načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Gabrielov raj – Sylvain Reynard

Gabrielov raj
-4%
sleva

Elektronická kniha: Gabrielov raj
Autor: Sylvain Reynard

Gabriel Emerson, teraz už riadny profesor na Bostonskej univerzite a novomanžel, žiari šťastím a nádejou. Julia Emersonová, jeho krásna žena a študentka na Harvarde, sa usiluje presadiť v ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: slovensky
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  249 Kč 239
+
-
8
bo za nákup

hodnoceni - 69.2%hodnoceni - 69.2%hodnoceni - 69.2%hodnoceni - 69.2%hodnoceni - 69.2% 80%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » XYZ
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2016
Počet stran: 560
Jazyk: slovensky
ADOBE DRM: bez
EPUB velikost (MB): 3.29
PDF velikost (MB): 3.41
MOBI velikost (MB): 1.43
ISBN: 978-80-7505-499-9
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Gabriel Emerson, teraz už riadny profesor na Bostonskej univerzite a novomanžel, žiari šťastím a nádejou. Julia Emersonová, jeho krásna žena a študentka na Harvarde, sa usiluje presadiť v akademickom svete. A pred nimi spoločná budúcnosť, o ktorej nikto netuší, čo im prinesie. Dokážu spoločne prekonať démonov minulosti, závisť a ohováranie? Gabriel a Julia hľadia do budúcnosti s nádejou a zatiaľ nevedia o prekvapeniach a stratách, čo im hrozia. Gabriel je však odhodlaný bojovať o Juliu aj so samotným osudom...

Zařazeno v kategoriích
Sylvain Reynard - další tituly autora:
Gabrielovo Inferno Gabrielovo Inferno
Gabrielův Očistec Gabrielův Očistec
 (e-book)
Temný Říman Temný Říman
 (e-book)
Gabrielovo inferno Gabrielovo inferno
Muž v černém Muž v černém
 (e-book)
Muž v černém Muž v černém
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Gabrielov Raj

Hriešne odtiene vášne

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.xyz.sk

www.albatrosmedia.sk

Sylvain Reynard

Gabrielov Raj – e-kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2016

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.



G

Raj

abrielov

Hriešne

odtiene

vášne

Sylvain

Reynard


Mojim čitateľom,

s vďakou.



Dante a Beatrice vstupujú do sféry Marsu

Rytina Gustava Dorého z roku 1868



„Nádej je pevné čakanie,“ ja zase,

„budúcej slávy, v ktorom spolu hára

s milosťou naša zásluha v jej jase.“

Dante Alighieri, Raj, Spev 25. 67 − 69,

v preklade V. Turčányho, 1986


GABRIEL’S REDEMPTION

Copyright © 2013 by Sylvain Reynard

Translation © Miroslava Sedláčková, 2016

© NAKLADATEĽSTVO XYZ, 2016

ISBN v tlačenej verzii 978-80-7505-499-9

ISBN e-knihy 978-80-7505-562-0 (1. zverejnenie, 2016)


11

Prológ

1292

FLORENCIA, TALIANSKO

B

ásnik sa odsunul od stola a zadíval sa z okna na svoje milo

vané mesto. Hoci sa k nemu jeho architektúra a ulice prihovárali, činili

tak nemými hlasmi. Zdalo sa, akoby pohasol všetok jas, nielen v meste,

ale aj na celom svete.

„Quomodo sedet sola civitas plena populo! Facta est quasi vidua domi

na gentium...“

Očami preletel Plač Jeremiášov, z  ktorého citoval len okamih pred

tým. Prorokove slová boli žalostne nedostatočné.

„Beatrice,“ zašepkal a srdce mu zovrelo v hrudi. Dokonca aj teraz, dva

roky po jej smrti, mohol len s ťažkosťami písať o svojej strate.

Mala zostať večne mladá, naveky ušľachtilá, ním blahoslavená, a ani

všetka poézia sveta nemohla vyjadriť jeho oddanosť k nej. Ale na jej pa

miatku a pre ich lásku sa o to musel pokúšať.



13

1. kapitola

JÚN 2011

SELINSGROVE, PENSYLVÁNIA

P

rofesor Gabriel Emerson stál s  rukami vo vreckách vo dverách

svojej pracovne a  vášnivým pohľadom pozoroval svoju ženu. Jeho vy

soká atletická postava bola pôsobivá, rovnako ako i  jeho výrazné rysy

a zafírovomodré oči.

Stretol ju, keď mala sedemnásť rokov (bola o desať rokov mladšia ako

on) a zamiloval sa do nej. Ale rozdelil ich čas a okolnosti, z ktorých však

v neposlednom rade hral úlohu jeho vlastný neusporiadaný životný štýl.

Napriek tomu sa na  nich nebesá usmiali. O  šesť rokov neskôr sa stala

v Toronte jeho magisterskou študentkou a znovu medzi nimi vzplanuli city.

O rok a pol nato sa vzali. Po takmer šiestich mesiacoch v manželskom zväz

ku ju miloval ešte viac než predtým. Žiarlil ešte aj na vzduch, ktorý dýchala.

Dosť dlho čakal na to, čo práve mienil urobiť. Pravdepodobne ju bude

musieť zviesť, ale Gabriel bol pyšný na to, aký je v tomto umení skúsený.

Vo vzduchu sa vznášali tóny piesne Mango od  Brucea Cockburna

a vyvolávali v ňom spomienky na ich výlet do Belize, ktorý sa odohral

ešte pred tým, než sa vzali. Milovali sa tam na  najrôznejších miestach

pod šírym nebom, vrátane pláže.

Julia sedela pri stole, nevšímajúc si hudbu ani to, že ju sleduje. Písala

na svojom notebooku, obklopená knihami, zložkami a dvoma škatuľa


14

Sylvain Reynard

mi papiera, ktoré jej Gabriel svedomito priniesol z prízemia bývalého

domu jeho rodičov.

V Selinsgrove boli už týždeň – aby si oddýchli od svojich rušných životov

v  Cambridgei v  Massachusetts. Gabriel bol profesorom na  Bostonskej univerzite, zatiaľ čo Julia práve dokončila pod dohľadom vynikajúcej profesorky,

ktorá predtým pôsobila na Oxforde, svoj prvý ročník doktorandského štúdia

na Harvarde. Utiekli z Cambridgea, pretože ich dom na Harvard Square bol

hore nohami, čo bolo dôsledkom práve prebiehajúcej rekonštrukcie.

Dom Clarkovcov v  Selinsgrove bol zrekonštruovaný ešte pred ich

príchodom tak, aby to zodpovedalo Gabrielovým náročným požiadav

kám. Väčšina vybavenia, ktoré tam zostalo po Richardovi, Gabrielovom

adoptívnom otcovi, bola premiestnená do prenajatého skladu.

Julia vybrala nový nábytok a záclony so závesmi a presvedčila Gabrie

la, aby jej pomohol vymaľovať. Zatiaľ čo jeho vkus smeroval k tmavému

drevu a drahej hnedej koži, Julia uprednostňovala svetlú farebnosť prí

morského domčeka s bielymi stenami a nábytkom, zdôrazneným rôzny

mi odtieňmi santorínskej modrej.

V  pracovni rozvešala reprodukcie obrazov, ktoré mali zavesené vo

svojom dome na  Harvard Square – Stretnutie Danteho s  Beatrice pri

moste Santa Trinita od Henryho Holidaya, Botticelliho Primaveru a Ma

donu s  dieťaťom od Fra Filippa Lippiho. Gabriel sa pristihol, že na ten

posledný spomenutý uprene zíza.

Dalo by sa povedať, že tie obrazy ilustrujú fázy ich vzťahu. Prvý zob

razoval ich stretnutia a  Gabrielovu vzrastajúcu posadnutosť. Druhý

predstavoval Amorov šíp, prekrásnu Juliu, ktorú si nepamätal, a tiež ich vohľady a následné manželstvo. A napokon, obraz Madony reprezentoval to, v čo Gabriel dúfal, že by sa mohlo niekedy tiež stať.

Toto bol už tretí večer, ktorý Julia trávila pri stole; písala svoju prvú

verejnú prednášku, ktorú mala mať budúci mesiac na Oxforde. Pred štyr

mi dňami, ešte kým im dodali nábytok, sa milovali na podlahe v spálni,

celí špinaví od farby.

15

Gabrielov Raj

(Julia sa rozhodla, že maľovanie na telo s Gabrielom je jej nový naj

obľúbenejší šport.)

S hlavou plnou spomienok na ich fyzické spojenie a s hudbou, ktorá

stupňovala svoje tempo, došla Gabrielovi trpezlivosť. Boli novomanželia.

A on nechcel dopustiť, aby ho aj ďalší večer ignorovala.

Tichým krokom sa k  nej prikradol. Odhrnul jej dlhé vlasy nabok

a odhalil tak jej krk. Na koži ju pošteklilo krátke strnisko jeho neohole

nej tváre a pridalo jeho bozkom na intenzite.

„Poď,“ zašepkal.

Naskočili jej zimomriavky. Dlhými, štíhlymi prstami jej prechádzal

po krivke hrdla a čakal.

„Moja prednáška ešte nie je hotová.“ Zdvihla svoju krásnu tvár, aby sa

na neho pozrela. „Nechcem profesorke Pictonovej urobiť hanbu, najmä

preto, že pozvala práve mňa. Som najmladšou účastníčkou v programe.“

„Ty jej hanbu neurobíš. A  máš ešte dosť času na  to, aby si tú pred

nášku dokončila.“

„Musím nachystať dom na návštevu tvojej rodiny. Prídu o dva dni.“

„To nie je moja rodina.“ Gabriel jej venoval planúci pohľad. „Je to

naša rodina. A objednám niekoho na výpomoc. Poď. A vezmi deku.“

Julia sa otočila a na bielom čalúnenom kresle, ktoré stálo pod oknom,

zbadala povedome vyzerajúcu kockovanú deku. Pozrela k lesu, ktorý le

moval zadný dvor. „Je tam tma.“

„Budem ťa chrániť.“ Pomohol jej vstať, na  okamih ju objal rukami

okolo pása a pritisol tak ich telá k sebe.

Cítila, ako ju jeho telo hreje cez tenkú látku letných šiat, a to teplo

bolo upokojujúce a lákavé.

„Prečo chceš ísť do sadu potme?“ doberala si ho, zložila mu okuliare

a položila ich na stôl.

Gabriel ju spútal pohľadom, ktorý by dokázal roztopiť aj sneh. Potom

priblížil pery k jej uchu. „Chcem vidieť tvoju nahú kožu žiariť v mesač

nom svite, kým budem v tebe.“

16

Sylvain Reynard

Vtiahol do  úst jej ušný lalôčik a  jemne zahryzol. Pomaly skúmal jej

krk, bozkával ho a zľahka doň zatínal zuby. Jej tep sa začal zrýchľovať.

„Deklarácia túžby,“ zašepkal.

Julia sa poddala svojim pocitom a konečne vzala na vedomie hudbu

vznášajúcu sa vo vzduchu. Gabrielova vôňa, zmes mäty a kolínskej Ara

mis, jej naplnila hlavu.

Pustil ju, a kým priniesla deku, pozoroval ju, tak ako mačka pozoruje myš.

„Myslím, že Guido da Montefeltro môže počkať.“ Pozrela sa dole

na svoje poznámky.

„Je mŕtvy viac ako sedemsto rokov. Povedal by som, že si na čakanie

už zvykol.“

Julia mu vrátila úsmev a presunula si deku tak, aby mohla chytiť jeho

ponúknutú ruku.

Počas cesty dole po schodoch a cez zadný dvor sa mu na tvári objavil

hravý výraz.

„A vôbec, milovala si sa už niekedy v sade?“

Vytreštila oči a pokrútila hlavou.

„Tak potom som rád, že som tvoj prvý.“

Zosilnela stisk jeho ruky. „Si môj posledný, Gabriel. Môj jediný.“

Zrýchlil krok, a len čo vošli do lesa za domom, rozsvietil baterku. Vie

dol ju nerovným terénom a hľadal pre ňu cestu medzi koreňmi.

Bol jún a  v  Pensylvánii bolo veľmi horúco. Les bol hustý a  väčšinu

svetla mesiaca a hviezd nad nimi zatienil baldachýn lístia. Vzduch ožíval

večernými piesňami vtákov a zvukom cvrčkov.

Čoskoro vstúpili na čistinu.

Zelené priestranstvo bolo plné rozkvitnutých lúčnych kvetov. Na vzdia

lenejšom konci stálo niekoľko starých jabloní. Nové stromy, ktoré dal

Gabriel vysadiť, aby pozostatkom starého sadu vrátil pôvodnú rozlohu,

vzpínali svoje konáre k nebu.

Keď sa blížili do stredu čistiny, postupne sa uvoľňoval. Čosi v tomto

priestore, jeho posvätnosť či niečo podobné, ho vždy upokojovalo.

17

Gabrielov Raj

Julia sledovala, ako opatrne rozprestrel na  hustom trávniku deku

a potom zhasol baterku. Tma ich zahalila ako zamatový plášť.

Nad hlavou im žiaril mesiac v splne a jeho bledú tvár občas prekryli

obláčiky mrakov. Nad nimi sa ligotali zhluky hviezd.

Gabriel jej prešiel rukami po pažiach a potom prstom obkreslil cud

ný výstrih jej letných šiat.

„Toto sa mi páči,“ zamrmlal.

Dal si záležať na tom, aby vzdal hold kráse svojej ženy, viditeľnej do

konca aj vo svite mesiaca: oblúku jej lícnych kostí, plným perám a  jej

veľkým, výrazným očiam. Nadvihol jej bradu a spojil ich pery.

Bol to bozk horlivého milenca, ktorý jej ústami oznamoval, ako veľ

mi po nej túži. Gabriel tlačil svoju vysokú postavu k jej drobnému telu,

prsty zapletené do jej jemných hnedých kučier.

„Čo keď nás niekto uvidí?“ zalapala po dychu, skôr ako mu jazykom

vkĺzla do úst.

Vášnivo ich skúmala, kým sa neodtiahol.

„Tieto lesy sú súkromné. A  ako si sa už zmienila, je tma.“ Rukami

našiel jej pás, klenúci sa jej nad bedrami.

Nahmatal miesto, kde ležali dve malé jamky, akoby to boli míľniky,

ktoré mu prinášali radosť, a potom presunul svoje ruky hore k pleciam.

Bez okolkov jej pomaly vyzliekol šaty a nechal ich spadnúť na deku. Po

tom jej rýchlym pohybom prstov rozopol podprsenku.

Pousmiala sa jeho nacvičenému pohybu a pridŕžala si ju, aby sa za

kryla. Bola z čiernej čipky a lákala ho svojou priesvitnosťou.

„Si v tom veľmi dobrý,“ poznamenala.

„V  čom?“ Nechal svoje veľké ruky skĺznuť tak, aby mohol vziať cez

podprsenku do dlaní jej prsia.

„V rozopínaní podprseniek potme.“

Zahalilo ich Gabrielovo mlčanie. Nemal rád, keď sa mu pripomínala

jeho minulosť.

Natiahla sa na špičky, aby mu vtlačila bozk na bradu.

18

Sylvain Reynard

„Nesťažujem sa. To ja nakoniec ťažím z tvojej zručnosti.“

Vzápätí ju cez čipku jemne poláskal.

„Aj keď oceňujem tvoju spodnú bielizeň, Julianna, ešte radšej ťa mám

nahú.“

„Stále si tým nie som celkom istá,“ pozrela sa mu cez plece a skúmala

okraj čistiny. „Stále čakám, že nás niekto vyruší.“

„Pozri sa na mňa.“

Zdvihla k nemu oči.

„Nikto tu nie je, len my. A to, čo vidím ja, mi berie dych.“

Ďalším provokatívnym pohybom sa jeho ruky presunuli z jej hrude

cez hrbolčeky chrbtice až na jej boky. Palcami sa vznášal tesne nad jej

pokožkou. „Schováme ťa.“

„Kam? Pod deku?“

„Pod moje telo. Aj keby nás tu niekto objavil, nedovolím nikomu, aby

si ťa obzeral. Prisahám.“

Kútiky pier sa jej stočili do úsmevu.

„Ty myslíš na všetko.“

„Jednoducho len myslím na teba. Ty si to všetko.“

Gabriel si vzal pery, ktoré mu ponúkala, a  s  veľkou zdržanlivosťou

jej pomaly odtiahol čipkovanú podprsenku od tela. Vášnivo ju pobozkal,

lenivo skúmal jej ústa a potom jej vyzliekol nohavičky.

Teraz pred ním už stála v ich sade úplne nahá.

Ach, bohovia všetkého sexu v sadoch, pomyslela si. Prosím, nenechajte

nikoho, aby nás vyrušil.

Dychtivo mu stiahla košeľu, prstami sa pohrala s  niekoľkými chĺp

kami na  jeho hrudníku a  potom skĺzla cez brušné svaly dole, aby mu

rozopla opasok.

Keď už boli obaja nahí, ovinul okolo nej ruky a ona si uľahčene vy

dýchla.

„Je dobre, že je dnes v noci tak teplo,“ zašepkal. „Priniesli sme si len

jednu deku.“

19

Gabrielov Raj

S  úsmevom si ľahla na  zem a  on ju zakryl svojím telom. Modrými

očami sa vpíjal do tých jej a ruky priložil na jej líca.

„V stan svadobný ju zapýrenú ráno čo ráno vediem zas, i nebo žehná

nám, i hviezd konštelácia šťastná v ten sladký čas.“

„Stratený raj,“ zašepkala a pohladila ho po strnisku na brade.

„Ale tu na tomto mieste môžem myslieť len na nájdený raj. Mali sme

sa vziať tu. Tu sme sa mali milovať prvýkrát.“

Prstami mu prečesala vlasy.

„Sme tu práve teraz.“

„Toto je miesto, kde som našiel ozajstnú krásu.“

Znovu ju pobozkal a jeho ruky nežne pokračovali v skúmaní jej tela.

Julia mu to oplácala a ich vášeň vzplanula a rozhorela sa.

Ako ubiehali mesiace od ich sobáša, ich túžba vôbec nevyprchávala

a nikam sa nestrácala ani sladká chuť ich spojenia. Všetky slová zanikali

v pohyboch, dotykoch a slasti fyzickej lásky.

Gabriel svoju ženu poznal – poznal jej vzrušenie a nadšenie, jej ne

trpezlivosť aj uvoľnenie. Milovali sa v nočnom vzduchu, obklopení tem

notou a zeleňou života.

Staré jablone na okraji čistiny, ktoré kedysi pozorovali ich cudnú lás

ku, zdvorilo odvracali svoj pohľad.

Keď konečne chytili dych, Julia ležala v stave beztiaže a obdivovala

hviezdy.

„Niečo pre teba mám.“ Šmátrajúc okolo seba  hľadal baterku a  roz

svietil ju, aby našiel svoje nohavice. Keď sa k nej vrátil, na krk jej vkĺzlo

niečo studené.

Julia sa pozrela dolu a zbadala náhrdelník, tvorený z malých krúžkov.

Viseli na ňom tri prívesky – srdce, jablko a kniha.

„Je krásny,“ vydýchla a  postupne preberala prstami jeden prívesok

po druhom.

„Pochádza z Londýna. Krúžky a prívesky sú strieborné, okrem jablka,

to je zo zlata. Predstavuje to, ako sme sa stretli.“

Sylvain Reynard

„A tá kniha?“

„Na obálke je vyryté Dante.“

Hanblivo sa na neho pozrela. „Uniklo mi niečo? Máme nejakú zvlášt

nu príležitosť?“

„Nie, len ťa rád obdarúvam.“

Julia ho pobozkala a on ju pretočil na chrbát a znova odložil baterku

bokom.

Keď sa od seba odtiahli, položil dlaň na jej ploché bruško a pritisol

pery na miesto, ležiace hneď za jeho palcom.

„Sem chcem zasiať svoje dieťa.“

Len čo jeho slová dozneli, Julia zmeravela.

„Čože?“

„Chcel by som s tebou mať dieťa.“

Zadržala dych. „Tak skoro?“

Palcom jej prešiel po koži. „Nikdy nevieme, koľko času máme.“

Julia si spomenula na Grace, jeho adoptívnu matku, a na svoju bio

logickú matku, Sharon. Obe zomreli pomerne mladé, i keď za veľmi odlišných okolností.

„Dante stratil Beatrice, keď mala dvadsaťštyri,“ pokračoval. „Stratiť ťa, to by ma zničilo.“

Julia zdvihla ruku a dotkla sa malej jamky na jeho brade. „Žiadne

morbídne reči. Nie tu, a hlavne nie po tom, čo sme oslávili život a lásku.“

Gabriel jej pokryl brucho skrúšenými bozkami a  potom si ľahol

na bok.

„Už som Beatricin vek takmer prežila a  som zdravá.“ Položila mu ruku na hruď, kde mal tetovanie, a dotkla sa mena v krvácajúcom srdci.

„Tá tvoja úzkosť, je to kvôli Maii?“

Gabrielovi zmeravela tvár. „Nie.“

„Ak áno, je to v poriadku.“

„Ja viem, že je šťastná.“

„Tiež si to myslím.“ Julia zaváhala, akoby chcela povedať niečo viac.

Gabrielov Raj

„Čo je?“

„Premýšľala som o Sharon.“

„A?“

„Nebola pre mňa ako matka dobrým vzorom.“

Naklonil sa dopredu, aby sa o ňu obtrel perami.

„Bola by si skvelá matka. Si milujúca, trpezlivá a láskavá.“

„Ani by som nevedela, čo si počať.“

„Prišli by sme na to spoločne. To ja by som mal mať strach. Moji biologickí rodičia boli priam definíciou dysfunkcie a ja sám som nežil práve morálnym životom.“

Julia pokrútila hlavou. „Tamminho chlapčeka vieš zabaviť veľmi

dobre. Dokonca aj tvoj brat to hovorí. Ale na dieťa je ešte veľmi skoro,

Gabriel. Sme manželia len šesť mesiacov. A ja chcem dokončiť doktorát.“

„S tým som súhlasil, ak si spomínaš.“ Jedným prstom sledoval oblúk

jej rebier.

„Manželský život je nádherný, ale je to o prispôsobení sa. A to platí pre nás pre oboch.“

Ustal vo svojom pohybe. „Súhlasím, ale musíme sa porozprávať o bu

dúcnosti. Bolo by najlepšie, keby som si dohodol schôdzku s mojím lekárom čím skôr. Je to už dávno, čo mi robili vazektómiu a jej zvrátenie

sa už nemusí podariť.“

„Sú tu aj iné možnosti, ako mať rodinu. Môžeme si zistiť aj iné spôso

by liečby. Alebo môžeme adoptovať dieťa z františkánskeho sirotinca vo

Florencii, keď nastane ten pravý čas.“ Na tvári sa jej objavila nádej.

Jemne jej odhrnul z tváre prameň vlasov. „Môžeme to urobiť všetko

naraz. Mám v úmysle ťa po konferencii vziať do Umbrie, pred tým, než pôjdeme na výstavu do Florencie. Ale keď sa vrátime z Európy, rád by

som sa porozprával so svojím lekárom.“

„Dobre.“

Pritiahol si ju na  seba. Zdalo sa, akoby medzi ich kožou preskočil

podivný elektrický náboj, keď ju schmatol za boky.

Sylvain ReynardSylvain Reynard

„Keď sa na to budeš cítiť, začneme to skúšať.“

Usmiala sa.

„Asi by sme mali veľa trénovať, aby sme sa pripravili.“

„Presne tak.“

23

2. kapitola

N

a druhý deň sa Julia s úľakom prebudila už skoro ráno. Ešte

len svitalo a v spálni vládol pokoj. Ticho bolo prerušované len zvukom

Gabrielovho rytmického dychu a vzdialeným švitorením vtákov.

Zovrela v  rukách na svojej nahej hrudi prikrývku a zavrela oči, nú

tiac tak spomaliť svoj dych. To však len dodalo výjavom z  jej nočnej

mory jasné obrysy.

Bola na Harvarde, bežala krížom cez kampus, aby našla miesto kona

nia svojej postupovej skúšky. Po jednom zastavovala ľudí, prosila o po

moc, ale zdalo sa, že nikto nevie, kde sa tá skúška koná.

Začula plač a bola v šoku, keď zbadala vo svojom náručí dojča. Pri

tisla si dieťa k hrudi, snažila sa ho upokojiť, ale ono neprestávalo plakať.

Odrazu stála pred profesorom Matthewsom, vedúcim jej katedry.

Veľký nápis po jeho ľavici oznamoval, že skúška sa koná v učebni za ním.

Zablokoval jej dvere a povedal, že deťom je dnu vstup zakázaný.

Naťahovala sa s  ním. Sľubovala, že bábätko upokojí, aby neplakalo.

Prosila ho, aby jej dal príležitosť. Všetky jej nádeje a sny, že dokončí svoj

doktorát a  stane sa odborníčkou na  Danteho, záviseli od  tejto jedinej

skúšky. Bez nej ju vylúčia z programu.

V tej chvíli začalo dieťa v jej náruči kvíliť. Profesor Matthews sa za

mračil, ukázal na blízke schodisko a prikázal jej, aby odišla.

Zrazu sa k  nej natiahla ruka a  objala ju. Pozrela dole a  videla, že

Gabriel ešte spí. Aj v spánku ho niečo prinútilo, aby ju utešil. Pozerala

24

Sylvain Reynard

sa na neho so zmesou lásky a úzkosti v očiach a telo sa jej z tej nočnej

mory ešte stále chvelo.

Dokrivkala do kúpeľne, rozsvietila svetlo a pustila sprchu. Dúfala, že

ju horúca voda upokojí. Už i samotný jas v kúpeľni pomohol niečo z tej

temnoty zahnať.

Kým stála pod jemným prúdom vody, pokúšala sa zabudnúť na svoj

hrozný sen i ostatné starosti, ktoré sa dostávali na povrch – jej prednášku,

blížiacu sa návštevu ich rodiny, Gabrielovo náhle nutkanie mať dieťa...

Prešla prstami po striebornom náhrdelníku, ktorý jej visel okolo krku.

Vedela, že s ňou Gabriel chce mať deti. Diskutovali o tom už pred ich za

snúbením. Ale obaja súhlasili, že počkajú, kým nedokončí štúdium. Dok

torské promócie boli ešte dobrých päť alebo šesť rokov ďaleko.

Tak prečo vytiahol tú záležitosť s deťmi práve teraz?

Už tak ju dosť znepokojovala samotná škola. Príde september a ona

bude chodiť na prednášky a vyčkávať na postupové skúšky, ktoré mala

robiť v nasledujúcom roku.

Oveľa naliehavejšia bola jej prednáška, ktorou sa mala o  pár týž

dňov prezentovať na  Oxforde. Julia v  uplynulom semestri na  seminári

profesorky Marinelliovej dokončila štúdiu o Guidovi da Montefeltrovi.

Profesorke sa jej práca tak zapáčila, že sa o nej zmienila profesorke Pic

tonovej, ktorá Juliu vyzvala, aby organizátorom konferencie predložila

jej abstrakt.

Julia bola radosťou bez seba, keď bol návrh jej prednášky prijatý. No

myšlienka na  to, že bude stáť pred miestnosťou plnou špičkových od

borníkov na Danteho a bude im prednášať o témach, na ktoré boli oveľa

väčšími expertmi než ona, bolo zastrašujúce.

A Gabriel práve teraz začal hovoriť o tom, že keď sa v auguste vráti

z Európy, pokúsi sa zvrátiť svoju vazektómiu.

Čo ak bude tá reverzia úspešná?

Zaplavil ju pocit viny. Samozrejme, že s ním chcela mať dieťa. A vede

la, že za odstránením vazektómie je viac než len fyzická procedúra. Malo

25

Gabrielov Raj

to byť symbolické gesto – že si konečne odpustil to, čo sa stalo s Paulinou

a Maiou. Že konečne začal veriť tomu, že si zaslúži byť otcom a rodičom

detí.

Obaja sa za deti modlili. Po svadbe, keď zišli k hrobke svätého Fran

tiška, predniesli spontánne súkromné modlitby a prosili Boha, aby po

žehnal ich sobášu a obdaroval ich deťmi.

Ak chce Boh naše modlitby vypočuť, ako by som mohla povedať „Počkaj

s tým“?

Julia mala obavy, že je sebecká. Možno by mala pred svojím štúdiom

a ambíciami dať prednosť materstvu. Harvard nikam neutečie. Veľa ľudí

sa vracia na univerzitu aj po tom, čo si založili rodinu.

Čo ak Gabriel nechce čakať?

Mal pravdu, keď poukázal na to, aký je život krátky. Strata Grace toho

bola dôkazom. Len čo sa raz Gabriel dozvie, že je znova schopný stať sa

otcom, pravdepodobne ho bude chcieť hneď. A ako by mohla povedať nie?

Gabriel bol ako všetko pohlcujúci oheň. Jeho vášeň, jeho priania, to

všetko akoby dokázalo pohltiť túžby všetkých okolo neho. Raz jej po

vedal, že je jedinou ženou, ktorá mu kedy povedala nie. Asi mal pravdu.

Julia sa obávala, či by bola schopná povedať nie jeho najhlbšiemu

prianiu. Pravdepodobne by ju premohla túžba potešiť ho, urobiť ho

šťastným, a tým by obetovala svoje vlastné šťastie.

Obdobie jej dospievania nebolo veľmi šťastné. Veľa toho nemala. Keď

žila so Sharon v Saint Louis, bola chudobná a zanedbaná. Ale škola ju

zmenila. Jej inteligencia a  disciplína jej dobre slúžili tak počas štúdia

na univerzite Saint Joseph, ako i na univerzite v Toronte.

Aj jej prvý rok na Harvarde bol úspešný. Teraz nebola vhodná doba

ukončiť alebo prerušiť štúdium. Nebola vhodná doba na  to, aby mali

spolu dieťa.

Julia si prikryla rukami tvár a modlila sa, aby jej nebo zoslalo silu.



26

Sylvain Reynard

O  niekoľko hodín neskôr vošiel Gabriel do  kuchyne a  držal v  ruke te

nisky na  behanie a  ponožky. Mal na  sebe harvardské tričko a  šortky

a práve si chcel vziať z chladničky fľašu vody, keď zbadal Juliu sediacu

s hlavou v dlaniach za kuchynským pultom.

„Tu si.“ Pustil topánky a ponožky na podlahu a pozdravil ju nalieha

vým bozkom. „Premýšľal som, kam si zmizla.“

Všimol si, že má unavené oči a pod nimi fialové kruhy. Vyzerala utrá

pene.

„Čo sa deje?“

„Nič. Práve som doupratovala kuchyňu a  chladničku a  teraz robím

nákupný zoznam.“ Ukázala na veľký kus papiera, ktorý bol popísaný jej

elegantným rukopisom. Ležal vedľa hrnčeka s  nedopitou kávou, stude

nou ako ľad, spolu s ďalším, rovnako dlhým zoznamom toho, čo je nutné

ešte urobiť.

Gabriel sa rozhliadol po kuchyni, ktorej každučký centimeter žiaril

čistotou. Dokonca aj podlahy boli bez jedinej šmuhy.

„Je sedem hodín. Nie je na upratovanie trochu zavčasu?“

„Mám veľa práce.“ Neznelo to veľmi nadšene.

Gabriel ju vzal za ruku a palcom ju pohladil po dlani. „Vyzeráš una

vene. Nespala si dobre?“

„Prebudila som sa skoro a potom už som nemohla zaspať. Musím dať

do poriadku spálne a upratať kúpeľne. Potom potrebujem zájsť na nákup

a naplánovať, čo sa bude variť. A...“ Zhlboka, roztrasene si povzdychla.

„A?“ popchol ju a sklonil hlavu, aby sa jej mohol pozrieť do očí, ktoré

sa medzitým presunuli na zoznam úloh.

„Musím sa zas pustiť do práce. Nie som ani oblečená.“ Pritiahla si okraj

bledomodrého hodvábneho župana k sebe a nadvihla sa, aby mohla vstať.

Gabriel ju zastavil.

„Nemusíš robiť nič. Povedal som, že na  upratovanie domu niekoho

zoženiem, a  urobím to.“ Ukázal na  nákupný zoznam. „A  do  obchodu

zájdem ja, keď si zabehám.“

27

Gabrielov Raj

Plecia sa jej trochu uvoľnili. „To by mi pomohlo. Ďakujem.“

Vzal do dlane jej tvár. „Vráť sa do postele. Vyzeráš unavene.“

„Stále je tu toho veľa, čo treba urobiť,“ zašepkala.

„Postarám sa o  to. Ty potrebuješ pracovať na  svojej prednáške.“

Pousmial sa na  ňu. „Ale najprv sa trochu vyspi. Unavená myseľ veľmi

dobre nefunguje.“

Znovu ju pobozkal a  odviedol po  schodoch hore. Odhrnul pre ňu

prikrývku na posteli, sledoval, ako sa ukladá, a potom ju prikryl.

„Viem, že je to prvýkrát, čo budeme mať v  dome hostí. Nečakám,

že im budeš robiť slúžku. A  rozhodne nechcem, aby ťa naša rodina

zdržiavala a ty si nestihla termín odovzdania. Po zvyšok dňa pracuj

v študovni.

Zabudni na všetko ostatné. Postarám sa o to.“

Vtisol jej bozk na čelo, zhasol svetlo a ponechal Juliu jej spánku.



Gabriel obvykle pri behaní počúval hudbu, ale dnes ráno bol roztržitý.

Na  Juliannu toho bolo veľa, to bolo zrejmé. Nebola veru žiadne ranné

vtáča a podľa toho, ako dnes ráno vyzerala, bola hore už dlhší čas.

Zrejme nemali pred tou jej konferenciou pozývať príbuzných na náv

števu, ale vzhľadom na to, že mienili zostať po zvyšok leta v Taliansku,

boli toto jediné chvíle, ktoré mohli stráviť všetci spoločne.

Netušil, aké je časovo náročné mať návštevu. Nikdy nehostil viac ako

jedného alebo dvoch ľudí súčasne a aj to len s pomocou gazdinej a ban

kového účtu, ktorý mu vždy umožnil vziať svojich hostí na jedlo niekam

von.

Chúďa Julianna. Gabriel si pripomenul svoje vlastné harvardské

roky: ako prázdniny vlastne nikdy neboli naozaj prázdninami, pretože

sa vždy našla nejaká práca, ktorú bolo nutné urobiť, jazyky, ktoré sa bolo

treba naučiť, a skúšky, na ktoré bolo potrebné sa pripraviť.

28

Sylvain Reynard

Uľavilo sa mu, keď získal stálu profesúru. Ani za nič by s Juliou ne

menil. Zvlášť preto, že on sa vyrovnával s tlakom na vysokej škole pitím

alkoholu, braním kokaínu a P−

Gabriel zakopol a hodilo ho dopredu, keď sa mu špička topánky za

chytila o chodník. Rýchlo sa spamätal, vyrovnal tempo a prinútil sa sú

strediť na svoje kroky.

Nerád myslel na svoje roky na Harvarde. Od chvíle, keď sa presťahoval

späť do Cambridgea, zažil drogové retrospektívy tak živo, že by prisahal, že

cíti vo svojich nosných dierkach kokaín. Keď išiel po ulici alebo vošiel do bu

dovy harvardského kampusu, pocítil takú ostrú túžbu, že to takmer bolelo.

Až doteraz, s  milosťou Božou, odolával. Samozrejme, že mu v  tom

pomáhali týždenné stretnutia Anonymných narkomanov rovnako ako

i mesačné stretnutia s jeho terapeutom.

A potom tu, samozrejme, bola Julianna.

Ak Gabriel našiel minulý rok v  Assisi svoju vyššiu silu, potom Ju

lianna bola jeho anjel strážny. Milovala ho, inšpirovala ho, robila z jeho

domu domov. Ale nemohol sa zbaviť strachu, že sa na neho nebo usmia

lo len preto, aby vyčkalo správny čas a zasa mu ju vytrhlo späť.

Odvtedy, čo sa Julianna stala jeho študentkou, sa Gabriel neskutočne

zmenil, no ešte stále musel bojovať so svojím presvedčením, že si ne

zaslúži trvalé šťastie. Ako ho varoval jeho terapeut, Gabriel mal sklony

k sebapoškodzovaniu.

Grace, jeho adoptívna matka, zomrela na rakovinu už takmer pred

dvoma rokmi. Jej predčasná smrť symbolizovala to, aký je život krátky

a neistý. Keby mal stratiť Juliannu...

Keby si s ňou mal dieťa, nikdy by si ju nestratil.

V ušiach mu zaznel tichý šepot.

Gabriel zrýchlil krok. Ten hlas mal pravdu, ale nevyjadroval prvotnú

motiváciu jeho želania mať s Juliannou dieťa. Chcel rodinu, ktorá zahŕ

ňala aj deti – život plný smiechu a vedomie, že by mohol napraviť krivdy,

ktoré napáchali jeho vlastní rodičia.

29

Gabrielov Raj

Pred svojou manželkou svoj vnútorný boj tajil. Bola zavalená vlast

nými záležitosťami a on by k nim nerád pridával ďalšie. Robila si starosti

s jeho závislosťami a jeho obavami a on už jej aj tak spôsobil príliš veľa

trápenia.

Kým Gabriel obiehal obvyklý okruh po známom susedstve, začal pre

mýšľať, prečo bola dnes ráno taká skľúčená. Strávili spolu neuveriteľnú

noc, oslávili svoju lásku v sade a neskôr aj v posteli. Namáhal si mozog

a snažil sa prísť na to, či neurobil niečo, čo by jej ublížilo. No ich milova

nie bolo ako zvyčajne síce vášnivé, ale nežné.

Jedna možnosť tu predsa len bola a Gabriel sa preklínal, že na to ne

pomyslel skôr. Julianna vždy pociťovala z  návratu do  Selinsgrove istú

úzkosť. Pred rokom a pol sa jej expriateľ Simon vlámal do domu jej otca

a napadol ju. A následkom toho ju v miestnej reštaurácii obťažovala jeho

súčasná priateľka Natalia a vyhrážala sa jej, že zverejní jej oplzlé fotogra

fie, ak nestiahne svoje obvinenie z napadnutia.

Juliana presvedčila Nataliu, že by nebolo dobré tie fotky zverejniť,

pretože rovnako ako ju by kompromitovali aj Simona. Jeho otec bol se

nátor Spojených štátov, ktorý sa chystal kandidovať na prezidenta a Na

talia pracovala na jeho kampani.

Vtedy si Gabriel nechal svoje pochybnosti o  Juliinom úspechu pre

seba. Vedel, že len čo raz prídu na  chuť vydieraniu, znova by sa obaja

mohli pokúsiť z toho niečo vyťažiť.

Gabriel znovu zaklial, teraz už bežal vysiľujúcou rýchlosťou. Nikdy

Julii nepovedal o  tom, čo urobil. Nechcel to urobiť ani teraz. Ale ak si

robí starosti ohľadom Simona a Natalie, potom je možno načase povedať

jej pravdu...



Keď sa Gabriel vrátil domov, Julia spala. Zasmial sa, keď si všimol, že jej

spod prikrývok trčia bosé nohy. Julia nemala rada prehriate nohy, a tak

Sylvain Reynard

ich vystrkovala von, zatiaľ čo zvyšok tela mala zababušený pod niekoľkými dekami.

Sklonil sa, zasunul jej prikrývky aj okolo chodidiel a vošiel do sprchy.

Keď sa obliekol, znova ju skontroloval, ale stále ešte spala. Zbehol zo

schodov, zhrabol z kuchynského pultu jej zoznamy a zamieril k svojmu

Range Roveru. S trochou šťastia by mohol byť hotový s nákupmi a zhá

ňaním pomoci, kým sa prebudí.



O jedenástej večer Julia konečne zišla schodmi na prízemie. Našla Gabrie

la uvelebeného v obývacej izbe, ako si číta. Sedel v koženom klubovom kresle, nohy položené na podnožke a oči sa mu za okuliarmi mihali.

„Ahoj, ty tam,“ pozdravil ju a s úsmevom zavrel knihu.

„Čo to čítaš?“

Ukázal jej obal. Pútnikova cesta.

„Je to dobré?“

„Veľmi. Čítala si niekedy Franny a Zooey od J. D. Salingera?“

„Kedysi dávno. Prečo?“

„Franny túto knihu číta a znepokojuje ju. Tak som sa o nej prvýkrát dozvedel.“

„O čom to je?“ Zdvihla knihu a pozrela sa na zadnú stranu obálky.

„Je to o ruskom pravoslávnom mužovi, ktorý sa snaží zistiť, čo to znamená neprestajne sa modliť.“

Julia nadvihla jedno obočie. „A?“

„A ja to čítam, aby som sa dozvedel, na čo prišiel.“

„Tiež sa za niečo modlíš?“

Pretrel si bradu. „Modlím sa za mnoho dobrých vecí.“

„Ako napríklad?“

„Za seba, aby som sa stal dobrým človekom, dobrým manželom a jedného dňa dobrým otcom.“

Gabrielov Raj

Trochu sa usmiala a  znova sa pozrela na  knihu. „Myslím, že všetci

nasledujeme vlastné duchovné cesty.“

„Niektorí z nás sú ďalej než ostatní.“

Odložila jeho knihu a  vyliezla mu na  kolená. „Nemyslela som to

takto. Myslím, že sa ženieme za Bohom, kým nás On nechytí.“

Gabriel sa zasmial. „Ako Nebeský chrt?“

„Niečo na ten spôsob.“

„Jedna z vecí, ktorú na tebe obdivujem najviac, je tvoj súcit s ľudskými slabosťami.“

„Mám svoje vlastné necnosti, Gabriel. Len nie sú vidieť.“

Rozhliadla sa po miestnosti a všimla si na koberci stopy po vysávači a čer

stvo utretého prachu na nábytku. Vzduch voňal po citróne a boroviciach.

„Dom vyzerá skvelo. Ďakujem, že si našiel niekoho na výpomoc pri

upratovaní. A ja som mala možnosť urobiť dnes veľa práce.“

„To je dobre.“ Pozrel sa na ňu ponad rámy svojich okuliarov. „Ako sa cítiš?“

„Oveľa lepšie. Vďaka, že si urobil večeru.“ Položila mu hlavu na plece.

„Nebola si hladná, keď som ti ju priniesol hore.“ Rukou jej prečesal vlasy.

„Nakoniec som ju zjedla. Narazila som vo svojej práci na  problém,

a tak som si dala prestávku na to, aby som sa najedla.“

„Potrebuješ pomoc?“ Zložil si okuliare a položil ich na svoju knihu.

„Nie. Nechcem, aby si ľudia mysleli, že mozgom môjho výskumu si ty.“

„Nič také som ti neponúkal.“ Gabriel znel dotknuto.

„Je mojou povinnosťou urobiť to bez akejkoľvek pomoci.“

Odfrkol si. „Myslím, že sa priveľmi staráš o to, čo si pomyslia ostatní.“

„Musím,“ vyhlásila ostro. „Ak prednesiem prácu, ktorá bude znieť

ako z tvojho pera, ľudia si to všimnú. Už tak o nás Christa Petersonová

trúsi klebety. Paul mi to povedal.“

Gabriel sa zamračil. „Christa je žiarlivá mrcha. Vo svojej kariére

kráča späť a  nie dopredu. Na  Kolumbijskej ju na  taliančine zapísali do  magisterského programu. Nedovolili jej vstúpiť rovno do  doktorandského programu. Už som hovoril s  vedúcim jej katedry. Oho

Sylvain ReynardSylvain Reynard

vára nás na vlastnú škodu.“ Zahniezdil sa v kresle. „A kedy si o tom

hovorila s Paulom?“

„Napísal mi e-mail po tej konferencii na UCLA, ktorú navštívil. Stretol tam Christu a počul zvesti, ktoré o nás šíri.“

„Ani si mi nedovolila tú tvoju prácu prečítať. I  keď o  Guidovi sme diskutovali toľko, že viem, o čom asi budeš prednášať.“

Julia si hrýzla necht na palci, ale nepovedala nič.

Objal ju pevnejšie.

„Bola pre teba moja kniha užitočná?“

„Áno, ale skúšam to vziať z iného uhla,“ kľučkovala.

„To môže byť dvojsečná zbraň, Julianna. Originalita je obdivovaná,

ale zaužívané metódy niekedy bývajú aj na niečo dobré.“

„Dám ti to prečítať zajtra, ak budeš mať čas.“

„Samozrejme, že budem mať čas.“ Začal ju hladkať hore-dole po chrbte. „V skutočnosti sa na to teším. Mojím cieľom je pomôcť ti, nie ťa zraniť.

Vieš to, však?“

„Samozrejme.“ Znovu ho pobozkala a potom sa mu pritúlila k hrudi.

„Len sa bojím, čo na to povieš.“

„Budem úprimný, ale ústretový. Prisahám.“

„To je to najlepšie, v čo môžem dúfať.“ Usmiala sa na neho. „A teraz potrebujem, aby si ma vzal do  postele a  pomohol mi prísť na  iné myšlienky.“

Zamyslene prižmúril oči. „A čo by to malo obsahovať?“

„Odviesť moju myseľ preč od starostí tým, že ma rozptýliš svojím nahým telom.“

„Čo keď sa mi ešte do postele nechce?“

„Tak to tam asi budem musieť ísť sama. A možno sa aj sama pokúsiť myslieť na niečo iné.“ Vstala, pretiahla sa a mrkla naňho kútikom oka.

V momente bol pri nej, schmatol ju do náručia a uháňal k schodom.


33

3. kapitola

„T

oto nemôžeš prezentovať.“ Gabriel vošiel nasledujúce popo

ludnie do pracovne a v ruke zvieral Juliinu prednášku.

S hrôzou vzhliadla od svojho notebooku. „Prečo nie?“

„Mýliš sa.“ Položil papiere, zložil si okuliare a hodil ich na stôl. „Svätý

František po smrti Guida da Montefeltra po jeho dušu prišiel. Preberali

sme to. Súhlasila si so mnou.“

Julia skrížila v obrannom geste ruky na prsiach.

„Rozmyslela som si to.“

„Ale to je jediný výklad, ktorý dáva zmysel!“

Sťažka prehltla a pokrútila hlavou.

Začal sa prechádzať pred jej stolom.

„Hovorili sme o tom v Belize. Poslal som ti ilustráciu tej scény, keď

sme boli od  seba, preboha! A  teraz sa chystáš postaviť pred sálu plnú

ľudí a tvrdiť, že sa to nikdy nestalo?“

„Keby si čítal moje poznámky pod čiarou, vedel by si.“

Zastavil sa a otočil sa k nej čelom.

„Ja som tie poznámky čítal. Žiadny z  tých zdrojov nezachádza tak

ďaleko ako ty. Ty jednoducho iba špekuluješ.“

„Iba?“ Julia sa odsunula od  stola. „Našla som niekoľko dôveryhod

ných zdrojov, ktoré súhlasia s  väčšinou toho, čo hovorím. Profesorke

Marinelliovej sa moja práca páčila.“

„Je na teba priveľmi mierna.“


34

Sylvain Reynard

Julii spadla sánka. „Priveľmi mierna? A predpokladám, že si myslíš aj

to, že profesorka Pictonová ma pozvala na tú konferenciu len z milosr

denstva?“

Gabrielov výraz zjemnel. „Samozrejme, že nie. Má o  tebe vysokú

mienku. Nechcem však, aby si vyliezla pred dav profesorov a  ponúkla

im naivnú interpretáciu. Keby si čítala moju knihu, vedela by si.“

„Ja som vašu knihu čítala, profesor Emerson. Vy tam ten text, ktorý ja

analyzujem, len mimochodom spomínate. A naivne preberáte štandard

ný výklad bez toho, aby ste sa nad ním zamysleli tak, ako by ste mali.“

Gabriel prižmúril oči.

„Súhlasím s výkladom, ktorý dáva zmysel,“ povedal ľadovým tónom.

„Nikdy som nič naivne neprebral.“

Julia sa postavila a frustrovane zafunela.

„Ty nechceš, aby som mala vlastné myšlienky? Alebo si myslíš, že mu

sím opakovať to, čo už povedali všetci ostatní, jednoducho preto, že som

obyčajná postgraduálna študentka?“

Gabriel očervenel. „Toto som nikdy nepovedal. Tiež som bol kedysi

postgraduálny študent, ak si spomínaš. Ale už nie som. Môžeš mať z mo

jich skúseností úžitok.“

„No, a je to tu.“ Julia znechutene rozhodila rukami a vyšla z pracovne.

Gabriel ju nasledoval.

„Čo tým myslíš, je to tu?“

Ani sa neobťažovala otočiť.

„Si len naštvaný, že s tebou nebudem na verejnosti súhlasiť.“

„Somarina.“

„Somarina?“ otočila sa. „Tak prečo mi hovoríš, aby som zmenila svoju

prácu, tak aby bola v súlade s tvojou knihou?“

Položil jej ruku na plece. „O to sa nepokúšam. Snažím sa ti pomôcť,

aby si zo seba neurobila bláz−“ Náhle sa zarazil.

„A toto bolo čo?“ Striasla jeho ruku.

„Nič.“


35

Gabrielov Raj

Zavrel oči a zhlboka sa nadýchol.

Keď ich otvoril, vyzeral pokojnejšie. „Ak začneš hneď, mala by si byť

schopná prepísať svoju prácu včas, ešte pred konferenciou. Môžem ti

pomôcť.“

„Nechcem tvoju pomoc. A  nemôžem svoju prácu zmeniť. Na  webo

vých stránkach konferencie už zverejnili jej obsah.“

„Zavolám Katherine.“ Povzbudivo sa na ňu usmial. „Ona to pochopí.“ „Nie, to neurobíš. Nezmením to.“

Gabriel zovrel pery do tenkej linky.

„Teraz nie je čas na tvrdohlavosť.“ „Ach, áno, je. Je to moja práca!“ „Julianna, počúvaj−“ „Máš strach, že zo seba urobím blázna. A tebe urobím hanbu.“ „To som nepovedal.“

Pohľad, ktorý na neho vrhla, bol zranený a plný zrady. „Práve si to

urobil.“

Vyrazila do spálne a snažila sa za sebou zavrieť dvere. Jeho ruka vy

strelila nahor a zastavila ich.

„Čo to robíš?“ „Snažím sa od teba dostať preč.“ „Julianna, prestaň.“ Bezmocne sa rozhliadol okolo. „Môžeme sa o tom

porozprávať.“

„Nie, to nemôžeme.“ Zapichla mu prst do hrude. „Ja už nie som tvoja

študentka. Je mi dovolené mať svoje vlastné myšlienky.“

„To som vôbec ani netvrdil.“

Nevšímala si ho a išla do kúpeľne.

„Julianna, dočerta. Stoj!“ zreval od dverí.

Prudko sa otočila. „Nekrič na mňa!“

Zdvihol ruky nad hlavu na znamenie kapitulácie a zhlboka sa nadýchol. „Ospravedlňujem sa. Poďme si sadnúť a porozprávať sa.“

36

Sylvain Reynard

„Práve teraz sa s tebou rozprávať nemôžem, lebo by som mohla pove

dať niečo, čo budem ľutovať. A ty sa očividne potrebuješ upokojiť.“

„Kam ideš?“

„Do kúpeľne. Zamknem dvere a mám v úmysle vyhýbať sa ti po zvy

šok dňa. Ak ma nenecháš osamote, pôjdem domov k otcovi.“

Gabriel sa strhol. Nezostávala u svojho otca ani pred tým, než sa vzali.

„Ako by si sa tam dostala?“

Prevrátila oči.

„Bez obáv, nenechala by som ťa tu bez auta. Môžem si zavolať taxík.“

„Tu v meste žiadne taxíky nie sú. Musela by si si zavolať nejaký až zo

Sunbury.“

Julia sa zamračila. „Ja viem, Gabriel. Ja som tu už predtým žila, spo

mínaš? Ty si vážne musíš myslieť, že som idiot.“

Vošla do kúpeľne a tresla za sebou dverami.

Gabriel počul cvaknutie zámku.

Chvíľu váhal a potom zaklopal na dvere. „Čoskoro príde Rachel, Aa

ron a Richard. Čo im mám povedať?“

„Povedz im, že som idiot. Evidentne.“

„Julianna, počúvaj ma. Prosím.“

Začul spoza dverí tiecť vodu.

„Dobre!“ zreval. „Vyhýbaj sa mi. Naša prvá hádka a  ty sa zamkneš

v prekliatej kúpeľni.“ Udrel dlaňou do dverí.

Náhle sa voda zastavila.

Zdvihla hlas, aby ju bolo počuť. „Moja prvá prednáška a ty si mi po

vedal, že stojí za hovno. A nie preto, že by to tak bolo, ale preto, že som

nesúhlasila s tebou a tvojou prekliatou knihou!“



Po dlhom a horúcom kúpeli sa Julia vynorila z kúpeľne a našla spálňu

prázdnu.

37

Gabrielov Raj

Rýchlo sa obliekla a  vykĺzla na  chodbu. Po  špičkách prešla k  scho

disku a počúvala.

Spokojná, že je dom prázdny, išla do pracovne a zavrela za sebou dve

re. Potom si sadla za  svoj stôl, pustila si v  pozadí nejaký pokojný jazz

a vrátila sa k práci na svojej prednáške.



„Kde je Julia?“ Rachel objala svojho brata a potom odtiahla svoj malý

kufor aj s  tým, ktorý patril jej manželovi Aaronovi, do  obývacej

izby. Svoju vysokú a štíhlu postavu mala oblečenú do kaki nohavíc

a bieleho trička s výstrihom do véčka. Dlhé blond vlasy jej splývali

po chrbte, dokonale rovné a odhrnuté z jej atraktívnej tváre veľkými

slnečnými okuliarmi. Vyzerala, že by mohla byť hviezdou v reklame

pre Gap.

Gabrielovi stuhol výraz.

„Pracuje na svojej prednáške.“

„Povedal si jej, že sme prišli?“ Rachel podišla o krok k schodom. „Jules!

Zdvihni zadok a príď sem dole!“

„Rachel, prosím,“ napomenul ju vyčítavo otec, než sa objatím privítal

s Gabrielom.

Richard bol postojačky o  pár centimetrov nižší ako jeho syn a  mal

svetlé vlasy a sivé oči. Bol tichý a vážny a jeho inteligencia a láskavosť

vyvolávala u všetkých, ktorí ho poznali, rešpekt.

Keď sa hore nič nepohlo, Rachel sa otočila na svojho brata, sivé oči

prižmúrené.

„Prečo sa schováva?“

Gabriel potriasol Aaronovi rukou na pozdrav. „Neschováva sa. Zrej

me ťa nepočula.

Izby máte pripravené a v kúpeľni pre hostí sú čisté osušky. Oci, budeš

vítaný vo svojej starej spálni.“

38

Sylvain Reynard

„Bude mi dobre v izbe pre hostí.“ Richard zdvihol svoju tašku a vydal

sa po schodoch hore.

„Vy ste sa s  Juliou pohádali?“ Rachel sa s  podozrením zadívala

na Gabriela.

Ten zovrel pery. „Môžeš jej povedať ahoj, až sa dostaneš hore. Potom

sa stretneme pri niečom na pitie na zadnej verande. Na večeru grilujem

rebierka.“

„Rebierka? Senzácia.“ Aaron vďačne potľapkal Gabriela po  chrbte.

„Chcel som sa zastaviť kúpiť nejakú Coronu, než sem dorazíme, ale Ra

chel chcela ísť priamo sem. Budem hneď späť.“

Zobral svoje kľúče od  auta a  chystal sa vykročiť k  dverám, keď ho

jeho žena zastavila a pokrútila hlavou.

Gabriel tú výmenu medzi Rachel a Aaronom sledoval a rozhodol sa,

že práve nastala jeho príležitosť, aby sa ospravedlnil.

„Uvidíme sa o pár minút na terase.“ A s tým odišiel do kuchyne.

Rachel nad svojím manželom znova pokrútila hlavou. „Hádajú sa.

Pôjdem sa porozprávať s Jules a ty sa porozprávaj s Gabrielom. A potom

môžeš ísť po tú Coronu.“

„Pre čo by sa mohli hádať?“ Aaron si prešiel rukou cez svoje tmavé

kučeravé vlasy.

„Ktovie? Možno, že mu Julia bez dovolenia upratala jeho zbierku mo

týlikov.“



„Ahoj.“ Rachel otvorila dvere do bývalej pracovne svojho otca.

Julia privítala svoju najlepšiu kamarátku širokým úsmevom. „Rach!

Ahoj.“

Obe ženy sa objali a Rachel sa usadila v jednom z pohodlných kresiel

pri okne.

„Ako ide život?“

Gabrielov Raj

„Dobre.“

„Tak čo sa deje medzi tebou a Gabrielom?“

„Nič.“

„Klameš, až sa hory zelenajú.“

Julia sa odvrátila. „Prečo si myslíš, že sa niečo deje?“

„Gabriel je dole a vyzerá nešťastne a ty si tu hore a vyzeráš tiež nešťastne. V dome je napätie. Nepotrebujem byť jasnovidka, aby mi to došlo.“

„Nechcem o tom hovoriť.“

„Muži sú hlupáci.“

„To ti nebudem vyvracať.“ Julia sa zosunula do  kresla oproti svojej najlepšej kamarátke a prehodila si nohy cez bočnú opierku.

„Tiež sa niekedy s Aaronom hádam. Začne zúriť a na pár hodín niekam zmizne, ale vždy sa zase vráti.“ Rachel sa pozorne zadívala na svoju priateľku. „Chceš, aby som šla vraziť Gabrielovi zopár výchovných?“

„Nie. Ale máš pravdu. Pohádali sme sa.“

„Čo sa stalo?“

„Urobila som chybu, že som ho nechala prečítať si prednášku, na ktorej pracujem. Povedal mi, že je hrozná.“

„To povedal?“ Rachel sa vo svojom kresle posadila vzpriamene a zvý

šila hlas.

„Nie týmito slovami.“

„Čo to s ním je? Ja by som mu hodila niečo do hlavy.“

Julia sa sarkasticky usmiala. „Premýšľala som o tom, ale nechcelo sa

mi potom čistiť tú krv.“

Rachel sa zasmiala.

„Prečo si myslí, že je tvoja prednáška hrozná?“

„Myslí si, že sa mýlim. Hovoril, že sa mi snaží pomôcť.“

„To mi pripadá, akoby sa Gabriel snažil prebrať kontrolu nad tvojou prednáškou, rovnako ako skúša ovládať všetko ostatné. Myslela som, že preto chodil na terapiu.“

Julia chvíľu mlčala.


40

Sylvain Reynard

„Nechcem, aby mi nehovoril pravdu, len chcem, aby to hovoril šetrnejšie.

No ak by som naozaj mala tú prednášku prepracovať, musím to vedieť.“

„Mal by prísť na  to, ako ti pomôcť, aj bez toho, aby ti hovoril, že je

tvoja práca hrozná.“

Julia sklamane vydýchla. „Presne tak. A pritom tvrdí, že si chce so mnou

založiť rodinu. A potom to otočí a správa sa ako povýšenecký somár.“

Rachel zdvihla ruku a gestom naznačila kamarátke, aby zastavila roz

právanie. „Počkaj chvíľku. On chce mať deti?“

Julia sa zamrvila. „Áno.“

„Jules, to je teda niečo! Mám z teba takú radosť. Kedy to chcete začať

skúšať?“

„Ešte nejakú chvíľu nie. Dohodli sme sa, že počkáme až do  môjho

absolutória.“

„To je dlhá doba.“ Rachelin hlas stíchol.

„Bolo by náročné pracovať na doktoráte a pritom mať dieťa.“

Rachel prikývla. Pohrávala sa s lemom svojho trička.

„My by sme radi mali dieťa.“

Julia sa pretočila, aby na svoju priateľku lepšie videla. „Čože, teraz?“

„Možno.“

„Ako si vedela, že si pripravená?“

Rachel sa usmiala. „Nevedela, vážne. Vždy som chcela deti a Aaron to

tiež tak cíti. Hovorili sme o tom už od strednej školy. Milujem ho. Bola by

som šťastná, aj keby som žila len s ním, len my dvaja. Keď si však predsta

vím budúcnosť, vidím deti. Chcem, aby sme mali niekoho, kto príde domov

na Vianoce. Ak som sa stratou svojej matky niečo naučila, potom to, že ži

vot je neistý. Nechcem so založením rodiny čakať a potom už nemať šancu.“

Julia cítila, že hrozí, že jej začnú tiecť slzy, ale žmurkaním ich zahnala

späť. „Chodíš každý rok na mamografiu, však?“

„Áno, a prešla som aj genetickými testami. Nemám gén rakoviny prs

níka, ale aj tak si nemyslím, že by ho mama mala. Aj keby áno, v čase, keď

by to mohli zistiť, už bolo príliš neskoro.“


41

Gabrielov Raj

„Je mi to tak ľúto.“

Rachel si povzdychla a zadívala sa z okna. „Nerada o tom hovorím,

ale ťaží ma to. Čo sa stane, ak budeme mať deti a ja dostanem rakovinu?

Stále ma to máta niekde v kútiku mysle.“

Obrátila sa k svojej kamarátke čelom. „Mať deti je spôsob, ako zbaviť

Gabriela jeho blahosklonného prístupu.“

„Ako to?“

„Nebude taký povýšený, keď bude musieť vymieňať špinavú plienku.

Bude vykrikovať tvoje meno a žobroniť o pomoc.“

Julia sa zasmiala.

Ale až príliš skoro vytriezvela.

„Ja len chcem, aby vzal na vedomie, že moje myšlienky sú dôležité. Že

sú rovnako dôležité ako tie jeho.“

„Samozrejme, že sú. Povedz mu to.“

„To urobím, ale práve teraz sa s ním nebavím.“

Rachel prechádzala rukou po  lakťovej opierke svojho kresla, tam

a zase späť.

„Prešiel už dlhú cestu. Vidieť ho ženatého a  počuť ho hovoriť o  za

ložení rodiny – to je veľký pokrok. Mama mi hovorila, že keď prvýkrát

priviedli Gabriela domov, mal vo zvyku si v izbe schovávať potraviny. Ne

záležalo na tom, čo povedali alebo urobili, vždy si z každého jedla strčil

niečo do vrecka.“

„Bol hladný?“

„Bál sa, že by mohol byť hladný. Neveril, že mu mama s otcom budú

dávať najesť. Takže si budoval rezervu pre prípad, že by prestali. Ani si

nevybalil tašky. Až dovtedy, kým ho neadoptovali. Stále čakal, že ho pošlú

preč.“

„Toto som nevedela.“ Julia cítila, ako jej oťaželo srdce.

Rachel jej venovala súcitný pohľad. „Je to môj brat a ja ho milujem.

Ale hovorí bez rozmýšľania. Jeho problém s  tvojou prednáškou tkvie

zrejme v tom, že si ju nenapísala tak, ako by ju napísal on.“


42

Sylvain Reynard

„Nemienim písať veci tak ako on. Mám svoje vlastné myšlienky.“

„Moja rada znie, aby si sa s  ním o  tom porozprávala. Pravdaže,

nebolo by od  veci nechať ho trochu škvariť sa. Povedz mu, nech spí

na gauči.“

„Bohužiaľ to budem zrejme ja, kto bude na  gauči.“ Julia ukázala

na pohovku, ktorá stála pri protiľahlej stene.



Povedať, že večera bola nepríjemná, by bolo slabé slovo.

Julia s Gabrielom sa usadili vedľa seba. Dokonca sa počas modlitby

držali za ruky. Bola to však len bolestná, ľahostajná zdvorilosť – žiadne

vrúcne pohľady, žiadne šepkané vyznania citov, žiadne letmé dotyky

pod stolom.

Gabriel mal chrbát rovný ako pravítko a správal sa chladne. Julia bola

tichá a vzdialená.

Richard, Aaron a Rachel udržiavali tok konverzácie, zatiaľ čo Emer

sonovci sotva prehovorili. Po večeri Julia odmietla zákusok a ospravedl

nila sa, že musí pracovať na svojej prednáške.

Gabriel ju sledoval očami, keď vstávala od stola, a na čeľusti mu pre

skakoval sval. Ale nezastavil ju. Len sa proste pozeral, ako odchádza.

Keď Rachel odišla do kuchyne, aby urobila kávu, Aaron sa rozhodol,

že už toho má dosť. Naklonil sa cez stôl.

„Človeče, povznes sa nad to a povedz jej, že sa ospravedlňuješ.“

Gabriel nadvihol obočie.

„Prečo sa domnievaš, že som to zavinil ja?“

„Pretože ty si ten, kto má vtá−“ Aaron zachytil pohľad svojho svokra

a rozkašľal sa. „Ehm, štatisticky povedané, osemdesiat percent hádok je

chlapova vina. Jednoducho sa ospravedlň a budeš to mať za sebou. Ne

chcem tu zasa takto sedieť aj pri ďalšom jedle. Je tu taká chladná atmo

sféra, že budem musieť ísť von, aby som sa zahrial.“


43

Gabrielov Raj

„Myslím, že musím dať Aaronovi za pravdu. Niežeby si sa pýtal.“ Ri

chard sa sám pre seba zasmial.

Gabriel behal pohľadom medzi oboma mužmi s  výrazom, ktorý sa

blížil znechuteniu.

„Snažil som sa s ňou porozprávať. Takto naša hádka začala. Zamkla sa

v kúpeľni a povedala mi, aby som sa stratil.“

Richard a Aaron si vymenili významný pohľad.

„Máš problém,“ pískol Aaron. „Radšej sa s ňou porozprávaj ešte pred

spaním, inak sa teš na noc strávenú na gauči.“

Zavrtel hlavou a presunul sa do kuchyne, aby sa pripojil k svojej man

želke.

Richard zamyslene poklepával po stopke svojho pohára na víno.

„Et tu, Brute?“ zamračil sa Gabriel.

„Nič som nepovedal.“ Richard sa vľúdne zadíval na svojho syna. „Sna

žím sa zostať mimo diania.“

„Ďakujem ti.“

„Ale je tu istý dôvod, prečo staršie manželské páry hovoria tým mlad

ším, aby nad svojím hnevom nenechali zapadnúť slnko. Vyrovnať sa

s problémami, kým sú malé, vám obom uľahčí život.“

„Nemôžem práve konverzovať cez zamknuté dvere.“

„Samozrejme, že môžeš. Už raz si jej dvoril; urob to znova.“

Gabriel nasadil neveriacky výraz. „Hovoríš mi, aby som dvoril svojej

žene?“

„Hovorím ti, aby si sa vzdal svojho ega, ospravedlnil sa a  potom ju

počúval. Nebol som vždy tým mužom, ktorého vidíš pred sebou. Môžeš

sa poučiť z mojich chýb.“

„Ty a mama ste mali dokonalé manželstvo.“

Richard sa zasmial.

„Naše manželstvo malo od  dokonalosti ďaleko, ale rýchlo sme sa

zhodli na tom, že by sme tú nedokonalosť a naše nezhody mali udržať



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2020 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist