načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Hovorme o očkovaní -- ...a nebojme sa pýtať – Peter Tuhársky

Hovorme o očkovaní -- ...a nebojme sa pýtať
-11%
sleva

Kniha: Hovorme o očkovaní
Autor: Peter Tuhársky
Podtitul: ...a nebojme sa pýtať

Kniha Hovorme o očkovaní … a nebojme sa pýtať vznikla na základe seriálu Hovorme o vede v mesačníku Dieťa . Prvá časť knihy predstavuje zhrnutie niektorých dôležitých poznatkov, ako ... (celý popis)
Titul doručujeme za 3 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  406 Kč 361
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
12
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 49Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Rodičovská edícia časopisu Dieťa
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2016
Počet stran: 216
Rozměr: 250,0x173,0x17,0 mm
Hmotnost: 0,539kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-969294-2-9
EAN: 9788096929429
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Kniha Hovorme o očkovaní … a nebojme sa pýtať vznikla na základe seriálu Hovorme o vede v mesačníku Dieťa . Prvá časť knihy predstavuje zhrnutie niektorých dôležitých poznatkov, ako aj nevyriešených problémov vo vybraných oblastiach, často diskutovaných v súvislosti s očkovaním, akými sú napríklad toxické prídavné látky (hliník, ortuť), autizmus, autoimunita. Druhá časť sa venuje niekoľkým vybraným ochoreniam, ako sú záškrt, čierny kašeľ, osýpky, mumps, rubeola, ale aj otázke bezpečnosti vakcín proti ľudskému papilomavírusu. Polemizuje o možnostiach vakcín z hľadiska prevencie ochorenia ako aj kolektívnej imunity, pojmu ktorý sa zneužíva na vynucovanie očkovania. Čitatelia nájdu aj odpovede na otázky súvisiace s hlásením nežiaducich účinkov v súvislosti s očkovaním.

Kniha je zařazena v kategoriích
Peter Tuhársky - další tituly autora:
 (e-book)
Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

6 Hovorme o očkovaní

1. ADJUVANS – HLINÍKOVÉ SOLI 18

1.1 Hliníkové nanočastice v mozgu 19

1.2 Návnada: Naša vlastná DNA 23

2. TOXICITA 26

2.1 Živé striebro, mŕtve neuróny 27

2.2 Synergia ako nepriateľ 31

2.3 Excitotoxicita 35

2.4 Imuno-neuro-endokrinná sieť 39

2.5 Veda – neveda 45

3. AUTIZMUS 48

3.1 Nová štúdia o autizme... alebo nie? 49

3.2 Spiaci strážcovia 53

3.3 Manipulácie takmer bez konca 59

3.4 Čosi zhnité je v štáte dánskom... 1) 67

3.5 Čosi zhnité je v štáte dánskom... 2) 73

3.6 Čosi zhnité je v štáte dánskom... 3) 79

4. AUTOIMUNITA 84

4.1 Vedci opäť prehovorili 85

4.2 Predvídajme postvakcinačnú autoimunitu 91 OBSAH ČASŤ I – ZLOŽENIE VAKCÍN A NEŽIADUCE ÚČINKY 16

Príhovor autora 8

Recenzia pediatra 10

Recenzia neurológa 12

Príhovor vydavateľky 14

Obsah 7

5. OSÝPKY 96

5.1 Osýpky – Ochorenie a rizikové faktory 97

5.2 Osýpky – Historické súvislosti 103

5.3 Osýpky – Kolektívna imunita 109

5.4 Osýpky – Eradikácia alebo liečba? 115

6. MUMPS 120

6.1 M ako Michalovce, m ako mumps 121

7. RUBEOLA 126

7.1 Rozpaky nad rubeolou 127

8. ZÁŠKRT 132

8.1 Záškrt – Ochorenie a vakcína 133

8.2 Záškrt – Viac otázok ako odpovedí 139

8.3 Záškrt – Vražedná politika 147

9. ČIERNY KAŠEĽ 154

9.1 Padá hviezda kolektívnej imunity 155

9.2 Funguje cocoon stratégia? 161

9.3 Čierny kašeľ – dôkaz o kolektívnej imunite? 165

10. ĽUDSKÝ PAPILLOMAVÍRUS 170

10.1 HPV vakcíny pod drobnohľadom 171

DOVETOK:

HOVORÍME O OČKOVANÍ A PÝTAME SA KOMPETENTNÝCH 176

Ako hlásiť nežiaduci účinok v súvislosti s očkovaním? 177

11. SKRATKY S TERMÍNY 183

12. ZDROJE 191

Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania 212

ČASŤ II – VYBRANÉ OCHORENIA A VAKCÍNY 94

ADJUVANSY

– HLINÍKOVÉ

SOLI

1

Adjuvansy – hliníkové soli 19

1.1

HLINÍKOVÉ NANOČASTICE V MOZGU

Najkontroverznejšou zložkou vakcín je bezpochyby hliník vo forme solí.

*

Je to

známy nervový a obličkový jed, niektorí vedci ho dávajú do súvisu s poškodením

mozgu, autizmom, alergiami, autoimunitou a ďalšími poruchami. Kým z potravy

sa vstrebe len zlomok, možno tisícina až desaťtisícina prijatého množstva hliníka,

vakcínou sa značná dávka dostáva priamo do prekrveného svalu.

Z

nepokojivé je, ako málo toho vieme o pô

sobení hliníka v detskom telíčku. Existuje

len málo štúdií (zvyčajne na zvieratách),

ktoré nie vždy skúmali vakcínové formy hliníka a len výnimočne šlo o injekčné podanie. Napriek mnohým nevyjasneným otázkam, hliník sa vo vakcínach používa plošne už takmer deväťdesiat rokov a autority odmietajú pripustiť, že ohrozuje zdravie.

Dr. Khan a jeho tím z univerzity v Paríži

v spolupráci s ďalšími inštitúciami zverejnil v roku 2013 v lekárskom časopise BMC Medicine výsledky svojho výskumu k otázke: kam sa ten hliník vlastne dostáva? Odpoveď ich zaujímala kvôli makrofágovej myofascitíde (MMF), ktorá patrí do širšej skupiny ochorení ASIA – autoimunitný syndróm vyvolaný adjuvansami, spolu s roztrúsenou sklerózou, syndrómom chronickej únavy, reumatickou artritídou a ďalšími príbuznými ochoreniami. MMF nastáva priemerne 7 až 11 mesiacov po očkovaní a prejavuje sa vážnymi chronickými bolesťami a slabosťou svalov a kĺbov, únavou, poruchami pamäti a koncentrácie. Usvedčujúcim dôkazom je nález zvláštnych zhlukov makrofágov (imu

nitných buniek) v mieste vpichu, ktoré sú plné

vakcínového hliníka.

HLINÍK V LYMFATICKÝCH

UZLINÁCH NEKONČÍ

V novej štúdii vedci na citlivých myšiach skú

mali hydroxid hlinitý, tentoraz však nie ako jed

noduchú chemikáliu, ale v podobe nanočastíc,

aké sa používajú vo vakcínach, a to v zodpove

dajúcej dávke, čím svoj výskum značne priblížili

očkovacej realite. Pomocou precíznych meraní

zistili, že už hodinu po očkovaní hliník v ma

lej miere spontánne preniká do krvi. Na miesto

vpichu sa privolajú monocyty (imunitné bun

ky), intenzívne ho pohlcujú a transformujú sa

na dlhoveké dendritické bunky. Počas štyroch

dní odstránia z miesta vpichu polovicu hliníka

a presunú ho do lymfatických uzlín, potom sa

odstraňovanie zastaví.

Potiaľto ide o veci v princípe očakávané –

vo vakcíne sa na hliníkový nosič naviaže cieľo

vý antigén, napríklad povrchová bielkovina ví

rusu, a jeho dopravenie do lymfatických uzlín *

V ďalšom texte môžeme pre zjednodušenie používať pojem „hliník“


20 Hovorme o očkovaní

• Prvou je oslabenie mozgovo-krvnej bariéry.

Toto je veľmi znepokojujúce zistenie, pretože

táto bariéra ešte nie je vyvinutá práve u ma

lých detí vo veku, keď dostávajú najväčšie

„batérie“ vakcín. Viaceré zložky vakcín ju pri

tom dokážu ešte oslabiť. Rizikové je tu aj nad

merné očkovanie, zápalové ochorenie, niekto

ré toxíny a podobne.

• Druhou okolnosťou je istý typ zápalu

sprostredkovaný chemokínom CCL2. Nastáva

najviac u jedincov, ktorí majú určitú variáciu

génu CCL2, a zvyšuje prienik hliníka až 5-ná-

sobne. Zdôraznime, že nejde o genetickú po

ruchu, ale o prejav celkom normálnej rôznoro

dosti imunitného systému.

Výskum teda ukázal, že doterajšie spory

o tom, či sa hliník vstrebáva pomaly alebo rých

lo, môžu byť celkom malicherné. Podstatné je,

že u citlivých osôb napokon končí v mozgu.

Ubezpečenia, že ide o „malú“ dávku, sú potom

bezpredmetné – mozog je na hliník veľmi citlivý

a dávka je značná. Ukazuje sa tiež, že nežiadu

ce účinky očkovania sú omnoho dlhodobejšou

záležitosťou, než sa všeobecne myslí; samotná

MMF sa môže objaviť aj 8 rokov od očkovania.

Potvrdzuje sa, ako kritici očkovania upozorňu

jú už dávno, že nežiaduce účinky hliníka naj

viac hrozia práve deťom v najzraniteľnejšom

prvom roku života. je dôležité pre tvorbu protilátok, čo je vlastne konečným cieľom očkovania. Dosiaľ však nikto nezodpovedal otázku, čo sa deje ďalej. Zistenia vedcov sú preto prevratné – hliník v lymfatických uzlinách nekončí. Imunitné bunky ho presúvajú ďalej – cez hrudný miazgovod do krvného obehu a odtiaľ do sleziny, kam doputuje v priebehu troch týždňov. No stále to ešte nie je koniec. Ak sa im podarí prekonať mozgovo-krvnú bariéru, tak s odstupom 3 až 6 mesiacov od očkovania sa už hliník nenachádza v lymfatických uzlinách ani v slezine, ale je s konečnou platnosťou uskladnený tam, kde ho naozaj nechceme mať – v mozgu! Usídli sa prevažne v šedej mozgovej hmote (82 až 95 percent), jednotlivé nanočastice sa „prilepia“ k rezidentným nervovým a imunitným bunkám vrátane mikroglií a astrocytov. V týchto bunkách koncentrácia hliníka postupne vzrastie až 26-násobne oproti prvým týždňom po očkovaní. Je iba náhoda, že profesorom Blaylockom opisovaný mechanizmus excitotoxicity (imunitného sebapoškodzovania mozgu) zahŕňa práve príliš aktívne mikroglie a astrocyty – imunitné bunky mozgu? HLINÍKOVÉ NANOČASTICE OSTÁVAJÚ V MOZGU PRAKTICKY NAVŽDY! Kľúčovou je teda otázka, za akých podmienok sa hliníkové nanočastice dostanú do mozgu. Dr. Khan zistil dve zásadné okolnosti:

Adjuvansy – hliníkové soli 21

Dokážu úrady pristúpiť k vedeckej

diskusii a zaoberať sa individuálnou

bezpečnosťou očkovania?

Neuróny a gliové bunky

Mikroglie

Neurón

Dendrity

Astrocyt

Neurit

(axón)

Oligodendrocyty

Myelínová pošva

Synapsa

ČO Z TÝCHTO INFORMÁCIÍ VYPLÝVA? Predovšetkým neočkovať v čase prebiehajúceho zápalového ochorenia. Ak chceme znížiť riziko, žiadalo by sa zvážiť aspoň odloženie očkovania detí na vek, keď je mozgovo-krvná bariéra vyvinutá. Bolo by tiež možné testovať deti na variáciu génu CCL2 a najohrozenejšiu skupinu vôbec neočkovať vakcínami s obsahom hliníka. Toto však závisí od slovenských úradov, ktoré sa zatiaľ riadia skôr starými dogmami než novými poznatkami. Neurón

MUMPS

6

Mumps 121

M AKO MICHALOVCE, M AKO MUMPS

V posledných mesiacoch roku 2013 a prvých mesiacoch 2014 bolo zaujímavé

sledovať lokálnu epidémiu mumpsu v okresoch Michalovce a Sobrance. Jej mediálny

obraz bol podivný, verejnosť dezorientovaná a najdôležitejšie informácie ostali

takmer nepovšimnuté.

6.1

E

pidémia mumpsu vypukla v septembri

2013 v Michalovciach v rómskej osade

na Mlynskej ulici a postupne sa dotkla aj

ďalších obcí. Verejnosť dostávala znepokojivé správy o „zúriacej epidémii“ a možných komplikáciách ochorenia. V zdesení z prichádzajúcej „morovej rany“, hľadanie vinníka sa dotklo nielen samotných Rómov, ale aj zástancov slobodnej voľby v očkovaní, a to navzdory faktu, že epidémie zasiahli najmä očkovaných. Sú panika a obviňovanie namieste? MUMPS Mumps je nákazli vé vír usové ochorenie, ktoré sa šíri kvapôčkovou infekciou (podobne ako chrípka). Inkubačná doba trvá 12 až 25 dní. Akútne ochorenie začína príznakmi podobnými bežnej nádche či viróze – malátnosť, nechutenstvo, bolesť hlavy a svalov, zvýšená teplota. Takýto priebeh je typický najmä u detí. Občas sa objavia vyrážky. U 30 až 40 percent chorých vznikne zápal a opuch príušných slinných žliaz, preto sa ochorenie nazýva aj príušnice alebo parotitída. Príznaky ustúpia zvyčajne do týždňa. [1]

Komplikáciou v 0 až 15 percentách prípa

dov (najmä u dospelých) môže byť meningitída

(zápal mozgových blán) s bolesťou hlavy, stuh

nutím šije a niekedy dočasným ohluchnutím,

avšak na rozdiel od obávaných bakteriálnych

meningitíd, priebeh mumpsovej meningitídy

je miernejší a príznaky ustúpia do 3 až 10 dní

zvyčajne bez akýchkoľvek následkov. Trvalé

poškodenie sluchu nastane u 1 z 20 000 a en

cefalitída (zápal mozgu) u menej než 1 z 50 000

chorých. [1 – 3]

Nepríjemnou a zrejme najznámejšou kompli

káciou mumpsu je orchitída – zápal semenníka.

Postihuje predovšetkým chlapcov po puberte

a mužov (11 až 50 percent prípadov), no v 70

až 96 percentách prípadov zasiahne len jeden

semenník. [1 – 6] Približne u 13 percent po

stihnutých sa dočasne oslabí produkcia sper- 122 Hovorme o očkovaní mií [5], no trvalá sterilita, často používaná ako strašiak, je v skutočnosti raritná. [1] U žien môže v 0 až 5 percentách prípadov vzniknúť zápal vaječníkov, a to bez následkov. [1] [3] Je pozoruhodné, že ženy, ktoré v detstve prekonali mumps, majú nižšie riziko rakoviny vaječníkov. [8 – 9] Pankreatitída ako občasná komplikácia zvyčajne prechádza bez následkov, no už desaťročia sa diskutuje o tom, či u malej časti chorých mumps môže alebo nemôže spôsobiť diabetes mellitus (cukrovku). [1] Toto si podľa mňa pri mumpse zasluhuje najväčšiu pozornosť. Ak by sa súvislosť definitívne potvrdila, mohlo by to mať nepríjemné dôsledky aj pre živú vakcínu. Popravde, jeden z výrobcov už uvádza diabetes medzi nepreukázanými, no možnými následkami v príbalovom letáku kombinovanej vakcíny. [10] OČKOVANIE Mumps je asi najmiernejšie ochorenie spomedzi repertoára plošných vakcín. Úmrtia takmer neexistujú (v USA 1 ročne) a trvalé následky sú také zriedkavé, že povinné vynucovanie takéhoto očkovania, ktoré pochopiteľne nie je bez rizika, sa dá považovať za neobhájiteľné. Tým skôr, že vakcína dokáže zriedkavo spôsobiť obdobné komplikácie ako samotné ochorenie. [11 – 12] Stúpenci však zaprotestujú, že povinné očkovanie je nutné, aby sa bránilo šíreniu ochorenia v populácii. Je takáto schopnosť vakcíny skutočne preukázaná?

Plošné očkovanie proti mumpsu začalo

na Slovensku v roku 1987 v kombinácii s vakcínou proti osýpkam, od roku 1992 už v rámci kombinovanej vakcíny MMR, ktorú dostávajú deti vo veku 15 až 18 mesiacov. Druhá dávka vo veku 11 rokov sa podáva na podchytenie tých detí, ktoré nezareagovali na prvú dávku, alebo u ktorých účinok vakcíny stihol vyprchať (ostatné ju dostanú zbytočne). Popravde, takých detí je značné množstvo. Účinnosť vakcíny je

len 64 až 66 percent po jednej dávke, druhá

dávka ju zvyšuje na 75 až 95 percent. [13 – 15]

[3] Trvanie účinku je neznáme, no rýchlo vy

prcháva – 27 percent detí už nemá s odstupom

10 až 11 rokov merateľné protilátky. [16] [14]

DOPADY OČKOVANIA

Pred zavedením plošného očkovania v USA,

až 90 percent ľudí získalo prirodzenú imunitu

pred dovŕšením 15 rokov. Pritom sa však hlásilo

priemerne len 1 ochorenie na 1 000 obyvateľov.

[6] Vírus teda koloval v populácii a hoci sa vy

skytovali epidémie, väčšina ľudí ho prekonala

buď celkom bez príznakov, alebo ako nevýraz

né, banálne ochorenie; toto sú aj dnes najčas

tejšie priebehy mumpsu. [1] [17] Slovenské

prehľady naznačujú podobnú epidemiologickú

históriu. [18]

Po zavedení očkovania počet hlásených prí

padov prudko klesol. Časť poklesu išla zrejme

na vrub predpojatosti („nemôže to byť mumps,

dieťa je očkované“), ale mohlo nastať aj sku

točné zníženie chorobnosti. Toto „víťazstvo“

však bolo len dočasné. Deti, ktoré kvôli očkova

niu neprekonali mumps v detstve, sa dostávajú

do ohrozenia po vyprchaní účinku vakcíny, a to

práve vo veku puberty a dospelosti, keď je vyššie

riziko komplikácií [19] [2] [4 – 6] [14] [17] (hoci

nižšie než u neimúnnych dospelých). [5] [2] [3]

Preočkovaním v 11. roku sa problém len oddiali.

Zdroj údajov [31]

0,4

0,35

0,3

0,25

0,2

0,15

0,1

0,05

Mumps Anglicko a Wales 1901 – 2010

19011909191719251933194119491957196519731981198919972005

úmrtnosť na 100 000 obyvateľov

úmrtnosť očkovanie


Mumps 123

MICHALOVCE V GLOBÁLNOM KONTEXTE V súčasnosti sa epidémie vyskytujú aj vo vysoko preočkovaných populáciách. [16 – 17] [20 – 23] [14] [6] [2] Čerstvú skúsenosť má Česká republika – epidémie v Ústeckom, Plzenskom a Pardubickom kraji zasiahli prevažne mladých očkovaných ľudí bez ohľadu na typ vakcíny. [26 – 29] Aj v Por tu galsku, Španielsku, USA a ďalších krajinách sa epidemiológia vyvíja rovnakým spôsobom. [23 – 24] [2 – 3] [5 – 6] [17] V Michalovciach sídli Regionálny rad verejného zdravotníctva (RÚVZ) so zameraním na epidemiológiu, takže mohli vývoj sledovať takpovediac „z okna“ (pozri graf). [7]

Spomedzi 203 chorých od septembra 2013

po január 2014, iba 8 percent bolo neočkovaných a 5 percent neočkovaných pre vek. U troch percent bol údaj neznámy. Až 84 percent bolo očkovaných; 45 percent jednou, 35 percent dvoma a 4 percentá dokonca troma dávkami vakcíny (nad rámec očkovacieho kalendára). V septembri RÚVZ uviedol, že 30 z 36 chorých bolo vzhľadom na vek plne očkovaných a ďalší traja „nekompletne len jednou dávkou vakcíny“. V ďalších mesiacoch už takýto údaj neuvádza. [7] Poznamenajme, že preočkovanie živou vírusovou vakcínou nemá

booster efekt (posilňujúci efekt), preto všet

ci, ktorí dostali aspoň jednu dávku, by sa mali

považovať za plne očkovaných. Napokon, CDC

predsa tvrdí, že účinok je doživotný. [1]

Vekové rozdelenie chorých na mumps

epidémia Michalovce-Sobrance 2013 – 2014

60

50

40

30

20

10

veková skupina [rokov]

prípadov

očkovaní neočkovaní

očkovanie od 1987

0-1 1-4 5-9 10-14 15-19 20-24 25-34 35-44 45-54 55-64 65+

8 %

neočkovaní

5 %

neočkovaní

pre vek

45 % očkovaní

jednou vakcínou

35 % očkovaní dvoma

vakcínami

4 % očkovaní troma

vakcínami

3 %

neznámy

údaj

Zaočkovanosť v epidémii mumpsu

v Michalovciach


124 Hovorme o očkovaní NEČAKANÉ ROZUZLENIE? Hoci sa počas celej epidémie verejne propagovalo očkovanie ako účinná prevencia ochorenia, koncom februára okrajovo zaznela informácia, že epidémiu spôsobil vírusový genotyp G, voči ktorému očkovanie nechráni. Infektologička MUDr. Tkáčová ďalej vysvetľovala, prečo sa epidémia prakticky vyhla starším neočkovaným generáciám: vďaka kontaktu s ochorením v detstve si vytvorili trvalú prirodzenú imunitu, ktorá je silnejšia než vakcinačná. [30] Toto azda prvé de facto priznanie a hodnoverne znejúce vysvetlenie očkovacieho fiaska ma zaujalo, a tak som ho bližšie preskúmal. OPÄŤ MÁLO ÚDAJOV Fakt, že prirodzená imunita je silnejšia, je známy. [15] Neočkované staršie ročníky dokonca vykazujú vyšší výskyt protilátok než mladšie očkované. [18] Už tieto fakty stačia na spochybnenie efektívnosti očkovania. Je však pravda, že vakcína je neúčinná proti iným vírusovým génotypom než obsahuje?

Túto otázku skúmala aj FDA po nedávnej sé

rii epidémií, najhoršej za posledných 25 rokov. Aj tu išlo o vírus typu G a väčšina chorých bola očkovaná. Rubin a kolektív zistili, že s odstupom 6 týždňov po očkovaní sú rozdiely titrov protilátok minimálne, pripúšťajú však, že ne

majú údaje o dlhodobej účinnosti voči jednot

livým genotypom, ktorá by mohla vyprchávať

rôznou rýchlosťou. V štúdii netestovali odozvu

T-buniek, čo by takisto mohlo mať vplyv. [6]

Aj Cortese a kolektív, financovaní CDC, takisto

zistili, že protilátky voči genotypu G sa tvoria aj

u očkovaných (čo nepotvrdzuje teóriu o „imu

nitnom úniku“), znepokojilo ich však, že nena

šli jasnú koreláciu medzi očkovacími protilát

kami a ochranou voči ochoreniu. [17]

Ak by boli problémom rozdielne genotypy,

znamenalo by to potrebu zmeny vo vakcínach.

Popravde, takáto zmena už nastala viackrát,

pretože dosiaľ každý použitý kmeň mal svoje

problémy – kmeň A-Rubini bol pre nízku účin

nosť nahradený kmeňom B-Urabe [21], ktorý

bol zase pre častý výskyt meningitíd nahrade

ný menej účinným kmeňom A-Jeryl-Lynn, [25]

používaným dodnes. [10 – 11] Ak by bolo nutné

meniť kmeň kvôli obmedzenému genotypové

mu záberu vakcíny, znamenalo by to koniec

ilúzií o kolektívnej imunite.

Ak vakcína nefunguje voči všetkým génoty

pom, tak z dlhodobého hľadiska nepotlačí

šírenie ochorenia ako takého, ale spôsobí len

preskupovanie vírusových kmeňov. Ročníky

očkované rôznymi vakcínami by mali rôznu

odolnosť voči rôznym kmeňom a neexistovala

by celistvá odolná populácia, nutná na vytvo

renie kolektívnej imunity.

kmeň A-Rubini

nízka účinnosť

kmeň B-Urabe

častý výskyt meningitíd

kmeň A-Jeryl-Lynn

úzky genotypový záber

?

Vírusové kmene používané vo vakcínach proti mumpsu


Mumps 125

Prečo sú z epidémií obviňovaní

neočkovaní, keď na mumps ochoreli

takmer výhradne očkovaní?

Rubin a kolektív považujú za príčinu skôr

vyprchávajúci účinok očkovania a navrhujú preočkovanie mladých dospelých (podobne ako české úrady). FDA teda odporúča, aby mal mladý človek v sebe už 3 dávky vakcíny (čo nevylučuje ďalšie preočkovania počas života), ale CDC stále tvrdí, že účinok vakcíny je doživotný. [1] Toto je vo svete očkovania typické – chýbajú základné údaje a ani samotné úrady sa nevedia zhodnúť, no to im vôbec nebráni požadovať plošné očkovanie. Keď potom zlyháva, odporučia očkovať viac. ZÁVER Aké dôsledky nám z týchto zistení môžu vyplynúť? V súlade s vysvetlením doktorky Tkáčovej môžeme konštatovať, že práve neočkovaní, prirodzene imúnni dospelí vyšli z epidémie ako víťazi a očkovaní ako porazení. Zoči-voči zreteľnému zlyhaniu očkovania vo viacerých krajinách, apelovanie na vysokú zaočkovanosť a obviňovanie kritikov očkovania vyznieva už komicky. Skôr či neskôr môžeme očakávať sna

hy o zavedenie ďalších preočkovaní. Môžeme

sa dokonca dostať do absurdného stavu, keď

sa budeme celý život preočkúvať proti detským

chorobám a dokola znášať riziká nežiaducich

účinkov vakcín. Ani to však pravdepodobne

nebude stačiť na zvládnutie epidemiologickej

situácie, pretože vakcínová imunita je prchavá

a podiel staršej, prirodzene imúnnej populácie

bude naďalej klesať. V USA, kde plošné očko

vanie zaviedli o 10 rokov skôr, už zaznamena

li epidémiu porovnateľnú s predvakcínovou

érou. Či už je problémom vakcíny genotypová

rozmanitosť alebo príliš krátke trvanie účinku,

očkovací program zlyhal a kolektívna imunita

je čoraz väčšou ilúziou.



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2020 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist