načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Fantázia 2012 – antológia fantastických poviedok - Ivan Pullman

Fantázia 2012 – antológia fantastických poviedok
-11%
sleva

Elektronická kniha: Fantázia 2012 – antológia fantastických poviedok
Autor:

Finálové poviedky najprestížnejšej slovenskej literárnej súťaže zameranej na fantastiku. Obsahuje sci-fi poviedku Marje Holecyovej, autorky fantasy ságy Mariotovi dediči, fantasy poviedku ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  137 Kč 122
+
-
4,1
bo za nákup

hodnoceni - 58.4%hodnoceni - 58.4%hodnoceni - 58.4%hodnoceni - 58.4%hodnoceni - 58.4% 60%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Fantázia media
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 277
Rozměr: 18 cm
Úprava: tran
Vydání: 1. vydanie
Jazyk: česky
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-971-0948-6
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Finálové poviedky najprestížnejšej slovenskej literárnej súťaže zameranej na fantastiku. Obsahuje sci-fi poviedku Marje Holecyovej, autorky fantasy ságy Mariotovi dediči, fantasy poviedku Katky Pivarčiovej netere slovenského autora fantasy Juraja Červenáka, poviedku Martina Hatalu, inšpirovanú tvorbou Raymonda Chandlera a Andrzeja Sapkowského. Ďalej si prečítate: vyšetrovanie vraždy na vesmírnej ťažobnej stanici, strieľačku v supermarkete, originálny fantasy svet s románovým potenciálom, horor zo zasnežených kopaníc na Kysuciach... Poviedky, ktoré prečítate na jeden dúšok.

(antológia fantastických poviedok : finálové a ďalšie poviedky z literárnej súťaže Cena Fantázie 2012)

Předmětná hesla
slovenská povídka -- 21. století
Zařazeno v kategoriích
Ivan Pullman - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Fantázia 2012

Antológia fantastických poviedok

Finálové a ďalšie vybrané poviedky z literárnej súťaže

Cena Fantázie 2012

Súťaž organizuje Fantázia media, s. r. o..

Súťaž podporila spoločnosť Intel.

Vydanie zborníka podporila sieť kníhkupectiev Brloh.

Partneri: Kultura.sme.sk, Incheba, a. s., Artis Omnis, Wooky,

Xbox360, Poštová banka, Rádio Devín, pcnews.sk.


Fantázia 2012

Antológia fantastických poviedok

Zostavil: Ivan Pullman

Copyright © Fantázia media

Publisher © Fantázia media, s. r. o., 2012

Cover © František Mráz, 2012

Všetky práva vyhradené

ISBN 978-80-971094-8-6


– 5 –

Ivan AFakša: VVnajlepšom treba...  o?

IvAn AľAkšA

V najlepšom treba... čo?

H

ovorieva sa, že v  najlepšom treba prestať. Zažil som

to v súvislosti s fantastikou už dvakrát – náš festival

Istrocon v  roku 2003 bol najlepší z  tých piatich nami organizovaných a  je dodnes neprekonaný. ním sme svoje Istrocoňácke dielo ukončili a odovzdali ho ďalej. A rovnakočasopis Fantázia dosiahol na prelome rokov 2010 a  2011 svoj vrchol, a aj keď v tej chvíli som predpokladal, že to „konečnefunguje a  ide ako má“, nakoniec musel svoju existenciu v  tlačenej podobe ukončiť. Súvisí to nejako s Cenou Fantázie?

Aj áno, aj nie. Súťaž je na tom v desiatom ročníku dosiaľnajlepšie a  dovolím si tvrdiť, že nielen kvantitou (poviedok, autorov), ale aj kvalitou textov. Podarilo sa nám vyriešiť, aby autori nemuseli posielať päť tlačených kópií poviedky a  porotcovia

mohli čítať komfortne z čítačiek eWooky. Podarilo sa námspustiť internetovú stránku súťaže (www.CenaFantazie.sk), rozbehli

sme sériu e-kníh „eFantázia“, aby sme sprístupnili čitateľom viac

ako iba tých desať poviedok v knižnom zborníku, lebo tie prijaté

poviedky za to stoja.

Zároveň však vieme, že to všetko nás dostalo do štádia, keď

Cene Fantázie treba venovať viacej času, aby sme to všetkovedeli zabezpečiť aj v  ďalších ročníkoch, musíme sa organizácii

venovať o  ďalší kus profesionálnejšie, ako doposiaľ. A nehovoriac o  tom, že, príznačne, v  aktuálnom ročníku odovzdávame

posledný kus Ceny Fantázie – sochy, vytvorenej špeciálne pre

nás umeleckým sochárom Andrejom Csillagom. Mali sme ich

akurát desať. Alebo ešte jedno znamenie – keď nás organizátori

ďalších slovenských významných (a  nežánrových) súťaží považujú za „konkurenciu“, tiež to niečo znamená. Aj keď, povedzme


– 6 –

Príhovor administrátora súFaVe

si pravdu, ako už len možno hovoriť pri literárnych súťažiach

o konkurencii?

Sochy sa dajú vyrobiť, partneri sa dajú dohodnúť, čas sa dá nájsť, nezahadzujeme teda pero do žita. veď si to zoberte: tento rok nám do súťaže prišlo 223 poviedok od 185 autorov a jednej autorskej dvojice. Medzi nimi bolo 74 autoriek a  113 autorov, ktorí z pohľadu žánrov poslali 81 sci-fi, 52 hororových a 66fantasy poviedok. Osobne ma tých 81 sci-fíčok teší najviac –pravdepodobne je to reakcia na to, že spoločnosť Intel oceňujenajlepšiu sci-fi poviedku – okrem toho je však vedecká fantastika môjmu srdcu bližšia.

Tento rok bolo porotou vyradených 21 poviedok – 7nesplnilo podmienku nepublikovania, 2 poviedky nesplnili podmienku slovenského jazyka a  12 nepatrilo k  žiadnemu fantastickému žánru. O tom rozhodujú vždy porotcovia – tento rok to boli: víťazka súťaže z  roku 2008, autorka Lívia Hlavačková, autor, prekladateľ a  viacnásobný finalista súťaže Michal Jedinák, slovakistka Lucia Anna Trubačová, Ivan Pullman, literárnypublicista a editor zborníkov Ceny Fantázie a „celebritným“, no o nič menej dôležitým porotcom bol tento rok herec Ľuboš Kostelný, z ktorého sa vykľul náruživý čitateľ fantastiky a dôslednýhodnotiteľ textov. Po prvýkrát v histórii súťaže porotcovia nehodnotili poviedky vytlačené na papieri, ale dostali úplne nové e-čítačky naplnené všetkými 223 textami. Prvá slovenská dotyková čítačka s displejom s technológiou elektronického atramentu eWooky sa tak stala oficiálnou čítačkou poroty súťaže.

Ďalšou novinkou desiateho ročníka súťaže bolo, že vyhlásenie prvého kola – teda zverejnenie finalistov – sme presunuli z Istroconu na samostatnú akciu. Presun do priestorov Zichyho paláca sa nám osvedčil – prišlo viac divákov ako kedykoľvek predtým a  priestory boli reprezentatívnejšie, zároveň bolo viac času a aj väčší kľud. Ako už je tradíciou, finálové poviedky boli zverejnené na portáli kultura.sme.sk (k dispozícii boli aj v sieti

– 7 –

Ivan AFakša: VVnajlepšom treba...  o?

e-kníh wooky) a môžem s potešením povedať, že aj tu smezdolali pár rekordov. Predovšetkým – čítanosť hlasovacieho článku

prekonala 22 tisíc klikov, jednotlivé poviedky si otváralo medzi

4-11-tisíc čitateľmi a poviedky vzbudili množstvo reakciív komentároch. A  zlomili sme rekord v  počte hlasov – celkovo sa

finálového hlasovania zúčastnilo 761 ľudí, ktorí rozhodlio záverečnom poradí finálových textov. Medzi prvými dvomapoviedkami bol dokonca rozdiel iba 11 hlasov.

k  pridruženým cenám, ktoré vyhlasujú naši partneri: Cena spoločnosti Intel pre najlepšiu sci-fi poviedku, Cena Béla(vydavateľstvo Artis Omnis) a Cena Bibliotéky (Incheba) smev tomto roku pridali Cenu OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy, a keďže hodnotenie poroty a čitateľov býva často odlišné, udelíme aj Cenu poroty, ktorej víťaz(-ka) získa Xbox360.

Tento zborník, rovnako ako aj ostatné knižné zborníky z Ceny Fantázie (od roku 2006), ste si mohli kupovať v sietikníhkupectiev Brloh. Ak ste zákazníkom Brlohu, možno viete, žeakúkoľvek fantastickú knihu si v tejto sieti kúpite, Brloh za každúvenuje 2 Centy na podporu Ceny Fantázie. v roku 2012 bolo v sieti Brloh predaných 27 594 kníh, vďaka čomu je 552 eur použitých na navýšenie cien pre víťazov a  zároveň aj vydanie tohto zborníka.

A dnes už možno povedať, že Brloh preniká aj do sortimentu e-kníh, čo znamená, že si v ňom môžete zakúpiť aj naše e-knihy a novú sériu eFantázia. Tá sa stáva nasledovníkom zaniknutého tlačeného časopisu Fantázia – nájdete v nej ďalšie fantasticképoviedky, ktoré stoja za prečítanie – eFantázia, vol. 01 je v predaji od septembra, ostatné nasledujú čoskoro.

Mimochodom, hovoril som niečo o  prestávaní v  najlepšom? na konci tohto zborníka nájdete vyhlásenie jedenásteho ročníka súťaže, takže hor sa do písania, nech si to nenecháte na poslednú chvíľu. Cena Fantázie 2013 je tým pádom vyhlásená.


– 8 –

Cena Fantázie 2012

Cena Fantázie 2012:

1. miesto:

Martin Hatala – Prianie jazera

(Cena Fantázie a 100 € + 100 € od Brlohu)

2. miesto:

Marja Holecyová – Kalkulačka smrti

(65 € + 65 € od Brlohu)

3. miesto:

Ján Stopjak – Biela tma

(35 € + 35 € od Brlohu)

4. miesto:

Katarína Pivarčiová – Slovenský Stalingrad

5. miesto:

Janka Javorka – CC 2.0

Cena poroty:

Katarína Pivarčiová: Slovenský Stalingrad

Cena spoločnosti Intel pre najlepšiu sci-fi poviedku 2012:

Ružena Srnková: Monochromázia

Cena Bibliotéky 2012:

Eva Lalkovičová: Pavúčie chodníčky

Cena Béla 2012:

Ján Iša: Medzi regálmi

Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy poviedku:

Zuzana Javorová: Krajina dlhých tieňov

Výsledky boli vyhlásené na 20. medzinárodnom knižnom veľtrhu

Bibliotéka dňa 10. 11. 2012 v Bratislave.


– 9 –

Zuzana Javorová: Krajina dlhých tieFov

ZuZAnA JAvOrOvá

Krajina dlhých tieňov

Autorka o sebe:

Pochádzam z Martina, vyštudovala som ekológiu na Prírodovedeckej

fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Napriek zopár skvelým

profesorom a  občasným zábleskom nadšenia, žiaľ, nemôžem povedať, že by som sa v tom našla. Prečo som to študovala a prečo ma to

napriek tomu ťahá niekde úplne inde, by bolo na dlhé rozprávanie.

V skratke hádam toľko, že hoci som si to dlho neuvedomovala,k umeniu som mala vždy blízko. Možno aj preto som s týmito vecami – ako

je hudba alebo písanie – začala dosť neskoro.

Napriek tomu sa zdá, že táto cesta bola pre mňa prospešná. Snáď,

ako je pre víno potrebné zretie, i  moje písanie muselo vo mne dlho

nevedomky dozrievať, aby malo čo ponúknuť. Či aj skutočne má čo

po núknuť, je na posúdení čitateľov. Verím však, že sa medzi niminájde aspoň zopár takých, ktorým sa moja tvorba zapáči, a ak už nič iné,

poskytne im niekoľko príjemných chvíľ na odreagovanie. :)

Zuzana Javorová

My o poviedke:

Svet nemusí byť vždy len guľatý, plochý, občas môže byť aj malý

a  uzavretý. Autorka nám predostiera svoj svet. Netradičný, ale fungujúci. Svet, ktorý má potenciál a ak na jednej strane hodnotím záver

ako nešťastný, na strane druhej dúfam, že si ešte nejeden príbehodtiaľto prečítam. A rád aj v románovej podobe.

Príjemné oddychové čítanie, kde autorka krásne spája imagináciu

prostredia s romantickou zápletkou a potrebným... Nie, to užprezrádzam priveľa.

Ivan Pullman

F

arren sa vraj vrátil do mesta.“

keala zdvihla hlavu zo stola a prinútila viečka,

aby sa odlepili jedno od druhého.

„Čo?“ zamrmlala.

Weeko povytiahla obočie, a  tváriac sa dôležito, si trochu

teatrálne vzdychla. „Že ty si zase v noci flámovala.“ Prešla cez

kuchyňu a na pracovný pult vyložila kôš plný zeleniny.


– 10 –

Cena Fantázie 2012 / Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy

„nie,“ zívla. „neflámovala,“ vstala od stola, pristúpila

k pul tu a začala naň vykladať obsah košíka – zväzok mrkvy,

pe trž lenu, vrecko zemiakov, dva kaleráby a  niekoľko hlavičiek cibule. všetko to malo skončiť v polievke. „Čo si tohovorila?“ potlačila ďalšie zívnutie a pustila sa do práce.

Čas obeda sa pomaly blížil a ďalšie zaháľanieneprichádzalo do úvahy. Čoskoro sa mal hostinec zaplniť množstvom hladných krkov, ktoré bolo treba niečím zapchať. Ak si nechce la vypočuť krčmárovo nervózne hundranie, bolo nevyhnutné pohnúť kostrou. Hostinec u Beldana alebo Na konci sveta, ako ho návštevníci zvykli neoficiálne volať, bolv širokom okolí známy výnimočne dobrým jedlom. keď odzačiatku svitania časomerač šesťkrát prevrátil presýpacie hodiny a zvonom vo veži uprostred mesta ohlásil poludnie,atmosféra medzi jeho štyrmi stenami postupne zhustla a laviceokolo stolov sa zaplnili tak, že oneskorenci len s ťažkosťaminašli voľné miesto pre svoje pozadia. Či už šlo o obchodníkov, poslov alebo obyčajných tulákov, okolo obeda mávali Weeko s kealou plné ruky práce, aby stihli všetkých obslúžiť.

„vravela som, že sa do mesta vrátil Farren,“ Weeko vzala do ruky mrkvu a odrezala z nej vňať, zatiaľ čo keala začala šúpať cibuľu a krájať ju na drobné kocky.

„Ach tak,“ skonštatovala bezvýrazne. „To je naozaj smutná sprá va,“ smrkla a  zažmurkala očami, do ktorých jej vbehli slzy.

„Ty si ale sarkastická,“ zasmiala sa jej spoločníčka. „Smutné by bolo, keby sa nevrátil, nie?“

keala na ňu neveriacky pozrela. „A prečo by sa nemalvrátiť?“ Chrbtom ruky si prešla po čele a odhrnula z neho tmavú kučeru, ktorá jej svojhlavo padla to tváre.

„no... mohol sa niekde... zatúlať...“ váhavo odvetila.

keala pustila z ruky cibuľu a uprela na ňu slzami zaliate oči. v  dennom svetle, ktoré sa dnu vlievalo cez neveľké oblo ky,

– 11 –

Zuzana Javorová: Krajina dlhých tieFov

chytila ich zeleň o stupeň svetlejší nádych než zvyčajne.„Teraz si sarkastická ty, vieš o tom?“

Weeko pokrútila hlavou. „nie, prečo?“ zdalo sa, že si neuvedomovala, kam tým mieri.

keala zvraštila obočie, potom sa zhlboka nadýchla a  otočila

sa naspäť k doske, na ktorej sa kopila dopoly rozkrájaná cibuľa.

Pevne zovrela nôž a odrezala z nej ďalší plát.

„no tak, čo tým myslíš?“ dožadovala sa mladá žena odpovede.

„Ale nič,“ zahundrala. „radšej rob, inak bude Beldan zasevyvá dzať. nerada by som namiesto zeleninovej polievky hu bo vú.“

Weeko sa zamračila, no ďalej nenaliehala. už si zvykla, že ak keala o niečom nechcela hovoriť, nevypáčila by to z nej aniželeznou tyčou. vzala ďalšiu mrkvu a vložiac svoju nevôľu dopráce rúk, ju rázne oskalpovala.

•••

keď keala opustila hostinec, slnko už začínalo pohasínaťa tiene bledli. Pobrala sa dole ulicou, plnými dúškami nasávajúc do pľúc vzduch, ktorý jej hladil ubolené sluchy. Dve hodinyspánku jej nestačili ani len náhodou. Pomalým tempom sa vliekla pomedzi domy. Ich vybielené steny s  veľkými oknami smerujúcimi do ulice, obohnané malými záhradkami plnými kvetov, dôverne poznala. Sotva vnímajúc okolie míňala bránu za bránou a takmer vrazila do dvojice mladíkov, ktorí si to rezkým krokom šinuli oproti.

„keala?!“ zarezonoval jej v ušiach známy hlas. Zdvihla hlavu a pohľad sa jej zastavil na tvári mladého muža, ktorý ostalzarazene stáť a vyvaľoval na ňu oči. Svetlohnedé vlasy sa mu strapato točili popri opálenej tvári a pokožku okolo úst pokrývalo jemné strnisko.

„Farren...“ zahabkala. Chvíľu hľadala slová, potom nie príliš duchaplne zahlásila: „nečakala som, že ťa tu stretnem.“

„Svet je malý,“ zasmial sa mladík a  veľavravne žmurkol na svoj ho spoločníka. „naozaj malý,“ dodal s kyslým úsmevom.

– 12 –

Cena Fantázie 2012 / Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy

„no, keď to hovoríš ty, asi na tom niečo bude,“ mykla plecami a nervózne prešľapla.

„Ideš domov? Dúfal som, že ťa ešte stihnem u Beldana.“

„nestihneš,“ potvrdila mu trochu zbytočne zjavnú skutočnosť. „O tomto čase tam už zvyčajne nebývam. večer mu vypomáha jeho dcéra alebo Weeko,“ dodala.

„škoda,“ poškriabal sa na zátylku.

na moment nastalo ticho. Farren sa ošíval a keala hľadela do

zeme. „Môžem ťa odprevadiť domov?“ dostal zo seba na po kon.

Pootvorila ústa a nervózne sa zasmiala. „A nemal si s vihom na mierené do krčmy? určite si toho potrebujete ešte veľa povedať – pri pive,“ v jej hlase sa mihol jemne provokačný podtón.

„noooo, to je síce pravda,“ zatiahol, „ale to nebude problém. Chlapi počkajú. Pred nami je celá noc a  čo zameškám, ľah ko dobehnem,“ zaceril sa na svojho spoločníka.

„Len choď, nejako to bez teba zvládneme,“ uchechtol samladík a potľapkal ho po pleci.

„Tak?“ čakal na odpoveď.

keala mlčala.

„Beriem to ako áno,“ žmurkol. „Zatiaľ,“ zamával vihovi. Ten pohodil hlavou a pokračoval smerom do mesta.

keala chvíľu na mladíka neveriacky hľadela, rozmýšľajúc, ako zareagovať.

„Farren ja... medzi nami to... vieš,“ sklopila zrak a začala sa mrviť. Horúčkovito premýšľala, ako vycúvať z ošemetnejsituácie.

„Ja viem, je mi to jasné. Len ťa odprevadím. O  nič nejde. Hm?“ usmial sa.

Zdvihla hlavu a ostražito mu pozrela do očí „Tak dobre,“priustila váhavo. Chvíľu tam stáli, potom sa keala pomaly pohla a Farren ju nasledoval.

„Ako sa máš?“ prerušil napokon ticho, ktoré nastalo po ich

poslednej výmene. Slnko rýchlo haslo a ich tiene sa stratili v šere


– 13 –

Zuzana Javorová: Krajina dlhých tieFov

medzi domami. Úkosom naňho pozrela. Jeho hlas znel vážne.

Bolo jej jasné, že celé to divadlo malo jediný účel – nevyzerať ako

zaskočený chudák, ktorý od nej pred vyše rokom dostal košom.

„Celkom dobre,“ usmiala sa. „Ty sa pochváľ. Brázdil si svet, určite máš o  čom hovoriť.“ Z  vreciek na plátenných šatách vytiahla ruky a zahrnula si za uši vlasy, ktoré jej opäť padli do tváre.

Farren sa nahlas zasmial. „Hah, keby naozaj bolo o  čom!“ v jeho slovách zacítila zreteľnú pachuť irónie. rozohnal saa kool do kameňa, ktorý sa mu priplietol pod nohy. „Ces to vaťnemá zmysel. Tu nemáš nájsť čo nové. Bola to strata času.“ Mávol rukou.

„Takže všade je to rovnaké?“ pokračovala opatrne.

Pokrútil hlavou. „Celkom rovnaké nie,“ pripustil. Ako kráčali, na ulici sa rozsvietili svetlá. Slnko natoľko pohaslo, že ho už takmer nebolo vidieť a  na oblohe nad ich hlavami sa zjavili hviezdy, kde-tu prekryté šedými oblakmi.

keala mlčala a on pokračoval. „napríklad, vedela si, žepriamo pod slnkom neexistujú skoro žiadne tiene?“ pozrel na ňu a  v  očiach sa mu zablysla pretrvávajúca iskierka údivu. „naše tiene tu na kraji sú dlhé, prenasledujú nás všade, kam sa pohneme, a zmiznú, len keď slnko zhasne, alebo keď ho prekryjú mraky. v takom Grianmhare, ktorý leží priamo pod ním, nie sú takéto tiene nikdy. nikdy – chápeš to?“ jeho hlas nabral mierne na intenzite. „Je ťažké predstaviť si život bez tieňa. kým som to nevidel na vlastné oči, myslel som si, že obchodníci len drístajú, aby mali čím ohúriť našincov.“

„Hm...“ keala pokrčila plecami.

„A vedela si, že poloha nevplýva na dĺžku dňa alebo noci? Deň všade trvá presne pätnásť hodín a noc zas deväť. Ale dĺžkatieňov závisí od toho, ako ďaleko od slnka sa nachádzaš. nie je to zaujímavé?“

„Aspoň to časomerači nemajú také komplikované,“ nadhodila.

– 14 –

Cena Fantázie 2012 / Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy

„Alebo taký koniec sveta,“ pokračoval. „Ten náš anizďaleka nie je jediný. vlastne to ani nie je koniec sveta,“ zasmial sa stroho. „ľudia z Grianmharu volajú Beldanov hostinec na konci sveta, ale to je sprostosť. Svet nie je rezanec s  dvoma koncami. Je ako ostrov. Akurát, že naokolo nie je voda, ale tá hlúpa klzká stena. keby si sa napríklad od jazera na útesevybrala napravo a šla by si dostatočne dlho, tak sa napokondostaneš opäť k nemu, akurát, že z opačnej strany. Samozrejme, že všade to vyzerá inak. niekde sú vrchy, inde nížiny, dakde dokonca voda. Aké to je za ňou, to neviem, tipujem ale, že presne také isté.“ Zdvihol ruky a zahrabol si nimi do vlasov. „Je to... frustrujúce.“

keala chvíľu mlčala, potom k nemu otočila hlavu. „Farren, ale to si predsa dávno vedel. všetci to vedia.“

Ako sa rozprávali, minuli posledný dom v meste. Prednimi sa otvorili polia, pomedzi ktoré sa tiahla prašná cesta.

„viem,“ zhlboka vzdychol. „Len som si to nikdy takneuvedomoval. Alebo som si to nechcel pripustiť. vždy som veril, že musí byť ešte niečo. Niečo – čokoľvek,“ rozhodil rukami. „Svet je taký malý, keala. Cítim sa ako v klietke.“ Z jeho hlasu zaznievala toľká rezignácia a sklamanie, až jej ho bolo ľúto.

„Máš pravdu. náš svet je naozaj malý,“ pripustila. „Aleneber to tak tragicky. Aspoň... aspoň sa nemáš kde stratiť,“pokúsila sa o úsmev.

„no to mi je výhra!“ zafučal. „Myslím, že by som sa radšej stratil. najlepšie navždy.“

„Ale, Farren,“ zasmiala sa. „Tuším sa tvoja nálada začína prepadať hlboko do puklín zeme.“

„Mám obavy, že ani tie pukliny by neboli priveľmi hlboké, a keby som fáral dostatočne dlho, dosiahol by som na dno,“ zahlásil sarkasticky a vyplazil do tmy jazyk.

kealou trochu myklo, noc však zahalila jej pohyby. „na tvojom mieste by som to neskúšala. Ešte náhodou zistíš, že

– 15 –

Zuzana Javorová: Krajina dlhých tieFov

je to pravda, a  tvoje sklamanie dosiahne stav dokonalosti,“

zasmiala sa opäť. „Mal by si sa vrátiť do mesta a  utopiť žiaľ

v pohári piva,“ nadhodila.

„A teba nechať ísť samu v tejto tme domov?“ nadviholobočie a  pokrútil hlavou. „To by som bol teda pekný grobian.

Ešte sa ti niečo stane a ja budem mať výčitky svedomia.“

„A kto si myslíš, že ma odprevádzal, kým si sa túlal posvete? už som dospelá, Farren. Čo by sa mi tak asi stalo? Žijem tu

od narodenia, poznám to tu lepšie než kuchyňu u Beldana.“

„A čo tvoja sestra?“

keala sa zachvela. Chvíľu mlčala, hľadajúc správne slová.

„To, čo sa prihodilo mojej sestre,“ začala pomaly, „bolanešťastná náhoda. Ten medveď musel byť chorý. A chlapiz mesta ho vystopovali a zabili. Odvtedy sa nikdy nič také nestalo.

vlastne ani predtým nie, čo mi pamäť siaha. navyše, k tomu

incidentu došlo uprostred lesa, a náš dom stojí na okraji. Je to

príliš blízko mesta na to, aby si tam trúfla divá zver.“

Farren neodpovedal. nemal na to čo povedať. v  podstate

ma la pravdu, a hoci ho jej argumenty celkom nepresvedčili,

ne ve del, čím jej oponovať.

„nie je to ďaleko,“ pripustil. „no aj tak budem pokojnejší,

ak ťa odprevadím až k domu. Ak ti to teda nie je veľmi proti

srsti,“ dodal.

keala si vzdychla. „keď inak nedáš,“ pridala do kroku a na

chvíľu nechala Farrena za sebou. Ten pobehol, aby sa dostal

na jej úroveň a prispôsobil svoje tempo jej rezkej chôdzi.

Čoskoro ostali svetlá mesta ďaleko za nimi a  ich postavy

po hltila tma. Jediné svetlo, ktoré im svietilo na cestu, bola

žia ra hviezd.

•••

Cesta pomedzi polia ku kealinmu domu trvala asi štvrť

hodiny. keď sa napokon s Farrenom rozlúčili a jeho strapatá

hlava zmizla za dvojicou mohutných bukov rastúcich narázbr />

– 16 –

Cena Fantázie 2012 / Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy

cestí medzi posledným poľom a lesom, s úľavou si vydýchla.

Privrela oči a prešla si rukou po tvári, potom sa otočilaa vykročila k domu, ktorého tmavé okná nemo hľadeli do noci.

Bola už takmer pri dome, keď sa od jedného zo stĺpovdržiacich strechu nad terasou odlepila vysoká postava.

„kto to bol?“

keala podskočila a zanadávala. „Fuj, toto mi nerob!“ oprela sa o stĺp a snažila sa predýchať šok.

„Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť,“ postava podišla k  nej a dotkla sa jej pleca. „kto bol ten muž?“

„Farren. kamarát z  detstva. už som ti o  ňom hovorila,“

od vetila trochu neochotne. Hladina jej žlče klesala len pozvoľna. „Gyan, čo tu robíš? Potrebujem si ísť ľahnúť. vieš, že

minulú noc som toho veľa nenaspala.“

„nebudem dlho. Len som ti priniesol toto,“ zdvihol jej pred oči plátenné vrecko, z  ktorého sa šírila vôňa sušených bylín. „Zabudla si si to včera vziať.“

„To len kvôli tomu si prišiel?“ neveriacky povytiahlaobočie.

„nie len kvôli tomu. Chcel som ťa zas vidieť,“ odvetila postavil sa jej tvárou v tvár. Bol vysoký – asi o hlavu vyšší. Jejútla postava pôsobila popri jeho dobre stavanej telesnejschránke skoro až chatrne.

„Trepeš.“

„neveríš mi?“ zdvihol dlaň a pohladil ju po tvári.

keala chytila jeho ruku a pomaly ju odtiahla.

„Gyan, naozaj vyzerám, že som až taká hlúpa?“ jej hlas bol mierny, no dôrazný. „Čo sa deje?“

Mladík chvíľu mlčal a keala ostražito prižmúrila oči. Bolo jej jasné, že toto nebola zdvorilostná návšteva.

„no tak, Gyan, vyklop to už,“ začala byť nervózna. Zrazu ju prepadlo neblahé tušenie. Chytila ho za rukáv a uprela naňho strachom rozšírené oči. „Ide o Aoko? nastali problémy?“

– 17 –

Zuzana Javorová: Krajina dlhých tieFov

„nie, je v poriadku. Ešte neporodila. Deene dohliada na to,

aby mala všetko, čo potrebuje. upokoj sa, keala, o ňu nejde,“

snažil sa ju utíšiť.

„Tak čo sa, do frasa, deje? Dozviem sa to konečne?!“vyletela naňho.

Gyan si vzdychol a jeho tvár nadobudla ponurý výraz.keali na impulzívna povaha v kombinácii s nedostatkom spánku

sa podpísali pod jej správanie. keby ju nepoznal, bol by sa už

ohradil. nebol zvyknutý na takéto jednanie.

„Poďme dnu, všetko ti vysvetlím.“ Medzi obočím sa mu vl nili drobné vrásky.

vošli do domu a keala zažala svetlo. Až vtedy si všimla, aká je jeho tvár napätá. v tej tme to nebola schopná dobrerozoznať. Obišla stôl a  oprela sa chrbtom o  pracovný pult. Ani Gyan si nesadol. Poodišiel od dverí a zastal vedľa masívneho dreveného stĺpa, dvíhajúceho sa od podlahy až k streche.

„Myslím, že by sme s tým mali počkať,“ začal váhavo.

„Počkať s čím? O čom to hovoríš?“ kealine oči sa výstražne zúžili.

„O  tvojom odchode,“ pokračoval. Jeho hlas bol pokojný, no vážny.

„Prečo?“ jej ostrá otázka mu zarezonovala v ušiach.

„Došlo k istým komplikáciám.“

„Akým?“ Pohľad na jej pevne zovreté pery ho utvrdil v tom, že žiadne plytké vysvetlenie ju neuspokojí. na momentzaváhal, no takmer výhražný výraz v jej tvári jasne signalizoval, že má hovoriť pravdu, celú pravdu a nič než pravdu.

„krátko potom, čo si odišla, dorazil do mesta posol,ktorého kráľ vyslal do Arwainu. Idirgwaldské slnko hasne...“

keala naňho vypleštila oči. „Ako prosím?“

„Znie to neuveriteľne, viem. Ani ja som nechcel veriť, keď som to počul. Ale zdá sa, že je to tak,“ Gyan sa zhlbokanadýchol a prešiel si rukou po čele. „vysvetľuje to nárast počtu

– 18 –

Cena Fantázie 2012 / Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy

tulákov v našej krajine. ľudia odtiaľ odchádzajú. A neostane

iba pri tom. Ak sa ukáže, že je to naozaj pravda a Idirgwald

sa ponorí do tmy...“

„Bude vojna,“ vydýchla keala.

Gyan prikývol.

„Ale ako je to možné? Ako sa také niečo môže stať?“ohro

mene naňho hľadela.

„neviem. nikto nevie. Dokonca ani Quinnell,“ vzdychol.

„Jed no je ale isté. Ffingwald už nie je bezpečný. Mala by sizo

stať tu, kým nebudeme vedieť, ako sa situácia vyvinie.“

keala pokrútila hlavou a  v  jej hlase sa objavilo rozhorče

nie. „To mám akože čakať dokedy?! A ak slnko naozaj zhasne

a dôjde k bojom, to tu budem trčať, kým zo mňa nebude stará

haraburda?“ pozrela mu roztrpčene do tváre. „Gyan, ja už bez

teba dlhšie nechcem byť.“ Podišla k nemu a pokračovala. „Ak

Ffingwald zachváti chaos, už sa nebudeme vídať – cestovanie

nebude bezpečné. Alebo prídeš sem a  ostaneš tu?“ rukami si

mimovoľne podoprela boky a čakala na jeho odpoveď.

Sklopil zrak. „Dobre vieš, že by to nešlo. kráľ ma potrebuje.

Za týchto okolností si nemôžem dovoliť opustiť krajinu.“

Mlčala a uprene mu hľadela do očí. „Takže je medzi namiko

niec? To si mi prišiel povedať?“ doľahol k nemu jej ponurý hlas.

Gyanom trhlo. „v žiadnom prípade,“ rázne pokrútil hlavou.

„nič také som nemal v úmysle.“

keale viditeľne odľahlo. Mlčky podišla k  stolu a  rukami sa

oprela o stoličku. Tá pod jej tlakom trochu zaprašťala, naraziac

na odpor drevenej podlahy. „Tak ako si to potom predstavu

ješ?“ v jej otázke zaznela výzva.

Gyan obišiel stĺp a sadol si.

„neviem,“ lakťami sa oprel o  stôl a  prsty zaboril do vlasov.

„nerád to hovorím, ale neviem, keala.“

natiahla ruku a  postrapatila ho. Potom odsunula od stola

druhú stoličku a sadla si oproti.

– 19 –

Zuzana Javorová: Krajina dlhých tieFov

„Možno by sme práve naopak mali môj odchod urýchliť,“ povedala potichu.

Gyan zdvihol hlavu a pozrel na ňu. „To myslíš vážne?“

„Samozrejme.“ Presvedčenie, s akým to vyslovila,spôsobilo, že mu po chrbte prebehli zimomriavky.

„keala, uvedomuješ si, čo hovoríš?“ uisťoval sa. „našakrajina sa pravdepodobne rúti do vojny a  ty si presvedčená, že chceš prísť aj napriek tomu, že tu môžeš žiť pokojný a bezečný život?“

„Život bez teba,“ podotkla sucho.

Gyan mlčal a uprene jej hľadel do očí. nepohla ani brvou, v jej tvári nebol ani náznak toho, že by chcela cúvnuť. usmial sa – prvýkrát, odkedy vošli do domu – a pohľad mu zmäkol. Toto bol jeden z  dôvodov, prečo ju miloval. Odvaha a rozhodnosť – vlastnosti, ktoré väčšine žien v jeho okolí chýbali, a ktoré ju odlišovali od sivého priemeru jej pohlavia.

Spustil ruky na stôl a nepokojne prešiel prstami pohrboľatom dreve.

„Si si určite istá, že to tak chceš?“

Ticho prikývla.

natiahol ruku a pevne zovrel jej dlaň.

„v tom prípade by sme sa ale naozaj mali poponáhľať.“

•••

„Dnes bude na hrade blázinec,“ poznamenal Gyan.

keala naňho pozrela a  zamrvila sa pod váhou ruksaku, ktorého popruhy ju začínali tlačiť na ramenách. „Zase máte deň sťažností?“ prevrátila očami. „To sme sa rídúnu mali radšej oblúkom vyhnúť,“ zafučala.

Celkom zabudla, že bol prvý deň v  mesiaci – deň, keď sa otvorili hradné brány a  poddaní žijúci v  kráľovskom meste, ale i  celej krajine, mohli prichádzať a  predniesť, čo mali na srdci. Oficiálne išlo o  Audienčné dni – ich účelom bola priama konfrontácia kráľových najbližších spolupracovníkov

– 20 –

Cena Fantázie 2012 / Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy

s  bežným ľudom a  jeho pripomienkami k  zákonom a spôsobe vlády, ktoré mali na nich priamy dopad. Obyčajne sa

to však zvrhlo na sťažnosti zo strany zadubencov, ktorí boli

večne s  niečím nespokojní. Okrem toho si sem jednotlivci

chodili riešiť svoje osobné spory, na ktoré nestačil rozumný

dohovor a bol potrebný zásah zhora. Takže kealin trefnýnázov sa v kruhu zasvätených čoskoro ujal a pojem Audienčné

dni sa používal iba v oficiálnej komunikácii.

„nuž,“ pokrčil plecami, nakoľko mu to batoh na chrbtedovoľoval. Bol dvakrát taký veľký, než aký mala keala. „nejako to hádam prežiješ. Budeš musieť,“ zasmial sa, vidiac výraz jej tváre.

„no čo, aspoň sa stratíme v dave a nebudeme budiťpozornosť, keď pôjdeme cez hradnú bránu,“ snažila sa na tom nájsť

niečo pozitívne.

„To je správny prístup!“ uškrnul sa. „na to, že si v nocimálo spala, potom pol dňa obsluhovala u Beldana a večerstrávila balením, sršíš nečakaným optimizmom,“ žmurkol.

keala natiahla ruku a  bez varovania doňho zboku strčila.

Ča ka la, že s ťažkým nákladom na pleciach sa aspoň zatacká,

no jeho neoblomná stabilita ju opäť sklamala. vyplazila mu

jazyk a odvrátila zrak, aby sa vyhla jeho sebaistému úsmevu.

Chvíľu mlčky kráčali, každý zamestnaný vlastnými myšlienkami.

„keď dorazíme, budem si musieť na chvíľu zdriemnuť. Dve

noci po sebe bez poriadneho spánku neutiahnem,“ ozvala sa

prerušiac ticho. „Som rozbitá ako stará váza.“

„Samozrejme,“ prikývol. „Aj tak asi chvíľu potrvá, kým si

úplne zvykneš na časový posun.“

keala neodvetila, len uprela zrak na slnko, ktoréhoprenikavé svetlo presvitalo pomedzi listy vysoko v korunáchstromov. Dnes jeho úsvit nevidela. Súmraky a svitania trvali vždy

veľmi krátko.


– 21 –

Zuzana Javorová: Krajina dlhých tieFov

keď vyšli z  lesa, pred ich očami sa otvoril pohľad na mesto

postavené na návrší, obohnané po celom obvode hradbami.

uprostred neho sa týčil hrad. Po ceste, ktorá sa pod nímkľukatila, sa ako mravce hemžili drobné postavy miznúce zamasívnou bránou.

„Dnes to naozaj vyzerá na dobrý blázinec,“ vzdychla si.

„To bude kvôli Idirgwaldu,“ zamračil sa Gyan. „našincom sa

nepáči, že sa sem začínajú trúsiť prisťahovalci.“

„vedia, čo sa deje?“ v kealinom hlase sa zjavila obava.

„Fámy sa šíria rýchlo. A  tí, ktorí prichádzajú, si nedávajú

servít ku pred ústa. ľudia sa boja. nechcú skončiť ako Tirkvöld,“

zamračil sa.

keala zvraštila obočie. Príbeh o súmračnej krajine jej kedysi

dávno rozprával Quinnell. no udalosti, ktoré sa v ňomspomínali, sa odohrali už tak dávno, že realita pozvoľna preklenula do

roviny rozprávania, a to napokon stratilo svoj varovný podtón.

Teraz sa niečo podobné dialo v Idirgwalde, nedošlo jej však, že

by to reálne mohlo mať spoločný základ.

„Tirkvöld bol predsa najprv zničený vojnou, až potom jeho

slnko zhaslo. A to Idirgwald nie je,“ pozrela na Gyana,očakávajúc potvrdenie, že niečo podobné sa ich susedom stať nemôže.

Gyan pokrčil plecami. „Ja neviem, keala. neviem, aké príčiny

viedli k tomu, čo sa stalo vtedy a aké vedú k tomu, čo sa možno

stane teraz. A nie som si istý, či to vôbec niekto vie.“

„Quinnell nič nehovoril?“ v jej hlase sa mihla iskierka nádeje.

„Mlčí,“ vrásky na Gyanovej tvári sa prehĺbili. „Ak aj niečo vie,

nechce povedať.“

keala vzdychla a  zahľadela sa do krajiny, ktorá sa pred ňou

rozprestierala do diaľky. Možno naozaj nebol najvhodnejší čas

pre jej odchod. no už sa rozhodla – a nemienila to vziať späť.

keď sa napokon dostali do mesta a podarilo sa imprekľučkovať pomedzi hustú spleť ľudí na nádvorí, s úľavou sivydýchla. Gyan jej vyniesol veci až hore do izby a rozlúčil sa s ňou,

– 22 –

Cena Fantázie 2012 / Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy

aby si mohla odpočinúť. On si taký luxus dovoliť nemohol.

na hrade sa to len tak hmýrilo prišelcami a jeho miestobolo teraz v audienčnej sieni. rýchlo sa prezliekol, zbehol dole

a trochu zadýchaný sa zložil na prázdne miesto za jedným zo

stolov stojacich po obvode miestnosti. Pokynom rukyprivolal voľného pisára a už sa k nemu nahrnula skupinkasedliakov, čakajúcich, kedy sa dostanú na rad. Sotva badateľne si

vzdychol, potom zdvihol hlavu a s profesionálnym výrazom

v tvári sa príchodzích opýtal:

„Čo vás trápi?“

•••

keala sa snažila zaspať, no napriek únave sa jej to nedarilo. v  myšlienkach sa neustále vracala k  rozhovoru, ktorý viedli s  Gyanom cestou do rídúnu. Hlavou sa jej mihali obrazy spus tošeného Tirkvöldu zahaleného do tmy, prelínajúce sa s predstavami o budúcom Idirgwalde, ktoré sa čoskoro mohli stať skutočnosťou. v mysli videla vojsko idirgwaldskéhokráľa, v snahe získať nové územie pre svojich poddaných,tiahnu ce na Ffingwald a Gyana odetého v nablýskanom brnení, ako vysadá na koňa a lúči sa s ňou.

Prudko sa posadila.

Prestaň byť paranoidná. Vymýšľaš zbytočne katastrofické sce ná re, karhala sa v duchu. Vôbec sa to takto nemusí skončiť. Quin nell nájde riešenie... niekto nájde riešenie...

Zošuchla sa z  postele a  podišla k  oknu. výhľad na mesto

a  ľudí pobehujúcich dolu v  uliciach ju zvyčajne upokojoval.

Dnes mal na ňu presne opačný účinok.

rázne sa zvrtla, zamierila ku skrini a  prudko ju otvorila. natiahla ruku a  z  vešiaka zložila dlhé tmavozelené šaty. Ob liek la si ich, pristúpila k zrkadlu a niekoľkými šikovnými ťah mi si uhladila rozcuchané vlasy. Potom vykročila naprieč izbou, zhlboka sa nadýchla a pomaly vydýchla. Stisla kľučku a vyšla z izby.

– 23 –

Zuzana Javorová: Krajina dlhých tieFov

Ako kráčala dlhou chodbou, na jednej strane lemovanou vysokými oknami, zvuk jej topánok sa ozýval všade naokolo. Lámal sa o steny a ohlušujúco jej búšil do uší, narúšajúc tak chaotický prúd jej myšlienok. napokon zanikol v hlasnejvrave, nesúcej sa z audienčnej siene dole na prízemí, a celkom sa utopil v huriavku, ktorý ju ovalil, keď vyšla von na nádvorie.

Pohľad na prekrikujúcich sa ľudí ju ochromil. nemo ostala stáť vo dverách západného krídla a rozmýšľala, čo tam vlastne hľadá. Masa spletitých rúk a nôh, cez ktorú sa s Gyanompredierali pri príchode na hrad, ešte zhustla a hluk sa znásobil. navzájom do seba strkali, každý sa chcel dostať doaudienčnej siene čo najskôr, aby ušetril čas a nepohodlie.

„Fuuu...“ šepla polohlasne. „vôbec by som sa nečudovala, keby po tomto dni sťažností úplne zrušili. Gyan bude dovečera celkom na kašu,“ zhodnotila situáciu a zachmúrila sa.

Sledujúc vlniacu sa zmes ľudí, zrak jej padol na tvár muža stojaceho krížom cez nádvorie neďaleko stajní. Bol bokom od ostatných a zvedavo sa obzeral okolo seba. keala zalapala po dychu, potom zažmurkala a potriasla hlavou. nemýlila sa, videla dobre. vybehla z  dverí a  pustila sa pomedzi nevábne zapáchajúcu spleť tiel smerom k  nemu. keď sa jej podarilo pretisnúť sa na druhý koniec nádvoria, na moment zastala, aby si overila, či sa predsa len nemýli.

„Farren?!“ Pohľad jej vypleštených očí ho trochu vyviedol z miery.

„A-ach..., keala,“ zamával a ústa sa mu roztiahli dorozpačitého úsmevu.

Chvíľu naňho obarene hľadela, potom ho schmatla zarukáv a vtiahla ho do uličky medzi kone.

„Čo tu, do frasa, ako si sa vôbec...?! kurnik, čo tu robíš?!“ Jej prekvapenie pozvoľna prechádzalo do rozčúlenia. nedoká zala pochopiť, ako je možné, že ho objavila na mieste, na ktorom ho práve celkom zjavne objavila.

– 24 –

Cena Fantázie 2012 / Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy

„Ja..., prepáč, sledoval som ťa. Teda, vás,“ trochuzahanbene odvrátil pohľad a poškriabal sa na zátylku.

„Sledoval? Prečo si ma sledoval?!“ zvolala, neveriac svojim

ušiam.

„Podvečer som zašiel k  Beldanovi a  ty si tam už nebola,

hoci ešte nebolo tak neskoro,“ začal vysvetľovať. „Pýtal som

sa Weeko, kde si. veľmi čudne sa zatvárila a povedala, že už

tam nebudeš pracovať. To ma prekvapilo, nič také sinespomínala, keď sme sa deň predtým spolu rozprávali. vybral

som sa teda k  tebe domov, ale keď som prišiel, začul som

zvnútra okrem tvojho hlasu aj nejaký mužský. Z toho, o čom

ste sa bavili, som vyrozumel, že sa balíš a  niekam odchád z a š.“

„nielenže si ma sledoval, ešte si aj načúval za dverami?“

vy prskla rozhorčene.

„Prepáč, keala, viem, že sa to nemá...“ habkal v  snahe

ospra ve dl niť svoj strašný čin. „A  potom som čakal do zotmenia. Odišli ste z domu s nabalenými ruksakmi a pobrali

ste sa smerom k okraju. To nedávalo zmysel – odtiaľ ste sa

nemali kam dostať. A na to, aby ste šli len tak kempovaťk jazeru, ste mali priveľa batožiny. Bol som zvedavý, čo máte za

lubom, tak som šiel za vami.“

„Mne sa asi sníva,“ keala sa chytila za hlavu, v tvárimeravý výraz.

„už bola takmer tma, keď ste zmizli v  tej pukline,“

pokračo val. „Inak, bolo to dobre zamaskované, keby som

vás tam ne vi del vpadnúť, netušil by som, že sa tam niekde

dá ísť,“ po zna me nal len akoby na okraj. „Potom som sa asi

hodinu pot ký nal v tej tme za vami – úprimne, somprekvaený, že som si nevytkol členok a  ani nevybil žiaden zub,“

vyceril na ňu re záky, uisťujúc ju, že neklame. „Len vďaka

svetielku vašej po chod ne som videl, kam mám ísť. Potom

svetlo zrazu zmizlo a ja som sa šmotkal v totálnej čierňave,


– 25 –

Zuzana Javorová: Krajina dlhých tieFov

až kým som nena ra zil na úzky priechod a  za ním na kou zelenej hlušiny,“ roz ho dil rukami. „keď som sa cez ňu

predral, ovalilo ma denné svetlo.“

keala sa oprela o ohradu stojiska a skloniac hlavu si prešla rukou po čele. Potom zdvihla zrak a chvíľu na Farrena nemo hľadela, neschopná slova.

Ten sa na ňu usmial – zdalo sa, že o vážnosti situácie nemá ani poňatia – a v očiach sa mu zjavila zvláštna iskra. „keala, veď to je čosi úžasné!“ zvolal a  iskra prerástla do čistého vzrušenia. „vždy som vedel, že musí byť ešte niečo! Prosto niečo! Že nie je možné, aby bol svet taký malý. neviem síce, kam som sa dostal, no jedno viem isto. Tu som ešte nebol.“ Jeho tvár sa celkom vyjasnila a  sršala z  nej nevýslovná radosť. „keala, nevieš si predstaviť, aký som šťastný! nemáš tušenia, čo to pre mňa znamená!“ náhle k nej pristúpil,chytil ju popod pazuchy a zatočil vo vzduchu.

„Au, kurnik, Farren, pusti ma!“ zvrieskla a  začala sa vzpierať. „Daj ma dole, si normálny?“

Zložil ju na zem no nadšenie z  jeho tváre nezmizlo. Ba naopak, zdalo sa, že sa množí a čoskoro zhustne dohmatateľ nej podoby.

kealu zachvátili celkom odlišné pocity. Aj napriek šoku, ktorý jej Farren uštedril, si okrajovo uvedomovala, čo sa stalo, a netrúfala si odhadnúť, aké to bude mať následky. Horúčkovito premýšľala, čo by mala urobiť. vedela, žekaždopádne sa o celej situácii musí dozvedieť Quinnell,a zvažovala, komu ďalšiemu by to ešte mala povedať. Gyan bol teraz nenávratne vyťažený, ten neprichádzal do úvahy.

„keala?“ prerušil Farren prúd jej myšlienok.

Zdvihla hlavu. Ako naňho hľadela, uvedomila si, že jeho tvár trochu zvážnela, hoci ešte vždy vyžarovalaneodškrieiteľnú spokojnosť. Bolo to ako hľadieť na tvár zlatokopa, ktorý celý život úporne lámal horu v presvedčení, že vosvo– 26 –

Cena Fantázie 2012 / Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy

jich útrobách ukrýva zlatú žilu – a  ktorý ju po dlhých rokoch driny napokon aj našiel.

„áno?“

Jeho obočie sa máličko stiahlo a  jej bolo jasné, že v  hlave práve formuluje nejakú záludnú otázku. „niečo sa ťa musím spýtať, keala.“

„áno?“ obozretne sa zamračila. Inštinkt jej našepkával, že to, na čo sa opýta, sa jej páčiť nebude.

„Ako dlho už o tomto vieš?“

nemýlila sa. Privrela na moment oči a hlboko si vzdychla. vedela, že práve na toto reč skôr či neskôr dôjde. Pomaly sa odlepila od ohrady a  narovnala si šaty. Potom si znova vzdychla a pohybom hlavy mu naznačila, aby ju nasledoval.

„Poď. S niekým ťa musím zoznámiť.“

•••

„vieš, kde si sa ocitol?“

„nuž, ak mám byť úprimný, tak si nie som celkom istý,“ odvetil Farren uprene hľadiac na muža sediaceho v  kresle oproti. Mal nakrátko ostrihané biele vlasy a na vrásčitej tvári mu rašilo dorastajúce strnisko. Bol očividne starý, no pohľad jeho jasných šedých očí mal neobvykle čulý výraz.

Starec sa trochu predklonil a  pokojným hlasom pokračoval. „Premýšľal si niekedy nad vaším svetom? Jeho veľkosťou, inými možnosťami, únikom?“

„Ojojoj, a  koľkokrát! no všetci ma s  tým nápadom vždy

vy smia li,“ zahniezdil sa v  kresle. Chvíľu na starca spýtavo hľadel, potom pokračoval. „vyrástol som na konci sveta,

v Ymylbaile. Tam, kde aj keala,“ šibol po nej pohľadom. „už

od mala nám tvrdili, že svet je malý. Či už rodičia,obchodníci alebo poslovia prichádzajúci do nášho mesta. no ja som

vždy chcel cestovať a spoznávať nové kraje. Človek často túži

po veciach, ktoré nemôže dosiahnuť,“ trochu smutne sapousmial. „keď som dospel a presvedčil sa o tom na vlastné oči,


– 27 –

Zuzana Javorová: Krajina dlhých tieFov

bolo to pre mňa neuveriteľne frustrujúce. Zistenie, že náš svet

nie je taký malý, ale niekde pokračuje, je pre mňa ako únik

z klietky – ba viac. Lebo zviera uväznené v klietke vidí, žemimo nej existuje šíry priestor a sloboda, stačí sa tam len dostať.

Lenže ja som nemal kam ujsť.“

„Musím ťa poopraviť,“ vstúpil mu do toho starec. „krajina,

v  kto rej sa nachádzaš, nie je pokračovaním tvojho sveta,“

uprel naňho pohľad. „Ffingwald je súčasťou celkom iného

sveta.“

„Iného sveta?“ Farren nechápavo pokrútil hlavou. „To

ako...“

„váš svet nie je jediný, mladý muž,“ usmial sa starec láskavo,

vidiac jeho zmätenie.

„Čože?“ mladík vyvalil na dedka oči. „To mám chápaťakože tak, že toto je celkom odlišný svet, ktorý s naším nemá nič

spoločné?“

„v podstate,“ prikývol starký. Jeho hlas bol pokojný, čím sa

značne líšil od kealinho. „Hoci celkom tak to nie je. niečo

spoločné predsa len majú.“

„A  to?“ Farren zvedavo zdvihol obočie. Jeho oči ešte stále

dosahovali väčšie rozmery než zvyčajne.

„Susedia spolu,“ odvetil prosto starec.

Farren chvíľu mlčal, potom sa zasmial a natiahol sa v kresle.

keď ho keala poháňala dlhými chodbami a  vliekla po

nespo četnom množstve schodov, netušil, kam ho vedie, ani

čo ho čaká. keď trochu zadychčaní zastali pred dveramijednej z  odľahlých častí hradu, kam hluk z  prízemia nemohol

doľahnúť ani zblúdilou náhodou, chvíľu si myslel, že ho ide

zavrieť do veže. v mysli si už premietal, ako bude jehobezduché telo ležať na studenej podlahe, až kým sa mu kosti

nerozložia na prach a nestratia sa niekde v útrobách hradu.

namiesto toho opatrne zaklopala a po tom, ako sa spozadverí ozvalo hlasné ďalej, otvorila dvere a voviedla ho dnu.


– 28 –

Cena Fantázie 2012 / Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy

To, čo nasledovalo, Farrena trochu zaskočilo. namiesto

stu denej prázdnej miestnosti sa ocitli v útulnej vyhriatejpracov ni muža, ktorý sa mu predstavil ako Quinnell. kealaFarre na uviedla ako zblúdilca, na čo si ho starec mlčky premeral

od končekov vlasov až po zablatené podrážky na topánkach

a  ponúkol mu kreslo neďaleko praskajúcej pahreby, z ktorej sa do miestnosti rozlievalo príjemné teplo. Sám si sadol

oproti a pozrel na kealu, ktorá mu v krátkosti vysvetlila, čo je

Farren zač. Starec bez slova počúval a ani mihnutím brvynedal najavo, čo sa odohráva za jeho vysokým vrásčitým čelom.

keala napokon zmĺkla a v pracovni sa rozhostilo ticho. Teraz

sedela vo výklenku okna a trochu napäto sledovala rozhovor,

ktorý sa medzi oboma mužmi pozvoľna rozprúdil. Zdalo sa,

že pre ňu to neboli žiadne novinky.

„Tak toto som nečakal,“ utrúsil po tom, ako si to zrovnal v  hlave. Quinnell naňho netlačil, dal mu čas na to, aby pochopil to, čo sa práve dozvedel. „Teda, neviem, čo som vlastne čakal. Ale toto nie,“ zasmial sa znovu. náhle zdvihol hlavu. „koľko je tých svetov?“ vychrstol na starca otázku. „Ak náš svet nie je jediný a vaša krajina – Ffingwald, či ako sa to volá – je súčasťou iného sveta, bolo by hlúpe predpokladať, že sú len dva. nemám pravdu?“

„Tuším mám do činenia s  celkom bystrým mladým mužom,“ usmial sa Quinnell. vstal z kresla a pomalým krokom pre šiel ku kozubu. kutáčom, ktorý stál opretý v kúte o stenu, párkrát štuchol do pahreby, až z nej vyleteli drobné žeravéiskry. „uvažuješ správne, určite nejde len o dva svety.“ Odložil kutáč na miesto a  znovu si sadol. „neviem, koľko svetov v sku točnosti existuje. reálne vieme o štyroch – vrátanenášho –, ale ak sa moja teória nemýli, môže ich byť oveľa viac.“

Farren hvízdol a uprel na starca vzrušený pohľad. „A to ste všetky svety navštívili? A tá vaša teória?“ Oči mu žiarili ako malému chlapcovi. keala, ktorá ho z výklenku sledovala,jem>



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist