načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Ekonomické krízy a ekonomická veda - Daniel Dujava

  > > > > Ekonomické krízy a ekonomická veda  
Ekonomické krízy a ekonomická veda

Kniha: Ekonomické krízy a ekonomická veda
Autor:

Autor dokázal len na pár riadkoch veľmi dobre vystihnúť podstatu nielen historických, ale aj moderných ekonomických prác, ktoré svoju pointu skrývajú pred laikmi za zložité matematické ...


Titul doručujeme za 3 pracovní dny
Vaše cena s DPH:  425
Jazyk: slovensky
+
-
ks
rozbalKdy zboží dostanu
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma
Doporučená cena:  478 Kč
11%
naše sleva
14,2
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Wolters Kluwer
Rok vydání: 201609
Rozměr: 245,0x170,0x15,0 mm
Hmotnost: 0,328kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-8168-442-5
EAN: 9788081684425
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Autor dokázal len na pár riadkoch veľmi dobre vystihnúť podstatu nielen historických, ale aj moderných ekonomických prác, ktoré svoju pointu skrývajú pred laikmi za zložité matematické konštrukcie. Autor sa snaží preklenúť rozdiely medzi často naivnou konverzáciou o hospodárskej politike na Slovensku na jednej strane a výskumom ekonómie hlavného prúdu na druhej strane. Kniha je venovaná čitateľom, ktorí prichádzajú s ekonómiou do každodenného kontaktu, ale ktorých hlavným odborným zameraním nie je oblasť ekonomických kríz, a takisto širšej verejnosti, ktorá získa predstavu o tom, ako moderná ekonómia vysvetľuje hospodársky cyklus, aké riešenia odporúča, nakoľko sa poučila či nepoučila zo svojich omylov v minulosti a do akej miery je súčasný vývoj skutočne vizitkou jej zlyhania.

Kniha je zařazena v kategoriích
Daniel Dujava - další tituly autora:
Štruktúra ekonomiky a ekonomický rast Štruktúra ekonomiky a ekonomický rast
Tiruneh, Menbere Workie; Dujava, Daniel; Lábaj, Martin
Cena: 383 Kč
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

OBSAH
PREDSLOV 7
POĎAKOVANIE 9
ÚVOD: OD VEĽKÉHO POŽIARU V LONDÝNE PO MIMOZEMSKÝ ÚTOK 11
1 DEĽBA PRÁCE A MIESTO PEŇAZÍ V TRHOVEJ EKONOMIKE 17
1.1 Adam Smith: O tom, ako sa vyrábajú špendlíky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
1.2 Špecializácia, barter a peňažné hospodárstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
1.3 O vzťahu medzi peniazmi, tovarmi a cenami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
1.4 Vzťah inflácie a úrokových mier . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
1.5 Zhrnutie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
2 ODKIAĽ SA BERÚ HOSPODÁRSKE KRÍZY? 27
2.1 Reálne teórie ekonomického cyklu a prečo môžu byť
ekonomické cykly optimálne. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30
2.2 John M. Keynes: V dlhom období sme všetci mŕtvi. . . . . . . . . . . . . . . . . 35
2.3 Niekoľko dôkazov v prospech J. M. Keynesa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
2.4 Dopyt po peniazoch a agregátny dopyt: dve strany jednej mince. . . . . . 41
2.5 Agregátny dopyt a úrokové miery. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43
2.6 Prečo pokles cien tak veľmi bolí?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46
2.7 Zvieracie pudy a finančné krízy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48
2.8 Prečo nie sú ekonomické výkyvy želateľné?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
Apendix 2.A Prečo nás majú ekonomické cykly trápiť – Okunov zákon. . . . 54
Apendix 2.B Príčiny a rozsah krátkodobej nepružnosti miezd a cien . . . . . . 55
3 ZROD STABILIZAČNEJ POLITIKY 62
3.1 Základy fiškálnej a monetárnej politiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64
3.2 Princípy pôsobenia fiškálnej politiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 66
3.3 Od Friedmana k Mundellovi: limity fiškálnej politiky . . . . . . . . . . . . . . . 69
3.4 O vysokých dlhoch a o tom, prečo sa Odyseus nechal pripútať o sťažeň . . 76





4 MONETÁRNA POLITIKA: VŠETKO JE JEDNODUCHŠIE NA PAPIERI 84
4.1 Centrálna banka ako ručiteľ poslednej inštancie a cielenie úrokových mier. . 90
4.2 Cielenie reálnej ekonomiky a Phillipsova krivka. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94
4.3 Cielenie peňažnej zásoby: jeden krok dopredu, dva kroky dozadu . . . . 102
4.4 Inflačné cielenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 104
4.5 Problémy prísneho inflačného cielenia a možné riešenia . . . . . . . . . . . . 106
4.6 Cielenie nominálneho HDP: alternatíva inflačného cielenia. . . . . . . . . . 109
Apendix 4.A Koncept NAIRU a prirodzená miera nezamestnanosti. . . . . . . 111
Apendix 4.B Náklady inflácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 112
Apendix 4.C Prečo nie nulová inflácia?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 114
Apendix 4.D Indexované dlhopisy, NHDP futurity a monetárna politika
riadená trhom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 115
5 PASCA LIKVIDITY 118
5.1 Absolútna preferencia likvidity . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 121
5.2 Keď nepomáhajú ani pružné ceny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 127
5.3 Kto sa chytí do pasce likvidity? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 129
5.4 Rok 2008: Japonizácia západného sveta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 132
5.5 Pasca bezpečnosti. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 132
6 NEŠTANDARDNÉ NÁSTROJE MONETÁRNEJ POLITIKY 135
6.1 Kvantitatívne uvoľňovanie a iné operácie na zvýšenie monetárnej bázy. . 138
6.2 Zmena štruktúry portfólia centrálnej banky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 145
6.3 Forward guidance a zmena predmetu cielenia monetárnej politiky . . . 145
6.4 Oslabenie výmenného kurzu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 151
6.5 Peniaze z vrtuľníka a monetarizácia dlhu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 153
6.6 Zrušenie bankoviek a mincí a peňažná lotéria . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 155
Apendix 6.A Monetárna politika, bubliny a finančný sektor. . . . . . . . . . . . . . 156
7 NÁVRAT K FIŠKÁLNEJ POLITIKE 159
7.1 Fiškálna politika v pasci likvidity. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161
7.2 Fiškálna politika v menovej únii a počas dlhovej krízy . . . . . . . . . . . . . . 163
7.3 Kedy sa nevzdávať vlastnej meny?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 167
ZÁVER 170
LITERATÚRA 174





18 Kapitola 1
miesto. Kým títo jednotliví autori sa sústreďovali na pomerne úzky záber
fungovania spoločnosti, Adam Smith v svojom päťzväzkovom magnum opus
prináša systém, vďaka ktorému bolo možné pochopiť fungovanie zložitého
industriálneho hospodárstva Veľkej Británie tej doby.
Aká je teda podľa Adama Smitha podstata a pôvod bohatstva? Odpoveď je
jednoduchá: Veľkosť bohatstva krajiny závisí od množstva užitočných statkov
a služieb, ktoré spoločnosť dokáže vyrobiť a poskytnúť. Triviálne? Na jednej
strane áno, ale spomeňme si na Mandevillove neresti a požiare, či Saint‑Cha‑
mansov hlad či smäd.
Ako je však možné, že takáto jednoduchá pravda ľudstvu tak dlho unikala?
To, že krajiny, ktoré sa tešia väčšiemu množstvu statkov a služieb, sú bohatšie,
bolo ťažké prehliadnuť. Praktická hodnota takéhoto pozorovania je však veľ‑
mi nízka, ak to, koľko toho dokážeme vyrobiť, nemožno ovplyvniť. Práve my‑
šlienka, že množstvo bohatstva vo svete je konštantné, sa nachádza na pozadí
mnohých zamyslení sa nad hospodárstvom do čias Adama Smitha. Tomu sa
nemožno veľmi čudovať, myslitelia v období pred Smithom tento jav pozoro‑
vali v svojom každodennom živote.
Priemerné ročné tempo rastu HDP na jedného obyvateľa od začiatku náš‑
ho letopočtu do začiatku sedemnásteho storočia na území súčasnej Veľkej Bri‑
tánie bolo podľa súčasných odhadov 0,06 % (čo nepredstavuje za 1600 rokov
ani zdvojnásobenie). Medzi rokmi 1600 až 1700 rástlo Spojené Kráľovstvo
tempom 0,2 % na obyvateľa za rok (Maddison, 2010). Svet pred priemysel‑
nou revolúciou sa veľmi nelíšil od sveta, keď zanikla Rímska ríša, a život synov
nebol veľmi rozdielny od životov ich otcov. Adam Smith však prichádza s iným
názorom. Množstvo statkov a služieb, ktoré dokáže krajina vyprodukovať, nie
je konštantné, ale závisí od rozsahu deľby práce.
Smith ilustruje tento fakt príkladom manufaktúry na výrobu špendlíkov.
Uvádza, že desiati ľudia nevzdelaní vo výrobe špendlíkov, z ktorých každý vy ‑
konáva iba dve až tri operácie, dokážu vyprodukovať 48 000 špendlíkov den‑
ne. Ak by pracovali samostatne, nevyrobil by podľa Smitha žiaden z nich ani
dvadsať, možno ani jeden špendlík za deň. Smith odhaduje zvýšenie produk‑
tivity vďaka deľbe práce na 240‑ až 4 800‑násobok, a to vďaka zvyšovaniu
zručnosti pracovníkov, ktorí sa venujú jednej konkrétnej činnosti, ušetrené‑
mu času a využívaniu špecializovaných nástrojov. Ak by boli tieto hodnoty aj
desať‑ či dvadsaťkrát nižšie, aj tak je zrejmé, že efektívna deľba práce je zdro‑
jom bohatstva a krajiny, v ktorých je jej rozsah z akéhokoľvek dôvodu obme‑
dzovaný, budú chudobnejšie.





v cenovej hladine, bol však veľmi skeptický, pokiaľ ide o praktickú využiteľnosť
kvantitatívnej teórie peňazí. Keynes píše:
„...toto dlhé obdobie je zavádzajúci návod pre súčasné
udalosti. V dlhom období sme všetci mŕtvi. Ekonómovia si dávajú
jednoduchú, veľmi zbytočnú úlohu, ak nám počas víchrice môžu
povedať len to, že keď búrka ustane, hladina mora je opäť rovná.“
(Keynes, 1924, s. 80)
Cieľom Keynesovej práce bolo presmerovať pozornosť ekonomickej vedy
z dlhodobých ekonomických problémov na krátkodobé otázky. Vtedajšia
neoklasická ekonómia vystavaná na predpoklade pružných cien nedokázala
vysvetliť správanie ekonomiky „počas búrky“, t. j. počas obdobia, keď sa ceny
nestíhajú prispôsobiť.
Ak dôjde k poklesu celkových výdavkov – Keynes hovorí o poklese efek ‑
tívneho dopytu, dnes zvykneme hovoriť o agregátnom dopyte – klesá dopyt po
tovaroch a službách, ale firmy okamžite nereagujú znížením cien. Dôvodov
je veľa (pozri Apendix 2.B k tejto kapitole). Uveďme najmä to, že významné
zníženie cien tovarov a služieb by pri fixných mzdách, ktoré sú zväčša určené
dlhodobými zmluvami, viedlo k stratám. Pre firmu je efektívnejším riešením
znížiť objem produkcie a počet zamestnancov. Pokles výdavkov sa preto mož‑
no prejaví čiastočným poklesom cenovej hladiny, ale dochádza aj k poklesu
produkcie a zamestnanosti. Až vtedy, keď vysoký počet nezamestnaných po‑
vedie k poklesu miezd, konkurenčný tlak stlačí ceny tovarov a služieb smerom
nadol, keď „búrka ustane“, až vtedy sa úroveň zamestnanosti a produkcie
vracia na svoju pôvodnú úroveň a „hladina mora je opäť rovná“.
V reči rovnice výmeny MV = PY môžeme povedať, že je pravda, že
z dlhodobého hľadiska sa pokles MV prejaví poklesom P. Z krátkodobého
hľadiska však klesá Y a ekonomika sa prepadá pod úroveň svojich produkčných
možností.
Bolo nad schopnosti klasických a neoklasických ekonómov pochopiť ten‑
to jednoduchý príbeh? Nie je to tak. Klasická a neoklasická ekonómia si uve‑
domovala, že z krátkodobého hľadiska môže pokles výdavkov viesť k poklesu
ekonomickej výkonnosti. Vzhľadom na to, že množstvo peňazí bolo deter‑
minované najmä množstvom drahých kovov a (neo)klasickí ekonómovia boli
presvedčení, že peniaze obiehajú tak rýchlo, ako sa len dá, a ceny sú v koneč‑
nom dôsledku pružné, ich argumentom však bolo, že pokles celkových vý‑
36 Kapitola 2





Apendix 2.A Prečo nás majú ekonomické cykly trápiť –
Okunov zákon
Máme sa vôbec zaoberať ekonomickými výkyvmi dosahujúcimi
maximálne 10 % a netrvajúcimi veľmi dlho? Nejde v konečnom dôsledku o zaned‑
bateľný fenomén? Mohlo by to naozaj tak byť, ak by celkový desaťpercent‑
ný pokles produkcie a s ním spojený pokles príjmov postihol všetkých ľudí
v ekonomike rovnomerne. Nie je to však tak. Ako ilustrujú grafy 2.A1 a 2.A2,
pokles HDP či nižšie tempo jeho rastu je takmer vždy sprevádzané náras‑
tom nezamestnanosti. Tento vzťah je známy ako Okunov zákon
18
. Jeho naj ‑
známejšia podoba hovorí, že ak HDP rastie o 1 p. b. pomalšie, ako je dlhodobý
priemer, nezamestnanosť vzrastie približne o 0,5 p. b., ale konkrétne hodnoty
sa samozrejme môžu líšiť od krajiny ku krajine (Mankiw, 2010).
Graf 2.A1 Okunov zákon v eurozóne Graf 2.A2 Okunov zákon v USA
Zdroj: Eurostat. Zdroj: Eurostat.
Príjmy tých ľudí, ktorí prácu strácajú, klesajú oveľa viac, než je celoekonomic ‑
ký priemer. Prepady produkcie nepostihujú všetkých ľudí rovnako, a práve to
robí z hospodárskeho cyklu jeden z kľúčových ekonomických fenoménov.
Netreba zabúdať, že oficiálna miera nezamestnanosti zďaleka nezachytá‑
va všetky problémy, ktorým musia počas krízy domácnosti čeliť, pokiaľ ide
o možnosti nájsť si prácu. Niektorí ľudia, ktorí za normálnych okolností majú
dve zamestnania, strácajú jedno zamestnanie, čo však miera nezamestnanosti
neodráža. Mnohé domácnosti sa spoliehajú na príjmy z nadčasov, tie sa počas
krízy strácajú. Časť ľudí hľadajúcich prácu na plný úväzok sa musí uspokojiť
s čiastočným úväzkom. Mnohí kvalifikovaní ľudia sú nútení prijať menej
kvalitné zamestnania, kde postupne strácajú svoju kvalifikáciu.
18
Súvislosť medzi zmenami tempa ekonomického rastu a mierou nezamestnanosti prvýkrát
systematicky študoval Alfred M. Okun (1962).
54 Kapitola 2





Tu sa problémy fiškálnej politiky nekončia. V sedemdesiatych rokoch za ‑
čal Robert E. Lucas zdôrazňovať, že každá ekonomická analýza hospodárskej
politiky by mala brať do úvahy, že ľudia hospodárskej politike prispôsobujú
svoje správanie (argument známy ako Lucasova kritika podľa Lucas, 1976). To
umožnilo Friedmanov argument o tom, že domácnosti plánujú spotrebu pri‑
viesť do jej logických dôsledkov. Ak vláda počas hospodárskej krízy zvyšuje
deficit na financovanie zvýšených výdavkov alebo daňových škrtov, domác‑
nosti si uvedomujú, že dlh, ktorý sa akumuluje, bude potrebné niekedy v bu‑
dúcnosti splatiť. To znamená, že nielen ich príjmy z fiškálnej expanzie sú pre‑
chodné, ale v budúcnosti môžu očakávať zníženie disponibilných príjmov
z dôvodu vyšších daní. To ešte viac znižuje ich ochotu minúť dodatočné príj‑
my.
V extrémnom prípade má zvýšenie deficitu o jednu peňažnú jednotku úpl‑
ne rovnaký efekt na spotrebu, ako zvýšenie súčasných daní. Predpokladajme,
že úroková miera je 4 % a vláda deficit financuje štátnymi cennými papier‑
mi so splatnosťou päť rokov. Ak chce vláda minúť o 1 mld. EUR viac, musí si
tieto zdroje požičať. O päť rokov je splatná suma 1 mld. EUR × 1,04
5
= 1,22 mld.
EUR, a to bude musieť štát vybrať na daniach. Koľko peňazí musia v súčas‑
nosti domácnosti odložiť, aby pri úrokových mierach 4 % mohli o päť rokov
splatiť dane vo výške 1,22 mld. EUR? Odpoveď je 1,22 mld. EUR/1,04
5
= 1 mld.
EUR. To už mohla vláda financovať výdavky priamo daňami, nie deficitom.
Zvýšenie vládnych výdavkov ani zníženie daní financované deficitne preto ne‑
môže podporiť agregátny dopyt, pretože nárast deficitu je ekvivalentný
nárastu daní.
Tento výsledok je známy pod pojmom ricardovská (ricardiánska)
ekvivalencia, keďže David Ricardo formuloval podobnú myšlienku už v devät‑
nástom storočí, keď uvažoval nad tým, ako najefektívnejšie financovať hypo‑
tetické dvadsaťmiliónové náklady spojené s vedením vojny. Ricardo dospel
k záveru, že je jedno, či vláda tieto náklady splatí jednorazovo, alebo to rozloží
na dve alebo viacero splátok, pretože súčasná hodnota splátok je vždy rovnaká
(Ricardo, 1820).
Graf 3.1 podporuje argument, že nárast zadlženia štátu motivuje domác‑
nosti k zvýšeniu svojich úspor. Iba málo ekonómov je však presvedčených,
že nárast deficitu má skutočne rovnaký efekt na spotrebu ako nárast daní. Od
čias Davida Ricarda prišli ekonómovia s celou škálou spôsobov ako existen‑
ciu ricardovskej ekvivalencie otestovať v praxi. Uveďme iba dve jednoduché
metódy: Jedným spôsobom je testovať či sa výkyvy v daniach spájajú s vý‑
kyvmi v spotrebe v ekonomike ako celku. Inou možnosťou je využiť dotazní‑
72 Kapitola 3





Považovať nízke úrokové miery za znak dostatku likvidity na trhu je váž -
na chyba! Keď v roku 1929 začala Veľká hospodárska kríza, množstvo peňa‑
zí v USA sa v dôsledku bankovej paniky znížilo o jednu štvrtinu. Agregátne
výdavky klesli zo 103 mld. dolárov v roku 1929 na 55,6 mld. dolárov v roku
1933. Cenová hladina sa v rokoch 1931 a 1932 prepadala tempom 10 % roč‑
ne a týždenné mzdy v spracovateľskom priemysle klesli z 27 dolárov v roku
1929 na 18 dolárov v roku 1932. Ani to nedokázalo zabrániť prepadu celkovej
produkcie o jednu štvrtinu.
Graf 4.2 Efekt likvidity a Fisherov efekt v USA
Zdroj: St. Louis FED (peňažná zásoba meraná ako agregát M2; krátkodobé úrokové miery
merané ako úrokové miery na trojmesačné štátne cenné papiere).
Deflácia si vyžadovala pomerne nízke nominálne úrokové miery. Dlhodo ‑
bé sadzby sa pohybovali v rozmedzí 2 % – 3 % a krátkodobé úrokové miery
klesli pod úroveň 0,5 %. To viedlo predstaviteľov centrálnej banky USA Fe‑
derálneho rezervného systému k vyjadreniam, ako „vzhľadom na lacné a
dostupné úvery neveríme, že hospodárske oživenie bude urýchlené tým, že urobíme
úvery ešte lacnejšími a ešte dostupnejšími“ a hovorilo sa o „zbytočnosti a
nemúdrosti pokusov znížiť už aj tak abnormálne nízke úroky“
9
. Predstava, že pe‑
ňazí je dosť spolu s podcenením možných dôsledkov bankovej paniky vied‑
li k tomu, že FED počas krízy nekonal dostatočne expanzívne (bližšie napr.
Friedman – Schwartz, 1963).
9
Zdroj všetkých údajov okrem vývoja miezd Bureau of Census (1975). Vývoj miezd čerpa‑
ný z Wolman (1933). Citácie z Romer – Romer (2013).
MONETÁRNA POLITIKA: VŠETKO JE JEDNODUCHŠIE NA PAPIERI 93





nezamestnanosti a na vertikálnu os zmenu miery inflácie oproti minulému
roku za USA počas rokov 1960 až 2013. Pre vyššie miery nezamestnanosti
naozaj rastie inflácia pomalšie a od istej úrovne začína klesať.
Graf 4.A1 NAIRU v USA počas rokov 1960 až 2013
Zdroj: Podľa údajov St. Louis FED.
Oficiálne odhady NAIRU pre USA sa pohybujú v intervale 5 % až 7 %.
Štatistika OECD pre rok 2013 odhadovala NAIRU v Nemecku na 6,8 %, vo
Veľkej Británii na 6,9 %, v Japonsku na 4,3 %, v Španielsku však až na 16,5 %.
Apendix 4.B Náklady inflácie
Sedemdesiate roky so sebou priniesli pomerne vysoké tempá rastu cenovej
hladiny, čo sme označili ako zlyhanie monetárnej politiky. Prečo je však vyso ‑
ká miera inflácie problém?
Naproti často sa vyskytujúcim tvrdeniam, nie je pravda, že rast cien ve‑
die priamo k poklesu reálnych príjmov. Ak by boli nominálne príjmy fixné,
rast cenovej hladiny by viedol k zníženiu množstva statkov a služieb, ktoré by
bolo možné za ne zakúpiť. Vzhľadom na to, že pri každom akte kúpy a preda‑
ja sa výdavky kupujúceho stávajú príjmami predávajúceho, rast cien tova‑
rov a služieb spôsobený rastom množstva peňazí v obehu však prebieha ruka
v ruke s rastom príjmov. Nie je však možné povedať, že by bol rast príjmov
príčinou či následkom rastu cien, jeden aj druhý fenomén sa deje ako ná‑
sledok rastu peňažnej zásoby.
112 Kapitola 4





pozorovať v grafe 5.2c a v tabuľke 5.1. Stagnujúci agregátny dopyt sa prejavil
pomalým rastom reálnej produkcie (pozri graf 5.2d a tabuľku 5.1).
Vývoj v Japonsku nebol úplne originálny a v mnohom replikoval Veľkú
hospodársku krízu z dvadsiatych a tridsiatych rokov v USA. Keď v roku 1936
vyšla Keynesova Všeobecná teória, krátkodobé úrokové miery boli pod úrov‑
ňou 1 % a banky držali v prebytočných rezervách približne 1,4 miliardy dolá‑
rov oproti 70 miliónom z predkrízového obdobia. Do roku 1940 stúpol ob‑
jem prebytočných rezerv na 5 miliárd dolárov. K tomu sa pripojil pokles
transakčnej rýchlosti peňazí – medzi rokmi 1929 a 1932 rýchlosť obehu pe‑
ňazí klesla o tretinu a na pôvodnú úroveň sa vrátila až koncom šesťdesiatych
rokov
4
.
Prerušenie vzťahu medzi monetárnou bázou a agregátnym dopytom
a vplyv na reálnu ekonomiku Tabuľka 5.1
1985 − 19951995 − 2005
Priemerná základná úroková sadzba3,2 % 0,3 %
Index nárastu menovej bázy (M0)183 250
Index nárastu peňažnej zásoby (M2)181 132
Index nárastu agregátneho dopytu151 100 (žiadna zmena!)
Index nárastu reálneho HDP137 111
Zdroj: Bank of Japan; Eurostat.
Keynesove obavy, že zvyšovanie množstva peňazí nezaručuje, že peniaze
začnú naozaj obiehať, boli už v čase písania Všeobecnej teórie založené na
skutočnosti a v Japonsku sa iba potvrdili. O monetárnej politike sa preto čas‑
to hovorí, že je ako špagát, ktorý možno ťahať, ale nemožno tlačiť. Zmenšenie
peňažnej masy vždy vyvoláva pokles výdavkov. Jej nárast však zvýšenie agre‑
gátneho dopytu negarantuje.
Zhrňme teda, že hlavný problém nulových úrokových mier je: Ktokoľvek sa
dostane k nový peniazom, má tendenciu na nich sedieť, nie ich na niečo po‑
užiť. Či je to už komerčná banka, ktorá neposkytne úvery, či sú to domácnos‑
ti a firmy, ktoré ich neminú na tovary, služby alebo investície. Dôvodom je to,
že s držbou likvidity sa nespájajú žiadne náklady. Táto situácia sa v ekonómii
nazýva pasca likvidity.
Ak sedíme na brehu jazera, vedomosti z hydromechaniky nám ho pomô ‑
žu pochopiť rovnako dobre, či je vonku 30 stupňov alebo iba 5 stupňov. Ak
však teplota klesne na nulu, hladina sa mení na tuhý ľad a naše poznatky nám
4
Údaje zo St. Louis FED a Wilcox (1982).
126 Kapitola 5





Myšlienku cieľa v podobe nominálneho HDP v roku 2012 podporil guver‑
nér Bank of England, Mark Carney. Veľká Británia však k tomuto kroku ne‑
pristúpila. Bank of England vykonávala forward guidance tým spôsobom, že
sľúbila držať základné sadzby na minimálnej úrovni, kým miera nezamest‑
nanosti neklesne pod 7 %.
Grafy 6.1 a – d Agregátny dopyt a reálny HDP vo vybraných krajinách (Indexy 2000 = 100)
Zdroj: Eurostat.
ECB pristúpila k forward guidance veľmi opatrne. V roku 2013 oznámila, že
predpokladá, že úrokové miery ostanú na nízkych hodnotách počas
„predĺženej doby“ (extended period of time). To vzhľadom na „nízky strednodobý vý-
148 Kapitola 6





vzniknutý dlh, ktorý aj tak nerastie veľmi rýchlo, keďže v pasci likvidity sú
úrokové miery nulové. Fiškálna politika takto môže zafinancovať samú seba.
Zvýšené vládne výdavky dnes nemusia nútiť ekonomické subjekty šetriť na
splatenie budúcich daní a ricardovská ekvivalencia, ktorá aj tak nie je v praxi
úplná, nemusí pôsobiť vôbec.
Ak sa sústredíme na solventné štáty a štáty, ktoré majú vlastnú menu
a v prípade núdze môžu svoje dlhy splatiť emisiou nových peňazí, dokáže ‑
me nájsť ďalší argument v prospech fiškálnej politiky. Predpokladajme, že
ekonomika sa nachádza v pasci bezpečnosti. Tá spočíva v tom, že množstvo
bezpečných aktív v ekonomike nezodpovedá dopytu po nich. Ekonomické
subjekty nemajú problémy s likviditou, namiesto držby peňazí by radšej in‑
vestovali, ale chcú investovať do niečoho bezrizikového. Bezpečných aktív je
málo a súkromný sektor dokáže iba veľmi ťažko vyprodukovať dodatočné bez‑
rizikové aktíva. Dlhopisy emitované súkromnými subjektmi sú vždy spojené
s istým rizikom nesplatenia. Na druhej strane, solventné štáty dokážu emi‑
tovať bezpečné aktíva emisiou štátnych dlhopisov. Nárast vládneho deficitu
takto zvyšuje ponuku bezpečných aktív v hospodárstve. Domácnosti a fir‑
my, ktoré chcú investovať bezpečne, už nemusia držať hotovosť, môžu nakúpiť
štátne cenné papiere a požičať takto solventnému štátu, kde je riziko nesplate‑
nia zanedbateľné. Peniaze začínajú obiehať a agregátny dopyt rastie. Tento ar‑
gument samozrejme nemožno použiť pre krajiny v dlhovej kríze.
Zostáva nám opýtať sa, aké sú skúsenosti s fiškálnou politikou v pasci lik‑
vidity v praxi. Ak sa pozrieme na Japonsko z obdobia prelomu milénia, zistí‑
me, že historická skúsenosť varuje pred prílišným optimizmom.
Japonsko počas obdobia rokov 1998 − 2003 hospodárilo s deficitom štát‑
neho rozpočtu v priemere takmer 8 % HDP. Vládny dlh stúpol do roku 2007
na úroveň viac než 160 % HDP (najviac spomedzi krajín OECD) a súčasná
kríza tieto hodnoty ešte viac zvýšila. Ani to však nepomohlo zvýšiť agregát‑
ny dopyt. Mnoho ekonómov ostáva preto stále veľmi skeptických, pokiaľ ide
o schopnosť fiškálnej politiky stimulovať ekonomiku.
Paul R. Krugman (2005) paradoxne uvádza práve monetary offset ako jednu
z možných príčin, prečo fiškálna politika nemala v Japonsku žiadaný efekt.
Môže sa zdať absurdné uvádzať monetary offset ako príčinu neúčinnosti fiškál‑
nej politiky v Japonsku chytenému v pasci likvidity, kde monetárna báza vzrá‑
stla medzi rokmi 1995 a 2005 o 150 %. Nezabudnime však, že Bank of Japan
oznámila, že tieto operácie ukončí, keď v Japonsku skončí deflácia, resp. keď
stúpne miera inflácie nad nulu. Neštandardné opatrenia monetárnej politiky
si podľa Krugmana stále zachovali istú účinnosť a centrálna banka pomocou
162 Kapitola 7





prevládli v mnohých krajinách práve obavy o úroveň dlhu. Vládne výdav ‑
ky od roku 2009 rástli omnoho pomalšie, ako v období pred dlhovou krízou,
a to tak v USA, ako aj vo Veľkej Británii a v eurozóne. Tabuľka 7.1 udáva tem‑
po rastu reálnych vládnych výdavkov, t. j. očistených o zmenu cenovej hladi‑
ny v čase. Krajiny zaťažené veľkým objemom dlhu (Taliansko, Grécko, Írsko,
Španielsko a Portugalsko) znižovali objem výdavkov od roku 2009. Ak očis‑
tíme vládne výdavky o splátky úrokov, toľko kritizované Grécko znížilo ob‑
jem vládnych výdavkov o jednu pätinu
2
. Rovnako konajú USA. Obamov fiš‑
kálny balíček vyprchal pomerne skoro. O zásadnej fiškálnej expanzii nemožno
hovoriť. Kose, Loungani a Terrones (2013) ukazujú, že rast vládnych výdavkov
vo vyspelých krajinách je počas tejto krízy pomalší, než kedykoľvek predtým.
Fiškálna politika pred a počas dlhovej krízy:
Ročné tempo rastu vládnych výdavkov v stálych cenách a reálneho HDP Tabuľka 7.1
2004 − 20092009 − 2014
Vládne výdavkyReálny
HDP
Vládne výdavky Reálny
HDP
Nemecko1,9 % 0,6 % 1,0 % 1,9 %
Francúzsko1,6 % 0,7 % 1,5 % 0,2 %
Taliansko0,4 % −0,5 % −0,7 % −0,5 %
Grécko2,8 % 1,0 % −4,7 % −4,9 %
Írsko3,0 % 1,3 % −1,6 % 1,4 %
Španielsko5,3 % 1,8 % −1,1 % −0,5 %
Portugalsko1,2 % 0,4 % −2,2 % −1,0 %
Eurozóna2,1 % 0,8 % 0,3 % 0,7 %
Veľká Británia1,8 % 0,7 % 0,7 % 1,8 %
USA1,9 % 0,9 % −0,8 % 2,2 %
Japonsko0,8 % −0,3 % 1,4 % 1,5 %
Zdroj: Eurostat; St. Louis FED.
Problematike dlhu vlády by sme nemali prikladať väčšiu dôležitosť, než si
naozaj zasluhuje. Riziko štátneho bankrotu je zanedbateľné v krajinách, ktoré
majú vlastnú centrálnu banku, požičiavajú si vo vlastnej mene a hodnotu svo‑
jej meny neviažu na inú zahraničnú menu ani komoditu (ako to bolo za čias
zlatého štandardu). Aj keď sa USA približovali k svojmu dlhovému limitu, úro‑
ky na desaťročné americké dlhopisy nikdy nepresiahli 4 %. Veľká Británia si
2
Podľa údajov Eurostatu a Statistical Annex of European Economy (Európska komisia, jar 2014).
NÁVRAT K FIŠKÁLNEJ POLITIKE 165






       

internetové knihkupectví - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.