načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Jedz a behaj - Scott Jurek; Steve Friedman

Jedz a behaj
-4%
sleva

Elektronická kniha: Jedz a behaj
Autor: ;

New York Times bestseller z bežeckého prostredia,Jedz a behaj, je kniha ultramaratónskej legendy Scotta Jureka plná ľudských príbehov o vytrvalosti a závodení v krajných situáciach ktorá ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: slovensky
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  154 Kč 148
+
-
4,9
bo za nákup

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
elektronická forma tištěná forma

hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6% 90%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Publixing Ltd
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 280
Jazyk: slovensky
ADOBE DRM: bez
EPUB velikost (MB): 7.8
PDF velikost (MB): 5.6
MOBI velikost (MB): 2.3
ISBN: 978-0-9927573-0-4
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

New York Times bestseller z bežeckého prostredia,Jedz a behaj, je kniha ultramaratónskej legendy Scotta Jureka plná ľudských príbehov o vytrvalosti a závodení v krajných situáciach ktorá namotivuje k aktivite úplne každého. Nezáleží, či človek obúva tenisky pri čítaní po prvýkrát, alebo chce skúsiť posunúť hranice svojich možností o kus ďalej.

Autobiografický príbeh človeka, ktorý svojou nezlomnou vôľou a vytrvalosťou dokázal, že elitným športovcom sa môže stať aj ten najmenej fyzicky predisponovaný človek, ak do toho dá všetko. Okrem životných príbehov je navyše plná praktických rád s uplatnením dlhoročných vedeckých poznatkov.

Ako bonus, autor končí každú kapitolu vlastným receptom s použitím len rastlinných zdrojov, ktoré ukazujú, ako pestré, chutné a energeticky hodnotné takéto stravovanie vie byť. Sám je zároveň dôkazom, že to čo o rastlinnej strave tvrdí aj naozaj funguje.

Scott Jurek bol v roku 1999 neznámy bežec, ktorý sa ujal vedenia na stomíľovom závode Western States 100. Nikto neveril, že môže v tak rýchlom tempe preteky dokončiť. On ich vyhral, vytvoril traťový rekord a svoju výhru zopakoval ešte šesťkrát za sebou. Dvakrát vyhral 217 km dlhý Badwater Ultramarathon, vedúci cez Údolie smrti a desiatky ďalších maratónov.

Je ultrabežec a vegán, vyhľadávaný motivačný spíker, fyzioterapeut, tréner a kuchár, hrdina dvoch bestsellerov New York Times - Čtyřhodinové tělo a Born to Run/Zrozeni k běhu, v ktorom sa ako jeden z mála pozvaných bežcov zúčastnil dnes už povestného behu s Indiánmi kmeňa Tarahamuri. Od roku 2010 je držiteľom amerického rekordu v behu na 24 hodín, v ktorom odbehol vyše 266 km.

Zařazeno v kategoriích
Scott Jurek; Steve Friedman - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

JED Z A BEH AJ

Moja neuverite!ná cesta k ultramaratónskej "pi⌫ke

Scott Jurek

v spolupráci so Stevom Friedm anom

Edícia ENDURANCE

2014


Slovak edition © Audiolibrix Ltd, 2014

Translation © Eva M atejová, 2014

Copyright © 2012 Scott Jurek

Published by special arrangement with

Houghton Mi4in H arcourt Publishing C om pany.

Vydal Publixing Ltd v spolupráci s Audiolibrix L td

Lovegrove Barn, W yfold Road, RG4 9HS

Reading, Ve!ká Británia

www.publixing.com

v roku 2014, v edícii ENDURANCE

1. vydanie

Z anglického originálu

EAT AND RUN - My Unlikely Journey to Ultramarathon Greatness

by Scott Jurek with Steve Friedman, prelo?ila E va M atejová.

Produkcia Ivan Sabo a M ichal Ko⌫í.

Jazykové redaktorky M ária Ckovierová a Eva Cef⌫íková.

Tla ⌫ T igris, sp ol. s r. o., Z lín

V"etky práva vyhradené.

Diadna ⌫asE tejto knihy sa nesm ie reprodukovaE ani "íri E v nijakej form e ani

nijak Fmi prostriedkami bez predchádzajúceho písomného súhlasu vydavate!a.

ISBN 978-0-9927573-0-4


z anglického originálu

EAT AND RUN

My Unlikely Journey to Ultramarathon Greatness

by

Scott Jurek

with Steve Friedman


SCOTT JUREK je svetovo uznávanF ultrabe ?ec, ktor F trénuje

a preteká stravujúc sa ako vegán. Je hrdinom dvoch bestsellerov New

York Tim es „Zrodení k behu” a „Ctvorhodinové telo”. Sú⌫asne je

vyh !adávan F motiva ⌫nF spíker, fyzioterapeut, tréner a kuchár.

STEVE FRIEDM AN publikoval v New York Times, Esquire a Qe

Best American Sports Writing. Je autorom knihy „Ostrov pokladov”

a spoluautorom bestselleru „N echránená lopta”.

POZNÁM KA PRE ◆ITATE "A V tejto knihe uvádzam moje vlastné skúsenosti a my"lienky. A hoci dúfam, ?e vás in "piruje k tomu, aby ste ⌫o najviac obohatili seba a svoj ?ivot, chcem , aby ste m ali na pam äti, ?e nie som lekár. Serpajte z nej s vedom ím , ?e táto kniha nie je ur⌫ená ako náhrada za lekárske vy"etrenie, alebo konzultáciu so zdravotníkom . Ani ja, ani vydavate! neberieme ?iadnu zodpovednosE za negatívne následky rozhodnutí, ktoré by boli priam o, ⌫i nepriamo ovplyvnené informáciami obsiahnut Fmi v tejto knihe.

Inak povedané, ak sa rozhodnete be?aE stotridsa EpäE m í ! „Ú dolím sm rti”, robíte tak len na vlastnú zodpovednosE, nech by ste si brali z mojich rád ⌫oko !vek. V ka ?dom prípade budem v duchu s vami na ka?dom va "om odvá ?nom kroku. Mojim rodi⌫om , ktorí m a ako prví nau⌫ili siahnu E si a ? na dno a v" etk Fm t Fm, ktorí ma nau⌫ili nezastaviE sa ani tam .

„Za hranicou extrém nej vyerpanosti a bolesti mô ⇢em e nájs ⌧

mno ⇢stvo $ahkosti a sily, o ktorej sm e ani nesnívali, objavi⌧

zdroje energie, z ktorej sm e e$te ne erpali, preto⇢e sm e nikdy

naozaj neskúsili dosta⌧ sa cez preká⇢ky.”

William Jones



OBSAH

OBSAH ..............................................................................................7

PROLÓG......................................................................................... 10

1 NIEKTO

BADWATER ULTRAM ARATÓN, 2005................................11

2 „NIEKEDY TREBA VECI UROBIV”

PROCTOR, M INNESOTA, 1980..........................................21

3 PRE M OJE VLASTNÉ DOBRO

CPORTOVX D E Y - JA Z E R O C A R IB O U , 1986 ....................29

4 BOLESV PR E B O L Í

K ADOLFOVMU OBCHODU A SPÄV, 1990 ......................37

5 H RDOSV C U K R Á SOV

BEHANIE S DUSTYM , 1992-93...........................................49

6 M ÚDROSV H IPÍK A D A N A

MINNESOTA VOYAGEUR 50, 1994....................................57

7 „NECH AJ BOLESV V Y JS V U CAMI!”

MINNESOTA VOYAGEUR 50, 1995 A 1996.......................67

8 ÚTOK „BIG BIRDS”

ANGELES CREST 100, 1998.................................................75

9 TICH X SN E H , T A JN X SN E H

WESTERN STATES 100, TRÉNING, 1999..........................85

10 NEBEZPESNÁ MELÓDIA

_ALCÍ T R ÉN IN G N A W EST ER N STAT ES 100, 1999........95

11 „M O SÍC?”

WESTERN STATES 100, 1999............................................105

12 SÚBOJ S CH ROBÁKOM

WESTERN STATES 100, 2000 A 2001...............................119 13 O M EDVE_OCH A GAZELÁCH

WESTERN STATES 100, 2002 A 2003................................139

14 H ORÚCA SPÚ CV

BADWATER ULTRAM ARATÓN, 2005..............................147

15 ZASE TÍTO CH LAPÍCI?

COPPER CANYON ULTRAMARATHON, 2006...............159

16 H LAVN X SPR ÁV C A

WESTERN STATES 100, 2006............................................171

17 PRENASLEDOVAN X R XCHLOKOZOU VO WASATCHI

HARDROCK 100, 2007.......................................................183

18 PO STOPÁCH FEIDIPPIDA

SPARTATH LO N, SEPTEM BER 2007.................................195

19 STRATEN X..............................................................................213

20 TAJOM STVÁ TEM NÉH O SARODEJNÍKA

YOSEM ITE VALLEY, 2010..................................................231

21 SPAV K U K O R E YOM

TONTO TRAIL, GRAND CANYON, 2010........................239

EPILÓG

SVETOVX CAMPIONÁT V 24 HOD BEHU, 2010............247

PO _AKOVANIE...........................................................................257

HISTÓRIA ULTRAMARATÓNOV..............................................261

ZOZNAM RECEPTOV.................................................................267

POZNÁM KY................................................................................. 269


PROLÓG

Bol som zakríknuté dieEa s vysok Fm krvn Fm tlakom. Vyrástol som na

vychudnutého pubertiaka, ktorého ostatné deti volali „Sop !o"”. N ebol

som najrFchlej "í alebo najsilnej"í ?iak v "kole, dokonca ani

naj "ikovnej "í. B ol som úplne rovnakF ako v "etci. Bol som taká "edivá

my", tú ?iaci po nie⌫om, ⌫o som ani nevedel pomenovaE. A potom som

nie ⌫o na "iel.

Nejdem vás ohúriE ú?asn Fmi príbehmi o in"pirácii a viere v seba. Nes !úbim vám, ?e ak chcete uskuto⌫niE svoje sny, v"etko, ⌫o potrebujete, je viera. To nie. Uká?em vám ale naozaj konkrétne, ako som úplne pretransform oval seba. A vy to m ô?ete urobi E tie ?. Si u ? ste maratónec alebo víkendovF be ?ec, plavec alebo cyklista, ⌫i ste m ladF alebo star F, ste vo form e, alebo m áte kilá navy"e, m ô ?ete to dokázaE.

Príbeh môjho ?ivota sa vám bude zdaE celkom povedom F. M o ?no nie ka ?dF jeho detail (iba ?e by ste náhodou tie? le?ali tvárou v prachu niekde v Údolí smrti), ale ur ⌫ite vám bude znám a tú?ba po nie ⌫om . Je to príbeh ka?dého, kto niekedy cítil, ?e nevie, kam dalej, alebo sníval o tom , ?e doká?e nie⌫o viac, ?e chce byE nie⌫o viac. Pred pár rokm i som ja takto nevedel, ⌫o dalej so svojím ?ivotom . B olo to na jednom z najni?"ie polo ?enFch a najhorúcej"ích m iest na planéte. Tu za⌫ínam svoj príbeh. Tu sa za⌫ína aj ten vá".

1

NIEKTO

Badwater ultramaratón, 2005

„Najlep $ia cesta von, vedie skrz.”

Robert Frost

Môj mozog horel. Moje telo pálilo. Údolie smrti ma polo?ilo na

lopatky a teraz m a varilo za?iva. Slenovia m ôjho tím u m i vraveli, aby

som vstal, vraj vedia, ?e m ô ?em pokra ⌫ova E, ale ja som ich ledva po⌫ul.

Bol som príli" zaneprázdnen F zvracaním , pozoroval som prúd tekutiny

v kruhu svetla z m ojej ⌫elovky, ako sa vyparuje, takm er hned ako sa

rozprskáva na rozhorú⌫enú zem . Bolo hodinu pred polnocou, "tyridsaE

spa!ujúcich, du"u vy"Eavujúcich stupeov. Toto m ala byE m oja chví!a.

Toto bol ten bod v pretekoch, na ktorom som si vybudoval svoju

kariéru. Tu som oby⌫ajne nachádzal skryté zásoby absolútnej vôle,

ktorá inFm chFbala, objavoval sily, vdaka ktorFm som prekonával

vzdialenosti a rFchlosti, na ktoré iní nem ohli sta⌫iE. A le dnes, pe⌫úc sa

na zemi, jediné, ⌫o som bol schopnF daE si dohrom ady, bola spom ienka

na televíznu reklamu, ktorú som videl ako dieEa. N ajprv je v nej vajce

v nie⌫ich prstoch a zaznie hlas: „Toto je tvoj m ozog”. Potom ruka vajce

rozbije a ako sa "kvarí a praská na horúcej panvici, hlas vraví: „A toto

je tvoj m ozog na drogách.” V idel som ten obraz na sálajúcej no ⌫nej

oblohe. Po⌫ul som hlas bez tela. No myslel som si: „Toto je môj mozog

na Badwateri”.

Práve som zabehol sedemdesiat mí! cez m iesto, kde iní zom reli iba

krá⌫ajúc a mal som e"te "esEdesiatpäE pred sebou. Pripom enul som si,

?e toto je ten bod na trase, kde som m al striasE ka?dého, kto bol dosE

ve!kF blázon na to, aby so m nou dr?al tem po v prvej polovici. Vlastne

som za⌫al tieto preteky so zám erom prelom iE ich rekord, ne"lo m i ani

a? tak o to, aby som ich vyhral. A teraz som nedúfal, ?e ich vôbec

» 11 « dokon ⌫ím .

Existovala jediná odpoved: vstae a be?. Rie"enie akéhoko!vek problému v mojom ?ivote bolo v?dy rovnaké: vytrvaj! M oje p!úca si ?iadajú kyslík a moje svaly mo?no nariekajú v agónii, ale v?dy som vedel, ?e odpoved le?í v mojej mysli. Za?il som , aké to je, ked unavené "!achy priam prosia o odpo⌫inok a telo potrebuje ú!avu.

Bol som v"ak schopnF vydr?aE v behu vdaka m ojej m ysli. N o teraz nie. Kde som urobil chybu?

Beh je to, ⌫o robím . Beh je to, ⌫o m ilujem . Beh je do zna⌫nej miery to, kFm som. V "porte som si na"iel zá!ubu, kariéru, posadnutosE a neomylného, ale neúprosného u⌫ite!a, beh je m ojou odpovedou na akúko!vek vFzvu.

Technicky vzaté som ultramaratónec. SúEa?ím v pretekoch dlh"ích ne? m aratón na "tyridsaEdva kilometrov. Svoju kariéru som si vlastne vytvoril v behu a vo vyhrávaní pretekov dlhFch päEdesiat mí!, naj⌫astej"ie sto a príle?itostne i stotridsaEpäE a stopäEdesiat mí!. V niektorFch som viedol od za⌫iatku do konca, v in Fch som sa dr?al bezpe⌫ne vzadu a? do bodu, v ktorom som m usel zaradiE novú rFchlosE. Tak pre⌫o zvraciam na okraji cesty a nie som schopnF ísE dalej?

Nechajme tak moje úspechy. iudia ma varovali, ?e tieto preteky - tento stotridsaEpäE m í!ovF vFlet cez Ú dolie sm rti - bol príli" dlh F a ?e som nedoprial m ôjm u telu dostatok ⌫asu zotaviE sa z predchádzajúcich pretekov. DrsnF a prestí?ny beh „W estern States 100” som vyhral len pred dvoma tF?deam i. iudia mi vraveli, ?e m ôj jedálni⌫ek - jedol som sedem rokov len rastlinnú stravu - m i nem ô?e sta⌫iE. N ikto v"ak nevyslovil to, ⌫o sa zdalo byE m ojím skuto⌫nFm problémom - ?e som podcenil samotné preteky. Niektoré ultramaratóny sa krútia cez terasovitF nedotknutF les, poved!a !úbeznFch potô⌫ikov, cez lúky divFch kvetov. N iektoré prebiehajú v mrazivej melanchólii jesene, iné v osvie?ujúcom chlade skorej jari.

A potom sú ultramaratóny ako tento, ktorF m a porazil. Jeho celé meno je Badwater Ultramaratón. SúEa?iaci ho volajú „B adw ater 135”

» 12 «


a vä⌫"ina !udí ho pozná ako „najtvrd"ie preteky v behu na svete”.

Ja som v "ak nebral takéto re⌫i príli " vá ?ne. M yslel som si, ?e som u ? be?al Ea?"ie dráhy a ⌫elil om noho rFchlej "ej, tvrd "ej konkurencii. Be?al som v snehu a da?di, vyhral súEa?e vo vzdialenFch kútoch sveta. Ckriabal som sa hore sypkFm kamením, cez kopce vysoké viac ako "tyritisíc m etrov. Preskakoval som po!om balvanov, prebrodil sa !adov Fmi potokmi. Bol som zvyknutF na trasy, na ktorFch i jelene zakopávali a balansovali.

Iste, Badw ater sa vinulo cez Ú dolie sm rti v najhorúcej"om období v roku. D okonca sa povrávalo, ?e ked jeden rok istá obuvnícka jrm a rozdala svoje produkty v"etkFm ú⌫astníkom , podrá?ky sa im údajne roztopili na sálajúcom povrchu.

Ale to bola len historka, nie? A hoci na Badwater pra?ilo a jeho dk?ka bola vä⌫"ia ne? be?né preteky, jeho brutalita mala inF rozm er. B ol som zvyknutF na neprívetivF terén, podnebie a súperov. O statné ultrabehy vedú nie len k úcte, ale priam k strachu. Ale Badwater? Pravdou je, ?e ve!a najuznávanej"ích a ve!mi známych ultrabe?cov ho nikdy nebe?alo. Jasné, D eath Valley - Ú dolie sm rti, to znelo zlovestne, ak nie sm rte!ne, ale medzi ultrabe?cam i príbehy o nebezpe⌫enstve a sm rti nie sú vFnimo⌫né. M y ultrabe?ci m ám e radi historky, ale príli" si ich nepripú"Eam e. N em ô?em e.

Nie?e by som sa nepripravil; pri "tFle m ojej práce sa nedostatok prípravy rovnal sebazni⌫eniu. Zohnal som si priem yselnF postrekova⌫, tak?e som mohol byE obliaty v pravidelnFch intervaloch. M al som "peciálne upravené teplo odrá?ajúce nohavice a "peciálne be?ecké tri⌫ko od Brooks Sports. Nalial som do seba dva litre vody (⌫o je ekvivalent troch cyklistickFch mia") ka?dú hodinu v prvFch "iestich hodinách pretekov. Ale tieto opatrenia mali ochrániE moje telo. Diadny priemyselnF postrekova⌫ nem ohol ochrániE m oju m yse!. A na m ysli ultrabe?ca zále?í viac ne? na hoci⌫om inom . PretekaE v ultrabehu vy?aduje absolútnu sebadôveru zm iernenú silnou pokorou. Aby ste boli "am piónm i, m usíte veriE, ?e m ô?ete zni⌫iE va"ich

» 13 «


súperov. N o m usíte si tie? uvedom i E, ?e vyhra E znam ená úplne

nasadenie. Slabé sústredenie, nedostatok úsilia, jedinF chybn F krok

mô?u vies E k porá ?ke ⌫i k nie ⌫omu hor "iem u. B ol som príli"

sebavedom F? N ebol som dosE pokorn F?

Na za ⌫iatku pretekov, po sedem nástich m í!ach, ked som be?al popri vojakovi nám orníctva, ktorF vypadol, zasalutoval m i, lebo poznal m oju reputáciu. InF be?ec, veterán pú"tnych behov, vypadol asi o tridsaE m í! neskôr, ked zistil, ?e jeho m o⌫ m á farbu tm avej kávy. T ie? poznal m oju povesE. A le tá m i teraz nepom áhala. A ani m oje doteraj"ie sebavedom ie.

Na ⌫ele bol päEdesiatro⌫nF nám ornF kapitán a skokan z útesov Mike Sweeney, ktorého skokanskF tréning zahneal udieranie sa do hlavy. Tesne za ním sa dr?al "tyridsaEosem ro⌫nF Kanadan, nosi⌫ bato?iny, Ferg H aw ke, ktorF rád citoval N ietzscheho.

Novinári be?eckej tla⌫e m a s ob!ubou nazFvali „skuto⌫nF objav”. Ale bol som ním? Nebol som len podvodník?

Ka?dF z nás m á chvíle pochybností. Je !udské pFtaE sa sam ého seba, pre⌫o sme sa ocitli v dajakej situácii a pre⌫o nám ?ivot kladie do cesty preká?ky. Len najvä⌫"í svätci alebo blázni spom edzi nás vítajú ka?dú bolesE ako vFzvu a vním ajú stratu, alebo ne"Eastie ako po?ehnanie. Nie⌫o o tom viem. Vybral som si "port plnF dlhFch hodín agónie. Patrím k malej rôznorodej komunite mu?ov a ?ien, m edzi ktorFmi postavenie závisí na jedinej schopnosti - ⌫o najviac zniesE. H alucinácie a zvracanie sú pre mea a mojich spolube?cov ako trenírky od trávy pre futbalistov piatej ligy. O dreniny, ⌫ierne nechty a dehydratácia sú len prijímacím ceremoniálom pre tFch z nás, ⌫o behávajú päEdesiat a sto mí! a viac. M aratón je pokojnF úvod, kde m áte ⌫as prem F"!aE a rie"iE trasu. U ltrabe?ci m ajú ⌫asto také ve!ké p!uzgiere, ?e si m usia odtrhnúE nechty na nohách, aby uvolnili bolesE. Jeden ultrabe?ec si dal opera⌫ne odstrániE nechty, len aby sa vyhol neskor"ím nepríjem nostiam . K n⌫om sa u? ani nevenuje pozornosE. K Fm nemáte husiu ko?u na celom tele a nestoja vám vlasy dupkom, nedaleké blesky vním ate len ako dajakú scenériu. V F"ková choroba je taká ⌫astá ako potenie a vyvoláva asi také isté obavy (napriek tom u , ?e sa vie o smrti be?ca na aneuryzm u,

» 14 «


vydutinu m ozgovej cievy, v Colorádskych pretekoch). Niekto bolesE

ignoruje, prijím a, alebo sú takí, ⌫o ju lie ⌫ia ibuprofenom , to v"ak b Fva

riskantné. Pri zvF"enom potení m ô?e príli " ve !a ibuprofenu spôsobiE

zlyhanie obli⌫iek. M ô ?ete skon ⌫iE sm rte !ne bled F a ak m áte "Eastie

poletíte helikoptérou do najbli?"ej nem ocnice. Ale ako vraví m ôj

kam arát z ultram aratónu a lekár: „N ie ka?dá boles E je dôle ?itá.”

Ultramaratónci vyrá?ajú pri v Fchode slnka, pokra⌫ujú, ked slnko zapadá a vychádza m esiac, a druhF dee sa to opakuje znova. N iekedy padáme od únavy a prehFba nás od bolesti, kFm inokedy plávame, akoby bez nám ahy skalnatFmi chodníkmi a zvládam e "plhanie do tisícoviek poháeaní neznám ou silou. Be?ím e s doudieran Fmi kosEam i a o"kretou ko?ou. Je to jednoduchá, ale náro⌫ná metóda: Be? a? dovtedy, kFm u? nem ô?e" ísE dalej. A potom pokra⌫uj. Nájdi novF zdroj energie a vôle a be? e"te rFchlej"ie ne? predtFm. Aj v inFch "portoch existujú bezpe⌫nostné opatrenia, ale pri ultramaratónoch sú ich samozrejmou sú⌫asEou opatrenia predchádzajúce mo?nosti úmrtia. Vä⌫"ina ultrabehov je posiata stanicam i s pom ocou, kde sú be?ci zaregistrovaní, ak treba je im skontrolovaná hm otnosE a majú k dispozícii oddych v tieni, ob⌫erstvenie a zdravotnícke o"etrenie. Be?ci pri pretekoch ⌫asto vyu?ívajú aj takzvan Fch vodi ov, ktorí m ô?u ísE s be?com , pom ôcE m u nestratiE sa, no nesm ú nosiE jedlo ani vodu.

Ultrabe?ci m ô?u maE vo vä⌫"ine prípadov aj podporn F tím , ktorF zabezpe⌫uje prípravu jedla, vodu, aktuálne správy z pretekov a uisEuje ich, ?e naozaj m ô?u ísE dalej, aj vtedy, ked sú si istí, ?e u? skolabujú.

Takmer v"etky ultrabehy sa be?ia súvisle, to znam ená, ?e neexistuje bod, v ktorom sa hodiny zastavia a v"etci si dajú prestávku na tanier dobrého jedla a zaslú?enF oddych, tak ako to b Fva na Tour de France. To je sú⌫asEou vFzvy a príEa?livosti tohto behu. Pokra⌫ujete v situáciách, v ktorFch sa vä⌫"ina !udí zastavuje, be?íte dalej, aj ked iní oddychujú.

Toto bol teraz môj problém - v?dy to boli iní, ⌫o sa zastavovali, aby

» 15 «


si odd Fchli. Ale teraz som to bol ja.

Môj kamarát a ⌫len tím u R ick m i vravel, ?e to doká ?em . M Flil sa. So som urobil zle? Nemal som dobrF tréning alebo m i chFbala regenerácia? Bolo to zle naplánovan Fmi termínmi pretekov? Mo?no som nebol pripraven F mentálne. Bolo to stravou? Alebo som jednoducho príli" prem F"! al?

Na ultramaratónoch máte kopu ⌫asu prem F"! aE, teda ak práve nedávate pozor na pumy, nevyhFbate sa strm Fm prepadliskám alebo nezdravíte "keriace sa skaly a mrmlajúce stromy (⌫o va"a myse! sam ozrejm e odm ieta prijaE ako ⌫istú fantazm agóriu). K ed sa zastavíte, alebo to dokonca vzdáte, m áte e"te viac ⌫asu na uva?ovanie. M o?no som potreboval tento ⌫as na zastavenie. M o?no som mal le?aE na chrbte niekde v pú"ti a pFtaE sa sám seba, pre⌫o be?ím cez túto vyh eu. Pre⌫o sa dobrovo!ne vystavujem tomuto mu⌫eniu?

Za⌫al som behávaE z dôvodov, ktorFm len teraz za⌫ínam rozum ieE. Ako dieEa som behával v lese a okolo domu len tak pre zábavu. Ako teenager som chcel m aE vy"portované telo. Neskôr som behával, aby som na"iel psychickú vyrovnanosE. B ehával som , preto ?e som sa nau⌫il, ?e ak nie⌫o za⌫nete, tak to nesmiete vzdaE. V ?ivote, tak ako pri ultramaratóne, musíte neustále napredovaE. N apokon som behával preto, ?e sa zo m ea stal be?ec a tento "port mi priná"al fyzické pote"enie a odpútal m oju m yse! od chorôb, dlhov a ka?dodennFch starostí. Behával som , lebo som za⌫al m aE rád ostatnFch be?cov. Behával som, preto?e som miloval vFzvy a preto?e neexistuje lep"í pocit, ako dobehnúE do cie!a, alebo dokon⌫iE ve!mi náro⌫nF tréningovF beh. Okrem iného, ako skúsenF be?ec, m ô?em radiE ostatn Fm, ?e stojí za to ?iE zdravo, cvi⌫iE si telo ka?dF dee, vedieE zvládaE problém y, jesE s rozum om a ?e to, na ⌫om zále?í, nie je, kde ?ijem e a ko!ko zarobím e, ale ako ?ijem e. Behávam, preto?e zdolávanie preká?ok v ultramaratóne mi pripomína prekonávanie Ea?kostí v ?ivote. V ed prekonávanie Ea?kostí je ?ivot sám . Mô?em to jednoducho vzdaE a nebyE pritom posero?

» 16 «


„U ? si to dokázal predtFm,” povedal Rick.

„D oká ?e" to aj teraz.”

Oceeoval som jeho optim izm us a zárovee ⌫isté bláznovstvo. Pri inej príle?itosti, v inú letnú noc, pri inFch pretekoch, bol by som h!adel v nemom ú?ase na trblietajúce sa hviezdy na zam atovo ⌫iernej oblohe. Bol by som oto⌫il hlavu, aby som zazrel zasne?ené hory Sierra Nevady ako mrzutFch strá?cov za hranicou nekone⌫nej pú"te a videl nie nepríjemnú porá?ku, ale m ajestátnosE. O brátil by som sa k tm avej neprívetivej horskej mase, pokia! by som v nej neuvidel privítanie.

„M ôj ?alúdok” zastenal som , „m ôj ?alúdok.”

Nieko!ko ⌫lenov m ôjho tím u navrhlo, nech sa doplazím do chladiaceho boxu ve!kosti rakvy naplneného !adom , ktorF vyvliekli na cestu, aby m i m ohli zní?iE teplotu tela. A le to som u ? skúsil. R ick m i povedal, ?e sa budem cítiE lep "ie, ak dám nohy do vzduchu. R ad "ej to mám urobiE dalej od cesty, aby m a iné tím y nevideli. Takéto správy by mohli povzbudiE ich be?cov. N edo"lo m u, ?e ostatní be?ci nepotrebovali povzbudenie? Ten chlapík so skvelou povesEou sa u? nemohol pohnúE.

Le?aE bez pohybu bolo vlastne celkom príjem né. N ebolo to vôbec a? také zahanbujúce, ako som si m yslel. M ohol som uva?ovaE nad svojou povF"enosEou.

Keby toto celé bolo vo jlm e, zavrel by som o ⌫i a po⌫ul vzdialenF pri"krtenF hlas svojej nevládnej m atky, ako m i vraví, ?e m ô?em robiE v ?ivote ⌫oko!vek chcem , a ja by som sa za⌫ervenal od hanby. Potom by som po⌫ul autoritatívny hlas svojho otca: „Niekedy treba veci urobi⌧!” Zdvihol by som sa na lakte a predstavil si v"etky decká zo "koly, ⌫o ma volali Sop!o". Z liali by sa dohrom ady so v"etkFmi tFmi pochybova⌫mi, ktorí m i neverili v za⌫iatkoch m ojej kariéry a roz"irovali, ?e sa ma netreba báE, ?e som len chlapík z ní?in. V tom to jlm e by som sa napokon zdvihol na kolená a spom enul si, kto vlastne som - som be?ec! Pozbieral by som sa, vzpriamil, za⌫al krá⌫aE, vk kzol by som do hlbokej pú"tnej noci doháeajúc tFch dvoch veteránov tak, ako doháea vlk m y",

» 17 «


ktorá to u ? m á spo ⌫ítané.

Skúsil som e"te nie ⌫o vyzvraca E, ale bolo to u? iba napínanie, ktoré bolo neznesite!ne bolestivé s ka?dF m stiahnutím ?alúdka.

Môj tím a blízki priatelia m i vraveli, aby som zavrel o⌫i a oddychoval. Namiesto toho som civel na hviezdy. Celá pú "E a v"etci okolo zmizli. Strata periférneho videnia bola jednFm z prejavov dehydratácie a straty vedom ia. Prichádzalo to na m ea? Bolo to akoby som pozeral cez tunel v malom kruhu nekone⌫nej blikajúcej oblohy.

Vraveli mi aby som si dával malé dú"ky vody, ale nemohol som . Be?alo m i hlavou: „Tak toto sa nepodarí.” A potom som za⌫ul nejakF zvuk, bol to m ôj vlastnF hlas prezrádzajúci m oje m y"lienky: „Tak toto sa nepodarí”.

Hviezdam to bolo jedno. Toto je jedna z príjemnFch stránok behu ultramaratónu: tá absolútna a upokojujúca !ahostajnosE krajiny a oblohy. No tak som urobil chybu. Nebola to najhor"ia vec na svete; súhvezdia si o m ne ne"u"kali. M o?no práve toto bude lekcia pre moju pokoru. M o?no vypadnúE a byE porazenF bude znam enaE, ?e znovu získam chuE. M o ?no skrátiE si preteky je vlastne dobrá vec. Len keby som tomu mohol naozaj veriE. M al som po⌫úvaE trénerov a lekárov, ked m i vraveli, ?e atléti potrebujú dostaE do tela ?ivo ⌫í"ne bielkoviny? Alebo som mal menej trénovaE? Pova?oval som sa za neporazite!ného. Zatvoril som o⌫i.

Vzdelávali ma reho!né sestry a vychovala m a m atka, ktorá verila, ?e svätená voda z Lúrd ju postaví z vozíka. A teraz som sa nem ohol na nohy postaviE ja.

Nebol som v?dy najrFchlej"í be?ec, ale pova?oval som sa za najvytrvalej"ieho.

Mo?no práve prijatie vlastnFch hraníc bolo to najEa?"ie zo v"etkého. So ak zostaE tu vlastne nie je prejav slabosti ale sily?

Alebo som mal prijaE svoje lim ity, prestaE byE be?com a za⌫aE byE nie⌫ím in Fm. Ale ⌫ím ? A ak som nebol be?com , kFm som vlastne bol? Znova som sa pozrel na hviezdy. Nemali na tieto moje úvahy ?iadny

» 18 «


názor. A vtom sa z pú"te ozval starF znám y hlas.

„N echce " snád vyhraE tieto posraté preteky tak, ?e tu bude" le?aE na zem i v prachu?! Tak podme Jurko, vstávaj doriti!”

Bol to môj starF priate! D usty. M usel som sa usm iaE. Takm er v?dy ma vedel povzbudiE a rozosm iaE, aj ked sa u? v"etci okolo neho poddávali.

„Tak u? doriti vstae!” kri⌫al D usty, ale ja som nem ohol. N echcel som .

„Sweeney tam niekde skapína a ty toho tFpka dorazí"! Pôjdem e po eom spolu!” Pozrel som na neho. So nevidel, ?e ja u? nedorazím nikoho? Supol si, zohol sa tak, aby na"e tváre boli len na centim etre od seba. Pozeral sa m i do o⌫í.

„C hce" nie⌫o dokázaE Jurko? C hce" nie⌫o dokázaE?”

» RY,OVÉ GULE (ONGIRI) PrvF krát som videl tieto do m orskFch rias zabalené gule, ked som sa opFtal japonského spolube?ca, aby m i ukázal, ⌫o má v batohu. Som rád, ?e som bol zvedavF, lebo ry?a je skvelé jedlo na zní?enie teploty tela, zvlá"E v horúcom podnebí aké je v Údolí Smrti. Je plná sacharidov, nie je ve!mi sladká, je mäkká a !ahko strávite!ná. Gule sú vFbornFm zdrojom elektrolytov

i

a soli (tú dodávajú riasy). Boli v?dy v Japonsku

ob!úbenFm rFchlym jedlom na cestu. D nes ich m ô?ete nájsE

v potravinách po celej Ázii. Vo variante bez sóje, nahradte pastu m iso

nakladanFm zázvorom alebo slivkami umebo"i

ii

.

2 $álky ry ⇢e su $i

4 $álky vody

2 ajové ly ⇢iky pasty miso

iii

3 a ⇢ 4 plátky m orskej riasy nori Uvarte ry?u vo vode na sporáku alebo v ry?ovare. O dlo?te nabok vychladnúE. N aplete vodou m alú m isku a namo⌫te si prsty, aby sa na

» 19 «


ne ry ?a pri práci nelepila. Pom ocou rúk vyform ujte zo "tvr E "álky ry ?e

trojuholník. N atrite "tvr E ly ?i⌫ky pasty m iso rovnom erne na jednu

stranu trojuholníka. Pokryte dal"ou "tvrE "álkou ry?e. Znova

doformujte trojuholník tak, aby bola pasta miso celá pokrytá ry?ou.

Prelo?te plátok m orskej riasy nori napoly a pretrhnite na dve ⌫asti. D o

jednej polovice zaba!te ry?u tak, aby ju riasy celkom pokryli. Opakujte

postup so zvy"nou ry?ou, riasam i a pastou.

Ongiri mávajú rôzne tvary, mô?ete ich nechaE v kôpkach, alebo

vyform ovaE gule.

» 20 «


2

„NIEKED Y TREBA VECI URO BI2”

Proctor, M innesota, 1980

„Jedin 1 pravdiv 1 príbeh je ten, ktor1m sa to v $etko za ína.”

Israel N ebeker, skupina Blind Pilot

Sedel som na stoli⌫ke v na"ej kuchyni. M am a m i zverila drevenú

vare "ku a nakázala mi, aby som mie"al, ale cesto bolo príli" husté.

Povedala, aby som pou?íval obe ruky, ale ja som stále cestom ani

nepohol. Zrazu varecha za⌫ala m ie "aE a u? to "lo. To m i m am a chytila

ruky. Robili sm e ?lté "pirály z masla a cukru a ja som predstieral, ?e to

v"etko robím sám . Toto je jedna z m ojich prvFch spom ienok z detstva.

Myslel som si, ?e m oja m am a bola slávna. Pracovala pre jrm u Little Microwave a ukazovala ?enám , ako urobiE ⌫okoládovF kolá⌫ alebo opra?iE slaninu v mikrovlnke - v tom to novom vynáleze. M innesotská potravinárska komora ju oslovila, aby porozprávala v rádiu nie⌫o o vajciach a to jej otvorilo cestu k televíznej reklam e a neskôr k jej vlastnej relácii o varení.

Jej m otto, ktorém u dodnes verím , bolo: „N em usíte byE kuchárom na to, aby ste navarili skvelé jedlo.” Sama doma pripravovala brav⌫ové, piekla kura, restovala steaky a robila zem iakové pyré pre celú rodinu. V mojich spomienkach na detstvo je kolá⌫ chladnúci na okenici a vôea cesta a ovocia vkrádajúca sa do kuchyne, zaha!ujúca m ea a mamu do voeavého objatia.

Nepamätám si, ?e by vtedy niekto rozprával o prvotnom spojení s jedlom , alebo o tom , ?e nás vlastnoru⌫ne vypestovaná zelenina spája so zem ou, kde ?ijem e, a s jej !udmi. Nikto nerozprával o tom, ?e chytiE pstruha, umyE ho, opiecE a spolo⌫ne zjesE bolo akousi rodinnou sviatosEou. A predsa m oja m am a v?dy trvala na tom, aby sme spolu sedeli pri obede celú hodinu. K ed ju niekto chválil za to, ?e pe⌫ie

» 21 «


kolá ⌫e z vlastn Fch receptov, nam iesto z pripravenFch zm esí, m yslela si,

?e je blázon. Bez toho, aby som si to uvedom oval, u⌫il som sa ve!a o

jedle a jeho prepojení s láskou. K ed sm e s m am ou spolu varili,

rozprávala m i príbehy z ⌫ias, ked bola na vysokej. Verila, ?e raz aj ja

pôjdem "tudovaE.

Ked nebol otec dom a, povedala, aby som si vzal bejzbalovú pálku, vzala m a za dom do záhrady a tam m i zospodu nahadzovala. Povedala mi, ?e je na m ea hrdá na to, ako pom áham okolo dom u a ?e si nem ám otcovu mrzutosE ve!mi pripú"EaE, vraj má len ve!a starostí. M ôj otec nebol jedinF, kto udr?oval disciplínu v na"ej rodine. Ked som neposlúchal, m am a m a zbila tou istou varechou, ktorou sm e predtFm spolu mie"ali cesto. O na bola tá, ktorá m i obm edzila pozeranie televízie na päE hodín tF?denne. Ked som chcel pozeraE futbal, dala m i vybraE, bu d prvú, alebo druhú polovicu zápasu. V ?dy som si vybral druhú.

Nepamätám si, kedy jej prvF raz vypadol z rúk hrn ⌫ek. M al som asi deväE rokov. Po ⌫ase bolo jednoduch"ie si pam ätaE, kedy jej nie⌫o z rúk nevypadlo. Nô? sa triasol v jej kedysi tak Fch pevnFch prstoch. N iekedy sa strhla v kn⌫i stojac pri kuchynskej linke. K ed zbadala, ?e som to videl, len na m ea ?murkla a usmiala sa.

A tu je dal"ia spom ienka: M al som "esE rokov, ukladal som vonku drevo, ked pri nás zrazu zastalo auto. Vedel som , ?e to boli susedia. BFvali sm e na konci slepej ulice, na kraji lesa, päE m í! od m esta Proctor v Minnesote, ⌫o bolo e"te asi stopäEdesiat mí! od M ineapolisu. Poznal som v"etky autá na na"ej ulici, vedel som , kto "oféruje a aké decká asi sedia na zadn Fch sedadlách a bijú sa. Toto auto patrilo môjmu kam arátovi z Proctoru. Jeho m am a ho k nám priviezla, aby sm e sa pohrali. Skríkol som a rozbehol sa naproti autu, ale prísny hlas m a zastavil.

„M ô?e" sa hraE, a? ked dokon ⌫í" drevo. A ko sa tak na to pozerám , má" e"te dobré dve hodiny práce!”

Bol to otec. Vedel som, ?e nem á zmysel sa hádaE. Tak som len po"u"kal kam arátovi, ⌫o sa deje a on to povedal jeho m ame. Vrhla na

» 22 «


mea udivenF poh!ad, potom na otca, a odi"li. V rátil som sa späE k

drevu.

Ked som m al dom áce práce hotové, tak m a otec ob⌫as brával na prechádzku do lesa. Raz, ked som m al asi sedem a mama oddychovala (oddychovala v tFch deoch stále viac a viac), boli sm e s otcom v lese a on vzal do ruky hrudu zeme a rozm rvil ju v prstoch. Rozprával, ?e jedného d ea dvaja z najmúdrej"ích vedcov na svete krá⌫ali lesom , mo?no takFm istFm, ako bol tento ná" v Minnesote, ked zrazu spom edzi strom ov vykro⌫il sám B oh. A B oh povedal:

„Po⌫ujte, ked ste vy takí ve!mi múdri, viete urobiE hlinu z ni⌫oho, ako to viem ja?”

Spom ínam si, ako sa otec usm ieval, ked m i rozprával tento príbeh, ale bol to akFsi sm utnF úsm ev. M yslím , ?e sa m i sna?il povedaE, ?e akoko!vek prem F"!am e alebo tvrdo pracujem e, isté veci v ?ivote ostanú nevysvetlite!né a my to jednoducho musíme prijaE. Ked som m al osem rokov, prechádzky s otcom sa stali ⌫oraz zriedkavej"ie. V e!a som pomáhal okolo domu. Trhal som burinu a zbieral kam ene vo ve!kej záhrade za domom , ukladal som drevo, pomáhal v kuchyni a dbal na to, aby mala moja päEro⌫ná sestra Angela desiatu, alebo som dával pozor, aby môj trojro⌫nF brat George nevystrájal. Ked som m al desaE, vedel som sám pripraviE pe⌫ené hovädzie. Ked som sa sEa?oval, ?e u? nechcem zbieraE kam ene alebo ukladaE drevo a ?e sa chcem hraE, m ôj otec zavr⌫al:

„N iekedy treba veci urobiE!”

Po ⌫ase som sa prestal sEa?ovaE.

Zmiereoval svoju tvrdú vFchovu súcitom a zm yslom pre hum or. Ob⌫as sm e sa stavili, ko!ko dreva vyvle⌫iem do drevárne za desaE minút, alebo ko!ko kam eeov vyzbieram za takF istF ⌫as. Vtedy som si to neuvedom oval, ale otec m a tFmto u⌫il, ?e súEa?enie m ô?e aj nudnú úlohu premeniE na nie⌫o vzru"ujúce a ?e úspe"ne dokon⌫ená práca, hoci obtia?na, ma mô?e prekvapujúco naplniE pocitom "Eastia.

Mal som desaE rokov, ked m i otec kúpil pu"ku kalibru 22 s

» 23 «


vyle "tenou pa ?bou z orechového dreva a sud z le "tenej ocele. Povedal

mi, aby som zabil ka?dé zviera, ktoré som zranil, odral ho z ko?e,

vypitval a v?dy zjedol, ⌫o prinesiem domov. Vedel som u?, ako o ⌫isti E

pstruha.

Bol som aj "ikovn F zbera ⌫ ⌫u⌫ oriedok. Kto v na"ej rodine dosiahol

vek "esE rokov, m usel prejsE ak Fmsi inicia ⌫nF m rituálom. ÍsE s babi ⌫kou

Jurekovou na jahody a ⌫u⌫ oriedky. M oji star"í bratanci a sesternice m i

rozprávali príbehy o tom to ve!kom dobrodru?stve a ja som sa u?

nemohol do⌫kaE. Zabudli m i v"ak povedaE o m ra ⌫nách komárov, o

sm rad !avFch ba ?inách, páliacom slnku a o rebríku, z ktorého som

spadol. Ve!mi som plakal a chcel som ísE dom ov, ale nestalo sa tak.

Babi ⌫ka Jureková vychovala m ôjho otca. Ked ste s eou "li zbieraE lesné

plody, trvalo to hodiny. A ked ste sa vydali na ryba⌫ku s dedom

Jurekom a za⌫ali sa nudiE, sm ola. M useli ste jednoducho ostaE, a? k Fm

ste nie⌫o nechytili. Nau⌫il som sa trpezlivosti, ked som m usel robiE

tieto zdkhavé ⌫innosti, ale ⌫o je najdôle?itej"ie, nau ⌫il som sa nájsE radosE v monotónnej a fyzicky náro⌫nej práci.

Sam ozrejm e, nie v?dy som mal trpezlivosE, alebo m al z toho

pote"enie. Bol som dieEa. Ale toto boli chvíle, ked som dokázal vydr?aE.

Pre⌫o? Niekedy treba veci urobi⌧!

Môj otec mal vtedy dve zamestnania - cez dee pracoval ako

in "talatér potrubí a v noci ako údr?bár v miestnej nemocnici. V"im ol

som si, ?e kupóny, ktoré m am a pou?ívala pri nákupoch, boli vlastne

pouká?ky na jedlo, ?e sm e dostávali od "tátu syr a ?e bol otec ⌫asto na konci s peniazm i. Ked sa nám pokazila televízia, nevym enili sm e ju celF

rok. M ali sm e dve autá, ale jedno zvä⌫"a nefungovalo vôbec a niekedy obe. M am a bFvala ⌫oraz ⌫astej"ie unavená a na"a záhrada za dom om sa zm en"ovala. Zvä⌫"oval sa v"ak zoznam na"ich povinností, papier s úlohami pre m ea, brata a sestru, ktorF dal otec na chladni⌫ku. Bol som si istF, ?e nikto z m ojich kam arátov nem usí trhaE burinu a kosiE trávu, ked je tridsaEdva stupeov a vlhko a ?e nem usia EahaE a ukladaE drevo dve hodiny pred tFm, ne? sa idú hraE.

Mama mi prestala za domom nahadzovaE a ja som sa nau ⌫il nep FtaE

» 24 «


sa na to. Sím hor "ie bolo m am e, tFm viac som musel pomáhaE. A ⌫ím

viac som m usel pom áhaE, t Fm viac som sa sám seba pFtal, pre ⌫o je to

tak. Pre ⌫o je mama chorá? Kedy jej bude lep"ie? Pre ⌫o nem ô ?e by E otec

aspoe trochu m enej zlostnF? Pre⌫o ma zdravotná sestra v "kole pri

kontrole v"í v?dy nechala stáE bokom , aby m a prezrela e"te raz? Preto?e

sm e boli z vidieka? A lebo si m yslela, ?e sm e chudáci?

Veci sa zhor"ili, ked som bol asi v tretej triede. B ol horúci letn F minnesotskF dee. O tec skon ⌫il "ichtu a i"li m a s m am ou pozrieE na bejzbalovF zápas. B ol som v !avom poli a práve som chytil loptu. Hodil som ju do vnútorného po!a a vtedy som si v"im ol, ako pri"lo na"e staré auto a vystúpil z neho otec. D vere spolujazdca sa otvorili tie? a vy"la mama, ale nie⌫o sa mi nezdalo v poriadku. V"etko sa dialo akoby v spom alenom jlm e. V tom som ju zbadal, ako padá a môj otec jej pribehol pomôcE. Podopieral ju asi sto m etrov k tribúnam a ja som sledoval ka?dF ich pom alF krok. Zm e"kal som dvoch pálkárov a po konci sm eny som e"te stále stál a nemohol z nich spustiE o ⌫i.

Zoznam domácich úloh sa zvä⌫"oval. Vedeli sm e, ?e m am a je chorá, a pozorovali sme, ?e ⌫oraz viac oddychuje. Jedného dea, ked som bol asi "iestak, otec nám povedal, ?e mama musí nav"tíviE odborného lekára. M o ?no dokonca spomenul slovo „skleróza multiplex

iv

”, ale aj

keby, boli to pre m ea iba slová. Nezm enili ni⌫ z toho, kFm pre mea

mama bola, alebo ⌫o sa s eou dialo. Ked nad tFm tak premF"!am , znelo

mi to vtedy asi ako „multi...⌫o?” M am a z ⌫asu na ⌫as ostávala na lie⌫ení

v Mineapolise a otec nám vravieval, ?e v?dy je e"te nádej.

Raz sa u nás objavil fyzioterapeut, aby mame pomohol s cvikmi. Bolo to akési potvrdenie, ?e sa tak skoro nevylie⌫i a jej stav sa nezm ení. Odvtedy u? k nám ?iadny terapeut nepri"iel.

Varieval som u? vtedy sekanú so zem iakm i a rúbal drevo predtFm, ne? som ho m al naukladaE. Pripravoval som sestre a bratovi obedy a pomáhal mame pohybovaE sa po dom e. N iekedy som jej pom áhal aj s cvikm i, ktoré m i ukázal fyzioterapeut.

Ve!mi rád by som povedal nie⌫o iné, nie⌫o v tom zm ysle, ?e som bol vda⌫nF za to, ?e jej m ô?em poslú?iE, ?e som si vá?il príle?itosti

» 25 «


pomôc E ?ene, ktorá m a !úbila, ale pravdou je, ?e som nenávidel dom áce

práce. Nenávidel som to, ⌫o sa s mamou dialo. Nikto z nás v"ak o tom

nemohol povedaE ani slovo, kvôli otcovi, ktorF slú ?il v námorníctve

a veril vo vojenskú disciplínu. Teraz v"ak viem , ?e bol sám vo ve!kom

strese. Nep 1taj sa pre o. N iekedy treba veci urobi⌧. A tak sm e m oja sestra,

brat a hlavne ja ?ili v podstate stále v strachu. R az ked som strávil

hodinu ukladaním dreva, pri"iel otec, povedal, ?e kopa vyzerá

neporiadne a celú ju zhodil. M usel som za⌫aE odznova.

Za⌫al som viac a viac ⌫asu tráviE v lesoch. Z o zbytkov dreva, ⌫o ostalo otcovi z jeho práce, som si staval chodníky a cesti⌫ky ku skrytFm hradbám zo stromov.

Ked len som m al príle?itosE, vy"iel som si so svojou pu "kou, alebo som sa vybral na ryby. Vä⌫"inou som "iel s prázdnym i rukam i, len sám , prechádzal som sa zelenFm porastom, a? kFm som nepoznal ka?dF meter lesa ako svoju dlae.

Nemyslím si, ?e to m oji rodi⌫ia robili vedom e, ja som to vtedy iste netu"il, ale u ⌫ili m a ako byE atlétom . K ed som naozaj za⌫al behávaE, u ? som poznal, ⌫o znam ená trpieE.

NA ZA ◆IATK U BehaE efektívne si vy?aduje dobrú techniku, a be?aE efektívne sto m í! si vy?aduje vFbornú techniku. SkvelF paradox v "portovom behu je ale to, ?e na to, aby ste za⌫ali, nepotrebujete ?iadnu techniku. V ôbec ?iadnu. Ked chcete za⌫aE behávaE, jednoducho vybehnite na cestu, do lesa, alebo na chodník ⌫i ulicu a be?te.

Be?te päEdesiat metrov, ak iba to!ko zvládnete. Na druhF dee skúste ísE dalej. Táto jednoduchá aktivita vo vás znovu prebudí radosE a in"tinktívne pote"enie z pohybu. Budete m aE pocit, akoby ste sa hrali, a tak by to m alo byE.

Spo⌫iatku sa netrápte rFchlosEou ⌫i vzdialenosEou. Práve naopak, chodte pom aly. To znam ená tak päEdesiat a? sedem desiat percent vá"ho

» 26 «


maximálneho vFkonu. Najlep"ie to odhadnete tak, ?e budete be?aE s

priate !om a po⌫as toho sa s ním rozprávaE. Ak nem ô?ete rozprávaE,

be?íte príli " rFchlo a namáhavo. Kombinujte beh s krá⌫aním . N ebojte

sa ís E do kopcov. Po nejakom ⌫ase si predk?te vzdialenosE. D lhF

a pomalF beh posilní va"e srdce a p!úca, zlep"í cirkuláciu krvi, zvF"i

metabolizmus a zefektívni svalstvo.

» MINNESOTSKÉ ZEMIAKOVÉ PYRÉ Ako dieEa som pil pohár m lieka pri ka?dom jedle a vedel som si nalo?iE na tanier vä⌫"iu kopu zem iakového pyré ne? ktoko !vek z na"ej rodiny. Stále m ám pyré rád, ale teraz pou?ívam dom áce ry?ové m lieko. Je také husté a krém ové ako tá vec z kravy, om noho lacnej"ie a neprodukuje ?iadny plastovF odpad. N epoznám lep "ie jedlo na pochutenie si.

5 - 6 erven 1ch alebo obyajn 1ch zem iakov

1 hrn ek ry ⇢ového m lieka (vi: recept ni ⇢$ie)

2 ly ⇢ice olivového oleja

< ajovej ly ⇢iky morskej soli

< ajovej ly ⇢iky mletého ierneho korenia

mletá ervená paprika (pod$a chuti) Umyte zemiaky, o"úpte alebo nechajte v "upke, dajte do hrnca a zalejte takFm mno?stvom vody, aby boli ponorené pár centim etrov pod hladinou. Privedte do varu, zakryte, nechajte vrieE, Potom zní?te teplotu a nechajte variE e"te asi 20 a? 25 m inút. Si sú zem iaky uvarené, uvidíte tak, ?e sa do nich dá !ahko zapichnúE vidli⌫ka. Zemiaky scedte a rozm ixujte ru⌫nFm mixérom. Pridajte zvy"né ingrediencie a e"te raz prem ie"ajte, a? kFm nedosiahnete hladkú, nadFchanú konzistenciu. O chuEte jednou ⌫i dvom a "tipkam i soli a korenia a pod!a chuti paprikou.

» 27 «


» RY,OVÉ MLIEKO

1 $álka uvarenej hnedej alebo bielej ry⇢e

4 $álky vody

1/8 ajovej ly ⇢iky soli

1 ly ⇢ica slne nicového oleja (pod$a chuti) Zmie "ajte ry ?u, vodu a so! v mixéri. Ak chcete, aby bolo mlieko krém ovej "ie, pridajte olej. M ixujte na najvy""om stupni asi 1-2 m inúty a? kFm je masa hladká. Ry?ové m lieko vydr?í v chladni ⌫ke 4 a ? 5 dní.

Pripravíte 5 "álok.

» 28 «


3

PRE M OJE VLASTNÉ DOBRO

;portov > de ? - jazero C aribou , 1986

„N ikdy sa nedozvie$, ak 1 si siln 1, a⇢ k1m by ⌧ siln 1 neostane

jedinou m o⇢nos ⌧ou, ktorú m á$.”

Anonym

Bol som len "tvrták a bol som v pasci.

Predo mnou bolo "trnás E be ?cov a len dvadsaEpäE na dráhe. Fu⌫al som , m al som kn⌫e. Súperi m a "tuchali lakEam i z ka?dej strany, zatlá⌫ali ma späE. O statní m i boli za pätam i a strkali do m ea. Bola jesee a bolo chladno. Tm avo⌫ervené a oran?ové lístie pokrFvalo brehy jazera Caribou. Dlté zástavky vyzna⌫ovali tri"tvrte m í!ovú trasu, dva okruhy okolo bejzbalového a futbalového ihriska, ktoré patrili Z ákladnej "kole Caribou Lake. Videl som, ako ostatnFm be?com stúpa z úst para a vytvára oblá⌫iky na studenej ve⌫ernej oblohe. M al som na sebe ga"tanové a zlaté tri⌫ko St. Rose a dlhé bavlnené nohavice s ligotavFmi zlatFmi pásmi a elastickFm lemovaním, ktoré mi pri"ívala m am a.

Nemohol som hraE v bejzbalovom tím e, preto?e by m a otec m usel voziE do m esta a to by pri svojej práci nebol stíhal. N em ohol som hraE futbal, preto?e sm e si nem ohli dovoliE vFstroj. A tak som sa venoval behu. Bol som vysokF a tenkF, a hlavne som sa nesEa?oval, tak?e si m a "kola vybrala, aby som ju reprezentoval na okresnom stretnutí. Ja som v"ak nikdy nebe?al viac ne? m í!u a vôbec som nebol rFchly. Preto som v polovici trate zaostal a ocitol sa na dvadsiatom m ieste z dvadsiatich piatich.

No pokra⌫oval som v behu. NepFtal som sa pre⌫o. Asi som vedel, ?e by to bola zbyto⌫ná otázka. Niekedy treba veci urobi⌧! Nieko!ko „strka⌫ov” sa m i zrazu stratilo z periférneho videnia. Be?al som dalej a necítil som, ?e by ma niekto zozadu strkal. M oje kn⌫e sa zhor"ili

» 29 «


a moje fu ⌫anie sa zm enilo na silné dych⌫anie, ale be?al som dalej, a?

kFm som nevrazil do skupiny deciek predo mnou. Nieko!ko z nich

vykríklo: „H éj!” a zrazu som sa od nich odtrhol. V predu ich odrazu

ostalo len päE. CtvrE m íle do konca boli "tyri a nakoniec len jedno.

Nevyhral som. Chalan predo mnou bol príli" dobrF. N ikdy som si ani nepredstavoval, ?e raz budem takF rFchly. Bol som e"te daleko od toho, aby som vyhral preteky, no v to chladné popoludnie som si nie⌫o dôle?ité uvedom il. K Fm vä⌫"ina deciek v mojom veku po⌫as pretekov spom alila a zaostala, ja som si vylep"il pozíciu. A koby som bol znovu získal silu. Ked som postúpil na druhF stupee, do "iestej triedy, vedel som ako dr?aE vají⌫ko m edzi ukazovákom a palcom tak, aby som ho rozbil jednou rukou. V edel som roztriediE bielizee na farebnú a bielu, daE ju vypraE, vysu "iE a poskladaE ju bez jediného záhybu za "esEdesiat minút. Urobil som sto bru"ákov naraz a zabehol som hore-dolu po ceste trikrát bez zastavenia. Brat a sestra m i pom áhali tak, ?e m i sedeli na nohách alebo po⌫ítali. V edel som uvariE "pagety, brav⌫ové kotlety, zapekané cestoviny s tuniakom a robiE vence z ⌫e⌫iny. (Predávali sm e ich s bratom a so sestrou, aby sm e si zarobili na prázdniny. D ostali sm e za ne ka?dF päE dolárov.) Vedel som ako daE odgrgnúE dieEa a vym eniE plienku, vedel som princípy basketbalovej zónovej obrany a tie? rôzne postoje potrebné na to, aby ste perfektne hodili loptu po oblúku. Prvé dve veci som skú"al na bratovi a sestre, druhé dve som vedel z kníh v kni?nici. Nemohol som hraE v ?iadnom tím e - nem al m a kto odviezE - ale chcel som vedieE ako hraE, keby nie⌫o.

Na za⌫iatku siedm ej triedy som chcel byE perfektn F. M o ?no to bolo preto, ?e som videl, ako je m am a stále slab"ia a slab"ia, no pracovala tvrd "ie a tvrd"ie. C vi⌫ila predpísané cviky, sna?ila sa, aby sm e m ali dobrú stravu a okrem toho aj trocha zábavy, ked pri"li sviatky. M ali sm e m exickú svadobnú tortu a striekané kolá⌫iky, ktoré sa robili so strieka⌫kou s nadstavcom , robili sm e rôzne tvary, farbili ich a zdobili posFpkou. Ked som bol na rade, aby som utrel riad, chcel som v tom

» 30 «


byE najr Fchlej "í z celej rodiny. Ked som oba!oval ⌫erstvého pstruha

a opekal ho na m asle, chcel som , aby bol najchutnej"í, akého kto kedy

jedol. M al som dobré znám ky a tvrdo som na nich pracoval, ale to

nesta⌫ilo. C hcel som najlep "ie znám ky. A ni to v"ak nebolo dosE. K a?dF

mesiac sme mali test z ⌫ítania a porozumenia textu a v?dy som ho chcel

maE prvF hotovF. O to isté sa sna?il jeden z m ojich najlep "ích priate!ov

Dan Hamski. Zaka?dFm ma porazil a ja som sa z toho i"iel zblázniE.

Chví!u mi trvalo, kFm som pri"iel na to, ⌫o sa vlastne dialo. On si

pre"iel najprv celFm testom a ked sa dostal k otázke, na ktorú nevedel

odpovedaE, jednoducho ju presko ⌫il a "iel dalej. Ked som ja narazil na

nie⌫o Ea?ké, nepohol som sa z otázky, a? k Fm som ju nevyrie"il, aj ked

ma to stálo celF vyhraden F ⌫as. N ikdy som nem al ni⌫ zle, ale ani som

nikdy neporazil Dana. V?dy som musel maE v"etko správne a za ka?dú

cenu.

Jediné m iesto, kde som sa nem usel tak sna?iE, bol les. Tu som mohol len behaE, prechádzaE sa a robiE, ⌫o sa mi zachcelo. Stromom bolo jedno, ⌫i som sa sna?il, ⌫i som poukladal drevo úh !adne, alebo ⌫i som bol dosE rFchly. O bloha sa na m ea nespoliehala, aby som sa uistil, ?e je m am e lep"ie. Z em m a neskú "ala. Bol som tu len ja, vzdychajúci vietor a ticho. V lese som bol celkom sám so svojou otázkou „pre⌫o” a úplne bez odpovede. Tu ma to v"ak tak nedesilo.

Chcel som byE lesníkom . O pár rokov neskôr m i rodi⌫ia ukázali, ako som niekde písal, ?e chcem byE lekárom , ale nepam ätám si to. A si som len chcel, aby m am e bolo lep"ie.

V"etci sm e to chceli, ale ⌫o sme mohli robiE? Bolo by bFvalo m ilé, keby sm e m ohli vziaE m am u ob⌫as na ve⌫eru, ale to sa dialo len na narodeniny, alebo ked otcovi zvF"ili plat. K eby aspo e m ohla m aE po⌫íta⌫. K a?dF rok o tom otec hovoril, ale nikdy ho nekúpil. A ? ked som bol ôsm ak, zohnal po⌫íta⌫ zna⌫ky Apple IIe.

Sna?il som sa nejako pom ôcE. Z ú⌫astnil som na súEa?i v kreslení, v ktorej hlavná cena bolo päEdesiat litrov zmrzliny. Vyhral som ju a tie? zopár inFch súEa?í v tvorbe plagátov, sponzorovanFch rybárskym i a lesníckym i "tátnym i organizáciam i. R odi⌫ov to ve!mi te"ilo. M am a

» 31 «


bola "Eastná, ale neustále unavená. „M am a m á chrípku,” zvykol hovori E

otec, „naozaj si dnes m usí oddFchnu E.”

V "kole sm e sa u⌫ili o ?abe, ktorú pom aly zohrievali v nádobe s vodou a zvy "ovali teplotu, a? kFm ju to nezabilo. Neu"la, lebo nevnímala pomalú zmenu. Tak to bolo aj so mnou. Na"a situácia nepri "la ako hrom z ⌫istého neba, nebolo to tak, ?e m am a bola v super stave a zrazu pri "iel otec, povedal nám , ?e má roztrúsenú sklerózu a v" etko sa zosypalo. M o?no aj so zdravou mamou a ne?nej "ím otcom by som bol mal obavy. U ? sa to nedozviem .

Ked som m al dvanásE rokov, bol som na ka?doro⌫nej zdravotnej prehliadke. Lekár nahlas vzdychol, ked sa pozeral na m ôj krvn F tlak. Odmeral mi ho znova a vzdychol si e"te hlasnej"ie. Potom m a poslal ⌫akaE von a "epkal si ⌫osi s m ojím otcom . Na to m a otec vzal k "pecialistovi, ktorF m i m eral tlak najm enej trikrát - pole?ia⌫ky, posedia⌫ky a postoja⌫ky. O pFtal sa m a, ako sa m i spí a ⌫i som niekedy predtFm odpadol a ja som m u povedal pravdu - cítil som sa dobre. A le kFm sme odtia! odi"li, dostal som strach, asi preto, ?e otec vyzeral vystra"enF tie?.

Ked sm e pri"li dom ov, otec m i povedal, aby som "iel von a hral sa, kFm sa s mamou porozprávajú - a to m a vydesilo úplne, preto?e otec mi nikdy nepovedal, aby som sa "iel hraE. O chví!u ma zavolali dnu a povedali mi, ?e budem m usieE za⌫aE brávaE ka?dé ráno nejaké lieky.

„Pre⌫o?” Nepovedal som to slovo nahlas u? roky.

„M á" vysokF krvnF tlak”, povedala m am a. „A toto ti m ô?e pomôcE.”

Vedel som, ⌫o znamená braE lieky, lebo m am a ich brala ka?dF dee. Povedal som, ?e ich braE nebudem a ?e si m ô?em zní?iE tlak aj sám . Pre⌫ítam si o tom dajaké knihy. M am a sa usm iala. O tec vyzeral tak bezmocne, ako som ho nevidel u? dávno.

Okrem liekov odteraz ?iadna so !. Táto správa bola pre m ea taká hrozná ako lieky. M iloval som Cambellovu kuraciu polievku so slí?mi a tom u bol koniec. M iloval som horu m asla a kopce soli na zem iakovom pyré. Aj s tFm som sa mohol rozlú⌫iE. (N enávidel som

» 32 «


zeleninu, okrem pár vFnimiek ako kukurica, mrkva a zem iaky

v konzerve.)

Trval som na tom, ?e si pom ô?em sám . N aozaj, budem "tudovaE. Mô?em tú vec poraziE. Prosil som ich, aby m i dali "ancu to skúsiE. Sam ozrejm e povedali nie.

Nasledujúci dee som si hned po ve⌫eri v"im ol ve!ké biele vrecko z lekárne a na eom m oje m eno. Bolo v kúpe!ni na skrinke, hned ved !a maminFch liekov a ked sa poe otec natiahol a podal ho mame, za⌫al som plakaE.

„Scottie”, povedala m am a „m usí" ich braE. Je to pre tvoje dobro.”

Niekedy treba veci urobi⌧! A le preo? K ri⌫al som a potom som za⌫al naozaj vrieskaE. M am a vzala lieky do rúk, pozrela na m ea, vzdychla a polo?ila ich späE.

„N ie⌫o vym yslím e Scottie, len m usí" trocha spolupracovaE.” Na druhF tF?dee m a otec vzal k dal"iem u "pecialistovi. Tento zhasol v"etky svetlá v jeho am bulancii a povedal mi, aby som si predstavil miesto, kde som "EastnF. Predstavil som si les v lete, ten obrovsk F zelenF pokoj. Povedal m i, aby som tam ostal a po chvíli zapol svetlo a zavolal dnu m ôjho otca.

„Vá" syn si vie zní?iE krvn F tlak sám ”, povedal lekár „ak to doká?e aj u pediatra, mô?em e s liekm i po⌫kaE.”

V ten ve⌫er m i otec povedal, ?e nem usím byE tak F „napätF”. Vraj sa mám viac uvo!niE, som len dieEa a nemô?em zachrániE svet. M ôj otec - pán „Niekedy treba veci urobiE” - bol proste komplikovanF chlapík. Vravel mi, ako v?dy dobre pracujem, akF je na m ea hrdF a ?e verí, ?e si doká?em zní?iE u pediatra tlak. Ja som si nebol tak F istF. S!úbil mi, ?e mi po tom v"etkom kúpi vlastné ly?e. Na druhF dee poobede som u detského lekára znova vo"iel do svojho lesa, v ústrety zelenFm stromom a zem i a tichu. Lekár potom povedal otcovi, aby si m oje lieky nechal, ale nedával m i ich. Vraj e"te nie. Nehovoril ni⌫ o strese, m editácii ani kontrole tela pom ocou m ysle, ale

» 33 «


domyslel som si to. Ka?dF tF?dee m oji rodi⌫ia vytiahli nafukovací

monitor krvného tlaku, obmotali mi ho okolo ramena a znova som si

mal predstaviE les a ticho. U vedom il som si, ?e si m ô?em kontrolovaE

krvnF tlak pom ocou m ozgu. Pam ätám si, ako som si vravel, ?e takáto

schopnosE sa m i m ô?e niekedy zísE aj na nie⌫o iné, ako len vyhnúE sa

liekom a môcE jesE, ⌫o chcem .

Vedel som, ?e zjazdové ly?e sú len pre deti, ktoré chodili do "koly

Duluth East, pre tie, ktorFch rodi⌫ia boli lekári a právnici a ktorí cez

prázdniny nasadli do lietadla a "li na ly?ova⌫ku. V na"ej "kole sm e !udí

z tej ⌫asti m esta volali „cukrá⌫i”. A le predsa m i otec tie ly ?e kúpil, z

druhej ruky, ⌫erveno-bielo-m odré K2-ky, k nim ly?iarky a nové palice.

U? vtedy som vedel, ?e m usel pre to ve!a obetovaE.

V to leto, v jeden ve⌫er pri ve⌫eri, nám otec oznám il, ?e na dal"í tF?dee idem e v"etci do severnej M innesoty na chatu. Predstavte si, na chatu! To m ohol rovno povedaE, ?e ideme do Chicaga na steak. A nielen to, budeme bFvaE pri jazere a budeme si môcE zaplávaE v jazere alebo v bazéne, chytaE ryby a bicyklovaE sa. Budú tam aj pontónové lode a budeme môcE ísE na "liapacej lodi sam i po celom jazere. Ja, G reg a Angela sme sa cítili, akoby sme vyhrali lotériu.

Otec nám nespomenul, ?e tam budú aj iné rodiny a iné deti a odborníci, ktorí budú s deEmi hovoriE, zatia! ⌫o ostatní dospelí sa budú stretávaE niekde inde.

Dospeláci nás v"etky deti zhrom a?dili a pFtali sa nás rôzne otázky. Napríklad:

„Ako sa cítite z toho, ?e va"a m am a m á M S (sklerózu m ultiplex)?”

„Aké je to u vás dom a?”

„So hovoríte na náv"tevy kam arátov u vás dom a?” A lebo,

„C ítite sa inak ako ostatní?”

Ve!a som vtedy ⌫ítaval; o krvnom tlaku, o futbale a dokonca o varení. Ale nikdy som ne⌫ítal ni⌫ o roztrúsenej skleróze. V edel som , ⌫o som potreboval vedieE. A ngela a Greg nepovedali sociálnej pracovní⌫ke ni⌫, boli hanbliví a myslím, ?e aj vystra"ení. Ja som tie? ve!a nepovedal.

» 34 «


Nikto z na"ej rodiny o takFchto veciach ve!a nehovoril. Na⌫o by to

bolo dobré? Som u by to pom ohlo? U ? vtedy som dobre vedel, ?e

?iadne „pre ⌫o” na svete nezm ení to, ⌫o sa s mamou deje. Neplakal som

ani ni ⌫ podobné, nie ako niektoré iné decká, ⌫o tam boli. Sestra len

civela na sociálnu pracovní⌫ku a brat, s ktorFm u ? za ⌫ínalo "iE, m a stále

Eahal, aby sm e "li spä E na lodky. U ? vtedy bol pekné ⌫íslo.

Pravdou je, ?e si na nejaké pocity v tej chvíli ani nespom ínam . Vravel som si, „Mama má M S, no a ⌫o, tak to proste je. M usí" ísE dalej.”

» ;O; OVICOVO-HUBOVÉ BURGERY Pre ka?dého odporcu vegánstva, ktorF sa obáva, ?e ni⌫ nem ô ?e nahradiE chuE a konzistenciu "Eavnatej hovädzej placky, skúste "o"ovicovF burger. Mo?no vás nepresved⌫í, ?e "o"ovica je vFbornF zdroj bielkovín, uvarí sa takm er najrFchlej"ie zo v"etkFch strukovín, alebo ?e sa vo ve!kFch mno?stvách konzum uje v celej Európe, Ázii a Afrike (dokonca aj v Idahu). A le ⌫o vás dostane je jej jemná, "Eavnatá a a? „m äsová” chu E. Vyrastal som na grilova⌫kách a viem , ⌫o je burger. Tieto sú také chutné, ako tie najlep"ie z m äsovFch. N iekedy si zopár kúskov vezm em aj na dlhé tréningy, alebo preteky.

1 $álka suchej zelenej $o$ovice (2 @ uvarenej)

2 @ $álky vody

1 ajová ly ⇢ika su $eného petr ⇢lenu

@ ajovej ly ⇢iky ierneho korenia

3 pretla ené strú iky cesnaku

1 @ $álky na jemno nakrájanej cibule

A na jem no posekan 1ch vla$sk1ch orechov

2 $álky jemnej strúhanky

< $álky mlet1ch $anov1ch sem ien

3 $álky na jemno pokrájan1ch húb

1 < $álok o istenej zelenej kapusty, $penátu, alebo inej listovej zeleniny

» 35 «


2 ly ⇢ice kokosového alebo olivového oleja

3 ly ⇢ice balzam ikového octu

2 ly ⇢ice dijonskej horice

2 ly ⇢ice lahôdkového dro⇢dia

1 ly ⇢ica m orskej soli

< ajovej ly ⇢iky ierneho korenia

< ajovej ly ⇢iky mletej ervenej papriky Do malého hrnca dajte zovrieE "o" ovicu, vodu, petr?len, 1 strú ⌫ik cesnaku a o "álky cibule. Zní?te teplotu a nechajte poodkryté na jem nom vare asi 35 a? 40 m inút, k Fm sa voda celkom vpije a "o"ovica je m äkká.

KFm sa "o"ovica varí, zm ie"ajte v miske vla"ské orechy, strúhanku a !an. Pridajte dro?die, so!, ⌫ierne korenie, papriku a dobre premie"ajte.

Speete zvy"nú cibu!u, cesnak, huby a zeleninu na oleji a nechajte odstáE. Vezmite "o"ovicu zo sporáka, pridajte ocot, hor⌫icu a rozm a⌫kajte pretlá⌫a⌫om na zem iaky alebo s varechou na hustú pastu.

Vo ve!kej miske potom zmie"ajte "o"ovicu, opra?enú zeleninu a zm es so strúhankou a dobre premie"ajte. N echajte vychladnúE v chladni⌫ke asi 15 a? 30 m inú E i viac.

Prstami vyformujte burger do tvaru placky, ve!kosti, akú si ?eláte, a ukladajte na povoskovanF papier, alebo tanier. Z !ahka ope⌫te na vym astenej panvici, pe⌫te v rúre alebo grilujte 3 a? 5 m inút z ka?dej strany, a? kFm sú zlatisté a chrum kavé. Zvy"né nespracované placky mô?ete zm raziE na voskovom papieri, v plastovFch vreckách alebo jednotlivo vo fólii. R Fchla ve⌫era alebo burger na gril m ô?e byE kedyko!vek hotovF.

Recept na pribli?ne desaE burgerov s priem erom 10 cm . Poznámka: Na strúhanku potrebujete asi polovicu dee starého chleba. Pokrájajte ho na krajce, potom potrhajte alebo pokrájajte na kúsky a dajte do mixéra na 1-2 minúty, kFm nie je strúhanka jemná. Mô?ete tie? pridaE vla"ské orechy.

» 36 «


4

BOLES 2 P R E B O L Í

K Adolfovmu obchodu a späJ, 1990

„Aj tisícm í $ová cesta sa zaína jedin 1m krokom.”

Lao-Tzu

Ako sa ukázalo, moje ojazdené ly?e m a dostali v"elikam .

Mal som rád "port, ale na druhom stupni som sa vyhFbal "kolsk Fm

tím om . Len dvanásE z nás skon ⌫ilo "iestu triedu na St. R ose a postúpilo

dalej. H oci by som bol rád hrával vo futbalovom tím e, m y"lienka na

to, ako sa tla⌫ím do posledného autobusu s kopou star"ích,

vy"portovanFch deciek, m a desila. Bol som zakríknuté dieEa, bol som

chudF a ostatní m a volali „Sop!o"”. V "kolskom autobuse ma decká

"tuchali a sácali a provokovali do bitky. M yslím, ?e to bolo tFm, ?e m a

mama nútila nosiE do "koly ko"e!u. Alebo tFm, ?e sa vedelo, ako dobre

sa u ⌫ím . B yE jednotkárom vo vidieckej "kole v severnej M innesote nebolo vôbec populárne. Keby boli vedeli, ko!ko rybár⌫im a po!ujem, mo?no by sa na m ea pozerali inak. Ale nevedeli. Bol som pre nich tFm, kFm som bol.

Raz mi jeden chalan nap!ul do tváre. Ale neza⌫al som sa biE. Vedel

som , ?e aj keby sa stalo ⌫oko!vek, ⌫i u? by som vyhral, alebo skôr

skon ⌫il dobitF, dom a by som to dostal dvojnásobne.

Ked som bol siedm ak a ôsm ak, hral som basketbal v lige farnosti

pri na"om kostole, preto?e cestovanie a dresy boli zabezpe⌫ené

zadarm o. O krem toho spoluhrá⌫i vo farskej lige neboli z tFch, ⌫o by si

kradli peniaze na desiatu. Aj ked som vedel v"etko o zónovej obrane

a prihrávke zozadu spoza obrancu, nebol som vôbec vFnimo⌫nF. So si

pamätám najviac z basketbalovFch zápasov bolo to, ako m oja m am a

prichádza na tribúnu. Nenávidel som pozeraE sa na to. V iem , ?e je

stra"né takto to povedaE, ale nezná"al som ako pom aly sa pohybovala.

» 37 «


Cítil som sa, akoby sme boli podivná rodina a ja som bol dajaké

podivné dieEa. V kostole sm e sedávali v prv Fch laviciach a ked nás otec

vysadil z auta, poslal nás v?dy dopredu.

„D eti, vy chodte prvé a obsadte m iesta, ja privediem m am u.”

V"etci v kostole sa pozerali, ako sa m am a pom aly "uchce k prednej lavici.

Ked som bol druhák na strednej, dobre som sa u⌫il, m al som brigádu v Dry Dock Bare a Grile (povF"ili m a tam z um Fva⌫a riadov na pomocného kuchára), ale nemal som ve!a kamarátov. Vedel som pripraviE krevety, parí?sku tortu, ⌫ili, burger, hustú polievku z m u "lí a ú?asnú Philly syrovo-hovädziu bagetu. N ie⌫o vo mne klí⌫ilo, ale asi by som to nenazval ambície. Bolo to príli" beztvaré a nejasné. Stále som chcel vedieE, p



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist