načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Dobrodružstvá z džungle 2: Návrat do džungle – Bear Grylls

Dobrodružstvá z džungle 2: Návrat do džungle

Elektronická kniha: Dobrodružstvá z džungle 2: Návrat do džungle
Autor: Bear Grylls

- Dokázali by ste prežiť v džungli? Šesť mesiacov po tom, ako sa Mak stratil v divočine, sa vracia späť do indickej džungle, kde ochranári sledujú pohyb divokých slonov, neustále ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  179
+
-
6
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » FRAGMENT
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2019
Počet stran: 232
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-566-1024-4
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Dokázali by ste prežiť v džungli? Šesť mesiacov po tom, ako sa Mak stratil v divočine, sa vracia späť do indickej džungle, kde ochranári sledujú pohyb divokých slonov, neustále ohrozovaných drevorubačmi a pytliakmi. Keď spolu s kamarátkou Diyou objavia v dedine slonie mláďa, ktoré uväznil podlý kšeftár, rozhodnú sa riskovať a vydať sa priamo do srdca džungle, aby zviera vyslobodili a priviedli naspäť k stádu. Mak však čoskoro zistí, že ak chcú nebezpečnú výpravu prežiť, bude si musieť spomenúť na všetko, čo ho džungľa v minulosti naučila. Vydajte sa spolu s Makom na ďalšie dobrodružstvo, inšpirované klasikou Rudyarda Kiplinga Druhá kniha džunglí, ktoré napísal skutočný a svetoznámy dobrodruh Bear Grylls!

Zařazeno v kategoriích
Bear Grylls - další tituly autora:
Vzhůru - Pozoruhodná cesta k vrcholu Mount Everestu Vzhůru
Příběhy skutečné odvahy Příběhy skutečné odvahy
Bláto, pot a slzy Bláto, pot a slzy
 (e-book)
Poľovačka Poľovačka
 (CDmp3 audiokniha)
Příběhy skutečné odvahy - CDmp3 (Čte Pavel Soukup) Příběhy skutečné odvahy
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Dobrodružstvá

z džungle 2

Návrat do džungle

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.fragment.sk

www.albatrosmedia.sk

Bear Grylls

Dobrodružstvá z džungle 2: Návrat do džungle – e‑kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2019

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.



4


Mojim výnimočným najmladším krstniatkam

Rufusovi, Kitty, Casparovi, Pipovi, Emily,

Barneymu a Arlo.

„Sme pútnici, majstre, vždy pôjdeme o trocha ďalej:

možno za poslednú modrú horu obťažkanú snehom,

cez rozbúrené či trblietavé more...“


Obsah

1. kapitola......................9

2. kapitola.....................14

3. kapitola.....................22

4. kapitola.....................28

5. kapitola.....................34

6. kapitola.....................39

7. kapitola .....................43

8. kapitola.....................47

9. kapitola.....................53

10. kapitola.....................59

11. kapitola.....................64

12. kapitola.....................69

13. kapitola.....................75

14. kapitola.....................80

15. kapitola.....................85

16. kapitola.....................90

17. kapitola .....................97

18. kapitola....................101

19. kapitola....................106

20. kapitola....................111

21. kapitola....................116


22. kapitola....................122

23. kapitola....................128

24. kapitola....................135

25. kapitola....................139

26. kapitola....................14 4

27. kapitola ....................149

28. kapitola....................155

29. kapitola....................160

30. kapitola....................166

31. kapitola....................172

32. kapitola....................179

33. kapitola....................183

34. kapitola....................188

35. kapitola....................193

36. kapitola....................197

37. kapitola ....................203

38. kapitola....................209

39. kapitola....................213

Obráťte stranu a nájdete ešte viac

tipov na prežitie v džungli. .....219

O autorovi ....................225

1. kapitola

India!

To slovo vírilo Makovi hlavou a  rozbúchalo mu srdce. Prechádzal izbou tam a  späť a  nemohol byť šťastnejší.

Bol doma ešte len osem mesiacov, počas ktorých si odškrtol jedny narodeniny a absolvoval niekoľko pí­ somiek, ale vôňa bujných pralesov a pohladenie tro­ pického vánku mal stále v živej pamäti. Dokonca aj v smradľavom Londýne.

Jeho nedávny výlet by väčšina ľudí  – a  obzvlášť jeho rodičia – označila za katastrofu.

Počas plavby proti toku rieky, keď v rámci ochra­ nárskeho projektu stopovali divé mačkovité šelmy, sa  ich čln prevrhol a  oddelil Maka od jeho otca a  matky. Mnoho dní sa musel predierať džungľou, aby našiel cestu späť k  nim  – zbieral drevo, hľadal cestu nebezpečným terénom a  prežil stretnutia so smrtiacimi zvieratami od leopardov až po stáda krvi­ lačných makakov.

Bolo to desivé, úžasné a celkom mu to zmenilo život!

Hoci jeho rodičia by s  ním možno nesúhlasili, pre Maka to bola tá najúžasnejšia životná lekcia, akú by kedy mohol chlapec v  jeho veku dostať. Zozačiatku, zrejme z  pocitu zodpovednosti za to, čo sa stalo, sa k nemu rodičia správali až príliš ochranársky. Ale po­ stupne, kúsok po kúsku, si všimli zmenu v Makovom postoji k  životu. Zatiaľ čo predtým bol hanblivý, naj­ radšej vysedával doma a vyhýbal sa nepríjemným spolo­ čenským situáciám, teraz sa pohyboval s pokojným se­ bavedomím a zdalo sa, že strach vymenil za zvedavosť.

Hoci jeho otec by sa k tomu nikdy nepriznal, Mak vedel, že ho svojím novým postojom k životu ohúril. Takže keď jedného dňa prišiel domov z práce a ozná­ mil, že sa má služobne vrátiť do Indie, Mak trval na tom, že ho musí zobrať so sebou.

Ako sa dalo predpokladať, mama nebola tým ná­ padom nadšená. Preto zdôraznila, že Mak preuká­ zal, že je dostatočne spôsobilý na to, aby sa o seba postaral sám, kým budú na cestách. Radšej než by sa s  ňou hádal, Mak naoko pristúpil na jej plán a  nadhodil, že by mohol usporiadať párty, kým budú preč. Tým ich určite presvedčí, aby začali uvažovať ako on!

Vedel, že odhodlanie jeho rodičov sa pomaly láme. Keď sa dozvedel, že otec sa vracia, aby ho ocenili za jeho priekopnícku prácu v oblasti využitia technológií na ochranársku činnosť, Mak sa chopil príležitosti a  povedal mu, ako veľmi je na neho hrdý a  že takej udalosti by sa mala zúčastniť celá rodina. Jeho plán za­ fungoval a rodičia sa dohodli, že Mak pôjde s nimi.

Mak si do kufra, ktorý mal rozložený na posteli, dobalil posledné kusy oblečenia – len zopár krátkych nohavíc a tričiek. Do malého vzduchotesného vrecúš­ ka vložil niekoľko vodoodolných zápaliek, ktoré kúpil na trhu v Camdene, a lekárničku. Už len toto dokazo­ valo, ako veľmi sa za posledných pár mesiacov zmenil. Jeho niekdajšia láska k  videohrám bola odsunutá na vedľajšiu koľaj  – miesto toho hltal nespočetné množ­ stvo dobrodružných kníh, aby z nich vyčítal čo najpo­ divnejšie a čo najnechutnejšie fakty o prežití v divočine.

Mak stále miloval kúzelnícke triky, hoci pre neho už nepredstavovali únik pred vonkajším svetom – te­ raz boli skôr zbierkou zábaviek určených na oslavy, ktoré, ako sa zdalo, všetci milovali.

Posledné, čo si Mak vložil do kufra, bol starý vrec­ kový nožík. Bola to prvá vec, ktorú od otca dostal po ich návrate do Anglicka. Patril Makovmu prastarému otcovi, ktorý bojoval v druhej svetovej vojne, a dedil sa z generácie na generáciu – spolu s mnohými príbeh­ mi o tom, ako mu neraz zachránil život. Mak prešiel prstami po rúčke a premýšľal, aké dobrodružstvá jeho prastarý otec zažil. Čepeľ bola dobre naolejovaná a rovnako ostrá ako v deň, keď ju ukovali.

Mak opatrne strčil nôž do ponožky a zaklopil veko na svojom kufri.

„Makur!“ ozval sa mamin hlas z prízemia.

A je to tu, pomyslel si. Sme pripravení na cestu.

Rýchlo zavrel zips, zaklapol pracky a poprehadzo­ val kombináciu na bezpečnostných zámkoch. Zavia­ zal si svoje pevné turistické topánky a letel smerom k  vchodovým dverám, vlečúc za sebou kufor tak rýchlo, ako len dokázal – a jeho rohom narazil sestre do píšťaly. Anula zavyla bolesťou.

„Mak, ty idiot! Pozeraj sa, kam ideš!“

Mak od prekvapenia zaklipkal očami. Myslel si, že Anula je ešte stále na univerzite, ale ako mal možnosť vidieť, stála u nich na chodbe, šúchala si boľavú píšťa­ lu a zazerala na neho s neskrývaným hnevom.

„Budem tam mať šialene veľkú modrinu!“

Mama len pokrútila hlavou, ale vedela, že nemá zmysel rozdúchavať medzi súrodencami hádku.

„Prepáč, Anula. Nevedel som, že si späť.“

„A keby si to vedel, tak čo? Mieril by si mi radšej do hlavy?!“ vyletela na neho.

„Hovorila som ti to už stokrát, Makur,“ povedala mama, „ale odkedy si sa dozvedel, že ideme do Indie, myšlienkami si úplne inde.“

Mak si na taký rozhovor nespomínal. Pokrčil ple­ cami a  otočil sa na sestru: „Budeš sa starať o  dom, kým budeme preč?“ Ako to hovoril, všimol si, že jeho otec nesie k vchodovým dverám ďalšie tri kufre.

Ďalšie tri kufre... Jeho srdce sa prepadlo, keď mu došlo, čo sa vlastne deje.

„Bodaj by!“ odvrkla Anula. „Ťahajú ma s vami... Aby som na teba dozerala.“

Anula nevyzerala týmto plánom príliš nadšená  – no Mak sa cítil ešte oveľa horšie.

„Aaa, super...“ Slová sa mu zasekli v  hrdle. Za­ kašľal a nútene sa na Anulu usmial, čo však spôsobilo len to, že sa na neho ešte viac zamračila. „Ale ja nepo­ trebujem tvoju pomoc. Dokázal som, že sa viem o  seba postarať aj sám.“ Štuchol ju medzi rebrá. „Možno tentoraz budem ja dávať pozor na teba.“

Dotiahol kufor k otcovi, ignorujúc rozčúlené prs­ kanie svojej sestry.

2. kapitola

„Vĺča!“

Mak otočil hlavu v snahe určiť, odkiaľ z obrovské­ ho davu v príletovej hale hlas prichádza. Keď sa masa ľudí trochu rozostúpila, uvidel veľký kus kartónu, na ktorom bolo fixkou načmárané meno MAKUR. Pod ním zbadal vysmiatu tvár Anila, Inda, ktorý viedol ochranárske projekty, na ktorých firma jeho otca tes­ tovala svoje technológie priamo v teréne. Mal bujnú bradu a jeho zablatené šaty naznačovali, že na letisko prišiel priamo z džungle.

Mak sa pretlačil bližšie a  uvidel vyškerenú tvár Anilovej dcéry Diye, ako na neho kýva a kričí: „Malý vlk!“

Mala na sebe jednoduché sárí. Zdvihol ruku, aby si na pozdrav zrazili päste, ale Diya ho miesto toho schmatla za predlaktie a pritiahla si ho bližšie k sebe. Objala ho tak silno, až nemohol dýchať.

„Tak sa teším, že ťa znova vidím, Malý vlk!“ vy­ kríkla.

Zatiaľ čo sa od nej odťahoval a lapal po dychu, za­ chytil spýtavý pohľad svojej sestry.

„Malý vlk?“ povedala Anula a prevrátila oči. „Skôr malý hajzlík.“

Mak sa opäť obrátil na Diyu a ukázal palcom sme­ rom k sestre: „Toto je moja sestra Anula. Nevšímaj si ju.“ Mak predpokladal, že pôjdu do hotela, takže ho pre­ kvapilo, keď sa dozvedel, že ich prvou zastávkou bude

Anilov najnovší ochranársky počin. Mali namierené

rovno do džungle!

Ponáhľali sa zo zatuchnutej horúčavy letiska

smerom k  súkromnému heliportu, kde nasadli do

obrovského vrtuľníka, ktorý čakal, aby ich odviezol

priamo doprostred džungle  – všetko na náklady

spoločnosti, ktorú otec zdedil po svojom bratovi,

Makovom strýkovi. Zatiaľ čo rodičia boli zabraní

do rozhovoru s Anilom, Mak sa nevedel rozhodnúť,

či sa má pozerať von na džungľu, rozprestierajúcu sa

pod nimi, alebo či sa má s Diyou rozprávať cez ma­

sívne slúchadlá, ktoré mali nasadené, aby tlmili

hluk motora.

Diya mala toho na srdci toľko, až mu chvíľu trva­

lo, kým si uvedomil, že jeho sestra doposiaľ nepove­ dala ani slovo. V tvári bola bledá, pohľad mala upre­ ný na džungľu a prstami pevne zvierala svoje kolená. Mak sa nevedel ubrániť úsmevu, keď sa na neho ko­ nečne obrátila a v interkome zapraskal jej hlas.

„Tu si sa stratil?“

Mak prikývol. „Áno, ale až uprostred tej skutočne

hustej časti. Nie v tomto lesíku pod nami.“

Anula obrátila pohľad von z  okna a  pokrútila

hlavou. Počula o tom, čo sa stalo, ale nikdy sa Maka

na jeho dobrodružstvo nepýtala. Raz ju dokonca započul utrúsiť, že si väčšinu z toho pravdepodobne vymyslel, len aby si vydobyl súcit ostatných.

Mak, naopak, nikdy nepociťoval potrebu hádať sa s ňou, lebo on vedel, ako to bolo. Teraz, pri pohľade na udivený výraz na sestrinej tvári, však cítil zadosť­ učinenie. Po dvoch hodinách v rozhrkanom vrtuľníku pristáli v akomsi malom meste, preložili batožinu do pripra­ veného pikapu a  vydali sa po prašnej ceste, ktorá viedla okrajom džungle.

Z času na čas okolo nich preleteli nákladiaky na­ ložené brvnami, pripútanými popruhmi k návesom, zanechávajúc ich v kúdole prachu a výfukových ply­ nov. Inak nebola na ceste žiadna premávka.

„Toto všetko bola kedysi džungľa,“ povedala Diya smutne.

Všade naokolo sa rozprestierali pravidelné hriad­ ky obdĺžnikových ryžových polí, ktoré obrábali skr­ čení roľníci, a sem­tam bolo vidieť vola ťahajúceho pluh.

„Najskôr sa sem nasťahovali drevorubači a  zoťali všetko, čo im prišlo do cesty. Po nich prišli zástupy ľudí, ktorí pôdu využili na pestovanie potravín. Aj táto cesta bola kedysi len úzky chodník.“

„Nie je ťaženie dreva v  džungli protizákonné?“ opýtal sa Mak s pohľadom upreným na polia.

„Nie celkom,“ odvetil Anil s povzdychom. „V tejto oblasti je to povolené, hoci mnohí bezcharakterní drevorubači sa neštítia postupovať aj hlbšie do chrá­ nených území, aby sa dostali k vzácnym tvrdým dre­ vinám. Ale legálne či nelegálne, slony to vytláča z ich pôvodných teritórií.“

Mak sa prudko otočil a  Diya sa pousmiala nad vzrušením, ktoré sa mu zrkadlilo v očiach. „Slony? Strašne rád by som ich videl. Sú tu nejaké?“ spý­ tal sa.

„Zvykli tu byť,“ povedal Anil. „Slony indické sa v týchto miestach vyskytovali bežne. Potom však pri­ šli ľudia a začali ich chytať, aby im pomáhali s prácou na poliach. Po nich sem pritiahli drevorubači a začali ničiť ich prirodzené prostredie. V Indii je evidovaných viac ako tridsaťtisíc voľne žijúcich slonov, ale tu, vo vnútrozemí, je ich nanajvýš dva a pol tisíca – ak vôbec toľko. A kvôli ťažbe dreva ich počet stále klesá.“

„A preto sme tu,“ povedal Makov otec s úsmevom. „Naša spoločnosť vytvorila špeciálny dron  – a  Anil ho pre nás testuje.“

Anil horlivo prikývol a pozrel sa na Maka a Anu­

lu. „Mali by ste byť na svojho otca hrdí. Tento projekt


19

môže od základov zmeniť ochranársku prax, ako ju poznáme!“

Mak predpokladal, že sa vrátili, aby pokračovali v  testovaní GPS lokátorov, ktoré otcova firma vyvi­ nula. Anil ich používal na sledovanie populácie mač­ kovitých šeliem – a bol to práve jeden z týchto loká­ torov, čo Makovi nakoniec zachránilo život. No predstava hrania sa s  dronmi bola takmer rovnako vzrušujúca ako stretnutie so živým slonom.

Po troch hodinách natriasania sa v pikape, počas ktorých Anula sedela odutá so slúchadlami pevne za­ stoknutými v ušiach, dorazili do malého drevorubač­ ského mestečka, v  ktorom si, ako im Anil vysvetlil, mali založiť základný tábor.

Vyzeralo ako ktorékoľvek iné mestečko v džungli: drevené chatrče pokrývali strechy z  hrdzavejúceho vlnitého plechu, spleť zmotaných elektrických káb­ lov sa ťahala ulicami, po ktorých sa rútili nákladiaky, vypúšťajúce do vzduchu naftové výpary. Mak si vši­ mol veľkú skupinu turistov obvešaných fotoaparát­ mi, ako sa tlačí do miestneho baru. Diya zachytila jeho pohľad.

„Mesto teraz priťahuje turistov, ktorí sa považujú za skutočných dobrodruhov,“ zachichotala sa. „Len sa na nich pozri, ako radi by vo svojich žabkách dobyli džungľu! Pritom všetko, na čo sa zmôžu, je, že prej­ dú  pár metrov k  vodopádu,“ povedala, ukazujúc na bahnitý chodník, okolo ktorého práve prechádzali. „A potom sú presvedčení, že už všetko videli.“

„To musí byť veľmi dobré pre miestnu ekonomi­ ku – všetok ten príval peňazí, ktoré turisti so sebou prinesú,“ poznamenal Makov otec.

Anil pokrútil hlavou. „Žiaľbohu, nie. Ich peniaze priťahujú ten najhorší druh ľudí.“ Hlavou mykol smerom doprava, k  ohrade s  nápisom JAZDY NA SLONOCH!

Mak naťahoval krk, snažiac sa nejaké ponad ohra­ du zazrieť, ale miesto toho uvidel len kyslo sa tvária­ ceho muža s  pivným bruchom, ktoré mu pretekalo cez okraj riflí, zatiaľ čo pod košeľou sa mu na rukách napínali svaly. Keď si chlap uvedomil, že pikap nie je prepchatý turistami, jeho úsmev sa vyparil.

Anil sa zamračil. „To je Buldeo. Prednedávnom chytil párik slonov ako atrakciu pre turistov, ale staral sa o  ne tak príšerne, že do pár mesiacov zahynuli. Umreli od vyčerpania. Je to skutočný výkvet, ktorý sa zaujíma len o turistov oháňajúcich sa plnými prie­ hrštiami bankoviek. S  trochou šťastia čoskoro odí­ de – najmä keď už vie, že si na neho posvietime. Ra­ dím vám, aby ste sa od neho držali ďalej.“

Mak sa vykrútil v sedadle, aby si muža obzrel, ale videl len to, ako Buldeo mizne v bráne. Keď sa brána zatvárala, Mak by odprisahal, že vzadu vo výbehu za­ zrel obrovskú hnedosivú vec s  chumáčmi jemných chĺpkov na hlave, presvietených slnkom.

Potom sa brána zatvorila a zabránila mu vo výhľade.

3. kapitola

„Žiaden slon tam nie je,“ povedal Mak už tretí raz, snažiac sa prehlušiť Diyino posmešné odfrkávanie.

„Sú priamo pred tebou!“ zopakovala.

Mak žmúril na hustý porast pralesa zobrazeného na monitore a potom sa pozrel naspäť na Diyu. „Toto nie je príklad toho, keď sa niečo stratí v preklade, že? Znamená slovo slon v hindčine strom alebo čosi také? Hovoríme o tom istom zvierati? Veľké, plantavé uši, obrovský chobot?“

Diya ohrnula spodnú peru a  odstrčila ho nabok. Poklepala prstom na monitor. „Tu. Sú tri.“

Mak sa zadíval na mastnú škvrnu, ktorú jej prst zanechal na obrazovke, a už mal na jazyku uštipačnú odpoveď, keď zbadal, ako sa tam čosi pohlo. Spočiat­ ku si myslel, že sú to len listy chvejúce sa vo vetre, ale postupne si uvedomil, že za stromami sa pohlo čosi obrovské. Dospelý slon.

Tak ako pri optických ilúziách, aj teraz, hneď ako uvidel prvého, druhé dva boli už absolútne očivid­ né – jeden za druhým kráčali úzkym chodníčkom.

„Uáu!“ zamumlal Mak. Prekvapilo ho, že začul, ako sa jeho setra zostra nadýchla, keď ich aj ona ko­ nečne uvidela. Celá jeho rodina bola natlačená okolo veľkej obrazovky a sledovala záznam z dronu. Anil ho pilotoval pomocou džojstiku a klávesnice, ale samot­ ný dron sa vznášal nad kobercom stromov v džungli, na míle ďaleko od nich. Jeho vysokovýkonné kamery boli zamerané na povrch a  vysielali záznam do ich základného tábora.

„To je stádo, ktoré sme sledovali lokátormi,“ po­ vedal hrdo Anil. „Hneď ako som sa dozvedel o sna­ hách o záchranu slonov v tejto oblasti, prihlásil som nás ako dobrovoľníkov – a to všetko vďaka tvojmu ot c ov i .“

Tvárou Makovho otca prebehol hrdý úsmev. „Je to nový typ dronu. Podobá sa viac na vzducholoď než na lietadlo. Dokáže sa vznášať nad tou istou oblasťou celé týždne a dokonca je schopný automaticky sledo­ vať stádo a pohybovať sa za ním jeho rýchlosťou. Ka­ mera s  vysokým rozlíšením nám umožňuje zaostriť v neuveriteľnom detaile a celé – aj s GPS súradnica­ mi – sa to vysiela sem.“

Zatiaľ čo rozprával, Anil priblížil záber natoľko, že boli schopní vidieť slonove dlhé riasy a  mozaiku zvráskavenej ružovo­hnedej pokožky.

„Táto samica vedie stádo,“ povedal Anil. „Je ich v ňom trinásť.“

„Kde má kly?“ spýtal sa Mak.

„Všetky slony africké ich majú,“ povedala Diya hlasom napodobňujúcim učiteľku, „ale samice slonov indických zvyčajne nie. A ak ich aj majú, sú to skôr klíky, nie kly.“

„Nechápem, ako môže byť také ťažké zbadať niečo také veľké,“ povedala Anula, konečne neschopná za­ tajiť svoj záujem.

Anil sa usmial. „Ich kamufláž je perfektne prispô­ sobená prostrediu, v ktorom sa pohybujú. V džungli by taký slon mohol pokojne stáť pár metrov od teba a  ty by si ho nevidela ani nepočula. Slony dokážu našľapovať takmer nečujne a chobotmi zo zeme zbie­ rajú hmyz. To je, čo? Sú niečo ako nindžovia džungle.“

„Tomu sa až ťažko verí,“ povedal Mak s očami pri­

lepenými na obrazovke, zatiaľ čo dron pomaly krúžil

okolo stáda a odhaľoval ďalších jeho členov. Mak po­

zoroval Anila, ako majstrovsky jemne pohybuje džoj­

stikom, pričom  dron takmer okamžite odpovedá.

Bolo to ako hrať videohru, ibaže v skutočnom živote.


25

Anil potiahol nosom. „Preto je také ťažké sledo­ vať ich lokátormi. Sú príliš veľké na to, aby sme ich uspali a nasadili im obojky s GPS vysielačom, tak ako to robíme s mačkovitými šelmami. Teraz majú namierené do najhustejšej časti džungle, aby sa do­ stali čo najďalej od drevorubačov. Toto stádo je v pohybe už týždeň, odkedy drevorubači začali slo­ ny plašiť.“

Diya sa naklonila bližšie k  obrazovke. Jej úsmev sa premenil na ustaraný výraz.

„Nevidím Hathiho.“

Anil oddialil záber, aby bolo vidieť všetky zvieratá, pohybujúce sa medzi stromami ako fantómy. On aj Diya so zatajeným dychom rátali slony v stáde.

„Je ich len dvanásť! On tam nie je!“ zvýskla Diya.

Anil pokrútil hlavou. „Nie. Niekde tam byť musí.“

Mak s  Diyou si vymenili zmätené pohľady. „Kto chýba?“

„Hathi! Mláďa, najnovší člen stáda. Odhadujeme, že má okolo desať mesiacov. Vždy sa držal pri matke. Nemohol sa zatúlať.“

Anil prechádzal kamerou zo strany na stranu, ale po sloníčati nebolo ani stopy. Pozrel sa na monitor, ktorý ukazoval polohu dronu na mape. Kľukatá línia znázorňovala pohyb zariadenia, odkedy začali slony pozorovať, a  tak bolo zreteľne vidieť, ako sa stádo v jednom bode otočilo o stoosemdesiat stupňov.

„Vracajú sa!“ skríkol Anil.

Diya oddialila mapu tak, aby v zábere bola aj ich poloha – nachádzali sa dvadsať kilometrov od stáda. Slony sa jednoducho vzďaľovali – až kým sa predne­ dávnom neobrátili.

Diya prstom prechádzala po obrazovke v  smere pohybu stáda. Mierilo späť do drevorubačského mes­ tečka.

„Prečo by sa sem vracali?“ opýtal sa Mak.

„Nevracajú sa,“ povedal Anil, ale v hlase mu zneli pochybnosti. „Vyzerá to, akoby hľadali Hathiho.“

„Je to bežné správanie?“ ozvala sa Makova matka.

Anil najprv zaváhal, až potom jej odvetil: „Slony sú voči svojim mláďatám veľmi ochranárske. Presne ako my.“ Pohľad však ihneď uprel na Maka, aby zdô­ raznil svoju pointu. „Ale toto som ešte nevidel...“

Mak ukázal na sieť čiernych čiar pretínajúcich džungľu. Slony nejakými z nich prešli. „Toto sú cesty?“

„Vyjazdené drevorubačmi,“ prikývol Anil zamrače­ ne. „Zoťali všetko, čo im ležalo v ceste, keď sa snažili dostať hlbšie do džungle.“ Prstom im na mape ukázal miesto neďaleko špecifického údolia v tvare písmena V. „V tejto oblasti cesty pôvodne využívali roľníci. Na úbočiach týchto vápencových hôr pestovali ryžu a ovocie – ich svahy sú strmé, volajú ich Ostnatý hrebeň, ale pôda je úrodná. No ani roľníci nie sú voči slonom práve priateľskí.“ Po chvíli trochu pochmúrne dodal: „Slony predstavujú hrozbu pre ich úrodu a pôdu.“

„Myslíš, že stádo vie, kde je Hathi?“ opýtala sa Anula, plne vtiahnutá do dramatickej situácie.

Anil si povzdychol: „Je veľmi smutné prísť o také mladé mláďa, ale v prírode to tak občas chodí. Moh­ la sa mu stať nejaké nehoda, mohlo ho niečo napad­ núť... Ktovie. Žiaľbohu, stáva sa to. Nedá sa tomu zabrániť. Koniec­koncov, to je zákon džungle.“

„Ale ak by sa prihodilo niečo také, zvyšok stáda by o tom isto vedel a teraz by ho určite nehľadali – alebo áno?“ opýtal sa Mak.

Anil len pokrútil hlavou. Nepoznal odpoveď. No Mak mal nepríjemný pocit, že on sám áno. Chytil Diyu za ruku a nežne ju odtiahol k dverám, kde na ňu prehovoril tlmeným hlasom.

„Možno si budeš myslieť, že zniem ako blázon...“ Mak skontroloval, či ho niekto nepočúva. „...  ale myslíš, že Hathiho mohol ktosi uniesť?“

4. kapitola

Smutná správa o  zmiznutí Hathiho vrhla na tábor ponurú atmosféru. Keď padol súmrak, všetci sa posa­ dili k večeri. Celá Makova rodina zívala, ešte skôr než dojedli pokrm pozostávajúci z  ryže, kuracieho karí a kokosu. Časový posun ich dobehol.

Mak sa, naopak, cítil nabudený. Bolo to, akoby ním prúdil elektrický náboj, ktorý sa uvoľnil, hneď ako stromy naokolo ožili chorálom zvukov žiab, ne­ topierov a  hmyzu. Vzduch bol ostrý, vlhký a  svie­ ži – úplne odlišný od vzduchu v zatuchnutých lon­ dýnskych uliciach. S  večerom sa mu jasne vrátili spomienky na spánok s divokými vlkmi a beh po­ medzi konáre mocných stromov.

Tu cítil, že je skutočne nažive.

Zmiznutie Hathiho na Diyu ťažko doľahlo, tak­ že za celý večer toho povedala len veľmi málo. Ne­ spochybňovala Makovu obavu, že Hathiho mohol niekto uniesť, a dohodli sa, že sa porozprávajú ne­ skôr.

Makovi rodičia sa uložili do postele, zatiaľ čo z  Anulinej izby sa ozývalo fňukanie, zakaždým keď ňou začula preletieť hmyz. Čo sa týka Anila, ten sedel v chatrči s ovládačmi na drony a prechádzal dáta. Mak a Diya potichu prešli na okraj tábora, zúfalo sa snažiac nepritiahnuť na seba pozornosť. Aj najmenšia maličkosť by mohla Makových rodičov znepokojiť.

„Buldeo už nemá žiadne slony,“ zašepkala Diya, no takmer rovnako hlasno, ako keď rozpráva normálne.

Mak jej rukou naznačil, aby hovorila tichšie. „Vra­ vím ti len to, čo som videl dnes poobede, keď sme prechádzali okolo jeho ohrady. Niečo v nej bolo. Naj­ prv som si myslel, že je to kôň.“

„Slony a kone sa na seba vôbec nepodobajú!“

„To viem!“ povzdychol si Mak. „Zazrel som to len na zlomok sekundy, prv než sa brána zatvorila. Vyzeralo to trocha chlpato, preto som myslel, že je t o k ô ň ...“

„Slonie mláďatá majú pomerne dosť jemných chĺp­ kov,“ povedala Diya zamyslene, „ale napriek tomu v žiadnom prípade nevyzerajú ako kone.“ Mak však vycítil, že sa v nej prebúdza zvedavosť. „A znie to skôr ako náhoda,“ dodala, akoby sa o  tom snažila samu seba presvedčiť.

„Hovorím len, že si myslím, že by stálo za to, aby sme to preskúmali. Vravela si, že už predtým nejaké slony uniesol. Čo mu bráni v tom, aby to urobil zno­ va?“ Všimol si, že Diya je stále na pochybách. „Videla si tie poľné cesty na obrazovke. Čo ak sa Hathi na jednu z nich zatúlal a uniesli ho nejakí drevorubači, ktorí šli okolo!“

Diya si vzdychla: „Okej. Poďme sa na to pozrieť. Ale nesmieme spraviť žiadnu hlúposť.“

„Prisahám,“ povedal Mak, oblizol si prsty a  na­

kreslil si nimi kríž cez srdce.

Diya ich viedla naprieč táborom.

Mak si všimol, že sa prezliekla zo svojho sárí do

trička a praktických nohavíc, vhodných do džungle.

Nemohol si pomôcť, ale mal pocit, že Diyu nebolo

potrebné príliš dlho prehovárať. Vôňa džungle v Ma­

kovi znova vzbudila túžbu po dobrodružstve.

A teraz bol odhodlaný ho zažiť. Vlámať sa na Buldeov pozemok nebolo zvlášť zložité. Okrem ostnatého drôtu lemujúceho vrch plota, kto­ rý tam natiahli viac proti zlomyseľným opiciam než proti ľuďom, nebol nijako zabezpečený. Vstupná brána bola zvnútra zatvorená drevenou závorou  – niežeby na tom záležalo, keďže spodná časť dreve­ ných dosák bola odhnitá, a  tak sa jednoducho po bruchu preplazili popod ne.

Vnútri sa zakrádali poza drevený žľab, aby boli krytí. Zo zápachu stuchnutej vody ich napínalo. Dvojica svetlometov priťahovala roje nočných motý­ ľov a  vrhala mdlé svetlo na poľutovaniahodný kruh vyschnutej trávy a blata.

Na jednej strane ležala kopa plesnivého sena. Pre­ liezli cez žľab a obzerali sa naokolo. Na okraji kruhu

vyschnutej trávy uvideli to, čoho sa obávali. Zúbo­

žené slonie mláďa so skolenou hlavou sa skrývalo

v  tieni a  jemne sa kolísalo sem a  tam. Zviera bolo

ledva také vysoké ako Mak.

Mak a  Diya zbadali, že sloníča je okolo jednej

nohy pevne spútané hrdzavou reťazou, ktorej opačný

koniec je pripevnený ku kolu zatlčenému do zeme.

Náhle sa ozval hrmot, ktorý ich vystrašil natoľko,

až takmer vyskočili z kože.

Brána sa prudko otvorila a do ohrady sebavedome

vpochodoval Buldeo.

Mak s Diyou sa prikrčili hlboko pod žľab a zadr­

žiavali dych.

Buldeo sa priblížil k  slonovi, sprevádzaný dvoma

svalnatými Indmi. Jeden z nich pil z fľaše pivo, druhý držal dlhú palicu s hrotom na konci a veľký, ukrutne pôsobiaci ostrý hák. Štuchol ním do slonieho mláďa­ ťa, ktoré piskľavo zatrúbilo a v obrane zdvihlo chobot do vzduchu.

„Sprosté zviera,“ zamrmlal muž, „musíš sa naučiť,

kto je tvoj mahaut.“

„Pokojne, Girish,“ povedal Buldeo a  rukou mu

sklonil zbraň. „Nesmieme si poškodiť tovar. Nikto nechce fotky svojich detí, ako jazdia na napoly skapa­ tom slonovi. A  nezabúdaj, že ak to nevyjde, budem na mizine. A ak zostanem bez peňazí, tak vám dvom nebudem môcť zaplatiť a všetci skončíme na ulici!“

„Chceš ho mať vycvičeného alebo nie?“ zavrčal Girish.

Mak a  Diya spoza žľabu pozorovali, ako chlap znova strčil do slona.

„Určite je to Hathi,“ precedila Diya cez zaťaté zuby. „A ak ten osteň do neho strčí ešte raz, prisahám, že...“ Zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila. „Musíme sa vrátiť a povedať to môjmu otcovi.“

„Ale nemôžeme tu Hathiho takto nechať!“ pove­ dal Mak, zatiaľ čo Buldeo trhol reťazou tak silno, až sa Hathimu podlomili nohy. Keď sa slon nesprával podľa inštrukcií, muž na neho chrlil spŕšku nadávok. „A tak či tak, tvoj otec by najskôr len zavolal políciu – a nevyzerá to tak, že by sa to tu policajtmi hemžilo. Mohlo by trvať celé dni, než by dorazili.“

„Tak čo teda navrhuješ?“ Ešte aj potme Diya vide­ la, ako Makovi svietia oči.

„Navrhujem, aby sme počkali... a potom ho oslo­ bodíme!“

5. kapitola

Nech sa im akokoľvek protivilo sedieť a pozorovať Bul­

dea, Girisha a Lalua, spitého bitkára, ako strkajú a štucha­

jú do Hathiho, nemohli spraviť nič, čím by ich zastavili.

S  použitím ukrutného bodca sa snažili slona vy­

cvičiť, aby na Buldeov povel zdvihol prednú nohu a  zasalutoval chobotom, keďže verili, že táto schop­ nosť turistov presvedčí, aby sa ochotnejšie rozlúčili so svojimi peniazmi.

Bolo takmer desať hodín, keď to kriminálnici

vzdali a opustili ohradu. Svetlá zhasli a Hathi bol po­ nechaný osamote v tme. Mláďa clivo kňučalo.

Hneď ako začuli, že bafkanie skútrov troch mužov

za bránou pomaly utícha, Mak a  Diya sa vynorili z  tieňa. Baterky namierili tak, aby osvetlili slona aj seba, keďže ho nechceli vyľakať.

Mak bol prekvapený, že slon na nich vôbec nere­

aguje zle. Naopak, Hathi ich len pozoroval spoza



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2020 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist