načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Hovorme o očkovaní -- ...a nebojme sa pýtať - Peter Tuhársky

Hovorme o očkovaní -- ...a nebojme sa pýtať

Kniha: Hovorme o očkovaní -- ...a nebojme sa pýtať
Autor:

Kniha Hovorme o očkovaní a nebojme sa pýtať vznikla na základe seriálu Hovorme o vede v mesačníku Dieťa. Prvá časť knihy predstavuje zhrnutie niektorých dôležitých poznatkov, ako aj ...


Titul doručujeme za 2 pracovní dny
Vaše cena s DPH:  361
Jazyk: slovensky
+
-
ks
rozbalKdy zboží dostanu
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma
Doporučená cena:  406 Kč
11%
naše sleva
12
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Rodičovská edícia časopisu Dieťa
Rok vydání: 2016
Rozměr: 250,0x173,0x17,0 mm
Hmotnost: 0,539kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-969294-2-9
EAN: 9788096929429
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Kniha Hovorme o očkovaní a nebojme sa pýtať vznikla na základe seriálu Hovorme o vede v mesačníku Dieťa . Prvá časť knihy predstavuje zhrnutie niektorých dôležitých poznatkov, ako aj nevyriešených problémov vo vybraných oblastiach, často diskutovaných v súvislosti s očkovaním, akými sú napríklad toxické prídavné látky (hliník, ortuť), autizmus, autoimunita. Druhá časť sa venuje niekoľkým vybraným ochoreniam, ako sú záškrt, čierny kašeľ, osýpky, mumps, rubeola, ale aj otázke bezpečnosti vakcín proti ľudskému papilomavírusu. Polemizuje o možnostiach vakcín z hľadiska prevencie ochorenia ako aj kolektívnej imunity, pojmu ktorý sa zneužíva na vynucovanie očkovania. Čitatelia nájdu aj odpovede na otázky súvisiace s hlásením nežiaducich účinkov v súvislosti s očkovaním.

Kniha je zařazena v kategoriích
Peter Tuhársky - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

6 Hovorme o očkovaní
1. ADJUVANS – HLINÍKOVÉ SOLI 18
1.1 Hliníkové nanočastice v mozgu 19
1.2 Návnada: Naša vlastná DNA 23
2. TOXICITA 26
2.1 Živé striebro, mŕtve neuróny 27
2.2 Synergia ako nepriateľ 31
2.3 Excitotoxicita 35
2.4 Imuno-neuro-endokrinná sieť 39
2.5 Veda – neveda 45
3. AUTIZMUS 48
3.1 Nová štúdia o autizme... alebo nie? 49
3.2 Spiaci strážcovia 53
3.3 Manipulácie takmer bez konca 59
3.4 Čosi zhnité je v štáte dánskom... 1) 67
3.5 Čosi zhnité je v štáte dánskom... 2) 73
3.6 Čosi zhnité je v štáte dánskom... 3) 79
4. AUTOIMUNITA 84
4.1 Vedci opäť prehovorili 85
4.2 Predvídajme postvakcinačnú autoimunitu 91
OBSAH
ČASŤ I – ZLOŽENIE VAKCÍN A NEŽIADUCE ÚČINKY 16
Príhovor autora 8
Recenzia pediatra 10
Recenzia neurológa 12
Príhovor vydavateľky 14





Obsah 7
5. OSÝPKY 96
5.1 Osýpky – Ochorenie a rizikové faktory 97
5.2 Osýpky – Historické súvislosti 103
5.3 Osýpky – Kolektívna imunita 109
5.4 Osýpky – Eradikácia alebo liečba? 115
6. MUMPS 120
6.1 M ako Michalovce, m ako mumps 121
7. RUBEOLA 126
7.1 Rozpaky nad rubeolou 127
8. ZÁŠKRT 132
8.1 Záškrt – Ochorenie a vakcína 133
8.2 Záškrt – Viac otázok ako odpovedí 139
8.3 Záškrt – Vražedná politika 147
9. ČIERNY KAŠEĽ 154
9.1 Padá hviezda kolektívnej imunity 155
9.2 Funguje cocoon stratégia? 161
9.3 Čierny kašeľ – dôkaz o kolektívnej imunite? 165
10. ĽUDSKÝ PAPILLOMAVÍRUS 170
10.1 HPV vakcíny pod drobnohľadom 171
DOVETOK:
HOVORÍME O OČKOVANÍ A PÝTAME SA KOMPETENTNÝCH 176
Ako hlásiť nežiaduci účinok v súvislosti s očkovaním? 177
11. SKRATKY S TERMÍNY 183
12. ZDROJE 191
Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania 212
ČASŤ II – VYBRANÉ OCHORENIA A VAKCÍNY 94





ADJUVANSY
– HLINÍKOVÉ
SOLI
1





Adjuvansy – hliníkové soli 19
1.1
HLINÍKOVÉ NANOČASTICE V MOZGU
Najkontroverznejšou zložkou vakcín je bezpochyby hliník vo forme solí.
*
Je to
známy nervový a obličkový jed, niektorí vedci ho dávajú do súvisu s poškodením
mozgu, autizmom, alergiami, autoimunitou a ďalšími poruchami. Kým z potravy
sa vstrebe len zlomok, možno tisícina až desaťtisícina prijatého množstva hliníka,
vakcínou sa značná dávka dostáva priamo do prekrveného svalu.
Z
nepokojivé je, ako málo toho vieme o pô -
sobení hliníka v detskom telíčku. Existuje
len málo štúdií (zvyčajne na zvieratách),
ktoré nie vždy skúmali vakcínové formy
hliníka a len výnimočne šlo o injekčné podanie.
Napriek mnohým nevyjasneným otázkam, hliník
sa vo vakcínach používa plošne už takmer
deväťdesiat rokov a autority odmietajú pripustiť,
že ohrozuje zdravie.
Dr. Khan a jeho tím z univerzity v Paríži
v spolupráci s ďalšími inštitúciami zverejnil
v roku 2013 v lekárskom časopise BMC
Medicine výsledky svojho výskumu k otázke: kam sa
ten hliník vlastne dostáva? Odpoveď ich
zaujímala kvôli makrofágovej myofascitíde (MMF),
ktorá patrí do širšej skupiny ochorení ASIA
– autoimunitný syndróm vyvolaný
adjuvansami, spolu s roztrúsenou sklerózou,
syndrómom chronickej únavy, reumatickou artritídou
a ďalšími príbuznými ochoreniami. MMF
nastáva priemerne 7 až 11 mesiacov po očkovaní
a prejavuje sa vážnymi chronickými bolesťami
a slabosťou svalov a kĺbov, únavou, poruchami
pamäti a koncentrácie. Usvedčujúcim dôkazom
je nález zvláštnych zhlukov makrofágov
(imunitných buniek) v mieste vpichu, ktoré sú plné
vakcínového hliníka.
HLINÍK V LYMFATICKÝCH
UZLINÁCH NEKONČÍ
V novej štúdii vedci na citlivých myšiach
skúmali hydroxid hlinitý, tentoraz však nie ako
jednoduchú chemikáliu, ale v podobe nanočastíc,
aké sa používajú vo vakcínach, a to v
zodpovedajúcej dávke, čím svoj výskum značne priblížili
očkovacej realite. Pomocou precíznych meraní
zistili, že už hodinu po očkovaní hliník v
malej miere spontánne preniká do krvi. Na miesto
vpichu sa privolajú monocyty (imunitné
bunky), intenzívne ho pohlcujú a transformujú sa
na dlhoveké dendritické bunky. Počas štyroch
dní odstránia z miesta vpichu polovicu hliníka
a presunú ho do lymfatických uzlín, potom sa
odstraňovanie zastaví.
Potiaľto ide o veci v princípe očakávané –
vo vakcíne sa na hliníkový nosič naviaže
cieľový antigén, napríklad povrchová bielkovina
vírusu, a jeho dopravenie do lymfatických uzlín
*
V ďalšom texte môžeme pre zjednodušenie používať pojem „hliník“





20 Hovorme o očkovaní
• Prvou je oslabenie mozgovo-krvnej bariéry.
Toto je veľmi znepokojujúce zistenie, pretože
táto bariéra ešte nie je vyvinutá práve u
malých detí vo veku, keď dostávajú najväčšie
„batérie“ vakcín. Viaceré zložky vakcín ju
pritom dokážu ešte oslabiť. Rizikové je tu aj
nadmerné očkovanie, zápalové ochorenie,
niektoré toxíny a podobne.
• Druhou okolnosťou je istý typ zápalu
sprostredkovaný chemokínom CCL2. Nastáva
najviac u jedincov, ktorí majú určitú variáciu
génu CCL2, a zvyšuje prienik hliníka až 5-ná-
sobne. Zdôraznime, že nejde o genetickú
poruchu, ale o prejav celkom normálnej
rôznorodosti imunitného systému.
Výskum teda ukázal, že doterajšie spory
o tom, či sa hliník vstrebáva pomaly alebo
rýchlo, môžu byť celkom malicherné. Podstatné je,
že u citlivých osôb napokon končí v mozgu.
Ubezpečenia, že ide o „malú“ dávku, sú potom
bezpredmetné – mozog je na hliník veľmi citlivý
a dávka je značná. Ukazuje sa tiež, že
nežiaduce účinky očkovania sú omnoho dlhodobejšou
záležitosťou, než sa všeobecne myslí; samotná
MMF sa môže objaviť aj 8 rokov od očkovania.
Potvrdzuje sa, ako kritici očkovania
upozorňujú už dávno, že nežiaduce účinky hliníka
najviac hrozia práve deťom v najzraniteľnejšom
prvom roku života.
je dôležité pre tvorbu protilátok, čo je vlastne
konečným cieľom očkovania. Dosiaľ však nikto
nezodpovedal otázku, čo sa deje ďalej.
Zistenia vedcov sú preto prevratné – hliník
v lymfatických uzlinách nekončí. Imunitné
bunky ho presúvajú ďalej – cez hrudný
miazgovod do krvného obehu a odtiaľ do sleziny,
kam doputuje v priebehu troch týždňov. No
stále to ešte nie je koniec. Ak sa im podarí
prekonať mozgovo-krvnú bariéru, tak s
odstupom 3 až 6 mesiacov od očkovania sa už hliník
nenachádza v lymfatických uzlinách ani v
slezine, ale je s konečnou platnosťou uskladnený
tam, kde ho naozaj nechceme mať – v mozgu!
Usídli sa prevažne v šedej mozgovej hmote
(82 až 95 percent), jednotlivé nanočastice sa
„prilepia“ k rezidentným nervovým a
imunitným bunkám vrátane mikroglií a astrocytov.
V týchto bunkách koncentrácia hliníka
postupne vzrastie až 26-násobne oproti prvým
týždňom po očkovaní. Je iba náhoda, že
profesorom Blaylockom opisovaný mechanizmus
excitotoxicity (imunitného
sebapoškodzovania mozgu) zahŕňa práve príliš aktívne
mikroglie a astrocyty – imunitné bunky mozgu?
HLINÍKOVÉ NANOČASTICE OSTÁVAJÚ
V MOZGU PRAKTICKY NAVŽDY!
Kľúčovou je teda otázka, za akých podmienok
sa hliníkové nanočastice dostanú do mozgu.
Dr. Khan zistil dve zásadné okolnosti:





Adjuvansy – hliníkové soli 21
Dokážu úrady pristúpiť k vedeckej
diskusii a zaoberať sa individuálnou
bezpečnosťou očkovania?
Neuróny a gliové bunky
Mikroglie
Neurón
Dendrity
Astrocyt
Neurit
(axón)
Oligodendrocyty
Myelínová pošva
Synapsa
ČO Z TÝCHTO INFORMÁCIÍ
VYPLÝVA?
Predovšetkým neočkovať v čase
prebiehajúceho zápalového ochorenia. Ak chceme znížiť
riziko, žiadalo by sa zvážiť aspoň odloženie
očkovania detí na vek, keď je mozgovo-krvná
bariéra vyvinutá. Bolo by tiež možné testovať deti
na variáciu génu CCL2 a najohrozenejšiu
skupinu vôbec neočkovať vakcínami s obsahom
hliníka. Toto však závisí od slovenských úradov,
ktoré sa zatiaľ riadia skôr starými dogmami než
novými poznatkami.
Neurón





MUMPS
6





Mumps 121
M AKO MICHALOVCE, M AKO MUMPS
V posledných mesiacoch roku 2013 a prvých mesiacoch 2014 bolo zaujímavé
sledovať lokálnu epidémiu mumpsu v okresoch Michalovce a Sobrance. Jej mediálny
obraz bol podivný, verejnosť dezorientovaná a najdôležitejšie informácie ostali
takmer nepovšimnuté.
6.1
E
pidémia mumpsu vypukla v septembri
2013 v Michalovciach v rómskej osade
na Mlynskej ulici a postupne sa dotkla aj
ďalších obcí. Verejnosť dostávala znepokojivé
správy o „zúriacej epidémii“ a možných
komplikáciách ochorenia. V zdesení z
prichádzajúcej „morovej rany“, hľadanie vinníka sa dotklo
nielen samotných Rómov, ale aj zástancov
slobodnej voľby v očkovaní, a to navzdory faktu,
že epidémie zasiahli najmä očkovaných. Sú
panika a obviňovanie namieste?
MUMPS
Mumps je nákazli vé vír usové ochorenie,
ktoré sa šíri kvapôčkovou infekciou (podobne
ako chrípka). Inkubačná doba trvá 12 až 25
dní. Akútne ochorenie začína príznakmi
podobnými bežnej nádche či viróze –
malátnosť, nechutenstvo, bolesť hlavy a svalov,
zvýšená teplota. Takýto priebeh je typický
najmä u detí. Občas sa objavia vyrážky. U 30
až 40 percent chorých vznikne zápal a opuch
príušných slinných žliaz, preto sa ochorenie
nazýva aj príušnice alebo parotitída. Príznaky
ustúpia zvyčajne do týždňa. [1]
Komplikáciou v 0 až 15 percentách
prípadov (najmä u dospelých) môže byť meningitída
(zápal mozgových blán) s bolesťou hlavy,
stuhnutím šije a niekedy dočasným ohluchnutím,
avšak na rozdiel od obávaných bakteriálnych
meningitíd, priebeh mumpsovej meningitídy
je miernejší a príznaky ustúpia do 3 až 10 dní
zvyčajne bez akýchkoľvek následkov. Trvalé
poškodenie sluchu nastane u 1 z 20 000 a
encefalitída (zápal mozgu) u menej než 1 z 50 000
chorých. [1 – 3]
Nepríjemnou a zrejme najznámejšou
komplikáciou mumpsu je orchitída – zápal semenníka.
Postihuje predovšetkým chlapcov po puberte
a mužov (11 až 50 percent prípadov), no v 70
až 96 percentách prípadov zasiahne len jeden
semenník. [1 – 6] Približne u 13 percent
postihnutých sa dočasne oslabí produkcia sper-





122 Hovorme o očkovaní
mií [5], no trvalá sterilita, často používaná ako
strašiak, je v skutočnosti raritná. [1] U žien
môže v 0 až 5 percentách prípadov vzniknúť
zápal vaječníkov, a to bez následkov. [1] [3] Je
pozoruhodné, že ženy, ktoré v detstve
prekonali mumps, majú nižšie riziko rakoviny
vaječníkov. [8 – 9]
Pankreatitída ako občasná komplikácia
zvyčajne prechádza bez následkov, no už
desaťročia sa diskutuje o tom, či u malej časti
chorých mumps môže alebo nemôže spôsobiť
diabetes mellitus (cukrovku). [1] Toto si
podľa mňa pri mumpse zasluhuje najväčšiu
pozornosť. Ak by sa súvislosť definitívne
potvrdila, mohlo by to mať nepríjemné dôsledky aj
pre živú vakcínu. Popravde, jeden z výrobcov
už uvádza diabetes medzi nepreukázanými,
no možnými následkami v príbalovom letáku
kombinovanej vakcíny. [10]
OČKOVANIE
Mumps je asi najmiernejšie ochorenie
spomedzi repertoára plošných vakcín. Úmrtia takmer
neexistujú (v USA 1 ročne) a trvalé následky sú
také zriedkavé, že povinné vynucovanie
takéhoto očkovania, ktoré pochopiteľne nie je bez
rizika, sa dá považovať za neobhájiteľné. Tým
skôr, že vakcína dokáže zriedkavo spôsobiť
obdobné komplikácie ako samotné ochorenie.
[11 – 12] Stúpenci však zaprotestujú, že
povinné očkovanie je nutné, aby sa bránilo
šíreniu ochorenia v populácii. Je takáto schopnosť
vakcíny skutočne preukázaná?
Plošné očkovanie proti mumpsu začalo
na Slovensku v roku 1987 v kombinácii s
vakcínou proti osýpkam, od roku 1992 už v rámci
kombinovanej vakcíny MMR, ktorú dostávajú
deti vo veku 15 až 18 mesiacov. Druhá dávka vo
veku 11 rokov sa podáva na podchytenie tých
detí, ktoré nezareagovali na prvú dávku, alebo
u ktorých účinok vakcíny stihol vyprchať
(ostatné ju dostanú zbytočne). Popravde, takých
detí je značné množstvo. Účinnosť vakcíny je
len 64 až 66 percent po jednej dávke, druhá
dávka ju zvyšuje na 75 až 95 percent. [13 – 15]
[3] Trvanie účinku je neznáme, no rýchlo
vyprcháva – 27 percent detí už nemá s odstupom
10 až 11 rokov merateľné protilátky. [16] [14]
DOPADY OČKOVANIA
Pred zavedením plošného očkovania v USA,
až 90 percent ľudí získalo prirodzenú imunitu
pred dovŕšením 15 rokov. Pritom sa však hlásilo
priemerne len 1 ochorenie na 1 000 obyvateľov.
[6] Vírus teda koloval v populácii a hoci sa
vyskytovali epidémie, väčšina ľudí ho prekonala
buď celkom bez príznakov, alebo ako
nevýrazné, banálne ochorenie; toto sú aj dnes
najčastejšie priebehy mumpsu. [1] [17] Slovenské
prehľady naznačujú podobnú epidemiologickú
históriu. [18]
Po zavedení očkovania počet hlásených
prípadov prudko klesol. Časť poklesu išla zrejme
na vrub predpojatosti („nemôže to byť mumps,
dieťa je očkované“), ale mohlo nastať aj
skutočné zníženie chorobnosti. Toto „víťazstvo“
však bolo len dočasné. Deti, ktoré kvôli
očkovaniu neprekonali mumps v detstve, sa dostávajú
do ohrozenia po vyprchaní účinku vakcíny, a to
práve vo veku puberty a dospelosti, keď je vyššie
riziko komplikácií [19] [2] [4 – 6] [14] [17] (hoci
nižšie než u neimúnnych dospelých). [5] [2] [3]
Preočkovaním v 11. roku sa problém len oddiali.
Zdroj údajov [31]
0,4
0,35
0,3
0,25
0,2
0,15
0,1
0,05
0
Mumps Anglicko a Wales 1901 – 2010
19011909191719251933194119491957196519731981198919972005
úmrtnosť na 100 000 obyvateľov
úmrtnosť očkovanie





Mumps 123
MICHALOVCE V GLOBÁLNOM
KONTEXTE
V súčasnosti sa epidémie vyskytujú aj vo vyso -
ko preočkovaných populáciách. [16 – 17] [20
– 23] [14] [6] [2] Čerstvú skúsenosť má Česká
republika – epidémie v Ústeckom, Plzenskom
a Pardubickom kraji zasiahli prevažne mladých
očkovaných ľudí bez ohľadu na typ vakcíny.
[26 – 29] Aj v Por tu galsku, Španielsku, USA
a ďalších krajinách sa epidemiológia vyvíja
rovnakým spôsobom. [23 – 24] [2 – 3] [5 – 6] [17]
V Michalovciach sídli Regionálny rad verejného
zdravotníctva (RÚVZ) so zameraním na
epidemiológiu, takže mohli vývoj sledovať
takpovediac „z okna“ (pozri graf). [7]
Spomedzi 203 chorých od septembra 2013
po január 2014, iba 8 percent bolo
neočkovaných a 5 percent neočkovaných pre vek.
U troch percent bol údaj neznámy. Až 84
percent bolo očkovaných; 45 percent jednou,
35 percent dvoma a 4 percentá dokonca
troma dávkami vakcíny (nad rámec očkovacieho
kalendára). V septembri RÚVZ uviedol, že 30
z 36 chorých bolo vzhľadom na vek plne
očkovaných a ďalší traja „nekompletne len
jednou dávkou vakcíny“. V ďalších mesiacoch už
takýto údaj neuvádza. [7] Poznamenajme, že
preočkovanie živou vírusovou vakcínou nemá
booster efekt (posilňujúci efekt), preto všet -
ci, ktorí dostali aspoň jednu dávku, by sa mali
považovať za plne očkovaných. Napokon, CDC
predsa tvrdí, že účinok je doživotný. [1]
Vekové rozdelenie chorých na mumps
epidémia Michalovce-Sobrance 2013 – 2014
60
50
40
30
20
10
0
veková skupina [rokov]
prípadov
očkovaní neočkovaní
očkovanie od 1987
0-11-4 5-9 10-14 15-19 20-24 25-34 35-44 45-54 55-64 65+
8 %
neočkovaní
5 %
neočkovaní
pre vek
45 % očkovaní
jednou vakcínou
35 % očkovaní dvoma
vakcínami
4 % očkovaní troma
vakcínami
3 %
neznámy
údaj
Zaočkovanosť v epidémii mumpsu
v Michalovciach





124 Hovorme o očkovaní
NEČAKANÉ ROZUZLENIE?
Hoci sa počas celej epidémie verejne propago -
valo očkovanie ako účinná prevencia
ochorenia, koncom februára okrajovo zaznela
informácia, že epidémiu spôsobil vírusový genotyp
G, voči ktorému očkovanie nechráni.
Infektologička MUDr. Tkáčová ďalej vysvetľovala,
prečo sa epidémia prakticky vyhla starším
neočkovaným generáciám: vďaka kontaktu s
ochorením v detstve si vytvorili trvalú prirodzenú
imunitu, ktorá je silnejšia než vakcinačná.
[30] Toto azda prvé de facto priznanie a
hodnoverne znejúce vysvetlenie očkovacieho
fiaska ma zaujalo, a tak som ho bližšie preskúmal.
OPÄŤ MÁLO ÚDAJOV
Fakt, že prirodzená imunita je silnejšia, je
známy. [15] Neočkované staršie ročníky dokonca
vykazujú vyšší výskyt protilátok než mladšie
očkované. [18] Už tieto fakty stačia na
spochybnenie efektívnosti očkovania. Je však
pravda, že vakcína je neúčinná proti iným
vírusovým génotypom než obsahuje?
Túto otázku skúmala aj FDA po nedávnej
sérii epidémií, najhoršej za posledných 25 rokov.
Aj tu išlo o vírus typu G a väčšina chorých bola
očkovaná. Rubin a kolektív zistili, že s
odstupom 6 týždňov po očkovaní sú rozdiely titrov
protilátok minimálne, pripúšťajú však, že
nemajú údaje o dlhodobej účinnosti voči
jednotlivým genotypom, ktorá by mohla vyprchávať
rôznou rýchlosťou. V štúdii netestovali odozvu
T-buniek, čo by takisto mohlo mať vplyv. [6]
Aj Cortese a kolektív, financovaní CDC, takisto
zistili, že protilátky voči genotypu G sa tvoria aj
u očkovaných (čo nepotvrdzuje teóriu o
„imunitnom úniku“), znepokojilo ich však, že
nenašli jasnú koreláciu medzi očkovacími
protilátkami a ochranou voči ochoreniu. [17]
Ak by boli problémom rozdielne genotypy,
znamenalo by to potrebu zmeny vo vakcínach.
Popravde, takáto zmena už nastala viackrát,
pretože dosiaľ každý použitý kmeň mal svoje
problémy – kmeň A-Rubini bol pre nízku
účinnosť nahradený kmeňom B-Urabe [21], ktorý
bol zase pre častý výskyt meningitíd
nahradený menej účinným kmeňom A-Jeryl-Lynn, [25]
používaným dodnes. [10 – 11] Ak by bolo nutné
meniť kmeň kvôli obmedzenému
genotypovému záberu vakcíny, znamenalo by to koniec
ilúzií o kolektívnej imunite.
Ak vakcína nefunguje voči všetkým
génotypom, tak z dlhodobého hľadiska nepotlačí
šírenie ochorenia ako takého, ale spôsobí len
preskupovanie vírusových kmeňov. Ročníky
očkované rôznymi vakcínami by mali rôznu
odolnosť voči rôznym kmeňom a neexistovala
by celistvá odolná populácia, nutná na
vytvorenie kolektívnej imunity.
kmeň A-Rubini
nízka účinnosť
kmeň B-Urabe
častý výskyt meningitíd
kmeň A-Jeryl-Lynn
úzky genotypový záber
?
Vírusové kmene používané vo vakcínach proti mumpsu





Mumps 125
Prečo sú z epidémií obviňovaní
neočkovaní, keď na mumps ochoreli
takmer výhradne očkovaní?
Rubin a kolektív považujú za príčinu skôr
vyprchávajúci účinok očkovania a navrhujú
preočkovanie mladých dospelých (podobne
ako české úrady). FDA teda odporúča, aby mal
mladý človek v sebe už 3 dávky vakcíny (čo
nevylučuje ďalšie preočkovania počas života), ale
CDC stále tvrdí, že účinok vakcíny je doživotný.
[1] Toto je vo svete očkovania typické –
chýbajú základné údaje a ani samotné úrady sa
nevedia zhodnúť, no to im vôbec nebráni požadovať
plošné očkovanie. Keď potom zlyháva,
odporučia očkovať viac.
ZÁVER
Aké dôsledky nám z týchto zistení môžu
vyplynúť? V súlade s vysvetlením doktorky Tkáčovej
môžeme konštatovať, že práve neočkovaní,
prirodzene imúnni dospelí vyšli z epidémie
ako víťazi a očkovaní ako porazení. Zoči-voči
zreteľnému zlyhaniu očkovania vo viacerých
krajinách, apelovanie na vysokú zaočkovanosť
a obviňovanie kritikov očkovania vyznieva už
komicky. Skôr či neskôr môžeme očakávať
snahy o zavedenie ďalších preočkovaní. Môžeme
sa dokonca dostať do absurdného stavu, keď
sa budeme celý život preočkúvať proti detským
chorobám a dokola znášať riziká nežiaducich
účinkov vakcín. Ani to však pravdepodobne
nebude stačiť na zvládnutie epidemiologickej
situácie, pretože vakcínová imunita je prchavá
a podiel staršej, prirodzene imúnnej populácie
bude naďalej klesať. V USA, kde plošné
očkovanie zaviedli o 10 rokov skôr, už
zaznamenali epidémiu porovnateľnú s predvakcínovou
érou. Či už je problémom vakcíny genotypová
rozmanitosť alebo príliš krátke trvanie účinku,
očkovací program zlyhal a kolektívna imunita
je čoraz väčšou ilúziou.






       

internetové knihkupectví - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.