načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Kašmírový šál - Rosie Thomasová

Kašmírový šál

Elektronická kniha: Kašmírový šál
Autor:

Nerys Watkinsová prvý raz opúšťa Wales, aby mohla sprevádzať svojho manžela Evana na misii v Indii. Ten ju na krátky čas nechá samu v mestečku Šrínagar v srdci Kašmíru, ... (celý popis)
Produkt teď bohužel není dostupný.

»hlídat dostupnost


hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Fortuna Libri SK
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 424
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-814-2101-3
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Nerys Watkinsová prvý raz opúšťa Wales, aby mohla sprevádzať svojho manžela Evana na misii v Indii. Ten ju na krátky čas nechá samu v mestečku Šrínagar v srdci Kašmíru, kde spolu s novými priateľkami začína objavovať nový svet plný protikladov i samu seba. Ocitá sa v prostredí, kde sa ľudia zabávajú, tancujú a flirtujú, akoby sa ich práve prebiehajúca druhá svetová vojna vôbec netýkala. Keď však jej dôsledky začnú ovplyvňovať aj osudy ľudí v Šrínagare, bezstarostná atmosféra sa postupne vytráca... O niekoľko desaťročí Nerysina vnučka Mair Ellisová pri upratovaní otcovho domu nájde nádherný starý šál s kučierkou detských vlasov. Rozhodne sa sledovať stopy svojich starých rodičov v Indii a odhaliť históriu tajomného kašmírového šálu. Odkrývanie minulosti navždy zmení jej život.

Související tituly dle názvu:
The Rosie Effect The Rosie Effect
Simsion Graeme
Cena: 222 Kč
Rudý šál Rudý šál
Roberts Nora
Cena: 115 Kč
S láskou Rosie S láskou Rosie
Ahern Cecelia
Cena: 239 Kč
Rudý šál Rudý šál
Roberts Nora
Cena: 199 Kč
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 1


KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 3


Original title: Rosie Thomas: THE KASHMIR SHAWL

Copyright © 2011 by Rosie Thomas

Cover illustration by Sarah Perkins

Originally published in the English language by HarperCollins

Publishers Ltd.

Slovak edition © Fortuna Libri, Bratislava 2013

Translation © Mária Tichá, 2013

Odborná spolupráca PhDr. Anna Rácová, CSc.

Vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri v edícii Fortuna Litera.

www.fortunalibri.sk

Redakčná a jazyková úprava Denisa Stareková

Zodpovedná redaktorka Anna Kališková

Prvé vydanie

Táto kniha je fikcia. Mená, postavy, miesta a udalosti sú buď

výtvorom autorkinej fantázie, alebo sú použité fiktívne,

a preto akákoľvek podobnosť so skutočnými živými alebo mŕtvymi osobami,

obchodnými spoločnosťami, udalosťami či miestami

je úplne náhodná.

Všetky práva vyhradené.

Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať, ukladať

do informačných systémov ani rozširovať akýmkoľvek spôsobom,

či už elektronicky, mechanicky, fotografickou reprodukciou,

alebo inými prostriedkami, bez písomného súhlasu majiteľov práv.

ISBN 978­80­8142­234­8

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 4


Venujem svojmu otcovi.

Ovce z hôr sú lepšie,

tie z kotliny tučnejšie,

preto je nám milšie

kúpiť si tie neskoršie.

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 5


KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 6


PRVÁ KAPITOLA

Mair uskutočnila svoj objav v posledný deň v starom domove.

Všetci traja boli hore v otcovej spálni. Zišli sa pri smutnej práci: aby vytriedili a upratali rodičovský nábytok aj ďalší majetok, kým posledný raz zatvoria dom a odovzdajú kľúče realitnému agentovi.

Bol koniec mája a práve brali na trh jahniatka. Vonku na kopci zúrivo bečali ovce, hlučný, neprestajný a zmätený bľakot sa niesol dovnútra spolu s vôňou jarnej trávy.

Mair pripravila kanvicu čaju a položila ju na tácku, aby ju mohla vyniesť svojej sestre Eirlys na poschodie. Ich brat Dylan šiel za ňou a zohol hlavu tak, ako to musel robiť od trinástich rokov, aby si ju neudrel do nízkeho trámu na podeste.

Eirlys mala ako vždy obdivuhodnú energiu. Podlahu v spálnipokrývali úhľadné kôpky plachiet a vankúšov, veže označených škatúľ a šuštiace čierne igelitky. Stála pri posteli, podložku na písanie si opierala o stĺpik postele a mračila sa, ako čmárala dodatky na jeden zo svojich zoznamov. Keby mala biely plášť a sprievodpodriadených, vyzerala by ako na svojej vizite.

„Úžasné,“ zamrmlala, keď zbadala čaj. „Nedávaj to sem,“ dodala.

Dylan si vzal šálku a natlačil sa do okenného výklenku.

Tienil tak Eirlys, ktorá naňho zdvihla obočie. „Vypi si čaj,“povedal mierne. „A vezmi si k nemu aj keksík.“

7

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 7


Mair si sadla na posteľ. Stará ružová elektrická deka bola stále natiahnutá od jedného rohu po druhý. Premýšľala o týždňochposlednej otcovej choroby, keď prišla domov do údolia, aby sa oňho starala, ako najlepšie vedela, a robila mu spoločnosť. Tešili sa z dlhých, nesúvislých rozhovorov o minulosti a o ľuďoch, ktorých otec kedysi poznal.

„Hovoril som ti niekedy o Billym Jonesovi? Bol to aukcionár.“

„Myslím si, že nie.“

„Celý život koktal.“

„Ako to zvládal?“

Otec na ňu mrkol ponad okuliare. „My sme sa vtedy takneponáhľali, vieš?“

V izbe s nízkym stropom sa zdalo, že starý muž je veľmi blízko a zároveň celkom neprítomný.

Eirlys označila, ktoré balíky treba odviezť charite a ktoré sa môžu nechať, aby sa o ne podelili ľudia, čo prídu vypratať dom. Vznikla otázka, čo s ľanovými plachtami, ktoré boli uskladnené v bielizníku tak dlho, ako všetkým siahala pamäť, a zázračne sa udržali „vnajlepšom“, zrejme na rozkaz ich matky. Keď však sestry rozložili vrchnú plachtu, videli, že je taká vyšúchaná, až cez ňu v stredepresvitalo svetlo. Eirlys zovrela pery a aj s druhou plachtou ju rázne hodila na dlhý rad vriec na smeti.

Slnko šikmo žiarilo cez oblok a maľovalo na Dylanov sveterobrubu z pozláteného páperia.

Mair zistila, že už nemôže sedieť a dať sa unášať spomienkami. Vyskočila a otvorila bielizník s mašličkami na zásuvkách, obrátený oproti posteli. Ich matka ho zdedila po svojej matke – to sa aspoň hovorilo. Sem uskladnili šaty Gwen Ellisovej po jej smrti, keďževdovec po nej a staršia dcéra neboli schopní dať ich odtiaľ preč.

Dve horné zásuvky boli prázdne. Eirlys odtiaľ vybrala dokonca aj papier, ktorý ich vystielal. V strednej mal otec v poslednom čase naukladané spodky, tielka a ponožky. Ako postupne slabol, Mair mu každé ráno pomáhala s obliekaním. V zbytočnej nádeji, že mu pomôže zahriať kosti, držala oblečenie pred elektrickým kozubom a až potom mu ho podala. Hŕba týchto vecí teraz ležala na zemi.

8

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 8


„Toto by sme mali dať do vreca na recyklovanie,“ povedala Eirlys. „Už sa na nič iné nehodia.“

Mair otvorila spodnú zásuvku bielizníka. Zbadala niekoľko žltnúcich obliečok na vankúše a obrus s vyšívaným stredom, ktorý vyberali iba raz za rok, aby ho bezchybne vyžehlený prestreli na via nočný stôl. Biela tkanina bola miestami zašpinená od hrdze. Mair siahla pod obrus a prsty nahmatali hodvábny papier. Vytiahlaobrus, aby mohla preskúmať, čo leží pod ním.

Hodvábny papier bol veľmi starý a zničený.

Keď ho rozbalila, ako prvé zbadala nádherné farby – striebristé modré a zelené odtiene ako extrakt jazernej vody a jarnej oblohy, s levanduľovými a rumelkovými kvetmi, zachytenými v hĺbke.Prizrela sa bližšie a skúmala komplikovanú tkanú vzorku, nádherne zakrivené tvary sĺz so zahnutými končekmi, papraďovité listy,zväzky býľ a malé kvietky s piatimi okvetnými lupienkami. Keď Mair vytriasala vrstvy jemnej, mäkkej tkaniny, v miestnosti bolo počuť len úbohú ovcu zvonka. Šál bol taký ľahký, až sa zdalo, že sa vznáša vo vzduchu.

Túto nádhernú vec nikdy predtým nevidela.

Zo záhybov vypadla obálka. Obyčajná, stará hnedá obálka,preložená napoly, s dávno vyschnutým lepidlom. Mair ju opatrneotvorila. Vnútri bol jediný prameň vlasov. Kučera bola veľmi jemná a hodvábna, tmavohnedá, s niekoľkými medenými prameňmi, ktoré prebleskovali. Podržala ju medzi prstami.

„To je šál babičky Watkinsovej,“ povedala Eirlys svojímautoritatívnym spôsobom.

„Je prekrásny,“ zašepkala Mair.

Z nich troch iba Eirlys zažila babičku z matkinej strany, nonespomínala si na ňu, lebo bola ešte bábätko, keď babička zomrela. Vedeli len to, že bola v Indii so svojím oveľa starším manželommisionárom. Dvojica sa napokon vrátila do Walesu. Tu prišlo na svet ich jediné dieťa, ktoré Nerys porodila až po štyridsiatke. Táto dcéra Gwen sa vydala za suseda z ich údolia, šarmantného Huwa Ellisa, keď mala iba devätnásť rokov. Svojim trom deťom hovorievala, že nechcela, aby rástli so starnúcimi rodičmi tak ako ona.

9

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 9


„Čo myslíš, čie sú tie vlasy?“ dumala Mair.

„Nemám ani poňatia,“ odvetila Eirlys.

Mair nad tým ďalej premýšľala. Babička Watkinsová by sineodkladala svoje vlastné vlasy, či áno? Patrili manželovi? Alebo – čo bolo pravdepodobnejšie – dieťaťu?

Nie. Toto nemohli byť vlasy starého misionára a nepatrili ani Gwen, tým si bola celkom istá. Matka mala vlasy oveľa svetlejšej farby.

Čie potom sú?

Otázka ju dráždila, ale zdalo sa, že odpoveď je v nedohľadne.

Pritlačila si šál na líce. Tkanina bola taká jemná, že ju mohlazovrieť do dvoch dlaní. Po prvý raz vdýchla jemnú arómu korenín.

„Máme toho ešte veľmi veľa,“ konštatovala Eirlys, keď dopila čaj.

Mair zamyslene vrátila prameň vlasov do obálky.

Neskôr, keď boli s triedením a balením takmer hotoví, sa všetci traja zhromaždili v kuchyni. Zadné dvere zostali otvorené a vo vánku poletovali komáre. Zvuky, čo vydávali ovce, boli na súmraku čoraz hlučnejšie a žalostnejšie. Dylan otvoril fľašu vína a Mair pripravila večeru pozostávajúcu zo studenej šunky a zemiakov upečených v mikrovlnke. Dylan ju kúpil otcovi pred niekoľkými rokmi a Huw ju používal pravidelne. Ohrieval si v nej hotové jedlá zosupermarketu a vyhlasoval, že sú veľmi chutné. Eirlys to neschvaľovala a po - ukazovala na to, že hotové jedlá obsahujú priveľa tukov a soli.

Mikrovlnná rúra zapípala a Mair vybrala zemiaky. Živo sipredstavila, ako otec žmurká a potichu sa smeje: He, he, he!

Bez varovania sa jej z očí pustili slzy. Všetci vedeli, že je toposledný večer, ktorý môžu stráviť spolu v starej kuchyni. Mair sipovedala, že nebude atmosféru zhoršovať záplavou sĺz. Namiesto toho sa usmiala na Dylana, ktorý sedel s rukami vo vreckách džínsov, a potom na Eirlys, ktorá si strčila vlasy za ucho. Oči za okuliarmi sa jej leskli.

„Nenajeme sa v izbe?“ spýtala sa ich.

Stôl bol veľkosťou pre troch vhodnejší než sklápací stolíkvtisnutý do kuchynského kúta, kde bola spomienka na otca sediacehoosamote so šálkou čaju a s novinami priveľmi jasná.

10

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 10


Prenášanie jedla a hľadanie posledných kúskov nezabalených príborov ich preniesli cez ten ponurý okamih. Dylan našiel kýptiky sviečok a Eirlys ich dala na tanierik. Ich žiara opäť zútulnilavyrázdnenú miestnosť a na stenách prikryla štvorce prachu namiestach, kde vždy viseli obrazy.

„Mali by sme sa porozprávať o tých dobrých veciach,“ povedala Eirlys, keď si posadali.

Sekundu si Mair myslela, že mieni šťastné časy, ktoré spolustrávili ako rodina, a vystrašila ju netypická nostalgia. Potom pochopila, že sestra hovorí o dvoch či troch kusoch nábytku a o staromstriebre, jediných veciach, ktoré v dome mali nejakú hodnotu. Odkedy čítali poslednú vôľu, vedeli, že majú predať dom a sumu si rozdeliť rovnakým dielom, o menších kúskoch však doteraz nehovorili.

Boli tu starkého hodiny s maľovanou prednou časťou zobrazu - júcou slnko a mesiac, ktorých zvučný tikot odmeriaval dlhépopoludnia ich detstva. Huw sa v posledných týždňoch o nich raz zmie - nil ako o Dylanových hodinách. Mair sa vtedy tvárila, že ho nepočuje, lebo si nechcela pripustiť, čo tie slová v skutočnosti znamenajú.

„Vezmi si tie hodiny, Dylan,“ navrhla Eirlys. „Čo povieš, Mair?“

Kým jej súrodenci žili v manželstvách a mali domy s halou,výklenkami a poličkami, Mair bola slobodná a šťastne žila vjedenaolizbovom byte. Nepotrebovala a vlastne ani nechcela matkin bie - lizník ani strieborný čajník. Lepší domov si nájdu u Eirlys. Položila nôž s vidličkou a odkašľala si.

„Chcela by som babičkin šál,“ povedala. „Ak súhlasíte.“

„Samozrejme,“ odvetila Eirlys. „Dylan?“

Dylan sa pozrel na Mair. V kútikoch očí mal v týchto dňochhlboké vrásky. On aj Eirlys boli krátkozrakí a Dylan mal sklony žmúriť, keď sa sústredil.

Náhla záplava citov k bratovi zahalila Mair ako plachta. Celýživot to bol jej spojenec, kým so sestrou sa v detstve ustavične hádali – možno preto, lebo boli úplne rozdielne. V poslednom čase sa už, samozrejme, nehašterili. Strata zbožňovaného otca ich spravila ohľaduplnejšími voči sebe, dokonca opatrnými.

11

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 11


„Napadá ti, odkiaľ by mohol pochádzať?“ spýtal sa Dylan.

„Nie, ale možno by som to mala zistiť.“

Tá myšlienka k nej prišla tak náhle, akoby začula nejaký hlas. Prekvapila ju zvedavosť, ktorú v nej vyvolal záhadný šál.

V ten večer šli Mair s Eirlys posledný raz spať do izby, o ktorú sa delili ako deti. Mair si bola istá, že sestra nespí, hoci sa neprevracala a nekrútila vo vlhkých plachtách tak ako ona. Nakoniec zašeptala: „Eirlys, nemôžeš spať?“

„Veru nie.“

„Na čo myslíš?“

„Asi na to isté čo ty. Až keď zomrú obaja rodičia, je človekkonečne dospelý, nie? Je zodpovedný sám za seba, lebo už nikto za ním nestojí. Vieš, čo tým myslím?“

Mair zaplavil súcit. Jej sestra sa správala zodpovedne celý svoj život. Medicínu vyštudovala s vyznamenaním a práve sa stalakonzultantkou v birminghamskej nemocnici. A ešte si našla čas, aby sa vydala a mala dvoch synov. Celý život študovala a starala sa odruhých a teraz sa zrejme nazdávala, že ďalšia fáza ich životov dopadne na jej plecia s ešte väčšou váhou.

Odkedy som začala hovoriť a chodiť, vyhýbala som sachodníčkom, po ktorých kráčala moja sestra s bratom, a šla som podľa seba, hútala Mair. Namiesto toho, aby ich nasledovala na dobrúuniverzitu, zostala doma vo Walese. V sedemnástich splnila dávny sľub, napoly rodinný žart, napoly rebelantskú hrozbu, a ušla do cirkusu. Vo Floydovom rodinnom cirkuse spoznala Harriet Hayesovú, teda klauna Hattie. Spolu vytvorili jednoduché číslo na trapéze. Aj keď ich večery v cirkuse boli už dávno za nimi, zostali blízkymi pria - teľkami. V prechodných rokoch Mair robila manažérku v butiku, speváčku v kapele, recepčnú, PR, ošetrovateľku a predávala knihy. Absolvovala ešte niekoľko ďalších premien na trhu práce, a to srozmanitými úspechmi, ale zvyčajne s istou dávkou uspokojenia.

Ani Hattie by ma nenazvala zodpovednou, priznala si. A Hattie bola podstatne ľahkovážnejšia než Eirlys.

Mairino srdce začalo prudšie biť a za očami sa jej rozlievalo biele svetlo. Telo mala náhle ľahké ako pierko a pochopila, že tým pocitom

12

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 12


je voľnosť. Chcela zachytiť ten dar a v tej chvíli zatúžila podeliť sa

oň so svojou sestrou. Jej prsty sa natiahli a zachytili lem šálu, ktorý

ležal na stoličke pri posteli. „Áno, viem, o čom hovoríš,“ ozvala sa.

„Eirlys, premýšľala som. Možno budem trochu cestovať. Vieš, teraz,

keď sa ocko pominul a nikto už za nami nestojí, ako si povedala.

Rozmýšľam o ceste do Indie – pokúsim sa niečo zistiť o babičke a jej

šále. Mala by som objasniť trochu z rodinnej histórie. Nejdeš so

mnou? Trávili by sme spolu viac času. Máme čo dobiehať.“

Eirlys odvetila po menej než sekundovom zaváhaní: „To sa nedá. Je tu nemocnica. Pre celý tím je to po posledných škrtoch ťažké. A kto by sa postaral o Graema a chlapcov? Mala by si ísť, ak je to to, čo chceš skutočne urobiť. Videla som, ako si sa pozerala na ten šál.“

Mair vedela, že nemá zmysel pokúsiť sa zmeniť sestrin názor. Eirlys bola rozhodná za dvoch. „Nazdávam sa, že by to mohlo byť zaujímavé,“ dodala.

Mair sa ani nepokúšala sformulovať ten pocit vykorenenosti,ktorý ju skľučoval od otcovej smrti. Eirlys a Dylan sa usadili, od čoho bola ona veľmi vzdialená. Azda jej odkrývanie rodinnej históriepomôže postaviť sa znova na nohy.

„Možno by si nemala pátrať po ničom konkrétnom. India je veľ - ká krajina. Zaslúžiš si pauzu, nájsť nové obzory. Pri starostlivosti o ocka si niesla najväčšie bremeno. S Dylanom sme ti veľmi vďační, že si sa zriekla práce a vlastne všetkého.“

Mair prudko zažmurkala v tme, no horúce slzy sa jej aj tak rinuli z kútikov očí. Po pohrebe Eirlys poznamenala, že rodinný benjamín je taký zaneprázdnený tým, aby sa tváril nekonvenčne, že muneostával čas sústrediť sa na nič iné. Mair sa to dotklo, teraz si však uvedomila, že zármutok môže mať rozličné podoby. U Eirlysspôsobil, že bola jedovatejšia ako inokedy. Po tomto poznaní sa jejnáhla sestrina vľúdnosť zdala dojemnejšia a hodnotnejšia. Zamrmlala: „Bolo to privilégium, som rada, že som mala dosť slobody, aby som to mohla urobiť.“

„Dožič si čas a sprav si výlet do Indie. Ak potrebuješ dôvod a šál ti ho dáva, tak je to v poriadku,“ uzavrela debatu Eirlys.„Nepokúsime sa už zaspať?“

13

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 13


Vonku odznelo ovčie bľačanie. Mair vedela prečo. Keď raz padla noc, ovce pochopili, že ich stratené jahňatá sa už nikdy nevrátia. Hoci sa k hviezdam kde-tu vzniesol zúfalý vzlyk, črieda sa napokon ponorila do ticha. Mair sa zobudila. Ležala na úzkej posteli a pokúšala sa spomenúť si, kde je. Snívalo sa jej, že pes brechotom prebúdza vyľakanézvieratá a poháňa vodcov čriedy, aby vyrazili po spasenej lúke. Potom slnečná žiara zaliala úbočie kopca farbami a zvieratá v pohybevytvorili na zelenom podklade trávy sivý kašmírový vzor. Ovčiarsky pes im nedal pokoj, kým sa nezhromaždili pri ohrade, kde farmár držal otvorené vráta.

Spôsobom, akým sa odvíjajú sny, sa dôverne známe a milované miesto začalo spájať s tým, ktoré ešte nikdy nenavštívila. Izba bola chladná a Mair sa roztriasla. Prikrývku si pevnejšie obkrútila okolo pliec. Hneď ako to urobila, cez okenice preniklo volanie muezína.

V šiji cítila mravčenie, nie pre chlad, ale od očakávania.

Spomínala.

Oči otvorila doširoka, v sivom úsvite ju premohla úzkosť.Hotelová izba bola prepchatá a jej veci porozhadzované. Večer predtým sa prehrabávala v batožine, keď počas výpadku prúdu hľadalapyžamo a ponožky do postele. Šál bol úhľadne preložený cez operadlo jedinej stoličky v izbe. Svetlo nebolo dosť silné, aby odhalilo jeho farby v plnom lesku, no ona si ich aj tak vedela živo vybaviť v mysli.

Mair odhrnula prikrývku a sadla si. Hoci bolo ešte skoro, vedela, že už nezaspí.

Rozhodla sa dožičiť si celý deň na aklimatizáciu. Poosamotených raňajkách v chladnej a opustenej hotelovej jedálni začala robiť trochu nervózne prípravy. Do tašky na plece dala mapu mesta, ktorú jej daroval usmievavý ladákhsky recepčný, fľašu minerálky, antibakteriálny gél a dobre umyté jablko. Nebola si celkom istá,prečo cíti pod bránicou bezdyché trepotanie, takmer určite to všaknemalo nič spoločné so zmenou nadmorskej výšky.

Mair ešte nikdy nebola v Indii, a to ani na známych plážach Goa či pri pamiatkach Džajpuru, nieto ešte v odľahlom meste vHimalá>14

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 14


jach, kde sa teraz ocitla. Napriek deklarovanej nezávislosti dokonca

ani nebola zvyknutá cestovať osamote. Pokiaľ si mohla dovoliťdovolenku, vybrala sa na grécke ostrovy alebo do Španielska, buď

s novým frajerom, alebo s takým, čo bol už na odchode, či v nejakej

voľnejšej kombinácii priateľov, takmer vždy zahŕňajúcej aj Hattie.

Eirlys mala ako obyčajne pravdu, keď poukázala na to, že Mairveľmi nenarúšala svoju rutinu.

Len čo Mair zamkla dvere hotelovej izby, opäť sa usmiala. Teraz je slobodná, či nie? Pred ňou boli dni a týždne formálne ničím nerušeného času. Vďaka predaju starého domu vo Walese mala neja - ké peniaze a čas, ktoré mohla venovať čudnému projektu, čo jej už mesiace nahlodával predstavivosť spôsobom, ktorému celkomnerozumela. Nemohla priveľmi hovoriť o tom, čo sa chystá podniknúť, dokonca ani pred Hattie, aby jej nutkanie neznelo pochabo.

Napriek tomu ju najnejasnejší z najnejasnejších plánov prinútil merať cestu sem do Léhu. Kúpila si otvorenú letenku bez pevného termínu návratu, ktorý by ju obmedzoval.

Od hotela zišla po betónovom chodníčku, minula kvetináče s cí - niami, astrami a krikľavými aksamietnicami a vyšla na ulicu. Mierila do centra mesta a fascinovane zízala okolo seba. Bol koniec septem - bra. Uvedomila si, že miestna krátka turistická sezóna sa pred nadchá - dzajúcou zimou prakticky skončila. Mnohé z remeselníckychobchodíkov a cestovných kancelárií lemujúcich cestu mali už zatiahnuté rolety a zamknuté kovové okenice. Internetové kaviarne, ktorévyužívali turisti s batohmi a rozliční iní cestovatelia, už boli takmer prázdne. Vysoké vrchy obkolesujúce mesto sa ligotali čerstvým snehom a topole v hotelových záhradách hrdzaveli suchými zlatistými listami.

Onedlho napadne sneh a horské priesmyky spájajúce ladákhske hlavné mesto s Kašmírskou kotlinou na západe a sHimáčalpradéšom na juhu sa stanú neschodnými, až kým sa sneh opäť na jarneroztopí. Celých šesť mesiacov sa do Léhu dá dostať len letecky z Dillí na malé letisko vedľa rieky Indus, tak ako sem včera dorazila aj Mair. Pri chôdzi sa pokúšala predstaviť si, aké je to tu uprostredzimy, keď úzke uličky mesta zasype sneh a na streche každého domu sa týčia vysoké snopy sušeného krmiva pre domáce zvieratá.Ne>15

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 15


mohla sa však sústrediť. Náhly odchod turistov znamenal, že miest -

ni obchodníci sa všemožne snažili zarobiť zopár posledných rupií.

Na hlavnej ulici jej traja zabránili ísť vpred a zovreli ju do kli eš tí

spôsobom, ktorý prezrádzal prax.

„Madam, odkiaľ ste? Prosím, prezrite môj obchod.“

„Mám nádhernú pašmínu, urobím vám dnes veľmi dobrá cena.“

Tretí muž sa zaškľabil, keď sa pokúsila potriasť hlavou. „Zapozeranie nič nedať, madam. Len sa pozrieť. Niet kam ponáhľať.“

Pravda bola, že sa naozaj nikam neponáhľala. Usmiala sa anasledovala najbližšieho obchodníka hore schodmi do jehoprepchatého obchodu a dovolila mu, aby jej ukázal svoj tovar. Boli tampolice so striebornými, s koralovými a tyrkysovými šperkmi z Tibetu, maľované termosky a kožušinové prikrývky elektrizujúcich farieb z Číny, pichľavé čapice a vesty, upletené z vlny miestnych kôz,vlnené tašky so strapcami a vešiaky s tričkami všetkých farieb aveľkostí – zväčša vpredu s továrensky vytlačeným jakom a sloganom Jak, jak, jak Ladákh. Jej oči sa prispôsobili tlmenému svetlu vobchode. Pri stenách sa týčili hradby samovarov, medených misiek a ručne vyšívaných koberčekov.

„Je to veľmi pekné. Ďakujem, že ste mi to ukázali, ale dnes nenakupujem.“

Muž bol Kašmírčan, čiže rodený predavač. „Vy chcieť pašmínu.“ Neznelo to ako otázka. V zadnej časti obchodu stáli police od zeme až po strop naplnené vrstvami preloženej tkaniny.

„Ukážte.“

Hneď začal vyťahovať šály z políc. Na malom pulte čoskoro žia - rili hromady farieb – žlté, modré a fuksiovoružové. „Vidíte?Ohmatajte, nádhera. Najlepšia kvalita. Čistá pašmína.“

Mair vedela o jemných šáloch oveľa viac ako pred štyrmi me - siacmi, keď sa jej majetkom stal nádherný kus, teraz zamknutý v hotelovom sejfe. Poznala už kvalitu týchto remeselných kúskov a ich približnú hodnotu. „Čistá?“ spýtala sa. „Naozaj?“

„Áno, čistá hodvábna pašmínová zmes. Tisícdvesto rupií.Pozrite, tento ružový a tento nádherný tyrkysový. Idú Vianoce, myslieť na darčeky pre priateľov. Tri za tritisíc.“

16

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 16


„Nemáte šály z vlny kani? Alebo nejaké vyšívané?“

Muž zdvihol zrak. „Rozumiem. Viete, čo najlepšie, madam. Ja ukážem.“

Odomkol skrinku a vytiahol ďalšiu hŕbu. Ako kúzelník vytriasol ešte farebnejšie kusy tkaniny a mával nimi pred ňou. Mair uchopila najbližší a nechala si záhyby prekĺznuť pomedzi prsty.

„Nádhera!“ schválil jej výber Kašmírčan. „Tieto farby presne pre vás.“

Nič sa mu nepodobalo. Táto látka bola na ohmatanie tuhá, okolo obruby kvietkov sa tvorili hrudky a nešikovne ovísala, neliala sa prúdom ako jej šál. Keď ju opäť chytila, takmer počula, ako hrkocú vlákna. Nevedela s istotou, ako mohol byť utkaný vzor, ale letmý pohľad na rub napovedal, že ide o lacnú strojovú výrobu.„Ďakujem,“ zamrmlala.

„Deväťtisíc. Dobrá cena.“ Vedel, že sa nechystá kupovať. „Atento, pozrite, vyšívaný. Ručne. Ako všetky.“

Tentoraz to bola kráľovská modrá s pásikom bielych kvietkovvyšitým na každom konci. Kvietky boli určite zhotovené ručne, ale vzor bol len náhodne spichnutý a na rube trčali nitky. Spod výšivky presvitali obrysy vzoru. Nemohol sa viac líšiť od šálu, kde boldokonale vypracovaný dvojitý pás kvetinovej výšivky na tkanej látke s tieňmi a so stehmi takými drobučkými, že voľným okom neboli viditeľné. Všetky boli zhotovené tak perfektne, že rub a líce sanedali rozpoznať. Výsledkom takej precíznej práce bol reliéf vystupu - júceho pásu vyšívanej vzorky, čo dodávalo štruktúre kašmíru aspleteným lístkom bohatý trojrozmerný efekt.

„Je veľmi pekný,“ povedala Mair.

Muž vyzeral dotknuto. Chcela už vyjsť z obchodu, späť na slnko. Zdvihla jedny koralové náušnice z výstavného stojančeka vedľadverí, rýchlo za ne zaplatila a chystala sa na odchod.

„Do skorého videnia!“ zavolal za ňou obchodník.

Druhí dvaja obchodníci sa k nej opäť pripojili, ale len s vlažným záujmom. Podarilo sa jej vyhnúť sa im a vybrať sa dolu slnečnou, prašnou ulicou smerom k radu žien sediacich na obrubníku, s ko - šík mi plnými karfiolu a jabĺk na predaj. Čistič topánok s kefkami

17

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 17


a plechovkami leštidla, vyloženými na kusoch vrecoviny, sa pokúšal

upútať jej pozornosť, hoci jej ošúchané tenisky musel jasne vidieť.

Skútre a rikše sa otriasali cez výmole na ceste. Ruch dopravyohlušoval. Mair sa pozrela na zatienené aleje vedúce z ulice a náhodne

si vybrala jednu, že ju preskúma. Okolo nej prebehol prašivý pes,

ovisnuté brucho sa mu hojdalo nad zemou.

V tieni bolo chladnejšie, a tak šla hlbšie, míňala holičstvá amäsiarske pulty, kde na drevených doskách vytekala krv z kozích hláv. V čiernom bzučiacom predmete pritlčenom k rámu čoskoro rozpoznala odrezaný jazyk zvieraťa. Asi ho sem pripevnili, aby odháňal muchy od zvyškov mäsa. Mair naň hľadela, prehĺtala a potom siahla do svojej tašky po fľašu s vodou. Dožičila sirozhodný glg a ponáhľala sa ďalej. Nad hlavami ľudí bolo natiahnuté plátno a aleja bola čoraz temnejšia a užšia. Pod nohami chrapčala prezretá zelenina a menej identifikovateľný odpad. Okolo nej prúdili ženy v sárí a opačným smerom sa náhlili ženy v burkách. Stánkari vyvolávali a deti skákali cez blato. Bola to rušná, veselá scéna a každý odtienok neznámeho podčiarkoval jej postavenie cudzinca.

Aleja sa náhle otvorila do námestia a Mair zažmúrila doslnečných lúčov, čo sa dotkli jej tváre. Na jednej strane sa na kope dy - miacich odpadkov so zjavnou chuťou kŕmil malý hnedý býček. Na druhej strane bolo pod maľovaným baldachýnom karmínové a zlaté modlitebné koleso. Ako tu stála, z davu sa vymotal starý mních v šaf - ranovom a vínovočervenom rúchu a nastavil ho, aby sa otáčalo v smere hodinových ručičiek. Vykročil aj s ním, a ako sa točil,mrmlal a počítal koráliky na ruženci. Mair si ho odfotila a potom sazháčila s myšlienkou, či nie je dotieravá.

Pohla sa dolu alejou, ktorá sa ťahala už iným smerom, rovno do srdca bazára. Dolu boli stánky, kde sa vŕšili biele tenisky a hnedé plastové sandále. Nad hlavou sa ako znetvorené ovocie kolísalistovky ruksakov a cestovných vakov. Na elektrických šnúrach viseli dievčenské šaty s flitrami a pozlátkami.

Tu, na pozadí modrého dymu stúpajúceho od stánku s jedlom, po prvý raz uprela zrak na rodinu Beckerovcov. Trojica bypredsta>18

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 18


vovala neobyčajný obrázok aj kdekoľvek inde, ale tu, na chaotickom

trhu, pôsobila priam nadpozemsky.

Boli to jediní západniari, ktorých zaznamenala, odkedy opustila hlavnú ulicu. Žena bola vysoká, štíhla, s étericky bledou pokožkou. Hriva červenozlatistých vlasov jej splývala na plecia. Na sebe mala voľnú bielu košeľu, modrú ľanovú sukňu a topánky pokryté zaschnutým blatom. Celý čas rozprávala, ukazovala a smiala sa. Muž sa pozeral iným smerom. Bol ešte vyšší ako jeho žena, opálený, mal uhľovočierne vlasy, obočie aj strnisko. Medzi nimi stálo anjelské die ťa, malé dievčatko, asi dvojročné. Malo rovnakú kučeravú hrivu ako matka, ale svetlej blond farby. Vrtelo hlavou, ako sa pozeralo z jedného rodiča na druhého. Potom bodlo útlymi rúčkami dovzduchu a vykríklo: „Na koňa!“

Žena sa stále smiala a gestikulovala. Sklonila sa a jednou rukou zdvihla dieťa zo zeme. Posadila si ho obkročmo na šiju a vybrala sa krížom k predavačovi jedla. Nad nádobou s vriacim olejom samihotal vzduch. Dieťa krútilo a naťahovalo prameň nádhernýchmatkiných vlasov a pozeralo cezeň, akoby to bol závoj.

Muž sa obrátil, aby videl, čo mu ukazuje jeho žena. Predavač lovil naberačkou vo vriacom oleji a vytiahol niekoľko lesklýchkaramelovohnedých praclíkov. Vložil ich do papierového kornútika a natiahol sa, aby ho vymenil za niekoľko rupií. Žena siahla do kornútika a vybrala vyprážaný kúsok. Najprv ho pofúkala a potom ho podala dieťaťu. Dievčatko po ňom chňaplo so zjavnou chuťou.

Žena naklonila hlavu dozadu a niekoľko kúskov si vhodila do úst. Dychtivo prežúvala a so smiechom si utierala z brady olej. Zdravie a spokojnosť z nej priam sálali. Voľnou rukou zablúdila na manželov bok a spočinula tam. Bolo to gesto vlastníctva a náklonnosti, rovnako dôverné ako ležérne. Odviedla ho od predavača aj mimo Mairinho zorného poľa. Vnorili sa hlbšie do labyrintu stánkov. Sledovala ich očami, červenozlatistú a čiernu hlavu, nad ktorými sa natriasalasvetlá detská hlávka, až kým nezahli za roh a nezmizli jej z výhľadu.

Zostala stáť na mieste, ani čo by zapustila korene, hoci malanutkanie rozbehnúť sa za nimi. Predavač naložil ďalšiu lopatku svojich zázračných dobrôt do oleja, ktorý zasyčal a zaprskal.

19

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 19


Uprostred rámusu na trhu sa Mairin pocit osamelosti zintenzívňoval.

Mala hromadu priateľov a za sebou bežnú sériu vzťahov,momentálne však nikoho, s kým by si vedela predstaviť stráviť zvyšok života, nie spôsobom, akým sa na to podujala jej sestra Eirlys so svojím Graemom či brat Dylan s Jackie.

Zhlboka vdýchla bazárové pachy a sledovala pomaly vykračujúce kravy, sliepky prehrabávajúce sa v hromade smetí, budhistického mnícha, ktorý sa vracal zo svojho okruhu s modlitebným kolesom, a plynulý prúd ľudí, čo šli každý svojou cestou. Hlavou sa jej mihali farby, vône aj čerstvé dojmy a nálada sa jej začala dvíhať. Obrátila sa a vracala sa po vlastných stopách, vedome opačným smerom ako nádherní cudzinci. Výlet do Čchangthangu južne od Léhu, takmer až k niekdajšejhranici s Tibetom a súčasnej s Čínou, zabral skoro celý deň. Ostatní účastníci poznávacieho výletu v malom autobuse značky Toyotaboli dve korpulentné holandské dvojice v strednom veku a traja hluční izraelskí chlapci. Rozvaľovali sa vzadu a rehotali sa každý vspoločnosti svojej empétrojky. Mair, skrútená na svojom sedadle a zapretá, aby ju toľko nenatriasalo, mala dostatok príležitostí, aby počas dlhej cesty rozjímala a spomínala.

Pred odchodom do Indie preskúmala z histórie starých rodičov toľko, koľko sa len dalo. Pred tromi mesiacmi v internetovom vydaní knihy s názvom Nádej a sláva Božia a podtitulom S waleskýmimisionármi v Indii si prečítala kapitolu o reverendovi Evanovi Wil - liamovi Watkinsovi.

Evan Watkins sa vzdelával na Univerzite Severného Walesu a na Waleskej akadémii presbyteriánskej cirkvi. Po vysviacke bolpovolaný, aby slúžil v Indii, a tak roku 1929 vycestoval do Šaungu vovtedajšom Ásame. Potom slúžil ako oblastný misionár v Shanpungu.

Odkedy Mair čítala jeho cirkevný životopis, pravidelne sa pokúšala predstaviť si Evana Watkinsa v čiernom kabáte skolárikom, ako energicky káže nonkonformizmus ľuďom zodľahlých indických dedín. Hrmel zo svojej provizórnej kazateľnice za

20

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 20


sparného letného dňa a na plechovú strechu zatiaľ búšil monzú -

nový dážď?

Odkedy prišla do Himalájí, čoraz ťažšie sa jej darilo predstaviť si ho, zrážka kultúr bola priveľmi brutálna, aby dala vzniknúťakémukoľvek obrázku.

Podľa záznamu v knihe sa reverend Watkins roku 1938 vrátil do Walesu, kde sa zoznámil a oženil s Nerys Evelyn Robertsovou,narodenou roku 1909. Roku 1939 sa dvojica v Liverpoole nalodila na palubu lode Prospect a odplávala do Bombaja.

To sa už dalo predstaviť ľahšie. Mair v duchu videla západ slnka nad Suezským prieplavom a počula kapelu, ktorá hrala do tanca v salóne druhej triedy. Duchovný zrejme nemal veľa času a chuti na foxtrot. Premýšľala, či mladá pani Watkinsová bola rovnakej mienky, alebo či chlipkala svoju limonádu a melancholicky pozorovala sme - júce sa páry.

Reverenda Evana a pani Watkinsovú potom povolali, aby slúžili na novej misii v Léhu, ďalej od Ladákhu, kde duchovný prevzalzodovednosť za misionársku prácu v celej oblasti. Ako poznamenal životopisec, mnoho ciest v tomto regióne bolo sedem mesiacov vroku neprejazdných a elektrinu takmer nepoznali.

Mair hľadela cez okno autobusu na drsnú krajinu a sivofialové hory týčiace sa k modrej oblohe. Zničená cesta viedla cikcakovito do diaľky ako bledá spleť vyškriabaná do skál a prachu. Po ceste trúbili a šmýkali sa obrovské kamióny s prednými časťamipomaľovanými ako lunaparkové atrakcie. Drobné postavy waleskéhokazateľa a jeho ženy sa stále odmietali vynoriť v jej fantázii, tu čikdekoľvek inde v Himalájach.

Zvyšok doslovu bol stručný. Po vojne reverenda jeho chatrnézdravie donútilo vrátiť sa do Walesu. Evan Watkins sa stále intenzívnezaujímal o misionársku prácu, ale jeho zdravotný stav, podlomenýdrsným indickým podnebím, sa už nezlepšil. Zomrel roku 1960 a okrem vdovy zanechal po sebe dcéru, ktorá sa narodila roku 1950.

Tá dcéra bola Mairina matka Gwen Ellisová, rodená Watkinsová.

Gwen zomrela náhle na krvácanie do mozgu, keď jej najmlad šie dieťa sotva prišlo do puberty. Mair dnes nesmierne ľutovala, že vtí>21

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 21


nedžerskom zahľadení do seba, typickom pre trinásťročné deti, ni -

kdy nepožiadala mamu, aby jej čo-to porozprávala o Evanovom

a Nerysinom misijnom pôsobení v exotickej Indii.

Autobus zastavil pri stánku vedľa cesty, kde sa predával čaj amalé občerstvenie. Izraelská mládež vyskočila naraz, razila si cestu medzi Mair a holandskými pármi. Mair si vystrela pokrčené nohy, položila si ruksak na sedadlo vedľa seba, prehodila si remeň cezjedno plece a pritlačila si ho na bok lakťom.

„Odkiaľ ste?“ spýtala sa jedna z holandských žien, keď chlipkala presladený čaj z termosky predavača. Okolo pomaly prechádzala kolóna nákladných áut indickej armády, súčasť pohraničnýchjednotiek. Mladí vojaci s puškami v pohotovosti po nich pokukovali cez zadné výklopné dvere na korbách.

Namiesto toho, aby Mair povedala, že z Anglicka, a menovalapríjemné obchodné mesto na južnom pobreží, kde žila s Hattie a nie - koľkými ďalšími priateľmi a kde bola naposledy zamestnaná,prekvapila samu seba tým, že odpovedala: „Zo Severného Walesu.“ Dom jej detstva a mladosti teraz okupoval obchodník z Manchestru a jeho mladá rodina, takže všetky nitky sa pretrhli, ak nerátala svojho brata, sestru a ich spomienky. Napriek tomu – alebo možno vďaka tomu – sa v jej mysli vynorilo údolie a detské roky. Chýbal jej domov, teraz už predaný, do ktorého sa nikdy nemohla vrátiť. Lipla namyšlienke na starých rodičov a ich živote na tomto čudnom mieste.

„A vy?“ rýchlo jej vrátila otázku.

„Z Utrechtu. Ste na dovolenke?“

„Á-áno. Trochu cestujem.“

Cítila ruksak na svojom boku. Vo vnútornom vrecku bolposkladaný šál.

Žena si vzdychla. „Na týchto cestách to nie je bohviečo. Manžel sa necíti dobre.“

Spoza autobusu sa ozval nezameniteľný zvuk vracajúcehočloveka. Izraelským výrastkom sa to zdalo nesmierne zábavné. Autobus sa vyšplhal cez ešte jeden vysokohorský priesmyk a pred nimi sa otvorila nádherná vyhliadka. Ich cieľom bola odľahlánáhor>22

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 22


ná plošina na severe pohoria. Geograficky šlo o časť Tibetskejnáhornej plošiny, ktorá ešte patrila Indii.

Čchangthang bol miestom, kde kočovníci z východnéhoLadákhu tradične pásli svoje čriedy kôz. Podnebie tu bolo také chladné a drsné, že zvieratá produkovali tú najhustejšiu, najľahšiu vlnu, aby sa chránili pred zimou. Kočovníci tu hnali stáda po celý rok, abypostupne spásali riedku vegetáciu. Potrava a voda, čo zvieratákonzumovali, boli dokonale chránené pred znečistením, a aj preto bola ich vlna taká čistá.

Mair sa dočítala, že práve odtiaľto pochádza najjemnejšiapašmína, surový materiál na výrobu kašmírových šálov. Takže stadiaľto je aj jej vzácny, tajuplný šál, ktorý takmer určite začal svoju púť ako vlna tibetských kôz.

Keď sa konečne ocitla sama vo svojom stane v turistickomtábore, vytiahla z ruksaka vrecúško a opäť skúmala šál vo svetle baterky. Už vedela, že jemná korenistá aróma, zachytená v mäkkýchzáhyboch, je vôňa samotnej Indie. Ústredný motív tkanej vzorky na šále bol roztiahnutý páví chvost. Obdĺžnik v strede obkolesovala široká dvojitá linka s bohatým kašmírskym vzorom vypĺňajúcim rohy a na každom konci boli široké pásy spletených lístkov. Pásy, čiastočne vyšité, dodávali šálu takmer brokátový efekt. Napokon, šál bol opotrebovaný a ošúchaný práve pre svoju krásu. Oslabené čiaročky ukazovali, kde presne ho celé desaťročia skladali, zložitá výšivka sa miestami rozmotávala a inde bola úplne zničená. V jednom rohu boli atramentové machule, v ďalšom nepravidelná žltá škvrna. Mair si roztiahla šál na kolenách, neprítomne pozorovala vyšité arabesky, hladila uzlíky lemovania a pokúšala sa prečítať históriu šálu, akoby to bola mapa. Skoro ráno sprievodca zhromaždil Mair, Holanďanov a Izraelčanov. Sotva svitalo. Viezol ich po ceste, ktorá nebola nič viac akokamenistá ryha vedúca pomedzi sivé balvany porozhadzované poplanine. Dosiahli brehy obrovského jazera s hladinou pokrytou tenkou vrstvou ľadu. Zem naokolo bola poprášená snehom. Na jednombrehu jazera stálo zopár prízemných domov, sotva viac ako chatrčípo>23

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 23


sadených medzi líniou holých topoľov. Jaky s dlhou srsťou, takmer

kefujúcou zasneženú zem, sa ťažkopádne hýbali medzi skalami.Kočovné rodiny Čangpa pred zimou zháňali svoje čriedy zovzdialenejších pastvín. Blízko jazera boli kruhy nízkych kamenných stien.

Prichádzajúci cez ne prehadzovali plachty z kozej srsti a takvytvárali prístrešky pre seba aj svoje zvieratá. Z ventilačných otvorov

v špicoch stúpali tenké stĺpce dymu. Ženy s ohnutými chrbtami sa

plahočili od brehu jazera s plnými vedrami.

Kozy neuveriteľne smrdeli, inak sa to nazvať ani nedalo. Hoci kočovnícky tábor páchol aj petrolejom, zvieracím hnojom a dymom z horiaceho dreva, prevládajúci, priam zadúšajúci smrad pochádzal práve z kôz.

Pre turistov bola pripravená ukážka. Traja muži v hrubýchtunikách a topánkach z jačej kože viedli hŕstku zvierat do kamennej ohrady. Mair si stiahla klapky svojej flísovej čapice na uši a roz - triasla sa v prudkom vetre. Takmer až cítila, ako čoraz viac zamŕza hladina jazera. Kozy boli huňaté biele, hnedé a čierne tvory sozakrútenými rohmi a znepokojujúcimi očami s predĺženýmizreničkami. Dali sa uviazať a prevrátiť na bok, kde ležali so strnulými nohami a smrdeli. Muži vytiahli zo záhybov svojich odevov drevené nástroje podobné kefám na vlasy, s hrubýmizahnutými kovovými hrotmi. Synchronizovane a rázne začali pracovať – škriabali a ťahali vlnu z krku a hrude kôz. Postupne získavalistraaté chumáče srsti, ktoré vypadávali spolu so špinou, s hnojom a mastnotou. Kozy protestovali a muži si pomáhali hrdelnou piesňou.

„Spievajú kozám, aby dali trochu dobrej pašmíny ako odplatu za sladkú trávu, ktorú jedli, a sviežu vodu, čo pili,“ vysvetľoval sprievodca.

Ženy pozbierali chumáče srsti, ktoré muži vyčesali, pričomdávali pozor, aby zachránili každý chlp. Uložili ich do vrecka z poly - etylénu, stuhnutého od mrazu.

„Každá rodina vlastní osemdesiat až dvesto kôz. Zvieratá sa češú v máji a v septembri. Z jednej kozy sa vyčeše približne dvestogramov surovej vlny,“ odriekaval sprievodca úsečnou angličtinou.

24

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 24


Aspoňže nemusela všetko prekladať, premýšľala Mair, na rozdiel od

jej spoločníkov.

„Koľko vlastne zarobia?“ spýtal sa Holanďan, ktorému predtým nebolo zle.

„Tisícšesťsto rupií za kilogram,“ odpovedal sprievodca. „Niekedy viac, inokedy menej, závisí to od kvality. Po vyčistení a spracovaní zostane z kila surovej vlny len tristo gramov čistých vláken,pripravených na pradenie.“

Mair zízala na vrecko. Bolo treba vyčesať obrovské množstvosrsti, aby sa získalo jedno kilo. Takéto vrecko zrejme naplní celá črieda kôz. Bolo veľmi ťažké predstaviť si, že tieto špinavé, mastné chlpy sa dajú premeniť na páperovú eleganciu jej šálu.

„A čo sa deje potom?“ spýtal sa jeden z izraelských chlapcov,hoci sa nezdalo, že ho to skutočne zaujíma.

„Z Léhu prídu nákladiakom obchodníci s vlnou. Nakúpiapašmínu a odvezú ju do mesta na spracovanie.“

Druhý chlapec zdvihol hrdzavú plechovku zo sutínroztrúsených po čangpaskom tábore. Položil ju na skalu a hádzal do nej kamienky.

„To je všetko?“ chcel vedieť jeho kamarát. Salvy kamienkovrachotili na plechovke, až kým nespadla zo skaly.

Sprievodca sa zatváril pohoršene. „To je tradičný spôsob. Takto sa to robí stovky rokov.“

„Čo nás tu ešte čaká?“

„Popoludní navštívime kláštor. Sú tam nádherné maľby.“

„Aha.“

Predvádzanie sa skončilo, muži pustili kozy na slobodu a vyhnali ich z ohrady. Ich vodca čakal, že dostane nejaké peniaze, a ostatní sa ponáhľali k najbližšiemu uzavretému stanu. Mair dúfala, žezvyšok dňa strávia posedením pri ohni, spievaním pastierskych balád a pitím nápoja čang. Odopla si ruksak, znova skontrolovala, či je vnútri zabalený šál, a vybrala z peňaženky päťsto rupií. Mužova sčernetá ruka sa po ne rýchlo natiahla, no nie tak rýchlo, aby tonevidel sprievodca. Musel si myslieť, že Mair je bezstarostnázápadniarska panička, lebo suma bola privysoká, ale bolo jej to jedno.

25

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 25


„Džalí,“ zamrmlala. Bolo to univerzálne ladákhske slovíčko pre ahoj, dovidenia aj ďakujem.

„Džalí,“ odvetil muž a už smeroval k Holanďanom.

Mair plánovala vybaliť svoj šál a rozprestrieť ho na skaly spečené slnkom, na pozadí ktorých sa potulovali kozy. Chcela urobiťumeleckú fotografiu o jeho počiatku, ktorú by ukázala Eirlys a Dylanovi. Musela by ho však zaťažiť drobnými skalami, aby ho neodfúklo.Líca jej štípal ľadový vietor ako spŕška brokov. Celá scéna bola ažpriveľmi bezútešná. Uspokojila sa teda s poznaním, že práve tu asi pred sedemdesiatimi rokmi vznikla táto jemná, ľahká vlna. Odvtedy sa nič nezmenilo. Tešila sa, že navštívila toto miesto. Odfotila si aspoň jazero a stromy, pred ktorými sa pásla biela koza s dlhou srsťou.

Smrad sa zachytiť nedal, to však nebol dôvod na zármutok.

V tej chvíli sa jej zdalo nepravdepodobné, že by emisár zwaleskej presbyteriánskej misie v Léhu mohol preniknúť takto ďaleko. Evan Watkins mal kde kázať v dedinách pozdĺž riek Indus a Zánskar aj bez toho, aby presviedčal tunajší ľud. V zime sa sem dostaťnemohol, keďže sneh túto odľahlú oblasť celkom odrezal od sveta.

Mairini spoločníci sa trúsili naspäť na plošinu k bielej škvrnke, ktorou bola ich toyota. Mair vrhla posledný pohľad na kozy a na okolitú scenériu a vydala sa za svojimi spolucestujúcimi.

„Do autobusu, decká!“ vykríkol vodca izraelských chlapcov.Druhí dvaja ho horlivo nasledovali.

26

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 26


DRUHÁ KAPITOLA

V Léhu Mair strávila celý deň tým, že sa pokúšala nájsť správcuCintorína Európanov, ktorý mal od neho kľúč.

„Dnes popoludní tu možno bude,“ povedal jej starý muž, ktorý sedel na schode s vodnou fajkou.

Poobede tam však nebol ani strážca kľúča, ani starý muž. Mair frustrovane postávala za plotom a sledovala, ako zo stromov padá na náhrobné kamene zlatisté lístie. Pomaly zisťovala, že v Ladákhu život plynie vlastným tempom. Pobrala sa naspäť do mesta, aby si v niektorej kaviarni dala chai, čaj, a vymyslela nejaký plán.

Na hlavnej ulici pred mešitou pohľadom zachytilačervenozlatisté vlasy, ktoré žiarili nad bielymi klobúkmi a sivými chrbtamimužov, čo mierili na modlitbu. Žena s dieťaťom boli plne zamestnané: dieťa výbuchom zlosti, ktorý mu skrivil tvár do karmínového uzlíka, a matka miernymi námietkami. Po zachmúrenom manželovi nebolo nikde ani stopy.

„Non, non!“ vrieskalo dieťa a dupalo nôžkami.

„To stačí!“ prikázala žena po anglicky, s americkým prízvukom. „Okamžite prestaň!“ Na jej tvári bolo badať pobavenie aj rezignáciu. Ruky mala obťažkané nákupnými taškami a jednu musela pustiť, aby si uvoľnila ruku pre dieťa. Dievčatko si však už všimlo, že naň hľadí Mair. Zamrkalo očkami, v ktorých nebolo ani známky sĺz, lenurazenosť. Vresk sa zo zlosti prejavenej v súkromí zmenil na predstavenie.

27

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 27


Mair sa rýchlo rozhliadla. Pred ňou aj za ňou bol otvorený priestor. Zdvihla jeden prst a privretými očami sa zadívala nadievčatko. Ako v ňom prevládla zvedavosť, výbuch hnevu náhle vyhasol. Len čo Mair získala jeho plnú pozornosť, nadýchla sa,skoncentrovala a na mieste urobila salto vzad.

Už dosť dlho sa nepokúsila o čosi podobné a pri dopade satrochu zakolísala, inak sa jej skok vcelku podaril. Ústa dieťaťa saotvorili dokorán a oči sa mu zmenili na dva kruhy plné úžasu. Mairzatlieskala a urobila dva premety vpred. S Hattie mali tento kúsok nacvičený ako súčasť čísla a ešte i dnes by ho predviedli aj o polnoci. Druhý premet ju preniesol dosť blízko k matke s dieťaťom.Dievčatko schmatlo Mair za nohu a hľadelo hore na ňu. Tváričku murozjasnil úsmev.

„Ešte! Encore une fois!“

Matka sa smiala. „To bolo úžasné! A oveľa lepšie ako podplácanie sladkosťami!“

Mair si s miernymi rozpakmi uvedomila, že mala v úmysle zaujať nielen dieťa, ale aj jeho matku. Navyše prilákala celkom slušný dav divákov, keďže mestečko na konci sezóny neponúkalo veľa iného rozptýlenia. Dúfala, že zvedavci sa zasa rýchlo rozpŕchnu.

„Zdá sa, že to zabralo. Môžem vám s tým pomôcť?“ Mair sioprášila ruky od špiny a zdvihla nákup. Nechala matku, aby si na bok zdvihla dieťa rovnakým ležérnym pohybom ako minule v bazári.

„Skákajúca pani!“ povedalo užasnuté dieťa a natiahlo malú rúčku, aby potľapkalo Mair po líci.

„Tak je,“ súhlasila matka. „Fantastické, však?“ V jej hlasepobadala nádych južanského prízvuku.

„V skutočnosti to bolo dosť vratké. Neviem, čo mi to napadlo. Chcela som, aby vaša dcérka prestala plakať.“

Žena si vzdychla. „Tak to sme dve. Dnes bola nachystaná, žepooludnie strávi so svojím otcom, a namiesto toho skončila so mnou. Šiel nám vybrať sprievodcov a poníky – zajtra vyrážame na trek.Preto všetky tie nákupy – aké zásoby by ste si vzali vy? Kam vlastne mierite? Mimochodom, som Karen Beckerová. Azda si môžemetykať. A toto je Lotus.“

28

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 28


Lotus zdvihla ruku a zamávala priam kráľovským gestom.

„Mair Ellisová. Teší ma, Lotus,“ usmiala sa Mair.

Dieťa bolo mimoriadne krásne, malo vysoké čelo a ústa akocherubín na renesančnej maľbe.

„Práve mierim na šálku čaju,“ dodala.

Karen kývla hlavou cez cestu. „To je skvelé. My sa právechystáme do salóna krásy, však, Lotus? Musíme si dať pred cestou urobiť pedikúru. Poď s nami, môžeme sa porozprávať. Som si istá, že ti tam dajú čaj.“

Mair s radosťou unikla zízajúcemu davu. Obidve ženy vykročili cez blato a zamierili pomedzi byvoly a rikše do salóna so skleneným výkladom, zatieneným závesmi. Krása iba pre dámy, hlásal nápis na výklade.

Vnútri našli popraskanú dlážku, nie veľmi čistú, zaprášené prázdne police a celý rad holičských kresiel. Vo vzduchu sa vznášal zápach staromódneho ondulovacieho roztoku, kadidla a preváranej bielizne. Malý hlúčik žien v jasných sárí hneď obkolesil Lotus, vzal ju Karen z náručia a odniesol do zadnej časti salóna. Potom jej ženy začali česať svetlunké vlásky a vyrážali pri tom zvuky obdivu. Lotus brala ich pozornosť ako čosi samozrejmé.

Usmievajúce sa dievča s červenolícou, dokonale okrúhloutibetskou tvárou im vzalo nákupy. O chvíľu už sedeli v susediacichkreslách a pozorovali svoje odrazy v zrkadle posiatom škvrnami.

„Len do toho,“ zasmiala sa Karen.

Mair dovolila tibetskej pedikérke, aby jej rozviazala tenisky aponorila jej nohy do ružovej plastovej nádoby. Celá scéna bola taká absurdná, že sa neubránila smiechu.

V zrkadle sa Mairine oči stretli s Kareninými. „Tak mi to užpovedz. Musíš byť niečo ako tanečnica capoeiry. Správne? Videli sme ich v Riu. Bola si tam? Ú-úžasné! Keby som sa tak vedela hýbať! To by som však nezvládla ani za milión rokov.“

Mair sa znova usmiala. „Čo? Nie. Nie som nijaká tanečnica. Pred rokmi rokúcimi som pracovala v cirkuse.“

„V cirkuse? Pochádzaš z cirkusovej rodiny? Hovor! Tvoj otec bol krotiteľ levov a mama, oblečená v šatách posiatymi flitrami, robila

29

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 29


piruety na sloňom chrbte? Narodila si sa v maringotke, a len čo si

vedela chodiť, predvádzali ťa v maličkom kostýmčeku? Prosím ťa,

nehovor to Lotus, nech nezačne túžiť po niečom takom.“

Karen mala očividne dosť fantázie. Aj keď Mair fascinoval jej úžasný vzhľad a živosť, nebola si istá, čo si má o nej myslieť. „Nič také šialené, je mi to ľúto. Môj otec bol obchodník, zásoboval farmy, a mama učila na základnej škole v Severnom Walese.“

„Tak potom ako sa to stalo?“

Mair poľahky mohla odrážať takéto otázky, ale keďže sama pri - tiahla toľko pozornosti svojím exhibicionizmom, priama odpoveď sa jej zdala najvhodnejšia: „Bola som rebelantské decko a celé roky som sa vyhrážala, že ujdem do cirkusu. No a keď prišiel správny čas, stratila by som tvár, keby som to neurobila. Náš cirkus bola taká správna šou. Nijaké levy. Vlastne nijaké zvieratá, lebo to by bolo kruté. S priateľkou sme mali číslo na trapéze a v šou pre deti sme vystupovali ako klauni. Robili sme to asi štyri roky a potom prišiel čas pohnúť sa zas ďalej.“

„Chápem.“ Karenine oči sa zúžili. „Mám tomu všetkému veriť, alebo je to len verzia pre náhodné rozhovory s cudzími? Ak áno, varujem ťa, zistím to. Spriatelíme sa. V týchto veciach mám vždy pravdu.“

Pristúpila k nim mladá dievčina a balansovala s táckou, na ktorej boli poháre s čajom. Mair si jeden vzala a začala chlipkať. Čaj bol s mliekom a hustý od cukru, no chutil jej. Pedikérka jej vybralajednu nohu z kúpeľa, položila si ju do lona a osušila. Potom na ňuzačala nanášať hrste zrnitej emulzie.

Karen pokračovala: „Nemôžem premeškať šancu spriateliť sa s niekým, kto urobí salto skôr, ako vôbec prehovorí.“

Naproti v miestnosti sedela Lotus a vo vlasoch mala tucetmašličiek. Jej maličké nechty sa blýskali trblietavým lakom.

Mair sa rozhodla prevziať iniciatívu v konverzácii. „Čo porábate tu v Léhu?“ spýtala sa.

Karen doširoka roztvorila oči. Jej bledá tvár v zrkadle bola zrazu plná zanietenia. „Prišli sme z Tibetu. Som budhistka, vieš? Pre mňa je to púť.“ Začala rozprávať o kláštoroch, ktoré navštívili, a opobož>30

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 30


nostiach, ktoré tam vykonala. Po každoročnom odhalení veľkolepej

maľby thangka jej požehnal najvyšší láma, čo bol jeden znajspirituálnejších zážitkov v jej živote. Je Mair veriaca? Naozaj nie? Nikdy

nepocítila volanie viery? Vie, že jedna z letných rezidencií jehosvätosti bola práve tu, v Léhu? Videla veľkého zlatého Maitréju vthikseckej gönpe, čiže opevnenom budhistickom kláštore?

„Áno,“ Mair odpovedala aspoň na poslednú otázku. Rýchlamasáž chodidiel a členkov pokrývala dlážku šupinkami kože azvyškami emulzie.

Karenina noha dostávala rovnakú opateru. Na chvíľu prerušila svoj monológ a obrátila pozornosť na mladé dievča, ktoré na čajovej tácke prinieslo kolekciu lakov na nechty. „Ružový či červený, čo povieš?“

„Červený,“ odvetila Mair automaticky.

„Hm. Áno, ale dám si radšej urobiť ružové nechty, aby somnevyľakala poníky. Lotus, akú farbu máš na nechtoch?“ zavolala.

„Ružovú, lesklú,“ zašvitorila Lotus.

„Krása! Ockovi sa to bude veľmi páčiť.“

„Vyrážate teda na trek?“ spýtala sa Mair.

Karen lenivo mávla rukou. „To je záľuba môjho muža. Podľa mňa je to rozumný obchod. Moje kláštory za jeho hory. Zoznámili sme sa v New Yorku, no žijeme v Ženeve, lebo Bruno je Švajčiar. Chodí sa lyžovať a pravidelne lozí po horách. Dohodli sme sa, že na tejto dovolenke nemôže byť všetko len o budhizme. Lotus by tiežprotestovala, hoci obyčajne s ňou nie sú problémy. Keď si ju videla dnes popoludní, nevyzeralo to tak, pripúšťam, ale väčšinou sa tak nespráva.“

„Beriete ju na trek so sebou?“

Karen sa zatvárila prekvapene, potom pokrčila plecami. „Jasné. Prečo nie? Bruno ju väčšinu cesty ponesie v krosnách na chrbte. Vždy ju berieme so sebou, kamkoľvek ideme. Je to spôsob, akovychovať vyrovnané dieťa s otvorenou mysľou.“

Dievčatko sa vykrútilo z pozornosti obdivovateliek a prišlo ukázať svoju manikúru. Natiahlo malé rúčky na Mairine kolená a usmievalo sa na ňu. V kučerách sa mu trepotali mašličky. Mair si

31

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 31


pomyslela, že Karenina teória má logiku. Pripomenula si prvý letmý

pohľad na malú rodinku v bazári a dôvernosť, ktorá na ňu vtedy

urobila dojem. Lotus bola určite najsebavedomejšie dvojročné dieťa,

aké kedy videla.

„Vyzeráš úžasne,“ povedala jej Mair. „Ako obrázok.“

„Oui – comme maman,“ súhlasila Lotus a obdivovala sa v zrkadle.

Dvere salóna sa otvorili a záves zavial. Rám vyplnila tmavá hlava a plecia. „Karen?“

Karen práve skúmala svoje nechty a zdvihla zrak. „Ahoj. Už si všetko zariadil?“

„Ocko!“ Lotus sa vyrútila cez miestnosť a skočila otcovi donáručia. Zdvihol ju zo zeme. „Skákajúca pani!“ skríkla a ukázala na Mair. „Skáče vysoko.“

„Bruno, toto je Maja!“ zvolala Karen. „Moja nová kamarátka.“

„Ahoj,“ pozdravil muž Mair a kývol jej. Úsmev má pochovaný v sebe, napadlo jej, a to dosť hlboko, aby prerazil. Chcela vysvetliť svoje meno, ktoré Karen nezachytila správne.

Mair je waleská verzia mena Mary. Keď bola mladšia, pokúšala sa presvedčiť svojich kamarátov, aby prevzali túto sofistikovanejšiu verziu, ale nikdy sa nechytili. „Mair, Mair, preč sa pober!“skandovali miestne deti. Nič z toho však nevyslovila nahlas. Niečo naBrunovi Beckerovi, možno ten skúmavý pohľad, ju umlčalo.

„Mair,“ povedala potichu. „Ahoj.“

Predstavovanie sa rýchlo skončilo, lebo zamestnankyne salóna vypoklonkovali Bruna z dverí. Nápis Krása iba pre dámy tam zrejme nebol na parádu.

Bruno vzal Lotus so sebou. Svojej žene naznačil, že sa stretnú v hoteli, len čo bude hotová. „Tešilo ma,“ povedal cez plece Mair a bol preč. Zoznámenie sa s Kareninou novou kamarátkou zjavne nebolo nič nezvyčajné.

Karen si natiahla prsty na nohách a usmiala sa. „Pokoj. Toznamená, že ty a ja môžeme ísť na koláčik, keď sa to tu skončí.Poriadne sa porozprávame.“

Mair sa cítila ako kamienok, ktorý zachvátilo cunami, no Karen Beckerová bola priveľmi neústupná – a priveľmi zaujímavá –, aby

32

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 32


podnikla akýkoľvek pokus o odpor. A okrem toho, čo iné by mala

robiť?

Keď Karenin lak na nechtoch uschol a bola s ním spokojná, prešli sa blízkou alejou do nemeckej pekárne. Nad jablkovým koláčom a kávou sa jej Karen zverila, že do tejto časti sveta sa chcela pozrieť už celé roky, vlastne odkedy sa krátko po dvadsiatke začala zaujímať o budhizmus. Až doteraz tunajší pobyt dokonale napĺňal jejočakávania. Tieto miesta sú sväté – dotknú sa priamo duše. V Európemožno len ťažko pocítiť takú hĺbku duchovnosti. A v Spojených štátoch už vôbec nie. Nič také tam nikdy nespozorovala, uzavrela Karen. Vyjadrila sa správne? Chápe Mair, čo mala na mysli?

Mair premýšľala o bielych gönpách na vrcholkoch kopcov, ktoré navštívila za posledné dni. Tmavé vnútorné priestory s nejasnými nástennými maľbami a so sochami Budhu boli zahalené do vône kadidla a popola, na oltároch sa vŕšili obety, často dojímavopozemské, ako napríklad balíčky keksov alebo kytičky plastových kvietkov. Mrmlavý popevok mníchov stúpal cez staré dlážky a okná ponúkali oslňujúce výhľady na stužky riek a sady kdesi ďaleko. Cítila tam ne - jaké božstvo, uvažovala, pričom viac ako čokoľvek iné ju skľučovala jeho nepolapiteľnosť.

V jednom kláštore ju sprievodca vlákal do kuchyne, kde starý mních pokojne pripravoval večeru pre celú komunitu. Drevenounaberačkou bral vodu z vedra a lial ju do sčernetého hrnca na kachliach, kde horelo drevo. Studené guľôčky ryže boli pripravené narozdelenie. Vedľa neho pri hrubom stole kľačal mladý, asi desaťročný mních a krájal zeleninu z kláštornej záhrady. Starý muž kývnutím naznačil, že je spokojný s množstvom mrkvy a cibule, postupne, po hrstiach, nahádzaných do hrnca. Obaja pracovali v úplnom tichu a Mairnaadlo, že nebyť jej prítomnosti, táto scéna by vyzerala presne rovnako aj pred dvesto či tristo rokmi. Tichá služba mníchov pri nekonečnej rutine varenia a poskytovania obživy druhým mala pre ňu oveľaväčšiu výpovednú hodnotu než akékoľvek náboženské rituály.

Pokúsila sa opísať Karen tento malý výjav.

„Úplne ti rozumiem,“ vyhlásila jej spoločníčka. Natiahla ruku a zovrela Mair prsty. „Je mnoho ciest k poznaniu, ale všetky vedú

33

KASMIROVYSAL_SK_sazba 6/27/13 7:32 AM Stránka 33


tým istým smerom. Ty vieš, o čom hovorím. Som si istá, že vieš.Cítila som to od chvíle, čo som ťa po prvý raz uvidela.“

„Aj keď som vtedy práve robila salto?“

„Aj pre to, ale i pre čosi iné. Prečo potláčať niečo, čo chceš vyjad - riť? Bola si to ty, tvoje celistvé ja.“

Bruno nebol duchovne založený v tom zmysle ako ona,vysvetľovala Karen ďalej, no rozumel jej, pretože sám má podobný vzťah k horám. Tie boli jeho chrámom a tam konal svoje púte. „Vezmi si napríklad Lotus. Verím, že nechať ju zažívať svet vo viere v jeho dobro je pre ňu blahodarné. Chcela by som, aby vyrástla podľamožnosti celkom bez strachu, bez zbytočných obmedzení,malicherných pravidiel, aby sa slobodne mohla stať tým, kým sa má stať.“

Mair hútala, či aj tie výbuchy zlosti, ktoré Lotus predviedla, sú súčasťou tejto cesty.

Dopili kávu a dojedli koláč. Karen p



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist