načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Ja som tu len ovca – Friedbert Stohner

Fungujeme! Vážení zákazníci, knihy si u nás můžete nadále objednávat s doručením Českou poštou, GLS či aktualizovanou Zásilkovnou. Tyto objednávky vyřizujeme v běžném režimu, stejně tak nákup e-knih a dalších elektronických produktů. Nařízením vlády jsou z preventivních důvodů zavřeny některé naše pobočky, bližší informace naleznete zde
Ja som tu len ovca
-15%
sleva

Kniha: Ja som tu len ovca
Autor: Friedbert Stohner

Po knihách Ja som tu len mačka a Ja som tu len pes, Ja som tu len škrečok je tu ďalšia kniha z edície, ktorej sa potešia všetci milovníci zvierat. Zaujme malých i veľkých čitateľov, ... (celý popis)
Titul je na partnerském skladu >10ks - doručujeme za 2 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  199 Kč 169
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
5,6
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 74Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » PERFEKT
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2019
Počet stran: 144
Rozměr: 214,0x136,0x20,0 mm
Hmotnost: 0,262kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Pevná bez přebalu lesklá
Datum vydání: 201911
ISBN: 978-80-8046-940-5
EAN: 9788080469405
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Po knihách Ja som tu len mačka a Ja som tu len pes, Ja som tu len škrečok je tu ďalšia kniha z edície, ktorej sa potešia všetci milovníci zvierat. Zaujme malých i veľkých čitateľov, ktorí chcú vedieť, čo si myslí ovca.

Kniha je zařazena v kategoriích
Friedbert Stohner - další tituly autora:
Ja som tu len škrečok Ja som tu len škrečok
 (e-book)
Ja som tu len škrečok Ja som tu len škrečok
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

5

O ovciach a ľuďoch

a  ak si náhodou človek,

tak viem, čo si teraz myslíš: myslíš si, že

som tiež človek a  hovorím to len tak, lebo

som niečo poplietla. Mýliš sa! Som skutoč­

ná ovca. Ináč povedané: mám pekné kučier­

ky a jasnozrivú myseľ. Býva to aj u ľudí, ja

viem. Ale u  nás oviec je to normálna vec.

A práve v tom je rozdiel.

Neviem, prečo ľudia považujú za pople­

tené akurát ovce. Domnievam sa, že to sú­

visí s tým, že vždy potrebujú niekoho, kto je

v niečom horší ako oni. Zdá sa, že je im úpl­

ne fuk, či to je aj pravda. Už len keď ich po­

čujem hovoriť o chromých kačkách! Hneď


6

sa mi začnú ježiť kučierky. Videl už niekto nejakého človeka letieť rýchlo ako šíp a pri­ stáť na vode? Nie. Ale kačky už áno. Takže kto je vlastne chromý?

Medzi nami ovcami hovoríme o ľuďoch, že si len myslia, že vedia všetko lepšie ako ostatní. Ale aby sme sa nepochopili nespráv­ ne: napriek tomu ich mám rada a v každom prípade ich mám radšej ako vlkov. Ak si ľu­ dí raz prekukol, tak si zistil, že sú vlastne celkom roztomilí. Vlkov neprekukneš ni­ kdy a roztomilí celkom určite nie sú.

Našťastie tu na gazdovstve máme do či­ nenia len s ľuďmi. Vlci sa nanajvýš zakráda­ jú v noci po okolitých lesoch a zavýjajú, až zachrípnu. Ešte sme tu nevideli ani jedného a všetci sa toho aj radi zriekneme, dokonca aj Charly, strážny pes na našom gazdovstve, hoci by to mal byť ich vzdialený príbuzný. Len Max sa niekedy nafukuje, aby len pri­ šli, veď potom uvidia. Teda, takto sa nafu­ koval ešte minulý týždeň. Čo sa vlkov týka, je medzičasom o trochu opatrnejší.

Max je najmenší z  ľudí na Michlovom gazdovstve. Tak sa volá gazdovstvo, na kto­

rom žijem, lebo patrí rodine Michlovcov.

Teda, o toľko väčší ľudia sú gazda a gazdi­

ná Michlovci a  Maxova veľká sestra Lina.

Teda, o toľko väčšia ako Max vôbec nie je.

Je tretiačka a on je druhák. Max má prob­

lém len s tým, že mu Linu vždy dávajú tro­

chu za vzor. Je totiž skutočne dobrá žiačka

a jemu učenie tak dobre nejde. Viac sa zau­

jíma o traktory a kombajny a vôbec o všet­

ko, čo má kolesá a rachotí. Neskôr chce byť

diaľničným policajtom.

„Ale aj tí musia vedieť čítať,“ vždy ho hnevá Lina. „Aspoň ešpézetky.“

„Čítam lepšie ako ty,“ zakričí na to Max a už sú si vo vlasoch.

Ak by bol Max ovca, tak by bol spokojný, keby čítal tak dobre ako jeho veľká sestra Lina, a  tiež by sa hneď tak nenapálil. Toľ­ ko ešte k tomu, že ľudia si myslia, že vedia všetko lepšie ako ostatní. Aby si niekto ne­ myslel, že som si niečo vycicala z  pazúra, ako hovoríme my ovce.

Jasné, že malý Max to so svojou veľkou sestrou nemá ľahké. Preto aj dodatočne ro­ zumiem, čo mali znamenať tie šibnuté stáv­ ky. Možno by som vtedy na to prišla hneď, keby som mohla rozmýšľať v úplnom poko­ ji. Musím však žiaľ priznať: bola som rovna­ ko pomotaná ako všetci ostatní a spočiatku som nemohla jasne myslieť.

Bolo to minulý týždeň, keď sa Line a Ma­ xovi začali letné prázdniny a hneď v ponde­ lok ráno zmizol jeden náš baranček. Baran­ čeky, tak voláme celkom mladé ovce, ktoré nesmú ísť ešte nikam samy a  vždy musia pekne zostať so stádom. Jeden z  nich ráno zrazu nebol v košiari a vtedy sa Max stavil s  Linou, že ho nájde rýchlejšie ako všetci ostatní spolu na gazdovstve. Dokonca rých­ lejšie ako Charly!

„Dohodnuté – kto prehrá, trikrát vykydá hnoj z Eduardovho chlieva!“ tešila sa Lina a skôr, ako gazda a gazdiná mohli na to nie­ čo povedať, Max si s ňou na to ťapol.

Eduard je naše prasa a jeho chliev – no zbohom!

„No tak bude najlepšie, keď ti už teraz nachystám ocinove staré gumené čižmy,“ povedala gazdiná.

Maxove vlastné gumené čižmy nie sú to­ tiž dosť vysoké na Eduardov – prosím o pre­ páčenie – svinčík.

„Nebudem ich potrebovať, o  to sa mô­ žem staviť,“ nafukoval sa Max a  Lina mu hneď ešte raz nastavila ruku.

„Kto prehrá, bude týždeň odpratávať zo stola,“ povedala a Max si s ňou znova na to ťapol.

Tak to bolo so stávkami. My ovce sme boli ešte všetky dnu v  košiari a  Michlovci stáli vonku. Čudovala som sa, že bránka

10

na košiari bola rovnako zatvorená ako vče­

ra večer, keď ju zavrel Max. Ako teda pre

živého boha vyšlo v  noci z  košiara ťarbavé

mláďa? Alebo sa niekto potajomky a  poti­

chučky vkradol dnu a to úbohé mláďa...

Na to nemohlo byť ani pomyslenia, no

samozrejme, že to ľuďom napadlo. A mne

tiež. Veď preto som bola taká pomotaná. Čo

sa stalo potom, to bol taký deň a taká noc,

že by som to už nechcela zažiť.



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2020 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist