načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Judikatúra vo veciach ochrany životného prostredia - Miroslav Gavalec

Judikatúra vo veciach ochrany životného prostredia
-11%
sleva

Kniha: Judikatúra vo veciach ochrany životného prostredia
Autor:

Publikácia je zameraná tak na hmotnoprávnu úpravu ochrany životného prostredia, ako aj na matériu procesnoprávnych rozhodnutí, ktorých právny základ vychádza z medzinárodného práva, ... (celý popis)
Titul doručujeme za 2 pracovní dny
doručujeme do Vánoc
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  736 Kč 655
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
21,8
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 29Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Wolters Kluwer
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 201509
Počet stran: 355
Rozměr: 210,0x150,0x20,0 mm
Úprava: tran
Vydání: Prvé vydanie
Hmotnost: 0,463kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-8168-230-8
EAN: 9788081682308
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Publikácia je zameraná tak na hmotnoprávnu úpravu ochrany životného prostredia, ako aj na matériu procesnoprávnych rozhodnutí, ktorých právny základ vychádza z medzinárodného práva, resp. z práva únijného. Pod pojem životné prostredie zostavovateľ zahrnul tak úzku judikačnú matériu týkajúcu sa krajiny a prírody, ako aj ďalšie konania, ktorých dopad na životné prostredie je evidentný. Kniha predstavuje súhrn autoritatívnych právnych názorov súdov rôznych stupňov vyjadrený vo forme tzv. právnych viet ako výsledkov rozhodovacej činnosti orgánov súdnej moci, ohraničený obdobím rokov 2000 po súčasnosť, s krátkym komentárom zostavovateľa. Texty často rozsiahlych súdnych rozhodnutí sú zredukované len na relevantnú časť odôvodnenia. Kniha je určená ako praktická príručka pre príslušne zamerané právnické profesie a pre osoby v praxi zapojené na rôznom stupni do problematiky ochrany práva životného prostredia, pre poslucháčov súvisiacich študijných odborov ako doplnková literatúra a pre všetkých, ktorí prejavujú záujem o správu vecí verejnýchv sledobanej oblasti.

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

OBSAH

PREDSLOV ....................................................................................................................................... 7

ZOZNAM SKRATIEK .................................................................................................................... 9

I. Časť – PROCESNÉ PRÁVO

1 VŠEOBECNÉ POZNÁMKY K PÔSOBENIU PRÁVA ...................................................... 15

1.1 Úloha pozitívneho práva ............................................................................................................... 15

1.2 Formálne pramene práva – odporúčania Rady Európy ............................................................ 26

1.3 Právo na spravodlivú súdnu ochranu I. ....................................................................................... 27

1.4 Právo na spravodlivú súdnu ochranu II. ..................................................................................... 35

1.5 Právo na spravodlivú súdnu ochranu III. .................................................................................... 35

1.6 Právo na spravodlivú súdnu ochranu pri vlastníckom práve a zásahoch do krajiny

a súdna právomoc Súdneho dvora EÚ I. ..................................................................................... 47

1.7 Právo na spravodlivú súdnu ochranu a právomoc Súdneho dvora EÚ II. .............................. 51

2 KONANIA PRI OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ............................................ 55

2.1 K zásade precedenčného očakávania – súhlas ............................................................................ 55

2.2 Chyby podania v katastrálnom konaní ........................................................................................ 55

2.3 Stres pri odchyte živočícha – zaujatosť konajúcej úradnej osoby ............................................. 56

2.4 Účastníctvo iných osôb .................................................................................................................. 61

2.5 Opomenuté účastníctvo ako prekážka prieskumu ..................................................................... 63

2.6 Obec ako účastník .......................................................................................................................... 70

2.7 Opomenuté účastníctvo inak ........................................................................................................ 75

2.8 Prevod poverenia pri integrovanom povoľovaní ........................................................................ 83

2.9 Účastníctvo podľa Aarhuského dohovoru .................................................................................. 83

2.10 Postavenie účastníka – vec Janecek ............................................................................................. 91

2.11 Časové dôsledky zrušenia oprávnenia na zástupné úkony ....................................................... 97

2.12 Verifikácia poverenia pracovníka ................................................................................................. 97

2.13 Spravodlivé náklady konania podľa Aarhuského dohovoru (predbežné opatrenie) ............. 98

2.14 Trovy konania pre zúčastnenú osobu a aplikovateľnosť analógie .......................................... 105

2.15 Riadnosť a včasnosť doručovania ............................................................................................... 108

2.16 Nahliadnutie do spisu – úplnosť spisu ....................................................................................... 112

2.17 Náležitosti rozhodnutia – podpis oprávnenej osoby ............................................................... 113

2.18 Náležitosti rozhodnutia – oprávnenie zástupcu ministra konať ............................................ 116

2.19 Zastavenie správneho konania .................................................................................................... 116

2.20 Zastavenie konania o povolenie výnimky – odpadnutie predmetu ....................................... 120

2.21 Nahliadnutie do spisu a právo na informácie ........................................................................... 122

2.22 Technická jednota viacstránkových listín ................................................................................. 125

2.23 Odklad vykonateľnosti rozhodnutia .......................................................................................... 126

2.24 Odklad vykonateľnosti v životnom prostredí – Ústavný súd SR ............................................ 132

OBSAH

2.25 Odklad vykonateľnosti v životnom prostredí podľa SD EÚ ................................................... 140

2.26 Právo na opravný prostriedok – ministerský rozklad .............................................................. 141

2.27 Protest prokurátora v správnom súdnictve ............................................................................... 142

2.28 Obsah súdnej zásielky .................................................................................................................. 146

2.29 Povinné zastúpenie advokátom .................................................................................................. 148

2.30 Vykonávanie dokazovania v správnom súdnictve ................................................................... 150

2.31 Určenie kolízneho práva pre ionizujúce žiarenie vzhľadom na vlastníctvo pozemkov ...... 151

II. Časť – HMOTNÉ PRÁVO

3 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ..................................................................................................... 157

3.1 Definícia životného prostredia I. ................................................................................................ 157

3.2 Definícia životného prostredia II. .............................................................................................. 158

3.3 Definícia životného prostredia III. ............................................................................................. 164

3.4 Definícia životného prostredia IV. .............................................................................................. 165

3.5 Definícia životného prostredia – Ústavný súd SR .................................................................... 177

4 KONFLIKT VLASTNÍCKEHO PRÁVA SO ŽIVOTNÝM PROSTREDÍM ................ 180

4.1 Vyvažovanie konfliktu .................................................................................................................. 180

4.2 Komunitárny pohľad na konflikt ................................................................................................ 181

5 POSTREHY K POSUDZOVANIU VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE .......... 184

5.1 Právo na informácie I. .................................................................................................................. 184

5.2 Právo na ochranu informácií obchodným tajomstvom .......................................................... 184

5.3 Obchodné tajomstvo medzi konajúcimi orgánmi ................................................................... 185

5.4 Štádiá procesu EIA ....................................................................................................................... 186

5.5 Zásada koncentrácie v procese EIA ........................................................................................... 187

5.6 Líniové stavby – diaľnice ............................................................................................................. 188

5.7 Atómové elektrárne ...................................................................................................................... 189

5.8 Platnosť záverečného stanoviska – ratione temporis ............................................................... 192

5.9 Preskúmateľnosť záverečného stanoviska v EIA procesu ........................................................ 192

6 ÚZEMNÉ A STAVEBNÉ KONANIE A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE .............................. 194

6.1 Čerpacia stanica ............................................................................................................................ 194

6.2 Kedy a ako povoľovať v územnom konaní ................................................................................ 196

6.3 Zmena stavby bez stavebného povolenia .................................................................................. 200

6.4 Otázka predĺženia dráhy letiska ................................................................................................. 202

6.5 Stavba na cudzích pozemkoch a protest prokurátora .............................................................. 207

6.6 Vplyv komentára Aarhuského dohovoru ako právneho zdroja

alebo keď sa pýta ústavný súd ..................................................................................................... 212

7 OCHRANA KRAJINY, PRÍRODY A OVZDUŠIA .......................................................... 222

7.1 Zonácia Tatier ............................................................................................................................... 222

7.2 Billboard v chránenom území ..................................................................................................... 225

7.3 Medvede a občianske preukazy .................................................................................................. 228

7.4 Tak trochu o vtáctve ..................................................................................................................... 232

OBSAH

7.5 Výrub drevín tak trochu v predstihu ......................................................................................... 237

7.6 Ochrana ovzdušia a oneskorenie štátu ....................................................................................... 241

7.7 Fiktívne rozhodnutie a chemické postreky ............................................................................... 246

8 LESY .......................................................................................................................................... 250

8.1 Obmedzenie vlastníckeho práva ................................................................................................. 250

8.2 Právo prechodu alebo o výnimke zo zákazu jazdiť po lesných pozemkoch ......................... 260

8.3 Kalamita, podkôrny hmyz a preskúmateľnosť rozhodnutia ................................................... 262

8.4 Vlastníctvo štátnych lesov ........................................................................................................... 268

9 ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO ....................................................................................... 269

9.1 Odpad – neodpad a španielsky hnoj .......................................................................................... 269

9.2 Piliny, hobliny, triesky, drevospracujúci priemysel a nejasnosť právnej normy ................... 274

9.3 Poplatky za uloženie odpadu ...................................................................................................... 278

9.4 Nebezpečné odpady a nezrozumiteľnosť rozhodnutia ............................................................ 280

9.5 Recyklačný fond ............................................................................................................................ 284

9.6 Zodpovednosť za spaľovanie odpadu ......................................................................................... 289

9.7 Odpadové hospodárstvo a správne trestanie ............................................................................ 292

10 VODNÉ STAVBY ................................................................................................................... 298

10.1 Zánik povolenia na odber povrchovej vody ............................................................................. 298

10.2 Odstránenie vodnej stavby a nedostatok dôvodov .................................................................. 301

10.3 Kanalizácia naša každodenná ..................................................................................................... 305

10.4 Vodná elektráreň a ešte k tomu malá ......................................................................................... 308

11 POĽOVNÍCTVO .................................................................................................................... 313

11.1 Disciplinárne trestanie – vylúčenie člena poľovníckeho združenia ....................................... 313

11.2 Spoločný poľovný revír ................................................................................................................ 316

PRÍLOHA: Relevantné časti textu Aarhuského dohovoru .................................................. 321

Register právnych predpisov ...................................................................................................... 339

Register spisových značiek ......................................................................................................... 351


120

I. Časť – PROCEsNÉ PRÁVO

 2.20 Zastavenie konania o povolenie výnimky

– odpadnutie predmetu

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

§ 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

I. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, aj keď z dôvodu zastavenia konania preodadnutie dôvodu na konanie a pre uplynutie doby, na ktorý bola výnimka nausmrtenie medveďa hnedého povolená, fakticky vyhovelo požiadavke a cieľom žalobcu pri

ochrane tohto chráneného živočícha, pretože zastavením konania znemožnilo jeho

pokračovanie a v konečnom dôsledku aj prípadné právoplatné udelenie výnimky.

II. Žalobcovo domáhanie sa zastavenia konania právne perfektným spôsobom

nemá zásadný význam z hľadiska ochrany práv a záujmov, ktoré ochraňuje.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2013, sp. zn. 10 Sžp 6/2013.

Relevantná časť odôvodnenia:

I.

Rozhodnutím ministra ŽP z  21. augusta 2012 bolo na základe rozkladu žalobcu zastavené konanie podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., pretože odpadoldôvod na konanie.

Krajský súd v B. na základe žaloby L. z. V. preskúmal napadnuté rozhodnutiea zamietol žalobu. Rozsudok odôvodnil tým, že zákonným predpokladom podania správnejžaloby v správnom súdnictve je, aby žalobca preukázal, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím, ktoré je nezákonné (pozri R 62/1998). V  tomto konkrétnom prípade žalobca nebol žiadateľom o  udelenie výnimky k  odstrelu medveďa hnedého. Je nesporné,

že výnimka k odstrelu bola povolená žiadateľovi len na dobu určitú, t. j. do 15.decembra 2010. Nie je preto zrejmé, aká ujma na právach vznikla žalobcovi tým, že žalovaný

zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola táto výnimkak odstrelu udelená.

Krajský súd v odôvodnení ďalej uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu

o tom, že došlo k procesnému pochybeniu, keď žalovaný zastavil len rozkladové konanie,

pričom mal zastaviť konanie celé.

V odvolaní žalobca [najmä] uviedol, že krajský súd svojím rozhodnutím odobril taký

postup žalovaného, kedy neprerokoval zákonom predpísaným postupom rozkladžalobcu proti rozhodnutiu MŽP SR, ktorým tento orgán povolil žiadateľovi výnimku nausmrtenie medveďa hnedého. Predmetom rozkladu žalobcu nebol čas, na ktorý prvostupňový

správny orgán rozhodnutie o povolení výnimky vydal, ale argumenty žalobcu o tom, že

na udelenie takejto výnimky neboli splnené zákonné dôvody. Jediným zákonomzodpovedajúcim postupom by v takomto prípade bolo rozhodnutie o rozklade žalobcua v príade, že by mu žalovaný vyhovel a za predpokladu, že by ho zrušil a žiadateľ by netrval


121

2 KONaNIa PRI OCHRaNE ŽIVOTNÉHO PROsTREDIa

na udelení výnimky, zastavenie konania. Je však nepochybné, že žalovaný sa chcel vyhnúť

situácii, v ktorej by bolo potrebné zistiť alebo konštatovať, či žiadateľ na základeneprávolatného rozhodnutia usmrtil chráneného živočícha. V súvislosti s touto argumentáciou

žalovaného žalobca upozornil aj na to, že prijatie záveru o tom, že domáhať sa prieskumu,

či už riadnymi opravnými prostriedkami alebo v správnom konaní možno len do doby,

ak rozhodnutie príslušného orgánu predbehne aj dobu, na ktorú bola určitá činnosťpovolená, prakticky vylúči zo súdneho prieskumu všetky rozhodnutia o udelení výnimiek

na usmrtenia chránených živočíchov, ktoré sú obmedzené na niekoľko mesiacov.

Žalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že vrátením veci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez možností dosiahnuť vo veciodlišný výsledok (čo si žalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať), žalovaný zastáva názor, že odvolanie podané žalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahouo získanie trov konania na úkor žalovaného.

II.

Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým tvrdením súdu prvého stupňa o aktívnej legitimácii žalobcu na podanie žaloby podľa § 147 ods. 1 OSP protirozhodnutiu o zastavení konania žalovaným.

Žalobca sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom ako aj pred žalovaným domáhal neudelenia výnimky na usmrtenie chráneného živočícha – medveďa hnedého. Jeho záujem teda smeroval k ochrane tohto živočícha. Napadnuté rozhodnutiežalovaného, aj keď z dôvodu zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu na konanie a preuplynutie doby, na ktorý bola výnimka na usmrtenie medveďa hnedého povolená, fakticky vyhovelo požiadavke a cieľom žalobcu pri ochrane tohto chráneného živočícha, pretože zastavením konania znemožnilo jeho pokračovanie a v konečnom dôsledku aj prípadné právoplatné udelenie výnimky. (Obava žalobcu, že bolo realizované neprávoplatnérozhodnutie o povolení výnimky, nie je ničím podložená, tobôž preukázaná a vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti a správnosti postupu každého subjektu do vydaniaprávoplatného rozhodnutia o opaku, nemožno tvrdiť, že je reálna).

Odvolací súd z týchto dôvodov v zhode s názorom vysloveným krajským súdomneovažuje žalobcu v konaní o žalobe na preskúmanie napadnutého rozhodnutiažalovaného za aktívne legitimovaného.

Stotožnil sa aj s  tvrdením, že vyhovením žalobe len z  formálnych dôvodov zastavenia celého konania a nielen konania o rozklade by nedošlo k zmene práv a povinností ani na strane žalobcu ani na strane žalovaného a preto nemá opodstatnenie zrušenienapadnutého rozhodnutia žalovaného aj keď je formálne, nie však vecne a obsahovo, chybné.

Žalobcove domáhanie sa zastavenia konania právne perfektným spôsobom nemázásadný význam z hľadiska ochrany práv a záujmov, ktoré ochraňuje.

Z týchto dôvodov považuje aj odvolací súd rozhodnutie žalovaného o zastaveníkonania o rozklade za zákonné.

I. Časť – PROCEsNÉ PRÁVO

Nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania, najmä nie vtedy, ak sa mu inak vyhovie vo veci samej, nie je potrebné duplicitne reparovať čiastkové pochybenia.

Najvyšší súd z týchto dôvodov, stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnenínaadnutého rozsudku, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poznámka:

Rozpory, na ktoré upozornil minister ŽP prostredníctvom svojho návrhu z 29. novembra 2013 na zjednotenie odlišných právnych názorov vyslovených v uvedenom rozsudku a vrozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sžp1/2013, muselo v konečnom dôsledku 4. júna 2014 riešiť Správne kolégium Najvyššieho súdu.

Obsahovú správnosť záverov vyslovených v stanovisku správneho kolégia zo 4. júna 2014 následne potvrdil Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 783/2014-17 zo 17. decembra 2014.

 2.21 Nahliadnutie do spisu a právo na informácie

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

§ 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku

§ 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku

I. Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby v  každom konkrétnom prípade zadovážil do spisu a v správnom konaní vykonal za prítomnosti účastníkov konania a vyhodnotil konkrétne podklady, správy, tvrdenia, či vysvetlenia o  konkrétnych údajoch, nemožno vysloviť spoľahlivý záver o  neexistencii inej alternatívy riešenia problému premnoženia medveďa hnedého než len povolenímodstrelu jedného jedinca tak, aby nebola ohrozená jeho populácia, a o preukázaní, žesprávny orgán koná v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.

II. Na preukázanie, že správny orgán povolil výnimku v  záujme verejnej bezpečnosti ľudí, nepostačuje poukázanie na určité príhody zo života a naneidentifikovateľné osoby. Vážne strety človeka s  medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, či záchranných zložkách, minimálne však v miestnej tlači. Avšakneostačuje iba stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom, ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku – medveďa, ktorý máv danej lokalite najväčšie sklony k prenikaniu do ľudskej civilizácie, nemá obavy z ľudí, či je dokonca pri stretnutí s ľuďmi agresívny a nedá sa nijako odplašiť či odohnať. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 17. júla 2013, sp. zn. 10 Sžp 2/2013.

Relevantná časť odôvodnenia:

I.

Rozhodnutím ministra ŽP z 28. novembra 2011 bol zmenený výrok prvostupňového

rozhodnutia žalovaného z 21. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3


123

2 KONaNIa PRI OCHRaNE ŽIVOTNÉHO PROsTREDIa

písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a)zákona č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie iba jedného jedinca medveďa hnedého v PR B.Minister v rozkladovom konaní zmenil časové podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods.

12 zákona č. 543/2002 Z. z. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňovéhorozhodnutia nezmenený.

V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na stanovisko ŠOP SR k regulačnému odlovu v roku 2011, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, s odôvodnením, že v predmetnom PR vznikajú pravidelné problémy s prenikaním medveďa dointravilánu obcí ako aj do mestskej aglomerácie. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ichprípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v SR aj ČR, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem.

V rámci konania o rozklade žalobcu žalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu živočícha medveďa hnedého v  roku 2012, a  to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku 2011 by rozhodnutiažalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už nemuseli byť v praxi vykonateľné, čov napadnutom rozhodnutí žalovaný označil ako argument podporujúci vykonanie zmenyprvostupňového rozhodnutia.

Krajský súd v B. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie ministra ŽP spolus prvostupňovým rozhodnutím, keďže zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné pre posúdenie veci. Podľa krajského súdu povinnosťou žalovaného v  konaní o  povolenie výnimky je postupovať podľa správneho poriadku, pričom musí prihliadať na inštitút súčinnosti. Účastník má predovšetkým právo (§ 33 správneho poriadku) vyjadrovať sak podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a tov ktoromkoľvek štádiu konania.

Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo vecirozhodol, ide o  procesné pochybenie správneho orgánu a  teda o  takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu 6 Sžo 55/2010, 5 SŽ 24/2008, 4 Sžo 10/2011, 3 Sžd 72/2009, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003).

Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem užspomínaných stanovísk ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného ako aj žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sanežiaduceho správania sa medveďa hnedého. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehukonania tieto podklady doručené s tým, aby sa k nim vyjadril.

Predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako však súd zistil v priebehu konania, žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o  slobodnom prístupe k  informáciám a  o  zmene a  doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie už opisovaných listín a tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca teda

I. Časť – PROCEsNÉ PRÁVO

mal možnosť sa oboznámiť s  uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k  nim dostal

mimoprocesnou cestou a preto nebolo potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie

podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP.

Krajský súd sa ďalej vyslovil k úplnosti administratívneho spisu, k doručeniupodkladov rozhodnutia len žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni, ako aj k zákonnosti zmeny prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade.

II.

Najvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolaniežalovaného nie je dôvodné. Z obsahu pripojeného spisu možno zväčša zistiť iba všeobecnékonštatovania o  premnožení medveďa hnedého, tým aj o  ohrození človeka, a  škodách ním spôsobených, avšak konkrétne údaje nie sú zistiteľné ani zo správ ŠOP SR z 22. februára 2011, či 1. marca 2011, v ktorej sa tiež uvádza skôr len konštatácia premnoženostimedveďa hnedého, a to aj v blízkosti ľudských obydlí, spôsobené škody a najmä metodikavýkonu odlovu.

Odvolaciemu súdu je zrejmé, že odborníci ŠOP SR, CHKO, NAPANT-u, či poľovníckych združení majú konkrétne skúsenosti, ktoré ich oprávnene vedú kukonštatovaniu o premnoženosti medveďa hnedého nielen na území SR, ale aj v konkrétnejlokalite, o prípadných útokoch tohto chráneného živočícha na človeka, či jeho majetok. Avšak bez toho, aby správny orgán, v tomto prípade žalovaný, zadovážil do spisu a v správnom konaní v každom konkrétnom prípade vykonal za prítomnosti účastníkov konaniaa vyhodnotil konkrétne podklady, správy, tvrdenia, či vysvetlenia o konkrétnych údajoch,nemožno vysloviť spoľahlivý záver o neexistencii inej alternatívy riešenia problémupremnoženia medveďa hnedého než len povolením odstrelu jedného jedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia, ako aj o preukázaní skutočnosti, že správny orgán konáv záujme verejnej bezpečnosti ľudí.

Žalovaný preukázal, že ani oslovené zoologické záhrady na Slovensku či v Čecháchnemali záujem o jedinca medveďa hnedého. V pripojenom spise žalovaného sa však o tom žiaden záznam nenachádza. Inú alternatívu riešenia problému premnoženia v danejlokalite neskúmal.

Za najdôležitejšie označil Najvyšší súd preukázanie, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. V tomto smere určite nepostačuje poukázanie naurčité príhody zo života a na neidentifikovateľné osoby. Vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybnezadokumentované na obecných úradoch, v  nemocniciach, policajnom či hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom však nepostačuje len stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivitaa nedostatok prirodzenej plachosti).

Napokon, v takom prípade by sa výnimka nemala vzťahovať na akéhokoľvek jedinca, tak ako bolo rozhodnuté v konkrétnom prípade, ale o jedinca, ktorý má v danej lokalite

2 KONaNIa PRI OCHRaNE ŽIVOTNÉHO PROsTREDIa

najväčšie sklony k prenikaniu do ľudskej civilizácie, nemá obavy z ľudí, či je dokonca pri

stretnutí s ľuďmi agresívny a nedá sa nijako odplašiť či odohnať.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s tvrdením krajského súdu, že povinnosť správnehoorgánu uvedenú v § 33 správneho poriadku o tom, že správny orgán je povinný daťúčastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli

vyjadriť k  jeho podkladu i  k  spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie,

nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania podľa

§ 23 ods. 1 a 4 správneho poriadku. V tomto smere žalovaný pochybil.

Odvolací súd si však neosvojil tvrdenie prvostupňového súdu, že keďže žiadnekonkrétne analýzy neboli podkladom rozhodnutia, tak žalovaný nemal s čím žalobcuv zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo

úlohou žalovaného pri úplnom a riadnom zisťovaní skutkového stavu, zabezpečiťprostredníctvom svojich odborných orgánov (ŠOP SR) konkrétne analýzy zachytenév písomnej forme o stave medveďov v jednotlivých lokalitách, ich výskyte, vyhodnocovaníspôsobených škôd medveďmi aj o realizácii udelených výnimiek na ich odlov. Nemožno preto

konštatovať, že k porušeniu zákona nedošlo preto, že žalovaný nemal v danom prípade

s čím oboznámiť účastníka konania.

Tieto dôvody, aj  keď v  pozmenenej podobe oproti odôvodneniu napadnutého prvostupňového rozsudku, viedli odvolací súd k  potvrdeniu napadnutého rozsudku krajského súdu v B.

Poznámka:

Povolenie výnimky zo rôznych systémov ochrany životného prostredia so sebou prináša

negatívne zásahy, ktoré sú spôsobilé znižovať jeho doteraz dosiahnutú úroveň. Tak je to aj

v prípade udelenia súhlasu so zabitím chráneného živočíšneho druhu. Naplneniepodmienok, ktoré predchádzajú vydaniu tohto povolenia, preto treba skúmať starostlivo. Právna

veta naznačuje, že formalistický prístup k splneniu uvedených podmienok nenachádzapodoru v súdnej ochrane.  2.22 Technická jednota viacstránkových listín

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

§ 39 a § 46 Občianskeho zákonníka

I. V súvislosti s výkladom pojmu listina (písomnosť), tzn. zmluva, ktorápozostáva z viacerých strán (hárkov listov), príp. príloh, treba pod slovným spojením ,,pevne

spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním“,

nutné chápať akékoľvek kancelárske spojenie jednotlivých listov.

II. Písomná forma súhlasu, ako akt vnútornej komunikácie medzi zakladateľom

a správcom štátneho majetku vrátane osvedčenia oprávnenia osoby konajúcej v mene

ministerstva, netvorí obligatórnu prílohu zmluvy súkromného práva a  na ňu sa nevzťahuje požiadavka technickej jednoty listín.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2012, sp. zn. 1 Sžp 68/2011.

I. Časť – PROCEsNÉ PRÁVO

Relevantná časť odôvodnenia:

(Pozn.: pozri odôvodnenie rozsudku „1.1 Úloha pozitívneho práva“ na s. 15.)

Poznámka:

V mnohých správnych konaniach sa vyžaduje od účastníkov predloženie rôznychlistinných podkladov. S tým je spojená požiadavka na zachovanie striktnej formy listiny (napr. znalecký a iný posudok, osvedčenie či stanovisko alebo notárska zápisnica) aleboo doloženie nevyhnutných príloh k základnej listine. Akým spôsobom sa má deklarovaťhodnovernosť a spojitosť s touto základnou listinou, to sa rieši v judikáte.

 2.23 Odklad vykonateľnosti rozhodnutia

čl. 20 ods. 1, čl. 44 ods. 2 a 4 čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

§ 250c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

I. Účelom odkladu vykonateľnosti nie je dočasná úprava pomerov účastníkov do okamihu vydania konečného rozhodnutia vo veci samej, ale naopak výnimočná ochrana účastníka konania pred účinkami napadnutého a  súčasne právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je spôsobilé žalobcov ohrozovať na ichmateriálnych alebo ideálnych výhodách vo forme závažnej ujmy.

II. Takáto ujma sa musí predovšetkým vo vzťahu k podanej žalobe chápať akonásledok napadnutého rozhodnutia, ťažko napraviteľný v  budúcnosti, čo v  konečnom dôsledku ospravedlňuje súdny zásah, ktorý má jednoznačne charakternesystémového zásahu do účinkov právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, a je pretovyhradený pre mimoriadne prípady, ktoré legislatívny text spája s okolnosťami relevantne naznačujúcimi, že k nenahraditeľnej ujme by mohlo dôjsť.

Súd pri rozhodovaní však musí mať vždy na mysli, že odkladom vykonateľnostinesmie znevýhodniť tretie osoby v už nadobudnutých právach na úkor práv žalobcov ako aj to, že musí pri svojom rozhodovaní zvažovať jeho dopady na verejný záujem vrátanie prihliadnutia na situáciu skonzumovania možnosti samotného odkladu plynutím času.

III. Pre odloženie vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je postačujúca existencia skutočností (tzv. odôvodnené obavy), z  ktorých nado všetky pochybnosti vyplýva záver, že ujma, a to závažná, by u žalobcu mohla nastať.

IV. Súd je pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe,podanej žalobcom zo skupiny dotknutej verejnosti, povinný posudzovať, či priznanie odkladného účinku žalobe je nevyhnutné v demokratickej spoločnostina zabezpečenie primeranej, účinnej, čestnej, spravodlivej a  včasnej nápravy tak, aby predmetný environmentálny statok nebol nevratne poškodený nebo zničený skôr, ako budevydané konečné rozhodnutie v prerokovávanej veci.

V. Účelom ústavného práva na súdnu a  inú ochranu vrátane odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je reálne poskytnutie možnosti na zabezpečenie nápravy poškodeného právneho stavu jednotlivca. Možnosť požadovať odklad vykonateľnosti sta>2 KONaNIa PRI OCHRaNE ŽIVOTNÉHO PROsTREDIa

vebného povolenia počas súdneho konania je skonzumovaná vydaním kolaudačného

rozhodnutia. Ak je však napadnuté rozhodnutie tiež rozhodnutím povoľujúcimvykonávanie konkrétnych činností v tejto stavbe, na túto časť napadnutého rozhodnutia sa

súdom vyslovený odklad vykonateľnosti vzťahuje.

VI. Priznaním odkladného účinku sa suspendujú účinky napadnutéhorozhodnutia až do vydania súdneho rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ súd nerozhodne inak, tzn. že rozhodnutie zostáva naďalej právoplatné, avšak uložené právne povinnostinemožno správnymi orgánmi vynucovať, priznané oprávnenia ich adresáti nemôžurealizovať a odňaté alebo obmedzené oprávnenia naopak zostávajú v plnom rozsahu ich nositeľom, a to až do odvolania. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. apríla 2009, sp. zn. 5 Sžp 5/2009.

Relevantná časť odôvodnenia:

I.

Žalobcovia sa v odvolacom konaní okrem iného domáhali aj priznania odkladuvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej z 18. augusta 2008. Svoju požiadavku na odklad vykonateľnosti s odkazom na čl. 15a Smernice č. 96/61, ďalej na čl. 10aSmernice č. 85/337 a aj čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru odôvodňovali tým, že integrované povolenie je nielen stavebným povolením, ale aj povolením na prevádzkovanie stavby s ročnou úložnou kapacitou 65 000 m

3

odpadov v blízkej vzdialenosti od prvýchobytných domov a 400 m od centra mesta s bohatou vinohradníckou tradíciou, čo mávýznamne negatívny environmentálny vplyv na okolie, a čo by ďalším premiestňovaním,

v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, prispelo k negatívnym

účinkom na životné prostredie, pričom podľa jeho mienky odkladom vykonateľnosti

napadnutého správneho rozhodnutia nebude ohrozené ukladanie odpadovv Bratislavskom kraji, keďže je v  tomto území aj v  súčasnosti dostatočná voľná kapacita skládok

odpadov.

Jeden zo žalobcov svoju požiadavku na odklad vykonateľnosti odôvodnil aj tým, že hoci sa žalobou podanou v septembri 2008 na Krajský súd v B. domáhal odkladuvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, s jeho žiadosťou sa krajský súd vôbec nezaoberal. V súvislosti s týmito argumentmi uvedený žalobca poukázal na začatie kolaudačnéhokonania správnym orgánom napriek tomu, že mu je známe, že súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia nebol ukončený.

Obdobne sa aj žalobca 36/ podaním z 3. marca 2009, tiež po začatí odvolaciehokonania domáhal odkladu vykonateľnosti uvedeného napadnutého rozhodnutia žalovaného. Svoju požiadavku na odklad vykonateľnosti stručne odôvodnil názorom o hrozbeukladania desiatok tisíc ton odpadu na skládku s významným zásahom do kvality životného prostredia v meste P. a okolí, Vo zvyšku odkázal na argumentáciu žalobcov 1/ až 35/, 37/ až 44/ obsiahnutú v podaní z 21. januára 2009.

K návrhom na odklad vykonateľnosti sa na základe výzvy najvyššieho súduvyjadrila žalovaná prípisom z 12. marca 2009, pričom zdôraznila ich bezpredmetnosťa neopodI. Časť – PROCEsNÉ PRÁVO

statnenosť, keďže 2. marca 2009 SIŽP, IŽP B. vydal kolaudačné rozhodnutie právoplatné v  ten istý deň, ktorým sa povolilo užívanie stavby skládky. S  negatívnym dopadom

stavby na životné prostredie žalovaná s  prihliadnutím na záverečnom stanovisko MŽP

SR č. 328/06-7.3/ak z 27. marca 2006 nesúhlasila. Vyslovila aj nesúhlas s argumentáciou

o aplikačnej prednosti ustanovení Aarhuského dohovoru, lebo tieto boli do slovenského

poriadku implementované najmä prostredníctvom § 10, § 12, § 13, § 15, § 19 a § 28zákona č. 245/2003 Z. z.

Na záver svojho vyjadrenia žalovaná zdôraznila názor zástupcov cca 21 800obyvateľov Združenia miest a obcí dotknutého regiónu ako účastníkov konania v tomto konaní,

ktorí uznesením zo zasadania 24. apríla 2008 jednomyseľne podporujú realizáciu stavby

„P.– s. o.“. K argumentácii žalobcov o dostatočnosti kapacity skládok v Bratislavskomkraji sa žalovaná nevyjadrila.

Najvyšší súd má ďalej zo súdneho spisu zistené, že E. s. a. s., P. ako stavebník dotknutý

budúcim výsledkom odvolacieho konania už v súdnom konaní na krajskom súdevyjadril svoj písomný nesúhlas s odkladom vykonateľnosti, a to z dôvodu, že stavba bola v tom

čase dokončená na 75 %, rozpočtové náklady stavby skládky bez pozemkovpredstavujú cca 150 mil. Sk, stavba sa nachádza na pozemkoch s rozlohou cca 220 000 m

2

, naprefinancovanie výstavby boli uzavreté zmluvné vzťahy v odhadovanom objemu 1,35 mld.

Sk a škodu zastavením výstavby v dôsledku odkladu vykonateľnosti odhadol ako vedľajší

účastník najmenej na 220 000 Sk denne.

Ďalej tento účastník v správnom konaní poukázal na to, že tesniaca fólia jednotlivých

kaziet môže byť bez riadneho dokončenia celého telesa skládky vrátane odvodňovacej

hrádze podmytá prívalovými dažďami a  už v  minulosti zastavenie stavby spôsobilo na

nej škodu v sume 7 miliónov Sk. So záverom, že účastníkovi konania by práve odkladom

vykonateľnosti rozhodnutia vznikla škoda na majetku, dôvodil, že preto nie je dôvod na

vydanie žalobou navrhovaného uznesenia.

Polemizoval aj s názorom žalobcov, že v B. kraji je dostatočná kapacita na skladovanie

odpadov, a svoje úvahy dokumentoval uvedením príslušných údajov.

Krajská prokuratúra B. medzitým listom z 9. marca 2009 oznámila najvyššiemu súdu,

že 6. februára 2009 podala na Krajský súd v B. návrh podľa § 250zfa OSP na vyslovenie

nesúladu VZN Mesta P. č. 2/97 z 26. júna 1997 o vyhlásení záväzných častí územnéhoplánu v znení neskorších zmien a doplnkov so zákonom.

Dňa 23. marca 2009 spoločnosť E. s. a. s., P. prostredníctvom svojho splnomocnenca

vykonala nahliadnutie do spisu a prevzala určité fotokópie zo súdneho spisu. K návrhom

žalobcov na odklad vykonateľnosti sa nevyjadrila.

II.

Najvyšší súd preskúmal podané žiadosti o povolenie odkladu vykonateľnostinapadnutého rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených nielenv žiadostiach, ale aj v odvolaniach. Po zistení, že hrozba závažnej ujmy bola pre podmienky danej

veci s  vysokou pravdepodobnosťou preukázaná a  že krajský súd napriek podaným žiadostiam o odklad vykonateľnosti svoju primárnu právomoc v súdnom prieskumenevyčerpal, Najvyšší súd žiadostiam postupom podľa § 250c ods. 1 druhá veta OSP vyhovel.

2 KONaNIa PRI OCHRaNE ŽIVOTNÉHO PROsTREDIa

Najvyšší súd predovšetkým zdôrazňuje, že účelom odkladu vykonateľnosti nie jedočasná úprava pomerov účastníkov do okamihu vydania konečného rozhodnutia vo veci samej, ale naopak výnimočná ochrana účastníka, v  danej veci niektorých účastníkov správneho konania, pred účinkami napadnutého a  súčasne právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré môže žalobcov ohrozovať na ich materiálnych alebo ideálnych výhodách vo forme závažnej ujmy.

Takáto ujma musí byť predovšetkým vo vzťahu k podanej žalobe chápaná akonásledok napadnutého rozhodnutia ťažko napraviteľný v budúcnosti, čo v konečnomdôsledku ospravedlňuje súdny zásah, ktorý má jednoznačne charakter nesystémového zásahu do účinkov právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, a je preto vyhradený premimoriadne prípady, ktoré legislatívny text spája s okolnosťami relevantne naznačujúcimi, že k nenahraditeľnej ujme by mohlo dôjsť. Súd pri rozhodovaní však musí mať vždy na mysli, že odkladom vykonateľnosti nesmie znevýhodniť tretie osoby v už nadobudnutých právach na úkor práv žalobcov ako aj to, že musí pri svojom rozhodovaní zvažovať jeho dopady na verejný záujem.

Prvým procesným krokom žalobcov bolo to, že 3. septembra 2008 požiadali prostredníctvom IV. časti svojej žaloby krajský súd o odklad vykonateľnosti. Žalobcovia ďalej predložili postupne (23. januára 2009 a 24. februára 2009) odvolaciemu súdu svojetvrdenia obdobné s tvrdeniami použitými v konaní pred krajským súdom, ktorénepopierateľne naznačujú, že za súčasného stavu by realizáciou napadnutého rozhodnutia mohli byť vo  svojich právach vyplývajúcich im z  práva zaručeného v  čl. 44 Ústavy poškodení. Na jednej strane prezentovali svoj záujem na ochrane životného prostredia v jeho priaznivej úrovni (čl. 44 ods. 1) a na strane druhej upozorňovali, že realizáciou účelu stavby môže dôjsť nad mieru ustanovenú zákonom k ohrozeniu, poprípade k poškodeniu životného prostredia (čl. 44 ods. 3 Ústavy).

Podľa najvyššieho súdu pre odloženie vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je postačujúca existencia skutočností (tzv. odôvodnené obavy), z ktorých nadovšetky pochybnosti vyplýva záver, že ujma, a to závažná, by u žalobcu mohla nastať. Úlohou súdu pritom nie je preverovať, či k tvrdenej ujme výkonom rozhodnutia dôjde alebonaoak. Ochrana životného prostredia je spoločnou vecou každého jednotlivca, štátneorgány nevynímajúc (čl. 44 ods. 2 a 4 Ústavy). Najmä činnosť orgánov štátnej moci má za cieľ prispievať k zachovaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia a k ochrane ľudského zdravia.

Najvyšší súd preto nemohol prehliadnuť, že žalobcovia jednohlasne poukazovali na príklady rizík pre životné prostredie spojených s ukladaním odpadov do stavby skládky (veľké objemové množstvo odpadov), kde podľa ich mienky medzi uloženým odpadom neustále prebiehajú chemické reakcie a dochádza k procesu rozkladu odpadu. Počastohto procesu sa vo vnútri skládky tvoria skládkové plyny, ktoré pozostávajú z metánua oxidu uhličitého. Nesú so sebou aj toxické chemikálie alebo riedidlá, rozpúšťadla, pesticídy a ďalšie nebezpečné prchavé organické zlúčeniny. Mesto P. je dnes ďalej, podľa mienkyžalobcov, zaťažené jedným z najvyšších výskytov radónu na Slovensku, mimoriadne hustou dopravou a  starou environmentálnou záťažou v  podobe starej skládky. Z  viacerých výI. Časť – PROCEsNÉ PRÁVO

skumov má vyplývať negatívny vplyv skládok na ľudské zdravie v okruhu do trochkilometrov. Dodatočné otváranie skládky a premiestňovanie odpadu by pritom bolo spojené

s ďalším nepredvídateľným environmentálnym rizikom. Za týchto okolností mal Najvyšší

súd preukázané okolnosti nasvedčujúce existencii hrozby nepriaznivého zásahu činností

skládky do životného prostredia v jej okolí, tzn. vo forme nemateriálnej (ideálnej) ujmy.

Súd je pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, podanejžalobcom zo skupiny dotknutej verejnosti, povinný posudzovať, či priznanie odkladného účinku žalobe je nevyhnutné v  demokratickej spoločnosti k  zabezpečeniu primeranej, účinnej, čestnej, spravodlivej a včasnej nápravy tak, aby predmetný environmentálnystatok nebol nevratne poškodený nebo zničený skôr, ako bude vydané konečnérozhodnutie v prerokovávanej veci.

Skutočnosť, že v tomto konkrétnom prípade je uvedený záver súdu v súlades verejným záujmom, nasvedčujú najmä prílohy k  zákonu č. 245/2003 Z. z., ďalej k  Smernici č. 96/61 ako aj prílohy k Aarhuskému dohovoru tým, že výslovne medzi činnostiohrozujúce životné prostredie zaraďujú skládky odpadov a na nich prebiehajúce činnostiodpadového hospodárstva s určitým alebo vyšším skladovacím limitom.

Aj žalovaná sa v  svojom rozhodnutí zaoberala hodnotením rizík stavby ako malého zdroja znečisťovania ovzdušia podľa § 8 ods. 1 písm. a) bod 1., rozhodovala o udelenísúhlasu na uskutočnenie stavby, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových a podzemných vôd podľa § 8 ods. 2 písm. bod 3 a súčasne posudzovala návrh v zmysle § 8 ods. 2 písm. f ) bod 4. zákona č. 245/2003 Z. z. vzhľadom na nakladanie s nebezpečnými odpadmi.

Najvyšší súd nemôže vo všeobecnosti vysloviť záver, že každá stavba a s ňou spojená činnosť uvedená v citovaných právnych predpisoch a medzinárodnoprávnychdokumentoch je iba z tohto dôvodu spôsobilá vyvolať stav hrozby odôvodňujúci odkladvykonateľnosti. Naopak, pri hodnotení aktuálnosti hrozby ujmy súd musí vždy prihliadať nakonkrétne podmienky, ktoré v prerokovávanej veci boli dostatočne a hodnoverne osvedčené.

Žalovaná vo svojom vyjadrení z 12. marca 2009 zaujala aj negatívne stanoviskok odkladu vykonateľnosti s  tým, že vzhľadom na kolaudačné rozhodnutie z  2. marca 2009 povoľujúce užívanie stavby predmetnej skládky treba na žiadosť žalobcov nazerať ako na bezpredmetnú a  neopodstatnenú. Aj E. s. a. s., P. ako stavebník, dotknutý budúcim výsledkom odvolacieho konania, zdôraznil možnosť vzniku straty vyvolanej v súvislosti s nemožnosťou prevádzkovať skládku odpadov.

Najvyšší súd s  uvedeným nemôže súhlasiť, lebo účelom ústavného práva na súdnu a  inú ochranu vrátane odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je reálne poskytnutie možnosti na zabezpečenie nápravy poškodeného právneho stavu jednotlivca. Je síce pravdou, že možnosť požadovať odklad vykonateľnosti stavebného povolenia počas súdneho konania je v slovenskom právnom poriadku zakotvená, avšak táto možnosť jeskonzumovaná vydaním kolaudačného rozhodnutia, a po jeho právoplatnosti, ako správne uviedla žalovaná, treba potom na takúto žiadosť nazerať ako na bezpredmetnúa neopodstatnenú. Avšak napadnuté rozhodnutie je nielen rozhodnutím vydaným v stavebnom konaní ale aj integrovaným rozhodnutím povoľujúcim vykonávanie konkrétnych činnostív tejto stavbe, resp. prevádzke určenej na vykonávanie činností v odpadovom hospodárstve.

2 KONaNIa PRI OCHRaNE ŽIVOTNÉHO PROsTREDIa

A  práve na túto časť napadnutého rozhodnutia sa súdom vyslovený odklad vykonateľnosti vzťahuje.

Otázku vplyvu napadnutého rozhodnutia na vývoj spoločnosti a ňou ovplyvňovaného

životného prostredia je možné riešiť až v rozhodnutí vo veci samej. Takisto otázku škody,

ktorá by možno mohla spoločnosti E. s. a. s. vzniknúť ako stavebníkovi v dôsledkusprávneho konania, treba riešiť v inom typu konania.

Najvyšší súd sa preto stotožnil s obavami žalobcov o dôvodnom ohrození životného

prostredia činnosťou vykonávanou v  procese odpadového hospodárstva na stavbe P. –

S. o. v čase, kedy nie je vyslovený finálny záver súdu o legalite napadnutého rozhodnutia

správneho orgánu ako aj jemu predchádzajúceho postupu. Ide o nemateriálnu ujmu,ktorej § 250c ods. 1 OSP priznáva právo na súdnu ochranu, a takejto ujme v konkrétneprerokovávanej veci potom nemožno v žiadnom prípade inak predísť.

Najvyšší súd si je na druhej strane vedomý celospoločenského záujmu na urýchlenom

riešení odpadového hospodárstva v Bratislavskom samosprávnom kraji, avšak jehopovinnosťou je zásadne uprednostňovať právne riešenie „de lege lata“ tejto otázky predsubjektívnymi požiadavkami jednotlivcov.

Najvyšší súd na záver zdôrazňuje, že priznaním odkladného účinku sa suspendujú

účinky napadnutého rozhodnutia až do vydania súdneho rozhodnutia vo veci samej,pokiaľ súd nerozhodne inak, tzn. že rozhodnutie zostáva naďalej právoplatné, avšakuložené právne povinnosti nemožno správnymi orgánmi vynucovať, priznané oprávnenia ich

adresáti nemôžu realizovať a odňaté alebo obmedzené oprávnenia naopak zostávajúv plnom rozsahu ich nositeľom, a to až do odvolania.

Vyriešenie dôsledkov možného nerešpektovania súdneho uznesenia o  povolení odkladných účinkov je celkom v pôsobnosti žalovaného, resp. jeho prvostupňovéhosprávneho orgánu. Ak by správne orgány za tejto situácie zo strany jednotlivcov strpeliignorovanie právnych účinkov spojených s týmto súdnym uznesením, potom ich postup by

bolo nutné kvalifikovať ako rozporný s ústavnou zásadou „iura merae facultatis“zakotvenej v čl. 2 ods. 3 Ústavy, čo by nutne mohlo vyvolať nielen administratívnoprávnu alebo

trestnoprávnu zodpovednosť dotknutých osôb, ale v širšom kontexte aj zásah doústavného práva na súdnu a inú ochranu zakotveného najmä v čl. 46 Ústavy.

Najvyšší súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Inýprístup súdu by odňal žalobcom právo na súdnu ochranu, ktorá je obsiahnutá v čl. 46 Ústavy.

Poznámka:

Uvedené uznesenie o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia bolo síceÚstavným súdom neskôr zrušené (pozri nižšie pripojený nález Ústavného súdu č. k. I. ÚS 223/09-

131 z  27. mája 2010) ako súdne rozhodnutie, ktoré porušuje základné práva sťažovateľa

(t. j. stavebníka). Avšak v  konaní o  predbežných otázkach, a  to najmä rozsudky Súdneho

dvora, sp. zn. C-530/11, resp. C-416/10 (pozri najmä judikatúru 2.12 Spravodlivé náklady konania podľa Aarhuského dohovoru /predbežné opatrenie/ na s. 77), vyzdvihliv oblasti ochrany životného prostredia význam a opodstatnenie dočasnej úpravy právnychpomerov účastníkov a založili právny titul na takýmto spôsobom vykonaný zásah (obmedzenie)

do práv účastníka.



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist