodobnosť skrytých poranení pri výbuchoch v závislosti

od vzdialenosti od epicentra a iné. 5. Anamnéza je diskrétna: pýtame sa na údaje, ktoré by pacient nepovedal nikomu

cudziemu okrem zdravotníkov. Tým „cudzím“ môže byť aj manželka, prípadne iný

člen rodiny. Nesmieme sa pýtať na chúlostivé veci na verejnosti, na pracovisku,

pred rodinnými príslušníkmi. Čo je chúlostivé? Záleží od prostredia, veku arodinného vzťahu. Starší manželia už o sebe vedia všetko, ale aj tu môžu byť výnimky.

Jeden z nich vie o svojom nevyliečiteľnom ochorení, ale zamlčí to pred partnerom,

aby ho nerozrušil. Rodičia nemusia vedieť o antikoncepčnej liečbe svojej takmer

dospelej dcéry, manžel nebol informovaný o ukončení tehotenstva manželky. Na

pracovisku sa nebudeme pred kolegami vypytovať na predchádzajúce epileptické

Klinická propedeutika v urgentnej medicíne

záchvaty, ale ani na prekonané infarkty. Citlivých variácií na možnosť porušenia

diskrétnosti je nekonečne veľa aj v domácnostiach, aj na verejnosti. 6. Anamnéza je chronologická: príznaky vymenuje postihnutý podľa svojho hodnotenia

ich závažnosti, ale nie v časovom postupe ako vznikali. Iná diagnóza sa ponúka, ak

náhla dušnosť vznikla pár dní po operácii, iná, ak je dušnosť už niekoľko rokov pri

námahe a teraz vznikla v pokoji. Trvanie príznakov rozhoduje o spôsobe a trvaní

liečby, napr. pri akútnom infarkte myokardu, cievnej mozgovej príhode, zasypaní

a stlačení tkanív, trvaní resuscitácie. Zaznamenávame dĺžku trvania aj spôsob riešenia

prekonaných ochorení, dokumentujeme presné časové údaje jednotlivých udalostí. 7. Rozpory v anamnéze medzi rodinnými príslušníkmi a nepravdepodobnévysvetlenia vzniku poranení svedčia o zamlčiavaní a možnom kriminálnom pozadí (týrané

dieťa, fyzické napadnutia a rodinné násilie). 1.3 Princípy odberu anamnézy Dokonale odobratá anamnéza je vo svojej podstate umením. Zdravotník v nej musí využiť nielen svoje vedomosti, ale aj logické a kombinačné myslenie. Musí byť schopný nadviazať s pacientom kontakt založený na vzájomnej dôvere a pochopení. Vzťah, ktorý pri tomto kontakte vznikne, je často rozhodujúci aj pre úspech samotnej liečby. Dobre odoberať anamnézu sa učíme celý život. Choroba vyvoláva u pacienta strach, úzkosť, často i správanie, ktoré nie je preňho typické – podriadenosť, agresivitu,egoizmus, negativizmus. V takomto stave je človek veľmi zraniteľný a nevhodný komentár alebo nedostatočná pozornosť zdravotníka môže napáchať vo vzájomnom vzťahu nenapraviteľné škody. Každý pacient vyžaduje prísne individuálny prístup. Dôležitý je aj vonkajší dojem, ktorým na pacienta posádka záchrannej služby pôsobí: oblečenie, úprava zovňajšku, vystupovanie, spôsob a tón reči. Rozhodujúce sú však tri faktory: • dostatok času – chorý musí mať pocit, že sa neponáhľame preč. Ani prinedostatku času nedávame najavo, že sa ponáhľame. Netrpezlivosť, nesúhlas s postojom

pacienta a rozhorčenie blokujú optimálnu komunikáciu. • záujem – chorý musí mať pocit, že sa dokážeme vcítiť do jeho ťažkostí (empatia).

Postoj, gestá, tón reči, očný kontakt – to všetko musí ukazovať záujem. Poznámky si

robíme len úchytkom, ak pacient hovorí niečo dôležité, položíme pero a počúvame.

Pacienta zásadne oslovujeme menom, napr. pani X, pán Y, nikdy nie familiárne (ujo,

babka, strýco a pod.). Ani mladistvým netykáme, aj k postihnutým pod vplyvom

omamných látok sme zdvorilí ako zdravotník k chorému. Výnimkou sú malé deti,

uvažovať nad tykaním už treba pri mladistvých do približne 12 rokov a tykanie

môžeme použiť u mentálne retardovaných, ak oni začnú s oslovením zdravotníka

„teta“ alebo „ujo“. Počas dlhšieho preslovu pacienta dáme najavo záujempokyvovaním hlavy, alebo slovíčkami ako „rozumiem“, „chápem“, „pokračujte“. Počas

rozhovoru musíme udržiavať čo najdhšie očný kontakt s pacientom. Výnimkou sú

psychotickí pacienti, môžu si po dlhšiu dobu uprený pohľad vysvetliť ako formu

agresívneho správania zdravotníka. Vhodnou formou je technika „zrkadlenia“, keď

zopakovaním slov pacienta overujeme správnosť pochopenia: „Dobre rozumiem,

že ťažkosti sa opakujú v prípade...?“ • prostredie – na rozhovor s pacientom musia byť vytvorené čo najideálnejšiepodmienky, najmä súkromie (často je rušivá i prítomnosť iného zdravotníka, kolegu



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist