Inheritance - Christopher Paolini

Inheritance
Aj v tlačenej verzii.
Objedna si môžete na stránke
www.fragment.sk
Ďalšie e-knihy v edícii:
Christopher Paolini – Eragon
Christopher Paolini – Eldest
Christopher Paolini – Brisingr
Christopher Paolini
Inheritance – e-kniha
Copyright © Fragment, 2012
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká čas tejto publikácie sa nesmie rozširova
bez písomného súhlasu majiteov práv.










V roengard
Dorú Araeba
Žraločí zub
Narda
Therinsford
D
r
a
č
i
e

h
o
r
y
Teirm
T o
a
rk
Carvahall
Ceunon
A n
or
a
Fläm
Daret
Yazuak
Modravé jazero
Ninor
Leona
helgrind
Dras-Leona
Belatona
Jiet
Feinster
Melian
Urû’baen
Furnost
Tüdosten
Cithrí
Dauth
Aroughs
Lithgow
Aberon
Reavstone
Petrøvya
Gil’ead
Isenstar
marna
SURDA
Bullridge
Ramr
púš Hadarak
Osilon
Ellesméra
D
u

W
e
l d
e
n
v
a
r
d
e
n
Kirtan
Nädindel
Sílthrim
Röna
Ardwen
Gaena
Eldor
Ília Fëon
Ceris
Edda
Hedarth
Az Ragni
Orthíad
Dalgon
Medvedia rieka
Buragh
Beorské hory
Tarnag
farthen dûr
Galfni
Parlim
uden
n ía
beirland
Eoam
illium
utgard
A lAgAëziA
Kuasta










PeVNOsť duší
odkaz dračích jazdcov
štvrtý diel
Christopher Paolini





Inheritance
Copyright © 2011 by Christopher Paolini
Cover art and title lettering, copyright © 2011 by John Jude Palencar,
www.johnjudepalencar.com
Illustrations on pages 2 – 3, 4 – copyright © 2003 by Christopher Paolini
This translation published by arrangement with Random House Children’s Books,
a division of Random House, Inc.
IsBN 978-0-375-85611-2 (Random House)
Anglický originál Inheritance, Book 4
Preklad Mária Havranová
Jazyková korektúra Zuzana Vičanová
Zodpovedná redaktorka Veronika Nováková
Vydalo Vydavateľstvo Fragment, s. r. o.,
ako svoju 727. publikáciu
1. vydanie, 2012
sadzbu zhotovilo Nakladatelství FRAGMeNT, s.r.o.
slovenské vydanie © Fragment, 2012
Translation © Mária Havranová, 2012
Všetky práva sú vyhradené. Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať ä
bez písomného súhlasu majiteľov práv.
Kontaktná adresa:
Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava 3
e-mail: fragment@fragment.sk
http://www.fragment.sk
ISBN 978-80-8089-594-5





Ako vždy túto knihu venujem svojej rodine.
A tiež rojkom:
všetkým výtvarníkom, hudobníkom a rozprávačom,
vaka ktorým sa toto dobrodružstvo mohlo uskutočni.





o bsah
dej predchádzajúcich častí .................................................... 13
dobýjanie ................................................................................21
Pád Kladiva .............................................................................31
Tiene na obzore ...................................................................... 35
Krá mačiek ............................................................................40
Následky ................................................................................. 45
spomienky mŕtvych ............................................................... 48
Čo je to muž? .......................................................................... 52
Cena moci .............................................................................. 59
Zrazu na svete... ...................................................................... 67
uspávanka ...............................................................................74
Nijaký odpočinok pre vyčerpaných ........................................ 81
Tanec s mečmi ........................................................................ 86
Ani pocta, ani sláva, len puzgiere na nepríjemných miestach ....94
Pojedačka mesiaca .................................................................. 99
Klebety a listy ........................................................................107
Aroughs .................................................................................112
dras-Leona ........................................................................... 123
Hádzanie kostičkami ............................................................ 128
Priate, nepriate ....................................................................137
Ohnivé muky .........................................................................145
Prach a popol ........................................................................ 156
Medzivládie ...........................................................................170
Thardsvergûndnzmal ............................................................176





Cesta poznania ..................................................................... 186
Reč od srdca ......................................................................... 202
Objav .................................................................................... 209
Rozhodovanie ........................................................................215
Pod kopcom a kameňom .......................................................222
Nasýtiť boha ......................................................................... 234
Neveriaci na úteku ................................................................242
Vyzváňanie ............................................................................253
Tŕnistá-jaskyňa-čierneho-vtáka .............................................255
Kladivo a helma .....................................................................261
A hradby padli... ................................................................... 263
Na brehu jazera Leona ...........................................................271
slovo jazdca ...........................................................................279
Rokovanie kráov ................................................................. 288
Nekonečné bludisko ............................................................. 298
slabé a neurčité náznaky ...................................................... 304
Nezodpovedané otázky ..........................................................312
Odlet .................................................................................... 320
Muky neistoty ........................................................................325
Jasnovidkina sieň ...................................................................335
Na krídlach draka ................................................................. 343
Zvuk jeho hlasu,
dotyk jeho ruky ......................................................................355
Malé vzbury .......................................................................... 364
Koruna z adu a zo snehu ......................................................372
Vrtonôžky ............................................................................. 384





u prostred trosiek .................................................................. 394
snalglí pre dvoch .................................................................. 401
Kuthianova skala ..................................................................409
Celý svet ako sen ...................................................................413
Otázka povahy ...................................................................... 420
Pevnosť duší ...........................................................................432
Lakuna, prvá časť .......................................................................436
Lakuna, druhá časť ....................................................................439
Návrat .................................................................................. 448
Mesto zármutku .................................................................... 449
Bojová porada ........................................................................456
Vec povinnosti ...................................................................... 467
Nočný oheň ...........................................................................472
Cez hradby do jamy levovej ...................................................479
Búrka prepuká ...................................................................... 489
Ten, čo nezabíja... ................................................................. 495
Jadro boja .............................................................................. 504
Najmocnejšie meno ...............................................................512
svaly proti železu ...................................................................525
dar poznania ........................................................................ 545
smrtené muky ..................................................................... 560
Pŕhavové pole ...................................................................... 564
dedič kráovstva ...................................................................576
Príhodný epitaf ..................................................................... 588
Figúrky na šachovnici ............................................................595
Fírnen ...................................................................................609





Muž so svedomím .................................................................622
Zaplatiť krvou ....................................................................... 630
Nové a staré suby ................................................................ 641
Lúčenie ..................................................................................652
Koniec .................................................................................. 658
Pôvod názvov.........................................................................659
starodávny jazyk ................................................................... 660
Jazyk trpaslíkov ..................................................................... 662
Jazyk kočovných kmeňov ..................................................... 663
Jazyk urgalov ......................................................................... 663
stručný prehad postáv, miest a niektorých zvláštností .........664
Poďakovanie ......................................................................... 669





13
d ej predchádzajúcich častí
eragon, eldest a Brisingr
N

a začiatku boli draky: pyšné, zúrivé a nezávislé. Ich šupiny sa
trblietali ako drahokamy a každý, kto sa na ne pozrel, bol zúfalý,
lebo ich krása bola nesmierna a desivá zároveň.
dlhé veky žili samy v krajine nazvanej Alagaëzia.
Boh Helzvog z kameňa v púšti Hadarak stvoril nebojácnych zavalitých
trpaslíkov.
A tieto dve rasy spolu bojovali.
Potom do Alagaëzie cez strieborné more priplávali elfovia. Aj tí bojovali
s drakmi. elfovia však boli silnejší než trpaslíci a boli by draky zničili, ale
draky by sa zároveň podieali na ich zániku.
Ke to pochopili, draky a elfovia uzavreli mierovú zmluvu. Táto zmluva
zrodila dračích jazdcov, ktorí tisícky rokov udržiavali v celej Alagaëzii mier.
Potom do Alagaëzie priplávali udia. A rohatí urgalovia. A ra’zakovia,
lovci temnôt, pojedajúci udské mäso.
Ľudia sa pripojili k zmluve s drakmi.
Potom sa mladý dračí jazdec Galbatorix postavil proti svojim druhom.
Podrobil si čierneho draka šruikana a presvedčil alších trinás Jazdcov, aby
šli s ním. Týchto trinástich zradcov nazvali Krivoprísažníkmi.
Galbatorix a Krivoprísažníci zvrhli Jazdcov, spálili ich mesto na ostrove
Vroengard a zabili všetky ostatné draky okrem tých svojich a troch vajec:
červeného, modrého a zeleného. A ak sa dalo, vzali všetkým drakom, proti
ktorým bojovali, ich eldunarí: srdce sŕdc, kde je ukrytá sila a duša drakov,
oddelená od ich tela.
Galbatorix vládol uom osemdesiatdva rokov. Krivoprísažníci postupne
pomreli, ale on stále žil, lebo vlastnil silu všetkých drakov, a preto ho nikto
nedokázal porazi.
V osemdesiatom treom roku Galbatorixovej vlády mu ktosi ukradol





14
z hradu modré dračie vajce. To sa dostalo do rúk Galbatorixových odporcov,
ktorí si hovorili Vardeni.
elfka Arya prevážala vajce k Vardenom a elfom a spolu hadali človeka
alebo elfa, pre ktorého by sa drak vyliahol. A tak ubehlo alších dvadsapä
rokov.
Ke raz Arya cestovala do elfského mesta Osilon, zaútočila na ňu a jej
strážcov skupina urgalov. s urgalmi bol Tieň durza: černokňažník
posadnutý duchmi, ktorých vyvolal, aby mu slúžili. Po smrti Krivoprísažníkov sa
stal Galbatorixovým najobávanejším služobníkom. urgalovia zabili
Aryiných strážcov, ale kým ju Tieň zajal, Arya stihla pomocou kúzla posla
vajce preč. Nasmerovala ho k človeku, u ktorého dúfala, že by mohlo by
v bezpečí.
Kúzlo sa jej však nie celkom vydarilo.
A tak sa stalo, že sotva pätnásročná sirota eragon našiel vajce v dračích
horách. Odniesol si ho na farmu, kde žil so svojím strýkom Gerom a
bratrancom Roranom. Z vajca sa eragonovi vyliahol drak a on ho začal vychováva.
Bola to samica a dal jej meno Zafira.
Potom Galbatorix poslal dvoch ra’zakov, ktorí mu tiež slúžili, aby našli
vajce a priniesli ho naspä. Ra’zakovia zabili Gera a spálili ich dom.
eragon a Zafira sa vydali prenasledova ra’zakov, aby pomstili strýka. šiel
s nimi i rozprávač Brom, ktorý kedysi pred pádom Jazdcov býval dračím
jazdcom. To jemu chcela elfka Arya posla modré vajce.
Brom naučil eragona mnoho o šermovaní, čarovaní a cti. dal eragonovi
Zar’rok, ktorý kedysi býval mečom Morzana, prvého a najmocnejšieho z
Krivoprísažníkov. Pri alšom stretnutí s ra’zakmi však Broma zabili a eragon so
Zafirou unikli len pomocou mladého Morzanovho syna Murtagha.
Počas ich ciest durza zajal eragona v meste Gil’ead, ale eragonovi sa
podarilo uniknú a zachráni aj uväznenú Aryu. durza elfku otrávil a vážne
zranil, a tak ju eragon, Zafira a Murtagh odviezli k Vardenom, ktorí žili
medzi trpaslíkmi v Beorských horách a vyliečili ju.
Počas pobytu medzi Vardenmi eragon požehnal dieau elve. dievčatku
želal, aby bola uchránená pred nešastím, ale, žia, svoje požehnanie zle
sformuloval, čím na ňu nevedomky uvalil kliatbu, ktorá ju nútila sta sa pre
druhých ochranou pred ranami osudu.
Onedlho Galbatorix poslal armádu urgalov, aby zaútočili na trpaslíkov
a Vardenov. V bitke, ktorá nasledovala, eragon zabil Tieňa durzu, ale utrpel
pri tom ažké zranenie na chrbte a navzdory starostlivosti vardenských
liečiteov trpel strašnými bolesami.





15
A v týchto bolestiach začul hlas, ktorý hovoril: Po ku mne, eragon. Po
ku mne, pretože ja mám odpove na všetky tvoje otázky.
O tri dni vardenského vodcu Ažihada prepadli a zabili urgalovia, ktorým
velili dvaja čarodeji zvaní dvojčatá, ktorí zradili Vardenov. dvojčatá uniesli
aj Murtagha a odvliekli ho ku Galbatorixovi. eragon si rovnako ako ostatní
Vardeni myslel, že Murtagh zomrel, čo ich vemi zarmútilo.
Novou vodkyňou Vardenov sa stala Ažihadova dcéra Nasuada.
Z Tronjheimu, sídla vládcov trpaslíkov, eragon, Zafira a Arya
odcestovali na sever do lesov du Weldenvardenu, kde žili elfovia. šiel s nimi i trpaslík
Orik, synovec trpasličieho kráa Hrothgara.
V du Weldenvardene eragon a Zafira spoznali Oromisa s Glaedrom:
posledného slobodného Jazdca a draka, ktorí sa celé posledné storočie
ukrývali a čakali, kým budú môc vycviči novú generáciu dračích
jazdcov. eragon a Zafira sa stretli aj s kráovnou Islanzadí, vládkyňou elfov
a matkou Arye.
Kým Oromis a Glaedr vyučovali eragona a Zafiru, Galbatorix poslal
ra’zakov a skupinu vojakov do eragonovej rodnej dediny, aby zajali jeho
bratranca Rorana. Roran sa však ukryl. Neboli by ho našli, neby nenávisti
mäsiara slouna. sloun zavraždil hliadku a vpustil ra’zakov do dediny, aby
Rorana zaskočili nepripraveného.
Roran sa nedal zaja, ale ra’zakovia uniesli jeho milú: slounovu dcéru
Katrinu. Roran presvedčil dedinčanov, aby s ním odišli a putovali cez
dračie hory na pobrežie Alagaëzie a odtia na juh do surdy, ktorá dovtedy
nebola pod nadvládou Galbatorixa.
Rana na chrbte eragona alej trýznila, ale počas elfskej slávnosti Agaetí
Blödhren, ke oslavovali zmluvu medzi Jazdcami a drakmi, mu ranu vyliečil
prízrak draka, ktorý elfovia vyvolali v závere slávností. Zjavenie navyše dalo
eragonovi silu a rýchlos, akú majú len elfovia.
eragon a Zafira odleteli do surdy, kam Nasuada odviedla Vardenov, aby
zaútočili na Galbatorixovo Kráovstvo. Tam sa s Vardenmi spojili urgalovia,
ktorí vysvetovali, že ich Galbatorix podviedol a oni sa mu za to chcú
pomsti. u Vardenov sa eragon opä stretol s elvou, ktorá pre jeho kúzlo
neprirodzene rýchlo dospela. Z plačúceho dojčaa bola teraz štvorročná dievčina
a jej pohad bol naozaj strašidelný, pretože poznala bolesti všetkých okolo
seba.
Nealeko hraníc surdy, na černastých Horiacich pláňach, sa Vardeni
s eragonom a Zafirou stretli s Galbatorixovým vojskom vo vekej a krvavej
bitke.





16
Počas bitky sa k Vardenom pridal Roran s dedinčanmi aj trpaslíci, ktorí
za nimi dorazili z Beorských hôr.
Potom sa však na východe objavila postava odetá v nablýskanom brnení,
letiaca na trblietavom červenom drakovi, a pomocou mágie zabila kráa
Hrothgara.
eragon a Zafira bojovali s Jazdcom a jeho červeným drakom. Počas
súboja zistili, že Jazdcom bol Murtagh, ktorého zaväzovala ku Galbatorixovi
nezrušitená prísaha vernosti. Jeho drakom bol Tŕň, ktorý sa vyliahol z
druhého z troch vajec.
Murtagh eragona a Zafiru porazil vaka sile eldunarí, čo mu dal
Galbatorix, ale nechal ich utiec vzhadom na ich staré priatestvo a tiež preto,
lebo sú bratia. eragon sa od neho dozvedel, že sa obaja narodili Morzanovej
žene selene.
Murtagh vzal eragonovi Zar’rok, Morzanov meč, a opustil s Tŕňom
Horiace pláne. stiahli sa aj ostatní Galbatorixovi vojaci.
Po bitke eragon s Roranom leteli na Zafire do temnej kamennej veže
v Helgrinde, ktorá slúžila ako úkryt ra’zakov. Zabili jedného z nich a rodičov
lethrblaka a zachránili z Helgrindu Katrinu. eragon v jednej cele objavil
Katrininho otca, slepého a polomŕtveho.
eragon chcel slouna zabi za jeho zradu, ale nakoniec ho uviedol len
do hlbokého spánku a oznámil Roranovi a Katrine, že jej otec je mŕtvy.
Potom požiadal Zafiru, aby odniesla Rorana a Katrinu naspä k Vardenom,
kým on sa pokoná ešte s jedným ra’zakom.
eragon sám zabil posledného ra’zaka. Potom odniesol slouna z Helgrindu.
Po dlhšom rozmýšaní odhalil slounovo skutočné meno v starodávnom
jazyku, jazyku moci a kúzel. Ovládol mäsiara pomocou jeho mena a prinútil
ho prisaha, že už nikdy neuvidí svoju dcéru. Potom ho poslal ži medzi elfov.
eragon však mäsiarovi nepovedal, že elfovia mu vrátia zrak, ak sa bude kaja
zo svojej zrady a vraždy.
Arya sa stretla s eragonom na polceste k Vardenom a spolu pešo prešli
cez nepriateské územie.
u Vardenov eragon zistil, že kráovná Islanzadí poslala dvanás elfských
čarodejov vedených Blödhgarmom, aby chránili jeho a Zafiru. eragon
potom zrušil čo najväčšiu čas svojho nepodareného požehnania, ktorým
zaažil elvu, ale jej schopnos cíti boles druhých jej zostala, hoci už nemala
nutkanie ich chráni pred utrpením.
Roran si vzal Katrinu, ktorá bola tehotná, a po prvý raz po dlhom čase
bol eragon šastný.





17
Na Vardenov však zaútočili Murtagh, Tŕň a skupina Galbatorixových mužov.
Pomocou elfov sa eragon a Zafira dokázali ubráni. eragon ani Murtagh
nedokázali porazi jeden druhého. Bola to ažká bitka, pretože Galbatorix očaroval
svojich vojakov tak, aby necítili nijakú boles, a Vardeni utrpeli veké straty.
Potom Nasuada poslala eragona, aby zastupoval Vardenov medzi
trpaslíkmi počas voby ich nového kráa. eragon šiel nerád, pretože Zafira
musela zosta, aby chránila tábor Vardenov.
Roran medzitým slúžil u Vardenov a postupne si získaval postavenie v ich
vojsku, pretože sa osvedčil ako chrabrý bojovník a dobrý velite.
Ke bol eragon medzi trpaslíkmi, sedem z nich sa ho pokúsilo zavraždi.
Vyšetrovanie odhalilo, že za útokom stojí klan Az sweldn rak Anhûin.
Zhromaždenie klanov však pokračovalo a Orika zvolili za nástupcu jeho
strýka. Na korunováciu priletela za eragonom Zafira. V prípravách na
slávnos splnila svoj sub, že opraví trpaslíkmi vemi vážený hviezdny zafír,
ktorý rozbila počas eragonovho súboja s Tieňom durzom.
Potom sa eragon so Zafirou vrátil do elfských lesov. Tam Oromis
prezradil eragonovi pravdu o jeho pôvode: že v skutočnosti nie je synom Morzana,
ale Broma a že on i Murtagh majú spoločnú matku selenu. Oromis a Glaedr
im tiež vysvetlili, čo je to eldunarí a že drak sa môže rozhodnú vyvrhnú ho
zo seba ešte počas života. Takisto ich nabádali na opatrnos, lebo ten, kto
eldunarí získa, ho môže použi, aby ovládal draka, ktorému patrilo.
V du Weldenvardene sa eragon rozhodol, že potrebuje nový meč
namiesto Zar’roku, o ktorý prišiel. spomenul si na radu, ktorú pri svojich
cestách s Bromom dostal od mačkolaka solembuma: aby sa vydal k stromu
Menoa, ktorý má dušu. Prehovoril so stromom a ten súhlasil, že mu dá žiaroce
ukrytú pod jeho koreňmi výmenou za bližšie neurčenú cenu.
elfská kováčka Rhunön, ktorá ukovala všetky meče Jazdcov,
pomohla eragonovi vyrobi nový meč. eragon svoj modrý meč nazval Brisingr,
‚oheň‘. Čepe Brisingra vzplanie, kedykovek vysloví jeho meno.
Potom Glaedr zveril svoje srdce sŕdc eragonovi a Zafire a tí sa vrátili
naspä k Vardenom, kým Glaedr a Oromis sa pridali k ostatným elfom, ktorí
útočili na severnú čas Kráovstva.
Pri obliehaní Feinsteru eragon a Arya narazili na troch nepriateských
čarodejov, z ktorých sa jeden premenil na Tieňa Varauga. s eragonovou
pomocou Arya Varauga zničila.
Medzitým Oromis a Glaedr bojovali s Murtaghom a Tŕňom. Galbatorix
sa zmocnil Murtaghovej mysle a jeho rukou zavraždil Oromisa. Tŕň zabil
Glaedrovo telo.





Vardeni síce vo Feinsteri zvíazili, ale eragon a Zafira oplakávali stratu
svojho učitea Oromisa. Vardenské vojsko sa vydalo na pochod
Kráovstvom smerom k hlavnému mestu urû’baenu, kde sídli Galbatorix, pyšný
a sebaistý, pretože má k dispozícii silu drakov.















21
d obýjanie
d

račica Zafira zarevala a vojaci stojaci pred ňou sa zdesili.
„Za mnou!“ vykríkol eragon. Zodvihol Brisingr nad hlavu
tak, aby ho všetci videli. Na pozadí čiernych mračien, ktoré sa
zbierali na západe, hral modrý meč dúhovými farbami. „Za Vardenov!“
Okolo neho preletel šíp, ale nevenoval mu pozornos.
Bojovníci zhromaždení pri halde sutiny, na ktorej eragon so Zafirou stáli,
odpovedali hromovou ozvenou: „Za Vardenov!“ Zamávali zbraňami a
vyrazili vpred cez popadané kamenné platne.
eragon sa otočil chrbtom k vardenským bojovníkom. Na druhej strane
haldy sa rozprestieralo široké nádvorie, kde sa tlačili asi dve stovky
kráovských vojakov. Za nimi sa vypínala vysoká temná hradná veža s úzkymi
oknami a niekokými menšími hranatými vežičkami. V horných miestnostiach
najvyššej z nich svietila lampa. eragon vedel, že niekde vo veži sa skrýva lord
Bradburn, zástupca mesta Belatona, ktoré sa Vardeni už niekoko
nekonečných hodín snažili doby.
eragon s výkrikom zoskočil z hromady trosiek smerom k vojakom. Muži
cúvli, ale stále mierili kopijami k zubatej diere, ktorú Zafira vybúrala do
vonkajšej hradby.
Pri dopade sa mu pravý členok zvrtol, takže padol na koleno a rukou,
v ktorej držal meč, sa zachytil o zem.
Jeden z vojakov sa chopil príležitosti. Vyrútil sa z útvaru, aby kopijou
bodol eragona do nechráneného krku.
eragon vrtkým pohybom zápästia bodnutie odrazil. Mávol Brisingrom tak
rýchlo, že ani človek, ani elf to nemohli postrehnú. Vojak vystrašene
zvraštil tvár, ke si uvedomil svoju chybu. Pokúsil sa utiec, ale pohol sa sotva pár
palcov – eragon ho po náhlom výpade vpred zasiahol rovno do brucha.
A vtedy z haldy zoskočila aj Zafira a vychrlila pri tom prúd modro-žltého





22
plameňa. Kým dopadla na vydláždenú zem, eragon sa prikrčil a napol svaly
na nohách. Náraz otriasol celým nádvorím. Z obrovskej pestrofarebnej
mozaiky pred hradnou vežou sa uvonilo mnoho sklenených hranolčekov a
rotovali hore ako roztočené mince, ktoré sa odrazili od bubna. Okenica nad
nimi sa rozletela a zase zabuchla.
Zafiru sprevádzala elfka Arya. Ke sa vymrštila z hromady sutiny, dlhé
čierne vlasy jej divoko viali okolo hranatých líc. Na rukách a na krku mala
červené fŕkance a aj na čepeli jej meča bola zrazená krv. Ke pristávala,
ticho si oškrela kožu o kameň.
Jej prítomnos eragona povzbudila. V boji spolu so Zafirou nemal nikoho
po svojom boku radšej. Je to dokonalá spolubojovníčka, napadlo mu.
Letmo sa na ňu usmial. Arya mu úsmev opätovala a v očiach sa jej
radostne zablysklo. V bitke nebola odmeraná, ale konala otvorene. Inde sa takto
prejavovala len zriedka.
eragon sa prikrčil za svoj štít, lebo medzi nimi vyrástla zvlnená stena
z modrého ohňa. spod okraja helmy sledoval, ako Zafira zaliala krčiacich sa
vojakov prúdom plameňa, ktorý im však nijako neublížil.
Lukostrelci na cimburí hradnej veže vystrelili na dračicu záplavu šípov.
Žiara v jej okolí bola taká silná, že niekoko šípov vo vzduchu zhorelo a
rozpadlo sa na popol, ostatné strely odklonili ochranné kúzla, ktorými Zafiru
obklopil eragon. Jeden zo zatúlaných šípov sa s dutým buchotom odrazil od
eragonovho štítu.
stĺp plameňa náhle obklopil troch vojakov a zabil ich tak rýchlo, že
nemali čas ani vykríknu. Ostatní vojaci sa zhlukli uprostred žiary a ostrie ich
kopijí odrážalo záblesky jasnomodrého svetla.
Nech sa Zafira akokovek snažila, skupinu vojakov len ošahla. Nakoniec
svoje úsilie vzdala a s rozhodným cvaknutím zaklapla čeuste. Bez ohňa bolo
nádvorie zrazu prekvapivo tiché.
eragonovi už niekoký raz napadlo, že nech vojakov ochránil ktokovek,
muselo ís o skúseného a mocného čarodeja. Bol to Murtagh? uvažoval. Ak
áno, prečo tu nie je aj s Tŕňom, aby bránili Belatonu? Vari si Galbatorix nechce
udrža nadvládu nad svojimi mestami?
utekal vpred a jediným mávnutím Brisingra odsekol vrch tuctu kopijí
rovnako ahko, ako ke v detstve švihnutím stínal klasy jačmenných stebiel.
sekol najbližšieho vojaka cez prsia a prerezal mu krúžkové brnenie, akoby šlo
o tenulinkú látku. Vystrekol gejzír krvi. Potom bodol alšieho vojaka a muža
stojaceho vavo udrel štítom tak silno, až sa poskladal na zem, pričom zvalil
alších troch.





23
e ragon sa mihal medzi vojakmi a s ahkosou ich zrážal. Ich reakcie mu
pripadali pomalé a neobratné. Zafira sa pustila do boja po jeho avici –
obrovskými labami vyhadzovala vojakov do vzduchu, šahala ich ostnatým
chvostom, hrýzla a zabíjala ich trhnutím hlavy. Napravo videl len rozmazané
Aryine pohyby – každé mávnutie jej meča znamenalo smr alšieho z
Galbatorixových služobníkov. Ke sa prudko otočil, aby sa vyhol dvom kopijam,
zbadal za sebou elfa Blödhgarma porasteného srsou a alších jedenás elfov,
ktorých úlohou bolo stráži jeho a Zafiru.
Nealeko neho prúdili cez trhlinu v hradbách na nádvorie Vardeni.
Neútočili, lebo bolo privemi nebezpečné približova sa k Zafire. Ani ona, ani
eragon, ani elfovia nepotrebovali pri zabíjaní vojakov pomoc.
Bitka rýchlo oddelila jazdcov od jeho draka a bojovali každý na inom
konci nádvoria. eragona to neznepokojovalo. Zafira sama aj bez ochranných
kúzel ahko premohla dvadsa, tridsa vojakov okolo seba.
O eragonov štít zadunela alšia kopija a škrabla ho na pleci. Rýchlo sa
otočil k vrhačovi, vekému zjazvenému mužovi, ktorému chýbali spodné
predné zuby, a bežal k nemu. Vojak sa zúfalo pokúšal vytiahnu z opaska
dýku. V poslednej chvíli sa eragon stočil, napol ramená a hru a boavým
plecom vrazil do mužovej hrudnej kosti.
sila nárazu odhodila muža o niekoko metrov, kde spadol a chytil sa za
srdce.
Potom sa zniesla spŕška šípov s čiernymi pierkami, čo zabili a zranili
mnohých vojakov. eragon uhýbal strelám a kryl sa štítom, aj ke si bol istý, že
kúzla ho ochránia. ahkomysenos si však nesmel dovoli; nemohol vedie,
či nepriateský čarodej nevystrelil začarovaný šíp, ktorý by prešiel jeho
obranami.
Pery sa mu skrútili do trpkého úsmevu. Lukostrelcom nad ním došlo, že
nemajú šancu zvíazi, kým nezabijú jeho a elfov. snažili sa to dosiahnu bez
ohadu na straty vo vlastných radoch.
Vemi neskoro, spokojne si pomyslel eragon so zamračeným výrazom v
tvári. Mali ste opusti Kráovstvo, kým sa to ešte dalo.
Prudký nápor rachotiacich šípov mu na chvíku dovolil odpočinú si, čo
uvítal. Útok na mesto sa začal už na úsvite a on so Zafirou museli po celý čas
stá na jeho čele.
Ke príval šípov ustal, eragon si prehodil Brisingr do avej ruky, zdvihol
zo zeme kopiju a hodil ju do lukostrelcov, stojacich najmenej desa metrov
nad ním. Ako už predtým zistil, bez dostatočného cviku je ažké presne
zasiahnu kopijou cie. Preto sa ani nečudoval, ke netrafil muža, na ktorého





24
mieril, ale zaskočilo ho, že minul mnoho lukostrelcov na cimburí. Kopija
preletela nad nimi a roztrieštila sa o stenu hradu. Lukostrelci sa smiali,
uškŕňali a drzo gestikulovali.
eragonovu pozornos upútal rýchly pohyb, ktorý zachytil kútikom oka.
Práve včas sa pozrel tým smerom, aby zachytil, že aj Arya hodila kopiju do
lukostrelcov. Prepichla dvoch mužov, čo stáli blízko seba. Potom na nich
namierila svoj meč a povedala: „Brisingr!“ Kopija vzplanula
smaragdovozeleným ohňom a ostatní lukostrelci uskočili od horiacich tiel. Všetci zrazu
utekali z cimburia a pchali sa do dverí vedúcich na horné podlažia hradu.
„To nie je fér,“ posažoval sa eragon. „Toto kúzlo nemôžem použi, lebo
môj meč by vzplanul ako táborák.“
Arya sa naňho pozrela s nepatrným náznakom pobavenia.
Boj pokračoval ešte pár minút. Ostatní vojaci sa bu vzdali, alebo sa
pokúsili ujs.
eragon dovolil utiec piatim mužom, čo stáli pred ním; vedel, že sa
nedostanú aleko. Rýchlo prezrel telá povaujúce sa okolo, aby sa ubezpečil, že
nikto z protivníkov neprežil, a pozrel sa naspä cez nádvorie. Niekoko
Vardenov otvorilo brány na vonkajších hradbách a uličkou vedúcou k hradu
niesli baranidlo. Ďalší sa zhromažovali v nepravidelných útvaroch veda
vchodu do veže, pripravení vtrhnú dnu a stretnú sa s obrancami. stál
medzi nimi aj eragonov bratranec Roran. Rozháňal sa kladivom a vydával
rozkazy. Na druhom konci nádvoria sa nad kopou mŕtvol krčila Zafira. Priestor
okolo nej sa premenil na bitúnok. Na trblietavých šupinách sa jej držali
kvapky krvi, ktoré ostro kontrastovali s jej modrým telom. Pohodila dozadu
ostnatou hlavou a víazoslávne zrevala. Zúrivým rykotom prehlušila aj krik
v meste.
Potom eragon začul zvnútra hradu rachot ozubených kolies a reazí,
nasledovaný škripotom ažkých drevených trámov, ktoré niekto odsúval. Tieto
zvuky pritiahli pohady všetkých k dverám pevnosti.
s dutým buchnutím sa dvere pootvorili a prudko rozleteli. Von sa vyvalil
hustý mrak dymu z pochodní, takže najbližší Vardeni sa rozkašali a
zakrývali si tvár. Odniekia z hlbín prítmia vychádzalo bubnovanie okovaných
kopýt o dlažobné kocky; potom zo stredu dymu vyrazil kôň s jazdcom. V
avej ruke jazdec držal niečo, čo eragon najprv považoval za obyčajnú kopiju,
ale potom si všimol, že zbraň je vyrobená zo zvláštneho zeleného materiálu
a čepe s bodcom má ukovanú do neznámeho tvaru. Hlavu kopije
obklopovala bledá žiara, neprirodzené svetlo, prezrádzajúce prítomnos kúzla.
Jazdec trhol za uzdu a stočil koňa smerom k Zafire, ktorá sa začala stava





25
na zadné nohy a pravou prednou labou sa mu chystala zasadi strašnú,
smrtiacu ranu.
eragona sa zmocnili obavy. Jazdec pôsobil vemi sebaisto a tá kopija bola
iná, vemi záhadná. Hoci Zafiru by jej obrany mali ochráni, eragon bol
presvedčený, že sa ocitla v smrtenom nebezpečenstve.
Nedostanem sa k nej včas, uvedomil si. Pátral mysou smerom k jazdcovi,
ale ten sa tak sústredil na vlastnú úlohu, že ani nezaregistroval cudziu
prítomnos. Jazdcova neochvejná sústredenos dovolila eragonovi preniknú do
jeho vedomia len povrchne. eragon sa teda stiahol do seba, zopakoval si
niekoko slov zo starodávneho jazyka a zostavil jednoduché zaklínadlo,
ktorým chcel cválajúceho koňa zastavi. Bol to zúfalý čin – nevedel totiž, či je
jazdec čarodej a aké opatrenia podnikol proti útoku kúzlom. Nechcel sa však
nečinne prizera, ke bol ohrozený Zafirin život.
eragon sa zhlboka nadýchol. Pripomenul si správnu výslovnos
niekokých ažkých zvukov v starodávnom jazyku. Potom otvoril ústa, aby vyslovil
kúzlo.
Hoci bol rýchly, elfovia boli ešte rýchlejší. Kým stačil vyslovi jediné slovo,
rozoznel sa za ním horlivý tlmený spev, zmes hlasov vytvárajúcich
disharmonickú a znepokojivú melódiu.
„Mäe...“ stihol len poveda, než zapôsobilo kúzlo elfov.
Mozaika pred koňom sa pohla a premieňala sa, úlomky skla sa zvlnili ako
voda. V zemi sa otvorila dlhá trhlina neznámej hĺbky. Kôň s hlasným
erdžaním zapadol do diery a zlomil si obe predné nohy.
Ke kôň klesal k zemi, jazdec natiahol ruku a hodil žiariacu kopiju do
Zafiry.
dračica nemohla utiec. Nemohla ani uhnú. Preto sa zahnala po strele
labou, aby ju odrazila. Lenže o kúsok ju minula a eragon s hrôzou sledoval,
ako sa kopija zaborila vari meter do jej hrude, tesne pod kúčnu kos.
Pulzujúci závoj hnevu mu zastrel zrak. Pozbieral všetky dostupné zásoby
energie – vo vlastnom tele, v zafíre zasadenom do hlavice meča, v
dvanástich diamantoch skrytých v páse Belota Múdreho ovinutom okolo jeho
bedier aj nesmiernu energiu vnútri Arenu, elfského prsteňa zdobiaceho jeho
pravú ruku – a bez ohadu na nebezpečenstvo sa chystal jazdca zniči.
Zarazil sa však, lebo sa objavil Blödhgarm. elf preskočil cez Zafirinu avú
prednú nohu, pristál na jazdcovi ako leopard, ktorý sa vrhol na jeleňa, a
zrazil ho na bok. Potom prudko trhol hlavou a dlhými bielymi zubami mužovi
roztrhol hrdlo.
Z okna vysoko nad otvoreným vchodom do hradu sa ozval výkrik nes-





26
mierneho zúfalstva a za ním nasledoval ohnivý výbuch, ktorý zvnútra
budovy vymrštil kusy kameňov, čo pristáli medzi zhromaždenými Vardenmi a
drvili im končatiny a trupy ako suché vetvy.
eragon si nevšímal kamene padajúce na nádvorie, utekal k Zafire a sotva
vnímal, že sa k nemu pripojila aj Arya a jeho stráž. elfovia, čo boli blízko, už
sa zhrčili okolo dračice a skúmali kopiju, ktorá jej trčala z hrude.
„Ako vážne...? Má...?“ pýtal sa eragon, ktorý nebol schopný dokonči
vetu. Túžil dotknú sa Zafirinej mysle, ale kým mohli by v okolí nepriateskí
čarodeji, neodvážil sa otvori jej svoje vedomie, aby nepriatelia nemohli
sliedi v jeho myšlienkach alebo ovládnu jeho telo.
Po zdanlivo nekonečnom čakaní elf Wyrden povedal: „Tieňobijca, môžeš
akova osudu. Kopija minula hlavné žily a tepny v jej krku. Zasiahla len
sval a ten vieme vylieči.“
„dokážete ju vytiahnu? Nie sú v nej nejaké kúzla, čo by bránili...“
„Postaráme sa o to, Tieňobijca.“
s vážnou tvárou, ako zhromaždenie kňazov pred oltárom, všetci elfovia
okrem Blödhgarma položili dlane na Zafirinu hru a dali sa do tichého
spevu. Znel ako šepot vetra nesúci sa vŕbovým hájom. spievali o teple a raste,
spievali o svale a šachách a pulzujúcej krvi a o alších, tajomnejších
veciach. Zrejme nesmiernou silou vôle Zafira počas liečenia vydržala nehýba
sa, hoci jej telom každých pár sekúnd lomcovali záchvaty triašky. Popri
násade, zabodnutej v jej hrudi, vytekal pramienok krvi.
eragon sa pozrel na Blödhgarma, ktorý kráčal smerom k nemu. Na srsti
okolo brady a krku mal zrazenú krv, takže jej odtieň stmavol z polnočnej
modrej na čisto čiernu.
„Čo to bolo?“ opýtal sa ho eragon a ukázal na plamene, čo dosia
poskakovali v okne vysoko nad nádvorím.
Blödhgarm si oblizol pery a odkryl tak svoje mačacie tesáky. „Tesne
predtým, ako jazdec zomrel, podarilo sa mi vstúpi do jeho mysle a
prostredníctvom nej do vedomia čarodeja, ktorý mu pomáhal.“
„Zabil si toho čarodeja?“
„svojím spôsobom. donútil som ho, aby sa zabil sám. Normálne by som sa
neuchýlil k takému prehnane dramatickému prejavu, ale bol som...
nahnevaný.“
eragon vyrazil vpred, ale potom si to rozmyslel, lebo Zafira dlho tlmene
zastonala. Hoci sa kopije nik nedotýkal, začala sa jej sama vysúva z hrude.
Očné viečka sa jej zachveli, a ke sa posledných šes palcov kopije vynáralo
z jej tela, niekokokrát za sebou sa rýchlo, plytko nadýchla. Čepe s bodcom





27
ovenčená tlmenou žiarou smaragdového svetla spadla na zem a odrazila sa
od dláždenia. Znelo to skôr ako zvuk kameniny, nie kovu.
Ke elfovia dospievali a odstúpili od Zafiry, eragon k nej podišiel a dotkol
sa jej krku. Chcel ju upokoji, poveda jej, ako ho to vydesilo, spoji sa s jej
vedomím. Namiesto toho sa jej pozrel do jedného zo žiarivých modrých očí
a opýtal sa: „si v poriadku?“ Tie slová mu pripadali úbohé v porovnaní s
hĺbkou jeho pocitov.
Zafira odpovedala jediným mrknutím, potom sklonila hlavu a pohladkala
ho po tvári ahkým závanom horúceho vzduchu z nozdier.
eragon sa usmial. Potom sa obrátil k elfom a poakoval im v starodávnom
jazyku za ich pomoc: „eka elrun ono, älfya, wiol firn thornessa.“ elfovia, čo
pomáhali pri liečení vrátane Arye sa uklonili a stočili pravú ruku na prsiach
do gesta, ktorým ich rasa vyjadrovala úctu. eragon si všimol, že viac než
polovica elfov pridelených na jeho ochranu a ochranu Zafiry je bledá,
zoslabnutá a sotva sa drží na nohách.
„Chote do bezpečia a odpočiňte si,“ povedal siedmim z nich. „Ke tu
zostanete, zabijú vás. Chote, je to rozkaz!“
Hoci si bol istý, že odchádzajú s nevôou, sedem elfov odpovedalo: „Ako
si želáš, Tieňobijca.“ Zamierili cez mŕtvoly a sutinu preč z nádvoria. Vyzerali
vznešene a dôstojne, aj ke boli na pokraji vyčerpania.
Potom sa eragon pripojil k Aryi a Blödhgarmovi, ktorí si so zvláštnym
výrazom na tvári prezerali začarovanú kopiju, akoby presne nevedeli, ako
zareagova. Čupol si veda nich a dával pozor, aby sa nijakou časou tela
nedotkol zbrane. Prezeral si jemné linky vyryté na spodnej časti čepele. Tie
tvary mu pripadali povedomé, aj ke si nebol istý prečo. dumal nad
zelenkavou rukoväou, vyrobenou z materiálu, ktorý nebol ani drevo, ani kov,
a nad tlmenou žiarou, čo mu pripomínala lampáše bez plameňa, ktorými
elfovia a trpaslíci osvetujú siene.
„Myslíte si, že je to Galbatorixovo dielo?“ opýtal sa eragon. „Možno sa
rozhodol, že Zafiru a mňa radšej zabije, ako by nás zajal. Možno je
presvedčený, že ho naozaj môžeme ohrozi.“
Blödhgarm s nepríjemným úsmevom vyhlásil: „Nerobil by som si také
ilúzie, Tieňobijca. Nie sme pre Galbatorixa viac než drobná mrzutos. Keby
naozaj chcel, aby si ty alebo ktokovek z nás zomrel, stačí mu vyletie z
urû’baenu a stretnú sa s nami v bitke. My by sme pred ním popadali ako suché
lístie v zimnej búrke. sila drakov je s ním a nikto sa nedokáže protivi jeho
vôli. Okrem toho Galbatorixa len tak ahko niečo neprinúti, aby sa vzdal
svojich úmyslov. Možno je šialený, ale je aj prefíkaný a najmä odhodlaný. Ak





28
vás chce zotroči, potom to dosiahne hoci aj cez mŕtvoly a nič okrem pudu
sebazáchovy ho nezastraší.“
„V každom prípade toto nie je Galbatorixovo dielo,“ skonštatovala Arya.
„Je to naša práca.“
eragon sa zamračil. „Naša? To nevyrobili Vardeni.“
„Nie Vardeni, ale nejaký elf.“
„No...“ odmlčal sa a snažil sa nájs logické vysvetlenie. „Nijaký elf by sa
predsa neznížil k práci pre Galbatorixa. Radšej by zomreli, než...“
„s týmto nemá Galbatorix nič spoločné, a keby aj mal, sotva by dal takú
vzácnu a mocnú zbraň človeku, ktorý by ju nevedel dobre stráži. Zo všetkých
zbraní v Alagaëzii by nám Galbatorix doprial najmenej práve tento nástroj.“
„Prečo?“
„Pretože, eragon Tieňobijca, toto je dauthdaert,“ povedal Blödhgarm
s náznakom zapredania v hlbokom, sýtom hlase.
„A volá sa Nírnen, orchidea,“ dodala Arya. ukázala na tvary vyryté do
čepele, v ktorých už aj eragon začal rozoznáva štylizované glyfy jedinečného
elfského písma – zakrivené, prepletené tvary končiace sa dlhými tŕňovitými
špičkami.
„dauthdaert?“ zopakoval eragon. Ke sa naňho Arya aj Blödhgarm
neveriacky pozreli, pokrčil plecami v rozpakoch nad svojím nedostatočným
vzdelaním. deprimovalo ho, že elfom sa v priebehu dospievania dostali
desiatky rokov štúdia s tými najlepšími učencami ich rasy, kým jeho strýko
Gero nenaučil ani abecedu, lebo to považoval za zbytočné. „Viem len to, čo
som si stačil prečíta v ellesmére. Čo je to? ukovali ju počas pádu Jazdcov
ako zbraň proti Galbatorixovi a Krivoprísažníkom?“
Blödhgarm pokrútil hlavou. „Nírnen je ovea, ovea starší.“
„dauthdaerty,“ vysvetovala Arya, „sa zrodili zo strachu a z nenávisti,
ktoré poznačili posledné roky našej vojny s drakmi. Naši najzručnejší kováči
a čarodeji ich vyrobili z materiálov, ktoré už dnes nepoznáme. Naplnili ich
čarami, ktoré sme zabudli, a pomenovali ich po najkrajších kvetinách – čo
bolo to najohavnejšie spojenie všetkých čias, lebo všetkých dvanás zbraní
malo jediný účel: vyrobili sme ich na zabíjanie drakov.“
eragon pocítil odpor pri pohade na žiariacu kopiju. „A zabíjali?“
„Očití svedkovia hovoria, že dračia krv pršala z neba ako letný lejak.“
Zafira hlasno a prenikavo zasyčala.
eragon sa k nej na chvíu otočil a kútikom oka zbadal, že Vardeni stále
stoja pred hradnou vežou a čakajú, kedy on so Zafirou znovu prevezmú
vedenie útoku.





29
„Všetky dauthdaerty údajne zničili alebo sa nenávratne stratili,“ pokračo -
val Blödhgarm. „Zjavne to tak nebolo. Nírnenu sa musel nejako zmocni rod
Waldgráfovcov a ten ho skrýval tu v Belatone. Predpokladám, že ke sme
prerazili mestské hradby, lord Bradburn dostal strach a nariadil prinies
Nírnen zo zbrojnice, aby zastavil teba so Zafirou. Galbatorixa by nepochybne
potešilo, keby vedel, že sa a Bradburn pokúsil zabi.“
eragon si uvedomoval, že by sa mal poponáha, ale zvedavos mu ešte
nedovolila odís. „stále ste mi nevysvetlili, prečo by Galbatorix nechcel, aby
sme Nírnen mali.“ Mávol smerom ku kopiji. „Čím je nebezpečnejší než tamtá
kopija, alebo dokonca Bris...“ zarazil sa, aby nevyslovil celé meno, „alebo môj
vlastný meč?“
Tentoraz mu odpovedala Arya: „dauthdaert sa nedá zlomi nijakými
prirodzenými prostriedkami, nepoškodí ho oheň a je takmer úplne odolný
proti čarom, ako si sám videl. Tieto zbrane navrhli tak, aby na ne nepôsobili
nijaké dračie kúzla a aby pred nimi chránili aj svojich nositeov – to je
ohromujúce, ke zohadníme silu, komplikovanos a nevypočítatenos dračej
mágie. Galbatorix zrejme obalil šruikana a seba ochrannými kúzlami viac
než ktokovek iný v Alagaëzii, ale Nírnen by možno dokázal prejs ich
obranami, akoby ani neexistovali.“
eragona naplnilo radostné vzrušenie. „Musíme...“
Prerušilo ho zaškrípanie.
Ten zvuk bol prenikavý, piskavý a škrípavý, ako ke kov zatne do
kameňa. eragonovi sa z neho rozdrkotali zuby. Rukami si zakryl uši a so spýtavým
výrazom na tvári hadal zdroj toho zvuku. Zafira pohodila hlavou; eragon aj
cez silný hluk počul, ako skučí od bolesti.
dvakrát preletel očami nádvorie, kým si všimol nepatrný obláčik prachu
kúdoliaci sa pri stene hradnej veže. Vychádzal z praskliny širokej približne
jednu stopu, čo sa objavila pod černastým, sčasti rozbitým oknom, kde
Blödhgarm zabil čarodeja. Hoci škripot silnel, eragon sňal ruku z ucha a ukázal na
prasklinu.
„Pozri!“ zakričal na Aryu, ktorá chápavo prikývla. Znovu si pritlačil ruku
na ucho.
Zrazu zvuk z ničoho nič stíchol.
eragon chvíu čakal, potom pomaly spustil ruky. Tentoraz zatúžil nema
taký citlivý sluch.
Vtom sa prasklina ešte viac roztvorila – rozšírila sa až na niekoko stôp –
a rýchlo postupovala dole po stene veže. Trhlina zasiahla kamenný svorník
nad dverami veže ako blesk, otriasla ním a zem pri vchode zasypala spŕškou





30
menších kameňov. Hrad zaškrípal a predná stena hradnej veže sa začala
nakláňa od rozbitého okna smerom k zlomenému svorníku.
„utekajte!“ zakričal eragon na Vardenov, hoci muži sa už medzitým
rozpŕchli na obe strany nádvoria a zúfalo sa snažili dosta spod dosahu vratkej
veže. eragon vykročil dopredu a v tlačenici bojovníkov celý napätý hadal
Rorana.
Nakoniec ho zbadal – zostal uväznený medzi skupinou mužov pri dverách.
eragon na nich volal, ale v tom zmätku jeho slová nebolo poču. Potom sa
stena znova pohla. Zosunula sa o niekoko alších palcov a naklonila sa ešte
viac. Rorana zasypali kamene, stratil rovnováhu a potkol sa dozadu pod
previs dverí.
Ke sa trocha spamätal, jeho oči sa stretli s eragonovými. eragon v jeho
pohade zbadal záblesk strachu a bezmocnosti, ktorý rýchle vystriedala
odovzdanos. Akoby Roran vedel, že nech pobeží akokovek rýchlo, nedostane
sa do bezpečia včas.
Roranovi sa na tvári zjavil krivý úsmev.
A stena sa zrútila.





31
p ád kladiva
„N

ie!“ vykríkol eragon, ke sa stena veže s burácaním zosypala
a pochovala Rorana spolu s piatimi alšími mužmi pod
pämetrovou hromadou kamenia a zaplavila nádvorie temným
mračnom prachu.
Vykríkol tak hlasno, až ho zaškrabalo v krku a vzadu v hrdle zacítil klzkú
krv s príchuou medi. Nadýchol sa, zlomil sa v páse a rozkašal sa.
„Vaetna,“ zasipel a mávol rukou. Ozval sa zvuk pripomínajúci šušanie
hodvábu, hustý sivý prach sa rozdelil a vzduch uprostred nádvoria sa
prečistil. eragon sa tak bál o Rorana, že sotva postrehol, koko síl mu kúzlo
odobralo.
„Nie, nie, nie, nie,“ mrmlal si eragon. Nemôže by mŕtvy. Nemôže, nemôže,
nemôže... stále dokola si v duchu opakoval tú vetu, akoby tým mohol
dosiahnu jej pravdivos. s každým zopakovaním sa však stávala čím alej, tým
menej vyjadrením skutočnosti či nádeje a viac modlitbou adresovanou svetu.
Arya a alší vardenskí bojovníci pred ním kašali a utierali si oči dlaňami.
Mnohí sa krčili, akoby očakávali ranu; iní s úžasom hadeli na predok
poškodeného hradu. Trosky časti veže sa vyvalili do stredu nádvoria a zakryli
mozaiku. dva a pol miestnosti na druhom poschodí a jedna na treom – tá, kde
takou strašnou smrou zomrel čarodej – boli náhle vystavené prírodným
živlom. Komnaty a ich vybavenie vyzerali v plnom slnečnom svetle špinavé
a ošumelé. Vnútri prievalu, kde sa práve ocitli, splašene cúvala hŕstka
vojakov vyzbrojená samostrelmi. Tlačili sa, strkali a vybiehali dverami zo siení
a mizli v hlbinách hradu.
eragon sa pokúsil odhadnú hmotnos jedného kvádrového kameňa
v hromade trosiek; musel váži niekoko metrákov. Keby spolu so Zafirou
a elfmi zabrali, určite by pomocou kúzel dokázali kamene posunú, ale to by
ich celkom vysililo a stali by sa zranitenými. A ešte by to trvalo neprimera-





32
ne dlho. Na chvíu eragon pomyslel na Glaedra – zlatý drak bol dos silný,
aby zodvihol celú hromadu naraz –, ale uplynulo by privea času, kým by sa
dostal ku Glaedrovmu eldunarí a teraz bolo nevyhnutné poponáha sa.
Okrem toho vedel, že by možno ani nedokázal presvedči Glaedra, aby s ním
hovoril a aby pomohol zachráni Rorana aj alších mužov.
Potom si eragon spomenul, ako Roran stál pod previsom dverí pri vchode
do veže tesne predtým, ako ho pohltil príval kamenia a prachu, a v tom mu
došlo, čo má robi.
„Zafira, pomôž im!“ vykríkol eragon, kým odhadzoval štít, a vyrazil
vpred.
Za sebou počul Aryu, ako čosi hovorí v starodávnom jazyku – možno to
bolo „schovaj to!“, ale nebol si istý. Rýchlo ho dostihla a bežala veda neho
s vytaseným mečom.
Ke dorazil k hromade trosiek, vyskočil čo najvyššie. Pristál jednou
nohou na šikmej stene kamenného bloku, potom sa znovu odrazil a skákal
z miesta na miesto ako kamzík šplhajúci sa zo strže. Takto síce riskoval, že
naruší stabilitu kameňov, ale šlo o najrýchlejší spôsob, ako sa dosta tam,
kam potreboval.
Posledným skokom sa eragon vymrštil na okraj druhého podlažia a
uháňal k dverám na opačnej strane miestnosti. Rozrazil ich takou silou, že zlomil
zámku a dvere vyleteli z pántov, narazili do steny na chodbe za nimi a ažké
dubové dosky sa rozleteli.
Hnal sa chodbou ako o preteky. Vlastné kroky a dych mu pripadali čudne
stlmené, akoby mal uši plné vody.
Ke sa priblížil k otvoreným dverám, spomalil. Zbadal miestnos, kde
pätica ozbrojencov diskutovala nad mapou. Ani jeden z nich si ho nevšimol.
eragon utekal alej.
Prudko zahol za roh a zrazil sa s vojakom, ktorý šiel opačným smerom. Po
náraze čelom do okraja mužovho štítu sa mu pred očami roztancovali
hviezdičky. Chytil sa vojaka a chvíu sa potácali po chodbe sem a tam ako párik
opitých tanečníkov.
Vojak zaklial a snažil sa znovu nájs rovnováhu. „Čo je to s tebou, ty
prekliaty...“ rozkričal sa, ale potom sa pozrel eragonovi do tváre a vyvalil oči. „Ty!“
eragon zovrel pravú päs a udrel muža do brucha, priamo pod hrudný kôš,
a vyhodil ho do stropu. „Ja,“ potvrdil, ke vojak dopadol naspä na zem bez
známok života.
Pokračoval alej po chodbe. Jeho zrýchlený tep akoby sa zdvojnásobil od
chvíle, čo vbehol do veže; mal pocit, že mu srdce každú chvíu vyletí z hrude.





33
Kadia? uvažoval dychtivo, ke nazrel za alšie dvere a zase nevidel nič
než prázdnu miestnos.
Konečne na špinavej vedajšej chodbe zazrel točité schodište. Bral schody
po piatich, nehadiac na vlastnú bezpečnos, a cestou dole spomalil len raz,
aby odstrčil z cesty vystrašeného lukostrelca.
schody sa skončili a on sa ocitol v miestnosti s vysokou klenbou, ktorá mu
pripomenula katedrálu v dras-Leone. Otočil sa na päte a rýchlo sa
rozhliadol: štíty, zbrane a červené zástavy rozvešané po stenách, úzke okná tesne
pod stropom, pochodne zasadené do držiakov z tepaného železa, prázdne
kozuby, dlhé tmavé stoly vyrovnané pozdĺž oboch strán siene a stupienok na
čele miestnosti, kde pred stoličkou s vysokým operadlom stál fúzatý muž
v háve. eragon sa ocitol v hlavnej sieni hradu. Napravo, medzi ním a
dverami vedúcimi ku vchodu do veže stála skupina najmenej pädesiatich vojakov.
Od prekvapenia sa mykli, až sa zaleskli zlaté nite na ich tunikách.
„Zabite ho!“ skríkol šachtic v háve skôr vystrašene než rozkazovačne.
„Kto ho zabije, dostane tretinu mojich pokladov, to subujem!“
eragona rozzúrilo, že ho zase niečo zdrží. Vytrhol meč z pošvy, zodvihol
ho nad hlavu a zareval: „Brisingr!“
Čepe obalili prízračné modré plamene, ktoré rýchlo postupovali hore
k špičke. Páava z ohňa zahriala eragonovi ruku, rameno a jedno líce.
sklopil zrak k vojakom. „Zmiznite,“ zavrčal.
Vojaci chvíku váhali, potom sa otočili a utiekli.
eragon vyrazil vpred a nevšímal si vydesených oneskorencov potácajúcich
sa blízko jeho horiaceho meča. Jeden muž zakopol a spadol pred ním. eragon
ho preskočil bez toho, aby sa dotkol hoci len strapca na jeho helme.
Ke sa opä dal do behu, plamene na čepeli sa naahovali ako hriva
cválajúceho koňa.
Zohol sa a prebehol cez dvojkrídlové dvere, čo chránili vstup do hlavnej
siene. uháňal dlhou širokou sálou lemovanou miestnosami plnými vojakov –
a aj ozubených kolies, kladiek a alších mechanizmov používaných na
zdvíhanie a spúšanie hradnej brány – a potom plnou rýchlosou vrazil do
padacej mreže prehradzujúcej cestu k miestu, kde stál Roran vo chvíli, ke sa
veža zrútila.
Mreža sa pod jeho nárazom ohla, ale železo nepovolilo.
Zapotácal sa o krok naspä.
Nasmeroval silu uloženú v diamantoch vo svojom opasku – v páse Belota
Múdreho – do Brisingra, odčerpal z drahokamov cennú zásobu energie
a rozdúchal oheň meča do neznesitenej sily. Vydal bezslovný výkrik, natia-





34
hol ruku za seba a udrel do padacej mreže. Pokropili ho oranžové a žlté iskry,
narobili mu jamky do rukavíc aj do tuniky a popálili ho na holej koži. Kúsok
roztaveného syčiaceho železa mu kvapol na špičku topánky. eragon šklbol
nohou a striasol ho.
Po tretej rane sa odlomil stred mreže. Odseknuté konce kovových tyčí
boli dobiela rozpálené a osvetovali okolie tlmenou žiarou.
eragon nechal plamene stúpajúce z Brisingra zhasnú a prešiel otvorom,
ktorý si vysekal.
utekal doava, potom doprava a potom zase doava po chodbe, ktorá sa
kukatila, aby spomalila postup prípadných útočníkov, ktorým by sa
podarilo vystúpi do veže.
Ke zabočil za posledný roh, uvidel svoj cie: vstupnú halu zavalenú
troskami. Ani jeho bystrý elfí zrak nedokázal v prítmí rozozna viac než
hlavné obrysy, lebo padajúce kamene uhasili pochodne na stenách. Začul
čudné vrčanie a šramot, akoby sa nejaké nemotorné zviera prehrabávalo
sutinami.
„Naina,“ zašepkal.
Priestor ožiarilo vznášajúce sa modré svetlo. A v ňom pred sebou zbadal
Rorana pokrytého prachom, krvou, popolom, ako hrozivo cerí zuby, stojí nad
mŕtvolami dvoch vojakov a zápolí s tretím.
Vojak prižmúril oči, ke sa rozjasnilo. Roran využil mužovo rozptýlenie
a stlačil ho na kolená, vzal dýku z jeho opaska a zabodol mu ju pod okraj
čeuste.
Vojak dvakrát kopol a znehybnel.
Ke sa Roran dychčiac zodvihol, z prstov mu kvapkala krv. s čudne
meravým výrazom sa pozrel na eragona.
„už bolo načase...“ dostal zo seba. Potom obrátil oči stĺpkom a omdlel.





35
t iene na obzore
A

by eragon zachytil Rorana, skôr než sa zvalí na zem, musel
pusti Brisingr, čo sa mu vemi nepáčilo. Roztvoril však dlaň
a meč zacinkal o kameň, práve ke mu bezvládny Roran klesol
do náručia.
„Je vážne zranený?“ opýtala sa Arya.
eragon sa prekvapene mykol, ke zistil, že elfka s Blödhgarmom stoja
veda neho. „Hádam nie.“ Párkrát poplieskal Rorana po zaprášených lícach.
V nevýraznej adovomodrej žiare kúzla vyzeral jeho bratranec vyčerpane.
Oči mu lemovali pomliaždeniny a jeho pery mali fialkastý odtieň, akoby si
ich zafarbil šavou z ostružín. „No tak, preber sa.“
Po pár sekundách sa Roranovi zachveli viečka. Otvoril oči a zmätene sa
rozhliadol. eragona zaplavila taká silná úava, že ju cítil na jazyku. „Na
chvíu si stratil vedomie,“ vysvetlil bratrancovi.
„Aha.“
Žije! hlásil eragon Zafire. Podstúpil riziko kratučkého okamihu spojenia.
Cítil jej rados. To je dobre. Zostanem tu a pomôžem elfom odsunú kamene.
Ke ma budeš potrebova, zakrič a ja si k tebe nájdem cestu.
Roranovo krúžkové brnenie zacinkalo, ke mu eragon pomáhal na nohy.
„Čo ostatní?“ opýtal sa a kývol bradou k hromade trosiek.
Roran pokrútil hlavou.
„si si istý?“
„Tam dole nemohol nikto preži. Ja som unikol len preto... lebo ma sčasti
chránil previs nad dverami.“
„si v poriadku?“ opýtal sa eragon.
„Čože?“ zamračil sa Roran a tváril sa roztržito, akoby mu tá myšlienka ani
nenapadla. „som... Možno mám zlomené zápästie. Nič vážne.“
eragon vrhol ospravedlňujúci pohad na Blödhgarma. Na elfovej tvári sa





36
mihol nepatrný náznak nespokojnosti, ale podišiel k Roranovi a jemne ho
oslovil: „Keby si dovolil...“ Natiahol ruku k Roranovej zranenej ruke.
Kým Blödhgarm sa lopotil s Roranom, eragon zobral Brisingr a potom
s Aryou hliadkovali pri vchode pre prípad, že by na nich nebodaj zaútočili
nejakí ahkomysení vojaci.
„Tak, hotovo,“ povedal Blödhgarm a prešiel k ostatným. Roran pokrútil
zápästím, aby ho vyskúšal.
spokojne poakoval Blödhgarmovi, potom spustil ruku a pohadal na
zemi medzi sutinami svoje kladivo. upravil si brnenie a pozrel sa smerom ku
vchodu. „už mám dos toho lorda Bradburna,“ povedal zdanlivo pokojným
tónom. „už pridlho sedí na svojom tróne a poda mňa by sme ho mali
odbremeni od jeho povinností. súhlasíš, Arya?