načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Chodiaca katastrofa - Jamie McGuireová

Chodiaca katastrofa

Elektronická kniha: Chodiaca katastrofa
Autor:

PREČO JE TRAVIS MADDOX POSTRACH MUŽOV A IDOL DIEVČAT AJ ŽIEN? PREČO SA VEČNÝ BITKÁR, NESPÚTANÝ DIVOCH A NENAPRAVITEĽNÝ SUKNIČKÁR NAPOKON ROZHODNE MILOVAŤ LEN JEDNO ... (celý popis)
Produkt teď bohužel není dostupný.

»hlídat dostupnost
Alternativy:


hodnoceni - 71.9%hodnoceni - 71.9%hodnoceni - 71.9%hodnoceni - 71.9%hodnoceni - 71.9% 85%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Fortuna Libri SK
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 376
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-814-2260-7
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

PREČO JE TRAVIS MADDOX POSTRACH MUŽOV A IDOL DIEVČAT AJ ŽIEN? PREČO SA VEČNÝ BITKÁR, NESPÚTANÝ DIVOCH A NENAPRAVITEĽNÝ SUKNIČKÁR NAPOKON ROZHODNE MILOVAŤ LEN JEDNO DIEVČA? Travis stratil v detstve matku, jedinú ženu, ktorá ho bezvýhradne milovala. Vyrástol s bitkárskymi bratmi a s otcom, ktorý hľadal útechu v alkohole. V ranom veku si predsavzal, že nebude korisťou, ale lovcom. A potom stretol Abby Abernathyovú… Abby je kombinácia nevinnej krásy a hriešnej minulosti. Vníma Travisa inak ako ostatní a nemieni sa mu vrhnúť okolo krku, lebo vie, koľko spolužiačok prešlo jeho posteľou. Lenže ani ona sa neubráni, keď medzi nimi preskočí iskra. Príbeh Abby a Travisa je v tejto knižke opísaný tak, ako ho prežíval a videl on, muž s večným nepokojom v duši.

Související tituly dle názvu:
Chodiaca katastrofa Chodiaca katastrofa
McGuire Jamie
Cena: 286 Kč
Nádherná svadba Nádherná svadba
McGuireová Jamie
Cena: 190 Kč
Jamie Cooks Italy Jamie Cooks Italy
Oliver Jamie
Cena: 748 Kč
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Jamie mcGuireOVÁ

Krásna

katastrofa


Original title: Jamie McGuire: WALKING DISASTER

Copyright © 2013 by Jamie McGuire

Cover Concept by Damon.Za

Cover Art by Tony Mauro

Slovak edition © Fortuna Libri, Bratislava 2014

Translation © Marína Gálisová, 2014

Vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri.

www.fortunalibri.sk

Redakčná a jazyková úprava Martina Korbová

Zodpovedná redaktorka Anna Kališková

Prvé vydanie

Táto kniha je fikcia. Mená, postavy, miesta a udalosti sú buď výtvorom autorkinej

fantázie, alebo sú použité fiktívne, a preto akákoľvek podobnosť so skutočnými

živými alebo mŕtvymi osobami, obchodnými spoločnosťami, udalosťami či miestami

je úplne náhodná.

Všetky práva vyhradené.

Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať, ukladať do informačných

systémov ani rozširovať akýmkoľvek spôsobom, či už elektronicky, mechanicky,

fotografickou reprodukciou, alebo inými prostriedkami, bez písomného súhlasu

majiteľov práv.

ISBN 978-80-8142-260-7


Venujem Jeffovi,

ktorý je stále sexi a stále môj.



Prológ

N

apriek spotenému čelu a prerývanému dychunevyzerala chorá. Jej pokožka nemala ten broskyňový odtieň, na ktorý som

bol zvyknutý, a z očí jej zmizol jas, no stále bola krásna. Najkrajšia

žena, akú som kedy videl.

Ruka jej klesla z  postele. Mykla jedným prstom. Môj pohľad prešiel od jej polámaných žltých nechtov po tenkom predlaktí ku kostnatému plecu, až napokon zastal pri očiach. Pozerala na mňa spod privretých viečok, nadvihla ich len trochu, ale vedel som, že to robí kvôli mne – aby som mal istotu, že ma vidí. To som mal na nej rád. Keď sa na mňa pozrela, vždy ma videla. Nehľadela cezo mňa, nemyslela stále len na tých sto vecí, ktoré musela cez deň urobiť, a moje detské reči nepúšťala jedným uchom dnu, druhým von.Počúvala ma a  tešila sa z  toho, čo jej hovorím. Všetci ostatní mi len prikyvovali a nevnímali ma, ale ona nie. Ona bola iná.

„Travis,“ prehovorila zachrípnutým hlasom. Zakašlala a kútiky úst sa jej nadvihli v chabom úsmeve. „Poď ku mne, srdiečko. Neboj sa. Poď ku mne.“

Otec mi priložil prsty na šiju a jemne ma posunul k nej.Zároveň počúval, čo mu hovorí ošetrovateľka. Tá, ktorú volal Becky. Prvý raz k  nám prišla pred niekoľkými dňami. Hoci mala jemný hlas a celkom milé oči, neobľúbil som si ju. Nevedel som prečo, ale bál


8 Jamie McGuireová

som sa jej. Bál som sa toho, prečo je u nás. Vedel som, že nám chce

pomáhať, no nevítal som ju, hoci ocko s ňou vychádzal dobre.

Znovu ma slabo štuchol a ja som prešiel niekoľko krokov, aby sa ma mama mohla dotknúť. Vystrela štíhle, pekne tvarované prsty a pohladkala ma po ruke. „Neboj sa, Travis,“ zašepkala. „Mamička ti len niečo povie.“

Strčil som si prst do úst a  ohmatával som si ďasná. Keď som prikývol, mamin slabý úsmev sa rozšíril, a tak som odušuprikyvoval, len aby som ju potešil.

Z posledných síl sa ku mne nahla a potom sa nadýchla.„O niečo ťa poprosím a nebude to ľahké, synček. Viem, že to zvládneš,lebo si už veľký.“

Znovu som prikývol a opätoval som jej úsmev, hoci mi bolo do plaču. Vyzerala veľmi unavená a  utrápená. Nezdalo sa mi vhodné, aby som sa na ňu usmieval, no vedel som, že ju poteší mojastatočnosť. Preto som sa usiloval byť statočný.

„Travis, teraz ma počúvaj a  dobre si zapamätaj, čo ti poviem. Nebude to ľahké. Neviem, či si pamätám, čo sa dialo, keď som mala tri roky, ale zdá sa...“ Zmĺkla, bolesť bola na chvíľu prisilná.

„Diane, máte priveľké bolesti?“ spýtala sa Becky a  povolila infúziu.

Mama sa po chvíli uvoľnila. Nadýchla sa a znovu prehovorila.

„Sľúbiš to mamičke? Sľúbiš, že si zapamätáš, čo ti teraz poviem?“ Znovu som prikývol a ona mi položila ruku na líce. Táruka nebola veľmi teplá a  zostala tam len niekoľko sekúnd, potom sa kŕčovito roztriasla a klesla na posteľ. „Predovšetkým, nehanbi sa za smútok. Za svoje pocity nemôžeš. Každý človek niečo cíti, to je normálne. Po druhé, zostaň dieťaťom čo najdlhšie. Hraj sa,Travis. Vystrájaj...“ Oči sa jej zahmlili. „Pomáhajte si s bratminavzájom a pomáhajte aj otcovi. Raz vyrastiete a odsťahujete sa niekam inam, no ani potom sa nezabudnite vracať domov. Je to dôležité,rozumieš mi?“


9Chodiaca katastrofa

Chcel som jej urobiť radosť, a tak som prikyvoval, až mazabolel krk.

„Jedného dňa sa zaľúbiš, synček. Neuspokoj sa s hocikým.Vyber si dievča, ktoré nie je ľahké získať, také, o  ktoré budeš musieť bojovať. A potom oň bojuj stále. Nikdy...“ zhlboka vydýchla, „nikdy neprestaň bojovať o to, čo chceš. A nikdy...“ stiahla obočie, „nikdy nezabudni, že mamička ťa ľúbi. Ľúbi ťa aj vtedy, keď ju už nevidíš.“ Po líci sa jej skotúľala slza. „Budem ťa ľúbiť navždy.“

Trhane sa nadýchla a rozkašlala sa.

„V  poriadku,“ ozvala sa Becky a  strčila si do uší čudné slúchadlá. Koniec tej veci so slúchadlami priložila mame na prsia. „Je čas na odpočinok.“

„Už nie je čas,“ šepla mama.

Becky sa pozrela na môjho otca. „Blíži sa to, pán Maddox.Mali by ste zvolať chlapcov, nech sa s ňou rozlúčia.“

Otec stisol pery a pokrútil hlavou. „Ešte nie,“ odvetil pridusene. „Nie som na to pripravený.“

„Jim, na stratu manželky nebudete nikdy pripravený. No ak ju necháte odísť bez rozlúčky s deťmi, budete si to vyčítať.“ Becky sa naňho významne pozrela.

Otec sa zamyslel, rukávom si utrel nos a prikývol. Z izby savyrútil tak prudko, akoby ho niečo rozzúrilo.

Hľadel som na mamu, videl som, ako namáhavo dýcha a  ako Becky kontroluje čísla na prístroji vedľa nej. Dotkol som samaminho zápästia. Beckine oči akoby videli niečo, čo som ja nevidel, a od strachu sa mi zdvihol žalúdok.

„Vieš, Travis,“ povedala Becky a  zohla sa až ku mne, aby sme si mohli pozerať do očí, „liek, ktorý teraz tvojej mamičke dávam, ju uspí, no bude ťa počuť aj v spánku. Môžeš mamičke povedať, že ju ľúbiš a že ti bude chýbať. Určite začuje každé tvoje slovo.“

Pozrel som sa na mamu, ale rýchlo som pokrútil hlavou.„Nechcem, aby mi chýbala.“


10 Jamie McGuireová

Becky mi položila na plece mäkkú, teplú ruku. Presne to robila mama, keď ma utešovala. „Tvoja mamička by tu chcela zostaťs tebou. Veľmi po tom túži. Ježiš ju však volá k sebe.“

Zamračil som sa. „Ja ju potrebujem väčšmi než Ježiš.“

Becky sa usmiala a pobozkala ma na temeno.

Ozvalo sa klopanie na dvere, tie sa otvorili a na prahu stál ocko. Okolo neho boli moji bratia a Becky ma za ruku priviedla k nim.

Trenton upieral oči na maminu posteľ. Taylor aj Tyler pozerali do všetkých kútov, len nie na mamu. Všetci mali na tvárach rovnakú hrôzu, akú som cítil aj ja, a to mi z akéhosi dôvodu dodalo odvahu.

Thomas sa postavil ku mne, vlastne o krok predo mňa, tak ako na dvore, keď chlapci od susedov zapárali do Tylera a Thomas ma chcel chrániť. „Mamička nevyzerá dobre,“ povedal.

Otec si odkašlal. „Mamička je už dlhšie veľmi chorá, chlapci, a teraz je čas... prišiel čas, aby...“ Stíchol.

Becky sa súcitne usmiala. „Vaša mamička už neje a  nepije. Jej telo prestáva fungovať. Bude to pre vás veľmi ťažké, no mali by ste jej povedať, že ju ľúbite, že vám bude chýbať, ale že jej dovolíte odísť. Potrebuje od vás počuť, že jej nič nevyčítate.“

Moji bratia prikývli. Ja nie. Ja som to mame vyčítal. Nechcel som, aby odišla. Bolo mi jedno, či ju k sebe volá Ježiš, alebohocikto iný. Je to moja mamička a  basta! Nech si Ježiš vezme nejakú starú babku, ktorá nemá malých synov a  nemusí sa o  nich starať. Zároveň som sa snažil zapamätať si všetko, čo mi povedala: Hraj sa. Navštevuj ocka. Bojuj o to, čo miluješ. To posledné maznepokojilo. Miloval som mamičku, no asi som o ňu bojoval málo, keď teraz musí odísť.

Becky niečo pošepla otcovi do ucha. Pokrútil hlavou a  potom kývol na mojich bratov. „Dobre, chlapci, rozlúčte sa. Thomas, typotom uložíš mladších do postele. To ostatné už vidieť nemusia.“

„Áno, ocko,“ prikývol Thomas. Premáhal sa, ale oči malrovnako smutné ako ja.


11Chodiaca katastrofa

Thomas mamičke niečo povedal, potom jej do uší šepkali Taylor a Tyler. Trenton sa rozplakal a dlho ju objímal. Všetci jejhovorili, že môže odísť, že jej to nevyčítajú. Všetci okrem mňa.Mamička nikomu z nás neodpovedala.

Thomas ma potiahol za ruku a  vyviedol ma z  jej izby. Kráčal som s ním pospiatky až do chodby. Presviedčal som sa, že mama len zaspáva, no bol som zmätený. Thomas ma vzal na ruky a niesol ma hore schodmi. Keď cez stenu prenikol otcov nárek, zrýchlil.

„Čo ti povedala?“ spýtal sa Thomas a pustil vodu do vane.

Neodpovedal som. Počul som jeho otázku a  pamätal som si mamine slová, ale nevládal som sa ani rozplakať, ani prehovoriť.

Thomas mi vyzliekol špinavé tričko, šortky aj slipy s obrázkom Rušňa Tomáša. Veci hodil na dlážku. „A teraz sa okúpeš, braček.“ Zdvihol ma a posadil ma do teplej vody, namočil malý uteráka vyžmýkal mi ho na hlavu. Ani som nežmurkol. Dokonca som sinezakryl tvár, hoci vodu v očiach som neznášal.

„Včera mi mama povedala, aby som sa postaral o teba,o dvojčatá aj o otca.“ Thomas zopol ruky, položil ich na okraj vane a oprel si o ne bradu. „Urobím to, jasné? Postarám sa o vás, Trav. Nemusíš sa ničoho báť. Mamička nám bude všetkým chýbať, no netráp sa.Postarám sa, aby bolo všetko v poriadku. Sľubujem.“

Chcel som prikývnuť, chcel som ho objať, ale nešlo to. Mal som bojovať o mamičku, a namiesto toho som sedel na poschodív teplej vode, nehybný ako socha. Sklamal som ju. Aspoň som jejv duchu sľúbil, že len čo sa mi znovu rozhýbe telo, urobím všetko, o čo ma žiadala. Keď zmizne smútok, budem vystrájať a budem bojovať. Stále. Zo všetkých síl.



Prvá kapitola

Holubička

D

okelu aj so supmi! vydržia čakať celé hodiny. dni ajnoci. Pozerajú rovno cez vás, vyberajú si miesta, na ktoré najskôrzaútočia, tie najsladšie, najmäkšie kusy mäsa, prípadne tie, ku ktorým

sa najľahšie dostanú.

Jedno však nevedia, nikdy to nepredpokladali. Nemajú potuchy, že ich korisť svoju slabosť len hrá. Tentoraz budú supy ťahať za kratší koniec. Práve vtedy, keď si pomyslia, že stačí už len trpezlivo vyčkať, kým naposledy vydýchnete, sa obrátite proti nim. Vtedypoužijete svoju tajnú zbraň – absolútny nedostatok rešpektu predsituáciou, ktorú oni považujú za nemennú. Vzbúrite sa proti tomu, čo si všetci navykli brať ako samozrejmosť.

Ukážete im, že na to zvysoka kašlete. Bude to šok!

Je fuk, či je tým supom protivník v  Kruhu, hociktorý magor, ktorý vás uráža a  pokúša sa odhaliť vaše slabé miesta, alebo žena, ktorá vás chce spútať. Týmto spôsobom dostanete každého z nich.

Od detstva som si dával pozor, aby som žil presne takto.Hluáci s mäkkým srdcom, ochotní odovzdať dušu hocijakejvypočítavej potvore, ak sa na nich usmiala, to nechápali. Ibaže napokon sa mi vždy podarilo plávať proti prúdu. Vždy som sa zo všetkéhovylízal. Ak to chcete počuť, podľa mňa si skôr oni zvolili ťažšiu cestu.


14 Jamie McGuireová

Ja som sa vykašlal na city, nahradil som ich otupenosťou, prípadne

zlosťou, lebo tú možno oveľa ľahšie ovládať. Potom to už bolojednoduché. Zraniteľný je iba ten, kto niečo cíti. Občas som sa bratom,

bratrancom či kamarátom pokúšal vysvetliť, v čom robia chybu.Neverili mi. A potom som videl, ako ronia slzy alebo znášajúbezsenné noci kvôli nejakej suke na vysokých opätkoch, ktorá o  nich aj

tak nemá záujem. Nerozumel som tomu. Ak je na svete žena,kvôli ktorej stojí za to smútiť, nedá sa získať tak ľahko. To nie jedievča, ktoré len tak opriete o pohovku. Nepôjde s vami už v prvývečer do postele.

Tí dobráci moje teórie ignorovali, lebo podľa nich svet funguje inak. Príťažlivosť, sex, zamilovanosť, láska – a potom sklamanie. Tak to nasledovalo jedno za druhým v ich živote. Vždy a všade.

U mňa nie. Ani náhodou!

Už dávno som sa rozhodol, že supy sa stanú mojou korisťou. Lenže potom sa niečo udialo. Objavila sa holubica. TedaHolubička. Typ dievčaťa, ktoré nikomu nešliape na päty, ktoré sa stará len o seba, nikam zbytočne nestrká nos, žije si po svojom, nikohoneotravuje svojimi nárokmi, svojím sebectvom. Má guráž. Je todievča, čo sa s vami vie aj porozprávať. Inteligentná. A tiež superkočka. No okrem toho vie dobre voliť slová. Ten zriedkavý typ, ktorý si hľadá partnera na celý život. Nezískate ju, kým ju nepresvedčíte, že vám môže veriť.

Keď som stál pri otvorených dverách do môjho bytua z cigarety som odklepával posledné vločky popola, v  mysli sa mi zjavil obraz toho dievčaťa v  ružovom svetríku postriekanom krvou. Dievčina v  mojom Kruhu. Bez dlhého uvažovania som ju vtedy nazval Holubička. Ešte to bola len hlúpa prezývka, ktorá ju mala strápniť a znervózniť. Jej tvár zafŕkaná od krvi, naširokoroztvorené oči... Navonok vyzerala nevinná, ale bolo mi jasné, že ten dojem náročky vyvoláva slušným oblečením. Zahnal som tú spomienku a otupene som sa pozrel do obývačky.


15Chodiaca katastrofa

Megan, rozvalená na pohovke, zízala na televíziu. Vyzerala unudene, a tak mi zišlo na um, čo ešte v mojom byte robí. Väčšinou si pobalila veci a vypadla, len čo som ju pretiahol.

Potisol som dvere, aby zaškrípali. Odkašlal som si a za popruhy som z dlážky zdvihol ruksak. „Maj sa. Odchádzam.“

Posadila sa, labužnícky sa povystierala a vzala do ruky obrovskú kabelku s reťazou namiesto remienka. Nevedel som si predstaviť, či má vôbec dosť vecí, ktoré by do nej napchala. Prehodila si reťaz cez plece, obula si topánky na vysokých opätkoch a odkráčala k dverám.

„Ak by si sa nudil, pošli mi esemesku,“ prehodila na odchode a krátko sa pozrela mojím smerom. Nasadila si velikánske slnečné okuliare a  kráľovským krokom zišla po schodoch, akoby ju vôbec netrápilo, že som ju poslal do kelu. Megan bola práve vďaka svojej ľahostajnosti jedna z mála dievčat, ktoré sa v mojom byte vyskytli aj opakovane. Nežobronila o záväzný vzťah, nerobila mi scény.Uspokojila sa s tým, čo medzi nami bolo, a zariadila sa po svojom, aby z toho mala čo najviac.

Bolo jesenné ráno a slnko sa odrážalo od mojej motorky. Počkal som, kým Megan vyjde autom z  parkoviska pred domom, potom som zbehol dole a cestou som si zazipsoval bundu. O polhodinu ma čakal seminár z humanitných vied s Rueserom. Jemu bolo našťastie jedno, či budem meškať. Tak načo by som sa kvôli nemu pretrhol?

„Počkaj!“ ozval sa zrazu za mnou hlas.

Vo dverách do bytu poskakoval na jednej nohe Shepley, bol bez trička a naťahoval si ponožku. „Už večer som sa ťa na to chcelspýtať. Čo si to pri zápase povedal Marekovi? Niečo si mu pošepkal do ucha. Vyzeral, že je z toho vedľa.“

„Poďakoval som sa mu, že nedávno na celý víkend zmizol z mesta. Vďaka tomu som zistil, že jeho matka je v posteli šelma.“

Shepley sa na mňa neveriaco pozrel. „Naozaj? Neverím.“

„Nie. Počul som od Cami, že v okrese Jones má nejaký záznam za nelegálne pitie alkoholu.“


16 Jamie McGuireová

Pokrútil hlavou a potom uprel zrak na pohovku. „Ty si tunechal Megan aj cez noc?“

„Jasné, že nie, Shep. Čo ma nepoznáš?“

„Chceš povedať, že dobehla ráno na rýchlovku? Predseminármi? Zaujímavý spôsob, ako si ťa na ten deň rezervovať.“

„Podľa teba to myslela takto?“

„Jasné, aby všetky ostatné dostali už len zvyšky po nej.“ Shepley pokrčil plecami. „Len sám Boh vie, ako tá rozmýšľa. Možno vôbec neuvažuje. Počúvaj, musím odviezť Americu do školy. Vezmem aj teba?“

„Nie, uvidíme sa neskôr.“ Nasadil som si slnečné okuliare značky Oakley. „Ak chceš, America sa môže posadiť za mňa na motorku.“

Shepley zmraštil tvár. „To... radšej nie.“

Pobavil ma. Vysadol som na harleyku a túroval som motor.Hoci som často zvádzal kamarátky Shepovho dievčaťa, ju rozhodne nie. To bola hranica, ktorú som sa nechystal prekročiť. Len čo Shep o nejakú babu prejavil záujem, ja som ju prestal registrovať. Shep to vedel, ale rád ma podpichoval.

Za klubovňou bratstva Sigma Tau som sa stretol s  Adamom. Adam organizoval Kruh. Pri zápase preberal stávky, vyplácal výhry, na druhý deň porátal, čo sme zarobili, všetko mi odovzdal a ja som mu z toho oddelil percentá, ktoré mu patrili. Obaja sme siprišli na svoje. Náš vzťah bol čisto obchodný, a preto sme bolinajradšej, keď bol aj nekomplikovaný. Kým ma Adam vyplácal, nerobil som mu problémy, a on ich, pochopiteľne, nerobil mne, keďženetúžil po výprasku.

Vybral som sa do univerzitnej jedálne a  tesne pred kovovými dvojkrídlovými dverami sa mi do cesty postavili dve známe firmy. Lexi a Ashley.

„Ahoj, Trav,“ zatiahla Lexi a vypla hrudník. Z výstrihu naružovom tričku sa jej drali dva silikónové prsníky opálené v soláriu.Najmä pre tieto prednosti som ju túžil ešte niekedy pretiahnuť, lenže


17Chodiaca katastrofa

vždy som si pripomenul, že raz naozaj stačilo. Pišťala ako balón, keď

z neho pomaly uniká vzduch, a nielen pri sexe. Nehovoriac o tom,

že noc po našom vystrájaní na pohovke sa s  ňou pohotovo vyspal

Nathan Squalor.

„Ahoj, Lex.“

Zahasil som cigaretu a hodil som ju do koša. Čo najrýchlejšie som popri Lexi prešiel k dverám. Niežeby som sa už nevedel dočkať zvädnutej zeleniny, suchého mäsa a  prezretého ovocia, ktoré nám servírovali každý deň. Musel som vypadnúť od Lexi. Ježišmária, ten jej hlas by vyhral preteky v psom zavýjaní a deckám by určitepripomenul nejakú smiešnu postavičku z animovaného filmu.

No mohol som gániť, koľko som chcel. Baby sa vybrali za mnou.

„Shep.“ Kývol som mu hlavou. Sedel za stolom s  Americou a smial sa, obklopený kamarátmi. Holubička, tá, ktorú som prvý raz videl na zápase, sedela oproti nemu a umelou vidličkou sinapichovala kúsky jedla. Môj hlas asi prebudil jej zvedavosť. Cítil som, ako ma jej veľké oči sledujú až na koniec stola, kde som si našiel miesto a položil tácňu.

Lexi sa zachichotala a mňa skoro porazilo. Ledva som saovládol. Len čo som sa posadil, tá zmachlená ženská si zmýlila mojekoleno so stoličkou.

Niekoľkí chalani z futbalového tímu ma pozorovalis otvorenými ústami, akoby to bol ktovieaký výkon, že sa na mňa lepia dvesilikónové sliepky.

Lexi vkĺzla rukou pod stôl a  pevne ma chytila za stehno. Jej dlaň sa vybrala vyššie po vnútornom šve mojich džínsov a  ja som sa trochu rozkročil. Čakal som, kedy dorazí do cieľa a trochu sa so mnou pohrá.

Tesne predtým, ako sa jej ruka ocitla tam, kam mala namierené, som začul, že America čosi hlasno zamrmlala.

„Uf, tuším sa mi časť potravy vrátila do ústnej dutiny.“

Lexi stuhla a obrátila sa. „Počula som to, ty špina.“


18 Jamie McGuireová

Popri tvári jej preletel rožok a  spadol na dlážku. Pozrel som na Shepa, Shep na mňa, a  v  tej chvíli som prudko mykol oboma nohami.

Lexin zadok sťažka pristál na dlaždiciach. Musím priznať, že keď som počul ten pleskot, trochu ma to vzrušilo.

Zmizla a  ani veľmi nešomrala. Shepley však moje gesto ocenil, a to mi stačilo. Typy ako Lexi znášam len dovtedy, kým ma nenaštvú. Mám totiž jedno pravidlo – rešpekt. Kto chce byť so mnou zadobre, musí rešpektovať mňa, moju rodinu a mojich priateľov. Dopekla, ešte aj niektorí moji nepriatelia si zaslúžia úctu! Preto sa radšej nestýkam s ľuďmi, ktorí nepochopili túto základnú lekciu slušného správania. Ženám, ktoré sa ocitli v mojom byte, sa to možno zdalo pokrytecké, no keby mali dosť sebaúcty, ja by som im ten rešpekt priznal.

Žmurkol som na Americu, očividne spokojnú, prikývol som Shepleymu a  znovu som zahryzol do toho, čo mi kuchárky capli na tanier.

„Včera si sa zase parádne rozbehol, Besný pes,“ poznamenal Chris Jenks a hodil do mňa z druhej strany stola kúsokopraženého pečiva.

„Čuš, idiot,“ zahriakol ho Brazil svojím typickým tichýmhlasom. „Ak sa Adam dopočuje, že o tom rozprávaš medzi ľuďmi, už ťa nikdy nepustí na zápas.“

„Aha, no dobre,“ pokrčil plecami.

Šiel som vyklopiť záhadnú zmes do odpadu a vrátil som sa na miesto. Stiahol som obočie. „A už ma tak nevolaj.“

„Ako ťa nemám volať? Besný pes?“

„Hej.“

„Prečo? To je tvoja prezývka z  Kruhu, nie? Znie trochu ako umelecké meno striptéra.“

Prebodol som Jenksa pohľadom. „Nemohol by si chvíľu čušať? Možno sa ti tá diera na ksichte zahojí.“

Ten červ mi vždy liezol na nervy.


19Chodiaca katastrofa

„Jasné, Travis. Stačí povedať.“ Nervózne sa zasmial, zobral si svoje veci a zamieril von.

Onedlho bola jedáleň skoro prázdna. Shepley s Americou však zostali a bavili sa s jej kamarátkou. Tá mala dlhé zvlnené vlasya pokožku po letných prázdninách stále prirodzene opálenú. Už somvidel aj väčšie prsia, ale jej oči... mali zvláštnu sivú farbu. Ten odtieň mi bol akýsi známy.

Viem, že prvý raz som ju videl včera v Kruhu. Predtým určite nie. No jej tvár mi niečo pripomínala a nevedel som čo.

Vstal som a  prešiel som k  nej. Vlasy mala ako pornohviezda a tváričku ako anjel. Oči v tvare mandlí, výnimočne krásne. Odrazu som to uvidel. Pod maskou krásnej nevinnosti sa skrývalo niečo iné – chladné a vypočítavé. Ešte aj vtedy, keď sa usmiala, hriech z nej priam sálal, mala ho v  sebe tak hlboko zakorenený, že ho nemohol zakryť nijaký slušný kašmírový svetrík. Tie oči svietili nadmalým nosom a jemnými črtami. Všetci ostatní v nej videli len čistotu a naivitu, ale mne bolo jasné, že to dievča niečo skrýva. Vedel som to iba preto, lebo som v sebe niesol rovnaký hriech. Rozdiel medzi nami spočíval v tom, že ona hriech väznila a ja som ho pravidelne vypúšťal na slobodu.

Zadíval som sa na Shepleyho, až kým nepocítil môj pohľad. Obzrel sa a ja som kývol bradou k tej malej.

Kto je to? naznačil som ústami otázku.

Shepley sa len zmätene zamračil.

Tamtá, opäť som pohol perami.

Shepleymu sa zdvihli kútiky úst v tom protivnom úškrne, ktorý nasadil zakaždým, keď sa ma chystal naštvať.

„Čo?“ zakričal oveľa hlasnejšie, než bolo nutné.

Dotyčná už vedela, že sa bavíme o  nej. Odhadol som to, hoci skláňala hlavu a tvárila sa, že nič nepočuje.

Stačilo mi šesťdesiat sekúnd v prítomnosti AbbyAbernathyovej, aby som zistil dve veci. Po prvé, že toho veľa nenahovorí, a po


20 Jamie McGuireová

druhé, že keď otvorí ústa, vie byť protivná. Bohvieprečo som jej

to nielen odpustil, ale ešte sa mi to aj páčilo. Tvárila sa ako drsné

dievča, aby odradila takých ako ja, no tým väčšmi som sa jej snažil

dostať pod kožu.

Už aspoň tretí alebo aj štvrtý raz vyvrátila oči dohora. Liezol som jej na nervy a dosť ma to bavilo. Dievčatá na mňa zvyčajnenereagujú s čírym odporom, ani keď im ukazujem, kde sú dvere.

Keď nezabrali ani najkrajšie úsmevy, zmenil som taktiku.

„Máš tik?“ opýtal som sa jej.

„Prosím?“

„Či máš tik. Vieš, stále sa ti vykrúcajú očné gule.“ Stavím sa, že keby pohľadom vedela vraždiť, bol by som tam na dlážke vykrvácal. Takto som sa mohol smiať. Mudráčka, navyše drzá ako ploštica. Čoraz väčšmi sa mi páčila.

Sklonil som sa k jej tvári. „Tie tvoje oči sú celkom schopné. Hej, akú majú farbu? Je to sivá?“

Okamžite sklonila hlavu, až jej vlasy zakryli tvár. Zásah,človeče! Znervóznil som ju, takže robím pokroky.

To už zasiahla America, čo som jej nemohol zazlievať. Mala na pamäti ten nekonečný rad dievčat, ktorý sa premlel mojím bytom. Nechcel som Americu naštvať, ibaže tentoraz nevyzeralanazlostene. Bola skôr pobavená.

„Nie si jej typ,“ upozornila ma.

Prijal som jej pravidlá a naoko urazene som vytreštil oči. „Ja sa páčim všetkým!“

Holubička sa na mňa pozrela a usmiala sa. Pri srdci sompocítil akési teplo, ale asi to bol len dôsledok šialenej túžby oprieť tú kočku o  pohovku. Bola iná ako väčšina dievčat a  zmena je vždy osvieženie.

„Aha! Úsmev,“ povedal som. To slovo celkom nesedelo, lebo to nebol len úsmev, bol to najkrajší úsmev, aký som kedy videl. Nonemienil som si pokašlať stratégiu, práve keď začínala zaberať. „Takže


21Chodiaca katastrofa

nie som celkom skazený sviniar!“ Žmurkol som na ňu. „Tešilo ma,

Holubička.“

Vstal som, obišiel som stôl a  pošepol som Americe do ucha: „Pomôž mi s  ňou, prosím ťa. Sľubujem, že sa budem správať ako dokonalý džentlmen.“

Doletel ku mne hranolček.

„Nepchaj pysk do ucha mojej baby, Trav!“

Cúvol som, pre istotu som zdvihol ruky nad hlavu a pridal ten najnevinnejší úsmev, aký ovládam. „Ja nič! Len spoločensky žijem!“ Cestou pospiatky k  dverám som si všimol skupinku dievčat. Len čo som ich otvoril, nahrnuli sa dnu ako stádo oviec, kým somstihol vypadnúť.

Už dávno mi život neprihral takúto výzvu. Najčudnejšie na tom bolo, že som tú novú ani netúžil pretiahnuť. Štvalo ma, že mamožno považuje za totálneho sviniara, ale ešte väčšmi ma štvalo, že ma to vôbec štve. Tak či onak, prvý raz po veľmi dlhom čase sa predo mnou objavil niekto, koho som nemal prečítaného. Holubička bola presný opak dievčat, ktoré som zatiaľ stretol, a potreboval somzistiť, prečo je taká, aká je. chaneyho seminár bol plný a  ja som bral schody po dva, potom som sa preplietol pomedzi holé nohy, ktoré obklopovalimoje miesto.

„Dámy,“ kývol som spolužiačkam na pozdrav.

Jednohlasne vzdychli a zamrmlali odpoveď.

Supy. Alebo supice? Polovicu z  nich som dostal ešte v  prvom ročníku, druhá polovica sa vyváľala na mojej pohovke pred jesennými prázdninami. Okrem dievčaťa na samom konci radu, ktoré sa na mňa krivo usmialo. Sophia. Začervenala sa tak prudko, akoby jej na tvár preskočil oheň. Vedel som, že spala s niekoľkými chalanmi z bratstva. Bolo mi známe, s koľkými ďalšími dievčatami spali oni, a tiež to, že Sophia na bezpečný sex zvysoka kašle. Tak som si


22 Jamie McGuireová

rátal, že by to s ňou bolo zbytočne riskantné, lebo ja si nabezpečnom sexe zakladám.

Oprela sa o  lakte a  nahla sa dopredu, aby mi lepšie videla do očí. Takmer ma striaslo, no ovládol som sa. Nie, táto za nijakúreakciu nestojí.

Brunetka v rade predo mnou sa obrátila a zamávalamihalnicami. „Ahoj, Travis. Počula som, že Sig Tau chystá večierok.“

„Nie,“ odvetil som automaticky.

Odula pery. „Ale... keď si mi to spomínal, myslela som si, že tam chceš ísť.“

Zasmial som sa. „Ja som na ten večierok nadával. To je niečo iné.“

Blondína vedľa mňa sa obrátila. „Každý vie, že Travis Maddox na večierky pre páry nechodí. Vybrala si si nesprávneho, Chrissy.“

„Naozaj? Teba sa nikto nepýtal,“ odsekla zamračená Chrissy.

Kým sa škriepili, všimol som si, že do triedy vbehla Abby.Tesne predtým, než zazvonilo, pristála v prvom rade.

Ani som si nestihol v duchu položiť otázku, prečo to robím, len som vzal papier, pero som si strčil do úst, poklusom som zbehol po schodoch a vkĺzol som na miesto vedľa nej.

Výraz na jej tvári bol viac než zábavný a z akéhosi dôvodu mi v tele rozprúdil adrenalínovú vlnu. Takú som inokedy cítil len pred zápasom.

„Fajn. Môžeš mi robiť poznámky.“

Bola zhnusená, a  to ma potešilo. Na rozdiel od väčšiny dievčat, nekonečne nudných, ma zaujala. Dokonca pobavila. Nezapôsobil som na ňu, teda rozhodne nie pozitívne. Zdalo sa, že sa jej

v mojej prítomnosti dvíha žalúdok, a mne to ktovie prečopripadalo milé.

Zišlo mi na um, že musím zistiť, či ma úprimne nenávidí,alebo len robí drahoty. Nahol som sa tesne k nej. „Prepáč... urazil som

ťa niečím?“


23Chodiaca katastrofa

Trochu jej zmäkol pohľad a pokrútila hlavou. Nie, nenávisť ku

mne necíti. Len by ju chcela cítiť. Takže mám pred ňou náskok

a túto hru môžeme hrať dvaja.

„Tak aký máš problém?“

„Nevyspím sa s tebou. Môžeš to rovno vzdať,“ odpovedalaa vy

znelo to skoro zahanbene.

Paráda! Bude to zábavné. „Netvrdím, že chcem, aby si sa so

mnou vyspala.“ Tváril som sa, že zamyslene hľadím na strop.„Ale

bo som to už povedal? Čo keby si dnes večer prišla aj s Americou

za mnou?“

Ohrnula nos, akoby zacítila pach hniloby.

„Len pekne príď. Prisahám, že s  tebou nebudem ani len

flirtovať.“

„Ešte si to rozmyslím.“

Zaťal som pery, aby si nevšimla, že mi je do smiechu. Nie,tá

to predo mnou neroztiahne nohy ako sliepky, čo sedia tam hore.

Obzrel som sa a všetky ju prebodávali pohľadmi. Vedeli to rovnako

ako ja. Abby je iná. Abby mi nič nedá zadarmo. Na rozdiel od nich.

Načmáral som tri obrázky, ktoré vyzerali ako návrhy natetova

nie, a asi dvadsať kociek. Potom sa seminár skončil. Kým makto

koľvek stihol zastaviť, vykročil som po chodbách. Sotva som vyšiel

von, Abby už bola asi dvadsať metrov predo mnou.

Dopekla! Ona predo mnou uteká! Zrýchlil som a dobehol som

ju. „Tak čo, už si si to rozmyslela?“

„Travis,“ zatiahlo akési dievča a  na prst si koketne nakrúcalo

pramienok vlasov. Abby ani nespomalila a ja som zostal s týmdiev

čaťom, hoci ma z jeho rečí šlo poraziť.

„Prepáč, ja...“

„Som Heather.“

„Prepáč, Heather. Musím... ponáhľam sa.“

Objala ma, ja som ju ťapol po zadku, vyvliekol som sa z jejzo

vretia a hnal som sa ďalej. Ešte stále mi nebola ani len povedomá.


24 Jamie McGuireová

Nestihol som si spomenúť, odkiaľ Heather poznám, keď sa mi v zornom poli objavili Abbine dlhé opálené nohy. Strčil som si do úst cigaretu a doklusal som k nej. „Kde sme skončili? Aha... mala si si niečo rozmyslieť.“

„O čom to hovoríš?“

„Už si si rozmyslela, či ku mne prídeš?“

„Ak poviem áno, odlepíš sa odo mňa?“

Tváril som sa, že ten návrh zvažujem, a prikývol som. „Áno.“

„Dobre, prídem.“

To ti tak verím! „Kedy?“

„Dnes večer.“

Zastal som. Toto nebude len tak, určite má niečo za lubom. Skutočne som nečakal, že prevezme iniciatívu. „Super,“ prikývol som, akoby ma vôbec neprekvapila. „Tak sa uvidíme, Holubička.“

Už sa neobzrela, odišla a zdalo sa, že si z nášho rozhovoru nič nerobí. Zmizla za rohom, kam šli aj ostatní študenti.

Zazrel som Shepleyho bielu bejzbalovú čiapku. Vôbec saneponáhľal na počítačový seminár. Namrzene som sa zamračil, lebo som tam nechodil rád. Dnes už vari všetci vedia pracovať s  počítačmi, načo sú nám semináre?

Pripojil som sa k Shepleymu a k Americe, ktorí sa zaradilimedzi študentov na hlavnom chodníku. America sa zasmiala a dívala sa, ako sa do mňa jej frajer pustil. America bola pekná, dokoncavedela súvisle rozprávať a občas dokázala byť aj vtipná. Páčilo sa mi na nej najmä to, že niekoľko týždňov po prvom rande so Shepom do nášho bytu ani len nevkročila, a aj po tom, čo si tam spolu v objatí pozreli film, sa vrátila do internátu.

Mal som však silný pocit, že skúšobné obdobie pred prvým sexom so Shepleym sa blíži k záveru.

„Ahoj, America,“ kývol som jej hlavou.

„Ako žiješ, Trav?“ spýtala sa. Venovala mi priateľský úsmev, ale hneď sa pohľadom vrátila k Shepovi.


25Chodiaca katastrofa

Mal šťastie. Takých dievčat nie je na svete veľa.

„Už pôjdem,“ ukázala America na internát za rohom. Objala Shepa okolo krku a pobozkala ho. On ju chytil na bokoch za tričko a pritiahol k sebe, až po chvíli ju pustil.

Posledný raz nám zamávala a dobehla svojho kamaráta Fincha, ktorý čakal pred vchodom.

„Nejako si sa do nej zamiloval, čo?“ štuchol som Shepa do pleca.

On ma poriadne sotil. „Teba do toho nič nie je.“

„Nemá náhodou sestru?“

„America je jedináčik. A jej kamarátkam daj radšej pokoj, Trav. Myslím to vážne.“

To varovanie nebolo nutné. Shepleyho oči vždy odrážali jeho pocity ako zrkadlo a tentoraz boli stopercentne vážne – možnotrochu zúfalé. Či sa do nej zamiloval? Smrteľne.

„Hovoríš o Abby.“

Zamračil sa. „Hovorím o všetkých jej kamarátkach. Ajo kamarátoch, ak by si pomyslel na Fincha. Daj im pokoj.“

„Bratranec!“ Uškrnul som sa a ovinul som mu ruku okolo krku. „Ty si zamilovaný! Človeče, normálne si ma dojal!“

„Už čuš,“ zavrčal. „Len mi konečne sľúb, že sa k jej kamarátkam ani nepriblížiš.“

„Nič nesľubujem,“ odsekol som a usmial som sa od ucha k uchu.


Druhá kapitola

Pomsta osudu

„Č

o to robíš?“ spýtal sa ma shepley. stál uprostredmiestnosti, v  jednej ruke mal tenisky, v  druhej kopu špinavej spodnej

bielizne.

„Že by som upratoval?“ odvetil som a strčil som do umývačky poldecáky.

„To vidím. Ale... prečo?“

Chrbtom k  Shepleymu som sa usmial. Nakope ma do zadku. „Očakávam návštevu.“

„Vážne?“

„Holubičku.“

„Čože?“

„Abby, tak sa volá. Pozval som Abby.“

„Ježiš, nie! Nepokaz mi to, človeče! Prosím ťa, nerob to.“

Obrátil som sa a prekrížil som si ruky na prsiach. „Usiloval som sa, Shep. Vážne.“ Pokrčil som plecami. „No má niečo do seba.Nemôžem si pomôcť.“

Shepley čosi zamrmlal, potom odišiel do svojej izby a prudko za sebou zabuchol dvere.

Naložil som plnú umývačku, potom som obišiel pohovku a skontroloval som, či sa niekde neváľajú prázdne obaly odkondómov. To by sa ťažko vysvetľovalo.


27Chodiaca katastrofa

Nebolo nijaké tajomstvo, že som sa už vyspal s kopou krásnych spolužiačok, ale nevidel som dôvod, prečo by som to malpripomínať každej, čo sa objaví v mojom byte. Dobrý dojem je dôležitý.

S Holubičkou to však bolo iné. Na to, aby mi podľahla,nebude stačiť môj bežný marketing. V tejto fáze som sa riadil stratégiou, že treba postupovať krok za krokom. Keby som sa sústredil na cieľ, mohlo by sa to pokaziť. Ona si totiž kadečo všímala. Navyše, vôbec nebola naivná. Táto misia nebude jednoduchá.

Práve som vo svojej izbe triedil špinavú bielizeň, keď som začul zvonček. Shepley väčšinou striehol na zvuk Americinho auta, aby ju mohol čakať pri dverách.

Blázon.

Ozvali sa hlasy, potom sa zavreli dvere na Shepleyho izbe. Vošiel som do obývačky a tam sedela: mala okuliare, čudnevypnuté strapaté vlasy a na sebe čosi, čo vyzeralo ako pyžamo.Neprekvailo by ma, keby som sa dozvedel, že to vylovila z koša so špinavou bielizňou.

Mal som čo robiť, aby som sa nerozosmial. Ešte nijaká žena mi do bytu neprišla takto nahodená. Videl som tu džínsové sukne,dokonca aj šaty, spod ktorých presvitali tangá. Krikľavý mejkap a štras boli celkom bežné. No ani jedno pyžamo.

Pri pohľade na ňu mi bolo hneď jasné, prečo tak rýchlosúhlasila, že príde. Pokúšala sa ma znechutiť, aby som ju nechal napokoji. Žiaľ, mala smolu. Aj takto vyzerala absolútne sexi. Nezakrylatotiž svoju bezchybnú pleť, a keď mala okuliare, rám jej ešte zdôraznil nezvyčajnú farbu očí.

„Konečne si tu,“ povedal som a zvalil som sa na pohovku.

Najprv sa zdalo, že sa pevne drží svojho plánu, no keď sme sa rozprávali a  ja som sa nedal vyviesť z  miery, došlo jej, že ten plán zlyhal. Čím menej sa usmievala, tým väčšmi som sa muselpremáhať, aby som sa neškeril od ucha k uchu. Bola neuveriteľne zábavná. Nevedel som sa jej nabažiť.


28 Jamie McGuireová

O desať minút sa k nám pridali Shepley a America. Abby bola nervózna a ja nadšený. Abby najprv prekvapilo, že viem napísaťseminárnu prácu, potom sa zase čudovala, že ma bavia zápasy. Páčilo sa mi zhovárať sa s ňou o normálnych veciach. Bolo to príjemnejšie, než ju prekotiť a potom poslať preč. Nechápala ma a ja som po tom túžil, aj keď som jej zrejme liezol na nervy.

„A čo si ty, Karate Kid? Kde si sa naučil biť?“

Shepley a  America akoby sa za Abby hanbili. Neviem prečo – mne jej smiešne prestrojenie rozhodne neprekážalo. O  svojom detstve som veľmi nerozprával, to však neznamenalo, že som sa zaň hanbil.

„Nuž, môj otec mal slabé nervy a problém s alkoholom.A štyria starší bratia ten bitkársky gén zdedili po ňom.“

„Aha,“ hlesla. Očervenela a v tej chvíli ma pichlo v hrudi.Nevedel som, o čo ide, ale trápilo ma to. „Nemusíš sa hanbiť, Holubička. Otec prestal piť a bratia dospeli.“

„Nehanbím sa.“ Reč jej tela však vravela niečo iné. Zmenil som tému a zameral som sa na jej sexi nedbanlivý výzor. Keď som jejpolichotil, okamžite sa rozčúlila. To mi vyhovovalo oveľa viac.

America navrhla, aby sme si pozreli televíziu, no ja som sa chcel s Abby rozprávať. Vstal som. „Si hladná, Holubička?“

„Už som jedla.“

America zdvihla obočie. „Kdeže! Jaj... zabudla som... mala si kúsok... pizze. Pred odchodom.“

Abby sa znovu zahanbila, ale rýchlo to zakryla hnevom. Už som vedel, ako fungujú jej emócie.

Otvoril som dvere, pokúšal som sa hovoriť nenútene. Eštenikdy som tak netúžil byť s babou osamote, a pritom sa s ňounevyspať. „No poď, určite ti škvŕka v bruchu.“

Trochu sa uvoľnila. „Kam?“

„Kam budeš chcieť. Napríklad na pizzu.“ V duchu som sivynadal. To už mohlo vyznieť priveľmi horlivo.


29Chodiaca katastrofa

Pozrela si na tepláky. „Nie som nahodená.“

Netušila, ako sa mi páči. Čudné, ale v týchto handrách bola ešte pôvabnejšia. „To nie je problém. Tak poď, lebo zomriem od hladu.“

Keď sedela za mnou na motorke, konečne som dokázal triezvo uvažovať. Pri jazde som sa väčšinou uvoľnil. Abby mi nohamizvierala boky, no aj to pôsobilo upokojujúco, ba dokonca sa mi uľavilo.

Miatol ma zvláštny pocit, ktorý vo mne vyvolávala. Nepáčil sa mi, lebo bol zároveň upokojujúci aj protivný. Povedal som si, že sa musím pozbierať. Veď je to iba baba. Netreba si z  nej robiť ťažkú hlavu.

Okrem toho, pod fasádou slušnej študentky sa niečo skrývalo. Od prvej chvíle ma neznášala, lebo ju niekto ako ja ranil. Nonebola to radodajka. Dokonca ani polepšená radodajka. Také zaňuchám spoľahlivo. Nanič robota. Konečne som našiel dievča, ktoré stojí za to spoznať, a ono sa ma bojí, lebo niekto ako ja mu niečo vykonal.

Hoci sme sa len nedávno zoznámili, predstava, že nejaký idiot ublížil Holubičke, ma rozzúrila. Ešte horšie bolo, že Abby čakala podraz aj odo mňa. Vytúroval som motor a zamieril somk reštaurácii. Jazda však netrvala dosť dlho, aby som si v hlave stiholurobiť poriadok.

Na rýchlosť som ani nepomyslel, takže keď Abby zoskočila z motorky a rozkričala sa, musel som sa zasmiať.

„Nešiel som rýchlejšie, ako sa smie.“

„Hej, na diaľnici!“ Rozpustila si dlhé vlasy a  prečesala si ich prstami.

Nemohol som od nej odtrhnúť oči, keď si ich znovu zopla. Predstavoval som si, ako by vyzerala ráno, a potom som muselmyslieť na prvých desať minút filmu Zachráňte vojaka Ryana, aby sa mi priamo pred ňou nepostavil. Krv. Výkriky. Vnútornosti. Granáty. Streľba. A zase krv. Dobre, misia splnená.

Podržal som jej dvere. „Nedopustím, aby sa ti niečo stalo, Holubička.“


30 Jamie McGuireová

Nahnevane popri mne vošla do reštaurácie a  ignorovala moje gesto. Škoda, lebo nijakej pred ňou som dvere neotváral inak ako z povinnosti. Tešil som sa na ten okamih, a ona si to ani nevšimla.

Vošiel som za ňou a zamieril som do boxu v rohu, kde somväčšinou sedával. Chalani z  futbalového tímu si spojili stoly v  strede miestnosti. Hneď komentovali, že som prišiel s dievčaťom, a ja som zaškrípal zubami. Nechcel som, aby to Abby počula.

Prvý raz v živote som sa hanbil za svoje správanie. Dlho to však netrvalo. Pri pohľade na Abby, ako namrzene sedí za stolom, som sa hneď rozveselil.

Objednal som dve pivá. Zaskočil ma Abbin znechutený pohľad. Čašníčka so mnou nehanebne flirtovala a Abby sa to nepáčilo.Očividne ju dokážem naštvať aj bez toho, aby som sa o to usiloval.

„Chodíš sem často?“ vyštekla a zagánila na čašníčku.

Ona naozaj žiarli! No možno ju odpudzuje to, ako sa ku mne ženy správajú. Ani by ma to neprekvapilo. Mne sa však krútilahlava iba pri nej.

Lakťami som sa oprel o  stôl, lebo som nechcel dať najavo, že som z  nej hotový. „Holubička, čo je s  tebou? Neznášaš všetkých mužov alebo len mňa?“

„Myslím, že len teba.“

Musel som sa zasmiať. „Nejako sa v  tebe nevyznám. Si prvé dievča, ktorému som sa zhnusil ešte pred sexom. Nie si červená až po uši, keď sa so mnou rozprávaš, a  nepokúšaš sa upútať moju pozornosť.“

„To je normálne. Nepáčiš sa mi.“

Au! To ma urazilo. „Keby som sa ti nepáčil, nebola by si tu so mnou.“

Vytrvalosť sa vyplatila. Prestala sa mračiť a  zmizli jej vrásky okolo očí.

„Nevravím, že si zlý človek. Len nemám rada, keď si niekto myslí, že ma odhadol, a to iba preto, lebo mám vagínu.“


31Chodiaca katastrofa

Už som sa nedokázal ovládnuť. Chvíľu som potláčal smiech, potom som vyprskol. Nepovažuje ma za idiota, len sa jej nepáči môj prístup. To sa dá ľahko napraviť. Zaplavila ma vlna úľavy. Už celé roky som sa tak schuti nezasmial.

„Páni moji, to bolo výstižné! Naozaj sa musíme skamarátiť.Nevrav, že nie, lebo to neberiem.“

„Priateľstvo mi neprekáža, to však neznamená, že sa mi musíš každých päť minút dobýjať do nohavičiek.“

„Jasné, nechceš sa so mnou vyspať. To som už pochopil.“

Usmiala sa a  v  tej chvíli sa predo mnou otvoril celý svet nových možností. V mozgu sa mi prepínali televízne kanály a navšetkých bežalo porno s Abby v hlavnej úlohe, lenže potom sa celýsystém zrútil a spustili sa osvetové videá o ľudskej dôstojnosti a o tom, že nechcem pokašlať toto zvláštne priateľstvo, ktoré sa práve začalo.

Aj ja som sa usmial. „Máš moje slovo. Na tvoje nohavičky ani nepomyslím... jedine, že by si to chcela.“

Drobné lakte si položila na stôl a oprela sa o ne. Hneď som si všimol jej prsia, ktorými sa teraz pritisla k okraju stola.

„Nič také chcieť nebudem. V tom prípade môžeme byť priatelia.“

Prijal som výzvu.

„A čo ty?“ spýtala sa Abby. „Vždy si bol Besný pes alebo ťa tak volajú iba tu?“ Keď vyslovila tú strašnú prezývku, dvoma prstami na oboch rukách naznačila úvodzovky.

Zahanbil som sa. „Nie. S tým prišiel Adam po mojom prvom zápase.“ Svoju prezývku som neznášal, ale prischla mi. Všetkým ostatným sa páčila, preto ju Adam stále používal.

Po trápnom tichu napokon Abby prehovorila. „To je všetko? Viac mi o sebe neprezradíš?“

Holubičke moja prezývka zrejme neprekážala alebo sa s  ňou jednoducho zmierila. Nikdy som vopred nevedel, kedy sa urazí a pohorší a kedy bude, naopak, racionálna a v pohode. Dofrasa,nevedel som sa toho adrenalínu nabažiť.


32 Jamie McGuireová

„Čo by si chcela vedieť?“

Abby pokrčila plecami. „Bežné veci. Odkiaľ si, čím chceš byť, keď budeš veľký... a podobne.“

Musel som si rozcvičiť meravé plecia. Vždy som znervóznel, keď som mal rozprávať o sebe, no najmä o svojej minulosti.Vydoloval som zo seba niekoľko neurčitých odpovedí. Potom som začul, ako sa futbalisti na niečom rehocú. Až tak by ma to netrápilo,keby som sa nehrozil okamihu, keď si Abby uvedomí, že sa smejú na mne. No dobre, to je lož. Naštvalo by ma to bez ohľadu na Abby.

Vypytovala sa na moju rodinu a štúdium a ja som mal čo robiť, aby som nevyskočil zo stoličky a nevrhol sa na tých somárov. Vrel vo mne hnev a čoraz ťažšie som sa sústreďoval na rozhovor.

„Na čom sa smejú?“ spýtala sa napokon a ukázala rukou narozbláznený stôl.

Pokrútil som hlavou.

„Povedz mi to,“ nedala sa odbiť.

Pevne som stisol pery. Keby odišla, už by som asi nedostal druhú šancu a títo trpáci by sa zase mali na čom smiať.

Zvedavo sa na mňa pozerala.

Doriti! „Smejú sa, že som ťa najskôr musel vziať na večeru.Väčšinou... to tak nerobím.“

„Najskôr? Akože najskôr?“

Keď jej to došlo, zmeravela. Zhrozila sa, že je so mnou.

Zatajil som dych, čakal som, že ujde.

Zvesila plecia. „A  ja som sa bála, že sa smejú, lebo sa ukazuješ pred ľuďmi s takouto handrárkou. Lenže oni si myslia, že sa so mnou chceš vyspať,“ zašomrala.

Čože?! „Prečo by som sa s tebou nemal ukazovať?“

Abby očerveneli líca a sklopila zrak. „Ozaj, o čom sme to hovorili?“

Vzdychol som. Trápilo ju, že sa smejú z toho, ako vyzerá.Holubička napokon nie je také drsné dievča, na aké sa hrá. Rozhodol som sa, že sa jej niečo spýtam skôr, ako si to rozmyslí.


33Chodiaca katastrofa

„O tebe. Aký je tvoj odbor?“

„No... všeobecný úvod do štúdia. Zatiaľ. Ešte som sa nerozhodla, ale asi sa zameriam na účtovníctvo.“

„Predpokladám, že nie si odtiaľto.“

„Som z Wichity. Tak ako America.“

„Ako ste sa z Kansasu dostali až sem?“

„Museli sme ujsť.“

„Pred čím?“

„Pred mojimi rodičmi.“

Aha, ona je na úteku. Tušil som, že ten svetrík a  perlový náhrdelník, ktoré mala na sebe v ten večer, keď sme sa zoznámili, sú len fasáda. Lenže ktovie, čo pod nimi skrýva... Osobné otázky ju rýchlo podráždili, no skôr ako som stihol zmeniť tému, Kylez futbalového tímu si pustil papuľu na prechádzku.

Prikývol som. „Prečo ste si vybrali Východnú univerzitu?“

Abby mu niečo odvrkla. Nezachytil som to. Jej slová zanikli v hlúpych poznámkach a v rehote futbalistov.

„Človeče, myslel som si, že máš chuť na pičku, nie na pizzu!“

Neudržal som sa. Neurážali len mňa, ale aj Abby. Vstal som, spravil som niekoľko krokov a už sa strkali von dvermi a takmer sa pritom navzájom potkýnali.

Cítil som na chrbte Abbin pohľad. Spamätal som sa a  vrátil som sa do boxu. Zdvihla obočie a mňa okamžite opustil hnev.

„Chcela si mi vysvetliť, prečo si skončila na tejto škole,“povedal som. Asi bolo najlepšie tváriť sa, že to malé intermezzo sa ani neodohralo.

„Ťažko sa to vysvetľuje,“ pokrčila plecami. „Jednoducho sa mi zapáčila.“

Presne tak by sa v tej chvíli dali opísať aj moje pocity. Netušil som, čo sa deje a prečo, no upokojovalo ma, že oproti mne sedí. Aj keď som predtým zúril.

Usmial som sa a otvoril som jedálny lístok. „Viem, ako to myslíš.“


Tretia kapitola

Rytier na bielom koni

S

hepley stál pri dverách a  ako zamilovaný blázon odušu mával Americe, ktorá vychádzala autom z  parkoviska. Zatvoril

dvere a hodil sa do kresla. Na tvári mal nadšený úsmev.

„Ty si riadny tupec,“ povedal som mu.

„Ja? Ešteže si sa nevidel. Abby odtiaľto utekala, akoby jejhorelo za zadkom.“

Zamračil som sa. Podľa mňa sa neponáhľala, no keď to teraz Shepley spomenul, došlo mi, že neskôr večer bola nejaká tichá. „Myslíš?“

Shepley sa zasmial, ponaťahoval sa a zdvihol opierku na nohy. „Neznáša ťa. Vzdaj to.“

„To nie je pravda. Dohodli sme si rande. Pôjdeme na večeru.“

Shepley nadvihol obočie. „Rande? Trav, do čoho si sa to pustil? Ak je toto pre teba iba hra a pokašleš mi vzťah, prisahám, že ťazabijem, len čo zaspíš.“

Posadil som sa na pohovku a vzal som do ruky diaľkový ovládač. „Neviem, do čoho som sa pustil, ale ver mi, nič nemienim pokašlať.“

Shepley zmätene zafučal. Mal som čo robiť, aby som nedal najavo, že ani mne momentálne nie je všetko jedno.

„Nežartoval som,“ zamrmlal s  očami upretými na televíziu. „Naozaj ťa pri prvej príležitosti zadusím vankúšom.“


35Chodiaca katastrofa

„Je mi to jasné,“ odvrkol som. Zlostilo ma, že sa cítim akoryba na suchu a že sa mi vlastný bratranec, ten slušný chlapec,vyhráža nejakým sprostým vankúšom. Keď si raz Shep vyhliadol nejakú babu, bol príjemný asi ako tŕň v zadku. A seriózne zamilovaný Shepley bol takmer neznesiteľný.

„Zabudol si na Anyu?“

„Tentoraz je to celkom iné,“ vyhlásil. „America je iná. Je to tá pravá.“

„To vieš už po dvoch mesiacoch?“ neveriaco som sa ho spýtal.

„Vedel som to, len čo som ju uvidel.“

Pokrútil som hlavou. Takéto reči som nedokázal stráviť.Vyzeral ako komiksová postavička, ktorej okolo hlavy krúžia kreslenésrdiečka a  zo zadku jej vyletujú motýle. Shepovi zakaždým nejaká potvora zlomila srdce a ja som ho potom musel pol rokazachraňovať pred otravou alkoholom. Na druhej strane, Americe sa zrejme v takejto romantickej nálade páčil.

No ja sa z nijakého dievčaťa nezbláznim. Kvôli nijakej sanebudem umárať, ak mi dá košom. Koniec koncov, buďme realisti. Ak to so mnou dievča nevydrží, za depku nestojí.

Shepley vstal, znovu sa schuti ponaťahoval a  zamieril do svojej izby.

„Myslím si, že táraš, Shep.“

„A ty sa v tom odkedy tak vyznáš?“ podpichol ma.

Mal pravdu. V živote som nebol zamilovaný. No nevedel som si predstaviť, že by ma láska až takto zmenila.

Fajn, povedal som si, je najvyšší čas zalomiť. Vyzliekol som sa a rýchlo som si ľahol do postele. V sekunde, keď sa moja hlavadotkla vankúša, pomyslel som na Abby. V mozgu sa mi slovo zaslovom prehrával náš rozhovor. Niekoľko ráz tuším prejavila mierny záujem. Nebola zo mňa úplne zhnusená, a to mi pomohlo uvoľniť sa. Nesypal som si popol na hlavu, že mám takú povesť, akú mám, ale asi ani nečakala, že budem niečo predstierať. Zo žien som nikdy


36 Jamie McGuireová

nebol nervózny. Abby ma na jednej strane úplne rozhodila, nozároveň som sa pri nej dostával na novú úroveň sústredenia. Bol som

klbko nervov aj parádne uvoľnený. Naštvaný aj naradovaný akomalé decko. V  živote som sa necítil tak rozporuplne. A  presne preto

som sa s ňou znovu túžil stretnúť.

Po dvoch hodinách zízania do stropu a premýšľania, či ju zajtra uvidím, som šiel pohľadať do kuchyne fľašu Jacka Danielsa.

V umývačke čakali čisté štamperlíky, jeden som vytiahola nalial si až po okraj. Hodil som ho do seba a obrátil som sa na päte. Vo dverách stál rozosmiaty Shepley.

„Takto sa to začína.“

„V deň, keď si sa objavil na našom rodostrome, som začalhľadať pílu.“

Shepley sa ešte raz zasmial a zabuchol dvere.

Mrzuto som zamieril do svojej izby. Žralo ma, že som sa s ním nemohol ani poriadne poškriepiť. ranné prednášky a semináre sa ťahali ako žuvačka a dojedálne som doslova utekal, hoci som si pripadal trápne. Veď som ani nevedel, či tam Abby vôbec bude.

Bola.

Oproti nej sedel Brazil a veselo sa bavil so Shepleym. Uškrnul som sa a potom som si od úľavy vydýchol. Je to nechutné, nopodlamujú sa mi z nej kolená.

Kuchárka mi na podnos naložila neidentifikovateľnú hmotu a  ja som zamieril k  stolu, kde sedela Abby. Postavil som sa oproti nej.

„Sedíš mi na stoličke, Brazil.“

„Travis, aj táto patrí k tvojim obdivovateľkám?“

„Ani náhodou,“ pokrútila Abby hlavou.

Počkal som a Brazil po chvíli pochopil. Poslušne si odniesolveci na prázdne miesto na konci dlhého stola.


37Chodiaca katastrofa

„Tak ako, Holubička?“ Čakal som, že spustí jedovaté reči. Na moje prekvapenie však nevyzerala nahnevaná.

„Čo je to?“ Nedokázala odtrhnúť zrak od mojej tácne.

Aj ja som sa pozrel na záhadné jedlo na tanieri. Pokúša sanormálne konverzovať. Ďalšie dobré znamenie. „Naše kuchárky madesia. Neodvážim sa kritizovať ich kulinárske schopnosti.“

Abby sa dívala, ako vidličkou hľadám niečo aspoň trochujedlé, no potom ju zaujalo mrmlanie ľudí sediacich okolo nás. Nikto tu nebol zvyknutý, že sa dobýjam na stoličku blízko nejakéhodievčaťa. Aj pre mňa to bolo prekvapenie a v podstate som nevedel,prečo som to spravil.

„Ozaj... po obede je test z biológie,“ zaúpela America.

„Učila si sa?“ spýtala sa jej Abby.

America pokrčila nosom. „Bože, ani trochu. Celú noc sommusela ubezpečovať svojho drahého, že sa nevyspíš s Travisom.“

Shepley sa pri zmienke o tom rozhovore zamračil.

Futbalisti na konci nášho stola stíchli, zrejme potrebovali počuť, o čom sa bavíme. Abby sa zhrbila na stoličke a zazrela na Americu.

Videl som, že najradšej by bola niekde inde. Z nejakéhodôvodu ju štvalo, že jej ľudia naokolo venujú pozornosť.

America ju ignorovala a štuchla do Shepleyho, ten sa všakvôbec neprestal mračiť.

„Kriste, Shep, je to s  tebou až také zlé?“ Hodil som doňho vrecúško kečupu. Ostatní sa obzerali na Shepleyho a Americua čakali, či sa z toho vykľuje dobrá téma na klebety.

Shepley mlčal, no Abby na mňa uprela sivé oči a dokonca som zazrel jej slabý úsmev. Čo vám budem hovoriť, šla mi karta. Ajkeby chcela, nemohla ma nenávidieť. No nechápal som, prečo som z  nej taký nervózny. Nechcel som s  ňou chodiť, ale tento experiment s platonickým vzťahom vyzeral zaujímavo. Bolo to fajndievča, akurát trochu nazlostené na celý svet, a nepotrebovalo mojumaličkosť, aby jej pokazila päťročný životný plán. Ak nejaký mala.


38 Jamie McGuireová

America pošúchala Shepa po chrbte. „Zvládne to. Len mu chvíľu potrvá, kým uverí, že Abby odolá jeho šarmu.“

„Ešte som na nej svoj šarm nevyskúšal,“ bránil som sa. Len čo u Abby dosiahnem nejaké pokroky, už mi America kazí hru. „Je to totiž moja kamarátka.“

„Vidíš?“ Abby sa obrátila k  Shepleymu. „Čo som ti hovorila? Nemáš sa čoho báť.“

Shep sa pozrel Abby do očí a z čela mu zmizli vrásky. Predišli sme kríze. Abby nás všetkých zachránila.

Vyčkával som, či mi nezíde na um niečo duchaplné. Chcel som Abby pozvať k sebe, lenže po tých Americiných rečiach by tovyzeralo zle. Našťastie som dostal vynikajúci nápad, a tak somnezaváhal. „Ozaj, ty si sa učila?“

Abby sa zamračila. „Je úplne jedno, koľko sa budem učiťbiológiu. Nejde mi do hlavy.“

Vstal som a kývol som k dverám. „Poď.“

„Čože?“

„Ideme si po poznámky a pomôžem ti s prípravou.“

„Travis...“

„Holubička, zdvihni zadok. Ten test spravíš ako nič.“

Nasledujúce tri sekundy boli asi najdlhšie v mojom živote.Konečne vstala od stola. Prešla popri Americe a priateľsky ju potiahla za vlasy. „Uvidíme sa pri teste, America.“

Usmiala sa. „Podržím ti miesto. A teším sa, že mi našepkáš.“

Cestou z jedálne som jej podržal dvere, no asi si to nevšimla. Či som bol sklamaný? Neuveriteľne.

Strčil som si ruky do vreciek a počas tej krátkej cesty z jedálne k internátu Morgan Hall som s Abby držal krok. Potom som sadíval, ako si kľúčom otvára dvere.

Konečne sa jej to podarilo. Hodila na posteľ skriptá z biológie, posadila sa vedľa nich, prekrížila si nohy a ja som sa vystrel na matrac. Bol tvrdý a nepohodlný. Nečudo, že dievčatá v škole sú


39Chodiaca katastrofa

le podráždené. Na takýchto mizerných posteliach by sa nevyspal

ani jogín.

Abby nalistovala správnu stranu a spolu sme prešli kľúčovéčasti kapitoly. Bol to príjemný pocit, keď ma pozorovala privysvetľovaní. Vyzeralo to, akoby visela na každom slove, ba dokonca jušokovalo, že vôbec viem čítať. Niekoľko ráz som z jej výrazu odhadol,

že niečomu nerozumie, preto som sa k téme vrátil a po chvíli sa jej

oči znovu rozjasnili. Odvtedy som sa všetko usiloval vysvetľovať tak,

aby mala v tvári to nadšenie.

Ani neviem, ako nám ušiel čas, no zrazu bolo tesne predbiológiou. Vzdychol som a papiermi s poznámkami som juroztopašne plesol po hlave.

„A máš to tam. Ovládaš to od začiatku až do konca.“

„Uvidíme.“

„Odprevadím ťa na seminár a cestou ťa vyskúšam.“ Očakával som, že ma zdvorilo niekam pošle, no namiesto toho sa usmiala a prikývla.

„Ak ten test skazím, asi sa na mňa nahneváš, čo?“

Ona sa trápi, či ju zvozím? Bol to skvelý pocit.

„Prečo by si ho skazila, Holubička? Nabudúce sa však musíme začať učiť skôr,“ odpovedal som, keď sme kráčali k prírodovednému pavilónu. Kládol som jej otázky, väčšinu zodpovedala hneď, občas zaváhala, no všetko vedela.

„Drž sa!“ povedal som na rozlúčku. Najmä preto, lebo mi nič lepšie nezišlo na um.

Popri nás prešiel Parker Hayes a kývol mi hlavou. „Ahoj, Trav!“

Idiot. Neznášal som ho. „Parker,“ kývol som mu aj ja.

Raz som v  prvom ročníku viezol Janet Littletonovú z  klubu Red Door do svojho bytu. Parker sa úporne snažil dostať podsukňu jej kamarátke. V klube sme sa rozlúčili, ja som sa s Janet vyspal, ale nenahováral som jej, že mi ide o vzťah. Naštvala



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist