načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Jiří Grygar Takto sa ma nikto nepýtal - Jiří Grygar; Štefan Hríb

Jiří Grygar Takto sa ma nikto nepýtal
-11%
sleva

Kniha: Jiří Grygar Takto sa ma nikto nepýtal
Autor: ;

Rozhovory so Štefanom Hríbom o hmote, vesmíre a človeku
Titul doručujeme za 2 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  330 Kč 294
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
9,8
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 61.1%hodnoceni - 61.1%hodnoceni - 61.1%hodnoceni - 61.1%hodnoceni - 61.1% 65%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » W PRESS
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2016
Rozměr: 213,0x159,0x10,0 mm
Hmotnost: 0,259kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-89879-02-1
EAN: 9788089879021
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Čo bolo pred Veľkým treskom? Čo všetko sa dialo v prvej sekunde vesmíru? Bol vesmír hneď priestorovo nekonečný? Vieme cestovať do budúcnosti? Ako sa líši čierna diera od čiernej superdiery a máme sa toho obávať? Zrodil sa celý priestor naraz alebo stále pribúda? Kam až vesmír siaha a ako sa to s ním a nami skončí? Existuje tu dnes niekto, kto by vedel o vesmíre, hmote a čase hovoriť tak zanietene a zároveň fundovane ako Jiří Grygar? Tak, že si po prečítaní rozhovorov s ním všetky tie veci o hviezdach, galaxiách, čiernych dierach alebo čiernych superdierach zamiluje aj laik? Grygar dokáže hovoriť ľahko aj presne, pútavo i poučne, je až neuveriteľné, ako nás dokáže vtiahnuť do tajomstva minulosti vesmíru. Stojí za to prečítať si o tom, čo je to skrytá hmota vesmíru, ktorým z dvoch druhov smrti by zomrel Einstein, keby vletel do čiernej diery, aký koniec asi čaká náš vesmír a prečo je človek zázrakom vesmíru. Táto kniha patrí do rúk každému, kto chce spoznať, v akom vesmíre žije. Rozhovor je oveľa pútavejšia a prístupnejšia forma, pre čitateľa zaujímavejšia ako dlhý náučný text. Dobré otázky z nás vydolujú aj to, čo by sme sami nenapísali, takže o sebe a svete viac prezradíme. A ako to hovorí aj Jiří Grygar o tejto knihe, tak ako Štefan Hríb sa ho ešte nikto nepýtal.

Kniha je zařazena v kategoriích
Jiří Grygar; Štefan Hríb - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

V akom vesmíre žijeme? ...19

Aký starý je náš vesmír? Čo je to veľký tresk a čo bolo pred ním?

Koľko váži vesmír? Je konečný, alebo nekonečný? Kam až

v ňom vieme zájsť? A tiež o tom, čo je to skrytá hmota a prečo

o nej zatiaľ vieme iba málo.

Prechádzka vesmírom ...73

Cesta zo Zeme do hlbín vesmíru. Čím sú zaujímavé Mesiac,

Slnko a planéty slnečnej sústavy? Dá sa pristáť na Slnku? Čo

je to vlastne galaxia? A čo čierna diera? A čím sa od nej líšičier

na superdiera? A tiež o tom, prečo sa nám pri rýchlosti svetla

zastavia hodinky.

Prvá sekunda vesmíru ...115

Prečo nie je čas súvislý? Čo je to Planckov čas a koľko takých

časov existuje? Zrodil sa priestor spolu s časom? Za ako dlho

sa vesmír rozprestrel a kam až sa dnes rozpína? Ako vznikajú

hviezdy? Riadi vesmír nejaký džentlmen? A tiež, prečo existujú

dve teórie o tom, ako by zahynul Einstein v čiernej diere?

Obsah


Dáme si na úvod malé cvičenie o vesmíre. Ja budem dávať tie

úplne najjednoduchšie otázky a ty budeš pútavo odpovedať.

(Smiech.) Dobre. V akom starom vesmíre práve sedíme?

Tak to môžem povedať úplne presne. Má 13,8 miliardyrokov, a to od chvíle, keď sa vesmír zrodil po veľkom tresku. To vieme presne?

No, astronómia sa, pochopiteľne, ako každá veda dopúšťa určitých chýb, a v tomto prípade by tá odchýlka bola asi 5percent. Keď to vezmem zaokrúhlene, je to 14 miliárd rokov. A to vieme z čoho?

To vieme z niekoľkých nezávislých astronomickýchmeraní. Tie merania sa týkajú jednak toho, že už od roku 1929vieme, že vesmír sa rozpína. A keďže sa rozpína, dá sa rýchlosť tohto rozpínania zmerať. Dá sa spočítať aj to, kedy sa totorozínanie začalo, pretože vesmír sa rozpínal z veľmi hustého stavu a dnes je už veľmi zriedený. Potom to možno nezávisle zistiť aj z toho, ako dlho svietia hviezdy, pretože to sa dá tiež vypočítať, ako napríklad aj to, ako dlho svietia Slnko a hviezdy v Mliečnej ceste. A Mliečna cesta tiež potrebovala nejaký čas na to, aby vznikla. Mliečna cesta je Galaxia, materská galaxia, v ktorej sa nachádzame. Sú aj iné galaxie a vieme meraťhodnoty aj pre iné galaxie. Potom môžeme pracovať aj srádioaktívnymi prvkami, ktoré sa rozpadajú a poskytujú určitépoll V akom vesmíre žijeme?

Rozhovor vznikol v decembri 2010

19


časy rozpadu. Keď to všetko dáme dohromady, vyjde nám tá

istá hodnota. Predtým bol problém v tom, že z každej metódy

vychádzalo iné číslo. Raz 10 miliárd rokov, inokedy 25 miliárd

a podobne. A teraz sa to vďaka pokroku vedy začalo približovať

a asi pred desiatimi rokmi to ustalo, na čom má veľkú zásluhu

Hubblov teleskop. Myslím, že Hubblov teleskop v tom urobil

najviac práce.

Čo to znamená, že má vesmír 14 miliárd rokov? To, že pred 14

miliardami rokov nastal veľký tresk?

Áno. V tom je medzi vedcami zhoda. A pred veľkým treskom bolo čo?

To je dobrá otázka. Veľký tresk je omnoho zásadnejšiaudalosť, než si väčšina ľudí dokáže predstaviť. V okamihu veľkého tresku, a to hovoria fyzici, vznikol priestor, ktorý predtýmnebol. Vznikla hmota vesmíru, ktorá predtým nebola. A vznikol aj čas, ktorý predtým tiež nebol. Inými slovami, keďpoužívame predložku „pred“, tak je to najmä časová predložka. Tak sme na to v bežnom živote zvyknutí. Trebárs predtým, než sme tu v štúdiu začali natáčať, musel som prísť do Bratislavy. A predtým, než som prišiel do Bratislavy, som si musel kúpiť cestovný lístok. Takto sa môžem dostávať stále ďalej dozadu, až sa dostanem k Veľkej Morave a ešte ďalej do minulosti. Sme zvyknutí, že čas sa naťahuje ako nejaká struna od neurčitého mínus nekonečna. To však nie je pravda. Jednoducho aj čas má svoj počiatok ako mnoho iných vecí. A keby sa človek ocitol pri veľkom tresku, nemohol by zistiť, čo je minulosť.Jednoducho to nejde, pretože za tým nijaká minulosť nie je. Takže otázka, čo bolo pred veľkým treskom, nie je z tohto hľadiska

20

l


fyzikálna otázka. Môžeme si ju síce položiť, ale bola by tozrejme zlá otázka, lebo by sme používali zlú predložku.

A vieme si to nejako predstaviť? Ako si ty predstavuješ to, čo

bolo „predtým“?

Predstavme si na chvíľu, že sme na zemeguli, že smeobyvateľmi zemegule, a priletia k nám nejakí mimozemšťania, ufóni, ktorí majú od svojej Akadémie vied za úlohu pristáť na južnom póle zemegule. Tá nepresnosť navigácie na takúobrovskú vzdialenosť spôsobí, že pristanú tu v Bratislave, stretnú nás a budú hovoriť: „Prosím vás, my potrebujeme ísť na južný pól tejto zemegule. Kadiaľ máme ísť?“ Vzdelaní ľudia impovedia: „Tadiaľ po poludníku, leťte s tým vaším tanieromsmerom na juh.“ Mimozemšťania sa teda poberú svojou cestou a doletia do Afriky. Tam si znova nie sú istí, pristanú v Kapskom meste a opäť sa pýtajú ľudí, ktorí ich pošlú ďalej. Nakoniec sa dostanú tam, kam chcú. No a nájdu tam, ako je známe,medzinárodnú pozorovaciu stanicu a v nej vedcov. Pristanúuprostred vedcov a vravia: „Prosím vás, kadiaľ máme ísť na južný pól tejto zemegule?“ Vedci by im mali teda povedať, že už sú tu a že viac na juh sa už ísť nedá. Tak to je práve ten prípad. Môžete všade hovoriť, že niečo sa stalo pred. Ale raz dôjdete na počiatok, na ten južný pól zemegule, a nech robíte, čorobíte, môžete už odtiaľ vždy ísť iba na sever, nikdy nie na juh. Podobne môžete ísť už len do budúcnosti, nikdy nie viac do minulosti. Má vesmír okrem veku aj hmotnosť?

To súvisí s otázkou, či je vesmír konečný, alebo nekonečný v priestore. Pretože ak je nekonečný v priestore, mal byneko>21


nečnú hmotnosť. Vo vesmíre preukázateľne všade nejaká

hmota je. Zaujímavejšie je však to, že je tu nejaká hustota.

V tom vesmíre môžete vždy, či je nekonečný alebo konečný,

urobiť akúsi dostatočne veľkú krabicu, a tým by ste zistili,

koľko je v nej hmoty. Povedal by som na jednotku objemu.

Jednotka objemu môže byť trebárs ako jeden kubický svetelný

rok. A tak zistíte, že vesmír je v podstate prázdny. My tu máme

pomerne husté predmety. Kovové alebo drevené. To je stále

vyššia hustota než hustota vody. Priemerná hustota vesmíru

je taká, že ide o lepšie vákuum než také, ktoré môžeme umelo

vytvoriť na zemi vo fyzikálnych laboratóriách za veľmizloži

tých okolností. Aj v obyčajnej elektrickej žiarovke je vyčerpaný

vzduch, ale ešte tam stále zostáva veľa molekúl. Potom môžete

mať technické vývevy, ktoré to dokážu lepšie. A máte ajve

decké vývevy, ktoré to urobia najlepšie, no stále je to vákuum

veľmi husté. Čiže vesmír je takmer vákuum v priemere. Ale

sem-tam sa v ňom objaví nejaká hviezda, planéta. No akoho

vorím, vesmír je takmer bez hmoty.

Vyplynuli z toho dve otázky. Hovoril si, že keby bol vesmírne

konečný, tak by aj jeho hmotnosť bola nekonečná. Jeneko

nečný?

To je otázne. Nevieme to, pretože sa to musí zistiť právetý

mi meraniami. A tie sa týkajú práve hustoty. Ak je totiž hustota

vyššia, než jej kritická úroveň, bol by vesmír konečný, mal by

konečnú hmotnosť, veľmi veľkú. Ale ak je, naopak, jehohus

tota menšia, potom bude nekonečný. A tak sme znovu tam,

kde sme boli.

Keby bol nekonečný, stále by platila teória big-bangu?

22

l


Tá by platila nezávisle od toho, či je vesmír konečný, alebo nekonečný. Ako to?

Pretože je možné urobiť rôzne modely vesmíru práve sveľkým treskom. Aj toho vesmíru, ktorý je nekonečný, aj toho, ktorý je konečný. Vesmír sa predsa raz začal. Ako môže byť nekonečný?

To je časový začiatok. Ale aj priestorový, nie?

To je tá finta. Dobre, že to hovoríš, pretože teoreticky je možné, že vesmír je teraz priestorovo nekonečný, ale taký bol už aj v prvom okamihu veľkého tresku. Nekonečne veľký a prázdny?

Úplne prázdny nebol, pretože sa tam už musela nejaká hmota „nasypať“. Viem, toto ide dosť proti zdravémuľudskému rozumu. Nemáme nič a zrazu v jedinom okamihu poveľkom tresku je tu nekonečný priestor. To sa hádam ani nedá.

Dá, len sa nám to ťažko predstavuje. Ale pomôžem ti. Skús si predstaviť, že vesmír nemá tri priestorové rozmery, na ktoré sme zvyknutí: hĺbku, šírku a výšku. Keď sa diváci pozerajú na televíznu obrazovku, nevidia nás trojrozmerne. Vidia násplocho na obrazovke, ale vedia si predstaviť, že reálne smetrojrozmerní a táto konvencia platí, odkedy je tu televízia. Skúsme jeden rozmer vynechať. Vesmír si nebudeme predstavovať ako

23


plochý, ako dvojrozmerný, ale iba ako jednorozmerný.Vynechajme rovno dva rozmery. Nebudeme mať šírku ani výšku,

len dĺžku. V takom prípade bude vesmír ako nekonečne tenká

niť. Teraz si predstavme, že sa tá niť v okamihu veľkého tresku

z ničoho nič objaví, je nekonečne dlhá a ešte sa aj začnerozínať. Napokon, to by azda aj šlo, pretože ak tá niť budegumová, tak ju budem naťahovať. Ona je nekonečná už teraz

a bude nekonečná ešte viac. Jednoducho, rozťahuje sa sama

osebe.

Platí teória big-bangu?

Áno, na 95 percent je v tom konsenzus. Aj ty si to myslíš?

Samozrejme. Ja si prvý okamih big-bangu predstavujem ako bod, ktorý je nekonečne ťažký, ale okolo neho ešte nie je priestor.Predstavujem si to zle?

Nie. To je naozaj jedna z možností. To, čo si predstavuješ, je vesmír konečný v priestore. Taký, ktorý sa začal v jednom bode a rozpína sa, no má ajnejaký koniec. Je aj iná možnosť?

Isteže. Predstav si, že na začiatku nebolo nič. Nebolpriestor, nebol čas, nebola hmota. A teraz „ťuk“ a je tu nekonečný priestor, nekonečná hmota a začal bežať čas. Čas predtýmnebol a teraz tu je. Počkaj, toto nie je celkom pochopiteľné.

24

l


Je to úplne rovnaké ako tá prvá možnosť. Pretože v každom prípade je vesmír veľmi veľký. Lenže druhá možnosť je, že z ničoho sa v okamihu stanenekonečno. Je to nejako predstaviteľné?

Predstaviteľné to nie je, ale tá možnosť vyplýva z rovníc. Obidve možnosti sú teda rovnako pravdepodobné?

Či sú rovnako pravdepodobné, to sa práve pokúšame zistiť. Zatiaľ je to totiž tak: Skôr, než sme mali tie astronomicképozorovania, tak už tu bola teória. Tú teóriu urobil AlbertEinstein v roku 1915, keď vytvoril všeobecnú teóriu relativity.Niekoľko ľudí si všimlo tie jeho rovnice, ktoré dokážu opísať, čo sa deje s vesmírom v čase. Prvý z nich, kto to urobil, bol ruský meteorológ a matematik Alexander Fridman. Dokázal vyriešiť Einsteinove rovnice pre vesmír a vyšla mu podivná vec. Že vesmír nemôže byť, ako sa dovtedy myslelo, statický. Toznamená, že vzdialenosti ku galaxiám budú konštantné.Podobne, ako keď sme zvyknutí, že toto štúdio je rovnako veľké dnes a aj keď sem prídeme o štrnásť dní. Asi by sme sa čudovali, keby to štúdio bolo väčšie, alebo naopak, menšie. Teraz ide o to, že tá teória umožňovala dve riešenia. Aké?

Že vesmír sa musí v čase buď zmršťovať, alebo sa potom musí rozpínať. To sa nedalo rozhodnúť?

Nie, lebo neexistovali také pozorovania. A potom prišiel belgický kňaz a vzdelaný matematik Georges Lemaître. Ten

25


to potvrdil a zistil, že ak sa vesmír rozpína, tak možno hovoriť

o takzvanom kozmickom vajíčku. To znamená, že sa zrodil

akoby z malého vajíčka, podobne ako sa z malého vajíčkarodia cicavce. A neskôr je z nich napríklad veľký slon alebo niečo

podobné. Myšlienku o vajíčku vyslovil Lemaître v roku 1927.

Už tu bol zárodok veľkého tresku, o ktorom hovoríme teraz.

V roku 1929 Edwin Hubble zistil, že z tých dvoch možností,

ktoré ponúkala Einsteinova teória, a z modelov, ktoré vytvorili

Fridman a Lemaître, platia tie rozpínajúce. Čiže modely, že

vesmír sa rozpína. Potom sa začalo zasa ukazovať, žerozpínanie vesmíru je možné tak v priestore konečného vesmíru

s konečnou hmotnosťou, ako aj v priestore nekonečnéhovesmíru s nekonečnou hmotnosťou. O tom, o ktorú možnosť ide,

rozhoduje práve hustota.

A to ešte nevieme.

Tú hustotu meriame, ale meria sa to zle, dokonca sa v tom dopúšťame veľkých chýb. Nie sme si istí. Z pozorovaní dnes vychádza, aspoň sa to tak javí, že nás matka príroda postavila pred ďalšiu prekážku. Hustota, ktorú vesmír naozaj má, jeveľmi blízka rozhraniu medzi konečným a nekonečnýmrozpínaním vesmíru. Čiže, aj keď to zistíme, stále si nebudeme istí?

Každé fyzikálne meranie, pri ktorom budem merať naprí - klad dĺžku tohto stola, nameriam s chybou, ktorá zodpovedá tomu, aké mám pravítko. Či sú na ňom centimetrové alebo milimetrové čiarky, alebo môžem merať laserom. Takápresnosť bude rôzna. V každom prípade však tú dĺžku stolanezmeriam nikdy presne. Vždy sa tam vyskytne nejaká chyba.

26

l


A ak hrana stola predstavuje čosi ako rozhranie medzikonečným a nekonečným vesmírom, tak tú hranu vždy meriam snejakou neistotou. Vychádza to teda tak, že niekde tu sa tá chyba

začína a tu sa zasa končí. A hrana je medzi tým. Čiže dodnes

nie sme schopní odpovedať na tvoju otázku presne. Zdá sa,

že rafinovanosť prírody spočíva v možnosti, že rýchlosťrozínania a hustota sú práve na kritickej hodnote. V takompríade to nezistíme nikdy, pretože každé fyzikálne meraniepočíta s chybou.

Ale nejako to byť musí. Buď tak, alebo onak.

Určite. A my to možno ani nikdy nezistíme?

Hoci by sa aj ukázalo, že je to presné a že existuje dobrý dôvod na to, prečo sa vesmír rozpína presne tou kritickou rých losťou medzi konečnom a nekonečnom, tak fyzikálnealebo astronomicky to nezistíme nikdy. To preto, lebo všetkymerania, ktoré robíme v akejkoľvek vede, a je úplne jedno v akej, majú vždy nejakú chybu. Nijaké meranie nie je nikdy úplne presné. A ani nemôže byť úplne presné, pretože existuje to, čo sa nazýva Heisenbergov princíp neurčitosti, ktorý tozakazuje. Tvoj tip?

Myslím si, že príroda z nejakého dôvodu preferuje túkritickú hodnotu práve preto, aby sme na to nikdy neprišli. Ale zrejme máš nejaký tip, či je vesmír konečný, alebo naopak, nekonečný?

27




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist