načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Dejiny polície v europskom kontexte - Jozef Makar; Eduard Kačík

Dejiny polície v europskom kontexte

Elektronická kniha: Dejiny polície v europskom kontexte
Autor: Jozef Makar; Eduard Kačík

- Najnovšia práca skúseného autora viacerých publikácií z oblasti dejín JUDr. Eduarda Kačíka, CSc., a študenta práva, histórie a filozofie Jozefa Makara sa zaoberá ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  157
+
-
5,2
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » MEA2000 o. z.
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2015
Počet stran: 591
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-560-0289-6
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Najnovšia práca skúseného autora viacerých publikácií z oblasti dejín JUDr. Eduarda Kačíka, CSc., a študenta práva, histórie a filozofie Jozefa Makara sa zaoberá problematikou dejín polície na území desiatich vybraných krajín Európy. Ozrejmuje a zo zorného uhla moderných odborných policajných hľadísk sumarizuje tie poznatky policajno‑bezpečnostnej vedy, ktoré sa dotýkajú policajných dejín. Poskytuje čitateľom komplexný prehľad o postupnom formovaní dnešnej polície.

Snahou autorskej dvojice je priblížiť fungovanie policajných zložiek na našom území, ale aj v najväčších štátoch starého kontinentu. Pre jej účely je dôležitých viacero aspektov a preto zobrali do úvahy nie len geografické ukazovatele, ale aj ukazovatele, ktoré ovplyvňujú jednotlivé historické prepojenie a politické vplyvy na vývoj polície v Európe.

Zařazeno v kategoriích
Jozef Makar; Eduard Kačík - další tituly autora:
 (e-book)
Verejná správa vo vývoji štátu a práva Verejná správa vo vývoji štátu a práva
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

1

EDUARD KAČÍK

JOZEF MAKAR

DEJINY POLÍCIE

v EURÓPSKOM KONTEXTE

Návrh obálky: Jozef Makar

Grafická úprava a zalomenie: Dávid Leško

Technická spolupráca: Franko Štefan, Labai Emil

Recenzenti: Prof. JUDr. Jozef Klimko, DrSc.

Prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc.

Doc. JUDr. Jiří L. Bílý, Ph.D., Eq.M

Edícia: MEA 2000 o. z. - Mladá Éra Autorov nového tisícročia

© Autorské práva vyhradené

ISBN 978-80-560-0291-9


2

OBSAH

PREDHOVOR ....................................................................................................... 6

I. K A P I T O L A ................................................................................................. 8

CHARAKTERISTIKA POJMU A FUNKCIE POLÍCIE 1. Pojem polícia a jeho súvis s históriou a dejinami polície ................................. 8

2. Historický vývoj pojmu polícia....................................................................... 14

3. Právny základ policajnej činnosti................................................................... 17

4. Delenie polície .............................................................................................. 18

II. K A P I T O L A .............................................................................................. 26

ČESKOSLOVENSKO

1. Organizácia Československej polície po roku 1918 ........................................ 26

2. Štruktúra Československej polície ................................................................. 36

3. Vznik a budovanie štátnych policajných úradov ............................................ 51

4. Organizácia Československej polície v období druhej ČSR ............................. 61


3

III. K A P I T O L A ............................................................................................. 77

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

1. Vznik úradu mierového sudcu a systém policajnej moci ................................ 77

2. Základy modernej polície .............................................................................. 94

3. Vývoj regionálnej polície ............................................................................. 139

4. Vplyv britského policajného systému na britské kolónie ............................. 157

5. Zaujímavosti britskej polície a najzaujímavejšie prípady ............................. 174

IV. K A P I T O L A ........................................................................................... 187

FRANCÚZSKO

1. Počiatky francúzskej polície a jej vývoj do Veľkej revolúcie ....................... 187

2. Reformy vo vývoji francúzskej polície ......................................................... 196

3. Štátny a policajný mechanizmus po parlamentnej revolúcií ........................ 204

4. Postavenie bezpečnostného aparátu vo Francúzskom systéme trestného

konania ........................................................................................................... 235

V. K A P I T O L A ............................................................................................ 251

RUSKO

1. Reformy policajnej správy v cárskom Rusku ................................................ 251

2. Policajné zložky a oddelenia v Rusku ........................................................... 285

3. Verejná správa a systém štátnych orgánov ................................................. 301


4

VI. K A P I T O L A ........................................................................................... 326

ŠPANIELSKO

1. Všeobecný vývoj štátu, jeho zriadení a orgánov, sociálna štruktúra ............ 326

2. Vývoj polície v Španielsku ........................................................................... 351

VII. K A P I T O L A .......................................................................................... 405

PORTUGALSKO

1. Aspekty vývoja polície na Pyrenejskom polostrove ..................................... 405

2. Vývoj aspektov polície v Portugalsku od stredoveku po novovek .............. 415

VIII. K A P I T O L A ......................................................................................... 430

TALIANSKO

1. Bezpečnostný aparát v Talianskom systéme trestného riadenia ................. 430

2. Dejiny rímskej polície .................................................................................. 451

3. Policajné úlohy prefektov v Ríme ................................................................ 469

4. Polícia v provinciách .................................................................................... 475


5

IX. K A P I T O L A ........................................................................................... 483

MAĎARSKO

1. Zrod polície starých Maďarov...................................................................... 483

2. Polícia v Uhorsku......................................................................................... 487

3. Vznik mestskej polície v Uhorsku ................................................................ 497

4. Maďarská polícia súčasnosti ....................................................................... 505

X. K A P I T O L A ............................................................................................ 518

NEMECKO

1. Polícia ako súčasť sporového práva v stredoveku ....................................... 518

2. Policajný štát a jeho vplyv na rozvoj polície ................................................ 533

3. Právny štát a polícia po parlamentných revolúciách ................................... 559

4. Policajné právo z obdobia Weimarskej republiky ........................................ 572

5. Pruská polícia .............................................................................................. 588


6

Predhovor

Pojem "polícia" by sme všeobecne mohli chápať ako označenie sily mierových dôstojníkov predstavujúcich represívnu zložku na všeobecné udržiavanie poriadku v štáte, dodržiavanie zákonov obyvateľmi a taktiež na ochranu práv a bezpečnosti občanov, ich majetku a v neposlednom rade stíhanie páchateľov trestnej činnosti. Veď už v roku 1829 Sir Richard Mayne napísal: "Hlavným predpokladom účinnej polície je prevencia kriminality, a tiež vypátranie a potrestanie páchateľov, ak už k spáchaniu trestného činu došlo. A voči týmto cieľom musí byť nasmerované všetko úsilie polície. Ochrana života a majetku, zachovanie verejného poriadku a absencia trestného činu, ukážu, či boli tieto snahy úspešné, a či bol dosiahnutý účel, ktorý jej bol určený."

Predkladaná kniha sa zaoberá problematikou dejín polície na území vybraných krajín Európy. Nemôže a ani si nechce nárokovať privilégiá samostatnej vedeckej štúdie. Pokúša sa len ozrejmiť a zhrnúť zo zorného uhla moderných odborných policajných hľadísk tie poznatky policajno-bezpečnostnej vedy, ktoré sa dotýkajú policajných dejín.

7

Má sa nimi získať prehľad o postupnom formovaní dnešnej polície.

Našou snahou bolo priblížiť fungovanie policajných zložiek na

našom území, ale aj v najväčších štátoch starého kontinentu. Pre jej

účely je dôležitých viacero aspektov a preto sme zobrali do úvahy nie

len geografické ukazovatele, ale aj ukazovatele, ktoré ovplyvňujú

jednotlivé historické prepojenie a politické vplyvy na vývoj polície

v Európe.

Táto úloha však nebola ľahká, nakoľko v priebehu dejín sa jednotlivé

usporiadania, či už išlo o štáty alebo iné formy usporiadania, menili

v rôznych rozsahoch. Preto odporúčame k hlbšiemu štúdiu tohto

odvetvia odbornú literatúru, na ktorú odkazujeme v rámci

poznámkového aparátu jednotlivých kapitol tejto knihy. Tieto texty

sú určené študentom nielen policajnej akadémie, ale aj študentom

práva a verejnej správy.

Náš primárny cieľ stanovený pri výbere tejto problematiky je do

určitej miery splnený, ale vzhľadom na rozsiahlu matériu a široké

spektrum možností pri jej spracovaní, bude téma dejín polície aj

naďalej predmetom nášho skúmania.

Bratislava, august 2015

JUDr. Eduard Kačík, CSc.

Bc. Jozef Makar

8

I. K A P I T O L A

CHARAKTERISTIKA POJMU A FUNKCIE

POLÍCIE

1. Pojem polícia a jeho súvis s históriou a dejinami

polície

Pre vznik pojmu polícia existujú dve teórie. Prvou z nich je,

že na počiatku stálo grécke slovo “polis” označujúce mesto.

Z neho je odvodené latinské slovo “politia”, ktoré označuje verejnú

správu. Druhou z teórií je, že slovo polícia vzniklo ako latinizovaná

podoba gréckeho slova “politia”, pričom jeho zmysel nie je možné

presne ohraničiť. Jeho význam sa však pohybuje v intenciách

spôsobu organizácie spoločnosti, ktorá by mala zabezpečovať

verejnú moc. Slovo polícia, teda samotný pojem a formovanie

jeho významu malo nepochybne súvis i s Platónovým termínom

“politeia”, ktorého význam môžeme určiť ako poriadok na určitom

úseku správania sa v rámci určitého usporiadania.

9

Leopardov slovník tiež uvádza význam výrazu “politio” občianstvo,

občiansky život, obecná správa, obecná činnosť, obecná správa

a zriadenie ale aj slobodná obec. Z toho je zrejmé, že význam slova

polícia mal v počiatkoch veľmi široký význam, ktorý sa

formoval najmä jeho prostredníctvom jeho vývoja.

Pojem polícia tiež bolo možné stotožniť s pojmom vnútorná

správa. Táto skutočnosť je zaujímavá z toho pohľadu, že dnes

je polícia v rámci štruktúry v rámci ministerstiev zaradená pod

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Teda význam pojmu

polícia už na jeho počiatku korešpondoval s jeho dnešným

významom.

V súčasnosti je možné pojem polícia charakterizovať z rôznych

pohľadov, jedným z nich je spôsob, ktorým pojem polícia

charakterizujú právne predpisy. V prostredí Slovenskej republiky

charakterizuje políciu, resp. policajný zbor zákon č. 171/1992 Z. z.

o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len ako

,,zákon o Policajnom zbore”).

Uvedený právny predpis charakterizuje pojem polícia, ktorý je

možné stotožniť s pojmom policajný zbor prostredníctvom

ustanovenia § 1 ods. 1

10

Úvodné nasledovne:

,,Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy

vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti

vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem

a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky.“

Pod pojem polícia je nepochybne možné tiež zaradiť

obecnú políciu, ktorú charakterizuje zákon č. 564/1991 Zb.

o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako

,,zákon o obecnej polícii”) prostredníctvom ustanovenia § 2 ods. 1

nasledovne:

,,Obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní

obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia

v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných

nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí

starostu obce.”

Zaujímavým faktom však tiež je ako polícia charakterizuje sama

seba, pričom sme na tieto účely použili stránku Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky takto:

Policajný zbor

 spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri

ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb

a pri ochrane majetku,  odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,  spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov,

nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov

z trestnej činnosti,  vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a skrátené

vyšetrovanie o trestných činoch,  vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu,  zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej

republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky,

predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného

súdu Slovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej

republiky a ďalších osôb určených zákonom alebo vládou,  zaisťuje ochranu diplomatických misií a ďalších objektov

určených zákonom alebo vládou a spolupôsobí pri fyzickej

ochrane jadrových zariadení,

 zabezpečuje ochranu štátnej hranice, ak osobitný predpis

neustanovuje inak,  spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol

porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie,  dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky

a spolupôsobí pri jej riadení,  odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak

ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje

a prejednáva,  vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach  poskytuje ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi

a chránenému svedkovi,  vykonáva kriminalisticko-expertíznu a znaleckú činnosť,  spolupôsobí pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva,  plní úlohy štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovujú

osobitné predpisy,  plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti

ustanovenej zákonom.”

1

1

www.minv.sk/?PZ_SR


13

Mestská polícia taktiež prostredníctvom svojej webovej stránky

charakterizuje pojem polícia zo svojho uhľa pohľadu nasledovne:

,,Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy je poriadkový

útvar, ktorý zriadilo mestské zastupiteľstvo všeobecne záväzným

nariadením č. 3/1991 na základe zákona 564/1991 Zb. o obecnej

polícii v znení neskorších predpisov. Mestskú políciu tvorí päť

okrskových staníc, Stanica zásahu PCO, Stanica jazdeckej polície

a kynológie s celomestskou pôsobnosťou, sekretariát, vnútorno

organizačné oddelenie a ekonomické oddelenie.“

2

Pre účely tejto knihy sme z mnohých mestských polícií, resp.

obecných polícií vybrali mestskú políciu hlavného mesta

Bratislava. Samozrejme ešte je možné vymedziť ďalšie

pojmologické ukazovatele ako charakterizácia polície z hľadiska

železničnej polície a iných parciálnych zložiek polície. Takéto

široké vymedzenie by však z pohľadu rozsahu nebolo účelné.

Vo všeobecnosti je však možné povedať, že samotný pojem

polícia je možné i z hľadiska pojmológie vnímať v rôznych

pohľadov. V prvom rade ide o pohľad na pojem polícia ako

súhrn rôznych činností, ktoré dnes polícia vykonáva.

2

www.mestskapolicia.bratislava.sk/vismo/o_utvar.asp?id_org=700011&id_u=10


14

V druhom rade je možné pojem polícia vnímať inštitucionálne ako

organizáciu. Ale existuje mnoho iných na základe celého spektra

kritérií. V druhom rade je treba zdôrazniť, že samotný pojem

polícia svoj význam rozširoval nie vplyvom samotného času ako

veličiny, alebo vývojom jazyka ale práve konkretizáciou

a rozširovaním pôsobností a právomocí polície ako ju poznáme dnes.

2. Historický vývoj pojmu polícia

Mnohotvárnosť policajných organizácií je historicky podmienená.

Samotná inštitúcia polície sa vyvíjala a menila. Polícia jedného

obdobia bola iná než polícia obdobia predošlého. Menili sa aj jej

povinnosti a právomoci. Niekedy boli právomoci širšie a inokedy

užšie. Postupne vznikli tri základné civilizačné modely polície:

- staroveká, stredoveká a novoveká, ktoré môžu byť vnútorne ďalej

členené. Ale ani tím nie je problém uzatvorený.


15

Ešte skôr, než vznikla prvá staroveká policajná organizácia, sa v

lone rodových a neskoršie kmeňových spoločností zrodili

jednotlivé policajné funkcie. Niektoré sa vytvárali spolu

s ľudskou spoločnosťou, iné až na vyššom stupni jej organizovanosti

- pred 10 000 až 12 000 rokov.

3

Jednoznačne najstaršia bola strážna, respektíve hliadková

činnosť. Relatívne najmladšia bola hospodársko - kontrolná a

dozorná činnosť, tak typická pre antickú, stredovekú a dlho i

novovekú políciu.

Na vznik policajných funkcií tak bez závažnejších problémov

naviazal vznik prvých už skutočne policajných organizácií.

Boli postupne vytvárané pred 4000 až 5000 rokmi. Vznikali

spoločne s ustanovovaním štátu a štátnej moci.

3

SKULOVÁ, S., Správa policie v současné právní úpravě, Masarykova univerzita,

Brno, 1993. s. 13


16

Stredovek predstavoval úpadok polície. Jej tradície uchovávali len

väčšie mestá, ktoré si pre svoju ochranu vytvárali nočné stráže a

hliadky. Celoštátna polícia dlho neexistovala. Policajné právomoci

v tej dobe vykonávali feudáli.

Obrodu a znovuzrodenie polície priniesol až novovek. Bol

spätý so snahou o vytvorenie absolutistických štátov, riadených

z jedného centra.

4

Prvú modernú políciu založili v roku 1667 vo Francúzsku. Polícia

bola poštátnená a podriadená panovníkovi.

5

4

Tamtiež

5

MACEK, P., FILÁK, A., Základy teórie policajně bezpečnostní činnosti, Police

History, Praha, 2004, s. 60.


17

3. Právny základ policajnej činnosti

Polícia je verejným orgánom, ktorý musí vzniknúť na základe

zákona. Policajné operácie sa musia vždy vykonávať v súlade s

národným právom a s tými medzinárodnými normami, ktoré štát

prijal.

Legislatíva upravujúca postavenie a pôsobnosť polície musí byť

prístupná verejnosti a dostatočne jasná a presná a ak treba musí byť

doplnená ďalšími jasnými normatívnymi aktmi prístupnými

verejnosti.

6

Policajný personál musí spadať pod pôsobnosť tej istej

legislatívy ako obyčajní občania a výnimky môžu byť

ustanovené len pre účely dosahovania potrebnej účinnosti polície

v demokratickej spoločnosti. Táto časť zakotvuje právny základ

polície ako inštitúcie a celej jej pôsobnosti v právnom štáte. Sú tu

obsiahnuté aj právne požiadavky odvodené z Európskeho dohovoru

o ľudských právach a s ním spojenej judikatúry. Články 2 až 5

zhrňujú niektoré zo zásad obsiahnutých v pojme vlády zákona vo

vzťahu k polícii.

6

Bližšie pozri: www.europarl.europa.eu


18

4. Delenie polície Najdôležitejší rozdiel z hľadiska kompetencií a obsahu (v tom zmysle, že štát a obec obstarávajú obsahovo rôzne policajné odvetvia) je medzi políciou štátnou a miestnou.

Štátna polícia je riadená ústrednými orgánmi štátnej správy, prevažne ministerstvom vnútra a jej činnosti sú financované zo štátneho rozpočtu.

Miestna (municipálna) polícia je potom podriadená miestnym orgánom samosprávy a z prevažnej väčšiny sú jej činnosti hradené z mestského rozpočtu, resp. z rozpočtu obce.

7

Významné je aj delenie polície zo štrukturálneho hľadiska:

 horizontálne

 vertikálne

Horizontálne hľadisko určuje počet a druh policajných orgánov v danom štáte, oblasti, resp. území.

Vertikálne hľadisko určuje stupeň podriadenosti jednotlivých

policajných inštitúcii vo vzťahu k ústrednému orgánu štátnej správy

7

BERŽI, L., KAČÍK, E.: Polícia a jej pojem vo vývoji štátu a práva, Bratislava, 1993, s.

50-56 s pôsobnosťou v oblasti, v ktorej policajné zložky vykonávajú svoje právomoci.

Systémy policajného mechanizmu môžeme rozdeliť do troch

modelov:

 centralizovaný

 polo centralizovaný

 decentralizovaný Centralizovaný model – typickým znakom je podriadenosť policajného mechanizmu jednému ústrednému orgánu štátnej správy, zvyčajne sa jedná o ministerstvo vnútra. Na celoštátnej úrovni existuje jediná organizácia, ktorá sa ďalej delí na rozličné zložky a útvary, avšak tieto majú stanovený obmedzený okruh právomocí. Najvýraznejším predstaviteľom tohto modelu je Francúzsko, avšak ani tu sa tento model nevyznačuje všetkými jeho charakteristickými vlastnosťami. Vo francúzskom systéme obecné a štátne úrady vykonávajú spravidla obsahovo rovnakú policajnú agendu, ale s rôznou územnou pôsobnosťou.

20

Činnosťami polície rozumieme právnym poriadkom upravený

a aprobovaný procesný postup orgánov polície. Činnosti polície

zasahujú v súčasnosti už skoro do každej oblasti štátnej správy

a v súvislosti s rastúcim trendom zasahovania štátu do širokého

spektra spoločenských oblastí ako sú napr. školstvo, životné

prostredie, veda či výskum sa ich činnosti naďalej rozširujú.

Ďalšou dôležitou formou delenia polície z hľadiska kompetencií

a právomocí je rozdelenie na zložky:

- poriadkovej polície

- kriminálnej polície

- politickej polície

- riadiace

- zabezpečovacie

- administratívne zložky

Tieto zložky sú potom vo väčšine prípadov ďalej rozvetvené

o rôzne špecializované služby a rezortné oddiely. Toto členenie sa

však vo formálnej organizácií špecifického policajného zboru

odraziť nemusí, nakoľko jednej zložke môžu byť pridelené

kompetencie viacerých iných zložiek, napr. poriadkovej polície

budú pridelené kompetencie aj v oblasti riadiacej činnosti.

21

Decentralizovaný model – najvýraznejším predstaviteľom tohto

modelu sú Spojené štáty americké. Pre tento model je

príznačným, že vedľa seba existuje niekoľko vzájomne

nezávislých policajných organizácií a vývoj policajných zložiek

vznikal zdola, t.j. hlavnú úlohu v jeho vytváraní zohrali obce.

V štáte neexistuje centralistický orgán, ktorý by bol nadriadený

ostatným policajným orgánom, resp. že by niesol primárnu

zodpovednosť za činnosti a úlohy polície. To znamená, že policajné

zložky sú rozdelené na:

- národnú úroveň

- celoštátnu úroveň

- miestnu úroveň.

8

Medzi úlohy poriadkovej polície patrí zabezpečovanie ochrany

verejného poriadku. Pod týmto máme na mysli ochranu poriadku

v najširšom zmysle slova, ako napr. riadenie dopravy,

zabezpečovanie poriadku a pokojného občianskeho spolunažívania

na verejných priestranstvách a v súkromí, zabezpečovanie

bezpečnosti pri verejných podujatiach, spolupôsobenie pri ochrane

8

CORDNER W. G.: Police Administration, Routledge, New York, 2014, str. 311,

ISBN: 978-13175241236

22

základných práv a slobôd, najmä pri ochrane zdravia, osobnej

slobody, života a pri ochrane majetku, odhaľovanie priestupkov

a zisťovanie ich páchateľov, spolupôsobenie pri pátraní po osobách

a pri pátraní po veciach. V Slovenskej republike plnia úlohy

poriadkovej polície jednotlivé obvodné oddelenia a policajné stanice

okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru poriadkovej

polície. Sú podriadené prezídiu Policajného zboru a ústredným

orgánom štátnej správy v tomto sektore je Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky.

9

Medzi úlohy kriminálnej polície patrí najmä ochrana

hospodárskych a majetkových záujmov štátu a obyvateľstva, ochrana

života, zdravia a bezpečnosti občanov, plnenie úloh národného centra

na úseku boja proti trestnej činnosti falšovania a pozmeňovania

peňazí, cenných papierov a všeobecne verejných listín, riadenie

a kontrola odhaľovania, objasňovania a vyšetrovania trestných

činov, angažovanie sa pri objasňovaní organizovanej trestnej

činnosti, výkon operatívno-pátracích činností v prípadoch závažnej

trestnej činnosti.

9

Služba poriadkovej polície Policajného zboru – Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky: www.minv.sk/?informacie-1 Politická polícia vykonáva najmä dozor nad nelegálnou činnosťou politických strán, hnutí a organizácií, riadi a zabezpečuje boj proti teroristickým skupinám a osobám, zabezpečuje ochranu ústavy a zákonov štátu pred ich porušovaním cudzími štátmi na vlastnom území. Najznámejšou a najvýznamnejšou zložkou politickej polície je tajná polícia. Jej úlohou je výzvedná činnosť, operuje v utajení, mimo dohľad verejnosti a právnych predpisov, často krát na hranici zákonnosti.

10

Medzi najznámejšie zložky tajnej polície patrili napr.:

 ŠTB (Štátna bezpečnosť v ČSSR – medzi rokmi 1945-

1990),

 ÁVO (Államvédelmi Osztály – Štátne ochranné oddelenie

v Maďarsku – medzi rokmi 1946 -1989),

 Gestapo (Geheime Staatspolizei v Nemecku – v rokoch

1933–1945),

10

MCCORMICK, K.R.E., VISANO,L.A.: Understanding Policing, Toronto, 1992, str.

284-285, ISBN: 978-1551300054

 Stasi (Ministerium für Staatssicherheit vo východnom

Nemecku – v rokoch 1950-1989)

 KGB (Výbor pre štátnu bezpečnosť v Sovietskom zväze –

v rokoch 1954-1991),

 CIA (Central Intelligence Agency v USA – od roku 1947 –

súčasnosť) Medzi riadiace, zabezpečovacie a administratívne zložky patrí spravidla ústredné centrum riadenia, ktoré je vo väčšine prípadov označené ako ministerstvo vnútra, a miestne útvary, jednotky či stanice polície. Medzi hlavné úlohy ministerstva vnútra patrí pôsobenie vo sfére zvyšovania účinnosti a efektívnosti boja s kriminalitou, najmä koordináciou jednotlivých opatrení a aktivít v oblasti boja proti zločinnosti, ďalej zabezpečuje plnenie a resadzovanie programových dokumentov v oblasti boja s kriminalitou prostredníctvom jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, či iných orgánov, úradov, alebo inštitúcií, hodnotí analýzy stavu zločinnosti a jeho vývoja, dôsledky určitých opatrení na kriminalitu a s ňou spojené negatívne sociálne javy, ale hlavne

25

je hlavným iniciátorom legislatívnych návrhov v oblasti riešenia boja

s kriminalitou.

11

Právny poriadok Slovenskej republiky nedisponuje legálnou

definíciou pojmu polícia a v zmysle vyššie uvedených skutočností,

plní funkcie polície jedna hlavná zložka, ktorou je Policajný zbor

Slovenskej republiky, ktorý sa ďalej delí na organizačné zložky.

Podľa ustanovenia § 1 ods.1) zákona č. 171/1993 Z. z.

o Policajnom zbore:

„Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní

úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti

zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných

foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú

z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.“ [Národná rada

Slovenskej republiky: Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore,

Bratislava, 1993]

11

Ministerstvo vnútra – Úlohy koordinačného orgánu:

www.minv.sk/?MEKO_ulohy

26

II. K A P I T O L A

ČESKOSLOVENSKO

1. Organizácia Československej polície

po roku 1918

Organizácia bezpečnostnej služby v Československej republike

bola spätá s výkonom správy bývalej Rakúsko - Uhorskej monarchie.

V roku 1754 zriadila cisárovna Mária Terézia vo Viedni úrad

policajných komisárov, ktorý bol v roku 1772 cisárom Jozefom II.

prebudovaný na policajné riaditeľstvo. Podľa vzoru tohto úradu bolo

v roku 1784 zriadené policajné riaditeľstvo v Prahe, Brne

a Bratislave. V Košiciach bolo zriadené policajné komisárstvo.

V ostatných mestách a na vidieku prislúchal výkon bezpečnostnej

služby vrchnosti a mestským obciam. Obecným zriadením českým

z roku 1864 bol výkon bezpečnostnej služby uložený obciam.

V 50. a 60. rokoch 19. storočia sa na území, v tejto dobe už bývalej,

rakúskej monarchie organizovalo žandárstvo.

27

Žandárstvo bolo vtedy podriadené najvyššiemu policajnému

a dvorskému úradu ministerstva vnútra. Na tejto základni bola

budovaná organizácia bezpečnostného aparátu Československej

republiky.

12

V novej republike sa v podstate zachoval systém Rakúsko -

Uhorska, ako dokladá Macek s Uhlíř:

"Vlastný výkon bezpečnostnej služby bol rozdelený medzi žandárstvo

v teréne a políciu v mestách, ktorá bola buď štátna, alebo komunálna

(mestská, obecná)“.

V podstate tak bol zachovaný rakúsky systém, kedy žandárstvo

podporované komunálnou políciou plnilo úlohy na vidieku a štátnej

polície v štatutárnych mestách. Neskôr dochádzalo k procesu

zoštátnenia policajnej správy. Postupné vytváranie nového

bezpečnostného aparátu sa dialo na základe zákonných opatrení NS

formou vládnych nariadení. Vnútorná organizácia bezpečnostných

zložiek a ich činnosť boli stanovené a upravované internými

predpismi Ministerstva vnútra. Medzi úradmi s policajnými

právomocami sa zaradovali zemské úrady, štátne policajné úrady

12

www.valka.cz/clanek_14486.html

28

a obce. Vedľa toho existovali úrady so špeciálnymi policajnými

právomocami (banské, plavebné, železničné atď.).

13

S postupným vývojom štátu dochádzalo aj k zdokonaľovaniu

a špecializácií jednotlivých štátnych zložiek. Vedľa vojsk začali

vznikať samostatné bezpečnostné zbory, ktoré mali na starosť

ochranu vnútorného poriadku.

14

Za éry prvej republiky sa polícia delila na dve zložky a to ZUSB,

teda Zboru uniformovanej strážnej bezpečnosti a ZNSB, teda Zboru

neuniformovanej strážnej bezpečnosti. Rozdelenie polície výstižne

zachytil Uhlíř:

"Až do roku 1945, nezávisle na premenách štátnych zriadení, boli

zavedené na našom území dva typy policajných zborov (od 19.

storočia sa vedľa nich vyskytuje i žandárstvo). Na jednej strane to

bola štátna polícia, na druhej strane väčšie množstvo mestských

a obecných polícií, pre ktoré sa za I. republiky užívalo sumárne

označenie komunálne polície. Podobne je tomu od začiatku 90. rokov

20. storočia ... "

15

13

MACEK, P., UHLÍŘ, L., Dějiny policie a četnictva II. Československá republika

(1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 19.

14

MACEK, P., UHLÍŘ, L., Dějiny policie a četnictva II. Československá republika

(1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 19.

15

UHLÍŘ, L., Dějiny evropských policejních sborů. Police History, Praha 2007, s.

13. O udržiavanie poriadku v štáte sa teda staralo niekoľko zložiek. Rozdelenie ich kompetencií načrtol Macek a Uhlíř takto: "Udržiavanie verejného poriadku, pokoja a bezpečnosti v rámci územia celého štátu bolo úlohou štátu a štát sa ju snažil splniť tak, že potrebné bezpečnostné úlohy zabezpečoval zásadne vlastnými orgánmi.“ Tieto úlohy boli vykonávané: a) v prevažnej miere okresnými politickými úradmi, tj. bezpečnostnými úradmi prvej stolice a žandárstva, ktoré im bolo podriadené b) menšie mierou štátnymi policajnými úradmi a policajnými orgánmi im pridelenými, a to v úradných obvodoch, ktoré boli týmto úradom prikázané.

16

Z toho teda vyplývalo okrem iného aj to, že žandárstvo vykonávalo verejnú bezpečnostnú službu mimo územia autonómnych miest, ale v prípade potreby mohlo pôsobiť aj tam.

17

16

MACEK, P., UHLÍŘ, L., Dějiny policie a četnictva II. Československá republika (1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 40. 17

MACEK, P., UHLÍŘ, L., Dějiny policie a četnictva II. Československá republika (1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 40. Dňa 28. októbra 1918 vznikla Československá republika. Budovanie československého štátneho aparátu a reorganizácia štátnych orgánov, ich urýchlená aktivizácia (najmä bezpečnostných zložiek) sa uskutočňovala v nových demokratických podmienkach.

18

Vznik Československa, ktorého charakter bol nepochybne "kvalitatívne vyššou" formou štátu a vlády v porovnaní s monarchisticko konštitučným režimom Rakúsko - Uhorskej monarchie, bol však poznačený ešte mnohými prežitkami z obdobia dualistického štátoprávneho usporiadania vo všetkých oblastiach spoločenského života.

19

Úsilie vládnucej koalície od prvých dní

existencie samostatného československého štátu bolo zamerané na budovanie spoľahlivých mocenských orgánov, najmä orgánov verejnej správy.

Prvým aktom orgánu domáceho odboja, Československého

Národného výboru v Prahe bolo vydanie tzv. recepčnej normy, zákona č. 11/1918 Zb. z. a n., ktorý v podstate prevzal existujúci štátny aparát.

20

18

BIANCHI, L., Dejiny štátu a práva na území Československa v období kapitalizmu, II. diel, Bratislava SAV, 1974, s. 42-155. 19

BIANCHI, L., Dejiny štátu a práva na území Československa v období kapitalizmu, II. diel, Bratislava SAV, 1974, s. 42-155. 20

VANĚCEK, V., Dějiny státu a práva v Československu do roku 1945, Praha 1974, s.

369-401. Tým si vedúci činitelia parlamentu a vlády zabezpečili prechod politickej moci do svojich rúk cestou právnej kontinuity s bývalým rakúskym a uhorských právnym poriadkom.

21

Recepčnou normou z roku 1918 prebral novovzniknutý štátny útvar, Československo, všetky dovtedajšie inštitúcie v záujme zachovania kontinuity. V celej republike bol tak prevzatý predlitavský model polície.

V kontexte dobových udalostí však dovtedajší početný stav nemohol postačovať na udržanie dobrej bezpečnostnej situácie. Preto boli policajné stavy mimoriadne rozširované, hlavne stavy neuniformovaných príslušníkov. Len pre ilustráciu: v roku 1919 bol stav príslušníkov neuniformovanej polície v meste Praha navýšený až o viac ako 340% z pôvodných 174 mužov až na 600.

22

V období 1. Československej republiky bola vytvorená sústava centrálnych orgánov štátnej moci a správy. Význačné miesto zaujal "Úrad pre správu vnútornú", neskoršie Ministerstvo vnútra.

21

WEYR F., Československé právo správní a štátni, Brno 1921, s. 374, II. vydanie

Praha 1924, s. 483. 22

WEYR F., Československé právo správní a štátni, Brno 1921, s. 374


32

Do služieb tohto ministerstva boli takmer bez výnimky prevzatí úradníci bývalého Rakúsko - Uhorska bez akejkoľvek zmeny pôvodných organizačných ako aj služobných normatív.

23

Osvedčený systém recipovaný z Rakúsko - Uhorska rozdeľoval

pôsobnosť a výkon bezpečnostnej služby medzi miestnu ("obecnú") políciu, štátnu políciu a četníctvo. Pre doplňovanie jednotlivých ozbrojených zložiek stanovil nový režim pomerne náročné kritériá a dôsledne uplatňované služobné predpisy. Náročnosť spočívala v kritériách na politický profil, odborné, fyzické a osobné predpoklady.

24

Dňa 2. novembra 1918 bola zákonom č. 2/1918 Zb. utvorená

platforma pre kreáciu jednotlivých ministerstiev. Bolo vytvorené Ministerstvo vnútra ako najvyššia inštancia politickej správy, ktoré bezprostredne nadväzovalo tak organizačne ako aj personálne na Prezídium miestodržiteľstva v Prahe.

23

KAČÍK, E. : Polícia vo vývoji verejnej správy, Akadémia PZ SR, Bratislava, 1996, s. 54 24

KAČÍK, E. : Polícia vo vývoji verejnej správy, Akadémia PZ SR, Bratislava, 1996, s. 54

33

Organizačne sa členilo na Prezídium, ktoré zaisťovalo personálne

záležitosti, záležitosti ministra, Národného zhromaždenia a pod.

25

Štyri odbory rozčlenené do 16 oddelení, oddelenie 17 (zárobkové

spolky) a oddelenie N (štátna bezpečnosť). Ministerstvo sa časom

štrukturálne menilo. Keďže Ministerstvo vnútra malo predstavovať

inštitúciu na udržanie "pokoja a poriadku", najvhodnejším orgánom

pre túto činnosť bolo četníctvo.

Zákonom č. 218/1920 Zb. zo dňa 14. apríla prešlo četníctvo od

Ministerstva národnej obrany (MNO) pod právomoc Ministerstva

vnútra, ktorému bolo fakticky podriadené ihneď od 28.októbra 1918.

V novej československej vláde sa čoskoro po jej kreovaní rozpútali

straníckopolitické konfrontácie ohľadne rezortnej príslušnosti

četníctva.

Ministerstvo národnej obrany (MNO) totiž využilo skutočnosť, že

doposiaľ neexistoval nový zákon o četníctve a vypracovalo

urýchlene návrh na zlúčenie četníctva s československou brannou

mocou. Podľa neho sa mala síce zachovať doterajšia podriadenosť

četníctva politickým úradom po línii výkonu príslušnej služby, avšak

25

KAČÍK, E. : Polícia vo vývoji verejnej správy, Akadémia PZ SR, Bratislava, 1996,

s. 55

34

vo veciach vojenských a hospodárskych malo četníctvo i v dobe

mieru podliehať MNO, t.j. Ministerstvu národnej obrany.

26

Najvyššou četníckou inštanciou malo byť Generálne veliteľstvo

četníctva (GVČ) ako samostatný odbor MNO. No i Ministerstvo

vnútra sa snažilo svoj faktický stav voči četníctvu realizovať

vlastnými, spočiatku „ kompromisnými návrhmi." Ministerstvo

národnej obrany vynechalo v rámci pripomienkového konania

zámerne Ministerstvo vnútra a tento návrh zaslalo iba Generálnemu

veliteľstvu četníctva - GVČ. Tak ho rozoslalo na vyjadrenie na

Zemské veliteľstvo s tým, že by to oznámilo Ministerstvu vnútra.

Už 29. septembra 1919 Prezídium Ministerstva vnútra vytklo GVČ,

že rokuje s Ministerstvom národnej obrany svojvoľne bez zvolenia

a predchádzajúceho zmocnenia Ministerstva vnútra. V stanovisku

Ministerstva vnútra sa dôrazne pripomína, že generálny veliteľ

četníctva je orgánom Ministerstva vnútra. Napokon sa celá záležitosť

dostala až na rokovanie ministerskej rady. Tu sa opäť potvrdilo, akú

váhu prikladá minister vnútra, Švehla, četníctvu, keď presadil svoj

rozsiahly politický vplyv na rozhodnutie, aby četníctvo i naďalej

26

KAČÍK, E. : Polícia vo vývoji verejnej správy, Akadémia PZ SR, Bratislava, 1996,

s. 57 zostalo vojensky organizovaným zborom, podliehajúcim Ministerstvu vnútra.

Inštitúciou príslušnou pre riešenie otázok tzv. "vnútorného

nebezpečenstva štátu" a výzbroje četníctva malo byť Ministerstvo národnej obrany. Za týmto účelom pridelilo ku Generálnemu veliteľstvu četníctva jedného štátneho dôstojníka. Bezprostrednému veleniu armády malo podliehať četníctvo iba v prípadoch vojnového stavu. Zmeny v bezpečnostnom aparáte boli odrazom zmien vo verejnej správe.

27

V tejto súvislosti možno poznamenať, že právomoc a činnosť

nižších inštitúcii politickej správy - okresných hajtmanstiev bola na krátky čas po vzniku ČSR obmedzená činnosťou národných výborov.

28

27

KAČÍK, E. : Polícia vo vývoji verejnej správy, Akadémia PZ SR, Bratislava, 1996, s. 57 28

KAČÍK, E. : Polícia vo vývoji verejnej správy, Akadémia PZ SR, Bratislava, 1996, s. 58

36

2. Štruktúra Československej polície

Polícia bola, rovnako ako žandárstvo, podriadená v najvyššej

inštancii ministerstvu vnútra. Dislokácie po roku 1918 vyzerali

nasledovne: policajné riaditeľstvo v Prahe a Brne, policajný

komisariát v Plzni a Moravskej Ostrave, pohraničný policajný

komisariát Podmokly (dnes súčasť Děčína), Chebe a Bohumíne.

Do čela policajných úradov smeli byť obsadený len úradníci

s právnickým vzdelaním.

Ich podriadený boli tvorený z úradníkov, kancelárov a zriadeneckého

personálu. Hlavná náplň agendy štátnych policajných úradov

predstavovala podľa Macka a Uhliře:

"... starostlivosť o zachovanie verejnej bezpečnosti, poriadku,

záležitosti spolkové, tlačové a zhromažďovacie, evidenciu

obyvateľstva, starostlivosť o bezpečnosť osôb a majetku, služby

dopravné, zbrojné záležitosti, dohľad nad divadlami, autorizáciu

verejných produkcií, dohľad nad hostincami a verejnými

miestnosťami, mravnostné záležitosti. "

29

29

MACEK, P., UHLÍŘ, L., Dějiny policie a četnictva II. Československá republika

(1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 21. Prevzatie moci v novej republike neprebiehalo jednoducho. Na Slovensku boli štátny policajti prevelený na základe rozkazu budapeštianskeho Ministerstva vnútra do Maďarska, a tak sa vzniknutá situácia musela riešiť provizórne a postupne. Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska zriadilo špeciálne policajné oddelenie, ktoré viedol bývalý pražský policajný riaditeľ K. Křikava, a ďalší Česi prichádzali počas roka 1919. Hlavné policajné oddelenie bola dislokované v Bratislave a v Košiciach. Podobná situácia nastala aj v Podkarpatskej Rusi.

30

Hlavné spravovanie polície pre Čechy vykonávalo Policajné

riaditeľstvo v Prahe, ktoré bolo najväčším štátnym policajným úradom. V roku 1918 tu pracovalo 1450 mužov a v roku 1928 už 2272. Riaditeľstvo vydávalo aj Ústredný policajný vestník (vydával bezpečnostný oddiel), od roku 1937 vydávaný pod názvom Československý policajný vestník a pre obvod krajiny Slovenskej pod názvom Policajný oznamovateľ.

31

30

MACEK, P., UHLÍŘ, L., Dějiny policie a četnictva II. Československá republika (1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 21. 31

MACEK, P., UHLÍŘ, L., Dějiny policie a četnictva II. Československá republika (1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 21.

38

Pre bezpečnosť štátu a kriminálnu službu malo veľký význam

oddelenie pre verejnú bezpečnosť, ktorého agenda spadala pod

železničné oddelenia (trestné činy spáchané na železnici na celom

území ČSR), poštové odd. (pre riaditeľstvo pôšt Praha a Pardubice),

odd. pre stíhanie falšovateľov platidiel, odd. pre stíhanie vreckových

zlodejov a lupičov pokladní, mravnostné odd. (boj proti obchodovaniu

so ženami a deťmi), evidenčné odd., zisťovacie odd. (ústredná

Daktyloskopická registrácia a ústredná zbierka fotografií páchateľov

pre celú ČSR), ústredný ohlasovací úrad obyvateľstva.

32

Políciu v Československu popísali Macek a Uhlíř nasledovne:

"Sieť štátnych policajných úradov bola po roku 1918 postupne

rozširovaná. Zriaďovanie štátnych policajných úradov podľa potreby

umožňoval zák. č. 165/1920 Zb. z. a n., o zriaďovaní nových štátnych

policajných úradov, ktorý zmocňoval vládu do 5 rokov odo dňa

účinnosti zákona zriaďovať so súhlasom obce štátne policajné úrady

tam, kde bolo treba“.

32

MACEK, P., UHLÍŘ, L., Dějiny policie a četnictva II. Československá republika

(1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 21.

39

Zákon ukladal štátnym policajným úradom starať sa o pokoj, verejnú

bezpečnosť, bezpečnosť osôb a majetku, udržiavať verejný poriadok

a viesť v mieri obyvateľstvo aj cudzincov. Novozriadené policajné

úrady mali prevziať odbor pôsobnosti obecnej (polícia bezpečnostná,

mravnostná) a odbor pôsobnosti okresnej správy politickej vo

veciach policajnej správy.

Na základe zák. č. 165/1920 a 306/1924 Zb. z. a n. boli zriadené

ďalšie štátne policajné úrady. V českých krajinách sa jednalo jednak

o dôležitejšie centra (Plzeň, Kladno, Ostrava) a ďalej o miesta

s národnostne zmiešaným a z hľadiska štátu nespoľahlivým

obyvateľstvom (Liberec, Cheb, Karlovy Vary, Jihlava, Znojmo).

33

Ďalšou významnou zmenou bolo vydanie zák. č. 208/1931 Zb. z.

a n., o zriaďovaní štátnych policajných úradov, ktorý dopĺňal už

vydaný zák. č. 165/1920 Zb. z. a n.

Zmena umožňovala vláde zriaďovať štátne policajné úrady

v týchto obciach, ktorých zastupiteľstvo s tým prejavilo súhlas.

33

MACEK, P., UHLÍŘ, L., Dějiny policie a četnictva II. Československá republika

(1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 21. Uznesením vlády z marca 1935 bol zvýšený systematizovaný počet miest štátnej policajnej služby o 5784 a v roku 1937 predstavoval 14.246 osôb. V rokoch 1936 až 1938 bolo zriadených 49 nových štátnych policajných úradov a 2 policajné riaditeľstvá (Liberec a České Budějovice). "

34

Pôsobnosť obcí rozobral Macek takto: "V najnižšej inštancii vykonávala policajnú funkciu obec, pokiaľ nebola v tomto smere prenesená jej pôsobnosť na štátny policajný úrad. Rozsah miestnej polície a počet výkonných orgánov bol závislý na veľkosti a potrebách obce a možnosti ich financovania. V tomto zmysle sa starali obce o bezpečnosť osôb a majetku, o udržiavanie obecných ciest a ľahkú dopravu, ďalej zabezpečovali funkciu polície napríklad polícia poľná, potravinárska, trhová, mravnostná, stavebná a požiarna. Obce si zriaďovali ako výkonné orgány vlastné obecné stráže bezpečnosti, ... "

35

34

MACEK, P., UHLÍŘ, L., Dějiny policie a četnictva II. Československá republika (1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 26- 27. 35

MACEK, P., UHLÍŘ, L., Dějiny policie a četnictva II. Československá republika (1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 29

41

Vládne policajné orgány mali za úlohu starať sa o verejnú

bezpečnosť a pokoj, udržiavať verejný poriadok (najmä bdieť nad

verejnou mravnosťou), mať v evidencii obyvateľstvo a cudzincov,

plniť úlohy uložené osobitnými predpismi. Pôsobnosť úradov

prekrývala územný obvod. Rozsah činnosti, zriaďovanie a rušenie

policajných úradov určovalo ministerstvo vnútra.

Kde obce nestačili na svoje úlohy v oblasti policajnej (hlavne

v kriminálnych prípadoch), vyžadovali prostredníctvom okresného

úradu pomoc žandárstva. Starostovi alebo jeho zástupcom bola

osobne a disciplinárne podriadená stráž bezpečnosti, čo bol

samostatný zbor, ktorý bdel nad dodržiavaním poriadku, bezpečnosti

osôb a majetku. Mal povinnosť pomáhať žandárstvu a vojsku. V čele

stráže bezpečnosti stál policajný úradník. Služba trvala 24 hodín

a nasledovalo 24 hodín voľna, čo sa za mimoriadnych okolností

mohlo meniť.

Kompetencie stráže bezpečnosti uviedol Macek takto:

"Členovia stráže boli oprávnení na zisťovanie osobnej totožnosti,

predvedenie či zatknutie osoby a prevedení osobnej a domovej

prehliadky. Tieto oblasti pôsobnosti boli upravené takmer obdobne

ako príslušné oprávnenia četníkov. "

36

36

MACEK, P., UHLÍŘ, L.: Dějiny policie a četnictva II. Československá republika

(1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 50.

42

Ďalej mala stráž bezpečnosti rovnaké úlohy ako žandárstvo pri

požiaroch, povodniach, úrazoch, nálezoch mŕtvol, atď.

O príjmy zamestnancov štátnej policajnej služby sa staral zemský

úrad. Obstarával tiež pre policajné úrady vo svojom obvode účtovné

a pokladničné služby, správu budov a vecných zariadení a potrieb.

Penzie zamestnancov štátnej policajnej služby (prípadne pozostalých)

poukazoval tiež zemský úrad, ale vyplácal ich finančný úrad.

37

Jedným z útvarov československej polície bola obranná

spravodajská služba. Ako kľúčová zložka pôsobila po línii

Ministerstva vnútra, ministerstva zahraničia, ministerstva národnej

obrany, ministerstva spravodlivosti a kancelárie prezidenta

republiky. Mala za úlohu kontrolovať v štáte nebezpečné elementy

(extrémne politické zoskupenia, nacionalistické hnutia so

separatistickými tendenciami, atď.).

38

37

MACEK, P., UHLÍŘ, L.: Dějiny policie a četnictva II. Československá republika

(1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 28.

38 MACEK, P., UHLÍŘ, L.: Dějiny policie a četnictva II. Československá republika

(1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 50.

43

Spravodajská služba sústreďovala poznatky o týchto skupinách (aj

prehľady funkcionárov), vydávala pokyny a smernice a riadila

činnosť zameranú proti týmto nekalým živlom. Spolupracovala tiež

so zahraničím, dochádzalo tým k odovzdávaniu poznatkov

a vzájomnej pomoci. Zistené informácie potom spravodajská služba

odovzdávala Prezídiu Ministerstva vnútra, predsedníctvu

ministerskej rady, prezidentovi republiky a podľa povahy vecí aj

jednotlivým ministerstvám, ktorých sa daný prípad týkal.

39

Štruktúru a organizáciu obrannej spravodajskej služby popísali

Macek a Uhlíř nasledovne:

"V roku 1923 bola spravodajská služba zreorganizovaná v súvislosti

s vydaním zákona na ochranu republiky č. 50/1923 Zb. z. a n.

Ministerstvo vnútra zriadilo ku dňu 1. 11.1923 Spravodajskú

ústredňu (ZUS), ktorá bola integrálnou súčasťou policajného

riaditeľstva v Prahe a v služobnom styku bola priamo podriadená

policajnému prezidentovi. Spravodajská ústredňa viedla evidenciu

všetkých prípadov výzvednej činnosti a všetkých osôb odsúdených

pre vyzvedačstvo či z neho podozrivých. Zoznam obsahoval mená

39

MACEK, P., UHLÍŘ, L.: Dějiny policie a četnictva II. Československá republika

(1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 50. (vrátane krycích), osobné údaje, popisy osôb, ich kontakty, metódy práce a pod. "

40

Spravodajská ústredňa sídlila v Odbočkách spravodajskej ústredne (OZUs) v Prahe, Brne, Opave (od roku 1932 preložené do Ostravy), v Bratislave, Košiciach, Užhorode a od roku 1932 aj v Plzni a Liberci. V roku 1937 prebehla rozsiahla reorganizácia a v rámci prezídia bolo zriadené oddelenie pre štátnu bezpečnosť, ktorého náplňou práce bolo podľa Macka nasledovné: "... starať sa o bezpečnosť štátu, verejných inštitúcií štátu, zariadení dôležitých pre obranu štátu, štátnych činiteľov domácich aj zahraničných, sledovanie verejného politického hnutia, sociálneho, národnostného, náboženského atď., aby nimi neboli ohrozené štátne a verejné záujmy. Sledovať tuzemskú i zahraničnú tlač a viesť evidenciu osôb verejne činných, ďalej organizáciu politických, ilegálnych a inak činných obyvateľov, ohrozujúcich bezpečnosť štátu. "

41

40

MACEK, P., UHLÍŘ, L.: Dějiny policie a četnictva II. Československá republika (1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 29- 30. 41

MACEK, P., UHLÍŘ, L.: Dějiny policie a četnictva II. Československá republika (1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 30. Výzvednú a spravodajskú službu zabezpečovala aj vojenská spravodajská organizácia. Túto spravodajskú organizáciu od základov prebudoval František Moravec. Pôsobil ako prednosta operačného oddelenia v štábe druhej pešej divízie v Plzni. Ako sám vo svojich pamätiach opísal: "Zaviedol som úzku spoluprácu s veliteľstvami polície a žandárstva na celom území, a to nielen z hľadiska proti výzvednej práce, ale tiež preto, aby sme od nich získali zoznamy potencionálnych agentov pre využitie k práci výzvednej."

42

Ďalším útvarom československej polície bola Všeobecná

kriminálna ústredňa (VKÚ), zriadená v roku 1929 pri policajnom riaditeľstve v Prahe. Spolupracovala so všetkými štátnymi bezpečnostnými úradmi a četníckymi stanicami (tie mali povinnosť poskytovať VKÚ bezodkladne informácie o všetkých zločincoch nižšie vymenovaných kategórií, VKÚ však voči četníckym staniciam a bezpečnostným úradom nemala prikazovacie právo).

43

42

MORAVEC, F.: Špión, jemuž nevěřili. Rozmluvy Alexandra Tomského, Praha 1990, s. 23. 43

MORAVEC, F.: Špión, jemuž nevěřili. Rozmluvy Alexandra Tomského, Praha 1990, s. 23.

46

Hlavná činnosť Všeobecnej kriminálnej ústredne:

- vedenie ústredného prehľadu zločincov špecialistov a zvlášť

nebezpečných zločincov, sústreďovanie správ všetkých

bezpečnostných orgánov o týchto zločincoch a ich činoch,

- spoluúčasť na zdokonaľovaní teoretického výcviku bezpečnostných

orgánov, nadväzovanie stykov so zahraničnými a medzinárodnými

inštitúciami, ktoré mali za úlohu pátranie po zločincoch, navyše

prebrala niektoré zložky po iných oddeleniach, napr. falšovatelia

platidiel, daktyloskopické ústredné stanice, ústredie na boj proti

obchodu so ženami a deťmi, železničné oddelenie, poštové odd.,

právne odd., odd. na zisťovanie totožnosti, odd. pátrania po

nezvestných osobách, evidencia neznámych mŕtvych, odd.

porovnávania a skúmania písma, ústredná zbierka podobizní,

redakčné odd. (Ústredný policajný vestník a Policajný oznamovateľ),

policajné múzeum.

44

44

MACEK, P., UHLÍŘ, L.: Dějiny policie a četnictva II. Československá republika

(1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 31. Ďalšie odvetvie polície sa nazývalo Medzinárodná komisia kriminálnej polície. Komisia sa koncipovala po dohode o vytvorení Interpolu, ten začal vznikať po apríli 1914, kedy sa v Monaku zišiel medzinárodný kongres kriminalistov, kde sa zhodli na potrebách spolupráce. Hlavnými bodmi, na ktorých sa dohodli: - urýchlenie a zjednodušenie stíhania utečených zločincov, - zlepšenie prostriedkov na identifikáciu osôb, - vznik ústavu pre skúmanie remeselných zločinnosti, - zjednodušenie riadenia pri vydávaní zatknutých zločincov

do cudziny.

45

Zbory stráže bezpečnosti obsahovali zložku uniformovanú a neuniformovanú. Mestská i štátna polícia mali rovnaký rozsah služby, líšili sa len v podriadenosti. Štátna polícia podliehala štátnym policajným úradom a komunálne polície zase jednotlivým obciam. Komunálne policajné zbory využívali pri službe hlavne predpisy platné pre žandárstvo, keďže sa vyznačovali svojou prepracovanosťou.

45

MACEK, P., UHLÍŘ, L.: Dějiny policie a četnictva II. Československá republika

(1918 - 1939). Police History, Praha 1999, s. 31-32. O zriaďovaní a fungovaní komunálnych policajných zborov napísal Macek toto: "Komunálny policajný zbor bol zriaďovaný a financovaný z prostriedkov obce, ktorá v rámci svojej samostatnej pôsobnosti a s prihliadnutím k svojim potrebám a možnostiam stanovila jeho výstroj, výzbroj a úlohy."

46

Dochádzalo tak k čiastkovým odlišnostiam.

Po rozpade Rakúsko - Uhorska bol u nás prevzatý model z Predlitavska. Kým žandárstvo vykonávalo z počiatku len službu peši, polícia mala aj jazdné (tzv. Hipomobilné) oddiely. Časom ale prebehla motorizácia, a to u oboch zložiek. Poslanie a úlohy zborov stráže bezpečnosti rozpísal Macek takto: "K uniformovanej stráži patrila poriadková a strážna služba, k neuniformovanej stráži zaisťovanie spravodajskej služby. Výkon ich služby bol upravený služobným poriadkom Ministerstva vnútra. Podľa neho uniformovaná stráž bezpečnosti vykonávala hliadky a pochôdzky a strážila väzňa, poskytovala prvú pomoc, konala služby telefónne a telegrafné a vykonávala vôbec všetky úlohy, ktoré boli v záujme bezpečnost



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist