načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Kde sa stratil Boh - Štefan Hríb; Marek Vácha; Karel Satoria; Tomáš Halík

Kde sa stratil Boh
-11%
sleva

Kniha: Kde sa stratil Boh
Autor: ; ; ;

Štefan Hríb sa pýta troch pozoruhodných kňazov Marek, Orko Vácha, Karel Satoria
Titul je skladem 1ks - odesíláme ihned
Ihned také k odběru: Ostrava
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  330 Kč 294
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
9,8
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9% 100%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » W PRESS
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 201710
Počet stran: 136
Rozměr: 220,0x170,0x15,0 mm
Úprava: tran, 5 nečíslovaných stran : fotografie
Spolupracovali: Marek Orko Vácha, Karel Satoria, Tomáš Halík
Hmotnost: 0,24kg
Jazyk: slovensky
ISBN: 978-80-89879-08-3
EAN: 9788089879083
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Štefan Hríb viedol tri provokujúce rozhovory o Bohu a svete okolo nás. V tejto knihe nájdete prekvapujúce odpovede na otázky, ktoré položil inak, než sme zvyknutí. Aj preto je to dobrodružné čítanie.

  • Kde sa stratil Boh

Marek Vácha o tom, ako hľadať Boha v kráse prírody a jej zákonov, o Božom mlčaní a komunikácii s ním, a takisto o základnej otázke: Akého príbehu som súčasťou?

  • Bože, kde si?

Karel Satoria o tom, ako si uvedomil, že je schopný len zbožných fráz, a tak odišiel hľadať Boha do ticha trapistického kláštora, a tiež o svojom mystickom zážitku.

  • islame a spoločnom Bohu.

Tomáš Halík o tom, že treba mať odvahu hľadať pravdu aj v islame a iných náboženstvách a o hlbokej spiritualite, ktorá si vyžaduje zbaviť sa strachu z cudzieho.

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Štefan Hríb; Marek Vácha; Karel Satoria; Tomáš Halík - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Kde sa stratil Boh ...21

Marek Vácha o tom, ako hľadať Boha v kráse prírody a jej

zákonov, o Božom mlčaní a komunikácii s ním, a takisto

o základnej otázke: Akého príbehu som súčasťou?

Bože, kde si? ...67

Katel Satoria o tom, ako si uvedomil, že je schopný len

zbožných fráz, a tak odišiel hľadať Boha do ticha trapistického

kláštora, a tiež o svojom mystickom zážitku.

O islame a spoločnom Bohu ...95

Tomáš Halík o tom, že treba mať odvahu hľadať pravdu

aj v islame a iných náboženstvách a o hlbokej spiritualite,

ktorá si vyžaduje zbaviť sa strachu z cudzieho.

Obsah


Kde sa stratil Boh

Spoznali sme, že svet funguje podľa prírodných zákonov.

Už vieme, ze blesky ani povodne nemajú na svedomí bôži -

kovia, ale fyzika. Zomrel tým pre človeka aj samotný Boh?

V auguste 2015 odpovedal biológ a kňaz Marek Orko Vácha. l Ľudia kedysi videli Boha vo všetkom. V blesku, v prírode, vo hviezdach. Dnes už Boha nevidíme takmer v ničom. A Michael Novak v knihe Boha nikto nevidel priznal, že sú na tomrovnako veriaci aj neveriaci. Takmer to vyzerá tak, že žijeme vo svete, do ktorého už Boh nezasahuje, že Boh už len mlčí. Kam sa podel?

Prvá otázka, ktorú si treba zodpovedať, je: Čo sa skrýva za tromi písmenami „Boh“? Kto to je? Pozdáva sa mi výklad oxfordského filozofa Nicolasa Lasha. Podľa neho máloktoré slovo v dejinách prešlo toľkými zmenami, ako práve anglické slovo God. Lash vraví, že v antike to, čo ľudia uctievali, boli bohovia. Lash preto špekuluje, že keby sa nejaký staroveký človek prechádzal po Bratislave alebo Prahe, zrejme by omnohých z nás povedal, že našimi bohmi sú Peniaze, Moc, Sex, a nemyslel by to ako metaforu. Pretože to, čo človek uctieva, je jeho bohom. Lenže my nežijeme v antickom svete.

Nie. A Lash pokračuje: V 17. storočí, keď sa rodila veda v tvrdom zmysle slova, sme z Boha urobili poslednúvysvetľujúcu príčinu fungovania sveta. Vznikol koncept „Bohamedzier“: keď sme si s niečím nevedeli rady, zakomponovali sme do toho Boha. Na konci 19. storočia sme však už tento koncept nepotrebovali, pretože sa väčšina medzier zaplnila. V roku 1900 preto lord Kelvin hovorí: „To jediné, čo ostáva fyzike, je dosypávať ďalšie desatinné čísla. Hlavné merania sú spravené, práca je hotová.“ Vtedy sa zdalo, že medzery sú naozajzaplnené a Boha možno s čistým svedomím odsunúť do depozitára spolu s vílami, rusalkami a trpaslíkmi. Celkom sme pritomzabudli, že koncept Veľkého Hodinára, Nebeského Inžiniera či

21

l


Veľkého Mechanika nie je konceptom kresťanského Boha.To

mu totiž skôr záleží na človeku, miluje ho. Nie je ibastvorite

ľom sveta, ale aj tým, kto sa o človeka nejako zaujíma. Takže

opakujem, najprv by sme sa mali pozrieť na to, čo sa skrýva

za tými troma písmenami – a to vôbec nie je otázka len pre

ateistov – až potom môžeme pokračovať.

Jeden koncept Boha je stvoriteľ, ktorý naprogramoval Big Bang

a evolúciu, ale je vzdialený. Druhý koncept je osobný Boh, ktorý

nás má rád. Prvý koncept sa dá ľahko teoreticky pripustiť, ten

druhý je väčší problém.

Nemyslím si to. Som biológ, a ospravedlňujem sa, že sem

vtiahnem biológiu. Základná otázka, keď sa bavíme o týchto

témach – či už sa sa považujeme za veriacich, aleboneveria

cich, či žijeme, alebo nežijeme v nejakom náboženskomkon

texte – je táto: Akého príbehu som súčasťou?

Akého príbehu?

Evolučná biológia mi hovorí dosť neuveriteľné veci a ja im

verím. Napríklad, že pred 4,56 miliardy rokov to tu celé bola

jedna rozžeravená guľa prachu a plynov. Zrýchlime si to ako

vo videu – a zrazu tu vyletí raketa Apollo pozrieť sa, čo je nové

na Mesiaci. Hmotu začalo zaujímať, ako to vyzerá inde.Ne

inteligentnými procesmi evolúcie vznikáme my dvaja, ktorí

inteligentní sme, premýšľame o sebe, kladieme si otázky.Ne

rozumnými procesmi hmoty vzniká rozum. Predstava, že čosi

– nazvime to Myšlienka, Myseľ, Inteligencia – je za týmvšet

kým, leží priamo na stole. Veriaci aj ateisti musia všakspo

ločne premýšľať ďalej. Ak veriaci človek povie, že nás takto

stvoril Boh a tým to považuje za vyriešené, už viac nemyslí.

22

l


A ak ateista povie, že sú to iba slepé procesy evolúcie a tým

vec považuje za uzavretú, tiež už viac nemyslí. Ale to je málo!

Musím si znovu a znovu klásť otázku, čo sa to deje, že atómy

môjho tela, ktoré sú atómami úplne rovnakých prvkovMendelejevovej tabuľky, aké sa nachádzajú inde vo vesmíre, sa

zostavia tak, že som schopný dúfať, milovať, túžiť, pýtať sa,

premýšľať? No a židovstvo ani kresťanstvo k tomu neprinieslo

nič iné, než že sa s tou Mysľou, Inteligenciou dá rozprávať.

Že To možno osloviť.

To, že sa s Ním dá osobne hovoriť, je ďalšie celkom trúfalévyjadrenie, nie?

Nemyslím si, že je trúfalé. Každý z nás, kto sme občanmi tohto vesmíru, si musíme klásť takéto otázky. Každý z nás sa musí znovu a znovu takto pýtať. Príbeh, v ktorom žijem, je taký nepravdepodobný, že Pán prsteňov alebo Listy Narnie sú oproti nemu nič. Príbeh, v ktorom reálne žijeme, je oveľa zaujímavejší. Dobrodružnejší?

Presne. Dobrodružnejší než akékoľvek fantasy, ktoré bolo kedy napísané. Hmota, po ktorej šliapeme, hmota tejtomiestnosti sa nejako vytancovala do mňa, ktorý sa pýtam, milujem, túžim. Vesmír, v ktorom žijem, je neuveriteľne krásny. Marek Vácha teda hovorí, že už len z toho, že tu sme,rozprávame sa a kladieme si otázky o zmysle, láske a Bohu, je zrejmé, že je za tým všetkým nejaká Inteligencia?

Povedzme to opatrnejšie. Myšlienka, že za tým niečo je, leží priamo na stole.

23


Je možná.

Určite to nie je myšlienka, ktorú by som mohol zahodiť za chrbát a povedať si: „Mám to vyriešené, nič také nie je.“Prírodné vedy urobili v 20. a 21. storočí obrovskú prácu v tom, že nám pripomenuli nesamozrejmosť nášho sveta. To je úplne fascinujúce. Na tom by sa zhodli mnohí, že je tu možnosť niečoho nad nami. Z toho, ako sa tento svet javí, ako sa javíme my, z toho, že vôbec na tomto svete existuje čosi také ako otázka o Bohu, tá možnosť akosi plynie.

Ale poďme to premyslieť ďalej. Naša planéta, maličkábledomodrá bodka, pláva vo vesmíre. Zem je plávajúca botanická záhrada, z ktorej zaznieva spev vtákov, z ktorej vyskakujú na hladinu veľryby a delfíny. Z paluby tejto lode visia girlandyorchideí, a my sme toho súčasťou. Napĺňa ma to hlbokouestetikou. Toto vôbec nie je triviálna myšlienka, pretože nie jenevyhnutné, aby bol vesmír krásny. Ale on je. To je však estetika, nie biológia.

Ale je. Baví ma študovať biológiu, najmä to, čo sa dnes

deje v cytológii, keď sa fotia vnútrajšky buniek. Už tomupomaly prestávam rozumieť, také je to zložité. Bunka je vesmír

sám osebe. Nemali sme s tým nijakú skúsenosť, ale zrazu sa

nám to javí ako niečo hlboko estetické. Rovnako ako galaxie,

ktoré nafotil Hubblov teleskop. A aj v mojom vlastnomodbore, keď človek sleduje evolúciu života na Zemi, tak nielen

to, že tvory sú v každej novej vlne komplexnejšie, ale sú aj aj

krajšie. Po prvohorných trilobytoch, papradiach,papraďorastoch prichádzajú cykasy, ihličnany, dinosaury a po nich

24

l


v treťohorách cicavce a tak ďalej. Množstvo krásy každúse

kundu narastá. A zrazu evolúcia hmoty zo seba dostane tvory,

ako sme my dvaja, ktorí sme zrazu vďaka vede a nášmuro

zumu neistí a pýtame sa, čo je za tým všetkým. Takže opatrne

povedzme toto: idea Inteligencie, Mysle, Čohosi za týmvšet

kým je možná.

Iba krátka odbočka ku kráse. Čo je krása? Je to dôkaz niečoho?

Nemám na to odpoveď. Biológia s tou kategóriou nevie

pracovať. V biológii nás zaujímajú merateľné fenomény. No

skúsme trochu popustiť uzdu fantázie. Teoreticky si vieme

predstaviť život na Zemi, ktorý by bol utilitaristický, funkčný,

ale nie krásny. Raz alebo dvakrát za rok chodievame s našimi

študentmi medicíny do Auschwitzu, čo je absolútnefunk

cionalistický, desivo funkčný priestor. Sprievodcovia nám

tam hovoria, že keď staviate dom, každý architekt sa snaží

navrhnúť ho tak, aby sa nám v ňom bývalo čo najlepšie.Skús

te to obrátiť a vymyslieť taký dom, aby tam bolo v leteprí

šerne horúco, v zime zas chladno a mrazivo, kde nie je nijaké

súkromie, kde všetci spia spolu, majú spoločné záchody. To

je Auschwitz. Je to desivo utilitaristické miesto, v ktoromne

nájdete ani zrnko krásy. A naraz sa človek pozrie na prírodu

a tá má preňho kategóriu, ktorú vedec nedokáže uchopiťslo

vami.

Teraz tá ťažšia otázka: Predstavme si, že panuje zhoda v tom,

že na základe samotnej existencie tohto vesmíru alebo aj toho,

ako sa vyvinul človek, má zmysel myšlienka, že za tým všetkým

je nejaká Myseľ, Inteligencia. No od tohto tvrdenia k vete, že

existuje osobný Boh, ktorý nás má individuálne rád, je eštepo

25




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist