načítání...


menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Fantázia 2007 – antológia fantastických poviedok – Ivan Pullman

Fantázia 2007 – antológia fantastických poviedok

Elektronická kniha: Fantázia 2007 – antológia fantastických poviedok
Autor: Ivan Pullman

– Zborník najlepších a najzaujímavejších poviedok z piateho ročníka Ceny Fantázie, najprestížnejšej slovenskej literárnej súťaže zameranej na fantastiku – sci-fi, fantasy a horor. Desiatka poviedok je doplnená vyjadreniami porotcov, ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: slovensky
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  96
+
-
3,2
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Fantázia media
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2007
Počet stran: 184
Rozměr: 18 cm
Vydání: 1. vydanie
Skupina třídění: Slovenská literatura
Jazyk: slovensky
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-969-2362-5
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Zborník najlepších a najzaujímavejších poviedok z piateho ročníka Ceny Fantázie, najprestížnejšej slovenskej literárnej súťaže zameranej na fantastiku – sci-fi, fantasy a horor. Desiatka poviedok je doplnená vyjadreniami porotcov, kompletným bodovým hodnotením všetkých 59 súťažiacich poviedok súťaže a esejou o desaťročnici slovenskej fantastiky pod patronátom časopisu Fantázia.

Editor: Ivan Pullman

Autori sprievodných textov: Ivan Aľakša, Ivan Pullman, Miloš Ferko

Autori poviedok: Brynn Absolon, Lucia Droppová, Juraj Draxler, Martin Kochlica, Viktória Laurent Škrabalová, Miloš Ferko, Monika Michalovová, Monika Sjekelová, Adam Valenčík, Daniel Klimek.

(antológia fantastických poviedok : finálové a ďalšie vybrané poviedky z literárnej súťaže Cena Fantázie 2007)
Zařazeno v kategoriích
Ivan Pullman - další tituly autora:
 (e-book)
eFantázia vol. 01 eFantázia vol. 01
 (e-book)
Fantázia 2011 – antológia fantastických poviedok Fantázia 2011 – antológia fantastických poviedok
 (e-book)
Fantázia 2010 – antológia fantastických poviedok Fantázia 2010 – antológia fantastických poviedok
 (e-book)
Fantázia 2009 – antológia fantastických poviedok Fantázia 2009 – antológia fantastických poviedok
 (e-book)
Fantázia 2008 – antológia fantastických poviedok Fantázia 2008 – antológia fantastických poviedok
 (e-book)
Fantázia 2006 – antológia fantastických poviedok Fantázia 2006 – antológia fantastických poviedok
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Fantázia 2007

Antológia fantastických poviedok

Finálové a ďalšie vybrané poviedky z literárnej súťaže

Cena Fantázie 2007


Fantázia 2007

Antológia fantastických poviedok

Zostavil: Ivan Pullman

Copyright © Fantázia

Publisher © Mgr. Ivan Aľakša – FANTÁZIA, 2007

Cover design © Martin Plško, burningflag.deviantart.com

Všetky práva vyhradené

ISBN 978-80-969236-2-5


– 5 –

Ivan Aľakša: Zlé správy s (čiastočne) dobrým koncom

IVAN AĽAKŠA

Zlé správy s (čiastočne)

dobrým koncom

R

ok 2007 sa začínal s veľkými vyhliadkami. Časopis

Fantázia sa tešil na oslavu 10 rokov existencie (zro

dil sa 4. júla 1997), slovenská fantastika sa chystala na

organizáciu 25. ročníka česko-slovenského festivalu fantastiky Parcon, ktorý sa po piatykrát mal konať na Slovensku (v Nitre) a to desať rokov od posledného slovenského Parconu v Spišskej Novej Vsi (presne tam vyšlo nulté číslo prvého slovenského sci-fi periodika Fantázia)...

Časopis Fantázia a vlastne aj ostatné s ním súvisiace aktivity, teda poviedková súťaž Cena Fantázie, zborník z tejto súťaže, už sedem rokov vyhlasovaná Cena slovenskej fantastiky ISTRON a spo mínaný festival Parcon sú však priamo závislé od finančnej pod pory štátu, ktorá v tomto roku prišla neskoro a vôbec nie v takej výške, aby to všetko fungovalo tak, ako by malo.

Odniesla si to v prvom rade Cena ISTRON, ktorú sme v tomto roku nevyhlásili a na knižnom veľtrhu Bibliotéka bude tentoraz chýbať. Slovenskí fanúšikovia fantastiky nedostali v tomto roku šancu oceniť autorov, vydavateľov, ilustrátorov, prekladateľov a filmových distribútorov za ich snahu priniesť nám aj na Slovensko to, čo všetci máme radi. Škoda, snáď o rok...

Festival Parcon a oslava 10 rokov časopisu síce boli, no niesli sa v komornejšom duchu, napriek tomu sa do Nitry na tri dni zišlo vyše 500 fanúšikov fantastiky zo Slovenska aj Česka a účastníci si mali šancu posedieť a porozprávať sa nielen so súčasnými hviezdami slovenskej fantastiky, ako je Červenák, Fabian, Pavelková, Pil

– 6 –

Príhovor administrátora súťaže

ce rová, ale aj s legendami, ako Žarnay, či Fekete. Nitra ukázala tiež záujem mládeže o slovanskú históriu a mytológiu, o ktorých okrem autorov skvelo rozprávali pracovníci Archeologického ústavu SAV v Nitre a tiež legendárny publicista a historik Pavel Dvořák. Záujem o históriu Slovanov sa prejavuje aj na úspechu domácej fantasy z pera našich (už spomenutých) autorov.

Finančné problémy sa dotkli samozrejme najviac a predovšetkým časopisu Fantázia, kto rý do roku 2007 vstúpil exkluzívne vyzerajúcim číslom 39. Na čas všetko nasvedčovalo tomu, že po Parcone sa po časopise zľahne zem, že oslava desiatich rokov Fantázie bude vlastne jej karom, že 59 poviedok zaslaných do piateho ročníka súťaže Cena Fantázie vyjde nazmar...

V titulku som však sľúbil (aspoň čiastočne) dobrý koniec. V rukách držíte zborník, ktorý predsa len vyšiel, štvorčlenná porota v zlo žení: Robert Pilch (majiteľ českého vydavateľstva Brokilon, presadzujúci slovenských autorov na český fantastický trh), Štefan Huslica (úspešný slovenský autor publikujúci vo Fantázii, autor zbierky poviedok Niekedy), Imrich Rešeta (publicista a autor, kultúrny redaktor týždenníka Žurnál) a Slavomír Tužinský (manažér knižného veľtrhu Bibliotéka) vybrala päť finálových poviedok a na internetovej stránke Fantazia.sk čitatelia nakoniec rozhodli o víťazovi a ostatných ocenených v tohtoročnej poviedkovej súťa ži. K trom oceneným pribudla v tomto roku v Cene Fantázie aj špeciál na Cena Bibliotéky, dotovaná organizátorom knižného veľtrhu akciovou spoločnosťou Incheba. A už je zároveň isté, že do konca roka vyjde aj časopis Fantázia svojím decembrovým číslom 40.

Zborník Ceny Fantázie 2007, ktorý držíte v rukách obsahuje v pre miešanom poradí päť porotou vybraných finálových povie dok a ďalšiu päticu poviedok, ktoré vybral jeho editor Ivan Pullman aj na základe vysokých hodnotení poroty. V tomto roku zasa padol rekord v množstve prijatých príspevkov, vo veľkom množstve v nich však vidieť pesimizmus, sklamanie zo smerovania našej civilizácie, zamýšľanie sa nad problémami ľudstva

– 7 –

Ivan Aľakša: Zlé správy s (čiastočne) dobrým koncom – v niektorých chvíľach bolo to čítanie úmorné a ťažké. Akoby aj autori cítili tie tohtoročné „zlé správy“ a reflektovali situáciu Fantázie a slovenskej fantastiky.

Na konci tejto antológie sa nachádza esej Miloša Ferka o pozo

ruhodných poviedkach a autoroch za desať rokov existencie časopisu Fantázia. Predtým, než sa rozhodnete písať poviedku do budúcoročnej Ceny Fantázie, skúste sa do niektorých z tých poviedok začítať a popremýšľať, či aj čitateľ chce od vášho textu to isté, čo sa mu dostáva každodenne v správach. Veď aj tie naše „zlé správy“ majú nakoniec (aspoň čiastočne) dobrý koniec...

Snáď vám teda poviedky v tomto zborníku budú „chutiť“ a prí

padne vás vyburcujú k vlastnej fantastickej tvorbe. Cena Fan tázie totiž pokračuje aj v roku 2008 – informácie nájdete na konci zborníka, v ča so pise Fantázia a na internetovej stránke

www.fantazia.sk

Výsledky Ceny Fantázie 2007:

1. miesto: Lucia Droppová: Ako orol

/Cena Fantázie a 3.000,- Sk/

2. miesto: Miloš Ferko: Neodhaliť tvár

/2.000,- Sk/

3. miesto: Martin Kochlica: Druh komunikácie

/1.000,- Sk/

4.-5. miesto:

Monika Sjekelová: Čierny les

Daniel Klimek: Potomkovia mŕtvej planéty

Cena Bibliotéky: Monika Sjekelová: Čierny les

/Cena Bibliotéky a 3.000,- Sk/

Výsledky boli vyhlásené na 15. medzinárodnom knižnom

veľtrhu Bibliotéka dňa 10. 11. 2007 v Bratislave.

CENA FANTÁZIE 2007 - VÝSLEDKY 1. KOLA

Hodnotenie poroty

Číslo

Názov Autor

HuslicaTužinskýRešetaPilch SUM Miesto po

1. kole

01 Leguán Dana Hlavatá 7 3 4 0 14 31.-37.

02 Piknik Jana Cwika 3 2 4 3 12 44.-49.

03 Obracanie na popol Viktória Laurent Škrabalová 3 9 5 2 19 9.-10.

04 Kvet premeny Martin Lančarič 3 5 4 0 12 44.-49.

05 Môj anjel strážny Martin Lančarič 3 4 4 0 11 51.-54.

06 Mačka Mária Stanková 7 4 4 0 15 24.-29.

07 Braxis Miroslava Garajová 3 5 4 4 16 18.-21.

08 Čierny les Monika Sjekelová 7 10 5 2 24 2.

09 Predpovede, svedectvá a slzy Radka Timková 4 6 5 0 15 24.-29.

10 Bahno Ivana Lacková 6 6 4 0 16 18.-21.

11 Hmla Vít Frič 3 5 4 0 12 44.-49.

12 Osudové stretnutie Patrícia Grelová 3 4 3 0 10 55.-56.

13 Daltonizmus DemoLithium Draconis 3 8 4 0 15 24.-29.

14 Ako orol Lucia Droppová 4 7 6 6 23 4.-5.

15 Ariente a ríša Slnečných kvetov Denisa Komadová 3 3 3 0 9 57.-59.

16 Vďaka za spomienku Lucia Baničiarová 7 7 4 0 18 12.-14.

17 Na polceste k zatrateniu Adam Valenčík 3 9 5 3 20 8.

18 Kávové zrnká Mária Kolajová 3 6 4 0 13 39.-42.

19 Vyšší princíp Kliment Ondrejka 3 7 6 0 16 18.-21.

20 Komunika Kliment Ondrejka 4 4 4 0 12 44.-49.

21 Majestát tejto noci Alžbeta Vanyová 3 7 4 0 14 31.-37.

22 Čert ťa ber, Luk Starwolker Milan Paulík 9 6 3 0 18 12.-14.

23 ...a odbila polnoc Soňa Zverková 4 8 3 6 21 7.

24 Neodhaliť tvár Miloš Ferko 10 8 7 0 25 1.

25 Padlý anjel Monika Smyčeková 4 5 3,5 0 12,5 43.

26 Druh komunikácie Martin Kochlica 4 7 5 7 23 4.-5.

27 Dom na stračej nôžke Natália Hrušovská 3 4 3 0 10 55.-56.

28 Hybridi z inej planéty Natália Hrušovská 3 3 3 0 9 57.-59.

29 Ušarnipanymála Juraj Kopačka 3 5 5 0 13 39.-42.

30 Ľahší ako vzduch Michal Četňanský 3 6 4 0 13 39.-42.

31 Sairel a amulet Sarga Adela Červencová a Daniela Mrvová 5,5 6 4 0 15,5 22.-23.

32 Úsporné opatrenia Zuzana Gajdošová 5 6 4 0 15 24.-29.

33 Dve strany jednej mince Veronika Inglotová 3 7 6 0 16 18.-21.

34 Púšť Aporue Radoslav Irša 5 5 5,5 0 15,5 22.-23.

35 Precitnutie Erik Kotlárik 3 8 5,5 0 16,5 17.

36 Prológ o rasách Menmenelu Michal Piják 3 4 4 0 11 51.-54.

37 Elipsis Juraj Draxler 3 7 5 3 18 12.-14.

38 Ako prišiel pán Adam Buchta 3 6 4,5 0 13,5 38.

39 Princova pomsta Beáta Takáčová 3 5 5 0 13 39.-42.

40 Zub času Bohuslava Vargová 6 7 2 0 15 24.-29.

41 Uránik Beáta Takáčová 6 9 3,5 0 18,5 11.

42 Tira a stratený starký Marek Jánoš 3 4 2 0 9 57.-59.

43 Yktof Anna Grenčíková 3 5 3 0 11 51.-54.

44 Volané číslo bolo zrušené Ivana Malinková 7 4 6 0 17 16.

45 Hľadanie Ivan Mošteňan 3 7 4 0 14 31.-37.

46 Lovec Martin Pitorák 4 5 3 0 12 44.-49.

47 Cesta žoldniera Andrej Špeťko 3 5 3,5 3 14,5 30.

48 Dúha pre Jestera Brynn Absolon 5 5 6 6 22 6.

49 Pieseň vrahov Róbert Glatz 7 7 5 0 19 9.-10.

50 Viera Diana Majerová 3 7 4 0 14 31.-37.

51 Vietor a dážď Lucia Kapsová 3 5 3,5 0 11,5 50.

52 Poludnica PhDr. Eva Bombová 3 5 6 0 14 31.-37.

53 Jazerný princ Nina Václavová 3 6 5 0 14 31.-37.

54 Meč samoboj Anna Robertová-Michalová 3 4 5 0 12 44.-49.

55 Čudný deň Zuzana Kollárová 3 4 4 0 11 51.-54.

56 Potomkovia mŕtvej planéty Daniel Klimek 9,5 7 7 0 23,5 3.

57 Božidara a satanista z matfyzu Natália Trejbalová 6 5 4,5 2 17,5 15.

58 Bosorka Scarlett Rauschgoldová 3 6 4 2 15 24.-29.

59 Posun krátkych okamihov Monika Michalovová 3 7 4 0 14 31.-37.

– 9 –

Brynn Absolon: Dúha pre Jestera

BRYNN ABSOLON

Dúha pre Jestera

Autor o sebe:

S literárnou tvorbou som začala v prvej triede základnej školy. Mojím pr

vým úspechom bolo druhé miesto v literárnej súťaži Slovo Detí (1997).

Píšem poéziu aj prózu. V minulosti som sa venovala prevažne fanfikcii;

v súčasnosti mám rozpracovaný originálny svet. Publikovala som poviedku

v zborníku Ceny Fantázie 2006. Fantasy čítam a píšem, pretože prítomnosť

nadprirodzena robí život pestrejším.

(Brynn Absolon)

My o poviedke:

Deti sú budúcnosť. Kto sa ale dokáže o našu budúcnosť postarať? Deti.

Bezstarostnosť detí a ich cit pre realitu bez bariér je jediný, ale nadmieru

silný nástroj, ktorý ich dokáže ochrániť pred čímkoľvek a kýmkoľvek.

(Ivan Pullman)

B

oli sme len deti, ale poznačené peklom.

Najmladší z nás, mohol mať dvanásť alebo trinásť ro

kov, padol predvčerom. Nebežal dosť rýchlo, a z Ostat

ných nikto nebol dosť odvážny na to, aby riskoval vlastný život pre cudzí. Vo chvíli keď sa ocitol v dostrele, automaticky sa stal neznámym, kým my – Ostatní – sme bežali vpred svorne, preč od smrti svištiacej na neviditeľných krídlach, preč od miesta, kde sa Marekove zrenice rozšírili v okamihu bez strachu, no plné prekvapenia, tesne predtým než sa zniesol na asfaltový chodník so šarlátovou ružou, zasiatou olovom na hrudi.

Aňa dobehla až úplne na konci – chvíľu to už vypadalo, že ich

na tej ulici necháme oboch. Sme príliš blízko k hradu, kde generál v bielej uniforme s metálmi vytvárajúcimi akýsi pestrý štít

– 10 –

Cena Fantázie 2007

okolo jeho srdca zriadil provizórne oblastné veliteľstvo. Hliadky sú tu časté, ostré, a strieľajú bez varovania. Zozadu sa na nás tlačia červenokabátnici a polícia, zpredu čierni a modrí, a množstvo ďalších farieb a ich kombinácií je zamiešaných v každom dave. Prehľad o tom kto je kto sme už dávno stratili, ale nám je to jedno. Na nás strieľajú všetci.

Domy sú tu staré, mnohé z nich sú kultúrnym dedičstvom. Dekády trpeli historici len pomyslením na ich rekonštrukciu, dnes sú vysoké hrubé múry s opadávajúcou omietkou dekorované dierami po guľkách. Okná sú vysoké, temné, väčšina skiel vybitá alebo rozstrieľaná. Izby ostali studené... a prázdne.

Nasúkali sme sa, po jednom, do chodby za pootvorenými vchodovými dverami, a lapáme po dychu. Pozeráme sa po tvárach Ostatných. Mnohé sú červené. Nikto neplače.

„Pohyb. Než sa sem dostanú, musíme byť preč.“

Otáčame sa ku schodisku, a tí, ktorí ešte dokážu jasne rozmýšľať, zvažujú možnosti. Hore do pasce, alebo dolu do pasce? Po strechách by sa možno dalo dostať až k námestiu... vyčkať noc, prejsť popod most, a utiecť po nábreží...

„Dnes alebo zajtra?“ pýta sa Lucia, ktorá jediná sa odmieta zúčastniť na kolektívnom predstieraní naivity. My vieme, že neumrieme. Nikdy neumrieme. Ale Lucia píše básne, hlúpe príliš múdre rýmovačky ceruzkou na vymaľovaných stenách opustených bytov kde odpočívame.

Vystúpame hore schodmi, natlačíme sa do apartmánu na treťom poschodí, a Ferko za nami zamkne. Čert vie kde vzal kľúč, a tiež kam ho v nasledujúcej chvíli podel, pretože Ferko už ho nemá, a nikto z nás ho nevzal. Sme ticho, tichšie než v kostole. Sme v márnici, len teplo júnového dňa tú predstavu spochybňuje. Dolu počuť kroky, krik hlasov v cudzích jazykoch – niektorí dokonca kde–tu rozumieme fráze. Ktovie čo urobili s Marekom... ale nikto sa nepozrie, lebo v okne by ho bolo vidieť. Počuť tresk

– 11 –

Brynn Absolon: Dúha pre Jestera a dávku z automatu – niekto jačí a umrie. Nie my. Priviedli sme vojakov, aby zabili cudzích.

Lepšie cudzích ako nás.

Vojaci odchádzajú, vlečú telá takzvanej „domobrany“. Domobrana tu nikdy nebola, kto mohol, utiekol, komu dovolili, vzdal sa, a my... My sa naháňame za preludom. Niet čo brániť. Niet za čo umrieť. Lucia vytiahne ceruzku a píše, do stredu steny, znesväcujúc snehovo bielu plochu svojim maličkým, bezvýznamným grafiti.

Uteš, pán, pani majorovú

Major si našiel pani novú

Lež aká to strata, keď výkon sa ráta

On používa len zbrane z kovu

Kde by sa dospelí utiekali k strojovej vášni, snažiac sa sami sebe dokázať že sú dospelejší, najdospelejší, samotným vykonaním fyzického aktu, my vedome mladneme. Aj tí najstarší, okrem Lucie, sa vracajú do raného detstva. Dotknutí alebo nie, s krvou na rukách či iba s blatom z cesty, pozeráme sa na svet očami nevinnosti, doširoka roztvorenými, sami veriaci našej pretvárke.

Ktorá škôlka nechá deti brodiť sa rozmáčanou zemou v daždi, bez kabátov, túliť sa k sebe ako štence, aby uchránili trochu živočíšneho tepla? Mali by nás nakŕmiť, uložiť do postieľok, prečítať rozprávku o drakovi a princovi s mečom, a my by sme sa nechali unášať snami o našej budúcnosti.

Jester nemá meč. Zato má pištoľ. Ukradol ju včera policajtovi, ktorého zastrelil revolverom (kedysi) vojaka v modrej uniforme – ten padol „priateľskou paľbou“ v prestrelke vo štvrtok, keď prišli o život deti s nesprávnou farbou (vlasov, očí, pleti alebo zástavky zovretej v malej bacuľatej rúčke).

Na obzore nad tým bitúnkom sa črtala veža kostola, bledomodrá ako viera, osamelá vo svojom pátose. Všetci anjeli zo všetkých kostolov v meste sa zleteli a spievali svojimi ľubozvučnými hlas

– 12 –

Cena Fantázie 2007

mi, spievali dušičkám pri vzostupe, spievali až kým úplne nezachrípli: „Gloria in excelsis Deo.“

V Kvetinovom Údolí zliezol Kristus z kríža – alebo ho možno strhli vojaci, vrhli krehký mramor na koľajnice a strieľali, kým z bieleho nevinného tela Spasiteľa neostali iba črepy. Škľab im strnul na tvárach, lebo hoci vedeli, že sa musia smiať, do smiechu im nebolo.

Denisa má vlasy nafarbené na čierno. Oblečená je ako bola v škole, v ten prvý deň, ale nepamätá si ktorý to bol, len vie, že sirény začali jačať uprostred hodiny biológie. Vtedy sa tešila – obe sa tešili, lebo ešte boli dve. Skoro rovnaké, len jedna farebná, praktická, so sklonom čarbať do kníh a pospevovať si popové pesničky, a druhá čierna, svojhlavá, uprednostňujúca metal. Učili sa po anglicky, aby rozumeli textom. Teraz bola sama, a „Nie sme zlí“ jej zrazu pripadalo ako najlepší song na svete. Začala teda, sama, potichu, keď už si boli istí, že hliadka je z dosluchu. Ostatní sa popridávali, vypĺňali prázdne miesta kde jej chýbali slová. Lucia sa rehotala bezprízornosti nášho apelu, bez hlasu, akoby nechcela pokaziť náš pochybný súzvuk. Otočila sa čelom ku stene, a pod svoj výtvor napísala preklad, aby aj okupanti, agresori všetkých krajín sveta, vedeli, že si môžu...

Console Mrs. Major, my dear sir

Major has found himself a new girl

But there is little lost, service is what counts most

And he uses just weapons of steel

Aňa je malá a trochu pri tele. Má šikovné ruky a myslí jej to, ale bývala posledná z triedy v rýchlostných súťažiach (teraz je už iba posledná z triedy). Oblečenú má sukňu, ktorá jej prekážala pri behu, lebo jej zabraňovala natiahnuť krok, roztrhla preto látku na oboch stranách. Improvizované rozparky odhaľujú jej stehná viac než by si priala, a ona sa červená, v rozpakoch, vždy keď sa na ňu niekto dlhšie zahľadí. Vlasy si stiahla do copu, ale vpredu spustila pár prameňov aby jej nebolo vidieť do

– 13 –

Brynn Absolon: Dúha pre Jestera tváre. Teraz spí. Nechali sme jej jednu z postelí v detskej izbe, s plyšovými hračkami. Deformovaného žltého zajaca dievčatko v spánku zviera v objatí, akoby dúfalo, že ho ochráni. Vypchatá hračka s pokriveným výrazom dnes dokáže ochrániť práve tak, ako čokoľvek iné.

Martina spí tiež, len nie v detskej izbe. Ostala pri fontáne. Fontány mala vždy rada, zvykli ju upokojiť a osviežiť, a jej sa pri nich dobre učilo. Pri tejto sa naučila o neférovosti sveta a pominuteľnosti ľudí. Odmietla utekať, a so zdvihnutými rukami kráčala naproti čate nastúpenej v rade, s hlavňami namierenými na ňu. Ani jej mladosť, ani jej mierumilovnosť neboli dostatočnými argumentami pre zajatie.

Strácame sa, dieťa po dieťati. Každá zdolaná ulica, každé námestie si vyberá mýto v podobe ďalšieho krehkého bieleho tela z chvosta našej „bunky“, padnutého za obeť sociálnemu darwinizmu. Ak však niekto z nás prežije do konca, bude to Jester.

Jester sedí utiahnutý v rohu, kúsok ďalej od pomyselného ohniska našej smutne nepravidelnej elipsy uprostred obývačky, skrčený, priťahujúc si fialový zamatový frak bližšie k telu, ako by ho chránil pred nocou. Býval to tichý, skromný a úslužný chlapec. Svoje pôvodné meno odmietol povedať, ale už z pohľadu naňho je zrejmé, že muselo byť nejaké obyčajné, snáď zdrobnenina navyknutá z úst matky, ktorá padla pri obliehaní.

Jester je beštia. Nemá svedomie, nemá morálku, je sám stelesnením antitézy cti. Viacerí sme zabili... avšak jediný Jester vraždí. Nie pretože by ho to bavilo. On je presvedčený, že treba.

Nečaká úctu, rešpekt, vďačnosť, ani strach. Pravdepodobne nečaká nič. Preňho je smrť kohokoľvek v uniforme aktuálne iba skutkom, a spätne iba skutočnosťou. Ten Janko alebo Kubko vo vnútri je zjavne rovnako mŕtvy ako telá, čo necháva za sebou. Rovnako chladný ako tie pozostatky. Nedá sa použiť slovo „obete“, lebo Jester vraždí bez nenávisti a bez lásky, nasucho, nastudeno. Takisto sa nedá povedať „nepriatelia“ či „sokovia“, pretože Jester

– 14 –

Cena Fantázie 2007

nemá nepriateľov, a vo férovom prístupe vidí (veľmi prezieravo) iba nevýhody. Delí ľudí na tých, čo nechá prežiť, a zvyšok.

Oči sa mu, ako diamanty, jagajú inteligenciou, ľadovou a strašnou, čo zlomila nepríčetnosť, ktorou sa chlapec pokúsil brániť svetu a jeho krutosti, a čo ho vsotila do bezkrvnej existencie holých faktov nenapojených na emócie. Fakty sú to skutočne obnažené, jednoduché. Každý v uniforme má zbraň. Kto má zbraň, môže strieľať. Kto môže, strieľa na nás. Keď nás trafia, umierame.

Jester má na toto všetko jedinú odpoveď: prevencia. Opäť holé fakty. Keď je mŕtvy, nemôže strieľať. Netrafí nás. Neumrieme. K stavu bezživotnosti mu musíme dopomôcť my, a tento cieľ približujú zbrane. Zbraňami, ktoré máme v rukách my, nás nezastrelia.

Riadiac sa touto priamočiarou logikou, stal sa akýmsi vodcom. Musí byť krutou hrou osudu, že je oblečený v tom istom kostýme, čo mal na sebe počas prvého útoku. Buď mal rolu v divadle, alebo sa chystal na maškarný bál, ale už viac než týždeň nosí kostým, ktorý v prvej chvíli vypadá komicky – fialový zamatový frak, žlté nohavice, žlto–fialová vesta s kosoštvorcovým vzorom. Keď natiahne ruky, vidno okraje kanárikových manžiet košele, spod vesty zase vytŕča golier tej istej farby. Päsť na oko. Na rozdiel od Ostatných však jeho oblečenie nenesie žiadne známky používania, ani smietku prachu, a pritom žltá je jedna z najťažších farieb na udržanie zdania čistoty.

Všetci sa potíme, jediný Jester nezapácha. Jediný Jester nosí neustále dlhé rukávy, v daždi, vo vetre, v tom najteplejšom pokuse letného slnka o peklo na zemi. Všeobecný konsenzus je, že ho ochladzuje jeho srdce. Jediná snáď Lucia verí, že je to efektom nejakej kozmetiky z drogérie, ktorú sme vydrancovali pár dní dozadu. Osobný zisk nám je ukradnutý, ale pre dievčatá to bola nutnosť. Tmavé, opustené regály pôsobili skľučujúco, a vedomie toho, že sme kradli, naše svedomia chvíľu ťažilo viac než zabitie. Ten pocit však vymizol rýchlo, vytlačený hladom, smädom. Výčitky,

– 15 –

Brynn Absolon: Dúha pre Jestera a s nimi strach, sa rozpustili, konfrontované s vedomím následkov alternatívneho konania.

Vonku sa zotmelo, a my sme ostali bez elektriny a bez vody, ticho ako myšky, oddychujúc uprostred akejsi parafrázy výstupu na Golgotu. Lucia si vyzliekla košeľu a nohavice, a, oblečená iba v bielizni, aby sa jej lepšie myslelo, pridáva na stenu ďalší preklad. Stena je biela, a vo svetle hviezd žiari dosť na to, aby sa text dal prečítať.

Schau, Herr, Frau Major ist zu trösten

Herrn Major andere schon küssten

Doch es gibt kein Verlust, Leistung mann achten muss

Ihm nur Metalwaffen ausrüsten

Jester zo záhrenia vytiahne presýpacie hodinky a položí ich na stôl. S hodinami je normálne asociované tikanie, nie tichý svist perleťovo bieleho prachu z času na čas prúdiaceho tenučkým hrdlom (žiariaceho viac než steny). Je zrejmé, že tieto „hodiny“ nemajú čo dočinenia s chronometriou. V spodnej sfére sa zdvihne mikro–obláčik, akoby niekto fúkol do kôpky práškového cukru. Zopár zrniečok sa prenesie do hornej časti.

„Čo to je?“

„Pravdepodobnosť úspechu,“ odpovie Jester mimovoľne. Tak absurdná odpoveď mu pripadá úplne prirodzená.

„Úspechu... čieho?“ spýta sa Lucia, zľahka sa dotýkajúc skla končekmi prstov. Keď ruku odtiahne, jej odtlačky zmiznú samé od seba. Jester žmurkne od prekvapenia.

„Môjho,“ odvetí nevzrušene. Všetci sa zahľadíme na vreckový výsmech stredoškolskej matematike, nezaujato presúvajúci perleťové zrnká sem a tam. Jester musel odísť, lebo keď mu Lucia položí ďalšiu otázku, už tam nie je.

Možno to bolo spôsobené sparnom júnovej noci, alebo dehydratáciou, ale my sme v tej izbe mali všetci tú istú halucináciu. Možno mal Jester kľúč a jeho kostým bol súčasť kúzelnického

– 16 –

Cena Fantázie 2007

predstavenia, ale on sa vrátil, vošiel s neotrasiteľným pokojom cez podlahu, akoby stúpal po schodoch, a zložil na parkety koženú tašku plnú nealkoholických nápojov v plastových fľašiach.

„Pite. Potom pôjdeme.“

„Pobežíme.“

„Pite,“ zopakuje, a my sa vrháme na sladkú vodu, prahnúci po tekutinách čo by utíšili naše vyschnuté hrdlá a dodali nám trochu energie. Jeden za druhým vstávame, každý so svojou fľašou v ruke, len Lucii chvíľu trvá, kým sa oblečie. Veľa tým nezmení, ale je príliš racionálna na to, aby vyrazila do ulíc takmer nahá. Jester prikývne, vezme Lucii ceruzku, a nakreslí na stenu obrys dverí.

A vyvedie nás nimi von. Škôlkari skúšajú lietať, lebo nechápu, že sa to nedá – nám sa to, na prekvapenie príliš dospelej Lucie, podarilo. Búši na stenu, jačí, dupe od zúfalstva.

„Blázni! Ste obyčajní blázni!“

Jester sa zamyslí. Pohybom ruky nás pošle ďalej, sám ostáva stáť.

„Ste blázni! To nie je možné, to sa nedá! Vráťte sa! Vráťte sa!“

Jester vytiahne revolver a pištoľ, zamyslí sa, a revolver zase scho vá. V pištoli sú ešte dva náboje, a Jester má radšej menšiu, kompaktnejšiu zbraň s jednoduchším nabíjaním. Prekročí stenou na druhú stranu, vtisne rukoväť do dlane bledej, chvejúcej sa mladej ženy, a opustí byt, v ktorom sme sa na chvíľu schovali.

Na zemi leží žltý zajac a prázdne plastové fľaše, na stole stoja pre sý pacie hodinky. Presýpajú. Lucia chvíľu bezmocne zíza na po čmá ra nú výmaľbu, po lícach jej stekajú slzy, a potom sa pustí pre hľa dávať zásuvky. Naveľa nájde novú ceruzku, a píše satirické zbohom.

Vojačik, kdeže si zanechal

Dievčinu, ktorej si srdce dal?

Všetky tie krásky! Tu si ťa z lásky

Na prsia privinie Generál

– 17 –

Brynn Absolon: Dúha pre Jestera

Kráčame ulicami ako zástup prízrakov. Z tmy sa k nám kde– tu pripojí tieň, kde poschovávané deti prežili až doteraz. Fa go cytujeme ich, staviame z nich jednoliate telo, orgán s jedinou funkciou. Sme bunky jedného tkaniva.

Zo strechy po odkvape zlezie chlapec a pripojí sa k nám. Už sa nepýtame na mená. Sme jednobunkovec, na prežitie nám stačí zachovať vzorku našej deoxyribonukleovej kyseliny. Nový chlapec je silný, krásny, aj s otvorenou ranou cez pol tváre, ktorá len tesne míňa oko. Je otázne či vôbec môže rozprávať.

Pred Národným múzeom sú hliadky. Musíme sa vrátiť a obísť celý blok tmavými uličkami. Na nábrežie vyjdeme o kus ďalej, a ponáhľame sa pod most, do nepreniknuteľnej čierňavy, ktorá nás dokáže spoľahlivo ukryť. Popŕcha.

Vyplašené holuby vzlietajú z fasád, pokrývajú nebo zašednutými symbolmi mieru. Z Korunnej veže hradu ich s kamennou tvárou sleduje Generál. Položí si ruku na hruď, ale cez kovovú vrstvu vyznamenaní necíti tlkot. Počuť hudbu. Nejaký odsúdenec v Luciinej situácii dáva zbohom tak, že púšťa hymnu. Ozýva sa streľba medzi tónmi, ale umlčať tú melódiu nedokáže. Odráža sa od stien, prenáša vzduchom, rozkývava stromy. My sa držíme za ruky, a kráčame nocou, smejeme sa, džavoceme. Deniska naťahuje slabiky ako batoľa.

„De–e je–e Ma–atinka–a?“ Zaťahá Jestera za zamatový rukáv. „Pí?“

Jester mlčky prikývne, nerozrušený touto náhlou infantílnosťou. Prevedie nás po prechode, a my sa obzrieme na obe strany, pretože semafory nefungujú. Dážď hustne.

„Matinka pí!“ zvolá Deniska, rozosmeje sa, a s roztiahnutými rukami sa zatočí, chytajúc kvapky do široko roztvorených úst. Pomaly, jeden za druhým, sa vyzúvame, vykračujeme vpred, bližšie k morovému stĺpu, naťahujeme ruky ako Deniska, a chytáme dážď do dlaní, nastavujeme mu tváre. Jester ide s nami, dáva na nás pozor ako krotiteľ na svoje opičky, ktoré sa zrazu samé od seba

– 18 –

Cena Fantázie 2007

rozhodli predvádzať triky. Netancuje však, a vypadá to skoro akoby sa ho kvapky nedotýkali. Zamatový frak ostáva suchý.

„Poďte späť!“ Jester nám káže ľadovým hlasom. No my, deti, nemáme rešpekt voči autorite. Už nie je jedným z nás, chce nás ovládať, chce...

„Späť!“ zakričí z plných pľúc.

Neskoro. Jester sa vrhne nabok, tesne uniknúc rane ostreľovača zo strechy hotela. Hliadky sa na nás znášajú zo strán i zhora i spoza rohov, z uličiek, z balkónov. Utekáme. Jester beží pred nami, my za ním ako vyplašené húsatá za matkou husou. Zrazu nám nevadí, že k nám nepatrí. Vedie nás preč, a my mu veríme, niekde v kútiku podvedomia nezaplnenom panikou. Za sebou počujeme rinčanie skla, plač a tupé údery. Ticho udržiavané tlmičmi pôsobí neskutočne. Smrť pôsobí neskutočne. Aj naše slastné šialenstvo je neskutočné, predstierané...

Utekáme po koľajniciach, okolo ruín kovovo–sklenenej zastávky a zhoreného auta. Aňa sa skrčí pred začiernenou kapotou. Nevládze. Chytá druhý dych. Zatne zuby a beží ďalej. Bolia ju všetky svaly, po dňoch strastí stále nezvyknuté na námahu, ale adrenalín ju ženie vpred.

Jester v ľavej ruke dvihne okrúhle zrkadielko, pravou namieri dozadu cez plece a strelí. Proti všetkej pravdepodobnosti zasiahne vojaka.

Vbehneme pod most. Strácajú nás z dostrelu všetky uniformy z balkónov a striech, a všetci z mosta. Ferko zle došliapne, noha sa mu zachytí do koľajnice, padne a vyvrtne si členok. Otáčame sa k nemu. Panika sa pomaly vytráca, a Ferkova hrôza sa odráža v našich tvárach. Zrak mu zablúdi k zranenej končatine. Roztrasie sa. Vie – všetci vieme – že ďalej nemôže ísť. Poniesť ho nemá kto.

Ferko je zrazu cudzí. My Ostatní sa po jednom otáčame späť a pokračujeme v úteku, pomalšie a organizovanejšie než pred chvíľou. Jediný Jester na moment zaváha.

„Nenechávajte ma tu! Vezmite ma so sebou!“



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.