načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Fantázia 2010 – antológia fantastických poviedok - Ivan Pullman

Fantázia 2010 – antológia fantastických poviedok

Elektronická kniha: Fantázia 2010 – antológia fantastických poviedok
Autor:

Najlepšie a najzaujímavejšie poviedky z ôsmeho ročníka Ceny Fantázie, najprestížnejšej slovenskej literárnej súťaže zameranej na fantastiku – sci-fi, fantasy a horor. ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  96
+
-
3,2
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Fantázia media
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 200
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-969-2365-6
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Najlepšie a najzaujímavejšie poviedky z ôsmeho ročníka Ceny Fantázie, najprestížnejšej slovenskej literárnej súťaže zameranej na fantastiku – sci-fi, fantasy a horor. Desiatka poviedok je doplnená vyjadreniami porotcov a kompletným bodovým hodnotením všetkých 73 súťažiacich poviedok súťaže. Bonusom je poviedka z internetovej súťaže o najlepšiu sci-fi poviedku. Editor: Ivan Pullman Autori sprievodných textov: Ivan Aľakša, Ivan Pullman, Zuzana Kamenská Autori poviedok: Soňa Lantajová, Martin Tomčík, Zuska Stožická, Marek Mittaš, Gabriela Habdáková, Martin K. Strobus, Tomáš Straňák, Martin Kochlica, Soňa Košičiarová, Terézia Píšiová, Lucia Halčínová.

Zařazeno v kategoriích
Ivan Pullman - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Fantázia 2010

Antológia fantastických poviedok

Finálové a ďalšie vybrané poviedky z literárnej súťaže

Cena Fantázie 2010

Súťaž organizuje časopis Fantázia.

Súťaž podporila spoločnosť Intel.

Vydanie zborníka podporila sieť kníhkupectiev Brloh.

Partneri: Kultura.sme.sk, Incheba, a.s., Sieťovka.


Fantázia 2010

Antológia fantastických poviedok

Zostavil: Ivan Pullman

Copyright © Fantázia

Publisher © Mgr. Ivan Aľakša – FANTÁZIA, 2010

Cover design © Miroslav Regitko

Všetky práva vyhradené

ISBN 978-80-969236-5-6


– 5 –

Ivan Aľakša: Literárnerotogénne zóny fantastiky

IVAN AĽAKŠA

Literárnerotogénne

zóny fantastiky

P

ovedzme si to na rovinu: toto je zborník z literárnej

súťaže a úspešní a už publikujúci autori sado literárnych súťaží zapájať nemusia a ani na to nemajú čas, pretože píšu na konkrétnu objednávku. Čo to znamená? Asi toľko, že zborník z literárnej súťaže nemá ambíciuzachytávať „to najlepšie“, čo sa na Slovensku v danom rokuv príslušnom žánri napísalo, jeho ambíciou je nájsť novéinšpirácie, nových autorov, nové trendy. A to sa poviedkovej súťaži Cena Fantázie už ôsmy rok (hádam) aj darí. Nové mená vo finále tomu nasvedčujú.

„Toto má byť to najlepšie, čo na Slovensku fantastikaponúka?“ – na vety tohto typu tradične vyslovovanév komentároch po zverejnení finálových poviedok súťaže reagujem,

podobné otázky sú medzi čitateľmi na dennom poriadku.

Pritom je to zvláštne, pretože na našom posedení s čitateľmi

počas festivalu Istrocon, kde sme vyhlásili výsledky prvého

kola súťaže, zazneli naopak narážky na to, že literárna kvalita

vo fantastických poviedkach až taká podstatná nie je, že vo

fantastike je dôležitá myšlienka, nápad, pointa. Tak sivyberte.

Ako to už býva – pravda je niekde medzi. Darmomáte nápad, keď ho nedokážete spracovať a presvedčivo podať

čitateľovi a zároveň darmo poznáte literárne postupy a viete

budovať zápletku, keď nenájdete tie správne čitateľove„literárnerotogénne zóny“. Jeden z porotcov súťaže, píšucia vybr />

– 6 –

Príhovor administrátora súťaže

dávajúci autor sa vyjadril, že porotcovanie tejto súťaže mu

veľa dalo, pretože pri chybách iných dokázal pomenovaťa určiť chyby, ktoré robí aj on sám. A teraz už budem„spoilerovať“ keď prezradím, že víťaz tohto ročníka Ceny Fantázie bol

v minulom roku tak chválený za nápad a tak hanenýza jeho realizáciu vo svojej poviedke, že tento rok nenechal nič

na náhodu. Odložil mužské ego, pripomienky si vzal k srdcu,

dokonca nechal svoju poviedku ešte pred poslanímdo súťaže skritizovať tým správnym osobám (nie mame, niesvojej obľúbenej učiteľke) a vida! Cena Fantázie má po rokoch

mužského víťaza. A nie, že by mi na tom zase až tak záležalo,

naopak, veď ako administrátor a vyhlasovateľ súťaže by som

radšej na pódiu bozkával autorku, víťazku.

Ak však táto súťaž vychová autorov k tomu, aby si dávali pozor, na aký papier a akými písmenami vytlačia svojupoviedku, do akej obálky ju vložia a ako ju pošlú do súťaže, a ak zároveň vychová autorov, ktorí pracujú cielene dlhodobo na poviedke s konkrétnym plánom a vedomím, že „chcem vyhrať“, tak my, ktorí sa o súťaž v úzadí staráme, sipodáme ruky a zablahoželáme. A budeme mať istotu, že toto je typ autora, ktorý v budúcnosti môže vydávať úspešné knihy. A veľmi dobre vieme, že potom už do súťaže svoje poviedky posielať nebude.

V aktuálnom ročníku Ceny Fantázie pätica porotcovpracovala v zložení: Jozef Karika (autor a publicista, finalista Ceny Fantázie 2008 a 2009), Katarína Mrázková(publicistka, Kultura.sme.sk), Peter F. ‘Rius Jílek (publicista,literárny kritik), Michal Kříž (publicista, o.z. Mastodont) a Ivan Pullman (editor zborníka a publicista časopisu Fantázia). Ich bodové hodnotenia všetkých tohtoročných 73 poviedok od 64 autorov si môžete pozrieť na nasledujúcom listeknihy. Očakávať workshop s hodnotením poviedok všakod našej súťaže nemôžte. Nie, že by sme nechceli, porotcovia však

– 7 –

Ivan Aľakša: Literárnerotogénne zóny fantastiky

majú svoje zamestnania, úlohu hodnotiacich v Cene Fantázie

vzali na seba dobrovoľne pomimo práce a väčšina hodnotení

vznikla už dávno – poviedky boli bodované počas letana dovolenkách, dokonca aj na pláži či počas materskej dovolenky.

Rád, ako písať sa však povaľuje dostatok všelikde a aj tak je

najdôležitejšie jedno – čítať, veľa čítať, všetko, čo napísali iní,

prečítať si aj tento zborník a povedať si „ja to dokážemlepšie!“ A máte šancu – na konci tohto zborníka je už vyhlásenie

ďalšieho ročníka Ceny Fantázie s vročením 2011.

Na záver ešte k nášmu tohtoročnému bonusu – v priebehu roka sme spozorovali projekt portálu Pc.sk s názvom Sci-fi poviedka roka 2010 a s hlavným partnerom – spoločnosťou Intel. Myšlienka sa nám zapáčila a keďže v našej súťaži nám chýba trochu tej sci-fi, oba projekty sme vzájomneprepojili. Na konci tohto zborníka máte teda bonusovú poviedku a spoločnosť Intel podporila aj Cenu Fantázie okrem iného aj darčekovými balíčkami pre piatich hlasujúcich čitateľov na portáli Kultura.sme.sk. Mimochodom – finálovépoviedky Ceny Fantázie 2010 mali čítanosť do 5 tisíc čitateľov.

Naším tradičným partnerom je už roky sieť predajní Brloh a už druhý rok sme si otestovali váš záujem o knihy. Za každú knihu predanú v Brlohoch v priebehu roka išieldo „pokladničky“ 1 Cent a výsledná suma je na konci Brlohomzdvojnásobená a putuje na vydanie zborníka a navýšenie finančných odmien víťazom. V uplynulom roku ste v sieti Brloh nakúpili 42 036 kníh, čo znamená, že na podporu Ceny Fantáziepoutuje 840 € a trojica výhercov si aj v tomto roku prevezme dvojnásobnú finančnú odmenu. Ak teda máte radi fantastiku a zároveň chcete podporiť domácich autorov (či prípadne si sami navýšiť svoju možnú budúcu výhru), viete, kdenakuovať.

Želám vám fantastické čítanie a keď chcete ďalšie poviedky, poobzerajte sa po časopise Fantázia.

CENA FANTÁZIE 2010

Hodnotenie poroty 1. kolo

Číslo

Názov poviedky Autor poviedky

Jofef

KarikaMichal

Kříž

Katarína MrázkováPeter F.

‘Rius Jílek

Ivan

Pullman

SUM

Miesto

1 A. G. Wells Juraj Kaščák 6 4 8 2 4 24 19.

2 Čo je to láska? Katarína Hrinčová 5 2 7 3 2 19 45.

3 Z tmavých hôr Pavol Ičo 4 3 4 1 2 14 56.

4 Dedina Pavol Ičo 3 5 3 0 0 11 63.

5 Zamilovaný duch Terézia Kontová 5 3 3 0 4 15 55.

6 Hacker Minulosti Brynn Absolon 3 4 8 5 4 24 19.

7 Najlepší priatelia Brynn Absolon 6 3 7 7 0 23 24.

8 Siféria Viktoria Laurent-Skrabalova 6 3 6 2 4 21 36.

9 Oáza Emília Molčániová 6 4 5 2 3 20 41.

10 Bobík Danica Čechvalová 8 3 3 3 3 20 41.

11 Triplovia Ján Babarík 6 4 7 0 2 19 45.

12 Potomok anjela Marian Marák 5 4 6 3 3 21 36.

13 Odkaz hviezd Iveta Štětinová 5 4 7 1 6 23 24.

14 Zrkadlo Osudu Peter Marčaník 5 3 7 1 0 16 53.

15 Zrkadlo Ingrid Rudavská 2 2 2 1 0 7 66.

16 Chlapec musí zomrieť Ján Iša 6 3 5 3 6 23 24.

17 Výkrik dieťaťa na výpadovke M 118 Ivan Kučera 7 2 5 4 0 18 50.

18 Homo homini lupus Soňa Košičiarová 7 5 8 7 4 31 4.

19 Ľudská chyba Marian Kubicsko 5 3 5 2 4 19 45.

20 Balzam večnej mladosti Marian Kubicsko 6 6 7 3 4 26 12.

21 Ideálny čas na návštevu Lucia Halčínová 6 6 2 3 6 23 24.

22 Verný až do konca Barbora Kolková - - - - - - -

23 Zrkadlo Richard Pupala 8 7 6 2 2 25 16.

24 Gemini Gabriela Habdáková 9 6 8 6 8 37 2.

25 Ráchel Milan Kožúrik 9 4 5 6 4 28 6.

26 Pozostatky Marek Mittaš 7 5 6 5 5 28 6.

27 Hefdagon Katarína Kořínková 5 2 3 4 2 16 53.

28 Poludňajší začiatok Rastislav Konkuš 1 2 2 1 0 6 67.

29 Krvavá rosa Martin Kochlica - - - - - - -

30 Ovipositor Martin Kochlica 6 3 6 3 5 23 24.

31 Reinkarepasia Iveta Šuleková 6 2 7 3 5 23 24.

32 Zjavenia Matej Lepiš 4 2 4 3 4 17 52.

33 Duša v Afrike Marek Hudec 4 2 4 0 1 11 63.

34 Ples príšer Jana Horníková 3 1 1 1 2 8 65.

35 Spisovateľ Daniel Barták 7 3 7 2 7 26 12.

36 Je čas Róbert Banás 3 3 8 3 2 19 45.

37 Termálny prameň Terézia Píšiová 8 3 7 4 6 28 6.

38 Smrť Martin K. Strobus 6 3 6 2 6 23 24.

39 Tanec v tichu Katarína Ileninová - - - - - - -

40 Ilúzia Tomáš Sýkora 4 2 4 1 1 12 60.

41 Vyhnanec z Lebbenu Marek Kolcun 5 5 5 7 4 26 12.

42 Celkom obyčajná rastlina Ľubomír Šottník 6 3 4 2 4 19 45.

43 Najdôležitejšie poznanie Lukáš Muchý 5 3 6 4 4 22 34.

44 Dračica Soňa Lantajová 7 5 7 4 7 30 5.

45 Bilión ohnivých lúčov Michal Kučera 7 4 3 4 6 24 19.

46 Čierna odroda Tomáš Straňák 9 4 8 4 7 32 3.

47 Ostrov Grófa Monte Christa Veronika Inglotová 7 4 6 3 6 26 12.

48 Stopár Martin Pitorák 6 5 7 1 4 23 24.

49 Mr. Clark Andrej Lukeš 4 2 3 1 2 12 60.

50 Vpustila dnu svetlo Peter Valášek - - - - - - -

51 Dohoda Marcela Doliňáková 4 3 3 2 1 13 59.

52 Oheň a vzdor Ján Gálik 7 3 5 1 7 23 24.

53 Návrat Ján Gálik 8 2 6 1 3 20 41.

54 Bubák Ján Gálik 7 6 4 4 4 25 16.

55 Deti Ján Gálik 7 3 4 0 0 14 56.

56 Socha Alžbeta Hollá 7 2 2 5 4 20 41.

57 Veža úsvitu Maxim Adamenko 6 2 3 0 1 12 60.

58 Fa.ta.mor.gá.na Martin Gallo 5 3 3 5 6 22 34.

59 Nákaza Miroslav Repaský 6 4 5 5 5 25 16.

60 Planéta na predaj Diana Majerová 7 3 7 3 4 24 19.

61 Neľútostný Miroslav Repaský 7 5 6 4 5 27 10.

62 Pri svite Mesiaca Martin Tomčík 6 4 7 4 6 27 10.

63 Malé biele motýle Daniel Klimek 8 4 4 1 4 21 36.

64 Smrť muža s bodkovanou mašľou Miloš Ferko 10 4 7 2 5 28 6.

65 Mamut farby malinového lekváru Zuska Stožická 8 7 6 9 10 40 1.

66 Koexistencia Miloš Janoušek 5 5 3 3 5 21 36.

67 Minca Martin Šugár 6 4 2 0 2 14 56.

68 Zlaté ruky majstra Hannesa Miloš Janoušek 6 4 6 3 4 23 24.

69 Neo Kolos Viktor Vernej 7 3 5 1 2 18 50.

70 Najtemnejšie želanie Filip Horvát 6 5 5 2 6 24 19.

71 Smrtiaci hlad Katarína Schmidtová 7 3 4 4 3 21 36.

72 Nová realita Zuzana Droppová 8 4 7 1 4 24 19.

73 Bitka vo vlaku a Kyjbyševov integrál Peter Gašpar 5 4 0 3 3 15 55.

Neobodované poviedky nesplnili podľa názoru najmenej troch porotcov kritériá súťaže a boli zo súťaže vyradené.

– 9 –

Cena Fantázie 2010

Cena Fantázie 2010:

1. miesto: Tomás Straňák: Čierna odroda

(Cena Fantázie a 100 € + 100 € od Brlohu)

2. miesto: Soňa Lantajová: Dračica

(65 € + 65 € od Brlohu)

3. miesto: Zuska Stožická: Mamut farbymalinového lekváru

(35 € + 35 € od Brlohu)

4. miesto: Soňa Košičiarová: Homo homini lupus

5. miesto: Gabriela Habdáková: Gemini

Cena Bibliotéky 2010:

Cena Bibliotéky: Zuska Stožická: Mamut farbymalinového lekváru

(Cena Bibliotéky a 33 €)

Cena Béla 2010:

1. miesto a cena Béla: Ingrid Rudavská: Zrkadlo

2. miesto: Soňa Košičiarová: Homo homini lupus

3. miesto: Ján Gálik: Bubák a Tomás Straňák:

Čierna odroda

Výsledky boli vyhlásené na 18. medzinárodnom knižnom

veľtrhu Bibliotéka dňa 6. 11. 2010 v Bratislave.



– 11 –

Soňa Lantajová: Dračica

SOŇA LANTAJOVÁ

Dračica

Autor o sebe:

Som dvadsaťtriročné, prednedávnom spromované a zhodouokolností aj prednedávnom vydaté žieňa, ktoré už od detstva túži stať

sa spisovateľkou. Tento sen som si začala plniť, keď som malaštrnásť a mnohí (vrátane mňa) tvrdia, že som z tohto adolescentného

štýlu dodnes nevyrástla. Píšem poviedky inšpirované mojím veľmi

netradičným pohľadom na ekonómiu, ako napríklad Tri oriešky pre

Adama Smitha (Cena Fantázie 2006, 5. miesto) a Čistá provokácia

(Ohnivé pero 1/2009, 1. miesto). Ale ovplyvňujú ma ajcestovateľské zážitky, ako napríklad pri poviedke Ha Ha Tonka (Slavcon 2009,

3. miesto). Zapojila som sa tiež do poviedkovej súťaže zo zdieľaného

sveta Pohrobka, kde som skončila druhá.

Nápad na hlavnú zápletku Dračice som dostala raz pri učení sa

na skúšku, konkrétne, keď som čítala prípadovú štúdiu o zážitkovej

reštaurácii. Dúfam, že zažijete príjemné chvíle pri čítaní poviedky

zo sveta ľudí žijúcich s drakmi, no trochu v inom vzťahu, ako sme

z iných príbehov zvyknutí.

(Soňa Lantajová)

My o poviedke:

Relácie o varení sa nám preháňajú v televízii na dennom poriadku.

Ale zatial ani jedna nepriniesla reportáž o tom, ako sa pripravujú

tie najlepšie jedlá z dračieho mäsa. Soňa nám tu svojím, nazvem

to mierne detsko-naivným, štýlom, tak typickým pre svoju tvorbu,

prináša takýto pohľad. Nezabudnuteľná dávka humoru a nadhľadu

však vystupuje až po opätovnom čítaní, niekde niečo proste nevyšlo,

no napriek tomu zaujímavá poviedka.

(Ivan Pullman)

P

lesk.

Kus surového mäsa dopadol na drevenúdosku. Kvapôčky krvi sa rozleteli po okolí a niekoľko

z nich dopadlo na Ininu bledú tvár. Igelitová rukavica zašucho tala, keď si dievčina spakruky utrela čelo.


– 12 –

Cena Fantázie 2010

„Stačí ti to?“ obrátila sa na muža, ktorý stál po jej pravici.

„Samozrejme, slečna Ina, veľmi pekne vám ďakujem.“

„S tou vďačnosťou to nepreháňaj. Veď je to len kus mäsa. Po rokoch, čo si u nás strávil, je to to najmenej, čo môžem pre teba urobiť.“ Usmiala sa. „Ešte ti ho zabalím do novín. Čo sa vlastne chystáš pripraviť?“

„Dračí steak na divoko.“

„Hmm, tvoja špecialita.“

Muž si vzdychol. „Keď tie moje deti ku mne prídu len raz za čas...“

Ina si stiahla rukavice a hodila ich do koša. Potom muža potľapkala po pleci. „Nebuď z toho smutný, Arroz. Kebychodili častejšie, nemal by si na ne čas. Veď ťa v tejto kuchyni držím každý deň od rána do večera.“

Arroz sa schuti zasmial. „Máte pravdu. Som celkom rád, že sa dnes reštaurácia vyprázdnila tak skoro, a že sa dostanem domov pred polnocou.“ Zobral kus dračieho mäsa zabalený v igelite a v novinách, ktoré sľubovali, že už na budúci týždeň ponúknu čitateľom reportáž o svetoznámej reštaurácii. „Aj vy by ste už mali ísť domov, slečna. Viem, že Hans má prísť na stráž až o pol hodinu, ale veď hentomu sa dovtedy ničnestane,“ povedal a kývol hlavou k vzdialenej stene kuchyne, ktorej dominantnú časť tvorila veľká pec.

„Každopádne to nebudem riskovať,“ odvetila Ina tvrdo. „As poň zatiaľ skontrolujem, či je všade čisto.“

Arroz už otváral dvere, keď si odrazu na niečo spomenul. „Ozaj, zajtra má prísť ten novinár urobiť s vami rozhovor. Ne - zabudli ste?“

„Kto? Aha, ten? Dúfam, že sa u nás stratí skôr, ako sa ku mne dostane,“ ukázala palcom za seba na rozľahlú kuchyňu, ktorá rozmermi skôr pripomínala montážnu halu. Arroz sa uchechtol. Sám mal na začiatku problémy sa v miestnostivyznať.

– 13 –

Soňa Lantajová: Dračica

Dievčina pokračovala: „Popravde som zabudla. Ale neboj sa, zapíšem si to za ucho.“

„Za ucho? To potom ťažko prečítate.“

Inine biele zúbky zažiarili v šere kuchyne.

Len čo Arroz odišiel, dievčina ráznym krokom prešla miest nosťou až k peci. Čupla si a chvíľku sa s láskou dívala na oheň, ktorý nesmel nikdy vyhasnúť.

Keď o pol hodinu prišiel Hans, našiel svoju šéfku sedieť pri peci a čítať kuchársku knihu.

•••

Ricky sa rozhliadol po miestnosti a na tvári sa mu zračila spokojnosť. Hotelová izba bola zariadená triezvo, elegantne a vkusne – presne, ako to mal rád. V zrkadle skontroloval, či sa mu cestou nepokrčil oblek a či jeho plavé vlasy držia tvar tak, ako to sľubovala reklama na tužidlo. Potompodišiel k oknu. Úžasné, reštauráciu Večný plameň umiestnenú na samote za mestom mal ako na dlani. Svojou rozlohou to bolo najväčšie stravovacie zariadenie v Abaddone. A jedno z najpopulárnejších.

Komplex reštaurácie sa skladal z obrovskej kuchynepreojenej s jedálenskou časťou, po obvode ktorej sa rozkladala dlhá terasa. Bol príjemný letný deň a terasa bola iste plná ľudí skrytých pod žltými a oranžovými slnečníkmia pochutnávajúcich si na dobrom jedle. Ricky tú vôňu takmer cítil až sem. Niet nad dobrý dračí rezeň.

Ďalej si návštevník všimol menšiu starú budovu, ktorá bola k reštaurácii akoby prilepená. To bude iste tá ich slávna veľká pec, pomyslel si a podišiel k stolíku. Otvoril svoj kufríka začal sa v ňom prehŕňať.

„Čo vlastne o tej žene vieme?“ hovoril sám pre seba. Vyložil na stôl niekoľko starých výstrižkov z novín a svojpoznámkový blok. „Má dvadsaťpäť rokov, pred piatimi rokmi jejzomreli rodičia.“ Tejto tragickej udalosti sa venovala väčšinanovi– 14 –

Cena Fantázie 2010

nových výstrižkov na Rickyho stole. „Taká mladá a už je z nej

riaditeľka a zároveň šéfkuchárka jednej z najznámejšíchreštaurácií... Je to možné? Nič viac o nej nikdy nikto nenapísal?

To dievča si zaslúži poriadny článok.“ Novinár sa uškrnul.

„A aj ho dostane. Už čoskoro.“

•••

Muž, ktorý sa predstavil ako Arroz Carne, zástupcašéfkuchára, poňho prišiel presne o tretej. Bol to okrúhlypäťdesiatnik s dobrosrdečnou červenou tvárou. Ricky takýchto ľudí neznášal, lebo väčšinou sa o nich nedalo napísať ničzaujímavé. Ako skúsený redaktor bulvárneho časopisu si sícevedel čosi zaujímavé vymyslieť o hocikom, bol však radšej, keď mali jeho rozprávky aspoň aký-taký základ.

Pán Carne sa Rickyho povypytoval na cestu, počasie,hotelovú izbu, ba aj na to, či má radšej mäso z dračieho krídlaalebo stehna. Keď sa však začal pýtať Ricky na Arrozovu šéfku, kuchár zanovito mlčal.

„Musíte si na ňu sám utvoriť názor, pán novinár. Len jedno vám poviem: keď bude v časovom strese, príliš sa jejnevypytujte – mohla by byť trochu nepríjemná.“

„Nebojte sa, pán Carne,“ usmial sa Ricky. „Ja to so ženami viem.“

„O tom nepochybujem, pán novinár,“ povedal Arroz bez štipky irónie. „Lenže Inka nie je celkom obyčajná žena.A ešte jedno upozornenie: nebuďte k nej príliš dotieravý. Ostatní kuchári ju majú radi a mohli by sa na vás nahnevať.“

„Takže ak to správne chápem,“ Ricky si až teraz uvedomil, že Arroz ho vedie ku vchodu pre personál, „interview budem robiť priamo v kuchyni?“

„Samozrejme, slečna Ina nemá čas vysedávať s vami niekde na kávičke.“

Skôr, než mu pán Carne otvoril dvere, Ricky uvažoval, ako veľmi by sa tí kuchári mohli nahnevať, keby bol k ich šéfke

– 15 –

Soňa Lantajová: Dračica

dotieravý. Hlavne premýšľal o tom, koľko nožov sa asinachádza v takej veľkej kuchyni.

•••

Keď však vstúpil dovnútra, zabudol na všetky potenciálne hrozby, pretože čosi také úžasné videl po prvýkrát v živote. Ricky nikdy nebol v žiadnom leteckom hangári, no ajnariek tomu sa mu zdalo, že prirovnať ho veľkosťou kukuchyni Večného plameňa by bolo optimálne. A po tejto obrovskej miestnosti sa pomedzi rady sporákov, rúr a pultovpohybovala takmer stovka kuchárov a pomocníkov akoby po vopred určených súradniciach. Ricky mal pocit, že sa odrazu ocitol v obrovských hodinách. V hodinách, v ktorých to navyše krásne rozvoniavalo.

Novinárovi sa ihneď začali v hlave rojiť vety vhodné do článku, preto ich bez váhania zveril svojmu diktafónu: „Veľkosť jedálenskej časti nie je ani zďaleka taká ohromujúca ako veľkosť kuchyne. Potrebovali by ste mapua vyškoleného sprievodcu, aby ste sa v tejto miestnosti dostali z jedného konca na druhý. Na každom kroku totiž narazítena ponáhľajúceho sa kuchára či rozvoniavajúce jedlo, ktoré spôsobí, že znova zablúdite...“

A potom ju zbadal. Prepletala sa tým zložitýmmechanizmom, akoby sa v obrovskej kuchyni bola narodila. Občas ochutnala, občas poradila, občas čosi podliala alebopomiešala. Novinár jej nevidel do tváre, v tých výparoch dokonca takmer nerozoznal ani farbu jej vlasov. Bol si však istý, že je to ona. Vybral sa priamo k nej. Počul, že Arroz Carne kráča za ním.

Nebola veľmi pekná ani príťažlivá. A ani trochu nevyzerala ako šéfkuchárka. Podľa Rickyho by šéfkuchári mali vyzerať napríklad ako ten Arroz Carne. Nemali by byť bledí,vychudnutí ani mať riedke vlasy. Usmial sa. Páčila sa mu. Bolazaujímavá.

– 16 –

Cena Fantázie 2010

„Slečna Ina, toto je pán Ricky Rick, novinár, ktorý si s vami dohodol rozhovor,“ predstavil Rickyho Arroz. „Spomínate si?“

„Matne,“ zamračila sa Ina a premerala sinovopríchodzieho od hlavy po päty. „Pýtajte sa rýchlo, mám veľa práce.“

Ricky si odkašľal a zapol diktafón. „Slečna Kingová, od smrti vašich rodičov uplynulo už päť rokov. V tom čase ste sa stali šéfkuchárkou Večného plameňa, najväčšej....“

„Nepovedala som vám, aby ste to zostručnili?“ Ina veľmi rýchlo začala strácať trpezlivosť. Bola zvyknutá na to, že ľudia plnili jej príkazy na prvýkrát. „Klaďte len otázky. Najlepšie nerozvité. Ja vám dám nerozvité odpovede, zvyšok sivymyslíte. Osobne mi je jedno, čo tam napíšete – zákazníkovbudeme mať vždy. Tak sa teda pýtajte, Erik.“

Novinár bol, samozrejme, zvyknutý na takéto správanie. Bežne robieval rozhovory s oveľa väčšími celebritami, ako bola šéfkuchárka reštaurácie. Je síce pravda, že tie „veľké hviezdy“ väčšinou až toľko práce nemali, no nepríjemné boli aj tak. Lenže prečo mu musela vyhadzovať na oči jehoskutočné meno? To ho trochu nahnevalo.

„Dobre, Angelina.“ Ina sa naňho začala mračiťešte viac. „Aké je to byť šéfkuchárkou najväčšej reštaurácie v Abaddone?“

„V pohode. Zvládam to.“

Ricky ešte niekoľko sekúnd počkal, dúfajúc, že dievčina bude vo svojej odpovedi pokračovať. Nedočkal sa. „Druhá otázka: Špecialitou vašej reštaurácie je dračie mäso. Prečo práve to?“

„Lebo je najlepšie.“

„Niekomu možno viac chutí kura alebo...“

„Na drakovi sa dá nájsť mäso chuťovo identickés akýmkoľvek iným chovným zvieraťom,“ prerušila ho. „Treba len vedieť, kde hľadať.“ Usmiala sa. Ricky si dovtedy nemyslel, že by bola niečoho takého schopná.

– 17 –

Soňa Lantajová: Dračica

Odrazu sa však strhla. „Fíha, čo sa to deje?“ povedala pri pohľade na prístroj, ktorý tlačil papieriky s objednávkami.

Novinár zdvihol obočie. „Toľko objednávok naraz?“

„A to je len pre oddelenie šalátov,“ odpovedala muspokojne. „No tak, nečudujte sa a pustite sa do práce!“ to už kričala na svojich podriadených. „Ja viem, že je pol štvrtej, aleočividne veľa ľudí naraz dostalo chuť na naše špeciality.“ Otočila sa späť k Rickymu: „Prepáčte, pán novinár, ale iste pochopíte, že náš rozhovor budeme musieť ukončiť.“ Bolo na nej vidno, ako jej to vôbec neprekáža.

„Položím vám už len jednu otázku. Naozaj len jednu.“

Opäť pokrčila čelo. Ina bola známa tým, že sa jej pocity dali na nej čítať ako v knihe. „No tak dobre. Ale naozaj rýchlo.“

Ricky zatajil dych. Bol si istý, že odpoveď na túto otázku rozhodne o úspechu celého jeho článku. „Je pravda, že ste ešte nikdy nevideli draka?“

Ina sa schuti zasmiala. „To je čo za hlúposť?“ Podišlatrochu ďalej, do časti, kde sa zrejme spracovávalo surové mäso, a chytila do ruky jeden veľký kus. „Myslím, že ho vidímrovnako dobre ako vy.“

Ricky sa so zmiešanými pocitmi díval na kvapku krvi,ktorá kuchárke stekala po ruke. Nikdy sa tak celkomnezmieril s tým, ako mäso vyzerá predtým, než ho upečú a položia na tanier. Prehltol. „Myslel som živého draka, samozrejme.“

Nestihol si všimnúť Ininu reakciu, pretože v tej chvíli sa medzi nich postavil Arroz a zvláštne zblednutú tvár otočil k novinárovi. „Prepáčte, ale už naozaj musíte ísť. Slečna Ina má teraz veľa práce. Tuto pán Hiro vám ukáže zvyšokkuchyne a odpovie vám na všetky vaše prípadné otázky.“ Nízky pomocník sa novinárovi úctivo uklonil a zavolal hodo vzdialeného rohu kuchyne, kde vraj nebudú nikomu prekážať.

Takže je to pravda, s uspokojením si pomyslel Ricky. Keď stáli s Hirom pri obrovskej peci a mládenec mu rozprával o ohni,

– 18 –

Cena Fantázie 2010

podľa ktorého reštaurácia získala svoj názov, nenápadne saobzrel. Šéfkuchárka mu stála chrbtom a čosi rozčúlenevysvetľovala Arrozovi. Po chvíli sa však obaja akoby náhle spamätalia začali pomáhať kuchárom, ktorí okolo nich usilovne pracovali.

Takže je to pravda. Angelina Kingová ešte nikdy nevidela živého draka.

•••

„Ako by som ich potom mohla porciovať? A piecť? Také úžasné stvorenia...“ sklonila hlavu. Ak by ju Arroz nepoznal, myslel by si, že skrýva slzy. Keďže ju však poznal, vedel, že iba kontroluje čistotu dlážky. Jej predchádzajúce slová neboli citovým výlevom, len konštatovaním.

„Ste veľmi citlivé dievča, Ina. My všetci to viemea rozumieme tomu. Najlepšie to vedela vaša mamička, ktorá vám nikdy nedovolila priblížiť sa k dračiemu výbehu.“

„Citlivá? To by som nepovedala. Som len dračímirozprávkami posadnutý maniak,“ usmiala sa. „Akosi stálenedokážem uveriť, že tie krásne lietajúce bytosti z kníh a kuskrvavého mäsa na doske patria k rovnakému živočíšnemu druhu.“

„Ale, slečna. Predsa viete, že draky už niekoľko storočínelietajú.“

„No jasné.“ Neprítomným pohľadom prebehla obrovskú kuchyňu a oči sa jej zastavili na novinárovi. Opäť sazamračila. „Prečo ma musel nazvať Angelina?“

Arroz pokrčil plecami. „Lebo sa odniekiaľ dozvedel, ževyslovením vášho pravého mena vás nahnevá.“

„Angelina... veď to znie hrozne! Akoby som mala niečo spoločné s nejakým anjelikom!“

Arroz sa usmial. „Ale vy ste ako anjel. Celý deň tu nadnami poletujete...“

„... a všetkých komandujem,“ doplnila ho Ina. „A keď ma niekto nahnevá, šľahám hromy-blesky. V tom prípade nie som anjel, ale dračica.“

– 19 –

Soňa Lantajová: Dračica

•••

Povedali mu, aby sa rozhodne išiel pozrieť do veľkej pece a zapamätal si z nej čo najviac detailov. Jeho sprievodca Hiro ho tam však ako na potvoru nechcel vziať. „Pán Carne mipovedal, že vám mám ukázať iba kuchyňu a reštauráciu,“ tvrdil zanovito. Ricky bol však bulvárny novinár každou bunkou svojho tela a čosi také ako odmietnutie ho nemohlo odradiť. Preto hneď po skončení „exkurzie“ vykročil priamo k veľkej peci. Vo vrecku mu štrngal zväzok pakľúčov, ktoré pre istotu nosil všade so sebou.

Keď sa však priblížil k tejto zvláštnej budove,s prekvapením zistil, že dvere na nej sú poodchýlené a vo vnútri sasvieti. Opatrne nazrel dnu.

Ina vzhliadla. Pri pohľade na tmavú postavu sa trochu zľakla, ale v konečnom dôsledku ju ani veľmineprekvapovalo, že ju sledoval až sem. „Aké milé stretnutie, pán novinár. Denne mám len pätnásť minút na prestávku a ešte aj pri tej ma musí niekto vyrušiť. Ale ak mi zaželáte dobrú chuť,poďakujem vám.“

„Dobrú chuť!“ Ricky vstúpil dovnútra, lebo mu predsavyslovene nepovedala, že má odísť.

„Ďakujem,“ povedala a zahryzla do sendviča.

Ricky sa poobzeral po miestnosti. Podobne ako v kuchyni reštaurácie, aj tu zaberala celú jednu stenu veľká pec.V tejto však nehorel oheň. Novinár si bol istý, že vovšetkých stenách, na zemi aj v strope musia byť zabudované mechanizmy na rozvod tepla.

Ina sedela na dlážke, na ktorej mala rozprestretú deku. „Je to fascinujúce, však? Vo veľkej peci sa dá upiecť celý drak naraz.“

„Pravdupovediac sa tak trochu bojím, že nás tu niektozavrie a upečie zaživa,“ nervózne sa zasmial Ricky.

Dievčina si znovu odhryzla a s plnými ústamivysvetľovala: „Toho sa nemusíte báť. Na strope sú zabudované senzory,

– 20 –

Cena Fantázie 2010

ktoré vedia rozoznať ľudskú postavu. Ak v zapnutej peciidentifikujú človeka, ihneď zahasia oheň a spustia požiarny alarm.

Ale radšej to neskúšame. Je tu riziko, že sa voda, ktorá saspustí zo stropu, dostane cez pec až k hlavnému ohňu a zahasí ho.“

Novinár sa po týchto slovách trochu uvoľnil. Potešil ho aj fakt, že Ina sa s ním rozpráva, dokonca v rozvitých vetách. Zrejme je spokojnejšia, keď je najedená. Pri tej myšlienke sa v duchu pousmial. „Je pravda, že všetky jedlá varíte a pečiete na tom vašom slávnom ohni? Na tom istom, ktorý už vraj horí takmer tisícročie?“

„Samozrejme, že je to pravda. Pri rozvode do jednotlivých sporákov a rúr si pomáhame elektrinou a plynom, alevšetko jedlo sa robí na ohni, podľa ktorého sa reštaurácia volá Večný plameň. A či naozaj horí tisíc rokov? Ktovie? Možno ho niektorý z mojich predkov neustrážil. Ale ja verím tomu, že áno. Rada verím legendám.“

„A čo legenda o tom, že je to presne ten oheň, ktorý kedysi ľudia vzali drakom?“

Ina neodpovedala, len si znovu odhryzla. Zamyslenýpohľad upierala kamsi na sčernetú stenu oproti nej. „Pomstia sa,“ zašepkala po chvíli. „Vzali sme im oheň a skrátili krídla. V záujme našej vlastnej bezpečnosti, samozrejme. Potom sme z nich urobili dobytok. Lenže draci sú inteligentní. Viac, ako si myslíme. A raz sa nám škaredo pomstia.“ Potompokrútila hlavou a usmiala sa na svojho spoločníka. „Preto vždy hovorievam: žime, kým môžeme.“

Ricky počúval jej slová ako v tranze. Takto predsa nevyzerá nepriateľ drakov. Novinár si vďaka svojmu vycvičenémusluchu dokonca všimol, že Ina hovorí „draci“ a nie „draky“ ako všetci ostatní. Potom však náhle pretrhol tok svojichmyšlienok. Nemôže ju ľutovať, musí spraviť, čo je treba. Pre dobrý článok všetko.

Rozlúčil sa a so zmiešanými pocitmi vyšiel na slnko.



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist