načítání...


menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Doklady raného náboženstva Churritov v starovekom Urkeši – Tibor Sedláček

Doklady raného náboženstva Churritov v starovekom Urkeši
-11%
sleva

Elektronická kniha: Doklady raného náboženstva Churritov v starovekom Urkeši
Autor: Tibor Sedláček

– Nejvíc dokladů umožňujících poznat náboženství churritské populace, obývající v minulosti regiony starověkého Předního východu, pochází z 2. tisíciletí před n. l. Už méně je však probádané rané období churritských dějin a jejich ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: slovensky
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  246 Kč 219
+
-
7,3
bo za nákup

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
elektronická forma ELEKTRONICKÁ
KNIHA

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Masarykova univerzita
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2017
Počet stran: 165
Rozměr: 23 cm
Úprava: ilustrace
Vydání: Vydání první
Skupina třídění: Náboženství, mytologie, kulty
Jazyk: slovensky
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-210-8753-8
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Nejvíc dokladů umožňujících poznat náboženství churritské populace, obývající v minulosti regiony starověkého Předního východu, pochází z 2. tisíciletí před n. l. Už méně je však probádané rané období churritských dějin a jejich náboženských představ, které je možné datovat do 3. tisíciletí před n. l. Kniha mapuje tuto etapu prostřednictvím materiální kultury a písemných pramenů z lokality Tell Mózán, na území které se v starověku rozprostíralo město Urkeš. Důležitým doplňkem tohoto postupu jsou i data z jiných oblastí. Je zřejmé, že v Urkeši měly výrazné zastoupení nejstarší známé churritské kulturní prvky, i když zanedbatelné nejsou ani vlyvy akkadské. Na základě doposud učiněných objevů jsou identifikovány náboženské prvky spojené s městem a je poukázáno na ty, které je možné charakterizovat jako churritské.

Předmětná hesla
Churrité – dějiny
churritské náboženství
churritská mytologie
Rituály a obřadyMezopotámie
ChrámyMezopotámie
Náboženská literaturaMezopotámie
glyptika – Mezopotámie
Náboženství a společnostMezopotámie
Archeologické nálezyBlízký východ
Historické pramenyBlízký východ
Urkeš (zaniklé město)
Zařazeno v kategoriích
Tibor Sedláček - další tituly autora:
Doklady raného náboženstva Churritov Doklady raného náboženstva Churritov
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Doklady raného náboženstva Churritov v starovekom Urkeši

Tibor Sedláček

FILOZOFICKÁ FAKULTA

MASARYKOVA UNIVERZITA

#470

Tibor Sedláček (1983)

je absolventom bakalárskeho

a magisterského stupňa na Katedre

porovnávacej religionistiky Filozofi ckej

fakulty Univerzity Komenského

v Bratislave. Doktorandské štúdium

ukončil na Ústave religionistiky

Filozofi ckej fakulty Masarykovej univerzity.

Venuje sa výskumu náboženstiev

a mytológií starovekého Predného

východu, ikonografi i a vzťahu medzi

obrazom a textom. Jeho špecializáciou

je predovšetkým Mezopotámia a Churriti.

Zaoberá sa tiež teóriou náboženstva,

teóriou mýtu a archeológiou

náboženstva. Prednášal na Masarykovej

univerzite a externe prednáša

na Univerzite Komenského. Pôsobí

vo výbore a zároveň vo funkcii tajomníka

Slovenskej spoločnosti pre štúdium

náboženstiev a angažuje sa v Centre pre

religionistiku a historické štúdiá. Ako člen

redakčnej rady sa podieľa aj na tvorbe

religionistického časopisu Axis Mundi.

Najviac dokladov umožňujúcich poznať

náboženstvo churritskej populácie, obývajúcej

v minulosti regióny starovekého Predného

východu, pochádza z 2. tisícročia pred n. l.

Už menej je však prebádané rané obdobie

churritských dejín a ich náboženských predstáv,

ktoré možno datovať do 3. tisícročia pred n. l.

Kniha mapuje túto etapu prostredníctvom

materiálnej kultúry a písomných prameňov

z lokality Tell Mózán, na území ktorej sa

v staroveku rozprestieralo mesto Urkeš.

Dôležitým doplnkom tohto postupu sú aj dáta

z iných oblastí. Je zrejmé, že v Urkeši mali

výrazné zastúpenie najstaršie známe churritské

kultúrne prvky, i keď zanedbateľné nie sú ani

vplyvy akkadské. Na základe doteraz učinených

objavov sú identifi kované náboženské prvky

spojené s mestom a je poukázané na tie, ktoré

možno charakterizovať ako churritské.

Doklady raného náboženstva Churritov v starovekom Urkeši

Doklady raného

náboženstva Churritov

v starovekom Urkeši

Tibor Sedláček

#470


OPERA FACULTATIS PHILOSOPHICAE

UNIVERSITATIS MASARYKIANAE

SPISY FILOZOFICKÉ FAKULTY

MASARYKOVY UNIVERZITY

#470



FILOZOFICKÁ FAKULTA

MASARYKOVA UNIVERZITA

BRNO 2017

#470

Doklady raného náboženstva Churritov v starovekom Urkeši Tibor Sedláček

KATALOGIZACE V KNIZE – NÁRODNÍ KNIHOVNA ČR

Sedláček, Tibor

Doklady raného náboženstva Churritov v starovekom Urkeši / Tibor Sedláček. -- Vydání první. -- Brno :

Masarykova univerzita, 2017. -- 165 stran. -- (Spisy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity = Opera

Facultatis philosophicae Universitatis Masarykianae, ISSN 1211-3034 ; 470)

Anglické resumé

ISBN 978-80-210-8753-8

(=341.5) * 252 * 221-5 * 726.1/.6 * 25-23/-29 * 736 * 2-67 * 902:904 * 930.2 * (358) * (5-15) * (048.8)

- Churrité -- dějiny

- churritské náboženství

- churritská mytologie

- rituály a obřady -- Mezopotámie

- chrámy -- Mezopotámie

- náboženská literatura -- Mezopotámie

- glyptika -- Mezopotámie

- náboženství a společnost -- Mezopotámie

- archeologické nálezy -- Blízký východ

- historické prameny -- Blízký východ

- Urkeš (zaniklé město)

- monografie

25 - Náboženství, mytologie, kulty [5]

Recenzovali: prof. PhDr. Petr Charvát, DrSc. (Západočeská univerzita v Plzni)

prof. RNDr. Václav Blažek, CSc. (Masarykova univerzita)

Vyobrazenie na prednej strane obálky: Rituálny podzemný objekt na lokalite Tell Mózán

(autor fotografie Kenneth Garrett).

© 2017 Tibor Sedláček

© 2017 Masarykova univerzita

ISBN 978-80-210-8753-8

ISBN 978-80-210-8754-5 (online : pdf)

ISSN 1211-3034

https://doi.org/10.5817/CZ.MUNI.M210-8754-2017 Obsah

ÚVOD ........................................................9

1 TEORETICKO-METODOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ .................13

1.1 Náboženstvo z archeologickej perspektívy: Identifikácia religiozity

v materiálnej kultúre podľa Renfrewa a Hoddera .................13

1.2 Interpretácia glyptiky: Motívy s religióznou tematikou ..............17

2 POZNÁMKY K POČIATKOM CHURRITOV NA STAROVEKOM

PREDNOM VÝCHODE ........................................20

2.1 Pôvod Churritov ...........................................20

2.2 Churriti pred staroakkadským obdobím ........................22

3 RÁMCOVÁ REKONŠTRUKCIA DEJÍN URKEŠA ....................26

3.1 Pramene .................................................26

3.2 Tupkiš a Uknítum .........................................27

3.3 Tar’am-Agade a neznámy endan ...............................30

3.4 Išar-kínum ...............................................35

3.5 Šatar-mat a Atal-šen ........................................36

3.6 Tiš-atal ..................................................38

3.7 Obdobie Ur III ............................................39

3.8 Terru a Haziran ...........................................41

3.9 Postupný úpadok mesta .....................................41

4 CHRÁM CHURRITSKÉHO BOHA (KUMARBIHO?) ................43

4.1 Deskripcia chrámovej terasy ..................................43

4.2 Leví text .................................................45

4.3 Sámarrská tabuľka .........................................49

5 CHTONICKÁ CHARAKTERISTIKA KUMARBIHO V CHURRITSKEJ

MYTOLÓGII . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52

5.1 Cyklus o Kumarbim ........................................52

5.1.1 Spev o Kumarbim ....................................54

5.1.2 Spev o bohovi LAMMA ................................57

5.1.3 Spev o Striebre ......................................59

5.1.4 Spev o Chedammuovi .................................60

5.1.5 Spev o Ullikummim ...................................62


6

6 PODZEMNÁ ŠTRUKTÚRA .....................................66

6.1 Deskripcia štruktúry ........................................66

6.2 Nálezový kontext ..........................................67

6.2.1 Zvieracie kosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 68

6.2.2 Artefakty ...........................................68

6.3 Štruktúra ako rituálny objekt .................................69

6.4 Využívanie rituálnych jám v churritsko-chetitskom kulte ............71

6.4.1 Rituál I: KUB 7.41 ....................................72

6.4.2 Rituál II: KUB 15.31 ii 6–26 ............................74

6.4.3 Rituál III: KBo 11.14 iii 6–10, 28–31 ......................75

6.4.4 Rituál IV: 2Maštigga ii 44–54 ...........................75

6.4.5 Rituál V: KUB 17.28 i 1–24 .............................76

6.4.6 Rituál VI: KUB 29.4 ii 3–8, 19–21 ........................77

6.4.7 Rituál VII: KUB 55.45 + Bo 69/142 ii 1–23 s dupl. Bo 3916

+ KUB 12.20 : 11–18 ..................................77

6.5 Spoločné znaky štruktúry s churritsko-chetitskými textami ..........78

6.6 Štruktúra ako súčasť sakrálneho komplexu a funkcia

Nergala/Kumarbiho .......................................84

7 SAKRÁLNY ASPEKT PANOVNÍCKEJ DYNASTIE ...................87

7.1 Etymológia termínu endan ...................................87

7.2 Vybrané pečatné odtlačky urkešskej elity so sakrálnymi motívmi ......89

7.2.1 Tupkišove odtlačky ...................................89

7.2.2 Išar-kínumov odtlačok .................................92

7.2.3 Išar-beliho odtlačok ...................................93

7.3 Urkešskí panovníci a deifikácia ................................94

8 GLYPTICKÉ RELIGIÓZNE MOTÍVY S AKKADSKÝMI VPLYVMI ......99

8.1 Rituál obetovania býka ......................................99

8.2 Motívy dynastického následníctva ............................ 101

8.3 „Zápasnícke scény“ ........................................104

8.4 Motív „etanovho“ typu .....................................107

8.5 Dvojtvárny boh ........................................... 111

8.6 Postava na vrchoch ........................................113

9 KONCEPT CHURRITIZÁCIE A POKUS O JEHO APLIKOVANIE

NA PRÍPAD URKEŠA ........................................ 117

9.1 Churritizácia v Alalachu podľa von Dassowovej .................. 117

9.2 Etnické hranice podľa Bartha ................................ 118

9.3 Koncept churritizácie v Urkeši ...............................120 ZÁVERY ....................................................123

SUMMARY ..................................................126

Skratky a použité znaky pri prekladoch ...........................130

Poznámka k pramenným textom ................................130

LITERATÚRA ................................................131

Pramene ..................................................131

Sekundárna literatúra ........................................133

Elektronické zdroje ..........................................149

OBRÁZKOVÁ PRÍLOHA .......................................151



9

ÚVOD

Lokalita Tell Mózán, v staroveku Urkeš, je situovaná na území súčasnej Sýrie, v jej

severovýchodnej časti, v regióne povodia rieky Chábúr (chábúrský región alebo

tzv. Chábúrský trojuholník), a zároveň južne od východoanatólskych hôr pri hrani

ciach s Tureckom (obr. 1). Táto oblasť býva označovaná aj ako horná/severná Me

zopotámia alebo Džazíra a v staroveku zasahovala aj na územia dnešného severné

ho Iraku a juhovýchodného Turecka. Región bol zázemím pre viaceré mestá, ktoré

sú v rôznej miere zdokumentované prameňmi. Najsevernejšie časti Mezopotámie

sa v dávnej minulosti vyznačovali relatívne priaznivejším podnebím a vyššia miera

dažďových zrážok (200–600 milimetrov) umožňovala, na rozdiel od južnejších ob

lastí, poľnohospodársku obživu, nie až tak závislú na irigačných systémoch (pozri

Akkermans a Schwartz 2003: 5–6). Oblasť bola kľúčová aj z hľadiska obchodných

ciest spájajúcich sever, ktorý bol bohatý na rôzne nerasty či iné komodity. Mesto

Urkeš, pričom v niektorých historických etapách by sme pravdepodobne mohli

hovoriť aj o mestskom štáte, tu bolo signifikantným politickým a náboženským

centrom, ktoré bolo dokonca rešpektované staroakkadským politickým celkom.

V polovici 3. tisícročia pred n. l. sa rozprestieralo na ploche 130 hektárov a svoj

najväčší geopolitický a zdá sa, že aj kultúrny rozmach zaznamenalo v poslednej

štvrtine 3. tisícročia pred n. l., čo spadá do obdobia tzv. druhej mestskej revolúcie

v Sýrii (pozri Akkermans a Schwartz 2003: 233–287). Práve z tohto obdobia po

chádzajú najdôležitejšie pramenné doklady pomáhajúce vytvoriť si obraz o histo

rických, kultúrnych, a teda aj náboženských pomeroch mesta.

Už v roku 1934 začal na tomto mieste prvé čiastočné prieskumy Max Mallowan,

manžel populárnej spisovateľky Agathy Christie. Predpokladal, že ide o starorím

ske nálezisko, a preto si zvolil za cieľ výskumu južnejšie situovaný Tell Čagar Bázár

(Buccellati a Kelly-Buccellati 1997a: 60; pozri Buccellati a Kelly-Buccellati 1988:


10

Úvod

21–23). O päť dekád neskôr, v roku 1984, začali dlhodobý archeologický výskum

manželia Giorgio Buccellati a Marilyn Kellyová-Buccellatiová so svojím tímom.

1

To, čo tušili tesne pred zahájením výskumu, sa neskôr naplnilo a Tell Mózán bol

nakoniec úspešne identifikovaný so starovekým Urkešom (pozri Buccellati a Kel

ly-Buccellati 1995b), ktorý bol dovtedy známy len prostredníctvom zmienok v nie

koľkých písomných prameňoch. Počas jednotlivých výskumných sezón odhalila

lokalita mnohé nálezy, ako napr. mestské múry, súkromné obydlia, hroby (pozri

Buccellati a Kelly-Buccellati 1988; 2005; Buccellati 1998) a samozrejmosťou je evi

dovaná keramika (pozri Buccellati a Kelly-Buccellati 1988: 65–67; 2000: 167–183;

2005: 41; 2008; 2014: 446–448, 450–453; Kelly-Buccellati 2010a; v tlači; Kelly-Buc

cellati a Omar 2004–2005; Recht 2014b). Náboženskú situáciu v Urkeši ozrejmuje

aj niekoľko významných objavov, ktoré sú predmetom nasledujúcich strán. Svetlo

sveta uzrel napr. jeden z najväčších sýrsko-mezopotámskych palácov (označený ako

„AP“) (pozri Buccellati a Kelly-Buccellati 1997b: 89–91; 2000; 2001b; 2001c; 2002a:

127–129; 2004: 14–19; Buccellati 1998: 20–28; 2005) a monumentálna podzemná

štruktúra (pozri Buccellati a Kelly-Buccellati 2001c; 2004: 20–30, 36–39; 2005:

37–38; Kelly-Buccellati 2002; 2005a; Collins 2004; Sedláček 2012) patriaca medzi

najbizarnejšie objekty na lokalite. Obsahovala viaceré kosti zvierat a artefakty, nie

náhodou bola situovaná hneď vedľa paláca a s najväčšou pravdepodobnosťou sa

využívala na rituálne účely. Ďalším objektom oplývajúcim veľkoleposťou boli pozo

statky chrámovej terasy, resp. chrámu (označený ako „BA“) (pozri Kelly-Buccellati

1990: 125–129; 2013: 159–161; Buccellati a Kelly-Buccellati 1995a: 390–391; 2005:

31–32, 35–37; 2009; 2014; Buccellati 1998: 18–20, 28–29; 2010b; Buccellati, F.

2010), ktorý už v staroveku z diaľky pútal pozornosť, keď vyčnieval ponad okolitý

horizont. Samostatnú kategóriu nájdeného inventára tvorí glyptika, primárne pe

čatné odtlačky (pozri Buccellati a Kelly-Buccellati 1988: 67–81; 1995–1996; 1996;

1997b: 80–89; 2001a: 20–23; 2001b; 2001c: 69–71; 2002a: 129–132; 2002b; 2005:

39–40; Kelly-Buccellati 1996; 1998: 41–50; 2001: 47–55; 2005b; 2010b) pochádzajú

ce v prvom rade z územia paláca, prípadne z oblasti pri mestskom múre.

Buccellati a Kellyová-Buccellatiová (pozri Buccellati a Kelly-Buccellati 1988;

2001a: 24–25; 2007; 2009: 66–67; Buccellati 1999: 242–250; 2005: 4–6; 2010a;

2013; Kelly-Buccellati 2004; 2005b) vo viacerých svojich publikáciách zdôrazňujú

churritské prvky v Urkeši a upozorňujú na churritský charakter mesta. Medzi kul

túrne prvky klasifikované ako churritské patrí najmä onomastická evidencia, pa

novnícky titul či pisárska tradícia. Písomné pramene obsahujúce churritský jazyk

doložené z Urkeša alebo referujúce o Urkeši, sú v súčasnosti najstaršími známymi

prameňmi v tomto jazyku. Texty z Tell Mózánu, vrátane textov v akkadskom jazy

ku, predstavujú zároveň najsevernejšie doloženú epigrafiku v klinovom písme v 3.

1 Ich publikačná prvotina z výskumu mapuje prvé dve sezóny (pozri Buccellati a Kelly-Buccellati

1988). K oficiálnej internetovej stránke výskumného projektu pozri <http://www.urkesh.org>.


11

Úvod

tisícročí pred n. l. (Milano et al. 1991: 6; Buccellati 2003: 45–46), čo poukazuje na rozšírenie juhomezopotámskej pisárskej tradície.

Za najpodstatnejšie časti urkešskej religiozity je možné považovať chrám, pod

zemnú štruktúru a glyptické motívy. Ide o objavy, ktoré boli doposiaľ diskutované vo viacerých štúdiách, či už podrobnejšie alebo okrajovo (pozri vyššie). Avšak vo svojej kompletnej a prepojenej podobe, ako i vzhľadom na všetky dostupné dáta, religiozita v Urkeši nebola doteraz predmetom bádania, hádam len s jednou menšou výnimkou (pozri Buccellati a Kelly-Buccellati 2005). Nálezy z Tell Mózánu a ich zasadenie do celkového historického a kultúrneho kontextu starovekého Predného východu je prínosom pre porozumenie religiozity a kultúry všeobecne nielen v tomto meste, ale i v širšom regionálnom kontexte. Urkeš bez pochýb ponúka mnohé odpovede a v súčasnosti je najucelenejším zdrojom poznania najranejších dejín a náboženstva Churritov. Zámerom predloženej monografie je, na základe doteraz učinených poznatkov, zmapovať materiálnu kultúru a písomné pramene spojené s touto severochábúrskou lokalitou a rozšíriť súčasné hypotézy a závery, ale taktiež predložiť nové, ktoré, so všetkou skromnosťou, majú za cieľ prispieť k rekonštrukcii náboženského obrazu mesta. Odpovede, ktoré vzídu, budú vyplývať z dvoch nasledujúcich kľúčových výskumných otázok:

• Prostredníctvom ktorých znakov v materiálnej kultúre z Tell Mózánu je mož

né identifikovať religiozitu?

• Ktoré prvky tejto religiozity, aj na základe písomných prameňov, môžu byť

podľa súčasných poznatkov klasifikované ako churritské?

Predmetom riešenia budú aj čiastočné výskumné otázky, ktoré budú formou

záverov zodpovedané priebežne v jednotlivých kapitolách:

• Bol chrám v Urkeši zasvätený churritskému bohovi Kumarbimu?

• Na základe akých dokladov je možné konštatovať, že Kumarbi disponoval

chtonickou charakteristikou?

• Ktoré dáta dosvedčujú, že podzemná štruktúra v Urkeši plnila funkciu ritu

álneho objektu využívaného pre komunikáciu s podsvetím?

• Ktoré konkrétne prvky v materiálnej kultúre a písomných prameňoch pou

kazujú na sakrálny aspekt miestnej panovníckej dynastie? Mohli byť vládco

via deifikovaní už počas svojho výkonu funkcie?

• Ktoré ikonografické prvky na glyptike sú akkadskej a ktoré lokálnej prove

niencie?

• Ktoré ikonografické prvky v tomto materiáli poukazujú na religiózne poza

die a s ktorými konkrétnymi motívmi môžu byť asociované?

Úvodná časť (kapitola 1) tvorí teoreticko-metodologický základ, od ktorého sa

odvíja postup riešenia. Pozostáva z predstavenia teoretických východísk archeológie náboženstva a skúmania glyptiky. V nasledujúcej kapitole (kapitola 2) sú v stručnejšej podobe prezentované závery k proveniencii Churritov a ich situovaniu na starovekom Prednom východe už pred staroakkadským obdobím, čo je

12

Úvod

podstatné obzvlášť vo vzťahu k Urkešu. Samostatný úsek (kapitola 3) je venovaný

podrobnej rekonštrukcii dejín mesta, i keď v rámcovej podobe, a to z dôvodu ne

dostatočnej pramennej základne. Ďalšia časť (kapitola 4) už mapuje chrám a dva

významné dedikačné texty. Následne jedna z pasáží (kapitola 5) predstavuje, na zá

klade mytologických prameňov, Kumarbiho ako churritského boha chtonického

typu. Obsah a funkcia podzemnej štruktúry vo vzťahu k neskorším churritsko-che

titským textom sú riešené v ďalšom okruhu (kapitola 6). Táto kapitola zároveň po

dáva aj obraz o predpokladanom sakrálnom komplexe v Urkeši, pozostávajúcom

z viacerých zložiek. Na základe pečatných odtlačkov a možnosti titulu je zrejmé, že

úrad miestnych panovníkov bol legitimizovaný prostredníctvom sakrálneho kon

ceptu, čomu sa venuje nasledujúca pasáž (kapitola 7). Na tomto mieste je otvorená

aj problematika deifikácie urkešských vládcov. Predposledná časť (kapitola 8) si

dala za cieľ preskúmať ikonografické motívy na glyptike. Pozornosť je zameraná

na akkadské vplyvy a synkretické tendencie týchto vplyvov s lokálnymi tradíciami.

Posledná časť (kapitola 9) je pokusom o načrtnutie kultúrno-historických proce

sov, ktoré sa mohli podpísať pod churritizáciu, resp. churritský charakter Urkeša.

Záver je venovaný sumarizovaniu vyššie uvedeného, s dôrazom na sledované ciele

a hypotézy.

* * *

Predložená publikácia vychádza po čiastočnej úprave z mojej dizertačnej práce,

ktorá bola pod názvom Religiozita v Urkeši: Segment raného náboženstva Churritov

obhájená v roku 2016 na Ústave religionistiky Filozofickej fakulty Masarykovej

univerzity v Brne.

13

1 TEORETICKO-METODOLOGICKÉ

VÝCHODISKÁ

1.1 Náboženstvo z archeologickej perspektívy: Identifikácia

religiozity v materiálnej kultúre podľa Renfrewa a Hoddera

O identifikácii náboženských prvkov v archeologických nálezoch sa ešte v súčas

nosti vedú ďalekosiahle diskusie. Ide predovšetkým o to, nakoľko je možné tento

fenomén uchopiť a aké teoretické a metodologické prístupy sú najvhodnejšie (po

zri napr. Insoll 2004; Rowan 2011; Droogan 2012; Laneri 2015b). Najmä v minu

losti sa na poli archeológie bežne objavovali názory ladené vo funkcionalistickom

duchu. Ak nebol artefaktom priradený nejaký praktický význam, tak boli katego

rizované ako náboženské. Neraz boli automaticky odsunuté do úzadia, nebola im

venovaná náležitá pozornosť, a ak áno, často len v minimálnom rozsahu. Nábožen

stvo bolo v očiach bádateľov obsiahnuté iba v jednej sfére, čo limitovalo jeho širší

socio-kultúrny dosah a bolo považované za fenomén súvisiaci skôr so spirituálnou,

ako s materiálnou sférou (Droogan 2012). Väčšina prvkov v živote predmoderných

spoločností však bola vystavená náboženským vplyvom, a preto náboženstvo ne

môže byť separované od ďalších oblastí ľudskej aktivity, ktoré sú v archeologických

dátach reflektované (Insoll 2004).

S využitím rozmanitých prístupov sa archeológia náboženstva, prostredníctvom

konkrétneho skúmaného materiálu, stala predmetom viacerých štúdií (pozri napr.

Renfrew 1985; Wright 1995; Gilmour 2000; Insoll [ed.] 2001; 2004: 104–149; Whit

ley a Hays-Gilpin [eds.] 2008; Hodder [ed.] 2010c; Davis 2013; Laneri [ed.] 2015a).

Významným príspevkom k problematike bola knižná publikácia Colina Renfrewa

(1985) zameraná na mykénsku svätyňu vo Fylakopi na ostrove Mélos (pozri nižšie,

pozn. 2). K rozpoznaniu náboženstva, teda k identifikovaniu miesta kultu a vyba

venia kultu, sa Renfrew (1994: 51) vyjadril:

1 Teoreticko-metodologické východiská

... je to, vo všeobecnosti, len tam, kde náboženské praktiky zahŕňajú buď použitie

špeciálnych artefaktov alebo špeciálnych miest, alebo oboje, ktoré môžeme rozpoznať

archeologicky. ... Nejde o tvrdenie, že všetky zahrnuté systémy viery sú podobné

alebo dokonca porovnateľné, ale znamená to, že termín „náboženstvo“ so sebou nesie

isté vzájomné vzťahy, ktoré sú rozhodne všeobecné, ak nie nevyhnutne univerzálne

a ktorými môže výskum napredovať.

Renfrew (1994: 51–52; Renfrew a Bahn 2008: 413) predložil 16 archeologic

kých indikátorov rituálu, prostredníctvom ktorých je možné rozpoznať nábožen

stvo v materiálnej kultúre. Rozdelené sú do štyroch nasledujúcich kategórií: (1)

sústredenie pozornosti, (2) hraničná zóna medzi týmto a druhým svetom, (3) účasť

božstva a (4) participácia a obetovanie.

Sústredenie pozornosti:

1. Miesto, kde sa rituál môže odohrávať, býva situované v prírodnom prostre

dí, ako napr. jaskyňa, háj, vodný zdroj, vrchol hory. 2. Vykonávať sa môže v špeciálnych budovách so sakrálnou funkciou, ako

napr. chrám alebo kostol. 3. Konštrukcia a vybavenie môžu byť architektonickým prvkom ako zabudo

vaná súčasť príslušenstva (napr. oltáre, lavičky, kozuby), ale súčasťou býva

aj pohyblivé vybavenie, ako napr. svietidlá, gongy a zvony, rituálne nádoby,

kadidelnice, textílie ako súčasť oltára a všetko rituálne náčinie. 4. V oblasti rituálu býva tendencia k redundancii symbolov.

Hraničná zóna medzi týmto a druhým svetom:

5. Rituál môže mať črty verejného predvádzania, ale môže ísť aj o skryté mys

tériá, ktorých prax bude reflektovaná v architektúre. 6. Koncepty čistoty a znečistenia môžu dosvedčovať napr. bazény či umývadlá

s vodou, ale aj udržiavanie sakrálneho miesta.

Účasť božstva:

7. Božstvo alebo božstvá môžu byť reprezentované kultovým obrazom či v ab

straktnej forme, ako napr. kresťanský symbol chí-ró. 8. Rituálne symboly niekedy ikonograficky súvisia s uctievanými božstvami a mýt

mi, ktoré sú s nimi asociované. Môže byť využitý zvierací symbolizmus s kon

krétnymi zvieratami, ktoré súvisia s konkrétnymi božstvami alebo silami. 9. Rituálne symboly sa môžu vzťahovať aj na tie, ktoré sú badateľné v pohreb

ných rituáloch a ďalších prechodových rituáloch.

Participácia a obetovanie:

10. Uctievanie zahŕňa modlitby a špeciálne aktivity ako gestá adorácie a ako

také môžu byť stvárnené v umení, ikonografii, dekoráciách či obrazoch. 11. Pri navodení náboženskej skúsenosti môže rituál využívať rôzne prostried

ky, ako napr. tanec, hudbu, drogy či bolesť.

1.1 Nábo enstvo zčarcheologickej perspektívy

12. Môžu byť praktizované zvieracie alebo ľudské obete.

13. Súčasťou môže byť prinesené jedlo a pitie, eventuálne skonzumované ako

obeť alebo využité ako zápalná obeť či libácia.

14. Prinesené a obetované môžu byť aj ďalšie materiálne objekty, ktoré na znak

obetovania môžu byť poškodené a skryté alebo odhodené.

15. Na použité vybavenie a obete môže byť vynaložené veľké bohatstvo.

16. Môže byť vynaložené veľké bohatstvo a zdroje pri samotnej konštrukcii a jej

príslušenstve.

V prvej fáze je potrebné sa pokúsiť identifikovať konkrétnu lokalitu, na ktorej sa mal predpokladaný kult odohrávať. Môže ísť o prírodný alebo skonštruovaný objekt, resp. jeho pozostatky. Súčasťou objektu môžu byť zachovalé znaky demonštrujúce limity medzi pozemskou a transcendentnou sférou. Veľmi dôležitou časťou kultu sú božstvá alebo nadpozemské entity, ktorých podobizeň či symbolika môžu byť na takejto lokalite prítomné. Prítomné môže byť aj rituálne vybavenie a najmä nálezy poukazujúce na obete, napr. v podobe zvierat, ľudí, zvyškov jedla, nápojov a iných materiálnych objektov. Renfrew (Renfrew a Bahn 2008: 413) dodáva, že len niekoľko z vyššie uvedených indikátorov je obsiahnutých v konkrétnom archeologickom kontexte. Nie je to o prítomnosti alebo absencii niektorých z indikátorov, ale skôr o „opakovaných úkonoch symbolickej podstaty“ namierených k nepozemským transcendentným silám (Renfrew 1994: 52).

2

Ďalší významný bádateľ, Ian Hodder (2010b: 14–15), preferuje kontextuálny a interpretatívny archeologický prístup, pričom si v súvislosti s prehistorickou lokalitou Çatal Hüyük v Turecku kladie dôležitú metodologickú otázku a zároveň odpoveď:

Ako môže byť v Çatal Hüyüku preukázané, že špecifické objekty majú „auru“ alebo

transcendentálne vlastnosti pre určité skupiny ľudí? Ako je možné preukázať, že umenie

je v podstate rituálne alebo spirituálne, alebo že domy sčasti slúžili ako „svätyne“ alebo

„chrámy“? Tieto otázky môžu byť priblížené spájaním detailnej kontextuálnej analýzy

archeologických dát a špecializovaných prírodovedeckých techník vo vnútri širokého

rámca za predpokladu antropológie, histórie, filozofie a teológie. 2 Renfrew (Renfrew a Bahn 2008: 413) zmieňuje ako príklad svätyňu vo Fylakopi, kde sú doložené dve priľahlé miestnosti s platformami, ktoré mohli plniť funkciu oltárov. Objavených tam bolo aj množstvo rôznych symbolov, zapadajúcich do zmienených archeologických indikátorov. Zhromaždené symboly síce korešpondovali s kultovým využitím, no i tak nepanovala v tomto smere úplná istota. Následné porovnanie s niektorými lokalitami na Kréte s podobnými charakteristikami preukázalo, že krétske objekty predstavujú svätyne. Bolo ich tam totiž hneď niekoľko a mali značne podobné črty, čiže predstavovali „opakujúci sa vzor“. Ich rituálna funkcia sa zdala ako najpresvedčivejšie vysvetlenie. K svätyni vo Fylakopi z perspektívy archeológie náboženstva pozri Renfrew 1985. 1 Teoreticko-metodologické východiská

Hodderova otázka sa javí ako relevantná. Na základe objavených nálezov z konkrétnej lokality je prípustné hľadať prvky religiozity. Základným problémom, ktorý je v takomto prípade treba vyriešiť, je určiť, ktoré časti materiálnej kultúry, ak vôbec, vlastne reflektujú náboženstvo (pozri Hodder 2010a). Bez dôkladného metodologického postupu bude takáto otázka iba ťažko zodpovedateľná. Nesprávne posúdenie nálezu z kontextovej perspektívy môže spôsobiť jeho nesprávne vyhodnotenie. Ako ilustračný príklad ponúkam fiktívnu nálezovú situáciu, ktorá by pokojne mohla nastať. Stačí si predstaviť neliterárnu archeologickú lokalitu s konkrétne situovaným nálezovým miestom, na ktorom boli objavené keramické nádoby. Takéto miesto bude aj na základe ďalších artefaktov interpretované ako skladisko rôznych komodít. Na území tej istej lokality je následne objavená typologicky rovnaká nádoba, už ako súčasť obytného priestoru v blízkosti domáceho ohniska. Spolu s nádobou je v okolí ohniska rozmiestnených niekoľko ďalších artefaktov symbolickej podstaty. Celé miesto bude identifikované ako miesto vykonávania neznámeho kultu, a to na základe symbolického charakteru predmetov, umiestnenia pri ohnisku a pod. Tá istá nádoba slúži v prvom rade na praktické, profánne účely pre každodenné použitie, no v istých prípadoch môže získať sakrálnu funkciu a stáva sa tak súčasťou transcendentnej sféry. Takýto moment nastane, ak je použitá na rituálne účely. Ide, samozrejme, len o príklad, pri ktorom sa dá predpokladať aj iná nálezová kombinácia, no môže poslúžiť ako názorný argument, prečo je lokalizačný kontext tak dôležitý. V podobnom duchu sa vyjadrila aj Ruth Whitehouseová (1996: 12), keď uviedla, že význam nálezu v čase jeho uloženia nemôže byť aplikovateľný na jeho predošlú „biografiu“. Inými slovami, využitie predmetu sa môže zmeniť, je kontextuálne, a je tak na bádateľovi, aby túto skutočnosť vo svojom prístupe rešpektoval. Pod pojmom „kontext“ je tu myslená vzájomná korelácia archeologických objektov v rámci jedného nálezového miesta a archeologickej lokality ako takej. Na všeobecnejšej úrovni je to potom akceptovanie historických/chronologických a kultúrnych súvislostí vo vzťahu k materiálnej kultúre, ktorá je predmetom interpretácie.

Renfrewove, ale aj Hodderove kritériá pokladám za korektné a využiteľné pri aplikovaní na vybranú archeologickú lokalitu, a preto budú použité aj pri skúmaní religiozity v Urkeši, a to v prípade chrámu a podzemnej štruktúry. Ako problematické sa môžu javiť odlišné prístupy, ktoré obaja uznávaní archeológovia presadzujú. Kým Hodder je zakladateľom postprocesuálnej archeológie, Renfrew reprezentuje kognitívno-procesuálny smer (pozri napr. Insoll 2004: 79–100). Medzi obidvoma teoretickými prístupmi však nemusí byť za každých okolností taký priepastný rozdiel a ich integrované využitie pri výskume by nemuselo byť až takým prekvapením. Kým indikátory rituálu majú na základe konkrétnych znakov za úlohu poukázať na náboženskú funkciu chrámu a podzemnej štruktúry, následné využitie kontextuálno-interpretatívneho prístupu bude nápomocné pri vyhodnocovaní týchto objektov v rámci severosýrskej lokality ako celku. Ide



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.