načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: DIBS v hľadaní seba samého - Virginia M. Axline

DIBS v hľadaní seba samého
-7%
sleva

Kniha: DIBS v hľadaní seba samého
Autor:

Príbeh malého chlapca, ktorý sa volá DIBS. Nebude rozprávať. Nebude sa hrať. Zamkol sa do veľmi zvláštneho väzenia. A je sám. Toto je príbeh o tom, ako dokázal výjsť von na slnko, za ... (celý popis)
Titul doručujeme za 4 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  348 Kč 324
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
10,8
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 0Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9% 100%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Vydavateľstvo F
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 18.09.2017
Počet stran: 145
Rozměr: 150x210
Úprava: 289 stran
Spolupracovali: úvod napísal Leonard Carmichael
preklad Mária Chmelová
Jazyk: slovensky
ISBN: 978-80-8895-292-3
EAN: 9788088952923
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Príbeh malého chlapca, ktorý sa volá DIBS. Nebude rozprávať. Nebude sa hrať. Zamkol sa do veľmi zvláštneho väzenia. A je sám. Toto je príbeh o tom, ako dokázal výjsť von na slnko, za životom…ako sa mu podarilo s námahou objavovať seba samého, čo ho priviedlo späť do sveta ostatných detí.
Virginia M. Axline, jedna zo zakladateliek terapie hrou, opisuje verne priebeh stretávania sa s chlapcom, ktorý sa nevedel zaradiť medzi ľudí. Jej prístup je plný lásky, rešpektu, jednoduchosti a múdrosti. Keď sa necháme vtiahnuť do deja, stupňuje sa naša zvedavosť a dostávame odpovede na otázky, čo je podstatné pre zdravý vývoj človeka.

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Niekedy sedel mĺkvy a  nehybný celé dopoludnie alebo sa

krčil pri stene triedy nevšímajúc si ostatné deti alebo učiteľky.

Niekedy mal záchvaty zúrivosti. Nikto nevedel, či jeretardo

vaný alebo trpí v dôsledku poškodenia mozgu pri narodení.

Jeho vlastní rodičia ho považovali za mentálne narušeného.

Ale Dibs nebol nič z toho. Bol to výnimočný chlapec,uzav

retý vo väzení strachu a hnevu, vo väzení, z ktorého sa mohol

vyslobodiť iba on sám. Pomocou psychoterapie a  lásky sa

mu to podarilo.

Jeho odvážny vstup do reality je oslavou ozajstného zázraku

narodenia sa. Napísané životom, s najhlbšou ľudskou túžbou

a najvznešenejším ľudskými snami, tento príbeh je pre nás

všetkých...


23DIBS v hľadaní seba samého

Kapitola II.

Vráťme sa znova k  noci, kde tlmené svetlo zmazáva zre

teľné kontúry reality a  vrhá na okolitý svet blahosklonný

závoj. Teraz už nič nie je celé čierne alebo celé biele. Nie

je možné rozpoznať či «je to takto», pretože chýba oslnivé

svetlo jednoznačného dôkazu, ktorý by dovolil vidieť veci

také, aké sú a  poznať všetky odpovede. Tmavé nebo posky

tuje viac priestoru pre miernejšie posudzovanie, odsunutie

obviňovania umožňuje lepší prístup k  emóciám. V  tomto

svetle všetko to, čo sa predtým javilo definitívne, sa stáva

nejasným, pochybným. Úžitok z  pochybností umožňuje

rast a  prežívanie dosť dlho na to, aby oponovali úvahám

o veľkosti a limitoch ľudského posudzovania. Pretože, ak sa

horizont vo vnútri človeka rozširuje alebo zmenšuje, roz

diely sú iným človekom ťažko merateľné. Porozumenie sa

rodí z osobných skúseností, ktoré dovoľujú jedincovi vidieť

a  cítiť rozmanitým spôsobom plným meniacich sa význa

mov a uvedomenie si seba samého sa stáva rozhodujúcim

faktorom. Tu možno ľahšie pripustiť, že zle definované prvky

sveta prýštia z našich osobných myšlienok, nášho správania,

našich emócií, našich potrieb. Možno je ľahšie pochopiť, že

i  keď nemáme dostatok vedomostí na vyčíslenie dôvodov,

ktoré motivujú správanie inej osoby, môžeme si byť istí, že

každá ľudská bytosť má vlastný svet plný významov, ktoré


2524 DIBS v hľadaní seba saméhoDIBS v hľadaní seba samého

sú vlastné iba jemu samotnému, svet zrodený z  integrity

a dôstojnosti jeho osobnosti.

Zo schôdze som si odnášala silný pocit záujmu o toto

dieťa a  túžbu stretnúť ho. Tiež som odmietala kapitulá

ciu a  beznádej skôr, než by sme sa znova –  opäť a  znova

a  posledný raz znova –  pokúsili otvoriť dvere zaťažené

takými problémami, na ktoré nepoznáme adekvátnuodpo

veď. Nevieme rozriešiť komplexné problémy v oblastidušev

ného zdravia. Vieme iba, že mnohé naše dojmy sú krehké.

Uvedomujeme si dôležitosť objektivity, systematického

a pokojne vykonávaného štúdia. Vieme, že výskuma fasci

nujúca kombinácia intuície, špekulácií, subjektivity,imagi

nácie, nádejí a snov sa úzko spájajú s objektívne získanými

javmi a viažu sa na realitu matematickej vedy.

Čoskoro by som sa mala stretnúť s Dibsom. Chcela som

ísť do školy a chcela som ho vidieť uprostred skupiny detí.

Potom som ho chcela vidieť samého. Potom som sa chcela

zhovárať s  jeho matkou. Určili by sme spolu čas stretnutí

a  potom by dieťa prišlo do miestnosti pre terapiu hrou

v Poradenskom centre pre detí. Potom by sme videli.

Spolu by sme hľadali riešenie problému a vedeli by sme,

že táto skúsenosť by nám umožnila nájsť spôsob, ako nazrieť

do toho, čo je súkromným životom dieťaťa. Nevedeli by sme,

čo by to prinieslo Dibsovi. Bola to snaha pokúsiť sa uchopiť

začiatok nite, ktorá by nás priviedla k  obohateniu nášho

poznania o nový aspekt.

Idúc po East River Drive som premýšľala o  mnohých

deťoch, ktoré som stretla  – deti, ktoré boli nešťastné, pre

tože boli všetky frustrované vo svojich snahách o budovanie

svojej osobnosti dôstojne – deti nepochopené, ale snažiace

sa neustále byť naozajstnou nezávislou osobou.Z projikova

ných pocitov, z fantázií a predstavivosti, zo snov a nádejí, sa

pred nimi otváral nový horizont pre každé z nich. Poznala

som deti, ktorých strachy a  úzkosti boli skryté a  ktoré sa

v sebaobrane bránili proti svetu, ktorý z rôznych dôvodov

nebol pre ne únosný. Niektoré vyšli z  tohto boja s uvoľne

nou energiou a  obnovenou schopnosťou konštruktívnym

spôsobom riešiť problémy, ktoré im svet kládol do cesty.Nie

ktoré nevedeli zvládnuť šok, ktorý im spôsobilo odhalenie

nespravodlivosti ich osudu. Neexistuje vysvetlenie úspechu

alebo nezdaru a predpokladať, že jedno dieťa je odmietnuté

alebo nie je akceptované vôbec neprispieva k  pochopeniu

vnútorného sveta tohoto dieťaťa. Veľmi často sú tieto termíny

iba pohodlné nálepky, ktoré používame ako alibi pre lepšie

zamaskovanie našej ignorancie. Mali by sme zanechať klišé,

príliš rýchle interpretácie a ľahké vysvetlenia. Ak sa chceme

priblížiť pravde, je treba sa snažiť porozumieť hlbšímpríči

nám správania sa.

Rozhodla som sa, že pôjdem do školy na druhý deň ráno.

Zatelefonujem Dibsovej matke a pokúsim sa stretnúť s ňou

čo najskôr. Dibsa uvidím na budúci štvrtok v miestnosti pre

hru nášho Poradenského centra pre detí. Ale kam nás to

zavedie? Ak sa mu nepodarí preraziť ten múr, ktorý si sám

tak pevne vybudoval okolo seba – a bolo zjavne možné, že by

to nezvládol – bude treba, aby som myslela na niečo iné.Nie

kedy sa stáva, že prístup, ktorý bol veľmi úspešný u jedného

dieťaťa totálne zlyhá u iného. Ale my sa ľahko nevzdávame.

Neoznačujeme si žiadny prípad na našom zozname ako

« beznádejný » bez toho, aby sme neurobili posledný pokus.

Sú však aj ľudia, ktorí neschvaľujú tento prístup, považujú


2726 DIBS v hľadaní seba saméhoDIBS v hľadaní seba samého

za nevhodné pokračovať v živení nádeje. Ale my nehľadáme

zázrak. Snažíme sa pochopiť. Sme presvedčení, že pocho

penie nás privedie k  poznaniu nových metód ktoré budú

účinnejšie pomáhať danej osobe pri rozvíjaní a  využívaní

svojich schopností konštruktívnejším spôsobom. Skúmanie

pokračuje teraz a  stále a  my pokračujeme v  hľadaní cesty,

ktorá nám umožní vystúpiť z pustatiny našej ignorancie.

Na druhý deň ráno som bola v škole pred príchodom

detí. Miestnosti vyhradené materskej škole boli veselé, dobre

osvetlené, príjemne zariadené.

– Deti čoskoro prídu, – povedala mi slečna Jane. – Som

veľmi zvedavá na váš názor na Dibsa. Dúfam, že mupomô

žete. Veľmi sa ním zaoberám. Viete dobre, že retardované

dieťa predstavuje všeobecný a  trvalý spôsob správania, čo

sa prejavuje vo všetkých oblastiach záujmov a vo všetkých

jeho aktivitách. Ale Dibs? Nikdy nevieme, akú bude mať

náladu. Jediné čo vieme je, že sa nebude usmievať. Ba ani

na chvíľu nebude mať šťastný výraz. To je jeden z dôvodov,

pre ktorý si myslíme, že jeho prípad presahuje jednoduchú

mentálnu retardáciu. Je príliš emotívny. Aha, niektoré deti

už prichádzajú.

Deti prichádzali, väčšina s  výrazom šťastnej netrpez

livosti. Boli uvoľnené a  zjavne sa v  tejto škole cítili dobre.

Radostne sa zdravili s  učiteľkami. Niektoré sa mi prihovo

rili, pýtali sa ma ako sa volám a  prečo som prišla, čiapky

a kabáty si vyzliekli a zavesili na vešiaky. Prvá hodina bola

rezervovaná voľným aktivitám. Deti si samé vybrali hru

alebo nejakú aktivitu, hrali sa a rozprávali sa medzi sebou

veľmi spontánne.

Vtedy prišiel Dibs. Matka ho odprevadila k  dverám

triedy. Nemohla som s ňou hovoriť, lebo povedala ibanie

koľko slov slečne Jane, pozdravila ju a opustila Dibsa. Mal

kabát a čiapku zo šedého tvídu. Znehybnel na mieste, kde ho

nechala. Slečna Jane sa ho spýtala či si nechce zavesiť kabát

a čiapku. Neodpovedal.

Bol veľký na svoj vek. Jeho tvár bola veľmi bledá. Keď mu

slečna Jane sňala čiapku, zbadala som čierne kučeravé vlasy.

Slečna Jane mu vyzliekala kabát. Ani trochu jej nepomohol.

Zavesila čiapku a kabát do jeho skrinky. Potom prišla ku mne

a tichým hlasom povedala:

– To je Dibs. Nikdy si sám nechce vyzliecť kabát a sňať

čiapku, takže to robíme každý deň my. Niekedy sa pokúšame

zapojiť ho do hry s deťmi alebo lepšie povedané, skôr sa ho

pýtame, či nechce niečo robiť. Ale odmieta všetky ponuky.

Dnes ho necháme samého a uvidíte čo bude robiť. Možno

že zostane na tom mieste dlho. Alebo možno prejde z jednej

veci na druhú. Niekedy neustále mení činnosť, akoby nemal

nijakú schopnosť koncentrácie. A naopak, v niektorýchchví

ľach sa koncentruje na jednu vec celé hodiny. Všetko závisí

od jeho nálady.

Slečna Jane odišla k  deťom. Kútikom oka som sledo

vala Dibsa, dávajúc si pozor, aby si neuvedomil môj záujem.

Nehybne zotrvával na tom istom mieste. Potom sa pomaly

a  veľmi uvoľneným spôsobom obrátil. V  geste plnom bez

nádeje zodvihol ruky do vzduchu a  nechal ich padnúť po

bokoch. Obrátil sa opačným smerom. Teraz som sanachá

dzala v smere jeho pohľadu – ak mal chuť ma vidieť.Vzdy

chol si, zahryzol sa do pery, nepohol sa.

Jeden chlapček sa rozbehol k nemu.




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist