načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Dieťa Bridget Jonesovej – Helen Fieldingová

Dieťa Bridget Jonesovej

Elektronická kniha: Dieťa Bridget Jonesovej
Autor: Helen Fieldingová

- Bridget Jonesová, večne zasnívaná zmätkárka, je späť! Navyše už dospela do veku, keď má poslednú šancu otehotnieť. A nebola by to Bridget, keby sa jej to nepodarilo! Nie všetko sa ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  269
+
-
9
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » XYZ
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2017
Počet stran: 272
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-566-0039-9
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Bridget Jonesová, večne zasnívaná zmätkárka, je späť! Navyše už dospela do veku, keď má poslednú šancu otehotnieť. A nebola by to Bridget, keby sa jej to nepodarilo! Nie všetko sa však vyvíja podľa jej predstáv... Vypočuje si bizarné rady od opitých indivíduí aj zaslúžilých matiek, zazmätkuje pri ultrazvuku či na predpôrodnom kurze. Stále si stráži hmotnosť, víno pije s rozumom a medzitým si kladie tú nepríjemne trápnu otázku: Kto je, došľaka, otec?

Zařazeno v kategoriích
Helen Fieldingová - další tituly autora:
Deník Bridget Jonesové Deník Bridget Jonesové
Bridget Jonesová: S rozumem v koncích Bridget Jonesová: S rozumem v koncích
Celebrity pro Afriku Celebrity pro Afriku
Bujná fantazie Olivie Joulesové Bujná fantazie Olivie Joulesové
 (e-book)
Bridget Jonesová: S rozumem v koncích Bridget Jonesová: S rozumem v koncích
Dítě Bridget Jonesové Dítě Bridget Jonesové
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Dieťa Bridget Jonesovej

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.albatrosmedia.sk

Helen Fieldingová

Dieťa Bridget Jonesovej – e-kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2016

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.




Inšpirované stĺpčekmi publikovanými

v novinách The Independent.

Ďakujem Working Title Films

a Universal Pictures.



Kevinovi, Dashovi a Romy



Obsah

ÚVOD .......................................................................................................11

Prvá kapitola: NEJASNÉ ZNAMENIE .................................................13

Druhá kapitola: KRSTINY .....................................................................29

Tretia kapitola: MUŽI SÚ AKO AUTOBUSY .....................................45

Kapitola štvrtá: PERIMENOPAUZA ....................................................59

Piata kapitola: KTO JE PÁCHATEĽ? ....................................................67

Šiesta kapitola: PRAVDOVRAVNOSŤ ................................................75

Siedma kapitola: citové VYDIERAČSTVO ..........................................97

Ôsma kapitola: RODINNÉ HODNOTY ...........................................117

Deviata kapitola: CHAOS A NEPORIADOK ...................................131

Desiata kapitola: TOTÁLNE ZRÚTENIE .........................................157

Jedenásta kapitola: „NIE“ ....................................................................171

Dvanásta kapitola: VEĽKÉ PROBLÉMY SÚ V SKUTOČNOSTI MALIČKOSTI .......................................................................................177

Trinásta kapitola: ZISTENIE ...............................................................183

Štrnásta kapitola: zmierenie ................................................................197

PÄtnásta kapitola: JEJ VELIČENSTVO VŠETKO ZACHRÁNILO,

TEDA TAK TROCHA .........................................................................205

Šestnásta kapitola: FANTÓMOVÉ TEHOTENSTVO ....................213

Sedemnásta kapitola: PRÍCHOD .......................................................221

Osemnásta kapitola: DOKÁZAL SI TO! ...........................................229

A NAPOKON... ....................................................................................233

POĎAKOVANIE .................................................................................237

ÚVOD

Najdrahší Billy,

mám pocit, že sa to všetko aj tak dozvieš, takže je podľa mňa lepšie, ak si vypočuješ, ako sa to vlastne začalo, od vlastnej mamy.

Toto sú úryvky z mojich denníkov a ďalšie útržky z toho pomerne zmäteného obdobia.

Prosím, nebuď šokovaný. Dúfam, že keď si to všetko prečítaš, budeš už dosť starý na to, aby si pochopil, že dokonca aj Tvoji rodičia robievali také veci. Vieš predsa, že som bola vždy trocha neposlušná.

Okrem toho medzi tým, akí by ľudia chceli byť a  akí v skutočnosti sú, je veľký rozdiel, a rovnaký rozdiel je aj medzi tým, aké očakávania majú od svojho života a ako sa napokon vyvinie.

No ak si zachováš pokoj a optimizmus, väčšinou sa všetko vyvinie dobre – presne ako v mojom prípade, lebo Tvoje narodenie bolo to najlepšie, čo sa mi kedy prihodilo.

Ospravedlňujem sa za toto aj všetko ostatné.

S láskou

mama

(Bridget)

Prvá kapitola

NEJASNÉ ZNAMENIE

SOBOTA 24. JÚNA

Poludnie. Londýn. Môj byt. Božemôj. Božemôj. Hrozne meškám a  mám opicu a  všetko je totálne príšer... Super! Telefón!

„Ahoj, drahá, vieš čo?“ Moja matka. „Práve sme boli na  brunch karaoke u  Mavis Enderburyovej a  vieš čo? Julie Enderburyová nedávno...“

Normálne bolo počuť škripot bŕzd, akoby chcela vyslo­ viť slovo „tuk“ pred morbídne obéznou osobou.

„Čo je s Julie Enderburyovou?“ Horúčkovito som si na­ pchala do úst zvyšok kozieho syra a polovicu proteínovej tyčinky, aby som trocha zmiernila opicu, a pritom som sa pokúšala vytiahnuť z kopy šiat na posteli také, čo by sa as­ poň trocha hodili na krstiny.

„Nič, drahá!“ zatrilkovala.

„Čo je s  Julie Enderburyovou?“ Naplo ma. „Dala si zväčšiť beztak obrovské prsia? Zoznámila sa so štíhlym mladým Brazílčanom?“

„Ach, nič, nič také, drahá. Nedávno porodila tretie die­ ťa, ale v skutočnosti ti volám preto, lebo...“

Grrr! Prečo mi to matka robí? Akoby nestačilo, že sa rútim k termínu na deti bez...

„Prečo sa vyhýbaš rozprávaniu o  treťom dieťati Julie Enderburyovej?“ zachrapčala som a  začala divo stláčať tlačidlá na diaľkovom ovládaní v úsilí uniknúť, ibaže som prepla akurát na  reklamu s  anorektickou tínedžerkou a bábätkom, ktoré sa hralo s toaletným papierom.

„Ach, nevyhýbam, drahá,“ odvetila bezstarostne mama. „V každom prípade, vezmi si takú Angelinu Jolie. Adopto­ vala si malého Číňana...“

„Maddox je podľa mňa z Kambodže, mami,“ prerušila som ju chladne. Úprimne povedané, o  slávnych rozpráva tak, že máte dojem, akoby viedla dôverný rozhovor s An­ gelinou Jolie počas karaoke u Mavis Enderburyovej.

„Ide o  to, že Angelina si adoptovala to dieťa, a  potom dostala Brada a mala ďalšie deti.“

„Nemyslím si, že preto Angelina ‚dostala‘ Brada, mama. Mať dieťa nie je to najdôležitejšie v  živote ženy,“ dodala som. Práve som sa snažila nasúkať do  absurdných na­ šuchorených marhuľových šiat, ktoré som mala naposledy na Magdinej svadbe.

„Máš pravdu, drahá! A niektorí ľudia vedú aj bez nich úžasný život! Stačí sa pozrieť na Wynna a Ashley Greenov­ cov! Tridsaťštyrikrát splavili Níl! Isteže, sú pár, takže...“

„Vieš, mami, konečne som v živote veľmi šťastná. Som úspešná, mám nové auto s  navigáciou a  som slobodná...“ rozplývala som sa. Vykukla som z  okna a  naskytol sa mi bizarný pohľad na skupinku tehotných žien, ktoré kráčali po ceste pod bytom a hladkali si brušká.

„Uhm. V každom prípade, drahá, neuhádneš, čo sa sta­ lo!“

„Čo také?“

Za prvou skupinkou kráčali ďalšie tri tehotné ženy. Za­ čínalo to byť divné.

„Prijala pozvanie! Kráľovná! Dvadsiateho tretieho mar­ ca nás poctí kráľovskou návštevou na oslave stopäťdesiate­ ho výročia Ethelredovho kameňa.“

„Koho? Čoho? Kto je Ethelred?“

Po ulici teraz kráčal doslova dav tehotných žien.

„Vieš, čo myslím! Ten kameň v dedine pri hydrante, kde Mavis dali papuču na auto. Je anglosaský,“ rapotala mama. „V každom prípade, nemáš dnes byť na krstinách? Elaine mi vravela, že Mar...“

„Mami, deje sa niečo veľmi čudné,“ predniesla som zlo­ vestne. „Musím ísť, čau.“

Grrr! Prečo sa každý snaží, aby ste sa cítili hlúpo, lebo nemáte deti? V podstate každý je v tejto otázke tak trocha rozpoltený – vrátane mojej matky, ktorá hovorieva: „Občas ľutujem, že som mala deti, drahá.“ A  v  každom prípade dosiahnuť to v  modernom svete nie je také jednoduché, lebo muži sú čoraz nevyvinutejší a  primitívnejší druh a posledné, čo chcete, je... Ach! Niekto zvoní pri dverách. 12.30 Bola to Shazzer – konečne! Pustila som ju dnu a po­ tom som sa celá vydesená vrátila k  oknu, zatiaľ čo ona, klopkajúc, prešla krížom cez izbu k  chladničke. Na  sebe mala krátke čierne šaty, ktoré sa vôbec nehodili na krstiny, a topánky od Jimmyho Chooa.

„No tak, Bridge, pohni si. Hrozne meškáme! Prečo sa skrývaš pod oknom oblečená ako víla?“

„Je to znamenie,“ bľabotala som. „Boh ma trestá za to, že som sebecká karieristka, ktorá sa snaží poraziť prírodu antikoncepčnými prostriedkami.“

„Čo to trepeš, doriti?“ prehodila veselo a otvorila chlad­ ničku. „Nemáš nejaké víno?“

„Nevidela si to? Ulica je plná tehotných žien. Je to ne­ jasné znamenie. O chvíľu začnú padať z neba kravy, kone sa budú rodiť s ôsmimi nohami a...“

Shazzer podišla k oknu a vyzrela von. Pod obtiahnutý­ mi čiernymi šatami sa jej črtal pekný zadok.

„Vonku nie je nikto okrem jedného celkom pekného chalana s bradou. Vlastne nie je pekný. Nie až tak. Možno keby nemal tú bradu.“

Priskočila som k oknu a zmätene sa zadívala na prázd­ nu ulicu. „Sú preč. Preč. Kam zmizli?“ „Okej, upokoj sa, moja, upokoj sa,“ povedala Shazzer ako dáka americká policajtka, ktorá sa prihovára v ten deň už ôsmemu šialencovi so zbraňou. Zažmurkala som na  ňu ako zajac oslepený prednými svetlami na  aute, vyletela som z dverí a zbehla dolu schodmi. Počula som, že klopká za mnou.

Ha! pomyslela som si vonku. Po ulici kráčali DVE ĎAL­ ŠIE tehotné ženy. Ponáhľali sa rovnakým smerom ako tie predchádzajúce.

„Kto ste?“ opýtala som sa ich priamo. „Aký máte výz­ nam? Kam idete?“

Ženy ukázali na  nápis na  skrachovanej vegánskej ka­ viarni. Stálo tam: TERAZ TEHOTENSKÁ JOGA.

Počula som, ako Shazzer za mnou vyprskla.

„Aha, výborne, skvelé,“ povedala som ženám. „Želám vám nádherné popoludnie.“

„Bridget,“ ozvala sa Shaz, „si fakt šibnutá.“ Vzápätí sme sa obe začali hystericky chichotať rovno na prahu dverí. 13.04 Moje auto. Londýn. „V  pohode, budeme tam pri­ skoro,“ povedala Shazzer.

Už pred štyrmi minútami sme mali byť na  poháriku pred krstinami v Chislewood House, ibaže sme zostali tr­ čať v zápche na Cromwell Road. Aspoňže v mojom novom aute, ktorému môžete prikázať, nech vás niekam odvezie, nech niekomu zavolá, a tak ďalej.

„Zavolaj Magde,“ prikázala som autu.

„Povedali ste Zakopané,“ odvetilo.

„Nie, nie Zakopané, ma neser,“ skríkla Shazzer.

„Odbočujem na Manchester,“ pokračovalo auto.

„Nie! Si totálne nanič!“ zrevala Shazzer.

„Odbočujem na Norwich.“

„Nekrič na moje auto.“

„Najnovšie budeš brániť svoje drbnuté auto?“

„Obleč si nohavičky. OBLEČ si ich.“ V aute sa zrazu rozľa­ hol Magdin hlas. „NEMÔŽEŠ ísť na krstiny bez nohavičiek.“

„Máme na sebe nohavičky!“ ozvala som sa pohoršene.

„Hovor za seba,“ zamrmlala Shaz.

„Bridget! Kde si? Si predsa krstná mama. Mamička ti jednu tresne, jednu tresne, jednu tresne.“

„Všetko je v  pohode. Rútime sa po  vidieckej ceste! O chvíľu sme tam!“ Neisto som pozrela na Shazzer.

„Dobre, tak si švihnite. Potrebujeme si dať pohárik na posilnenie. Vlastne som ti chcela niečo povedať.“

„Čo?“ Uľavilo sa mi, že Magda nie je celá bez seba od zlosti. Zdalo sa, že nás čaká celkom zábavný deň.

„Uhm, týka sa to krstného otca.“

„No?“

„Počuj, fakt ma to mrzí. Máme toľko detí, že sme už vy­ čerpali všetkých aspoň trocha solventných chlapov. Jeremy ho o to požiadal bez môjho vedomia.“

„Koho?“

Rozhostilo sa ticho a  v  pozadí bolo počuť krik. A  po­ tom sa do mňa to slovo zabodlo ako nôž francúzskeho ku­ chára do kozieho syra.

„Marka.“

„To nemyslíš vážne,“ ozvala sa Shazzer.

Ticho.

„Nie, fakt, myslíš to vážne, Magda?“ pokračovala Shazzer. „Čo to má, doriti, znamenať, ty šialená masochist­ ka? Nemôžeš ju nútiť, aby stála pri tej sprostej krstiteľnici s Markom Darcym pred všetkými tými drbnutými nafúka­ nými vydatými...“

„Constance! Daj to naspäť. NASPÄŤ DO  ZÁCHODA! Prepáčte, musím ísť!“

Spojenie sa prerušilo.

„Zastav auto,“ povedala Shaz. „Nikam nejdeme. Otoč to.“

„Obrátiť sa do protismeru, len čo to bude možné,“ po­ vedalo auto.

„Len preto, lebo Magda si chce zúfalo udržať Jeremyho, a tak sa jej ‚náhodou‘ podarilo zasa otehotnieť a vyčerpala všetkých krstných rodičov, sa ešte nemusíš hrať na mamič­ ku a otecka pri oltári so svojím bývalým, ktorý má v jed­ nom kuse stiahnutú riť.“

„Musím tam ísť. Je to moja povinnosť. Som krstná mat­ ka. Ľudia idú aj do Afganistanu.“

„Bridget, toto nie je Afganistan. Je to absurdná spolo­ čenská katastrofa. Zastav.“

Pokúsila som sa zastaviť, no všetci začali hystericky trú­ biť. Napokon som našla benzínku, ktorá patrila k obchodu Sainsbury’s Homebase.

„Bridge.“ Shazzer na mňa pozrela a odhrnula mi z tvá­ re pramienok vlasov. Chvíľu som si myslela, že je možno lesba.

Viete, mladí ľudia sa v súčasnosti nepovažujú za homo­ sexuálov alebo heterosexuálov. Jednoducho SÚ. A so žena­ mi sa dá nadviazať vzťah oveľa ľahšie ako s mužmi. Ibaže ja mám rada sex s mužmi a nikdy som...

„Bridget!“ oslovila ma prísne. „Zasa si v  tranze. Celý čas robíš to, čo od teba chcú ostatní. Urob to, čo chceš ty. Vyspi sa s niekým. A ak si odhodlaná vkročiť do tej psycho

22

nočnej mory, tak sa V TEJ NOČNEJ MORE s niekým vy­

spi. Presne to mám v úmysle aj ja, teda nie v nočnej more,

ale v mojom byte, a ak sa chceš dostať do TOTÁLNE NE­

PRIJATEĽNEJ situácie len preto, aby boli spokojní všetci

ostatní, radšej pôjdem taxíkom. Radšej strávim popolud­

nie krstom môjho zajačika.“

Ibaže Magda je moja kamoška a  vždy bola ku mne milá.

Takže som sa odviezla na krstiny a v duchu som s ľútosťou

uvažovala, čo by bolo keby. Jediného spoločníka mi robilo

auto, ktoré bolo našťastie celkom zhovorčivé.

Pred piatimi rokmi

Ešte vždy nemôžem uveriť, čo sa stalo. Nechcela som uro­

biť nič zlé. Len som sa snažila byť milá. Shazzer má pravdu.

Musím si lepšie naštudovať viacero vecí, napríklad: Prečo

muži milujú potvory.

S  Markom sme oslavovali zásnuby v  plesovej sále hotela

Claridge’s. Ja by som zvolila nejaké bohémskejšie miesto

s  čarovnými svetielkami, košíkmi namiesto tienidiel na

lampách, pohovkami, ktoré sú vonku, hoci majú byť vnút­

ri, atď. No Claridge’s je miesto, ktoré je podľa Marka vhod­

né na zásnuby, a tak to vo vzťahoch chodí: treba sa prispô­

23

sobiť. A  Mark, ktorý nevie spievať, spieval. Prepísal slová

piesne My Funny Valentine.

Moja vtipná Valentínka, sladká vtipná Valentínka,

roztopila si moje zamrznuté srdce,

hoci nerozprávaš ktovieako učene

o kalóriách a celulitíde,

s každou chybou ťa mám radšej a radšej.

Si posadnutá svojou váhou. Všade chodíš neskoro.

V tvojom živote vládne chaos.

No nie že začneš čítať Prousta a Poea.

Časopis OK je okej a Hello tiež.

Stačí mi tvoja srdečnosť a úprimnosť.

Nič na sebe nemeň, len sa za mňa vydaj.

Nevedel to zaspievať, no zvyčajne je taký upätý, že z toho

boli všetci hrozne dojatí, a Mark sa celkom prestal ovládať

a pobozkal ma na pery na verejnosti. Fakt som si myslela,

že už v živote nebudem taká šťastná.

A neskôr šlo naozaj všetko dramaticky z kopca.

Záväzky

Ak sa aspoň niečo znova napraví, nechcem mať už nikdy

nič spoločné s:

a) karaoke,

b) Danielom Cleaverom (mojím bývalým frajerom,

úhlav ným nepriateľom Marka Darcyho a  zároveň

jeho starým kamarátom z  Cambridgea, ktorý mu

zničil prvé manželstvo, lebo sexoval na  Markovom

kuchynskom stole s Markovou prvou manželkou vo

chvíli, keď sa Mark vrátil domov z práce).

Práve som dospievala I Will Always Love You a neisto zliez­ la zo stola. Vtom som si všimla, že Daniel Cleaver na mňa hľadí s nešťastným, tragickým výrazom v tvári.

Daniel je známy tým, že je veľmi manipulatívny, se­ xuálne nestály, neverný, hrozný klamár a  vie byť dosť nepríjemný. Jasné, že Mark ho neznáša za to, čo sa stalo v  minulosti, no ja si aj tak myslím, že je na  ňom niečo fakt milé.

„Jonesová,“ oslovil ma Daniel. „Pomôžeš mi? Mučia ma výčitky. Si jediná živá bytosť, ktorá by ma možno zachrá­ nila, a teraz si berieš iného. Mám pocit, že som v koncoch, takmer akoby som sa mal každú chvíľu zosypať. Venuj mi aspoň chvíľu osamote, Jonesová, dobre?“

„Jasnačka, Daniel,“ vychrlila som zmätene. Motal sa mi jazyk. „Chcem, aby boli všetci takí šťastní ako ja.“ Keď si na to teraz spomeniem, asi som bola mierne pripitá.

Daniel ma chytil pod pazuchu a niekam viedol.

„Trápiš ma, Jonesová. Mučíš ma.“

„Nie. Počúvaj. Fakt si myslím, že... šťastie je také...“

„Poď sem, Jonesová, prosím. Potrebujem sa s tebou po­ rozprávať osamote...“ povedal a ja som za ním neisto vošla do nejakej miestnosti. „Som naozaj už navždy stratený?“

„Nie!“ vyhŕkla som. „Čo to má byť? Daniel! Raz BUDEŠ šťastný. Určite.“

„Objím ma, Jonesová,“ hlesol. „Bojím sa, že nikdy...“

„Počúvaj ma. Šťastie JE šťastné, lebo...“ začala som, no vtom sme stratili rovnováhu a spadli na zem.

„Jonesová,“ zavrčal nadržane. „Môžem sa ešte posledný raz pozrieť na  tie tvoje obrovské bombardiaky, ktoré tak veľmi zbožňujem? Nechceš, aby bol otecko šťastný? Skôr ako z môjho života zostane len prach?“

Dvere sa rozleteli a ja som zhrozene zdvihla zrak a po­ zrela Markovi do tváre presne vo chvíli, keď mi Daniel za­ čal dvíhať sukňu. V  Markových hnedých očiach sa mihla bolesť a vzápätí sa predo mnou emocionálne úplne uzavrel. To jediné mi Mark nedokázal odpustiť. Zo zásnub sme odišli spolu, akoby sa nič nestalo. Trápili sme sa ešte nie­ koľko týždňov a pred všetkými sme sa tvárili, že všetko je OK. Snažili sme sa tak tváriť aj pred sebou navzájom, ale nešlo nám to.

Ako možno viete, vyštudovala som anglický jazyk a li­ teratúru na Bangorskej univerzite, takže som si spomenula na citát z úžasného diela D. H. Lawrencea. Niečo v jej hrdej, čestnej duši vykryštalizovalo na tvrdý kremeň. Čosi v Markovej hrdej, čestnej duši vykryštalizovalo proti mne. „Čo mu šibe? Bol to len bezvýznamný okamih v po­ rovnaní s  celým životom. Veď vie, aký je Daniel,“ vraveli moji priatelia. No Marka to zasiahlo veľmi hlboko. Ne­ rozumela som tomu a  on mi to nedokázal vysvetliť. Bola to posledná kvapka. Napokon mi povedal, že už ďalej ne­ vládze. Ešte vždy som mala svoj byt. Ospravedlnil sa mi za spôsobené nepríjemnosti, žiaľ atď. Zariadil, aby sa me­ dzi priateľmi a rodinou typicky dôstojným spôsobom roz­ šírila informácia o  zrušení našich zásnub, a  krátko nato odišiel pracovať do severnej Kalifornie.

Priatelia boli skvelí. „Mark sa vôbec nevie uvoľniť, na súkromnej škole mu preplo a nikdy sa s nikým neožení,“ vyhlasovali. O pol roka si vzal Natašu, upätú vychudnutú právničku, ktorá s  ním bola, keď som ho prvý raz videla v  obleku – na  večierku na  počesť Kafkovej motorky, kde Salmanovi Rushdiemu v  jednom kuse rozprávala o  daja­ kých „hierarchiách kultúry“ a  ja som sa zmohla len na: „Neviete, kde sú tu vécka?“

Daniel sa mi už neozval. „Nech ide DO RITI. Je to sexu­ álne nestály citový vydierač, ktorý sa bojí záväzkov a nikdy sa s nikým neožení,“ vyhlasovala Shazzer. O sedem mesia­ cov si Daniel vzal východoeurópsku modelku/princeznú a občas sa na stránkach časopisu Hello objavila jeho foto­ grafia, na ktorej sa vykláňal z hradu obklopeného horami a tváril sa trocha zahanbene.

27

A tak som sa o päť rokov neskôr vliekla po M4, hrozne

som meškala a prvý raz, odkedy sa to všetko skončilo, som

sa mala stretnúť s Markom.

Druhá kapitola

KRSTINY

SOBOTA 24. JÚNA

14.45 Parkovisko, kostol v  Nether Stubbly, Gloucestershire. Okej. Všetko je v pohode. Krstiny sa mali začať len pred pätnástimi minútami a nič sa nikdy nezačína načas, no nie? Budem pokojná, vyrovnaná a dôstojná. V každom trápnom okamihu si položím otázku: Čo by urobil dalajlá­ ma? A potom to urobím. Vystúpila som z auta a ocitla sa v nádhernej cotswoldskej letnej scéne: starý kostol, ruže, vôňa pokosenej trávy, husté lístie. Ticho prerušoval len spev vtákov a  bzukot včiel. Takto krásne je len v Anglicku v jediný deň roka, keď svie­ ti slnko a všetci panikária od strachu, že sa to zasa celý rok nezopakuje.

Začala som sa tackať ku kostolu trocha vystrašená, že nikde nikoho nevidím. Nemohli predsa začať s krstom bez krstnej matky! Zrazu som začula hučanie helikoptéry. Zo­ stala som stáť na  mieste a  s  vejúcimi vlasmi a  šatami sle­ dovala, ako pristáva. Ani sa nedotkla zeme, keď z nej ako James Bond vyskočil Mark Darcy a  vykročil ku kostolu. Helikoptéra sa zdvihla do vzduchu a odletela.

Snažila som sa nadobudnúť rovnováhu, čo mi na ihlič­ kových podpätkoch na  tráve veľmi nešlo, a  vošla som do kostola práve včas. Nahovárala som si, že všetko bude, ako má byť, lebo sa mi podarilo dosiahnuť ideálnu hmot­ nosť a  všetci uvidia, že som sa totálne zmenila. Pri po­ hľade na Markovu vysokú vystretú postavu pri krstiteľni­ ci ma zaplavilo známe vzrušenie. Vykročila som uličkou a doľahol ku mne Cosmov hlas: „Je chorá? Je hrozne vyci­ vená! Kde má... veď vieš... kozy?“

Podišla som ku krstiteľnici. „Nuž, teraz už hádam mô­ žeme začať!“ vyhlásil vikár. „Popoludní ma čakajú ešte tri rovnaké nočné mory,“ zamrmlal si popod nos.

„Doriti, Bridget, kde si bola? A  kde je Shazzer?“ zasy­ čala Magda. Pri tých slovách začalo moje budúce krstňa vrieskať. „Tu máš, vezmi si ju.“ Magda mi podala svo­ ju najmladšiu dcéru Molly, ktorá krásne voňala detským púdrom a mliekom. Našťastie sa pritúlila k mojim prsiam (mimochodom, ešte vždy sú NA SVOJOM MIESTE) a pre­ stala plakať.

Mark na mňa len úkosom pozrel. Krstiny boli v pohode. Mám ich za sebou už niekoľko, takže viem, čo mám robiť. No len čo bolo po všetkom, Mark sa ne­ zamiešal do davu ľudí vonku, ale kamsi vyštartoval a zmizol. Po  príchode na  oslavu som natrafila rovno na  skupinku nafúkaných matiek.

„Austrálske pestúnky iba vypisujú esemesky.“

„Zožeň si Východoeurópanku! Audrona vyštudovala aeronautické inžinierstvo na univerzite v Budapešti.“

„Pozrite, prišla Bridget!“ zapriadla Mufti. „Obľúbená krstná mama!“

„Koľko krstniat už máš, Bridget?“ opýtala sa Caroline a pohladkala si tehotné bruško.

„Štyristotridsaťsedem,“ odvetila som veselo. „Tridsať­ osem, ak rátam aj to dnešné. Musím už ísť a...“

„Mala by si pomýšľať aj na vlastné, Bridget,“ ozvala sa Woney. „Čas beží.“

Predstavila som si, že ju schmatnem za uši a skrík­ nem: „Myslíš, že mne to ešte nenapadlo? Neurobila som to, lebo som zasa – je to fakt irónia, ale v  posledných desiatich rokoch sa to stáva často – nechcela zraniť jej c it y.

„Chceš sa dotknúť môjho bruška?“ opýtala sa ma Caro­ line a znova si ho pohladkala.

„Nie, ani nie, vďaka.“

„Ale no tak, dotkni sa ho.“

„Nie, fakt potrebujem...“

„Dotkni – sa – ho,“ zopakovala prekvapujúco agresív­ ne. „Ach, akurát kope!“

„A  kto by jej to vyčítal?“ Prihrnula sa k  nám Magda. „Dajte Bridget pokoj, vy strigy. Aj vy by ste chceli mať ka­ riéru a spávať s mladými štíhlymi polobohmi ako ona. Poď si dať niečo na pitie, Bridge.“

Vyslobodila ma z mučiarne a potom zrazu zastala a z tvá­ re jej zmizla všetka farba. „Jeremy sa zasa baví s  tou žen­ skou,“ zašepkala.

„Božemôj, Magda, to ma mrzí. Ešte vždy to robí?“ opý­ tala som sa.

„Hej. Radšej pôjdem za  ním. Bar je tamto. Uvidíme sa neskôr.“ Pretlačila som sa cez dav ľudí pri bare a  natrafila rovno na skupinku ožratých fotrov.

„Ak chcete, aby sa vaše dieťa ako šesťročné dostalo na  Westminster School, musíte ho začať pripravovať už ako trojročné.“

„Hej, ale v jedenástich má ešte jeden pokus.“

„Nemalo by šancu.“

„Nie, ak dovtedy nechodí na latinčinu.“

„Bridget! Si chorá? Kde máš kozy?“

„Už máš frajera?“

Podarilo sa mi prejsť popri nich bez nehody, lebo som celý čas so záhadným úsmevom prikyvovala. Vrhla som sa k baru s istotou, že nič nemôže byť horšie, a ocitla sa rovno vedľa Marka Darcyho. Rozhovor prebiehal takto:

MARK DARCY: Ahoj.

JA: Ahoj.

MARK DARCY: Ako sa máš?

JA (čudným hlasom): Mám sa veľmi dobre, ďakujem

za opýtanie. Ako sa máš ty?

MARK DARCY: Mám sa fajn.

JA: Aj ja.

MARK DARCY: Dobre.

JA: Áno.

MARK DARCY: Dobre.

JA: Áno.

MARK DARCY: Nuž, tak sa maj.

JA: Áno. Tak sa maj. Obaja sme sa odvrátili k inému barmanovi.

„Pohár bieleho vína, prosím,“ objednala som si.

„Vodku Martini,“ počula som Marka.

„Poriadne veľký pohár.“

„Dajte mi trojitú.“

„Poriadne veľký.“

„A ešte pohár whisky.“ Stáli sme k  sebe chrbtom a  bolo to neskutočne trápne. Vtom sa ožratí fotri pustili do Marka.

„Darcyyyyyyyyyy! Ako sa máš, ty starý čert? Prečo si vlastne prišiel neskoro a navyše helikoptérou?“

„Uhm, bol som na pomerne dôležitom stretnutí na mi­ nisterstve zahraničných vecí.“

Barman mi podal víno. Poriadne som si odpila a chys­ tala sa uniknúť.

„Užívaš si slobodu, Darcy?“ opýtal sa Cosmo.

Stuhla som. Slobodu?

„Ty sa fakt nezdáš. Už máš novú bábiku?“

„No, nie som...“ začal Mark.

„Čo je to s tebou, ty starý blázon? Johnny Forrester led­ va vyšiel z budovy súdu, a hneď ho začali obliehať bábiky. Bol nimi doslova zahltený. Každý večer šiel niekam von.“

Znova som si logla vína. „Nuž, predpokladám, že ani netušíte, aké je byť slobodný v  tomto veku,“ zamrmlal Mark. „Kamkoľvek sa pohnem, niekto sa ma snaží dať do­ kopy s nejakou pomýlenou ženskou v určitom veku, ktorá hľadá rytiera na  baterky, čo vyrieši všetky jej problémy: finančné, fyzické a ďalšie. V každom prípade už musím ísť. Hej, už musím ísť.“ Odtackala som sa za roh, oprela sa o stenu a myseľ mi horúč­ kovito pracovala. Slobodný? Čo sa rozviedol s  Natašou? So ženskou v určitom veku? Narážal na MŇA????? Myslel si, že celé krstiny boli v skutočnosti nejaký čudný plán? ODCHÁ­ DZA? Bola som totálne zmätená, rozhorčená a  práve som chcela napísať Shazzer, no vtom sa pri mne zjavila Magda, ktorá vyzerala dosť pripito. „Bridget!“ vyhŕkla. „Mark je roz­ vedený. Rozvedený! Odišiel od tej vycivenej potvory.“

„Počula som.“

„Musíme ísť von a ihneď sa o tom porozprávať.“

S Magdou sme sa pretlačili popri bare. Ožratí fotri ešte vždy nesklapli.

„A čo Bridget? Nikdy som nepochopil, prečo si tí dvaja nespravili decko.“

„Boli spolu dosť dlho.“

„Bola už pristará alebo jednoducho nemal vojačikov?“

Toto je pouze náhled elektronické knihy. Zakoupení její plné

verze je možné v elektronickém obchodě společnosti eReading.



Helen Fieldingová

HELEN FIELDINGOVÁ


19. 2. 1959

Narodila se roku 1959 v malém průmyslovém městečku Morley v hrabství Yorkshire v rodině ředitele místní textilky, její matka byla v domácnosti a starala se o čtyři děti. Helen vystudovala univerzitu v Oxfordu a poté pracovala deset let v televizi - pro BBC například natočila dokumentární seriál o Africe. Vlastní zážitky z Afrického pobytu zachytila ve svém prvním románu, který vyšel pod názvem Cause Celeb v roce 1994. Dnes je tato autorka považována za představitelku nové generace spisovatelek, které úspěšně bourají dosavadní stereotypy ženské literatury ve stylu Joanny Trollope. Obrovský úspěch jí přinesly dva romány s hlavní hrdinkou Bridget Jonesovou (Deník Bridget Jonesové, česky Aurora 1998 a Bridget Jonesová - S rozumem v koncích, česky Aurora 2001), s níž se početné čtenářky ztotožnily a která pomohla mužům proniknout do myšlení příslušnic ženského pohlaví. Helen Fieldingová v současné době žije v Londýně a Los Angeles.





       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2020 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist