načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Dračie srdce 1 – Ana Galánová; Pablo Pino

Dračie srdce 1

Elektronická kniha: Dračie srdce 1
Autor: Ana Galánová; Pablo Pino

- Kale je šikovný chalan a navyše dobrý športovec. Žije na hrade, má skvelých kamarátov, poštového holuba, brnenie pre svoj oddiel križiakov a izbu s vlastným katapultom umiestneným ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  129
+
-
4,3
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2016
Počet stran: 144
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-264-0718-8
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Kale je šikovný chalan a navyše dobrý športovec. Žije na hrade, má skvelých kamarátov, poštového holuba, brnenie pre svoj oddiel križiakov a izbu s vlastným katapultom umiestneným v okne. Ku šťastiu mu chýba jediné: drak. A práve dnes nastal deň, kedy mu pridelia vlastného draka! Navždy mu zostane, len ak s ním splní veľkú skúšku ...

Pútavé príbehy plné dobrodružstva a fantázie si získali obľubu u detí i rodičov po celom svete.

Zařazeno v kategoriích
Ana Galánová; Pablo Pino - další tituly autora:
 (e-book)
Dračí srdce 4: Velký turnaj Dračí srdce 4: Velký turnaj
Dračí srdce 5: Záhada zelené jeskyně Dračí srdce 5: Záhada zelené jeskyně
 (e-book)
Dračie srdce 5 Dračie srdce 5
 (e-book)
Dračí srdce 6: Páté semínko Dračí srdce 6: Páté semínko
 (e-book)
Dračie srdce 6 Dračie srdce 6
 (e-book)
Dračie srdce 2 Dračie srdce 2
 (e-book)
Dračie srdce 3 Dračie srdce 3
 (e-book)
Dračie srdce 4 Dračie srdce 4
 (e-book)
Dračí srdce 7: Úkol pro Mondraga Dračí srdce 7: Úkol pro Mondraga
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Dračie srdce 1 –

Velká skúška

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.cpress.sk

www.albatrosmedia.sk

Ana Galánová

Dračie srdce 1 – Velká skúška – e-kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2016

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.



Mojim editorkám Raquel Lópezovej

a Ane Maríi Garcíi

Ana Galánová

Pre Jesi, moju lásku a neuveriteľnú oporu

pri každom ťahu štetcom.

Pablo Pino


5

1. KAPITOLA

Konečne!

Kale bol správny a šikovný chalan a navyše dobrý športovec. Žil  na hrade,  kde  mal  všetko, čo  dieťa  jeho  veku   potrebuje: kamarátov, poštového holuba,  ľahučké  brnenie  pre svoj  oddiel  križiakov,  vlastnú izbu  s katapultom umiestneným  v okne,  rodičov, ktorí  ho  milovali,  a sestru, ktorá  ho  hlavne  otravovala.

Nemal však draka.

Zo  všetkých svojich  kamarátov  bol  on  už  iba  JEDINÝ, kto  musel  ísť  do školy každý  deň  pešo  alebo  letieť  na otcovom drakovi.

A už  to  ďalej  nemohol vydržať!

Nechápal, prečo  má  čakať  až  do svojich  jedenástich rokov,  aby  mohol  mať  vlastného  draka,  ale  tak  to  jednoducho bolo a v Samarade nikto pravidlá neporušoval. A už  vôbec  nie počas  starostovania  Wickenburga,  najprísnejšej,  najnepríjemnejšej a najnesympatickejšej  osoby  v celom meste,  ktorého ale všetci  poslúchali, pretože  bol  zároveň zo  všetkých  najchytrejší.  Neraz  skúsil   Kale   presvedčiť  chovateľa  drakov  Antona,  aby  ho  nechal  nejakého vyskúšať,  ale  ten  to  vždy odmietol. Nikto  nedostane  svojho  prvého  draka  bez  toho,  aby  prišiel  spoločne s rodičmi  v deň  svojich  jedenástych narodenín.

A Kaleho deň  KONEČNE nastal.

Vyskočil  z  postele  (lepšie   povedané  urobil  salto),  zbehol  zo  schodov, ktoré   bral  po troch, ale pri  poslednom salte,   bohužiaľ,  pristál  na chvoste Pinky,  dračice  sestry,  ktorá  si  spokojne ležala,  zatiaľ   čo  jej  Nerea  pilovala pazúriky.  Pinka   a Nerea boli  obidve  chúlostivé ako  pestrofarebné poletujúce motýle,  hoci  Pinka   už  musela  mať  viac ako  dvesto  kíl.

„Počúvaj,  dávaj  pozor!“ vykríkla  Nerea.  „Á,  a vlastne všetko  najlepšie.  No  tak  uvidíme, či  sa  teraz,  keď  si  starší,  trošku  upokojíš.“

„Vďaka,“  povedal  Kale  bez  toho,   aby  o ňu  zavadil pohľadom,  a utekal  do kuchyne.

„Mami!   Tati!   Ideme!   Ideme   pre  draka!“  kričal  kĺžuc sa  po vyleštených  dlaždičkách.

Bác!

Narazil  do  obrovského  dreveného  stola,  takže  všetko,  čo  stálo  na ňom, sa  zaknísalo. Mamka sa  usmiala.

„Všetko  najlepšie,  Kale!“  povedala  a dala  mu  pusu.  „Hneď vyrazíme,  ale  najskôr   sa  naraňajkuj. Okrem  toho   nemôžeš ísť  takto!  V spodkoch!“

„Aj!“

V zhone sa  zabudol obliecť!

Kale  takmer  bez  dychu  zhltol  hrianku,  vypil pohár mlieka a vystrelil sa prezliecť.

O dve  sekundy už  stál  znova  vo  dverách,  pripravený vyraziť.

Rodičia  naňho  čakali  v záhrade, kde  už  medzitým sedlali  svoje  draky  –  Kuda,  otcovho  elegantného  čierneho  draka,  a Karmu, matkinu vernú  spoločníčku.

Práve  keď  chcel  Kale  vyliezť  na otcovho  draka,  všimol  si,  že prilieta  poštový  holub.   Spoznal ho  okamžite. Bol  jedným  z holubov  jeho  najlepšieho priateľa  Kasiho.   Zdvihol  ruku  a  holub na  ňu  dosadol.  Vytiahol  zvitok  pergamenu so  správou,  ktorú  mal  holub  priviazanú k nohe,  a čítal: 9

Všetko najlepšie

a veľa šťastia 

s drakom! Už ho 

skoro máš.

Kale   sa  spokojne  usmial.  Jeho  najlepší  kamarát Kasi  takmer  nikdy na nič   nezabudol. Trávil  dni  vymýšľaním najrôznejších úloh  a takmer vždy dopadli  dobre.  Takmer. Normálne by  mu  Kale   odpovedal svojou  správou, ale teraz  mal  naponáhlo. A čo  viac,  nevzal  ani  klietku  s poštovým  holubom,  ktorú  normálne  brával,  keď  odchádzal z domu. Tento- raz  mal  ale  v hlave  len  jednu  vec:  svojho  nového draka.

Vyliezol na Kudov chrbát  a spýtal sa  otca:

„Oci,  ty  vieš,  ako  to  bude prebiehať?“

„Nie,  nikto  nevie,  aký bude jeho  drak  až  do dňa, keď  ho  dostane,“ odpovedal  mu  otec.  „Ale nemusíš sa  báť,  pretože   Anton  sa  vždy trafí.  Zakaždým vyberie   toho  najlepšieho draka  pre   každého.  Uvidíš.“

Kaleho  otec   ho  vysadil na  svojho  draka  a ten  sa  zdvihol do výšky, nasle- dovaný  Karmou.

Leteli  nad  kopcami  ozdobenými  hradmi  a  obrábanými  poľami,  ktoré   už  niesli  prvé   plody  leta.  Na  západe  bolo  vidieť  Hmlistý  les,  jediné  miesto  panstva, kam  sa  nikto  neodvážil vojsť.  Podľa  povestí v  lese   žili  hovoriace  stromy, aj  keď  ich  nikto  v živote nevidel.  Určite  to  boli  povedačky starých,  ktorí  chceli  postrašiť deti.  Na východe  žiarila  vodná  hladina  Červeného jazera,  kam  každé  leto  Kale  jazdil  na výlety.  Tento  rok  už  by   mohol  ísť  na  svojom  vlastnom drakovi.  Dúfal,  že bude  vedieť  plávať,  a že  bude mať  rád  vodu  rovnako ako  on.

Kým  Kale  pozoroval 

krajinu,  myslel  na  to,  čo  mu   povedal  otec.   Bola  

úplná  pravda, že  draky,  

ktoré  mali  jeho  kama

ráti  a  príbuzní, boli  pre  nich  tie  

pravé.  Kasiho  drak  bol 

pokojný a veľmi malý, 

rovnako ako  jeho  pria

teľ,  ktorý  sa  zatiaľ  

nevytiahol,  takže  vyliezť 

na  draka  ho  veľa  nestálo.  Sestrina  dračica  bola  rov

nako  výstredná ako  ona, 

s  farebnými  šupinami, 

dlhým krkom a dlhými

pazúrmi.  Drak  toho  

blázna  Arka  bol  rov

nako  divoký  ako  jeho  pán 

a  dračica  kamarátky  Maje 

bola  tá  najposlušnejšia a  naj

lepšie  vycvičená v celom okolí.  V diaľke  rozoznával  svojho  suseda, pána  Bradleyho.  Jeho  drak  bol  taký  starý  a slabý  ako  jeho  jazdec   a  letel pomaly  nad  zemou.

Otec  bude mať  určite  pravdu.

Celkom iste  dostane  chytrého draka,  športovo  založeného  a navyše zábavného,  rovnako ako  je on.  A určite bude  mať  skvelú  farbu,  zelenú  alebo  červenú,  alebo  možno  kombináciu oboch,  tak  ako  jeho  tím  „križiakov“.

12 13

2. KAPITOLA

Prazvláštny drak

Dlho  im  to  netrvalo a dorazili na dra

čiu  farmu,  rozsiahly statok  ležiaci  severne  

od mestečka. Pri  vchode  stál  obrovský 

dom  postavený z masívnych drevených 

kmeňov, v ktorom žil  Anton,  chovateľ 

drakov  a  veterinár,  ktorý   mal  na  sta

rosti  zodpovednú činnosť  –  prideľo

vať  draky  ich  novým  pánom. V zadnej 

časti  statku  bolo  vidieť  mnoho stajní 

a jazdiarní, kde pobehovali dračie  mlá

ďatá  so  svojimi  matkami. Napravo stála 

nemocnica,  kam  prenášali choré  alebo 

zranené draky,  a v jednej z ohrád odpo

číval  drak  podobný hadovi,  s obviaza

ným  krídlom.

Kudo  a Karma jemne  pristáli  pred  bránou  a  Kale  a  jeho  rodičia z  nich  zoskočili. Kaleho otec  potľapkal Kuda  po  chrbte,  aby   sa  šiel  hrať,  kým  ho  opäť  bude potrebovať.

Neprešli  ani  dva  kroky, keď  sa  domové dvere  naraz  otvorili a objavil  sa  v  nich Anton  so  svojimi hustými  popolavými  fúzmi,  ktorý   zaberal celý   priestor  dverí  svojím  silným  a robustným  telom.  Na  nohách mal  jazdecké  topánky a okolo  pása  remeň,  na ktorom  viseli  všetky  možné  typy  výzbroje: bič,  povraz,  meracie   pásmo  a  obruč  plná  železných kľúčov.

„Ale pozrime sa,  kto  je tu!  Kale  Karmona!“  povedal  hlasom  silným  ako   zvon.  „Už  je  z  teba chlapisko!  Sem,  sem!“  naznačil im  rukou,  aby  vstúpili.

Kale   vbehol dovnútra  a  rodičia  ho  nasledovali.

Vstúpili do siene s vysokým stropom  a stenami  obloženými  drevom.  Nebol 14 tu  takmer  žiadny nábytok, iba  malý stôl,  na ktorom ležal  zápisník, drevená truh- lica  a tri  stoličky. Na jednej strane  sály  boli  troje  krídlových dverí  zatvorené  veľkými železnými závorami.

„Viem,  že  už  sa  nemôžeš dočkať  svojho  draka  a chceš začať  s veľkou  skúškou,  takže  nebudeme strácať  čas.  Vylez,  prosím  ťa,  sem,“  povedal Anton.

Kale  vyliezol na  drevenú  truhlicu   a Anton ho  začal  merať,  zatiaľ  čo  sa  ho  vypytoval:

„Akému športu  sa  venuješ? Si  ľavák,  alebo  pravák? Koľko  poschodí má  tvoj  hrad?  Kde bude spať  drak?  Už  si  mu  vymyslel  meno?  Máš  psa?  Si  alergický  na nejaké zviera?“

„Križiakom, pravák,  tri,  v mojej izbe,  nie,  nie,  nie...,“  odpovedal Kale   stále  nervóznejšie.

Anton  si  do svojho denníka zaznamenával  Kaleho  odpovede  aj  jeho   miery.  Jeho  rodičia, sediaci  pohodlne  17 na stoličkách,  všetko  pokojne pozorovali.  Niečo  podobné  už  zažili  so  svojou  dcérou  a vedeli, že nie je čoho   obávať  sa.  Keď  Anton  získal  všetky   informácie,  ktoré  potreboval, chvíľu   študoval  svoje  zápisky brblajúc  si  popod  fúzy:

„Hmm, áno,  hmm...“

Zrazu  zdvihol oči  od svojich zápiskov  a víťazoslávne sa  usmial:

„Viem  úplne presne,  čo  potrebuješ.“  A bez  toho,  aby  čokoľvek dodal,  podišiel  k jedným dverám a pritom si  odviazal  povraz, ktorý  mal  za opaskom.

Kým  vyčkávali, Kale   šplhal  a  zasa  zoskakoval  z  truhlice,  pobehoval  po miestnosti  sem  a tam  a nedočkavo  sa  pozeral smerom k dverám.

„Kale,  upokoj  sa,“  povedala mu   mama.  „A nehryz si  nechty.“

Nečakali dlho.  Po nedlhej chvíli  začuli  hluk  a kroky, ktoré  prichádzali z miest,  kam Anton odišiel.

„Ideme!“ kričal  Anton.  „A nerozptyľuj  sa!“

Dvere  sa  znova  otvorili  a vošiel  Anton.  V jednej ruke  niesol  vrecko  s tajomným  obsahom a druhou rukou  ťahal  za povraz.  V chodbe panovalo  šero,  a preto  nebolo  dobre vidieť,  čo  je na druhom  konci  povrazu.

„Tento  sa  ľudí  trošku  bojí,“  povedal  Anton,  „ale  len  čo  ťa  lepšie   spozná,  uvidíš,  že  je  neuveriteľný. Len  musíš  mať  spočiatku trochu  trpezlivosti.“

Kale  žmúril  smerom do šera. Akýže  drak  to  asi  bude?  A  prečo  nechce   vyliezť? Žeby  mal  strach?

Anton  znova  potiahol za  povraz  a nakoniec sa  so  zakopávaním objavilo  ohromné zviera,  ktoré  sa  natiahlo ako  dlhé tak  široké  na zemi.

Drak  zostal  ležať  uprostred miestnosti. 19

Kale si ho premeral doširoka otvorenými  očami.  Nevyzeral ani  za  mak  tak,  ako  si  ho  predstavoval. Príliš  rozložité  telo,  veľmi  malé krídla,  pretiahnutá  hlava  a trošku prihlúply úsmev,  vďaka  ktorému vyzeral, že  veľa  rozumu nezískal.  Zadné  laby   boli  obrovské  –  tak  preto  zakopával! Nebol  ani  zelený,  ani  červený, ale skôr  nevýrazne hnedý.

Drak  sa  pomaly zdvihol na nohy, pri- blížil  svoj  ňufák  ku  Kalemu, pričuchol 

BUMBÁC!


20

k  nemu,  načo  zaklonil hlavu,  zavrel 

silne ňufák  a –  mocne  kýchol.

Z nozdier mu  vyšľahli plamene. Kale  

len-len  že  uhol,  ale  na  zemi zostala 

čierna  škvrna  a vo  vzduchu to  zavoňalo 

spáleným drevom.

„Je  chorý?“ 

spýtal sa

s obavami.

„Nie,  nie,  

vôbec   nie,“  od 

povedal  Anton,  „urči

te  má  letnú  alergiu  alebo  

niečo  podobné. Fajn,  tak  

ako  sa  ti  páči?  No  nie je to  

nádherný exemplár? Ako  ho  budeš  

volať?“

Kale  sa  otočil  a znova si  draka  pre

meral.  Potom pozrel  na  rodičov. Tí 

teda  tiež  nevyzerali veľmi  presvedčení. 

Drak  totiž  rozhodne  nevyzeral,  že  je 

P

Š

Í

Í

Í

K

!


20 21

pripravený niekam letieť.  Kale  si  sadol  na zem, aby  popremýšľal o mene. Drak  sa  k nemu okamžite priblížil,  sadol  si  mu  po boku stláčajúc mu  nohu,  a položil  svoju  hlavu  na hlavu svojho  nového  pána,  aby  si  konečne oddýchol.

A v tom okamihu sa  Kale  rozhodol.  Nebolo  dôležité,  aký  drak  bol  alebo  ako  vyzeral, bol  to  jednoducho jeho  drak  a  práve   s  ním  mal  prejsť  veľkou  skúškou, a bol  presvedčený, že to  dosiahne.

„Mondrago,“  odpovedal. „Bude  sa  volať  Mondrago.“

„To  je ale...  originálne meno,“ pove- dala  jeho  mama  nútiac  sa  do úsmevu.

„Výborne.  Takže   to  bude   Mondrago,“ povedal Anton  a zapísal meno  do svojho  zápisníka.  Potom  rozviazal  povraz,  ktorým  mal  Mondraga pripútaného  k svojej reťazi,  zmotal  ho  a pripevnil  si  ho  znova  k opasku. Otvoril 

Toto je pouze náhled elektronické knihy. Zakoupení její plné

verze je možné v elektronickém obchodě společnosti eReading.



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2020 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist