Dračie srdce 5 - Ana Galánová Pablo Pino

Dračie srdce
Záhada zelenej jaskyne
Aj v tlačenej verzii
Objednať si môžete na stránke
www.albatrosmedia.sk
Ana Galánová
Dračie srdce – Záhada zelenej jaskyne – e-kniha
Copyright © Albatros Media a. s., 2016
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať
bez písomného súhlasu majiteľov práv





Dračie srdce
Záhada zelenej
jaskyne
Ana Galánová
Ilustroval Pablo Pino
2016





Môjmu synovcovi Miguelovi
Ana Galánová
Pre Jesi a Agosa
Pablo Pino





5 5
Čo sa stalo
doposiaľ
V mestečku Samarado sa dejú veľmi divné veci.
Kaliho drak Mondrago odniesol z hradu
starostu Wickenburga knihu. Je to veľmi zvláštna
kniha. Volá sa Rídel a vie hovoriť. Rídel
oznámil Kalemu, Maji, Kasimu a Arkovi, že sa musia
vypraviť do Hmlistého lesa, pretože zahalený
Kat v ňom rúbe hovoriace stromy.
Keď naši štyria priatelia došli do Hmlistého
lesa, zistili, že naozaj takmer všetky stromy už





6
zmizli. Spoznali tiež dub Dubiňák, starý strom,
ktorý im zveril úlohu: musia nájsť šesť
semienok, aby ich zasadili v lese v noci počas splnu
a zachránili tak hovoriace stromy.
Vďaka stopám, ktoré dostávajú od Rídela,
objavili prvé semienko v sekvoji, v najvyššom
strome v Samarade, ktorý rastie na
nebezpečnom Vlčom kopci, kde Mondrago takmer zle
skončil, keď ho napadla svorka besných vlkov.
Druhé semienko bolo v labyrinte baobabu,
v systéme podzemných tunelov, ktoré slúžia na
rozvod vody uchovávanej v strome na zavlažovanie
úrody. Vo vnútri labyrintu na Kaleho, Maju a Arka
zaútočili zúrivé krysy a museli sa postaviť tvárou
v tvár aj Murdovi, starostovmu synovi a svojmu
najväčšiemu nepriateľovi. Našťastie sa nakoniec
dostali von živí a zdraví a splnili svoju úlohu.
Keď sa vydali hľadať tretie semienko, Kale
zistil, že ten podlý Murda a jeho bratranec
Dupák uniesli Mondraga. Aby ho dostali späť,





7
musel sa Arko obliecť do brnenia a postaviť sa
zlosynovi Dupákovi v súboji. Súboj bol
dramatický, ale Arko nakoniec zvíťazil. Keď boli
mimo nebezpečenstva, vydali sa do Kurielovej
chyže, kde bratranci – zloduchovia ukryli
Mondraga. V neďalekom Červenom jazere odhalili
ďalšie semienko, ktoré sa ukrývalo v banyane.
Strom bol chránený stovkami hladných piraní
a Maja sa musela vyzbrojiť poriadnou dávkou
odvahy, aby vliezla do improvizovanej loďky
a semienko získala.
Teraz už majú tri semienka, ale ich poslanie
sa ešte neskončilo. Stále ešte musia získať ďalšie
tri a odhaliť mnohé tajomstvá.
Kdeže sa asi skrýva štvrté semienko?
A  akým novým výzvam sa budú musieť
postaviť teraz?
Kto je ten Kat a prečo je starý liečiteľ Kuriel,
zatvorený v kobkách Wickenburgovho hradu,
obvinený z výrubu stromov?





8
Odhaľ odpovede na tieto otázky a oveľa viac
v ďalšom Mondragovom dobrodružstve.





9 9
KAPITOLA PRVÁ
Zvláštna správa
Kale sa rozhodol, že strávi noc v dračích
stajniach spolu s Mondragom. Rodičia mu
zakázali vodiť draka do hradu, pretože sa počúraval,
zožral všetko, čo našiel, a rozbíjal veci svojím
ohromným chvostom, a tak mu povedali, že
pokiaľ nebude dobre vycvičený, nemôže sa
do hradu vrátiť. Ale Kale ho nechcel nechať
samého. Nie po tom, čo sa stalo predchádzajúci
deň s Murdom a jeho bratrancom Dupákom.
Nechcel podstúpiť riziko, že tí zlí chalani sa





10
vrátia a unesú ho alebo mu niečo urobia.
Riešenie spať v stajniach mu pripadalo perfektné,
ale celú noc ani oko nezažmúril. Mondrago
chrápal ako medveď a neprestával sa na
svojom mieste prevaľovať, a okrem toho ho slama
pichala a svrbelo ho celé telo.
Vo vedľajších stajniach spali spokojne draky
rodičov, Kudo a Karma. Vyzeralo to, že ich
chrápanie neruší.
Mondrago sa otočil a jedno zo svojich nožísk
položil Kalemu na tvár.
„To je ale otrava,“ ohradil sa Kale a pokú -
sil sa ho odstrčiť. Posadil sa
a oprel sa chrbtom
o drevenú stenu.










12
Okienkom dovnútra prenikali prvé slnečné
lúče. Už sa rozodnievalo a ďateľ začal ťukať
zobáčikom do múrov dračích stajní.
ŤUK ŤUK
ŤUK ŤUK
„To mi chýbalo,“ povedal Kale a zakryl si
uši rukami. Bol vyčerpaný. Zívol a pokúsil sa
uhniezdiť na slame, ale keď sa pohol, začul
zašušťanie papiera vo vrecku.
Ako na to len mohol zabudnúť?
Predchádzajúci deň, keď boli v Kurielovej chyži, aby našli
Mondraga, zobral zo zeme útržok pergamenu
so zvláštnymi symbolmi. Na prednej strane





13
stálo ANOMRAK ELAK a na zadnej – cez
obe strany papiera – boli čiary, ktoré vyzerali,
že nemajú zmysel. Vyzeralo to na zašifrovanú
správu.
Strčil ruku do vrecka a vytiahol starý
a pokrčený papier.
ANOMRAK ELAK
„ANOMRAK ELAK,“ prečítal nahlas. Čo
by to mohlo byť?
Zopakoval slová niekoľkokrát po sebe a zrazu
porozumel.
Bolo to jeho meno pospiatky! ANOMRAK
ELAK: KALE KARMONA.





Správa bola určená jemu!
Liečiteľ Kuriel mu napísal správu!
To je zvláštne, premýšľal Kale. Kedy to
napísal? A ako mi ju chcel odovzdať?
Kuriel bol nemý osamelý starec, ktorý žil
uprostred lesov a venoval sa príprave liečivých
nápojov a mastí, ale práve teraz bol zatvorený
v kobkách na Wickenburgovom hrade.
Starosta ho obvinil, že práve on je tým katom,
ktorý rúbe stromy v Hmlistom lese. Všetci





15
v mestečku si myslia, že si väzenie zaslúži, ale
Kale je presvedčený o jeho nevine. Kuriel by
nikdy nezničil miesto, kde nachádzal liečivé
korienky a bylinky. Okrem toho nemal draka,
a keď bol Kale s kamarátmi v Hmlistom lese
a rozprávali sa s dubom Dubiňákom, videli
Kata s ohromným, zúrivým drakom. Našťastie
si ich nevšimol. Alebo nebodaj predsa?
Snaží sa mu snáď Kuriel niečo povedať?
Videl ich, keď vstúpili do lesa, a chce na nich
nastražiť pascu?
Kale skúmal čiary a symboly naškrabané na
papieri.
Možnože kamarát Kasi by mu mohol pomôcť
rozlúštiť to. Tomu šlo lúštenie takýchto
hádaniek oveľa lepšie, ale bolo ešte príliš skoro.
V tomto čase ešte nikto nebol hore, ani jeho
rodičia.
Zdvihol papier proti oknu, aby si ho lepšie
prezrel, a zrazu sa mu zastavil dych.





16
Správu si mohol krásne prečítať, keď ju
podržal proti svetlu. Čiary zo zadnej strany vypĺňali
časti vpredu a vytvárali tri riadky. Tri obyčajné
riadky, ktoré spôsobili, že by sa v ňom krvi
nedorezal.
PRÍĎ MA NAVŠTÍVIŤ.
IBA TY.
STE VO VEĽKOM NEBEZPEČENSTVE.
Kalemu prebehol mráz po chrbte. Papier sa
mu triasol v ruke. Kuriel sa s ním chcel stretnúť
osamote!
Čo bude robiť?
Myšlienka vydať sa do kobiek
Wickenburgovho hradu ho vydesila. Ak ho starosta, jeho
syn Murda alebo – a to by bolo najhoršie –
jeho zabijacké draky chytia, ktovie, čoho by
boli schopné. Neboli to normálne draky. Tieto
dokázali meniť tvar a žrali živé zvieratá a určite
aj ľudí.





Ale Kuriel mu oznamoval, že sú vo veľkom
nebezpečenstve, a ak on môže urobiť čokoľvek,
aby ochránil svojich priateľov, musí to
jednoducho urobiť.
Musím ísť, rozhodol sa Kale a dodával si
odvahu. S trochou šťastia, keď pôjdem hneď
teraz, zistím, čo Kuriel chce, skôr než sa všetci
prebudia. Ale musím byť opatrný. Bude lepšie,
keď pošlem poštového holuba ku Kasovi, aby
vedel, kde som. Keby som sa náhodou nevrátil...
Opatrne vstal, aby nezobudil drakov,
a potajomky sa vykradol zo stajní. Potom otvoril
obrovské hradné vráta a po špičkách vyšiel do svojej izby.
Jeho poštový holub spal v klietke s hlavičkou
ukrytou pod krídlom. Keď ho počul vojsť, zobudil sa.





18
„Pššš,“ povedal Kale a priložil si prst k perám.
„Zostaň potichu.“
Kale došiel k písaciemu stolu, namočil brko
do atramentu a napísal správu:
Išiel som do kobky, aby som sa
porozprával s Kurielom.
Zroloval malý útržok pergamenu, vložil ho
do koženého puzdra, ktoré mal holub
priviazané k nožičke, a pridržal vtáka oboma rukami
pred oknom.
„Na Kasiho hrad,“ prikázal.
Poštový holub vyrazil okamžite na cestu.
Kale sa rozhliadal po izbe a hľadal, čo by mu
mohlo pomôcť. Do tašky vložil Rídela,
hovoriacu knihu, niekoľko pergamenov a brko.





Kuriel bol nemý, ale pomocou správ by sa
mohli dorozumieť.
Páčilo by sa mu vziať si so sebou kopiju zo
svojej zbroje, ale po súboji Arka s Dupákom
bola v zlom stave a Kasi si ju odniesol k sebe
na hrad, aby ju opravil. Nenašiel nič ďalšie, čo
by mu mohlo byť užitočné. Prešiel kuchyňou,
vzal si krajec chleba a zopár jabĺk, ktoré ležali
v košíku, a vyrazil z hradu.





20
„Fajn, takže vyrazíme,“ riekol.
Po ceste do stajní si všimol šnúru so
zavesenou bielizňou, ktorá bola napnutá medzi
dvoma stromami, a dostal nápad.
To by mohlo fungovať, pomyslel si.
Sňal niekoľko kúskov bielizne, ktoré viseli
na šnúre, a vložil ich do vaku. Potom vyrazil za
Mondragom, ktorý si chrapkal na slame.
„Ideme, zobuď sa,“ povedal mu a zatriasol
s ním. „Musíme sa vydať na cestu hneď teraz.“
Mondrago otvoril jedno oko a pozrel sa
naňho. Potom sa pretiahol a pomaly sa
postavil na nohy. Kale mu podal vedierko so
žrádlom, a zatiaľ čo drak raňajkoval, pripevnil mu
popruhy mondravozu. Keď prácu dokončil,
obidvaja vyrazili zo stajní a vydali sa po
kamenistej ceste, ktorá viedla cez hradný most.
Začínalo nové dobrodružstvo.





21 21
KAPITOLA DRUHÁ
Wickenburgov
hrad
Slnko vykuklo nad obzorom, keď Kale
s Mondragom šliapali cez kopce a obrábané políčka
smerom k Wickenburgovmu hradu. Ako Kale
predpokladal, v tomto čase nikoho cestou
nestretli a ani na nebi nebolo živej duše. Musia
sa poponáhľať, skôr než sa obyvatelia Samarada
prebudia a vyrazia pracovať na pole.





22
Potiahol za opraty, aby Mondraga popohnal.
„Pobež, Mondrago, rýchlejšie.“
Mondrago si veselo vykračoval. Občas ho
zaujal nejaký zajac, ktorý hopkal v blízkosti,
a pokúsil sa ho prenasledovať, ale Kale držal
opraty skrátka, aby neposedného draka udržal
pod kontrolou.
Zatiaľ čo pokračovali v ceste, Kalemu
napadali tisíce otázok.
Čo asi Kuriel chcel?
Vedel azda, že hľadajú semienka, aby
navrátili život hovoriacim stromom?
Existoval iba jediný spôsob, ako to zistiť.
Bol taký ponorený do svojich úvah, že si
skoro nevšimol, že už sú takmer pri
Wickenburgovom hrade. V diaľke zbadal impozantný
múr, ktorý bránil prieniku do pevnosti.
Pritiahol opraty, aby Mondraga zastavil, a zostal
hľadieť na veľké šedivé kamene. Spomenul si
na deň, keď Mondrago prekĺzol do starostovho





23
hradu a zabijacké draky ho takmer zožrali.
Predstava, že sa s nimi znova stretne tvárou v tvár,
sa mu vôbec nepáčila. Musí byť v strehu. Ale
ako sa len dostane do kobiek bez toho, aby ich
zbadali? S Mondragom bolo nemožné dostať
sa dovnútra bez toho, aby si ich niekto všimol.
A čo teraz? spýtal sa Kale sám seba, zatiaľ čo
zamieril s mondravozom k hustým kroviskám,
aby sa medzi nimi ukryl a vymyslel nejaký plán.
Práve v tom okamihu sa začal Mondrago
nepokojne ošívať a pozrel sa hore.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Kale. Tiež zdvihol oči
k nebu a videl, že sa blíži drak. Bol zafarbený
do zelena a obťažkaný vecami. Okamžite ho
spoznal: Čiko, Kasov drak, s priateľom v sedle.
Prudko sa otočili a zdalo sa, že niečo hľadajú.
Kale podišiel na čistinu a zamával na
kamaráta.
„Kasi, tu sme!“ povedal a pokúsil sa veľmi
nekričať.















Toto je pouze náhled elektronické knihy. Zakoupení její plné
verze je možné v elektronickém obchodě společnosti eReading.