načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Kladivom na kráľovnú -- osobnosti starého Prešporka – Ivan Szabó

Kladivom na kráľovnú -- osobnosti starého Prešporka
-14%
sleva

Kniha: Kladivom na kráľovnú
Autor: Ivan Szabó
Podtitul: osobnosti starého Prešporka

Spisovateľ Ivan Szabó, milovník Bratislavy a autor niekoľkých publikácií, sa tentoraz pustil do osudov známych a vážených Prešporčanov z 19. a 20. storočia. Prebádal a odkryl to najtajnejšie nielen z ich pracovného, ale aj súkromného ... (celý popis)
Titul je na partnerském skladu >10ks - doručujeme za 2 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  238 Kč 205
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
6,8
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 49Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
tištěná forma TIŠTĚNÁ
KNIHA

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » PERFEKT
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2019
Počet stran: 96
Rozměr: 210,0x140,0x10,0 mm
Hmotnost: 0,308kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Pevná bez přebalu lesklá
Datum vydání: 201910
ISBN: 978-80-8046-937-5
EAN: 9788080469375
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Spisovateľ Ivan Szabó, milovník Bratislavy a autor niekoľkých publikácií, sa tentoraz pustil do osudov známych a vážených Prešporčanov z 19. a 20. storočia. Prebádal a odkryl to najtajnejšie nielen z ich pracovného, ale aj súkromného života. Dozviete sa tak zaujímavosti o staviteľovi F. F. Rómerovi, lekárovi J. Ambrovi, uznávanom fotografovi E. N. Kozičovi, sochárovi známeho súsošia Márie Terézie J. Fadruszovi a mnohých ďalších. Mená, ktoré sú už dnes zabudnuté, no v časoch minulých boli veľavážené, vďaka tejto knihe opäť ožívajú.

Kniha je zařazena v kategoriích
Ivan Szabó - další tituly autora:
Vzácne návštevy Bratislavy Vzácne návštevy Bratislavy
V zajatí rýchlych kolies V zajatí rýchlych kolies
Osudy slávnych zbojníkov - pevná Osudy slávnych zbojníkov
Osudy slávnych zbojníkov - brož. Osudy slávnych zbojníkov
 (e-book)
Kladivom na kráľovnú Kladivom na kráľovnú
Príbehy Prešporka v 18. storočí Príbehy Prešporka v 18. storočí
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

6 Uhorská kráčovná a Prešporok

HEINRICH VON JUSTI

(* 1804 – † 17. október 1878)


7

Najúspešnejší mešťanosta 19. storočia

R

oku 1918 vyšla v nemeckom a v maďarskom jazyku kniha Bra

tislavský okrášľovací spolok. Jej autorom bol Martin Györik (1848

– 1926), lýcejný profesor pôsobiaci ako kustód v Mestskom múzeu

v Bratislave. Zároveň bol aj čestným predsedom Bratislavského okrášľo

vacieho spolku, teda zasväteným znalcom činnosti spolku, čo ho opráv

ňovalo napísať knihu o päťdesiatročnej histórii spolku od jeho založenia

roku 1868 až po rok 1918. Činnosť spolku v roku 2009 obnovila skupi

na bratislavských nadšencov, ktorí sa rozhodli nadviazať na myšlienky

voľakedajšieho spolku, s cieľom „skrášľovať mesto a jeho okolie... udržiavať

a spravovať kultúrnohistorické pamiatky mesta“. Všetko úsilie spolku vte

dy aj dnes je zamerané „na cibrenie estetického vkusu a pestovanie úcty

k minulosti mesta. Konečný cieľ spolku je teda jednoznačný: podporovať všet

ko pekné a pozdvihnúť kultúrnu úroveň.“ Vďaka aktivite súčasného spolku

vyšla kniha Martina Györika roku 2002 a 2012 aj v slovenskom jazy

ku. V knihe sú uverejnené stanovy spolku a rozličné aktivity, ktorých

výsledky v mnohých prípadoch môžeme vidieť i dnes. Nájdeme tam aj

mená stoviek členov, veď spolok ich mal vždy viac ako tristopäťdesiat.

Medzi členmi spolku viackrát rezonuje meno jeho zakladateľa Heinri

cha von Justiho. Hoci nebol rodeným Bratislavčanom (narodil sa v ru

munskom Kluži), všetku svoju energiu po presťahovaní sa do Bratislavy

venoval jej rozvoju. Heinrich Justi gymnázium vyštudoval v rodnom

meste a v Sibiu. Mal pred sebou vojenskú kariéru a tomu prispôsobil

aj svoje ďalšie štúdium. Najprv bol ašpirantom na správe vojenského

inžinierstva, neskôr dôstojníkom v 19. pešom regimente. Chcel byť

dôstojníkom generálneho štábu, no tento stupeň kariéry nedosiahol. To

ho pravdepodobne nahnevalo, preto vystúpil z armády a roku 1829 sa

zamestnal ako mestský úradník v Prešporku. Zároveň sa venoval štúdiu

práva. Stal sa koncipientom, potom aktuárom a neskôr magistrátnym

radcom. V meruôsmych rokoch sa stal členom Národnej gardy, kto

rá bojovala proti Habsburgovcom. Bojoval dokonca proti slovenským


FLORIÁN FRANTIŠEK RÓMER

(* 12. apríl 1815 – † 8. marec 1889)


14 Florián František Rómer

obuvnícky majster vlastniaci tri dielne. Jed

nu na súčasnej Nedbalovej ulici, druhú na

Sedlárskej a tretiu na Klariskej ulici. Majster

pochopil, že pre synovu budúcnosť je po

trebné vzdelanie a znalosť jazykov. Do školy

začal chodiť neďaleko Dómu, kde sa okrem

nemeckého jazyka učil aj latinčinu. V Mest

skom múzeu sa zachoval dvadsaťdvastra

nový zošit z roku 1830 a patril Rómerovi,

žiakovi 2. triedy humanitného gymnázia.

Na titulnej strane stálo: Básnické cvičenia

F. Rómera v latinskom jazyku. Mladý Rómer

sa na želanie otca vzdelával v Trenčíne aj v slovenskom jazyku a v maďarskom jazyku zasa v Tate. Rómerovo detstvo však netvorilo iba vzdelávanie sa, ale aj mnoho pestiev, šibalstiev a zábav. Rád sa s kamarátmi hral na sochy. Chlapci vo výklenkoch určených v kostole pre sochy svätých napodobňovali ich postoje. Niekto parodoval sochu biskupa so skríženými rukami, iný kopíroval kľačiaceho svätca a ďalší zasa rytiera v brnení. Z pestiev nemal radosť kostolník, ktorý do ruky schmatol dlhú

Staviteľ Ignác Feigler st.

Rómerov dom na Zámočníckej ulici


EDUARD NEPOMUK KOZIČ

(* 21. máj 1829 – † 25. apríl 1874)


40 Eduard Nepomuk Kozič

nepáčilo jemu. Tak prišiel do Bratislavy a tam natrafil na toho tajom

ného muža, ktorý vyrábal fotografie. Keď to videl, ako sa zdanlivo čistá

platňa premení na portrét fotografovaného muža, zistil, že to je práca,

ktorej by sa chcel venovať. Pán Bubeník mal pochopenie pre jeho túžbu

a nečudo, že sa dali dokopy. Eduard zabudol na stužkárstvo a stal sa

Bubeníkovým pomocníkom a učňom. Napokon svojmu učňovi a nada

nému mládencovi poskytol fotoaparát s príslušenstvom. Tak sa začala

kariéra prvého skutočne profesionálneho prešporského fotografa (a ne

sporne aj najvýznamnejšieho v 19. storočí). Eduard Kozič sa roku 1850

rozlúčil so svojím učiteľom a zamieril do Viedne na ročnú stáž k vý

znamnému fotografovi Andreasovi Grollovi, pracovníkovi Polytechnic

kého inštitútu. Po roku sa nádejný fotograf cítil plný sily a energie pus

tiť sa do podnikania. Vrátil sa do Bratislavy a začal hľadať obydlie, kde

by si mohol otvoriť ateliér. Zašiel aj na Koziu ulicu, kde mu padol do očí

tzv. Slubekov dom. Tam si v záhradnom pavilóne zriadil prvý fotoateliér

aj s laboratóriom. Kozič sa s chuťou pustil do práce. Prichádzali prví zá

ujemcovia o zvečnenie sa na fotografii a majster im ponúkal fotografie

vyhotovené dagerotypiou, kalotypiou (kópie robil na slanom papieri)

a dokonca niektoré snímky koloroval. Bol húževnatý a ochotný sa ne

ustále pohybovať dopredu. Nečudo, že si objednával odborné časopisy

o fotografovaní. Ak tam natrafil na nejakú novinku, snažil sa ju apli

kovať do vlastnej praxe. Už roku 1852 dokázal vyhotoviť fotografické

portréty v životnej veľkosti. Potom zhotovoval nielen tváre, ale vyskúšal

si robiť aj celé postavy. Technológia bola nasledovná: najprv vyfotogra

Vpravo budova Kozičovho ateliéru




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.