načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Gabrielov Očistec - Sylvain Reynard

Elektronická kniha: Gabrielov Očistec
Autor:

Gabriel Emerson a Julia Mitchellová museli prejsť neuveriteľným citovým peklom, kým konečne mohli byť spolu a užívať si krásne chvíľky vo dvojici. Na romantickej dovolenke v Taliansku ...


Titul je skladem - ke stažení ihned
Vaše cena s DPH:  215
Jazyk: sk

Médium: e-kniha
+
-
ks
Doporučená cena:  229 Kč
6%
naše sleva
7,2
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Počet stran: 576
Jazyk: sk
Médium: e-book
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-750-5391-6
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Gabriel Emerson a Julia Mitchellová museli prejsť neuveriteľným citovým peklom, kým konečne mohli byť spolu a užívať si krásne chvíľky vo dvojici. Na romantickej dovolenke v Taliansku Gabriel Juliu zasväcoval nielen do menej známych oblastí renesančného umenia, ale aj do tajov zmyslového a telesného potešenia. Po návrate do univerzitného prostredia musia opäť o svoju lásku bojovať – so žiarlivým expartnerom, so striktnými univerzitnými pravidlami i s neprajnými kolegami a študentmi. Zdá sa, že ich šťastie nevyhnutne musí prejsť očistcom...

Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky






Gabrielov očistec
Aj v tlačenej verzii
Objednať si môžete na stránke
www.albatrosmedia.sk
Sylvain Reynard
Gabrielov očistec – e-kniha
Copyright © Albatros Media a. s., 2016
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať
bez písomného súhlasu majiteľov práv





G
Očistec
abrielov
Hriešne
odtiene
vášne
Sylvain
Reynard










Sylvain Reynard
Gabrielov Očistec










Mojim čitateľom,
s vďakou.










Dante nasleduje Vergília do hôr
Rytina Gustava Dorého z roku 1870










„O druhej ríši spev môj rozoznie sa,
v nej ľudská duša ako v dákej vyhni
zbaví sa vín, by vyšla na nebesá.“
– Dante Alighieri, Očistec, Spev 1. 004 – 006,
preklad V. Turčány a J. Felix, 1982










Prológ
FLORENCIA, 1290
B


ásnikovi vykĺzol z  trasúcej sa ruky lístok a  dopadol
na  podlahu. Chvíľku tam len tak ticho sedel, nehybne ako socha.
Potom sa s pevne zaťatými zubami postavil na nohy a rozrušene sa
prehnal svojím domom bez toho, aby si všímal stoly a  krehké
predmety. A nevenoval najmenšiu pozornosť ani ostatným členom svojej
domácnosti.
Existovala len jediná osoba, ktorú si prial vidieť.
Rýchlo kráčal ulicami mesta, cestou k  rieke skoro utekal. Zostal
stáť na  konci mosta, ich mosta, a  jeho vlhké oči dychtivo pátrali
po protiľahlom brehu, či aspoň nezazrú náznak svojej milovanej.
Nikde ju nevidel.
Nikdy sa nevráti.
Jeho milovaná Beatrice bola preč.










15
1. kapitola
P


rofesor Gabriel Emerson sedel nahý na posteli a čítal
florentské noviny La Nazione. Prebudil sa skoro ráno v apartmáne Pallazzo
Vecchio v  hoteli Gallery Art a  objednal si hotelovú službu, ale
nedokázal odolať túžbe vrátiť sa do  postele a  pozorovať spiacu
mladú ženu. Ležala na  boku tvárou k  nemu, zľahka dýchala a  v  uchu
sa jej trblietal diamant. Líca mala ružové od tepla, pretože ich
posteľ sa kúpala v slnečnom svite, ktorý prenikal oknami, siahajúcimi
od podlahy až k plafónu.
Obliečky na posteli boli nádherne pokrčené a voňali po sexe
a santalovom dreve. Modré oči mu žiarili a lenivo sa kochali jej odhalenou
kožou a dlhými tmavými vlasmi. Keď sa vrátil späť k svojim novinám,
trošku sa pohla a zastonala. Znepokojene odložil noviny nabok.
Pritiahla si kolená k  hrudníku a  stočila sa do  klbka. Z  úst sa jej
ozvalo tiché mumlanie a Gabriel sa naklonil bližšie, aby mohol
rozlúštiť, čo hovorí. Nepodarilo sa mu to.
Odrazu sa jej telo skrútilo a vydala srdcervúci výkrik. Začala
okolo seba mávať rukami, akoby bojovala s plachtami, do ktorých bola
zamotaná.





16
Sylvain Reynard
„Julianna?“ Jemne jej položil ruku na odhalené plece, ale ona sa
odtiahla.
Začala mrmlať znovu a znovu jeho meno a v jej tóne bola
badateľná čoraz väčšia panika.
„Julia, som tu,“ povedal nahlas. V tej chvíli, keď sa za ňou znovu
natiahol, sa bleskovo posadila a lapala po dychu.
„Si v  poriadku?“ Gabriel sa prisunul bližšie a  odolal túžbe sa jej
dotknúť. Sťažka dýchala, a keď sa na ňu skúmavo zahľadel, zamietavo
zakývala roztrasenou rukou pred očami.
„Julia?“
Po dlhej, napätej minúte sa na neho pozrela s očami vytreštenými
dokorán.
Zamračil sa. „Čo sa deje?“
Hlasno preglgla. „Nočná mora.“
„O čom bola?“
„Bola som späť v Selinsgrove, v lesoch za domom tvojich rodičov.“
Gabriel sa spod okuliarov s tmavými rámami zamračil. „Prečo by
sa ti malo o tomto snívať?“
Nadýchla sa a pritiahla si plachtu cez nahé prsia až k brade. Husto
tkaná biela látka zahalila celú jej drobnú postavu a potom sa zniesla
ako oblak na matrac. Pripomenula mu sochy v Aténach.
Prstami jej jemne prešiel po koži. „Julianna, porozprávaj mi o tom.“
Uhýbala pohľadom pred jeho prenikavými modrými očami, ale
on neprestával naliehať. „Ten sen sa začal pekne. Milovali sme sa
pod hviezdami a  ja som zaspala v  tvojom náručí. Ale keď som sa
prebudila, bol si preč.“





17
Gabrielov Očistec
„Tebe sa snívalo o tom, že som sa s tebou miloval a potom ťa
opustil?“ Tón jeho hlasu poklesol, aby zakryl jeho znepokojenie.
„Už som sa raz v sade bez teba prebudila,“ vyčítala mu tíško.
Jeho vnútorný plameň sa zrazu stratil. Pripomenul si ten
kúzelný večer pred šiestimi rokmi, keď sa prvýkrát stretli a 
jednoducho sa len rozprávali a  držali jeden druhého. Nasledujúce
ráno sa zobudil a zmizol; nechajúc spiace mladé dievča samotné.
Samozrejme, že jej strach bol pochopiteľný, priam
poľutovaniah o d ný.
Jeden po druhom uvoľnil jej zaťaté prsty a opakovane ich
bozkával. „Milujem ťa, Beatrice. Nehodlám ťa opustiť. Vieš to, však?“
„Bolelo by to oveľa viac, keby som ťa teraz stratila.“
So zachmúreným výrazom ju objal okolo pliec a pritisol si jej tvár
k hrudi. Myseľ mu zaplavili miliardy spomienok, keď pomyslel na to,
čo sa odohralo predošlý večer. Prvýkrát sa pozeral na  jej nahé telo
a zasvätil ju do intimity milovania. Venovala mu svoju nevinnosť a on
si myslel, že ju urobil šťastnou. Rozhodne to bol jeden z  najlepších
večerov jeho života. Chvíľu o tom premýšľal.
„Ľutuješ to, čo sa stalo minulú noc?“
„Nie. Som rada, že si bol môj prvý. Túžila som po  tom od  chvíle,
keď sme sa stretli.“
Priložil jej ruku k tvári a prešiel jej palcom po koži. „Je to pre mňa
česť, že som mohol byť tvoj prvý.“ Bez mihnutia oka sa naklonil
dopredu. „Ale chcem byť aj tvoj posledný.“
Usmiala sa a zdvihla pery, aby sa stretla s tými jeho. Než ju stačil
objať, izbu naplnili tóny zvonenia Big Benu.





18
Sylvain Reynard
„Nevšímaj si to,“ zašepkal naliehavo, natiahol ruku okolo jej tela
a položil ju tak, aby bola pod ním.
Očami strelila cez jeho rameno k  stolu, kde ležal jeho iPhone.
„Myslela som, že už ti nebude volať.“
„Nezdvihnem to, takže na tom nezáleží.“ Kľakol si medzi jej nohy
a stiahol z nej plachtu. „V mojej posteli sme len my dvaja.“
Kým sa k nej približovalo jeho nahé telo, pátrala v jeho očiach.
Gabriel sa naklonil dopredu, aby ju pobozkal, ale ona sa odvrátila.
„Nevyčistila som si zuby.“
„To mi je jedno.“ Zišiel perami k jej krku a bozkával ju tam, kde sa
jej zrýchľoval pulz.
„Rada by som sa najskôr umyla.“
Frustrovane zafunel a oprel sa o lakeť. „Nenechaj Paulinu, aby
zničila to, čo máme.“
„Nenechám.“ Snažila sa spod neho vykĺznuť a vziať si so sebou aj
plachtu, ale on ju chytil a zadržal. Díval sa na ňu ponad rám
okuliarov a oči mu iskrili pobavením.
„Potrebujem tú plachtu, aby som mohol ustlať posteľ.“
Zdvihla oči od  bielej látky, ktorú zvierala medzi prstami, k  jeho
tvári. Vyzeral ako tiger tesne pred skokom. Pozrela sa ponad posteľ
na kopu oblečenia na podlahe. Bola mimo jej dosahu.
„Nejaký problém?“ spýtal sa s potlačovanou radosťou.
Julia očervenela a  zovrela látku pevnejšie. So smiechom plachtu
pustil a pritiahol si ju do náručia.
„Nemusíš sa hanbiť. Si krásna. Keby bolo po mojom, už nikdy by
som ti nedovoliť obliecť sa.“





19
Gabrielov Očistec
Pritisol pery k  jej ušnému lalôčiku a  jemne sa dotkol diamantu.
Bol si istý, že Grace, jeho adoptívna matka, by bola šťastná, že sa jej
náušnice dostali k Julii. Po ďalšom krátkom bozku sa odvrátil
a posunul sa nabok, sadnúc si na kraj postele.
Vkĺzla do  kúpeľne, ale predtým Gabrielovi umožnila pohľad
na  svoje očarujúce pozadie, keď nechala plachtu spadnúť na  zem
tesne pred dverami.
Kým si čistila zuby, myslela na  to, čo sa stalo predchádzajúci
večer. Milovanie s Gabrielom bolo veľmi emocionálnou skúsenos -
ťou a  dokonca aj teraz sa jej srdce cítilo ako po  otrase.
Vzhľadom na históriu ich vzťahu to nebolo vôbec prekvapujúce. Túžila
po ňom už od chvíle, keď mala sedemnásť a strávila s ním cudnú
noc v sade. Ale keď sa na druhý deň ráno prebudila, bol preč.
Následkom alkoholového a drogami spôsobeného oparu tam na ňu
zabudol. Prešlo dlhých šesť rokov, než ho znovu našla, ale on si ju
nepamätal.
Keď sa s ním stretla vtedy, v ten prvý deň na jeho magisterskom
seminári v rámci svojho štúdia na Torontskej univerzite, bol
atraktívny, ale chladný ako vzdialená hviezda. Neverila tomu, že by sa mohla
stať jeho milenkou. Neverila, že by ten temperamentný a arogantný
profesor mohol opätovať jej city.
Bolo tu toľko vecí, ktoré nepoznala. Sex bol svojím spôsobom aj
poznaním a  ona teraz zakúsila aj osteň sexuálnej žiarlivosti, s 
ktorým ešte nikdy nemala skúsenosť. Už iba z  myšlienky na  to, že
Gabriel robil s inou ženou to, čo robili spolu, a v jeho prípade to boli
mnohé ženy, ju bolelo srdce.





20
Sylvain Reynard
Vedela, že Gabrielove romániky boli iné než to, čo prežívali oni
dvaja, a že to boli stretnutia, ku ktorým nedochádzalo z lásky alebo
náklonnosti. Ale on ich vyzliekal, videl ich nahé a vstupoval do ich
tiel. A  koľko z  tých žien po  tom, čo boli s  ním, chcelo niečo viac?
Paulina áno. Ona a  Gabriel už roky zostávali v  kontakte. Odkedy
spolu počali a stratili dieťa.
Juliino nové pochopenie sexu zmenilo jej pohľad na jeho
minulosť a  spôsobilo, že mala s  Paulininou nepríjemnou situáciou
väčší súcit. A  ešte viac sa bála, aby kvôli nej alebo nejakej inej žene
Gabriela nestratila.
Juliu zaliala vlna neistoty a zovrela okraj umývadla. Gabriel ju
miloval; tomu verila. Ale bol to tiež džentlmen, a keby ho ich spojenie
nenapĺňalo, nikdy by to nedal najavo. A ako sa správala ona? Kládla
mu otázky a hovorila vo chvíľach, keď, ako predpokladala, by
väčšina mileniek mlčala. Urobila toho veľmi málo pre to, aby ho potešila,
a keď to aj skúsila, zastavil ju.
Znovu sa jej s krikom vrátili slová jej expriateľa, znovu jej vírilo
v hlave jeho odsúdenie:
Si frigidná.
Budeš v posteli nanič.
Odvrátila sa od zrkadla a začala uvažovať, čo by sa mohlo stať,
keby s ňou Gabriel nebol spokojný. Prízrak nevery zdvihol svoju
hlavu a pripomenul jej obraz Simona v posteli s jej
spolubývajúcou.
Narovnala plecia. Keby sa jej podarilo presvedčiť Gabriela, aby bol
trpezlivý a učil ju, bola si istá, že by ho mohla potešiť. Miloval ju. Mo-





21
Gabrielov Očistec
hol by jej dať šancu. Bola jeho s takou istotou, akoby mala jeho meno
vypálené do kože.
Keď vošla späť do spálne, zazrela ho cez otvorené dvere na terase.
Cestou k  nemu pritiahla jej pozornosť nádherná váza s 
tmavofialovými a  bledofialovými kosatcami, stojaca na  stole. Niektorí milenci
by možno kúpili červené ruže na dlhej stonke, ale Gabriel bol iný.
Otvorila odkaz, ktorý našla medzi kvetmi.
Moja najdrahšia Julianna,
ďakujem Ti za Tvoj neoceniteľný dar.
Jediná vec, ktorú mám a ktorá má nejakú hodnotu, je moje
srdce.
Je Tvoje,
Gabriel.
Julia si prečítala kartičku dvakrát a  srdce sa jej naplnilo láskou
a úľavou. Gabrielove slová nezneli, akoby boli napísané mužom,
ktorý by bol nespokojný alebo frustrovaný. Nech už robilo Julii starosti
čokoľvek, nezdalo sa, že by to Gabriela trápilo.
Gabriel sa slnil na pohovke, zložil si okuliare a odhalil svoj nádher -
ný hrudník. So svojou svalnatou, stoosemdesiat centimetrov vysokou
postavou bol ako sám Apolón, ktorý sa uráčil poctiť ju svojou
návštevou. Vycítil na terase jej prítomnosť, otvoril oči a ukázal na miesto
vedľa seba. Sadla si k nemu a on ju nežne objal a vášnivo pobozkal.
„No ahoj, čo ty tu?“ zamumlal a  odhrnul jej zablúdený prameň
vlasov z tváre. Zblízka sa na ňu zadíval. „Deje sa niečo?“





22
Sylvain Reynard
„Nie, nič. Ďakujem za kvety. Sú prekrásne.“
Vtisol jej na  pery bozk. „Niet za  čo. Ale vyzeráš ustarane. Je to
kvôli Pauline?“
„Som znepokojená, že ti volá, ale kvôli nej nie.“ Juliin výraz sa
rozjasnil. „Ďakujem ti za  ten odkaz. Bolo v  ňom to, čo som zúfalo
potrebovala počuť.“
„To som rád.“ Pevnejšie ju objal. „Povedz mi, čo ti prekáža.“
Chvíľu sa hrala s opaskom na župane, kým nevzal jej ruku
do svojej. Pozrela sa na neho. „Bola včerajšia noc taká, ako si očakával?“
Gabriel prudko vydýchol, pretože ho jej otázka prekvapila. „To je
zvláštna otázka.“
„Viem, že pre teba nemohla byť dostatočne uspokojivá. Nebola
som veľmi... aktívna.“
„Aktívna? O čom to hovoríš?“
„Veľmi som sa nesnažila, aby som ťa potešila.“ Začervenala sa.
Zľahka pohladil tú začervenanú pokožku špičkou prsta.
„Ohromne si ma potešila. Viem, že si bola nervózna, ale nesmierne som si to
užil. Teraz k sebe patríme – v každom smere. Čo ťa ešte trápi?“
„Chcela som, aby sme zmenili polohu, ale ty si ma chcel mať radšej
hore.“
„Ty si nechcela, ty si požiadala. Úprimne povedané, Julianna, tak
rád by som ťa počul, ako odo mňa niečo požaduješ. Chcel by som
vedieť, že ma chceš rovnako zúfalo, ako chcem ja teba.“ Výraz na jeho
tvári sa uvoľnil a on jej párkrát zakrúžil prstom okolo prsníka.
„Snívala si o tom, ako tvoj prvý raz prebehne určitým spôsobom. Chcel
som ti ho dať, ale bál som sa. Čo keby ti to bolo nepríjemné? Čo





23
Gabrielov Očistec
keby som nebol dosť opatrný? Včera v  noci to bolo po  prvýkrát aj
pre mňa.“
Pustil ju, nalial kávu a  napenené mlieko z  dvoch samostatných
kanvičiek do  misky na  latte a  položil medzi nich podnos s  jedlom.
Bolo tam pečivo, ovocie, hrianka s nutellou, varené vajcia, syr
a niekoľko cukríkov Baci Perugina, pre ktoré Gabriel podplatil hotelového
sluhu, aby ich zabehol kúpiť zároveň s extravagantnou kyticou
kosatcov z Giardino dell ́Iris.
Julia rozbalila jeden z  Baci a  zjedla ho, oči prižmúrené od  slasti.
„Objednal si hotovú hostinu.“
„Keď som sa dnes ráno zobudil, bol som hladný ako vlk. Počkal by
som na  teba, ale...“ Pokrútil hlavou, zdvihol strapec hrozna a  uprel
na ňu rozžiarené oči. „Otvor ústa.“
Otvorila ústa, on jej do  nich vložil bobuľku hrozna a  zvodne jej
pritom prešiel prstom po spodnej pere.
„A musíš vypiť toto, prosím.“ Podal jej pohárik na víno
s brusnicovou šťavou a sódou.
Prevrátila oči. „Si až priveľmi starostlivý.“
Zavrtel hlavou. „Takto sa správa muž, ktorý je zamilovaný a chce
mať svoju milú v pohode aj na sex, ktorý s ňou plánuje mať.“
Samoľúbo na ňu žmurkol.
„Nebudem sa ťa pýtať, odkiaľ vieš takéto veci. Daj mi to.“ Vzala mu
pohár z ruky, a kým pila, jej oči boli upreté do jeho. Zasmial sa.
„Si rozkošná.“
Vyplazila na neho jazyk a potom obrátila svoju pozornosť
k tanieru s raňajkami.





24
Sylvain Reynard
„Ako sa dnes ráno cítiš?“ Na Gabrielovej tvári sa zračili obavy.
Prehltla kúsok syra Fontina. „Dobre.“
Stisol pery k sebe, akoby nebol potešený jej odpoveďou.
„Milovanie veci medzi mužom a ženou mení,“ vyzval ju.
„Hm, ty snáď nie si z toho, ehm, čo sme robili, šťastný?“ Rumenec
z jej tváre okamžite zmizol a následne zbledla.
„Samozrejme, že som šťastný. Snažím sa zistiť, či si šťastná ty.
A na základe toho, čo si doteraz povedala, sa obávam, že nie si.“
Julia žmolila látku svojho županu a vyhýbala sa Gabrielovmu
skúmavému pohľadu. „Keď som bola na  internáte, dievčatá na  našom
poschodí často spolu sedávali a  rozprávali sa o  svojich chlapcoch.
Raz večer si rozprávali historky o tom, aké to bolo prvýkrát.“ Začala
si hrýzť špičku jedného prsta.
„Len pár dievčat povedalo o tom niečo dobré. Tie ostatné príbehy
boli hrozné. Jednu z  nich sexuálne obťažovali už ako dieťa. A 
ďalšie k  tomu boli donútené svojím priateľom, niekedy dokonca hneď
na prvej schôdzke. Niekoľko z nich povedalo, že ich prvý raz bol
úplne otrasný a neuspokojivý – ich priateľ fučal a rýchlo skončil. Myslím
si, že keby to malo byť všetko, čo by som od  toho mohla očakávať,
radšej by som zostala pannou.“
„To je hrozné.“
Uprela oči na podnos s raňajkami.
„Chcela som byť milovaná. Rozhodla som sa, že by bolo lepšie mať
počestný vzťah, záležitosť srdca a  mysle, trebárs prostredníctvom
kníh, než vzťah založený na  sexe. Mala som pochybnosti, či vôbec
niekedy nájdem niekoho, kto by mi mohol dať oboje. Samozrejme,





25
Gabrielov Očistec
Simon ma nemiloval. Ale teraz mám vzťah s bohom sexu a nemôžem
mu dať nič také, ako je potešenie, ktoré on dáva mne.“
Gabriel nadvihol obočie. „Boh sexu? Už si to hovorila skôr, ale ver
mi, ja nie som–“
Prerušila ho a pozrela sa mu priamo do očí. „Uč ma. Som si istá,
že pre teba nebola minulá noc taká, ehm... uspokojivá, ako by mala
byť, ale sľubujem, že keď so mnou budeš mať trpezlivosť, mohla by
som sa zlepšiť.“
Mlčky zaklial. „Poď sem.“ Pritiahol si ju okolo podnosu s 
raňajkami znovu do  lona a  objal ju. Chvíľu bol ticho a  potom zhlboka
vzdychol.
„Ty predpokladáš, že ma moje predchádzajúce sexuálne
skúsenosti napĺňali, ale mýliš sa. To ty si mi dala, čo som nikdy nemal – lásku
a sex dohromady. Ty si jediná, ktorá kedy bola v pravom zmysle slova
mojou milenkou.“
Na  slávnostné potvrdenie svojich slov ju nežne pobozkal.
„Očakávania a ženský pôvab sú pre zážitok rozhodujúce. Môžem s istotou
povedať, že moje očakávania spojené s tvojím pôvabom, to bolo
úplne iné ako to, čo som už niekedy predtým zažil. Pridaj k tomu zážitok
z prvého milovania... Slová mi ani nestačia.“
Prikývla, ale niečo v jej pohybe ho znepokojilo.
Odmlčal sa, akoby starostlivo zvažoval svoje ďalšie slová. „Aj keď
s rizikom, že budem vyzerať ako neandertálec, mal by som ti asi
povedať, že tvoja nevinnosť je nesmierne erotická. Predstava, že môžem
byť tým, kto ťa bude učiť o sexe... že niekto taký zdržanlivý je súčasne
taký vášnivý...“ Uprene sa na ňu zadíval a hlas sa mu vytratil. „Môžeš





26
Sylvain Reynard
sa stať zručnejšou v  umení lásky, keď sa naučíš nové triky a  nové
pozície, ale už nikdy nebudeš atraktívnejšia alebo sexuálne
uspokojivejšia. Aspoň nie pre mňa.“
Julia sa naklonila a pobozkala ho. „Ďakujem, že si mi minulú noc
venoval takú starostlivosť,“ zašepkala a líca jej zružoveli.
„A pokiaľ ide o Paulinu, o tú sa postarám. Prosím, pusť ju z hlavy.“
Julia obrátila pozornosť späť k  svojim nedotknutým raňajkám
a odolala nutkaniu niečo namietať. „Povieš mi o svojom prvom raze?“
„Radšej nie.“
Pustila sa do  pečiva a  snažila sa myslieť na  menej nebezpečnú
tému. V mysli sa jej rýchlo objavili finančné ťažkosti v Európe.
Pretrel si oboma rukami oči a nakrátko si ich zakryl. Vedel, že by
bolo príliš jednoduché klamať, ale po tom všetkom, čo mu venovala,
si zaslúžila poznať jeho tajomstvo. „Pamätáš si Jamie Robertsovú?“
„Samozrejme.“
Gabriel spustil ruky. „Svoje panictvo som stratil s ňou.“
Julia nadvihla obočie. Jamie a  jej panovačná matka k  nej nikdy
neboli obzvlášť milé a ona ich nikdy nemala veľmi rada. Nemala ani
tušenie, že dôstojníčka Robertsová, ktorá pred mesiacom vyšetrovala
Simonov útok, bola Gabrielova prvá.
„Nebola to najlepšia skúsenosť,“ preniesol ticho. „V  skutočnosti
by som povedal, že po sebe zanechala jazvy. Nemiloval som ju. Iste,
bola tam akási príťažlivosť, ale nie ozajstné city. Chodili sme spolu
na  strednú v  Selinsgrove. Jeden rok sedela vedľa mňa na  hodinách
histórie.“ Pokrčil plecami. „Flirtovali sme spolu a  flákali sme sa
po škole a nakoniec...





27
Gabrielov Očistec
Jamie bola panna, ale ona klamala a tvrdila, že nie je. Nebol som
k nej vôbec pozorný. Bol som sebecký a hlúpy.“ Zanadával. „Hovorila,
že to veľmi nebolelo, ale potom tam bola krv. Cítil som sa ako zviera
a vždy som to ľutoval.“ Gabriel zvesil plecia a Julia cítila vinu, ktorá
z  neho vyžarovala. Z  jeho opisu jej prišlo takmer nevoľno, ale tiež
z neho veľa pochopila.
„To je hrozné. Je mi to tak ľúto.“ Zovrela mu dlaň. „Toto je ten
dôvod, prečo si mal včera v noci také obavy?“
Prikývol.
„Ona ťa oklamala.“
„To nie je ospravedlnenie môjho správania, predtým ani potom.“
Odkašlal si. „Predpokladala, že spolu budeme chodiť, ale ja som
nechcel. A  to situáciu ešte zhoršilo, samozrejme. Postúpil som. Bol
som zviera a navyše aj kretén. Celé tie roky predtým, kým som ju
tento rok na Vďakyvzdanie nestretol, som s ňou nehovoril. Požiadal som
ju, aby mi odpustila. Bola neobyčajne láskavá.
Vždy som sa cítil previnilo, že som sa k nej správal zle. Odvtedy
som sa panien nedotkol.“ Hlasno preglgol. „Až do včerajšej noci.
Keď je to po  prvýkrát, malo by to byť príjemné, ale tak je to len
zriedka. Zatiaľ čo ty si si robila starosti, či ma potešíš, ja som si robil
starosti, či poteším teba. Možno som bol príliš opatrný, príliš
starostlivý, ale nezniesol by som, keby som ti ublížil.“
Julia odložila svoje raňajky nabok a  pohladila ho po  líci. „Bol si
veľmi jemný a  veľmi šľachetný. Nikdy som nepoznala takú radosť,
a to len vďaka tomu, že si ma miloval aj niečím iným než len svojím
telom. Ďakujem.“





28
Sylvain Reynard
Vrúcne ju pobozkal, akoby chcel dokázať, že sa nemýlila. Julia
spokojne zastonala, keď jej zaplietol ruky do  vlasov, a  objala ho okolo
krku. Skĺzol rukami k fazóne jej županu a váhavo ho roztvoril.
S otázkou v očiach zdvihol hlavu.
Prikývla.
Začal jej bozkami ľahkými ako šepot pokrývať krk a  postupoval
ústami hore, aby ju potiahol za ušný lalôčik. „Ako sa cítiš?“
„Skvele,“ zašepkala, keď sa jeho pery premiestnili znovu dolu na jej krk.
Pohol sa tak, aby jej videl do tváre, a jednou rukou jej zišiel
k podbrušku, kde sa zastavil. „Bolí ťa to?“
„Trochu.“
„Potom by sme mali počkať.“
„Nie!“
Zasmial sa a pery sa mu stočili nahor do jeho typického
zvodného úsmevu. „Myslela si vážne, čo si povedala včera v noci o milovaní
tu vonku?“
Zachvela sa, keď v  nej jeho hlas roznietil plameň, a  vrátila mu
úsmev, vplietla mu prsty do vlasov a pritiahla si ho bližšie. Roztvoril
jej župan a začal najskôr oboma rukami skúmať jej krivky a potom
nechal svoje ústa bozkávať jej prsia.
„Dnes ráno si sa predo mnou hanbila.“ Vtlačil jej úctivý bozk nad
srdce. „Čo sa zmenilo?“
Julia sa mu obtrela o jamku na brade. „Asi sa budem vždy trochu
hanbiť byť nahá. Ale chcem ťa. Chcem, aby si sa mi pozeral do  očí
a hovoril mi, že ma miluješ, keď sa vo mne budeš hýbať. Budem si to
pamätať do konca života.“





29
Gabrielov Očistec
„Neprestanem ti to pripomínať,“ vydýchol.
Zbavil ju županu a položil ju na chrbát. „Je ti zima?“
„Nie, keď ma držíš ty,“ zašepkala s úsmevom. „Nebol by si radšej,
keby som bola hore? Chcela by som to vyskúšať.“
Rýchlo odhodil svoj vlastný župan a boxerky a zakryl jej telo
svojím vlastným; ruky si položil na  obe strany jej tváre. „Niekto by ťa
tu vonku mohol vidieť, drahá. A to nemôžem dopustiť. Nikto okrem
mňa toto nádherné telo neuvidí.
Aj keď ťa susedia a okoloidúci možno začujú... ďalšiu hodinu
alebo približne tak...“ Uškrnul sa, keď sa prudko nadýchla, pretože sa
jej celým telom až dole k špičkám prstov prehnal záchvev rozkoše.
Pobozkal ju a  odhrnul jej vlasy z  tváre. „Chcel by som len
zistiť, koľkokrát ťa môžem potešiť, kým sa už nebudem môcť udržať
na uzde.“
Usmiala sa. „Páči sa mi, ako to znie.“
„Mne tiež. Tak mi dopraj počuť ťa.“
Modrá obloha sa zapýrila, keď sa stala svedkom ich vášnivého
milovania, a florentské slnko sa zhora usmievalo a hrialo milencov
napriek jemnému vánku. A Juliina nepovšimnutá káva s mliekom vedľa
nich mrzuto vychladla.

Po  krátkom odpočinku si Julia požičala Gabrielov MacBook, aby
poslala e-mail otcovi. Vo svojej schránke našla dve dôležité správy.
Prvá bola od Rachel.





30
Sylvain Reynard
Jules!
Ako sa máš? Správa sa môj brat dobre? Už si s ním spala? Áno, je
odo mňa totálne nevhodné, že sa pýtam, ale aj tak, keby si chodila
s niekým iným, už by si mi to povedala.
Nemienim Ti sama od seba udeľovať nejaké rady. Snažím sa na to
nemyslieť. Len mi daj vedieť, či si šťastná a či sa k Tebe vhodne
správa.
Aaron Ťa pozdravuje.
S láskou,
Rachel.
PS: Scott má novú priateľku. Keďže s ňou robí tajnosti, nie som si
istá, ako dlho už spolu chodia. Stále ho podpichujem, aby mi ju
predstavil. Ale on nechce.
Možno je to profesorka.
Julia sa zasmiala a bola rada, že sa Gabriel práve sprchuje
a nepozerá jej cez plece. Bol by na svoju sestru naštvaný, že jej kladie také
osobné otázky. Chvíľku počkala, aby si premyslela odpoveď, a potom
začala písať.
Ahoj, Rachel,
hotel je prekrásny. Gabriel bol ku mne veľmi milý a daroval mi
diamantové náušnice vašej matky. Vedela si o tom?
Cítim sa pre to previnilo, tak mi, prosím, daj vedieť, či Ti to neprekáža.
Čo sa týka Tvojej druhej otázky, áno. Gabriel sa správa dobre a ja
som VEĽMI šťastná.





31
Gabrielov Očistec
Pozdravuj odo mňa Aarona. Teším sa na Vianoce.
S láskou Julia XO
PS: Dúfam, že Scottova priateľka je profesorka. Gabriel by si ho po -
dal.
Juliin druhý e-mail bol od Paula. Dalo by sa povedať, že mu chýbala,
ale bol tiež vďačný, že si zachovali ich priateľstvo. Svoje túžby si radšej
nechal pre seba, akoby ju mal stratiť úplne. A musel uznať, že od chvíle,
keď sa začala schádzať so svojím priateľom Owenom, priam žiarila.
(Niežeby sa o tom zmienil.)
Ahoj, Julia,
je mi ľúto, že som nemal šancu rozlúčiť sa s Tebou, kým si odišla
domov. Dúfam, že stráviš pekné Vianoce. Mám pre Teba darček. Mohla
by si mi dať svoju adresu do Pensylvánie, aby som Ti ho mohol poslať?
Som zase na farme a snažím sa nájsť si čas, aby som pohol so svojou
dizertáciou medzi veľkými rodinnými stretnutiami a ranným
vstávaním, keď pomáham otcovi. Dá sa to povedať aj tak, že moja denná
rutina zahŕňa veľa hnoja...
Môžem Ti niečo z Vermontu priviezť?
Nechcela by si mať svoju vlastnú holštýnku?
Veselé Vianoce,
Paul.
PS: Počula si o tom, že Emerson nakoniec návrh dizertácie Christy
Petersonovej prijal?
Myslím, že advent je naozaj čas zázrakov.





32
Sylvain Reynard
Julia zízala na obrazovku počítača a znova a znova čítala Paulovo
postskriptum. Nebola si istá, čo si o  tom má myslieť. Premýšľala, či
by bolo možné, že Gabriel prijal Christin návrh preto, že sa mu
vyhrážala.
Julia nechcela vyťahovať takú nepríjemnú tému počas ich
dovolenky, ale tie správy ju trápili. Napísala Paulovi krátku odpoveď a dala mu
svoju adresu, potom odpísala otcovi a povedala mu, že Gabriel sa k nej
správa ako k princeznej. Nakoniec zavrela notebook a vzdychla si.
„To neznie ako šťastná Julianna,“ zaznel spoza nej Gabrielov hlas.
„Myslím, že po zvyšok našej cesty budem radšej svoj e-mail
ignorovať.“
„Dobrý nápad.“
Otočila sa a zistila, že stojí pred ňou, mokrý zo sprchy a so
strapatými vlasmi, len s bielym uterákom okolo bokov.
„Si krásny,“ vyhŕkla bez premýšľania.
Zasmial sa a postavil ju na nohy, aby ju mohol objať. „Máte slabosť
pre mužov v uterákoch, slečna Mitchellová?“
„Skôr by sa dalo povedať, že pre jedného konkrétneho muža.“
„Je ti dobre?“ S hladným výrazom spýtavo zdvihol obočie.
„Je to len trošku nepríjemné. No stálo to za to.“
Prižmúril oči. „Musíš mi povedať, keby som ťa poranil, Julianna.
Neskrývaj to predo mnou.“
Prevrátila oči. „Gabriel, nie som zranená; je to len trochu
nepohodlné. Ani som si to počas toho, čo sme robili, neuvedomovala,
pretože som mala hlavu plnú iných vecí – viacerých vecí. Dokážeš človeka
veľmi rozptýliť.“





33
Gabrielov Očistec
Usmial sa a s cmuknutím ju pobozkal na krk. „Musíš mi dovoliť
rozptyľovať ťa aj v sprche. Som už unavený sprchovaním osamote.“
„To by som rada. A ako sa cítiš ty?“
Predstieral, že sa nad jej otázkou zamýšľa. „Tak sa na to pozrime –
hlasný, horúci sex vnútri aj vonku... Áno, povedal by som, že sa mám
skvele.“
Objal ju pevnejšie a  bavlna jej županu vsiakla pár kvapiek vody
z  jeho kože. „Sľubujem, že to nebude vždy nepríjemné. Časom si
na mňa tvoje telo zvykne.“
„Už si zvyklo. A chýbaš mu,“ zašepkala.
Gabriel jej odhrnul vršok županu, aby ju mohol pobozkať
na krivku pleca. S jemným stisnutím prešiel k posteli, našiel fľaštičku ibupro -
fénu a podal jej ju.
„Musím zabehnúť na  schôdzku do  Uffizi a  potom si vyzdvihnúť
svoj nový oblek u krajčíra.“ Vyzeral znepokojene. „Neprekážalo by ti,
keby si si išla šaty kúpiť sama? Išiel by som s tebou, ale do tej
schôdzky mi nezostáva veľa času.“
„Vôbec nie.“
„Ak by si bola pripravená o hodinu a pol, môžeme ísť spolu.“
Julia nasledovala Gabriela do  kúpeľne a  všetky myšlienky
na Christu a Paula boli zabudnuté.
Po tom, čo si dala sprchu, stála pred jedným zrkadlom a sušila si
vlasy, zatiaľ čo Gabriel stál pred tým druhým. Pristihla sa, že po ňom
pokukuje a sleduje, ako sa holí a vykonáva všetky tie pohyby
s vojenskou presnosťou. Nakoniec to vzdala, naniesla si rúž a jednoducho sa
oprela o umývadlo a len pozerala.





34
Sylvain Reynard
Bol stále do pol tela nahý, uterák mal teraz nízko na bokoch
a starostlivo sa holil klasickým spôsobom. Svoje nádherné modré oči
mal za čiernymi okuliarmi sústredene privreté, vlhké vlasy
bezchybne sčesané.
Julia potlačila smiech nad jeho nikdy sa nekončiacou snahou
o  dokonalosť. Gabriel používal holiacu štetku s  čiernou drevenou
rukoväťou, aby napenil európske mydlo na  holenie. Po  tom, čo si
štetkou naniesol penu na  líca, sa holil pomocou staromódneho
holiaceho strojčeka.
(Pre niektorých profesorov jednorazové žiletky jednoducho nie
sú dosť dobré.)
„Čo je?“ Otočil sa a všimol si, že je nebezpečne blízko a okato sa
naňho pozerá.
„Ľúbim ťa.“
Jeho výraz zjemnel. „Tiež ťa ľúbim, drahá.“
„Si jediná osoba, ktorá nepochádza z  Británie a  ktorú som kedy
počula použiť výraz drahá.“
„To nie je pravda.“
„Nie?“
„Richard tak hovorieval Grace.“ Gabriel jej venoval smutný
pohľad.
„Richard je staromódny v  tom najlepšom zmysle slova,“ usmiala
sa. „A mne sa páči, že aj ty si tak trochu staromódny.“
Gabriel si odfrkol a pokračoval v holení. „Ja nie som staromódny,
inak by som sa s  tebou tak šialene vášnivo nemiloval vonku. A 
nefantazíroval by som o tom, ako s tebou vyskúšam niektoré moje
obGabrielov Očistec
ľúbené pozície z Kámasútry.“ Pozrel na ňu. „A som domýšľavý starý
bastard a  diabol pre toho, kto so mnou chce žiť. Budeš ma musieť
skrotiť.“
„A ako to urobím, profesor Emerson?“
„Nikdy neodchádzaj.“ Stíšil hlas a otočil sa k nej.
„Viac sa bojím toho, že ťa stratím.“
Naklonil sa a pobozkal ju na čelo. „Potom sa nemáš čoho báť.“





36
2. kapitola
J


ulia vyšla zo spálne a  necítila sa vo svojej koži. Gabriel
zariadil, aby mohla na jeho účet nakupovať v miestnom butiku
Prada, a  ona si vybrala šaty z  hodvábneho taftu, bez rukávov
a s výstrihom do véčka, ktoré boli modré ako strechy na Santorini.
Ich áčkový strih vynikal bohatou plisovanou sukňou a 
pripomínal šaty, ktoré nosila v roku 1952 Grace Kellyová. Dokonale jej
sedeli.
Avšak vedúci butiku chcel pomocou doplnkov šaty oživiť, a tak
si vybrala ešte elegantnú striebornú koženú listovú kabelku a 
lodičky na ihličkovom podpätku mandarínkovej farby, ktoré sa Julii
zdali nebezpečne vysoké. Celý komplet dopĺňal čierny kašmírový
šál.
Keď váhavo vstúpila do obývacej izby, dlhé vlasy mala ležérne
zvlnené a oči jej jasne žiarili. V ušiach sa jej ligotali Graceine
diamantové náušnice a na krku zase šnúra perál.
Gabriel sedel na pohovke v obývačke a robil na poslednú chvíľu
nejaké zmeny vo svojich poznámkach k  prednáške. Keď ju zbadal,
zložil si okuliare a postavil sa.





37
Gabrielov Očistec
„Vyzeráš úžasne.“ Pobozkal ju na  líce a  zatočil sa s  ňou dookola,
aby mohol obdivovať jej šaty. „Páčia sa ti?“
„Veľmi. Ďakujem, Gabriel. Viem, že stáli celé imanie.“
Pohľad mu skĺzol k jej topánkam.
Zažmurkala. „Deje sa niečo?“
Odkašľal si a jeho pohľad zostal pribitý k zemi.
„No... tvoje topánky... sú – ach–“
„ Pekné. Alebo nie?“ Zachichúňala sa.
„Sú viac než len pekné,“ povedal zastretým hlasom.
„No, profesor Emerson, ak sa mi bude vaša prednáška páčiť,
možno si ich nechám obuté aj potom... vo vašej spálni...“
Gabriel si narovnal kravatu a  venoval jej samoľúby úsmev. „No,
uvidíme, či sa vám bude páčiť, slečna Mitchellová. Rád by som vám
ju prednášal osobne, medzi prikrývkami. A nie je to len moja spálňa,
je to naša spálňa.“
Začervenala sa a on si ju privinul.
„Mali by sme ísť,“ povedal a vtisol jej bozk do vlasov.
„Počkaj. Mám pre teba darček.“ Zmizla a vrátila sa s malou
škatuľou, ktorá mala na vrchnáku nápis Prada.
Vyzeral prekvapene. „To si nemusela robiť.“
„Chcela som.“
Gabriel sa usmial a opatrne zdvihol veko. Odklopil hodvábny
papier a pod ním sa objavila jemne vzorovaná hodvábna kravata
v odtieni santorínskej modrej.
„Páči sa mi. Ďakujem ti.“ Pobozkal ju na tvár.
„Hodí sa k mojim šatám.“





38
Sylvain Reynard
„Teraz bude každému jasné, že patríme k  sebe.“ Okamžite si
zložil zelenú kravatu, ktorú mal na sebe, hodil ju na konferenčný stolík
a začal si okolo krku uväzovať Juliin darček.
Gabrielov nový oblek bol ušitý na zákazku od jeho tunajšieho
obľúbeného krajčíra. Bol čierny, jednoradový, s  bočnými rozparkami.
Julia ho obdivovala, ale ešte viac obdivovala to atraktívne telo v ňom.
Nič nie je viac sexi než sledovať muža, ako si uväzuje kravatu ,
pomyslela si.
„Môžem?“ ponúkla svoju pomoc Gabrielovi, keďže bojoval s 
neprítomnosťou zrkadla.
Prikývol, sklonil sa a  položil jej ruky okolo drieku. Upravila mu
kravatu, narovnala golier košele a potom mu prešla rukami
po rukávoch až dole a nechala ich položené na jeho manžetách.
Zvedavo sa na ňu zadíval. „Už si mi kravatu raz viazala, vtedy, keď
som ťa vzal k Antoniovi. Sedeli sme v aute.“
„Spomínam si.“
„Nič nie je viac sexi, ako keď ti žena, ktorú miluješ, uväzuje
kravatu.“ Vzal jej dlane do  svojich. „Prešli sme od  toho prvého večera
dlhú cestu.“
Vytiahla sa hore, aby ho pobozkala, a dávala si pozor, aby mu
nenechala na jeho mužných ústach stopy rúžu.
Priblížil pery k jej uchu. „Neviem, ako udržím dnes večer
florentských mužov na uzde. Radšej sa odo mňa ani nepohni.“
Julia vykríkla, keď ju objal a  zdvihol, aby ju mohol poriadne
pobozkať. Následkom toho musela Julia znovu použiť rúž, a  skôr ako
opustili svoju izbu, si ešte obaja skontrolovali svoj vzhľad v zrkadle.





39
Gabrielov Očistec
Počas krátkej pešej cesty do galérie Uffizi ju Gabriel držal za ruku,
a to dokonca aj vtedy, keď ich na druhé poschodie viedol trochu
zavalitý džentlmen. Mal kašmírového motýlika a predstavil sa ako
Lorenzo, osobný asistent dottore Vitaliho.
„Professore, obávam sa, že vás nutne potrebujeme.“ Lorenzo blúdil
očami medzi Gabrielom a  Juliou a  jeho oči skĺzli k  ich spojeným
rukám.
Gabriel ich stisol pevnejšie.
„Je to pre – ako tomu hovoríte – premietanie powerpointu?“
Lorenzo ukázal k sále za nimi, kde sa už začali zhromažďovať hostia.
„Slečna Mitchellová má vyhradené miesto,“ povedal Gabriel
dôrazne, podráždený, že ju Lorenzo ignoruje.
„Áno, professore. Budem sprevádzať vašu fidanzata osobne.“
Lorenzo s úctou kývol Juliiným smerom.
Otvorila ústa, aby opravila jeho oslovenie, ale Gabriel ju pobozkal
na chrbát ruky a do kože jej zamrmlal ospravedlnenie. Odišiel a Julia
bola uvedená na svoje čestné miesto v prvom rade.
Rozhliadla sa po  svojom okolí a  všimla si prítomnosť ľudí,
ktorí vyzerali ako členovia florentských glitterati. Boli tam akademici
a miestni vysokí predstavitelia. Uhladila si sukňu a potešil ju šušťavý
zvuk taftu pod jej prstami. Vzhľadom na to, ako boli oblečení ostatní
hostia, a tiež preto, že tu boli mnohí novinári, bola rada, že bola
nakupovať. Nerada by Gabrielovi pri takejto dôležitej udalosti urobila
hanbu.
Prednáška sa konala v Botticelliho sále, ktorá bola venovaná
najlepším z  jeho diel. V  skutočnosti sa rečnícky pult nachádzal medzi





40
Sylvain Reynard
Zrodením Venuše a Madonou s  granátovým jablkom, zatiaľ čo
Primavera visela vpravo od  publika. Umelecké diela po  ich ľavici boli
zložené a namiesto nich tam viselo veľké plátno, na ktorom sa mala
premietať Gabrielova prezentácia.
Vedela, aké výnimočné je mať prednášku na  takom jedinečnom
mieste, a  ticho odriekavala ďakovnú modlitbu za  toto neuveriteľné
požehnanie. Keď trávila vo Florencii druhý ročník svojich štúdií,
navštevovala Botticelliho sálu najmenej raz do  týždňa, niekedy aj
častejšie. Zistila, že ju jeho umenie upokojuje a  inšpiruje. Ako
plachej americkej vysokoškoláčke by jej nikdy nenapadlo, že o dva roky
neskôr bude sprevádzať svetovo uznávaného odborníka na Danteho,
ktorý bude prednášať v  rovnakej miestnosti. Mala pocit, akoby
vyhrala v lotérii tisíckrát za sebou.
Do  sály sa napchalo viac ako sto ľudí, niektorí dokonca museli
stáť vzadu. Julia sledovala, ako Gabriela predstavujú rôznym dôležito
vyzerajúcim hosťom. Bol veľmi atraktívny, vysoký a  mužne krásny.
Najviac obdivovala jeho okuliare a  spôsob, ako mu dokonale sedel
elegantný tmavý oblek.
Keď jej výhľad zablokovali nejakí ľudia, zamerala pozornosť na to,
aby začula aspoň jeho hlas. Prívetivo sa so všetkými rozprával,
hladko prechádzal od taliančiny k francúzštine a nemčine a zase sa vracal
k taliančine.
(Dokonca aj jeho nemčina bola sexi.)
Začalo jej byť horúco, keď si spomenula, ako vyzerá jeho telo pod
oblekom, nahé a  zapreté nad ňou. Premýšľala, či zakaždým, keď sa
na  ňu pozrie, máva tiež podobné myšlienky. Uprostred jej súkrom-





41
Gabrielov Očistec
ných úvah Gabriel vyhľadal jej oči a  žmurkol na  ňu. Jeho
chvíľkový prejav hravosti zaviedol jej myseľ k  rannej medzihre na  terase
a po chrbte jej prešla vlna príjemného záchvevu.
Gabriel zdvorilo sedel, zatiaľ čo ho dottore Vitali predstavoval
publiku. Zabralo to viac než pätnásť minút, pretože puntičkársky
vymenoval všetky profesorove úspechy. Náhodnému
pozorovateľovi by sa Gabriel javil uvoľnený, skoro až znudený. Jeho nervozitu
však dokazoval spôsob, akým sa nevedomky pohrával so svojimi
poznámkami k  prednáške, tými, ktoré boli iba osnovou postrehov
pochádzajúcich priamo z  jeho srdca. Vo svojej prednáške urobil
na poslednú chvíľu niekoľko zmien. Nemohol hovoriť o múzach,
láske a kráse bez toho, aby sa zmienil o hnedookom anjelovi, ktorý mu
predchádzajúci večer odvážne odovzdal sám seba. Ona bola jeho
inšpiráciou. A bola ňou už od doby, keď mala sedemnásť rokov. Jej
tichá krása a veľkorysá dobrota sa dotkla jeho srdca. Nosil v sebe jej
obraz ako svoj talizman proti temným démonom závislosti. Bola pre
neho všetkým a Boh mu bude svedkom, že to povie aj verejne.
Po množstve zdvorilostných fráz a potlesku zaujal svoje miesto
na  pódiu a  oslovil publikum plynulou taliančinou. „Moja dnešná
večerná prednáška bude trochu neobvyklá. Nie som historikom
umenia, ale napriek tomu s  vami budem hovoriť o  múze Sandra
Botticelliho, La Bella Simonetta.“ A  s  tým jeho oči vyhľadali tie
Juliine.
Usmiala sa a snažila sa potlačiť rumenec, ktorý sa chystal zaplaviť
jej líca. Poznala príbeh Botticelliho a  Simonetty Vespucci. O 
Simonette sa pred jej smrťou v ranom veku dvadsaťdva rokov na florent-





42
Sylvain Reynard
skom dvore hovorilo ako o kráľovnej krásy. Keď ju Gabriel prirovnal
k Simonette, cítila sa tým veľmi poctená.
„Musím sa vyrovnať s  touto kontroverznou témou ako profesor
literatúry, ktorý si vybral Botticelliho umenie v  zastúpení rôznych
ženských archetypov. Z historického hľadiska sa už veľa debatovalo
o tom, ako si boli Botticelli a Simonetta blízki a do akej miery bola
skutočnou inšpiráciou pre jeho obrazy. Dúfam, že môžem niektoré
z týchto dohadov obísť s cieľom zamerať svoju pozornosť
na jednoduché vizuálne porovnanie niekoľkých postáv.
Začnem s  prvými troma snímkami. Na  nich môžete rozpoznať
perom kreslené ilustrácie Danteho a Beatrice v Raji.“
Gabriel si nemohol pomôcť, ale sám tie obrazy obdivoval. Bol
nimi unesený už od  tej doby, keď prvýkrát privítal Juliannu u  seba
doma. To bol ten večer, keď si uvedomil, ako veľmi ju túži potešiť, ako
nádherne vyzerá, keď je šťastná.
Kým sa pozeral na pokoj, ktorý sa Beatrice odrážal v tvári,
porovnával jej podobu s Juliou.
Sedela a  napäto sledovala prednášku, svoju krásnu hlavu mala
natočenú z  profilu a  obdivovala Botticelliho dielo. Gabriel dychtil
po tom, aby sa pozrela na neho.
„Všimnite si Beatricinu tvár.“ Jeho hlas zjemnel, keď sa jeho oči
stretli s tými, ktoré patrili jeho milovanej. „Tú najkrajšiu tvár...
Začnime s  Danteho múzou a  postavou Beatrice. Hoci som si
istý, že nepotrebuje predstavovať, dovoľte mi zdôrazniť, že Beatrice
zosobňuje dvorskú lásku, poetickú inšpiráciu, vieru, nádej a  milo -
srdenstvo. Je ideálom ženskej dokonalosti, je súčasne inteligentná





43
Gabrielov Očistec
a súcitná a vyžaruje druh nezištnej lásky, ktorá môže pochádzať len
od Boha. Ona inšpiruje Danteho, aby bol lepším človekom.“
Gabriel sa na okamih odmlčal a dotkol sa svojej kravaty.
Nepotreboval ju narovnať, ale jeho prsty na  modrom hodvábe zostali. Julia
nad jeho gestom zažmurkala a Gabriel vedel, že mu porozumela.
„Teraz sa zamyslite nad tvárou bohyne Venuše.“
Všetky oči v  miestnosti okrem Gabrielových sa zamerali na 
Zrodenie Venuše. Zatiaľ čo diváci obdivovali jedno z najväčších
a najrozsiahlejších Botticelliho diel, Gabriel sa dychtivo zadíval do  svojich
poznámok.
„Zdá sa, že táto Venuša má opäť Beatricinu tvár. Znovu opakujem,
nie som zbehlý v historickej analýze modelov pre obrazy. Ja vás len
jednoducho žiadam, aby ste si všimli viditeľné podobnosti medzi
týmito postavami. Reprezentujú dve múzy, dva typy ideálu, jeden
teologický a druhý svetský. Beatrice vyznáva dušu; Venuša vyznáva telo.
Botticelliho La Bella má obidve tváre – jedna patrí láske kresťanskej,
čiže agapé, a druhá láske zmyselnej, čiže eros.
Znížil tón hlasu a Julia zistila, že sa jej tým rozohrieva koža.
„V portréte Venuše je kladený dôraz na jej fyzickú krásu. Aj keď
predstavuje sexuálnu lásku, uchováva si úctyhodnú cudnosť, keď
si pridržiava prameň vlasov, aby sa zakryla. Všimnite si jej triezvy
výraz a umiestnenie jej ruky cez prsia. Jej ostych neznižuje
erotickosť portrétu – naopak, zvyšuje ho.“ Pre dramatický efekt si zložil
okuliare a  uprel na  Juliu svoj pohľad. Vôbec nežmurkal. „Mnoho
ľudí zlyháva a nevidí, ako cudnosť a nežnosť zvyšuje erotickú
príťažlivosť.“





44
Sylvain Reynard
Julia sa hrala so zipsom na  kabelke a  snažila sa odolať nutkaniu
vrtieť sa na stoličke. Gabriel si znovu nasadil okuliare.
„ Eros nie je to isté čo smilstvo. Podľa Danteho je smilstvo jedným
zo siedmich smrteľných hriechov. Erotická láska môže zahŕňať sex,
ale nie je obmedzená iba naň. Eros je všetko stravujúci oheň
posadnutosti a lásky, ktorý sa prejavuje v emócii milovania. A verte mi, keď
hovorím, že vďaka svojim citom ďaleko prevyšuje svojich rivalov
v každom ohľade.“
Julii neušlo to, s akou prezieravosťou vyslovil slovo rivalov
a zdôraznil svoj výraz mávnutím ruky. Bolo to, akoby všetky svoje
predchádzajúce milenky odsunul bokom jednoduchým gestom, a  svoje
planúce oči upieral na ňu.
„Každý, kto niekedy ľúbil, pozná rozdiel medzi smilstvom
a erosom. Neexistuje žiadna rovnosť. Jeden z nich je prázdny, nenaplňujúci
tieň toho druhého.
Samozrejme, dalo by sa namietať, že je nemožné, aby jedna žena
reprezentovala ideál tak agapé, ako erosu. Ak budete mať so mnou
chvíľu trpezlivosť, môžem vám ukázať, že takáto skepsa je formou
nenávisti k  žene. Pretože iba mizogýn môže tvrdiť, že ženy sú buď
sväté, alebo zvodné – panny alebo štetky. Samozrejme, že žena alebo
aj muž – múza môže vyznávať oboje, tak telo, ako i ducha.
Teraz sa zamyslite nad obrazom za mnou, Madonou s granátovým
jablkom.“
A  oči publika sa opäť presunuli k  jednej z  Botticelliho malieb.
Gabriel si so zadosťučinením všimol, ako sa Julia zámerne pohráva
s jednou svojou diamantovou náušnicou, akoby porozumela jeho od-





45
Gabrielov Očistec
haleniam a s radosťou ich prijala. Akoby vedela, že prostredníctvom
umenia odhaľuje svoju lásku k nej. Jeho srdce jasalo.
„Opäť vidíme, že v postave Madony sa opakuje tá istá tvár. Beatrice,
Venuša a Mária – trojica ženských ideálov – a všetky nosia rovnakú
tvár. Agapé, eros a nevinnosť, opojná kombinácia, ktorá by prinútila
aj toho najsilnejšieho muža klesnúť na kolená, keby mal také šťastie
a našiel jedinú osobu, ktorá by sa pýšila všetkými troma.“
Miestnosťou sa zrazu rozľahol silený kašeľ, ktorý mal akoby
zakryť posmešnú poznámku. Gabriel, nahnevaný, že ho niekto vyrušuje,
sa neurčito zamračil smerom k  druhému radu, ponad Juliino plece.
Zakašľanie sa pre dramatický efekt ešte raz zopakovalo a medzi
zjavne otráveným Talianom a Gabrielom začal vrieť testosterón.
Mysliac na  to, že hovorí do  mikrofónu, odolal nutkaniu zakliať
a so spaľujúcim pohľadom na svojho kritika pokračoval.
„Niekto by mohol namietať, že to bolo granátové jablko a  nie
len obyčajné jablko, čo zviedlo Evu v  Rajskej záhrade. S  rešpektom
k Botticelliho maľbe mnohí tvrdia, že granátové jablko symbolizuje
Kristovu krv jeho utrpenia a  následný nový život prostredníctvom
vzkriesenia.
Z  môjho pohľadu predstavuje granátové jablko rajské ovocie,
Madona druhú Evu a Kristus druhého Adama. S Madonou sa
Botticelli navracia k prvej Eve, archetypu ženstva, krásy a ženskej
spoločnosti.
Ak zájdem ďalej tvrdením, že Eva je tiež ideálom ženského
priateľstva, Adamovou priateľkou, a tým tiež ideálom filie, lásky, ktorá tkvie
v priateľstve, tak sa rovnako javí priateľstvo medzi Máriou a Jozefom.“





46
Sylvain Reynard
Hlas sa mu zlomil, a tak sa počas kratučkej pauzy napil vody a až
potom pokračoval. Pri porovnávaní Julie a Evy čosi spôsobilo, že sa
cítil zrazu zraniteľný, obnažený, volajúci späť po noci, keď jej daroval
jablko a držal ju pod hviezdami v náručí.
Diváci začali mrmlať a  premýšľali, prečo sa zdvorilostná pauza
na osvieženie zmenila na prestávku. Gabrielove oči stmavli a zdvihol
ich, aby sa znovu pozrel na  svoju milovanú v  zúfalej túžbe, aby
porozumela.
Jej rubínové pery sa pootvorili v  povzbudzujúcom úsmeve.
Gabriel okamžite vydýchol.
„Botticelliho múza je svätica, milenka aj priateľka, nie náhrada
ženy alebo pubertálnej fantázie. Je naozajstná, je komplikovaná a je
nekonečne fascinujúca. Žena hodná uctievania.
Som si istý, že ste si vedomí toho, ako nám precíznosť gréčtiny
umožňuje hovoriť o  rôznych druhoch lásky presnejšie, adresnejšie.
Moderné spracovanie tejto diskusie môžete nájsť v diele C. S. Lewisa
Štyri druhy lásky , ak by vás to zaujímalo.“
Odkašľal si a víťazoslávne sa usmial.
„Nakoniec sa zamyslite nad obrazom po  mojej ľavici, Primavera.
Dalo by sa očakávať, že uvidíme tvár Botticelliho múzy na poprednej
postave obrazu. Ale pozrite sa na  tvár Flóry po  pravej strane. Opäť
nesie podobnosť s Beatrice, Venušou a Madonnou.
Prekvapivo sa Flóra na obraze objavuje dvakrát. Keď sa
presunieme zo stredu maľby doprava, vidíme Flóru tehotnú,
obťažkanú Zefyrovým dieťaťom. Zefyr je úplne vpravo, vznáša sa medzi
pomarančovníkmi s  druhým vyobrazením Flóry ako panenskej





47
Gabrielov Očistec
nymfy. Jej výraz je poznačený strachom. Uteká z  náručia
svojho potenciálneho milenca a  pozerá sa na  neho späť s  panikou
v  očiach. Avšak keď je tehotná, jej tvár je pokojná. Jej strach
nahradila spokojnosť.“
Julia očervenela, keď si spomenula, aký láskavý k nej bol Gabriel
minulú noc. Bol nežný a jemný a v jeho náručí sa cítila uctievaná. Pri
spomienke na báj o Flóre a Zefyrovi sa zachvela a priala si, aby všetci
milenci boli k  svojim panenským partnerkám rovnako láskaví, ako
bol Gabriel.
„Flóra predstavuje dovŕšenie fyzickej lásky a  materstva. Ona je
ideál storgé, čiže príbuzenskej lásky, druhu lásky, ktorý sa prejavuje
medzi matkou a dieťaťom a medzi milencami, ktorí majú taký zväzok,
ktorý nie je založený iba na sexe alebo rozkoši, ale sú manželia.“
Nikto okrem Julie si nevšimol tie bledé kĺby, ktorými pevne
zvieral okraj rečníckeho pultu oboma rukami. Nikto okrem Julie si
nevšimol ľahký tras v jeho hlase, keď predniesol slová tehotná a materstvo.
V snahe spamätať sa zvraštil Gabriel obočie a chvíľu sa
prehrabával v  papieroch. Julia spoznala jeho zraniteľnosť a  bojovala s 
nutkaním ísť k nemu a objať ho. Začala od napätia poklopkávať jednou zo
svojich mandarínkových lodičiek.
Gabriel si všimol jej klopkanie, a  kým mohol pokračovať, sťažka
preglgol. „V raných popisoch Primavery sa tvrdí, že Flóra je
spodobením La Bella Simonetta, Botticelliho múzy. Ak je to pravda, len
samotnou vizuálnou kontrolou môžeme tvrdiť, že Simonetta je inšpiráciou
pre Beatrice, Venušu aj Madonnu, pretože všetky štyri dámy sa delia
o rovnakú tvár.





48
Sylvain Reynard
Takže tu máme ikony agapé, eros, filia a storgé a všetky
reprezentuje jediná tvár, jediná žena – Simonetta. Vyjadrené inak, mohli by
sme obhajovať názor, že Botticelli videl vo svojej milovanej múze
všetky štyri typy lásky a  všetky štyri ideály ženstva: sväticu,
milenku, priateľku a  manželku. Nakoniec sa však musím vrátiť tam, kde
sme začali. K  Beatrice. Nie je náhoda, že inšpirácia, skrývajúca sa
v jednom z najznámejších talianskych literárnych diel, dostala
Simonettine rysy. Ak má v tvári taký pôvab, takú dobrotu, prečo by ju muž
nechcel mať po boku nielen na nejaký čas, ale na celý život?“
S vážnosťou sa rozhliadol po miestnosti.
„A  na  záver by som chcel citovať básnika: Teraz sa vaše
blahoslavenstvo zjaví. Ďakujem vám.“
Keď Gabriel s nadšeným potleskom ukončil svoju prednášku,
Julia žmurkaním zaháňala slzy. Bola premožená emóciami.
Dottore Vitali znova zaujal miesto pri pulte a  opätovne vyjadril
vďaku profesorovi Emersonovi za jeho poučnú prednášku. Malá
skupinka miestnych politikov ho poctila niekoľkými darčekmi, medzi
ktorými bol aj medailón, zobrazujúci mesto Florenciu.
Julia zostala na  svojom mieste tak dlho, ako to len bolo možné,
v nádeji, že za ňou Gabriel príde. Ten bol ale zahltený nielen členmi
publika, ale i niekoľkými všetečnými historikmi umenia.
(Pretože bolo považované za drzosť, skoro až sebectvo, aby korunné
klenoty zbierok galérie Uffizi analyzoval obyčajný profesor literatúry.)
Váhavo ho nasledovala, zatiaľ čo ho niekoľko reportérov
bombardovalo otázkami. Zachytila jeho pohľad a on jej venoval nútený
ospravedlňujúci úsmev a potom začal pózovať pre fotografov.





49
Gabrielov Očistec
Frustrovane blúdila okolo po priľahlých miestnostiach, obdivova -
la obrazy, kým nepodišla k jednému zo svojich obľúbených,
Zvestovaniu od Leonarda da Vinci. Zblízka ho študovala, možno až priveľmi,
a všímala si detaily na mramorovom stĺpe, keď ju zrazu niekto
po taliansky oslovil.
„Páči sa vám ten obraz?“
Julia žmurkla do očí muža s čiernymi vlasmi a veľmi opálenou
pleťou. Bol o  niečo vyšší ako ona a  pevne stavaný. Mal oblečený
veľmi drahý čierny oblek a na klope mal pripevnenú červenú ružu.
Spoznala v  ňom jedného z  hostí, ktorí počas prednášky sedeli
za ňou.
„Áno, veľmi,“ odpovedala po taliansky.
„Vždy som obdivoval hĺbku, ktorú da Vinci dáva do svojich malieb,
najmä tiene a detaily na tom stĺpe.“
Usmiala sa a otočila sa späť k obrazu. „To je presne to, čo som tu
skúmala, zároveň s perami na anjelových krídlach. Sú neuveriteľné.“
Džentlmen sa uklonil. „Prosím, dovoľte mi predstaviť sa. Som
Giuseppe Pacciani.“
Julia zaváhala, pretože jeho priezvisko jej bolo známe. Bolo
rovnaké ako priezvisko muža, ktorý bol podozrivý, že je najznámejším
sériovým vrahom vo Florencii.
Zdalo sa, že muž čaká, kým na jeho pozdrav odpovie, a tak
potlačila nutkanie utiecť.
„Julia Mitchellová.“ Natiahla ruku v  zdvorilom geste, ale on ju
prekvapil, keď ju uchopil do dlaní a zdvihol k svojim perám. Potom
na ňu pozrel a pobozkal ju.





50
Sylvain Reynard
„Som očarený. A  môžem


       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.