načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Jakub a čarovná kolobežka - Zuzana Csontosová

Jakub a čarovná kolobežka

Elektronická kniha: Jakub a čarovná kolobežka
Autor:

Jakub býva často sám. Žije len s otcom, nemá brata ani sestru a priateľov si hľadá ťažko. Všetko sa však zmení, keď jedného dňa nájde pri smetiakoch pohodenú starú červenú ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  159
+
-
5,3
bo za nákup

hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9% 100%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 96
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-566-0183-9
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Jakub býva často sám. Žije len s otcom, nemá brata ani sestru a priateľov si hľadá ťažko. Všetko sa však zmení, keď jedného dňa nájde pri smetiakoch pohodenú starú červenú kolobežku. Vezme si ju domov, opraví a – div divúci! Kolobežka k nemu prehovorí. A nielen to. Stanú sa úžasné veci a Jakub zažije neuveriteľné dobrodružstvá.

Zařazeno v kategoriích
Zuzana Csontosová - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Jakub a čarovná

kolobežka

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.albatros.sk

www.albatrosmedia.sk

Zuzana Csontosová

Jakub a čarovná kolobežka – e‑kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2017

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.


Albatros


Zuzana Csontosová

JAKUB

a čarovná kolobežka

Ilustroval Ľuboslav Paľo

Albatros


5

J

AKUB sa s plným batohom pomaly vracal z mesta.

Sľúbil otcovi, že to bude tentoraz on, kto predvíkendom nakúpi. Mal na to celé odpoludnie, no zase sa

pozabudol pri počítači. Ani si nevšimol, kedy sa zotmelo a na nebi sa ukázali hviezdy. Ulica bola prázdnaa pochmúrna. Ako pusto toto miesto pôsobí, napadlo Jakubovi.

Hlavou mu prebleskla spomienka na útulný dom sozáhradou, kde sa kopili záhony kvetov a niekde z kúta saozývalo spokojné pradenie jeho obľúbeného strakatého kocúra.

Vedome však zahnal myšlienky na starý domov. Sú to už

tri roky, odkedy sa s otcom presťahovali.

Bol práve na konci ulice, keď prešlo okolo autoa osvetlilo tmavý kút. Pri smetiaku sa niečo zablyslo! Chlapec

bol zvedavý, čo to môže byť. Zohol sa k zemi a rukounahmatal kovový predmet. Opatrne ho zdvihol. Veď to vyzerá ako kolobežka! Bola hrdzavá a  ošúchaná, len kde-tu

bolo vidieť červenú farbu, ktorou sa kedysi pýšila. Jakub sa

usmial – takéto objavy miloval. Pripomenulo mu to deň,

keď si u  dedka v  dielni všimol pohodený starý bicykel,

na ktorom sa kedysi vozil do školy jeho otec. Ako sa tešil, keď sa mu ho podarilo opraviť! Dedko potom išiel rovno do hostinca pochváliť sa svojim starým kamarátom, akého má šikovného vnuka. Jakub postavil kolobežku na chodník a skúsil na ňu opatrne nastúpiť. Len kúsok sa previezol – a z kolobežky vypadlo predné koleso.

Niežeby sa Jakub práve túžil voziť po uliciach – keďprišiel domov zo školy, vždy to u neho vyhral počítač –, ale

kolobežku ešte nikdy nemal. Možno by ju mohol opraviť

a potom za niečo vymeniť alebo predať. Preto sa rozbehol

domov ukázať svoj nový objav. Cestou k  bytu ešte zašiel

do pivnice a zobral otcovu kabelu s náradím. Dúfal, že ak

bude treba, otec mu pomôže s opravou.

Jakub otočil kľúčom vo dverách bytu a  vzápätí pocítil

sklamanie. Dvere boli zamknuté. To znamená, že otec sa

ešte nevrátil zo služby. Zapol v izbe svetlo a položilkolobežku na zem. Čo keby ju zase

skúsil opraviť sám? Zajtra

ju vyskúša vonku a potom

sa pochváli otcovi.

Šikovne pripevnil

koleso skrutkami

a skúsil sa na ňu

postaviť. Vyzerá to tak,

že kolobežka funguje!

Žeby ju

niekto

vyhodil kvôli takejto maličkosti? rozmýšľal, keď si ľahol na  posteľ. Ale bol už taký unavený, že zaspal bez toho, aby sa prezliekol do pyžama.

f f f

V ten večer sa mu opäť snívalo, že bol s dedkom na záhrade

za ich nízkym domčekom. Mama pohodlne sedela vo veľkom

plátennom kresle a čítala Jane Austenovú. Otec si ju doberal,

že zase číta zamilovaný román, a ona so smiechom odvetila, že

si precvičuje angličtinu, aby cez prázdniny všetko nezabudla.

Mama bola zaiste najkrajšia učiteľka angličtiny: s dlhýmiryšavými vlasmi a  naozajstným anglickým prízvukom. Vtom

prišiel Jakub na bicykli a veselo zazvonil na starom zvončeku.

Crrn, crrn, ozvalo sa do ticha. Jakub na chvíľku otvoril oči,

ale rýchlo ich opäť zavrel, aby sa mu sen nestratil.

Crrrn!

To sa mi iba snívalo, prečo by v noci zvonil telefón?povedal si Jakub, prevrátil sa na druhý bok a spal ďalej.

Crrn, crrn, ozvalo sa po chvíľke.

Telefón aj zvonec majú predsa iné zvonenie, to sa miurčite snívalo.

Crrrrrrrrrrn! Crrrrrrrrrrrrrn!

Čo, horí? Zvonenie neutíchalo a ozývalo sa priamov jeho izbe! Jakub rozsvietil lampu a zistil, že mu vedľa postele

zvoní jeho kolobežka.

8

„Kooonečne! To ti teda trvalo!“ povedala mu.

„To si ty? Ako to, že rozprávaš?“

„Ďakujem, že si ma opravil,“ povedala mu kolobežka.

„Bála som sa, že na tom smetisku úplne zhrdzaviem.Na

stupuj! Vezmem ťa na výlet!“

„Teraz? V noci?“ poškriabal sa Jakub po hlave. „To by sa

otcovi určite nepáčilo.“

„Samozrejme, že nie, no nikto mu to nevytrúbi!“

Jakub bol rozospatý, ale kolobežka bola taká neodbytná,

že s ňou predsa len vyšiel von. Studený vzduch ho úplne

prebral. Zaujímalo ho, čo to hovoriace čudo teraz urobí.

„Juchúúú!“ zaradovala sa kolobežka. „Ideme!“

Jakub predpokladal, že hovoriaca kolobežka pôjde sa

ma, začne poskakovať po  chodníku alebo sa rozbehne

rýchlosťou vetra a  o  pár minút sa ocitnú na  kraji mesta,

no ona sa ani nepohla.

„Tak čo je? Prečo nejdeš? Pozri na  tie prázdne ulice!

Môžeme ísť tak rýchlo, ako sa nám zachce!“

Chlapec sa rozbehol s  kolobežku po  dlhej ulici sme

rom k Starému mestu. No len čo tam prišli, pocítil únavu.

Po chrbte mu stekal pot a začala ho bolieť noha, o ktorú sa

opieral. Ďalej už nevládal.

„Človek by si myslel, že keď si čarovná, budeš jazdiťsa

ma!“ povedal Jakub.

„Čo si malý? Ja nie som žiadna blbosť na baterky. Som

seriózna stará kolobežka a  najradšej jazdím tak, ako sa

jazdilo odjakživa. Aj preto ma vyhodili. Kúpili si novšiu, vraj je moderná, skladacia, a keď sa prepne, môže ísť sama. Pche! Predstav si to! Takto sa mi odvďačili.“

„Vyhodili hovoriacu kolobežku? To mi nejde do hlavy.“

„Boli takí hlúpi, že ani nevyskúšali, čo všetko dokážem.

Keby na  mne jazdili, zistili by, že... aaale, to je jedno! Aj

tak som sa s nimi necítila dobre. Stále ma len osočovali.

Tvrdili, že na takejto starej rárohe sa už nikto nevozí. Celý

čas som dúfala, že budeme spolu chodiť na výlety, no vždy

ma nechali trčať doma. A  keby si počul, ako rozprávali!

Ani ti to nemôžem zopakovať. Povedala som si, že s takými ľuďmi sa vôbec nemienim baviť. Ale teraz je to už

jedno, pretože som s tebou,“ povedala kolobežka a zhlboka

si vydýchla. „Milujem nočné mesto! Pozri, ako je krásne

osvetlené!“

Jakubovi prišlo kolobežky ľúto. Vyzerá to tak, žedoteraz si veľa zábavy neužila. Prešiel s ňou popod Michalskú

bránu a  potom niekoľkými úzkymi uličkami na  Hlavné

námestie.

„Aká prekrásna fontána!“ nadchýnala sa kolobežka.

„Poďme si ju obzrieť!“

Jakub si sadol na  okraj okrúhlej fontány a  pozoroval

radnicu s okolitými starými budovami. Mama to tumilovala, pomyslel si. Zazdalo sa mu, že sa práve vynáraz nočnej hmly: v károvanom kabáte, kožených čižmičkách a dlhom

pletenom šále. Pripomenulo mu to Vianoce spred niekoľkých

rokov. Mama sa na  vianočné trhy vždy teplo obliekala, len

hlavu si nezakrývala – a to ani keď mrzlo a na vlasy jej padali

10

veľké snehové vločky. Kým sa Jakub s otcom pozeralina kon

cert, ona chodila od  jedného stánku k  druhému a  štíhlymi

prstami sa jemne dotýkala strieborných anjelova vyzdobe

ných jedľových svietnikov. Starostlivo si schovala do kabelky

niekoľko malých balíčkov, kým sa k nim opäť nepridala.

V rukách niesla dva poháre vareného vína a veľký

koláč pre Jakuba.

11

Ako tak o  tom rozmýšľal, prepadla ho ešte väčšia sla

bosť a únava.

„Pôjdeme ďalej?“ ozvala sa do nočného ticha kolobežka.

„Možno hore na hrad...“

„Neboj sa, všetko ti ukážem. Ale teraz už chcem ísťdo

mov,“ povedal Jakub a nastúpil na kúzelnú kolobežku.

f f f

Na druhý deň kolobežka prehovorila Jakuba, aby ju zobral

so sebou do školy. Jakub mal veľkú chuť o svojom objave

niekomu povedať – lenže kto by mu toto uveril? Otcovi by

to možno aj prezradil, ale niečo mu našepkávalo, ževykla

dať dospelákovi o  rozprávajúcom stroji by bolo zvláštne.

Ako šiel na svojej novej kolobežke do školy, na rohu ulice

takmer zrazil Ruda s Vladom.

„Dávaj pozor, tučniak, lebo nás prevalíš!“ osopili sa

na neho.

Jakub prešiel okolo bez toho, aby im odpovedal.Najlep

šie bude, keď si zatiaľ všetko nechám pre seba, pomyslel si.

Nevedel si predstaviť, že by niekomu prezradil svoje nové

tajomstvo.

„Čo to bolo?“ zarazila sa kolobežka. „Ešte nikdy som

nestretla niekoho tak drzého! A prečo si im na to nične

povedal?!“

„Neviem. Keď si ich nevšímam, je to jednoduchšie,“od

vetil Jakub.

12

Kolobežka sa rozhorčila ešte viac. „Takže ťa otravovali

už viackrát? Ako si dovoľujú nazvať ťa tučniakom? Ja by

som im teda dala! Ale čo je toto?“ zarazila sa, keď zastali

pred starou sivou budovou, z  ktorej miestami opadávala

omietka. Na veľkých oknách chýbali záclony a cez sklábo

lo vidieť staré neónové lampy. Dvor tvorilo len parkovisko,

nebol tam ani jediný strom.

„Chcela si vidieť našu školu, nie?“ povedal Jakub.„Ale

bo si čakala hotel Grand? Vidíš, že sem prichádza kopec

detí. Zostaňme už radšej ticho, ináč budeme podozriví.“

Kolobežka chcela ešte niečo dodať, ale Jakub malprav

du. Kolobežky ani bicykle predsa bežne nerozprávajú. Čo

ak by si ju všimol niekto z Jakubových spolužiakov a snažil

by sa ju ukradnúť! Niekto ako tí dvaja... V škole už zvonilo,

keď kútikom oka ešte zahliadla, ako Vlado niečo šepkáRu

dovi a pozerá smerom k nim. Rudo vybuchol do smiechu

a nohou zahasil cigaretu.

Kolobežka sedela celé dopoludnie učupená podJakubo

vou lavicou. Spočiatku to pre ňu vyzeralo na  riadnu nu

du. Dookola sa niečo odpočítavalo, spočítavalo, opakova

lo... Už skoro zaspávala, ale prebralo ju krátke zvonenie.

Po  prestávke vstúpila do  triedy čiernovlasá učiteľka v dl

hej vlnenej sukni a veľkých okuliaroch. Mala ostrý nos aj

bradu a kolobežke sa zdalo, že vyzerá prísne a stroho. No

len čo začala rozprávať o  spisovateľovi Victorovi Hugovi,

tvár sa jej rozjasnila a v očiach sa jej zjavilo nadšenie.Ko

lobežka sa s ňou v mysli preniesla do Paríža, do obrovskej katedrály Notre Dame, kde bol Quasimodo zvonárom. On, najškaredší človek v celom meste, hrbatý a so znetvorenou tvárou, sa zamiloval do krásnej mladej cigánky Esmeraldy. Učiteľka rozprávala celý dej spamäti, pričom niektorépasáže citovala, a všetky mená vyslovovala ako rodenáParížanka. Ako krásne znie francúzština, rozmýšľala kolobežka a so zatajeným dychom počúvala, ako celý príbeh skončí. A hoci to nemohlo dopadnúť smutnejšie, kolobežke bolo aj tak krásne pri srdci. „Aaaach,“ povzdychla si rozcítene, až sa smerom k  Jakubovi obzrelo niekoľko spolužiakov. Ten celý očervenel a pod lavicou ju kopol nohou. Eštežekolobežky nevedia plakať, pomyslel si, to by sme tu mali hotový kar.

f f f

„A prečo by sme sa aj my nemohli ísť pozrieťdo Francúzska?“ nechápavo sa spýtala kolobežka, kým si Jakub balil

veci do školy.

„Paríž je na  míle ďaleko. Azda si nemyslíš, že budem

šliapať takú diaľku! Trvalo by mi to celé mesiace!“

„Naozaj?“ zarazila sa. Svet bol oveľa väčší, ako predpokladala. Takto sa do Francúzska nikdy nedostane. Jedine, že

by... že by bol čas povedať mu o sebe... Pôvodne si myslela, že

všetko zamlčí. Milovala jazdenie po uliciach – pripomínalo

jej to časy, keď sa svet toľko neponáhľal, a ak sa ľudia chceli

niekam dostať, museli sa sami posnažiť. A z výšok jej bolo

trochu nevoľno. No Francúzsko bolo pre ňu príliš veľkýmlákadlom. Bratislavu už predsa videla. Ak sa chce dostať ďalej ako pod Michalskú bránu, budú musieť cestovať rýchlejšie.

f f f

Dlhou nemocničnou chodbou prechádzal rýchlymi krokmi

Jakubov otec. Ponáhľal sa na operačnú sálu, kde ho užčakali. Kolegovia ho volali stále častejšie – aspoň pokiaľ mali

veľmi vážny prípad. Jakubov otec vedel, že to opäť dopadne

tak ako minulý týždeň, keď dvaja lekári ochoreli. Z práce

sa nedostane skôr ako nadránom. Preto aj dnes volalJakubovi, že sa večer neuvidia. Bude mu to musieť vynahradiť.

Inokedy by bol Jakub sklamaný, no dnes mu hlavou vírili

úplne iné myšlienky. Práve sa dozvedel, že jeho kúzelná

kolobežka vie lietať! A  nielen to: ona vie vetrom uháňať

rýchlejšie ako lietadlo! Za  niekoľko hodín sa môžu presunúť tisíce kilometrov!

A tak kým si jeho otec na sále drhol ruky vodoua nasadzoval si sterilné oblečenie, Jakub sedel vo svojej izbe

a dohadoval sa s kolobežkou.

„Neboj sa, určite sa budem vedieť vrátiť späť,“ povedala

kolobežka, no veľmi presvedčivo to neznelo.

„Skutočne? A ako trafíš, keď sa vôbec nezaujímašo may?“ opýtal sa Jakub.

„No dovoľ! Skrátka si niekam vyrazíme a do rána sme

tu. My lietajúce tvory to máme v sebe! Trafíme kamkoľvek




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist