načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Ježiš a jeho príbeh - Antonín Šplíchal Martina Drijverová Martina Palkovičová

  > > Ježiš a jeho príbeh  

Elektronická kniha: Ježiš a jeho príbeh
Autor:

Príbeh Ježiša pre malých čitateľov! Najvýznamnejšie udalosti zo života Ježiša Nazaretského pútavo a zrozumiteľne prerozprávané tak, aby im ľahko porozumeli aj deti. Prostredníctvom ...


Titul je skladem - ke stažení ihned
Vaše cena s DPH:  76
Jazyk: sk

Médium: e-kniha
+
-
ks
Doporučená cena:  81 Kč
6%
naše sleva
2,5
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Jazyk: sk
Médium: e-book
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-808-9333-0
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Príbeh Ježiša pre malých čitateľov! Najvýznamnejšie udalosti zo života Ježiša Nazaretského pútavo a zrozumiteľne prerozprávané tak, aby im ľahko porozumeli aj deti. Prostredníctvom tejto knihy, plnej nádherných ilustrácii, spoznajú osobnosť, ktorá významným spôsobom zmenila dejiny.

Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky






Ježiš a jeho príbeh
Aj v tlačenej verzii.
Objednať si môžete na stránke
www.fragment.sk
Ďalšie e-knihy v edícii:
Martina Drijverová
Ježiš a jeho príbeh – e-kniha
Copyright © Fragment 2011
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať
bez písomného súhlasu majiteľov práv.





Ježiš
a jeho príbeh
Martina Drijverová
Ilustroval Antonín Šplíchal





Obsah
Ako sa všetko začalo ...................................5
Narodil sa Ježiško .....................................7
Malý Ježiš sa stratil ....................................9
Ježiš a diabol ........................................ 11
Ježišov prvý zázrak ................................... 13
Ďalšie zázraky .......................................15
Ježiš má moc nad smrťou .............................. 17
Ježiš a Ján Krstiteľ ................................... 19
Ježiš má byť kráľom .................................. 21
Ježiš sa premenil .....................................23
Ako je to s láskou k blížnemu ...........................25
Ďalšie príbehy .......................................27
Ako to bude na poslednom súde .........................29
Ako Ježiš vošiel do Jeruzalema .......................... 31
Ježiš a farizeji .......................................33
Judášova zrada ......................................35
Posledná večera ..................................... 37
Judáš, Ján a Peter ....................................39
Ako Ježiša zajali ..................................... 41
Ježiš na súde a na kríži ................................ 43
Ježiš vstal z mŕtvych .................................. 45





5
Ako sa všetko začalo
K edysi dávno stvoril Boh svet:
nebo a zem, slnko, mesiac a hviezdy.
Na zem umiestnil rastliny
a zvieratá, postaral sa o svetlo cez
deň a tmu v noci. Stvoril niekoľko
anjelov a dvoch ľudí – Adama
a Evu. Tým vdýchol bezstarostný
život v nádhernej záhrade, zvanej
raj, s prítulnými zvieratkami
a vtáčikmi. Mohli jesť všetky druhy
ovocia, ktoré Boh stvoril, okrem jedného, zo stromu poznania dobra a zla.
„Tomu stromu sa radšej vyhýbajte!“ prikázal Boh Adamovi a Eve pri peknej jablonke
v strede raja. Obaja prikývli, že poslúchnu, a mysleli to vážne. Lenže o ľuďoch sa
dozvedel zlý duch, diabol, a začal im závidieť. Ja žijem v temnote a oni v krásnej
záhrade?! Nenechám to tak! povedal si. A dal sa do vymýšľania plánu, ako ľudí z raja
vyhnať. Premenil sa na hada a začal Evu pokúšať: „Ochutnaj jabĺčko, je sladké ako med!“
Eva sa rozhliadla, či sa Boh nepozerá, a jablko zo zakázaného stromu odtrhla.
Zahryzla doň a čudovala sa, prečo ho nemala trhať, veď na ňom nebolo nič zvláštne! Dala
ochutnať aj Adamovi a on ho zjedol tiež. Vtom sa všetko zmenilo, zjavil sa Boh a povedal:
„Nešlo o jablko, ale o poslušnosť!
Kto neposlúcha, bude potrestaný!“
A vyhnal Adama a Evu z raja. Aby
sa tam nemohli vrátiť, postavil na
stráž anjela s horiacim mečom. Zlý
duch sa, pravdaže, veľmi tešil, ako
sa mu práca vydarila, ale Adam
s Evou plakali. Skončil sa im
krásny a bezstarostný život! Keď sa
chceli najesť, museli si obilie,
ovocie a zeleninu vypestovať, keď





6
chceli mať mäso, museli uloviť nejaké zviera.
Našťastie sa im narodili dvaja synovia, Kain a Ábel,
aby im pri práci pomáhali! Raz sa však nepohodli
a Kain v zlosti Ábela zabil. Tak sa na zemi objavilo
zlo. Ľudia, ktorých medzitým pribudlo, zistili, že
vlastne nemusia byť dobrí! Môžu na seba kričať, biť
sa, okrádať sa, môžu zabíjať, jednoducho páchať zlé
skutky, teda hriechy... kedy sa im len zachce. Ľudia
zároveň chceli všetko vedieť, všetkému rozumieť –
chceli byť takí, ako je sám Boh.
Také správanie sa Bohu, samozrejme, nepáčilo,
takto si to nepredstavoval, keď ľudí stvoril! Povedal
si, že ich musí napomenúť, a zoslal na zem potopu.
Zahynuli všetci tí, čo zhrešili, len jeden slušný človek
(volal sa Noe) s príbuznými a mnohými zvieratami sa
zachránili na veľkom korábe – arche.
Po čase Boh požiadal váženého človeka menom Abrahám, aby doviedol ľudí do
zasľúbenej zeme! Cesta trvala veľmi dlho, ale nakoniec sa ľudia v tej krásnej krajine
usadili. Myslíte, že sa polepšili? Kdeže! Začali hrešiť znova. Nie všetci, ale väčšina.
Možno nevedia, ako majú pekne žiť! povedal si Boh a vymyslel pre nich desať
pravidiel, desať prikázaní. Odovzdal ich Mojžišovi, ktorého povolal, aby ľudí viedol,
a dúfal, že si jeho návod všetci vezmú k srdcu. Niektorí sa nad ním aspoň zamysleli, no
iní nie. Boh teda poslal na zem prorokov. Tí mali hriešnikov nabádať na polepšenie.
„Aj by sme sa polepšili, keby sme sa mohli vrátiť do raja...“ hovorili podaktorí.
To by sa asi dalo, pomyslel si Boh a poslal anjela do izraelskej krajiny, k dievčaťu
menom Mária, ktorá bola veľmi dobrá. Mala si vziať za manžela Jozefa z rodu kráľa
Dávida, ktorý tiež nikdy nezhrešil. Anjel zvestoval Márii: „Boh rozhodol, že sa ti narodí
chlapček a bude sa volať Ježiš. S Jozefom ho vychováte a on potom bude privádzať ľudí
na správnu cestu – aby sa po smrti dostali do raja.“
Máriu to, samozrejme, prekvapilo, ale poslušne prikývla: „Keď si to Boh praje...
A môžem to povedať sesternici Alžbete?“
„Môžeš!“ dovolil anjel. „No nikomu inému to neprezraď. Mária sa teda zdôverila iba
Jozefovi a Alžbete (tá tiež čakala bábätko) a veľmi sa na dieťatko tešila.





7
Narodil sa Ježiško
D ni ubiehali a Mária s Jozefom
pripravovali všetko pre dieťatko, ktoré
malo už čoskoro prísť na svet. Lenže
rímsky cisár Augustus, ktorý v tom čase
vládol, vydal nariadenie, aby sa všetci
obyvatelia jeho kráľovstva vrátili do
mesta, v ktorom sa narodili. Preto sa
Mária s Jozefom vybrali do Betlehema.
Cesta bola dlhá a únavná! A čo bolo ešte
horšie, v Betleheme márne hľadali
ubytovanie, všetky hostince boli plné. Napokon sa nad nimi predsa len zľutoval jeden
hostinský, keď zbadal, že Mária čaká dieťa. „Môžete prenocovať v mojej stajni.“
Netrvalo dlho a dieťatko prišlo na svet. V maštaľke, na slame... Mária chlapčeka
pobozkala, zavinula ho do plienok a Jozef ho položil do jasličiek vystlaných senom.
„Och, och,“ vzdychol si nad bábätkom Jozef. „Narodilo si sa ako najväčší bedár,
chlapčiatko, nikto neuverí, že ukážeš ľuďom cestu do raja.“
V tom sa však Jozef mýlil! Na oblohe sa objavila nádherná hviezda – a nielen to:
pastierom, ktorí spali pri svojich ovečkách neďaleko Betlehema, sa zjavil anjel.
„Vstávajte, mám pre vás dobrú správu!“ zvolal. „Narodil sa Ježiš Kristus, on vás dovedie
do raja. Boh ho poslal, pretože vás má rád a chce vám pomáhať. Choďte do mesta,
prehľadajte maštale, nájdete
tam dieťatko v jasličkách.“
Pastieri tomu najskôr
nechceli veriť, ale keď sa za
prvým anjelom objavili
ďalší a začali prekrásne
spievať, pobrali sa do
Betlehema. Anjeli spievali,
hviezda na nebi žiarila,
a tak pastieri maštaľku





8
poľahky našli. Pekne sa dieťatku poklonili a ono sa na nich usmievalo. „Je to on, zoslal
nám ho Boh!“ tešili sa pastieri. Od východu prišli do Betlehema traja králi – traja
mudrci, ktorí tiež zbadali na oblohe hviezdu a ona ich priviedla na miesto.
„Budeš mocnejší ako my všetci!“ klaňali sa mudrci dieťatku. „Staneš sa židovským
kráľom, preto sme ti priniesli vzácne dary.“
Mária s Jozefom sa tešili, že ľudia ich synčeka tak pekne vítajú. Ktosi im ponúkol aj
ubytovanie, aby už nemuseli spať v maštali, a tak boli spokojní. Dlho však v pokoji nežili!
O Ježišovom narodení sa totiž dozvedel zlý Herodes.
„Na zemi má vládnuť mocnejší kráľ, ako som ja?“ nahneval sa. „To teda nie! Musím sa
toho dieťaťa zbaviť.“
Len čo sa tá myšlienka zrodila v kráľovej hlave, Jozefovi sa zjavil Boží anjel: „Utekajte
čo najrýchlejšie preč. Kráľ Herodes chce Ježiška zabiť! Všade ho hľadá.“
Jozef vysadil Máriu s Ježiškom v náručí na somárika, chytil ho za uzdu a rýchlo
viedol preč, čo najďalej! Prišli až do Egypta...
Herodes zatiaľ poslal svojich sluhov, aby hľadali Ježiška. „Musím ho nájsť, musím sa mu
predsa aj ja pokloniť!“ klamal. No keď sa sluhovia vrátili so slovami, že dieťa menom Ježiš
nenašli, rozzúril sa. „Určite chlapca pomenovali inak. No mňa neoklamú, to dieťa zomrie,
nech sa volá akokoľvek!“ A tak Herodes vydal strašné nariadenie. Dal v Betleheme
pozabíjať všetkých malých chlapcov. Taký čin však ťaží svedomie. Herodes v spánku počul
detský plač, prestalo mu
chutiť jesť aj piť. Netrvalo
dlho a kráľ ochorel a umrel.
Len čo dodýchal, Jozefovi
sa znovu zjavil anjel:
„Môžete sa vrátiť domov,
už vám nebezpečenstvo
nehrozí.“
Jozef s Máriou sa teda
vrátili do izraelskej krajiny.
Po tom, čo sa v Betleheme
stalo, sa im do toho mesta
nechcelo. Preto sa usadili
v Nazarete.





9
Malý Ježiš sa stratil
K aždé bábätko raz vyrastie.
Aj z Ježiška sa po nejakom čase
stal malý Ježiš. Rástol ako iné
deti, niekedy sa tešil, inokedy
plakal, niekedy jedol viac,
inokedy menej, občas bol chorý...
Máriu a Jozefa však nikdy
nezarmútil, nehneval ako iní
chlapci. Vedel, že tesár Jozef nie
je jeho ocko, ale pestún. Kto je
jeho otcom, na to sa nepýtal. „Poviem mu to, keď bude väčší!“ rozhodla sa Mária. Ježiš bol
s Jozefom rád, pomáhal mu pri práci v dielni, učil sa otesávať trámy, vyrezávať z dreva... Učil
sa čítať a písať, rozprával sa so susedmi a, samozrejme, hral sa s inými deťmi. Väčšinou bol
veselý. Zosmutnel iba vtedy, keď mali jeho rodičia ísť do Jeruzalema osláviť veľkonočné
sviatky, ako sa podľa Mojžišovho zákona patrilo. V Jeruzaleme bývali oslavy prekrásne,
schádzalo sa tam mnoho ľudí. Mária sa vždy tešila na stretnutie so sesternicou Alžbetou a s jej
synom Jánom. Kým bol Ježiš malý, zostával doma, lebo cesta bola priveľmi dlhá a únavná. No
keď dovŕšil dvanásť rokov, Jozef rozhodol: „Tento rok pôjde Ježiš do Jeruzalema s nami!“
Chlapec sa nesmierne potešil! Oči mu len tak žiarili, keď sa po dlhej ceste rozhliadal
okolo seba – Jeruzalem bol nádherné mesto a prišlo doň mnoho pútnikov z celej krajiny.
Oslava sviatkov bola ešte krajšia, ako si Ježiš predstavoval. Jozef s Máriou stretli veľa
príbuzných i známych a rozprávali si rozličné novinky... vôbec si nevšimli, že sa im Ježiš
kamsi zatúlal. Až vo chvíli, keď sa rozhodli ísť domov, zistili, že chlapec zmizol.
„Určite je na ceste domov, najskôr s kamarátmi zo susedstva!“ utešoval Jozef Máriu.
No medzi pútnikmi, ktorí sa vracali do Nazareta, Ježiš nebol. Jozef s Máriou naňho
volali, hľadali ho, vypytovali sa, ale chlapca nikto nevidel.
„Možno zostal v meste!“ usúdili nakoniec a vrátili sa do Jeruzalema. Prechádzali uličkami,
prehľadali tržnicu, znovu sa vypytovali ľudí, či chlapca nevideli. Nikto o ňom nič nevedel.
„Len aby mu niekto neublížil!“ nariekala Mária. Veľmi sa o chlapca bála, div si oči
nevyplakala. Nakoniec, ako vždy, keď jej bolo ťažko, pobrala sa s Jozefom do chrámu,





10
poprosiť Boha o pomoc. Len
čo tam vošli, začuli detský
hlások.
„Tu je!“
A naozaj, malý Ježiš sedel
v chráme na zemi a zhováral sa
s učencami. Tí držali v rukách
zvitky s mnohými múdrymi
príbehmi a rozprávali sa
o nich.
Jozef s Máriou zostali
ohromene stáť, keď počuli, ako
sa chlapec pekne vyjadruje, o čom všetkom premýšľa a aký je rozumný. Nekládol iba
otázky, ale sám hovoril učiteľom svoje názory. Všetci žasli: Taký malý chlapec, skromne
oblečený, a taký vzdelaný! Koľko toho vie! Ich múdre debaty však prerušila Mária:
„Ježiš!“ zvolala. „Čo si nám to vykonal? Veľmi sme sa o teba báli! Už tri dni ťa
hľadáme, takmer sme umreli od strachu!“
Vrhla sa k chlapcovi a objala ho.
Ježiš ju pohladil po vlasoch a usmial sa: „Prečo ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že
budem tu, na mieste, ktoré patrí môjmu nebeskému Otcovi?“
„Ty vieš, kto je tvoj ocko?“
spýtala sa prekvapene Mária.
„Pravdaže,“ odvetil Ježiš.
Rozlúčil sa s učencami a vybral
sa s Máriou a Jozefom domov, do
Nazareta. Odvtedy sa už nikdy
nestalo, že by niekam odišiel bez
dovolenia alebo by neposlúchol.
Nechcel znovu vidieť svoju
mamičku, ako je nešťastná a plače!
Pomáhal jej, ako len vedel, pomáhal
pestúnovi aj susedom... a všetci ho
mali radi.





11
Ježiš a diabol
Č as plynul a z malého
chlapca vyrástol mladý statný
muž. Mária sa ani nenazdala
a jej syn mal tridsať rokov!
Dovtedy býval Ježiš
v Nazarete, no potom opustil
svoj kraj a odišiel do Judey, kde
na brehoch rieky Jordán
pôsobil čudný prorok. Bol to
Ján Krstiteľ, ktorý nabádal
ľudí, aby oľutovali svoje zlé skutky. Tí, ktorí tak urobili a boli odhodlaní zmeniť svoj
život a byť verní Božiemu zákonu, mohli sa dať pokrstiť. Tak sa prihlásili k pravému
Bohu a mohli dúfať, že sa dostanú do raja. Krst prebiehal v rieke Jordán. Človek
vstúpil do vody, sklonil hlavu, Ján mu na ňu nalial pár kvapiek vody a modlil sa
pritom k Bohu. Keď dotyčný vyhlásil, že svoje hriechy ľutuje, Ján ho oslovil menom
a sľúbil mu večný život.
„Aj ja by som sa chcel dať pokrstiť!“ povedal Ježiš Jánovi.
„Ty?! Veď ty si nič zlé neurobil!
Práve naopak – ty by si mal pokrstiť
mňa!“ zdráhal sa Ján.
No Ježiš trval na svojom! Chcel sa
priblížiť ľuďom, ktorí sa očistili od
hriechov, zaradiť sa medzi nich. Tak
sa Ján podvolil a pokrstil aj Ježiša.
Keď Ježiš vystúpil z rieky, klesol na
kolená a začal sa modliť. V tej chvíli
sa otvorili nebesá a zaznel akýsi hlas:
„Ty si môj milovaný Syn!“ Bol to hlas
Boha. Na Ježišovo plece sa v tej chvíli
zniesla krásna biela holubica. „Tá





12
holubica, to je Duch Svätý!“ šepkali si ľudia naokolo. A všetci si uvedomili, že ten mladík,
ktorý stojí pred nimi, veru nebude obyčajný človek...
Po krste v rieke Jordán sa Ježiš vybral do púšte. Viedla ho biela holubica. Mal tam
zostať nejaký čas sám a premýšľať o všetkom, čo sa na svete deje – o dobrých aj o zlých
veciach. Ježiš blúdil po púšti štyridsať dní. Myslel si, že v pieskových dunách ho nikto
nenájde, ale mýlil sa. Zlý duch, diabol, je totiž všade. A pokúša aj toho najlepšieho.
„Určite si hladný!“ oslovil diabol Ježiša. „Štyridsať dní si nejedol. No vraj si Boží Syn!
Tak si dokážeš premeniť na chlieb napríklad tamten kameň...“
„Človek nie je živý iba chlebom, potrebuje aj Božie slovo!“ odvetil mu Ježiš.
S týmto mužom si tak ľahko neporadím, pomyslel si diabol. Mám sa vzdať? To nie!
Diabol vyniesol Ježiša do výšky a ukázal mu krásnu krajinu, predložil mu všetko
kráľovstvo sveta ako na dlani: „Vidíš? To všetko môže byť tvoje! Budeš mocný a slávny...
Dám ti všetky pozemské kráľovstvá, ak
sa mi budeš klaňať.“
„Ja sa klaniam len Bohu, môjmu
Otcovi a Pánovi!“ odpovedal mu Ježiš.
Diabol sklamane vykríkol, ale ešte
sa nevzdal: vyniesol Ježiša na vrchol
Jeruzalemského chrámu.
„Hovoril si, že si Boží Syn. Dokáž
mi to! Skoč dolu! Ak je to tak, tvoj otec
ti pošle anjelov, aby ťa zachytili – ani
nohu si o kameň neoškrieš.“
„To neurobím!“ povedal Ježiš.
„Zbytočne nebudem volať o pomoc,
zneužíval by som Pánovu dobrotu.
A tebe nemusím nič dokazovať, kvôli
tomu tu nie som. Zmizni tam, kam
patríš!“
Diabol pochopil, že v tejto chvíli
u Ježiša nepochodí. Odletel do temnôt,
no sľuboval si: „Nevzdám sa. Príde čas,
keď ma Boží Syn vypočuje...“





13
K eď sa Ježiš vrátil z púšte,
začal hľadať priateľov, ktorí by
s ním putovali a pomáhali mu.
Pretože ľudí, ktorí by sa mali
polepšiť, bolo veľmi veľa.
„Niekto by sa s nimi mal
rozprávať o raji a o pekle,“ povedal
Ježiš Bohu. Boh usúdil, že je to
dobrý nápad, a rozhodol sa, že dá
Ježišovi učeníkov. Tí budú chodiť
s ním, budú ľuďom kázať a budú
mať moc vyháňať zlých duchov.
Ježiš si vybral dvanásť poctivých a čestných ľudí. Väčšinou to boli rybári – ako Peter a jeho
brat Ondrej, Filip alebo Jakub Starší a jeho brat Ján. Bol medzi nimi Matúš, ktorý vyberal
dane, a jeho dvojča Tomáš. Patril k nim aj bohatý a vznešený Bartolomej a zradný Judáš,
pokladník. S Ježišom šli aj chudobnejší ľudia: Jakub Mladší, Tadeáš a Šimon. Prvý zo
všetkých bol vybratý Peter. Tomu Ježiš povedal: „Ty si Peter, čo v aramejskom jazyku znamená
skala. Na tej skale postavím spoločnosť veriacich ľudí, cirkev. Tú brány pekla nepremôžu.“
Učeníci, ktorým sa neskôr
hovorilo aj apoštoli, šli s Ježišom
radi, lebo ich učil správne žiť. Verili,
že ľudia by mohli byť dobrí, láskaví,
nemali by kradnúť, ubližovať si...
Dúfali, že im v tom Ježiš
dokáže pomôcť. No že by vedel
robiť zázraky, o tom pochybovali.
Správal sa predsa ako obyčajný
človek! Jedného dňa sa však
presvedčili, že Ježiš je skutočne
Boží Syn a má veľkú moc.
Ježišov prvý zázrak





14
Boli práve v meste Kána, Kána Galilejská, kde sa Ježiš po dlhom čase opäť stretol
s mamičkou.
„Veľmi sa teším, že ťa vidím!“ objala ho Mária. „Zostaneš na dlhšie? Pozvali ma na
svadbu, mohol by si ísť so mnou.“
Svadba v tých časoch bola veľkou udalosťou! Trvala sedem dní. Najprv sa spísala
zmluva, že muž sa bude o svoju ženu dobre starať, potom nasledoval sprievod mestom
a veľká hostina. Na nej si hostia vychutnali nielen jedlo a pitie, ale aj ďalšie radovánky:
spev, tanec, zábavu... Hudba hrala celý týždeň a všetci sa tešili. Okrem iného preto, že
pri tejto príležitosti sa namiesto vody pilo víno. To nesmelo na veľkej slávnosti chýbať,
hovorilo sa o ňom, že rozveseľuje ľudské srdce.
Ježiš Máriino pozvanie prijal. „Pôjdem rád, ale moji učeníci musia ísť tiež!“ povedal.
„Pravdaže, čím viac ľudí, tým je na svadbe veselšie!“ súhlasila Mária. A naozaj, svadba
bola radostná. Jedla bolo neúrekom, ale po pár dňoch začalo dochádzať víno. Mária si to
všimla: „To bude smutný koniec slávnosti! Novomanželov čaká miesto smiechu plač.
Predčasne ukončená svadba je zlým znamením, je to nešťastie na celý život.“
„Aj mne je tých svadobčanov ľúto,“ povedal Ježiš. „No počkaj, ešte neprišla moja chvíľa.“
Keď sa minula posledná kvapka vína, prikázal Ježiš sluhom, aby naplnili kamenné
džbány vodou. Mávol rukou... a stal sa zázrak. Na jeho slovo sa voda premenila na
víno. A ešte aké! Také dobré dosiaľ nikto z hostí nepil. Svadba mohla pokračovať –
a skutočne trvala sedem
dní, ako bolo zvykom.
Všetci boli Ježišovi veľmi
vďační, Mária bola naňho
hrdá. A učeníci? Tí
pochopili, že ich Učiteľ, ako
mu začali hovoriť, má
skutočne zázračnú moc.
„Toto by malo ľudí
presvedčiť, aby v Ježiša
a jeho učenie uverili!“
hovorili si. A to ešte netušili,
že nezostane iba pri jednom
zázraku...





15
Ďalšie zázraky
P o skončení slávnosti sa
Ježiš so svojimi učeníkmi
vybral do Jeruzalema. Blížil sa
pútnický sviatok, pri ktorom
sa v chráme obetovali
barančeky. Ich mäso potom
pútnici spolu s rodinami jedli.
Ježiš sa chcel predovšetkým
pomodliť k Bohu
v Jeruzalemskom chráme. No
keď tam s učeníkmi prišiel, čakalo ho nemilé prekvapenie: na nádvorí chrámu predávali
nielen barančeky, ale kupčilo sa so všetkým možným. Predávali sa tam holuby, dobytok,
vymieňali sa tam peniaze iných krajín.
Ježiš mal miernu povahu, ale to, čo videl, ho veľmi nahnevalo. Také čosi predsa do
chrámu nepatrí! Kňazi to nemali dopustiť, lenže aj oni z toho predaja ťažili...
Teraz musím vziať spravodlivosť do svojich rúk! pomyslel si Ježiš. Rýchlo splietol
z povrázkov bič, oháňal sa ním po ľuďoch a volal: „Z domu môjho Otca nebude nikto robiť
tržnicu!“ S učeníkmi poprevracal stoly, zmenárnikom rozhádzal mince. Tak strašne sa hneval,
že ľudia aj so zvieratami poutekali. Ježiš sa konečne mohol s učeníkmi v pokoji pomodliť.
Z Jeruzalema potom zamierili na ďalšiu púť, prišli ku Genezaretskému jazeru. Bolo
tam veľa ľudí a Ježiš sa rozhodol, že im porozpráva o Božom kráľovstve. Aby ho všetci
dobre počuli, postavil sa na jednu z lodiek. Rozprával o tom, že keď je najhoršie, Boh
vždy pomôže. Vtedy Peter povedal: „Kiežby pomohol aj rybárom! Celú noc boli na vode
a neulovili ani rybičku.“ Aby zástupy ľudí uverili, že Boh skutočne pomáha, povedal Ježiš
Petrovi: „Choď a spusti znova siete!“
Peter a ostatní rybári teda vyplávali doprostred jazera, zhodili siete a v tej chvíli sa
naplnili rybami. Keď loďky doplávali k brehu, vrhol sa Peter pred Ježiša na kolená:
„Ďakujeme! Radšej však odo mňa odstúp, Pane, ja som hriešny človek...“
Ježiš sa zasmial: ,,Nie je to také zlé. Vieš čo? Od dnešného dňa budeš loviť ľudí!
Namiesto rýb, aby sa obrátili k Bohu.“






       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.