načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Dvanásť rozhovorov - Štefan Hríb

-11%
sleva

Kniha: Dvanásť rozhovorov
Autor:

Nová kniha Štefana Hríba je ideálnym dovolenkovým čítaním. Prečítajte si výber jeho dvanástich najlepších rozhovorov z .týždňa.  Kedy slovenský prezident plakal? Kto uniesol ...
Titul doručujeme za 3 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  330 Kč 293
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
9,8
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » W PRESS
Rok vydání: 201606
Rozměr: 212,0x160,0x15,0 mm
Hmotnost: 0,343kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-971196-9-0
EAN: 9788097119690
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Nová kniha Štefana Hríba je ideálnym dovolenkovým čítaním. Prečítajte si výber jeho dvanástich najlepších rozhovorov z .týždňa.

Kniha je zařazena v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

zuzana čaputová ............12
Pracujeme proti únosu štátu
emília vášáryová............28
Neprestaňme tiahnuť k dobru
martin macko............42
Referendum nám pomohlo
jefim fištejn............60
Putin o Ukrajinu zakopne
václav malý............80
Veľká noc je sloboda
petra vajdová............96
Úspech teší, ale hľadám iné
martin c. putna............114
Pokánie je to najsilnejšie
ľubomír višňovský............136
Ešte raz omamný potlesk doma
christoph schönborn............150
Čo sa to, prosím vás, stalo?
andrej kiska............166
Máme potenciál, ale je nevyužitý
milan ondrík............180
Mám úspech, ale aj prázdno
lucia nicholson............194
SaS sa voči fašistom vymedzí
Obsah





10
Tajomstvo rozhovoru
Vždy som mal pocit, že v rozhovore povieme o sebe viac,
než v akokoľvek úprimne napísanom texte. Zoči-voči inému
človeku sme vo výpovediach konkrétnejší, a preto lepšie
pochopiteľní. A dobré otázky z nás vydolujú aj to, čo by sme sami
nenapísali, takže o sebe a svete viac prezradíme.
Po 25 novinárskych rokoch sa mi naozaj zdá, že rozhovor
otvára dušu respondenta viac než samota písania. Ale prečo
je potom tak veľa rozhovorov, ktoré len vypĺňajú novinový
papier či rozširujú prázdnotu internetu? A v čom je vlastne
tajomstvo tých lepších?
V Lidových novinách, Slobodnej Európe, Domine, .týždni
a .pod lampousom urobil stovky rozhovorov. Keď som po
rokoch rozmýšľal, čím sa líšili tie vydarené od tých slabších,
prišiel som na to, že jedinou podmienkou. A nie je ňou ani moja
príprava, ani respondentova vyjadrovacia schopnosť či
intelekt. To, čo urobilo z bežného rozhovoru udalosť, bola najmä
moja ochota počúvať.
Znie to málo objavne a dosť nelogicky. Veď predsa každý,
kto robí rozhovor, je nútený počúvať. Lenže mňa tie roky
naučili, že existujú rôzne počúvania. Poznám novinárov, možno
je ich dokonca väčšina, ktorí po položení otázky vôbec
nevnímajú odpoveď. Dokonca sa ani nepozerajú svojmu hosťovi
do očí, pretože to, čo hovorí a ako to hovorí, ich zaujíma menej
ako ich nasledujúca, vopred pripravená otázka.
Naučil som sa, že takto dobrý rozhovor nikdy nevznikne.
Viem už, že ak mi má ktokoľvek niečo autentické povedať,
musí najprv získať pocit, že ma zaujíma ako človek, že nie je
pre mňa len ďalší z radu, že nie je prostriedkom ani pracovnou





povinnosťou, ale že je cieľom. A že POČÚVAM, čo mi hovorí
a ako mi to hovorí.
Najskôr mi to šlo ťažko. Obával som sa napríklad, že ak sa
príliš započúvam do odpovedí, stratím niť vlastných otázok,
takže príde trápne ticho. Veľmi som sa mýlil. Ak pozorne
počúvam, ticho po dobrej odpovedi je blahodarné. Dnes si práve
toto ticho najviac užívam.
Ešte dôležitejšie, než odvaha na tvorivé ticho, je však ono
počúvanie. Ak by som mal pomenovať svoje top tajomstvo
dobrého rozhovoru, je ním práve toto – hodina či dve
sústredeného vnímania človeka oproti mne. Nielen jeho slov. Aj
tónu, mimiky, meniaceho sa výrazu. Robí to zázraky – asi sme
natoľko smädní po záujme, a tak málo počúvaní, že ak
zažijeme aspoň ich záblesk, ochotne otvárame aj svoje tajné
komnaty. Až vtedy vzniká ROZHOVOR.
Ľudí z tejto knihy som sa snažil sústredene počúvať. A oni
prehovorili.
Štefan Hríb
11





Pracujeme proti únosu štátu
Trinásť rokov sa venovala boju proti nezákonnej skládke v
Pezinku. Vraví, že to nebol stratený čas. Teraz pôsobí vo Via Iuris,
aby pomohla zmeniť našu justíciu. A vraví, že zmena sa už deje.
Zuzana Čaputová.
l l





16
Minulý týždeň mi prezident povedal, že za jeden zo svojich
najväčších úspechov svojho doterajšieho pôsobenia vo funkcii
považuje, že v justícii sa niečo mení. Mne sa pritom dlhé roky zdá,
že sa stav skôr zhoršuje. Vykazoval rok 2014 znaky toho, že
spravodlivosť na Slovensku sa zlepšuje?
Uplynulý rok vykazoval znaky toho, že situácia sa
konsoliduje.
Konsoliduje?
Vznikli predpoklady na to, aby sa veci mohli zmeniť k
lepšiemu. Zmenilo sa zloženie Súdnej rady, prišlo aj k zmene jej
čelného predstaviteľa, ktorý bol predtým predsedom
Najvyššieho súdu aj Súdnej rady. Bol nahradený dvoma osobami,
s ktorými sú spojené isté očakávania. A nie sú to osoby, ktoré
by v minulosti ako politickí nominanti zastávali funkcie
napríklad v exekutíve, ako Štefan Harabin, keď bol ministrom.
Na reálne zmeny si musíme počkať.
Už tam nie je Harabin, ale pani Bajánková a tá druhá. Ako sa
vôbec volá?
(Dlhé ticho.) Švecová.
No, presne toto je problém. Čo o nich vôbec vieme, okrem toho,
že nehovoria vulgárne a neboli v žiadnej politickej strane?
Prejavili sa za 25 rokov verejne smerom k spravodlivosti?
Je pravda, že neboli súčasťou krídla, ktoré otvorene kri -
tizovalo pomery v justícii. Zároveň sa však nová predsedníč -
ka Najvyššieho súdu pani Švecová ešte pred voľbou jedno -
značne vyhranila voči Štefanovi Harabinovi. Takisto doktor -
ka Bajánková – veď už len fakt, že išla kandidovať proti Ha -
ll





17
rabinovi, svedčí o istej dávke odvahy. Ale áno, súhlasím, že
predtým sme ich z hľadiska reflexie stavu súdnictva veľmi
nevnímali.
Nebola pani Bajánková tou osobou, ktorú chcel do Súdnej rady
namiesto Harabina dosadiť Smer?
Je pravda, že bola nominantkou ministra spravodlivosti.
No nepochybne si to vyžadovalo aj jej rozhodnutie.
Keď bolo jasné, že je nominantkou vlády a vyhrá, asi
nepotrebovala veľa odvahy.
Úplne jasné to až do poslednej chvíle nebolo.
Mimochodom, vieme, či tieto dve panie nepodali hanebné dis -
kriminačné žaloby pre nižšie platy?
Ak mám správne informácie, tak podali, ale sú v skupine
tých, ktorí tie žaloby stiahli.
V čase, keď sa tieto žaloby podávali, sa to ľuďom, ktorí sa v
justícii vyznajú, zdalo úplne bláznivé. Niektorí sudcovia tu chcú
neuveriteľne veľa peňazí zo štátneho rozpočtu za to, že nemajú
rovnaký plat ako ich kolegovia zo Špecializovaného trestného
súdu. Naozaj si mám myslieť, že takéto sudkyne sú nádejou na
zmenu k lepšiemu?
Rozumiem tejto argumentácii. No dávam si pozor, aby som
si na základe jedného úkonu nevytvorila názor, že niekto je
nevhodný na takúto pozíciu. Viem si predstaviť osoby, ktoré
by dokázali robiť radikálnejšie zmeny. Zároveň si však myslím,
že na základe ponuky, ktorá na tieto posty bola, bol dosiahnutý
dobrý výsledok. Zatiaľ by som preto bola zdržanlivá.





Existujú dva modely, ako sa to môže skončiť. Jeden je „model
Michal Kováč“ – zakladateľ HZDS, ktorý bol okolnosťami
donútený prekročiť svoj tieň. V druhom modeli necivilizovaného
grobiana nahradí nie kto síce slušnejší, no páchajúci podobné
veci, akurát menej viditeľné. Prečo by toto mal byť ten prvý
model?
Ja som iba zdržanlivá voči vytváraniu si názoru. Tvorím si
ho až na základe konkrétnych faktov. A predsa len vnímam,
že nastali pozitívne zmeny. Štandardizujú sa kritériá na výber
sudcov, obnovila sa potrebná debata o novom etickom kódexe,
vybrali sa dobrí kandidáti do medzinárodných súdnych
inštitúcií. Prvé kroky, ktoré rada v novom zložení urobila, tiež
vnímam ako dobré.
Dlhé roky je v justícii viditeľný problém rodinkárstva. Idú prvé
kroky aj týmto smerom?
Doteraz bol výklad právomocí Súdnej rady v tejto oblasti
vágny a široký. Takáto nejasnosť potom mohla napomáhať
rodinkárstvo. Spresňujú sa právomoci, v ktorých rámci rada
rozhoduje o kandidátovi a posúva návrh na jeho vymenovanie
prezidentovi. Nová rada považuje výber sudcov za dôležitú
vec a chce limitovať možnú svojvoľnú interpretáciu svojich
právomocí.
Koľko členov má táto Súdna rada?
Osemnásť plus predsedníčka.
Keď to poviem novinársky – ako môžu v Súdnej rade prechádzať
prog resívne návrhy, keď tam progresívni sudcovia zjavne
nemajú väčšinu?
18





To, čo napríklad my dvaja považujeme za progresívne,
nemusí byť nevyhnutne neprijateľné pre ľudí, ktorých za
progresívnych nepovažujeme.
Problematika justície je extrémne ťažká. Nie preto, že by sa
nedali napísať zákony alebo postupy. Preto, lebo sa v nej kumuluje
veľa záujmov. Na to, aby to nejaký jednotlivec alebo dokonca
štát zmenil, by nestačilo ani to, keby boli všetci sudcovia
názorovo progresívni. Museli by to byť skutočne odvážni ľudia.
Kozmetické zmeny sú fajn, no už vyše dvadsať rokov sa tu hrá o
podstatu štátu. Majú na to títo ľudia v Súdnej rade?
Súhlasím s tvrdením, že to, či bude nejaká oblasť fungovať,
je z osemdesiatich percent o ľudoch a len z dvadsiatich o
systéme. Napriek tomu vo Via Iuris nechceme rezignovať na
zlepšovanie systému. Práve ten môže zúžiť priestor na svojvôľu,
a teda na ľudské zlyhanie. Jedna osoba neurčuje kvalitu súdnej
moci, ale som presvedčená, že jedna osoba môže ovplyvniť
celú atmosféru vnútri súdnej moci, ako i dôveru verejnosti.
Aj keď si naozaj nemyslím, že výmena na čele zvráti situáciu
v súdnictve. Tá je závislá od jednotlivých sudcov.
Aj jedna osoba by mohla začať meniť celý systém, len by to musel
byť niekto, ako v Česku povedzme Lenka Bradáčová. No u nás sa
na vrchol dostávajú buď úplní primitívi, alebo prinajlepšom
nevýrazní ľudia. Vtedy sme spokojní. Čo môžu takíto ľudia zmeniť?
Zmena môže prísť aj od jednotlivcov zo Súdnej rady. Sú
tam aj ľudia, ktorých považujem za múdrych a výrazných.
Koľko je v Súdnej rade reformných členov?
Povedzme, že minimálne tretina.
19






       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist