načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Chémia pre 8.ročník ZŠ a 3.ročník gymnázií s osemročným štúdiom - Helena Vicenová autorov; kolektív

Chémia pre 8.ročník ZŠ a 3.ročník gymnázií s osemročným štúdiom
-7%
sleva

Kniha: Chémia pre 8.ročník ZŠ a 3.ročník gymnázií s osemročným štúdiom
Autor: Helena Vicenová autorov; kolektív

Vedomosti žiaka sa rozšíria o poznatky o zložení látok a o chemických prvkoch a ich zlúčeninách ... (celý popis)
Titul doručujeme za 4 pracovní dny
doručujeme do Vánoc
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  378 Kč 352
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
11,7
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 49Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: EXPOL PEDAGOGIKA
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2011
Počet stran: 112
Jazyk: slovensky
Datum vydání: 10.10.2011
ISBN: 978-80-8091-223-9
EAN: 9788080912239
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Vedomosti žiaka sa rozšíria o poznatky o zložení látok a o chemických prvkoch a ich zlúčeninách...

Kniha je zařazena v kategoriích
Helena Vicenová autorov; kolektív - další tituly autora:
Nový přehled biologie Nový přehled biologie
Ekologie a rozšíření biomů na Zemi Ekologie a rozšíření biomů na Zemi
Agroturistika v České republice Agroturistika v České republice
Učebnice pilota vrtulníku PPL(H) Učebnice pilota vrtulníku PPL(H)
12 nesmrtelných 12 nesmrtelných
Svět pavouků a hmyzu Svět pavouků a hmyzu
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

pre 8. roèník základnej školy

a 3. roèník gymnázia s osemroèným štúdiom

ISBN 978-80-8091-223-9


Helena Vicenová

Chémia

pre 8. roèník základnej školy

a 3. roèník gymnázia s osemroèným štúdiom


Autorka © RNDr. Helena Vicenová, 2011

Lektorovali: Ing. Mária Filová, RNDr. Veronika Müllerová, RNDr. Jozef Tatiersky, PhD.

Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

pod č. 2011-11115/28822:3-919 zo dňa 1. augusta 2011 ako učebnicu chémie pre 8. ročník

základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom.

Schvaľovacia doložka má platnosť 5 rokov.

Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto knihy nesmie byť použitá, reprodukovaná ani

šírená akýmkoľvek spôsobom a prostriedkami, či už mechanickými, fotografickými alebo

elektronickými a to vo forme tlačenej, fotokópií či záznamov, alebo prostredníctvom infor

mačného systému a pod. bez predchádzajúceho písomného súhlasu vydavateľa.

Prvé vydanie, 2011

ISBN 978-80-8091-223-9


3

Milí žiaci,

v tomto školskom roku získate ďalšie poznatky z chémie. Vaše vedomosti sa postupne rozšíria o poznatky o zložení látok a o chemických prvkoch a ich zlúčeninách.

Chémia je prírodná veda, ktorá skúma látky a ich premeny na iné látky, teda chemické reakcie. Naučili ste sa, že bez niektorých chemických reakcií by nebol možný život. Viete už aj to, že s chémiou sa stretávame na každom kroku.

V tomto školskom roku nazriete dovnútra látok, naučíte sa viac o časticiach, z ktorých sú látky zložené. Spoznáte niektoré chemické prvky, zlúčeniny a ich reakcie. Budete skúmať jednoduchšie reakcie v laboratórnych podmienkach a objavíte ich praktický význam. Niektoré jednoduché chemické reakcie budete robiť aj vy na vyučovacích hodinách chémie.

V učebnici sú tieto pokusy označené modrou bankou na okraji pri texte k pokusu. Pokusy označené hnedou bankou môže robiť len učiteľ.

Pri niektorých úlohách sú červené hviezdičky, takto sú označené úlohy, ktorých riešenie môže byť náročnejšie. Vážení učitelia,

jednotlivé témy učiva, ktoré majú zastrešujúce názvy Zloženie látok a Významné chemické prvky a zlúčeniny, sú rozdelené do kapitol Zloženie látok, Chemické prvky, Chemické zlúčeniny a Chemické reakcie. Témy sú spracované vždy na dvojstrane. Základné učivo (v súlade so vzdelávacím štandardom) je v strede jednotlivých strán. Na okraji je motivačný, doplňujúci, rozširujúci text, niekde aj s ilustráciami a pomôcky k pokusom.

V základnom učive sú zaradené pokusy s autentickými fotografiami. V prípade, že sa vo vašej škole nebudú môcť zrealizovať všetky pokusy, fotografie priebeh pokusov žiakom aspoň priblížia.

Nadpisom Hľadáme súvislosti sú označené motivačné otázky, na ktoré by mali žiaci vedieť odpovedať využitím vedomostí získaných na hodinách chémie aj v predchádzajúcich ročníkoch. Fotografie pokusov by im mali rozmýšľanie uľahčiť. Predpokladané odpovede žiakov sú uvedené v ploche medzi žltými čiarami.

V červenej ploche na konci jednotlivých tém je kľúčové učivo. Za každou kapitolou sú zaradené otázky a úlohy, v niektorých úlohách sú aj pokusy určené na precvičenie učiva a námety na tvorbu projektov. Náročnejšie úlohy sú označené hviezdičkou (vpravo pri príslušnej číslici).

Pod nadpisom Premýšľame a objavujeme je text, na ktorého úspešné zvládnutie budú musieť žiaci asi viac popremýšľať, príp. využiť vedomosti z iných vyučovacích predmetov, najmä z fyziky a biológie. Možno to využiť napr. pri individuálnom prístupe k žiakom s väčším záujmom o chémiu.

Autorka


4

1 Opakovanie ................................................................... 7

1.1 Chemicky čisté látky a zmesi .................................................................. 8

1.2 Chemické reakcie .................................................................................... 9

2 Zloženie látok ............................................................ 11

2.1 Chemické prvky a zlúčeniny ................................................................. 12

2.2 Atómy a chemické prvky ....................................................................... 14

2.3 Názvy a značky chemických prvkov ..................................................... 16

2.4 Molekuly a chemické zlúčeniny ........................................................... 18

2.5 Ióny ......................................................................................................... 20

2.6 Chemické vzorce a oxidačné číslo ........................................................ 21

2.7 Chemická väzba ..................................................................................... 22

2.8 Zhrnutie učiva ........................................................................................ 26

2.9 Otázky a úlohy ....................................................................................... 27

2.9.1 Chemické prvky a zlúčeniny (časť 2.1) ............................................. 27

2.9.2 Atómy a chemické prvky (časť 2.2).

Názvy a značky chemických prvkov (časť 2.3) ................................. 28

2.9.3 Molekuly a chemické zlúčeniny (časť 2.4). Ióny (časť 2.5) ............. 30

2.9.4 Chemické vzorce a oxidačné číslo (časť 2.6).

Chemická väzba (časť 2.7) ................................................................. 31

3 Chemické prvky ......................................................... 33

3.1 Periodická tabuľka prvkov ..................................................................... 34

3.2 Kovy, polokovy a nekovy ....................................................................... 36

3.3 Vodík ....................................................................................................... 40

3.4 Kyslík ...................................................................................................... 42

3.5 Kovy ........................................................................................................ 44

3.5.1 Železo – najvýznamnejší kov ............................................................. 44

3.5.2 Sodík a draslík – alkalické kovy ......................................................... 46

3.6 Zhrnutie učiva ....................................................................................... 48

3.7 Otázky a úlohy ....................................................................................... 49

3.7.1 Periodická tabuľka prvkov (časť 3.1).

Kovy, polokovy a nekovy (časť 3.2) ................................................... 49

3.7.2 Vodík (časť 3.3). Kyslík (časť 3.4) ....................................................... 50

3.7.3 Železo – najvýznamnejší kov (časť 3.5.1).

Sodík a draslík – alkalické kovy (časť 3.5.2) ...................................... 51

4 Chemické zlúčeniny .................................................. 53

4.1 Voda ........................................................................................................ 54

4.2 Oxidy ...................................................................................................... 56

4.2.1 Názvoslovie oxidov ............................................................................ 56

4.2.2 Oxidy v stavebníctve ........................................................................... 58

4.2.3 Oxidy v životnom prostredí ............................................................... 59

5

4.3 Kyseliny .................................................................................................. 62

4.3.1 Kyseliny v domácnosti ........................................................................ 62

4.3.2 Skúmanie kyslosti roztokov ............................................................... 63

4.3.3 Zloženie a vlastnosti kyselín .............................................................. 64

4.3.4 Významné kyseliny ............................................................................. 65

4.4 Hydroxidy .............................................................................................. 68

4.4.1 Skúmanie zásaditosti roztokov ........................................................... 68

4.4.2 Zloženie a vlastnosti hydroxidov ....................................................... 69

4.4.3 Významné hydroxidy .......................................................................... 70

4.5 Soli .......................................................................................................... 72

4.5.1 Čo sú soli ............................................................................................ 72

4.5.2 Významné soli ..................................................................................... 73

4.6 Zhrnutie učiva ....................................................................................... 76

4.7 Otázky a úlohy ....................................................................................... 77

4.7.1 Voda (časť 4.1) ..................................................................................... 77

4.7.2 Oxidy (časť 4.2) ................................................................................... 78

4.7.3 Kyseliny (časť 4.3) ............................................................................... 79

4.7.4 Hydroxidy (časť 4.4) ........................................................................... 80

4.7.5 Soli (časť 4.5) ....................................................................................... 81

5 Chemické reakcie ..................................................... 83

5.1 Chemické reakcie a chemické rovnice ................................................. 84

5.2 Neutralizácia .......................................................................................... 86

5.3 Redoxné reakcie ..................................................................................... 88

5.4 Zhrnutie učiva ....................................................................................... 90

5.5 Otázky a úlohy ....................................................................................... 91

5.5.1 Chemické reakcie a chemické rovnice (časť 5.1) .............................. 91

5.5.2 Neutralizácia (časť 5.2) ....................................................................... 92

5.5.3 Redoxné reakcie (časť 5.3) .................................................................. 93

6 Laboratórne práce ..................................................... 95

6.1 Meranie pH rôznych látok .................................................................... 96

6.2 Pozorovanie zmeny sfarbenia prírodných farbív

v závislosti od kyslosti a zásaditosti roztoku ........................................ 97

6.3 Neutralizácia .......................................................................................... 98

6.4 Reakcia kyseliny s kovom ...................................................................... 99

6.5 Príprava síranu vápenatého ................................................................... 98

6.6 Príprava oxidu meďnatého .................................................................... 99

7 Riešenia otázok a úloh ............................................ 102

8 Literatúra ................................................................. 110

9 Register ................................................................... 111 Školské chemické laboratórium

Zopakujeme si

• Z čoho sú zložené látky

• Ako možno rozdeliť látky

• Čo sú chemicky čisté látky

• Čo sú zmesi

• Čo sú chemické reakcie

• Čo je chemické zlučovanie

• Čo je chemický rozklad

Opakovanie 1.1 Chemicky čisté látky a zmesi

Hľadáme súvislosti

Prezrite si obrázky. Videli ste ich už niekedy? Čo majú spoločné všetky látky na obrázkoch?

Všetky látky sú zložené z častíc. Látky možno rozdeliť (podľa toho,

z akých častíc sú zložené) na dve skupiny: chemicky čisté látky a zmesi.

Chemicky čisté látky sú zložené iba z častíc jedného druhu.

Zmesi sú zložené z častíc viacerých chemicky čistých látok.

Takéto obrázky môžeme vidieť napr. v učebniciach chémie, v encyklopé

diách alebo na internete. Na obrázkoch sú látky znázornené guľôčkami.

Všetky látky sú zložené z častíc. Častice jednotlivých látok sa navzájom odlišujú, sú rôzne veľké, majú rôzny tvar a sú zložené z rozličných, ešte menších častíc, ktoré sa znázorňujú guľôčkami.

Čím sa odlišujú látky znázornené na obrázkoch?

hélium vodík kyslík dusík voda oxid uhličitý

Látka na obrázku A je zložená z častíc jedného druhu (znázornené sú dvoma

spojenými guľôčkami). Látka na obrázku B je zložená z dvoch druhov častíc

(znázornené sú dvoma spojenými guľôčkami a tromi spojenými guľôčkami).

Na obrázku A je znázornená chemicky čistá látka (chemická látka). Chemicky čistá látka je zložená iba z častíc jedného druhu. Má určité, pre ňu charakteristické vlastnosti. Vlastnosti, ktoré ju charakterizujú (fyzikálne veličiny), možno merať a vyjadriť číslami (napr. hustota, teplota topenia, teplota varu). Číselné hodnoty týchto vlastností sú uvedené vo fyzikálno-chemických tabuľkách.

Na obrázku B je znázornená zmes. Zmes je látka zložená z častíc viacerých chemicky čistých látok. Vlastnosti zmesi závisia od jej zloženia – od zastúpenia jednotlivých zložiek (jednoduchších látok), ktoré tvoria zmes. Väčšina látok, s ktorými sa bežne stretávame, sú zmesi.

A B


9Opakovanie

Chemické reakcie sú deje, pri ktorých sa látky menia: z určitých chemických látok vznikajú iné chemické látky.

Reaktanty sú látky, ktoré vstupujú do chemickej reakcie, navzájom reagujú.

Produkty sú látky, ktoré vznikajú pri chemickej reakcii.

Pri chemickej reakcii sa reaktanty menia na produkty.

Chemické zlučovanie je chemická reakcia, pri ktorej z dvoch alebo viacerých jednoduchších reaktantov vzniká jeden zložitejší produkt.

Chemický rozklad je chemická reakcia, pri ktorej z jedného zložitejšieho reaktantu vznikajú dva alebo viac jednoduchších produktov.

1.2 Chemické reakcie

Hľadáme súvislosti

Na fotografiách sú reakcie, ktoré ste robili v minulom školskom roku. Čo sa

deje pri chemických reakciách? Ktoré látky sú reaktanty a ktoré produkty?

Chemická reakcia horčíka s kyslíkom

Pri pokuse spolu reagovali horčík a kyslík. Z reaktantov – horčíka a kyslíka – vznikla nová látka – produkt (oxid horečnatý).

Chemické zlučovanie železa a síry Chemický rozklad hypermangánu

Pri pokuse spolu reagovali železo a síra.

Z reaktantov – železa a síry – vznikla nová látka – jeden produkt (sulfid železnatý).

Pri pokuse reagoval hypermangán.

Z reaktantu – hypermangánu – vznikli nové

látky – produkty. Jedným z produktov bol kyslík.


Vodík – energia budúcnosti?

Auto na vodíkový pohon


Naučíme sa

• Čo sú chemické prvky

• Čo sú chemické zlúčeniny

• Z akých častíc sú zložené látky

• Čo sú atómy, molekuly a ióny

• Ktoré častice sú v jadre atómu

• Ktoré častice sú v obale atómu

• Čo sú chemické značky a vzorce

• Ako vzniká chemická väzba

• Aké sú druhy chemickej väzby


12 Zloženie látok

2.1 Chemické prvky a zlúčeniny

Chemickým zlučovaním dvoch chemicky čistých látok vzniká nová che

micky čistá látka. Napríklad zlučovaním vodíka a kyslíka vzniká nová látka

– voda. Voda je chemická zlúčenina.

+

Takto vzniká voda napr. pri pohone kozmickej rakety, kde je použité palivo

vodík a kyslík. Pri zváraní kyslíkovo-vodíkovým plameňom dochádza tiež

k zlučovaniu vodíka s kyslíkom za vzniku vody.

Vznik vody dokazuje aj orosenie skúmavky pri chemickej

reakcii vodíka so vzdušným kyslíkom – po zapálení pripra

veného vodíka plameňom kahana (presvedčíte sa o tom pri

pokuse na s. 40 – 41).

Chemickým rozkladom chemicky čistej látky vznikajú dve a viac nových

chemicky čistých látok. Chemická zlúčenina voda sa rozkladá na vodík

a kyslík. Chemicky čisté látky vodík a kyslík sa však už ďalej nedajú rozložiť

na jednoduchšie látky. Vodík a kyslík sú chemické prvky.

+

V laboratóriu možno vodu rozložiť napr.

pôsobením elektrického prúdu. Vzniknutý vodík

a kyslík sa zachytávajú v skúmavkách (pokus

možno uskutočniť v aparatúre na obr. vpravo).

Vedci skúmajú možnosť využiť vodík získaný

rozkladom vody na pohon automobilov.

Rozklad vody sa robí pomocou elektrickej energie získanej

napr. zo slnečnej energie (obr. vľavo).

Chemické prvky a chemické zlúčeniny majú nemenné zloženie, preto sú

stále aj ich vlastnosti (teplota varu, teplota topenia, hustota). Patria medzi

chemicky čisté látky.

Chemické prvky (skrátene prvky) sú chemicky čisté látky, ktoré už

nemožno rozložiť na jednoduchšie látky.

Chemické zlúčeniny (skrátene zlúčeniny) sú chemicky čisté látky,

ktoré možno rozložiť na jednoduchšie látky.


13Zloženie látok

Hľadáme súvislosti Pozorne si prezrite obrázky znázorňujúce prvky a zlúčeniny guľôčkovými

modelmi. Nájdite rovnaké a odlišné vlastnosti prvkov a zlúčenín.

Prvky sú zložené z atómov jedného druhu.

Zlúčeniny sú zložené z viazaných atómov rôznych prvkov.

Prvok je najjednoduchšou sta

vebnou zložkou zlúčenín.

Presne charakterizovať prvky bude

však možné až vtedy, keď sa do

zvieme viac o časticiach, z ktorých

sú látky zložené.

Keď chemici ešte nepoznali čas

tice, z ktorých sú zložené látky,

považovali za prvky aj niektoré

zlúčeniny.

Prvky aj zlúčeniny sú zložené z častíc.

Prvky sú zložené z častíc, ktoré sú znázornené rovnakými guľôčkami.

Guľôčky môžu byť samostatné alebo rôznym spôsobom spojené.

Zlúčeniny sú zložené z častíc, ktoré sú znázornené najmenej dvoma odliš

nými guľôčkami. Guľôčky nie sú samostatné, sú rôznym spôsobom spojené.

Prvky sú zložené z častíc jedného druhu. Guľôčky predstavujú atómy,

ktoré môžu byť samostatné alebo rôznym spôsobom spojené.

Zlúčeniny sú tiež zložené z častíc jedného druhu. Tieto častice však tvoria

rôznym spôsobom viazané atómy dvoch alebo viacerých prvkov.

Chemické prvky

hélium kyslík dusík fosfor Chemické zlúčeniny

voda oxid uhličitý sulfán kyselina dusičná

14 Zloženie látok

2.2 Atómy a chemické prvky

Ľudia sa už oddávna pokúšali zistiť, z čoho sú zložené predmety, ktoré ich

obklopujú. Postupne prenikali dovnútra látok a odhaľovali ich tajomstvá.

Častice, z ktorých sú zložené všetky látky, sa znázorňujú pomocou guľô

čok. Guľôčky majú odlišnú veľkosť a môžu byť rôzne pospájané. Jednotlivé

guľôčky predstavujú atómy.

Čo je vnútri týchto guľôčok – atómov? Sú prázdne? Nie!

Vnútro guľôčky, ktorá predstavuje atóm, môžeme zjednodušene znázorniť

takto:

Atóm je častica látky zložená z jadra a obalu. V jadre atómu sú pro

tóny a neutróny, v obale sú elektróny. Elektróny sú usporiadané vo

vrstvách.

protón je častica s kladným elek

trickým nábojom, označuje sa p

+

,

neutrón je častica bez elektrické

ho náboja, označuje sa n

,

elektrón je častica so záporným

elektrickým nábojom, označuje

sa e

.

jadro

obal

Protón má kladný elektrický náboj, elektrón má rovnako veľký, ale zápor

ný elektrický náboj.

Elektróny sú v obale atómu usporiadané vo vrstvách. V prvej vrstve môžu

byť najviac 2 elektróny, v druhej vrstve najviac 8 elektrónov.

Demokritos (450 p. n. l.), ktorý

patril do gréckej filozofickej ško

ly atomistov, tvrdil, že látky sú

zložené z malých, ďalej nedeliteľ

ných častíc – atómov (v gréčtine

atomos znamená nedeliteľný).

J. Dalton (začiatok 19. storočia)

nadviazal na učenie atomistov.

Podľa nich pomenoval najmen

šie častice – atómy.

E. Rutherford vytvoril planetárny

model atómu, v ktorom okolo

kladného jadra obiehajú elektró

ny ako planéty okolo Slnka.

N. Bohr zdokonalil Rutherfordov

model. Opisoval v ňom už aj drá

hy pohybu elektrónov.

Model atómu, ktorý v tejto učeb

nici používame, je veľmi zjedno

dušený.

jadro

obal

15Zloženie látok

Atóm je elektricky neutrálna častica látky, lebo počet protónov

v jadre sa rovná počtu elektrónov v obale.

Protónové číslo udáva počet protónov v jadre atómu (zároveň aj

počet elektrónov v obale).

Prvok je chemicky čistá látka zložená z atómov, ktoré majú rovnaké

protónové číslo.

Premýšľame a objavujeme

Atómy znázorňujeme guľôčkami, ktoré majú odlišné veľkosti (polomery).

Aké veľké sú skutočné atómy? Aká je ich hmotnosť? Nájdite v literatúre alebo

na internete porovnanie veľkostí atómov s inými telesami a porovnanie hmot

nosti protónov, neutrónov a elektrónov.

Hľadáme súvislosti

Veľkosť elektrického náboja protónu a elektrónu je rovna

ká, odlišujú sa len znamienkom. Zistite, aký je výsledný elek

trický náboj atómu na obrázku.

Výsledný elektrický náboj atómu súvisí s počtom elektricky nabitých

častíc – protónov a elektrónov. Keďže sa počet protónov rovná počtu elek

trónov, výsledný elektrický náboj atómu sa rovná nule.

Atóm je elektricky neutrálna častica, lebo počet protónov v jadre je rovnaký

ako počet elektrónov v obale. Počet protónov v jadre atómu vyjadruje protónové

číslo, označuje sa Z. Píše sa pred značku prvku vľavo dole (

Z

X). Protónové číslo

je dôležitá charakteristika atómu. Keďže počet protónov je rovnaký ako počet

elektrónov, protónové číslo udáva zároveň aj počet elektrónov v obale atómu.

Chemicky čistá látka, ktorej všetky atómy majú rovnaký počet protónov,

čiže rovnaké protónové číslo, sa nazýva chemický prvok (skrátene prvok).

Prvok charakterizuje protónové číslo, názov a značka.

1

2

2

Atóm prvku hélia

Hélium tvoria atómy, ktoré majú v jadre 2 protóny

a 2 neutróny. V obale majú 2 elektróny.

Protónové číslo hélia je 2. Zápis:

2

He.

Značka prvku môže predstavovať jeden atóm prvku, ale aj veľa atómov prvku.

Počet atómov (väčší ako jeden atóm) sa vyjadruje číslom pred značkou prvku.

Na

1 atóm

prvku sodíka

3Na

3 atómy

prvku sodíka

Na

prvok sodík

(obsahuje veľa atómov)

Atómy sú také maličké, že do

bodky na konci tejto vety by sa ich

vedľa seba zmestilo vyše milióna.

Polomer atómu je asi

0,000 000 000 1 m.

Keby sme zväčšili atóm kyslíka na

veľkosť tenisovej loptičky, tenisová

loptička zväčšená v rovnakom po

mere by bola veľká ako zemeguľa.

Atóm kyslíka má hmotnosť

0,0000000000000000000000267 g.

Hmotnosť protónu a neutrónu je

približne rovnaká.

V porovnaní s protónom má elek

trón zanedbateľnú hmotnosť.

Takmer celá hmotnosť atómu je

v jadre.

Jadro je po latinsky nucleus.

Preto sa častice, ktoré sú v jadre

(p

+

a n

), nazývajú nukleóny.

Počet neutrónov v jadre je rôzny.

Môže ich byť toľko ako protónov

alebo viac. Atóm vodíka je vý

nimkou, lebo neobsahuje žiaden

neutrón.

Súčet protónov a neutrónov, teda

všetkých častíc v jadre, je nukleó

nové číslo, označuje sa A. Píše sa

pred značku prvku vľavo hore (

A

X).

18361 Zloženie látok

2.3 Názvy a značky chemických prvkov

Všetky látky sú zložené z chemických prvkov. Niektoré prvky sa nachá

dzajú v prírode samostatné – nezlúčené, teda nie sú súčasťou chemickej zlú

čeniny. Takýchto prvkov je málo, je to napr. hélium a zlato. Väčšina prvkov

sa nachádza len v zlúčeninách s inými prvkami, napr. sodík a vápnik. Sú však

aj prvky, ktoré sa vyskytujú v prírode v zlúčenom aj nezlúčenom stave, napr.

kyslík, dusík, uhlík.

Doteraz je známych 114 chemických prvkov. Z nich sa väčšina vyskytuje

v prírode, ostatné boli pripravené v laboratórnych podmienkach.

Názvy prvkov

Tak, ako boli postupne objavované prvky, vznikali aj ich názvy. Názvy

prvkov sú odvodené väčšinou od gréckych alebo latinských slov.

Niektoré názvy vyjadrujú určitú vlastnosť prvku, iné miesto výskytu prvku

v prírode, ďalšie majú názvy podľa nebeských telies, významných vedcov,

bydliska alebo pracoviska objaviteľov a pod.

Väčšina slovenských názvov vznikla tak, že sa ich latinské alebo grécke

názvy prispôsobili slovenskému jazyku (napr. baryum – bárium, phosphorus

– fosfor). Niektoré prvky majú slovenské názvy odlišné (napr. hydrogenium

– vodík, oxygenium – kyslík).

Pre niektoré chemické prvky sa používajú aj spoločné názvy podľa ich

vlastností, napr. kovy, nekovy, polokovy, alkalické kovy, halogény, vzácne

plyny a pod.

Jód (iodum):

ioeides (gr.)

= fialovo sfarbený;

bol pomenovaný

podľa sfarbenia

jeho pár.

Chlór (chlorum):

chloros (gr.)

= žltozelený;

bol pomenovaný

podľa jeho sfarbe

nia.

Hélium (helium):

helios (gr.)

= Slnko;

o existencii tohto

prvku sa začalo

uvažovať pri

výskume Slnka.

Kremík (silicium):

silex (lat.)

= kremeň, tvrdý

kameň;

bol identifikovaný

v kremeni.

Curium: názov vznikol na počesť manželov Márie a Pierra

Curie. Manželia dostali Nobelovu cenu za fyziku a Mária aj

za chémiu.

Polónium (polonium): názov bol utvorený podľa názvu

Poľska, rodiska jeho objaviteľky Márie Curie-Sklodowskej. Významnou vlastnosťou chemických prvkov je ich schopnosť zlučovať sa. Zlúčivosť chemických prvkov je príčinou existencie vyše 25 miliónov zlúčenín. Väčšina z nich bola pripravená v laboratórnych podmienkach. Už v staroveku malo názvy sedem kovových prvkov (železo, meď, striebro, zlato, ortuť, cín, olovo) a dva nekovové prvky (uhlík a síra). V jednotlivých obdobiach sa k tvorbe názvov novoobjavených prvkov pristupovalo odlišne. V slovenskom chemickom názvosloví sa pri nových prvkoch vychádza zo schválených názvov prvkov. Názvy a značky prvkov schvaľuje Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu (International Union of Pure and Applied Chemistry – IUPAC). IUPAC schválila zásady na tvorenie systémových názvov a značiek nových prvkov. Tie však majú platnosť iba dovtedy, kým prvky nedostanú oficiálne názvy a značky utvorené podľa tradičných spôsobov (napr. podľa krajiny objavu, mena objaviteľa). Systémový názov prvku sa odvodzuje od protónového čísla použitím číselných symbolov: 0 – nil, 1 – un, 2 – bi, 3 – tri, 4 – quard, 5 – pent, 6 – hex, 7 – sept, 8 – okt, 9 – enn. Napríklad názov prvku s protónovým číslom 113 je ununtrium a značka je Uut.Zloženie látok

Značky prvkov

Značky prvkov sa odvodzujú tak, že sa zoberie prvé písmeno z ich latin

ského názvu (napr. S – sulphur). Ak sa názvy viacerých prvkov začínajú tým

istým písmenom, pridá sa k prvému písmenu niektoré ďalšie písmeno z názvu

(Si – silicium, Sn – stannum).

Tvoríme projekt

Od roku 1735 do 1830 sa často dávali novým prvkom názvy podľa mien

z mytológie alebo z povier. Takto vznikol napr. názov kobalt. Keď sa baní

kom nedarilo získať z rudy meď, mysleli si, že na vine sú zlí duchovia.

Kobold je v nemeckej mytológii zlý škriatok.

Urobte projekt na tému Skúmame pôvod názvov chemických prvkov.

Oboznámte spolužiakov so zaujímavými zisteniami. Nájdete ich na inter

nete alebo v literatúre (napr. v literatúre [5]).

Názvy a značky niektorých chemických prvkov

slovenský názov latinský názov značka výslovnosť značky protónové číslo draslík Kalium K ká 19 dusík Nitrogenium N en 7 fluór Fluorum F ef 9 fosfor Phosphorus P pé 15 hélium Helium He há-é 2 hliník Aluminium Al á-el 13 horčík Magnesium Mg em-gé 12 chlór Chlorum Cl cé-el 17 jód Iodum I í 53 kremík Silicium Si es-í 14 kyslík Oxygenium O ó 8 lítium Lithium Li el-í 3 mangán Manganum Mn em-en 25 meď Cuprum Cu cé-ú 29 olovo Plumbum Pb pé-bé 82 ortuť Hydrargyrum Hg há-gé 80 selén Selenium Se es-é 34 síra Sulphur S es 16 sodík Natrium Na en-á 11 striebro Argentum Ag á-gé 47 uhlík Carboneum C cé 6 vápnik Calcium Ca cé-á 20 vodík Hydrogenium H há 1 zinok Zincum Zn zet-en 30 zlato Aurum Au á-ú 79 železo Ferrum Fe ef-é 26

Prvky sa pomenúvajú názvami a označujú značkami.

Prvé záznamy o látkach a ich

premenách pochádzajú už od

alchymistov. Rozličné symbo

ly a značky mali utajiť význam

označených látok a pracovných

postupov.

Značky prvých známych kovo

vých prvkov neboli odvodené

od ich názvu, boli to symboly

známych nebeských telies slneč

nej sústavy. Sú to: zlato (Slnko),

striebro (Mesiac), meď (Venuša),

ortuť (Merkúr), železo (Mars),

olovo (Saturn), cín (Jupiter).

V roku 1808 zaviedol anglický

chemik J. Dalton značky chemic

kých prvkov v podobe krúžkov

s rôznou kresbou vo vnútri. Na

obrázku sú znázornené: kyslík,

vodík, dusík, uhlík, síra, fosfor,

sodík.

Súčasnú podobu značiek prvkov

zaviedol v roku 1811 švédsky

chemik J. J. Berzelius.

18 Zloženie látok

2.4 Molekuly a chemické zlúčeniny

Hľadáme súvislosti

Vymodelujte z plastelíny guľôčky: malé biele guľôčky znázorňujú atómy

vodíka, väčšie čierne guľôčky atómy uhlíka a červené guľôčky atómy kyslíka.

Pospájajte dve a tri guľôčky rôznymi spôsobmi (podľa obrázkov) pomocou

kúskov špajdle. Pospájaním guľôčok (atómov) ste utvorili nové častice –

molekuly.

Ako vznikne molekula? Čím sa odlišujú molekuly na obrázkoch?

vodík kyslík voda oxid uhličitý

Molekula vznikne spojením atómov.

Molekuly vodíka a kyslíka sú zložené z dvoch atómov rovnakých prvkov.

Molekuly vody a oxidu uhličitého sú zložené z troch atómov dvoch prv

kov. Molekuly na obrázkoch sa odlišujú počtom atómov a tým, či sú to

atómy toho istého prvku alebo rôznych prvkov.

Atómy sa môžu spájať (zlučovať) do väčších častíc, ktoré sa nazývajú

molekuly. Z molekúl je zložená väčšina látok.

Prvky obsahujú rovnaké atómy, ktoré sa môžu zlučovať do molekúl.

Napríklad molekuly vodíka a kyslíka sú tvorené dvoma atómami, teda

vodík a kyslík sú zložené z dvojatómových molekúl (H

2

, O

2

).

Prvky môžu byť zložené aj z trojatómových a viacatómových molekúl.

Napríklad síra je zložená z osematómových molekúl (S

8

).

Zlučovať sa môžu i atómy rôznych prvkov, pričom vznikajú molekuly zlú

čenín. Najjednoduchšie z nich sú dvojprvkové zlúčeniny. Dvojprvkové zlúče

niny sú tvorené dvoma prvkami, napr. voda (H

2

O), oxid uhličitý (CO

2

).

Zlúčeniny môžu byť zložené aj z troch a viacerých prvkov. Trojprvková

zlúčenina je napr. kyselina dusičná (HNO

3

).

Zlúčenina obsahuje zlúčené atómy dvoch alebo viacerých prvkov.

Zloženie molekúl vzniknutých z atómov prvkov sa vyjadruje značkami

prvkov a číslami. Číslica, ktorá sa píše za značku prvku vpravo dole, udáva

počet atómov jednotlivých prvkov v molekule: molekula vodíka – H

2

(dva

atómy vodíka), molekula ozónu – O

3

(tri atómy kyslíka), molekula vody –

H

2

O (dva atómy vodíka, jeden atóm kyslíka), molekula oxidu uhličitého –

CO

2

(jeden atóm uhlíka, dva atómy kyslíka).

Zápis zloženia molekúl sa nazýva chemický vzorec.

Molekula je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých zlúčených

atómov.

Zlúčenina je chemicky čistá látka zložená zo zlúčených atómov

dvoch alebo viacerých prvkov.

Z častíc, ktoré tvorí len jeden

atóm, je zložených málo látok

(napr. vzácne plyny – hélium,

neón, argón...):

hélium (He)

neón (Ne)

argón (Ar)

Väčšinu látok tvoria atómy, ktoré

sú navzájom spojené chemickou

väzbou do dvojatómových a viac

atómových častíc (molekúl).

Väčšina prvkov, ktoré sú pri bež

ných podmienkach plyny, sú zlo

žené z dvojatómových molekúl:

dusík (N

2

)

kyslík (O

2

)

chlór (Cl

2

)

Ozón tvoria trojatómové molekuly

kyslíka (O

3

):

Chemický prvok síra je zložený

z osematómových molekúl (S

8

):ý (

Jednu z foriem chemického prvku

uhlíka – fulerén, tvoria molekuly

zložené zo 60 atómov usporiada

ných do tvaru futbalovej lopty:

19Zloženie látok

Zloženie prvkov tvorených molekulami a zloženie zlúčenín sa vyjad

ruje chemickými vzorcami.

Vzorec molekuly môže predstavovať jednu molekulu prvku alebo zlúčeni

ny, ale aj veľa molekúl. Počet molekúl (väčší ako jedna molekula) sa vyjad

ruje číslom pred vzorcom.

Vzorec Cl

2

vyjadruje jednu molekulu chlóru, ale zároveň môže vyjadrovať

aj veľa molekúl chlóru – prvok chlór.

Vzorec HCl vyjadruje jednu molekulu chlorovodíka, ale aj veľa molekúl

chlorovodíka – zlúčeninu chlorovodík.

Dvojprvková zlúčenina sulfán je

zložená z trojatómových molekúl

(jeden atóm síry a dva atómy vo

díka – H

2

S):

:

Ďalšie dvojprvkové zlúčeniny

voda (H

2

O)

a oxid uhličitý (CO

2

)

sú tiež zložené z trojatómových

molekúl.

Trojprvková zlúčenina kyselina

dusičná (HNO

3

) je zložená z päť

atómových molekúl:

Kyselina deoxyribonukleová (DNA)

je zlúčenina, ktorá určuje všetky

vlastnosti živých organizmov. Je

zložená z obrovského množstva

atómov, ktoré sú zložito priesto

rovo pospájané.

Znázorňuje sa ako „dvojskrut

kovnica“ z obrovského množstva

guľôčok (atómov). Veď aj obsa

huje veľké množstvo informácií.

Obsahuje všetko o určitom je

dincovi – celý genetický materiál

(dedičné informácie).

1 molekula

prvku chlóru (Cl

2

)

3 molekuly

prvku chlóru (3Cl

2

)

prvok chlór

veľa molekúl chlóru (Cl

2

)

1 molekula

zlúčeniny chlorovodíka (HCl)

3 molekuly

zlúčeniny chlorovodíka (3HCl)

zlúčenina chlorovodík

veľa molekúl chlorovodíka (HCl)

20 Zloženie látok

2.5 Ióny

Hľadáme súvislosti

Čo sa stane s atómom (elektricky neutrálnou časticou), ak prijme alebo

odovzdá elektrón?

Ak atóm odovzdá alebo prijme elektrón, vznikne častica s elektrickým

nábojom (kladným alebo záporným).

Elektricky nabitá častica látky, ktorá vznikne z atómu odovzdaním alebo

prijatím elektrónu, sa nazýva ión. Ión môže byť nabitý kladne alebo záporne.

Katión je kladne nabitý ión. Vznikne, ak atóm odovzdá jeden alebo viac

elektrónov. Ak napr. atóm sodíka odovzdá elektrón, vznikne sodný katión.

Zapíšeme to takto: Na – e

Na

+

Počet odovzdaných

elektrónov sa píše vpra

vo hore za značku atómu

prvku, z ktorého vznikol

katión.

Vyjadruje sa zna

mienkom + (počet väčší

ako jeden sa píše čísli

cou pred znamienko),

napr. Na

+

, Ca

2+

, Al

3+

.

Anión je záporne nabitý ión. Vznikne, ak atóm prijme jeden alebo viac

elektrónov. Ak napr. atóm chlóru prijme elektrón, vznikne chloridový anión.

Zapíšeme to takto: Cl + e

Cl

Počet prijatých elek

trónov sa píše vpravo

hore za značku atómu

prvku, z ktorého vzni

kol anión.

Vyjadruje sa zna

mienkom – (počet väčší

ako jeden sa píše čísli

cou pred znamienko),

napr. Cl

, O

2–

, S

2–

.

Zlúčeniny môžu byť tvorené nielen molekulami, ale aj iónmi.

Ión je elektricky nabitá častica látky.

Katión (kladný ión) vznikne, keď atóm odovzdá elektrón.

Anión (záporný ión) vznikne, keď atóm prijme elektrón.

11

12

11

12odovzdáva

elektrón

17

18

17

18prijíma

elektrón

Na

Cl

Na

+

Cl

Dej, pri ktorom atóm odovzdá

jeden alebo viac elektrónov, sa

nazýva oxidácia.

Dej, pri ktorom atóm prijme jeden

alebo viac elektrónov, sa nazýva

redukcia.

Viac sa o oxidácii a redukcii do

zviete v kapitole 5.

21Zloženie látok

Oxidačné číslo atómu sa píše rímskou číslicou za značku prvku vpra

vo hore.

2.6 Chemické vzorce a oxidačné číslo

Už vieme, že počet odovzdaných alebo prijatých elektrónov určuje elek

trický náboj vzniknutého iónu. Oxidačné číslo je číslo, ktoré vyjadruje počet

elektrónov, ktoré atóm odovzdá (kladné oxidačné číslo) alebo prijme (zápor

né oxidačné číslo).

Slovenské chemické názvoslovie anorganických zlúčenín je založené na

oxidačnom čísle. Oxidačné číslo je dôležitou charakteristikou zlúčených ató

mov prvkov. Využíva sa aj pri tvorení vzorcov zlúčenín.

Oxidačné číslo atómu sa píše rímskou číslicou za značku prvku vpravo

hore. Znamienko + sa neuvádza, znamienko – sa píše pred číslicu.

Oxidačné číslo nula má nezlúčený atóm prvku (napr. Na

), ale aj atóm

viazaný v molekule prvku (napr. H

2

).

Zlúčené atómy rôznych prvkov majú kladné alebo záporné oxidačné čísla.

Kladné oxidačné číslo sa píše rímskymi číslicami I až VIII, napr. Na

I

Cl.

Záporné oxidačné číslo sa píše rímskymi číslicami –I až –IV, napr. NaCl

–I

.

Niektoré prvky majú typické oxidačné čísla, čo sa využíva pri tvorení

vzorcov ich zlúčenín.

Typické oxidačné čísla atómov niektorých prvkov: atóm vodíka má v zlú

čeninách väčšinou oxidačné číslo I, napr. vo vode (H

I

2

O), v kyselinách (H

I

Cl,

H

I

NO

3

).

Atóm kyslíka má v zlúčeninách väčšinou oxidačné číslo –II, napr. vo vode

(H

2

O

–II

), v oxidoch (MgO

–II

).

Súčet oxidačných čísel atómov prvkov v elektroneutrálnej molekule zlú

čeniny sa rovná nule (napr. H

I

2

O

–II

, teda 2 · I + (–II) = 0).

Kladné oxidačné čísla sa vyjadrujú príponami uvedenými v tabuľke (v prí

slušnom rode, napr. kyselina uhličitá).

oxidačné číslo prípona vyjadrujúca oxidačné číslo

I -ný (-ny)

II -natý

III -itý

IV -ičitý

V-ičný, -ečný

VI -ový

VII -istý

VIII -ičelý

Oxidačné číslo vyjadruje počet

elektrónov, ktoré by atóm odo

vzdal (kladné) alebo prijal (zá

porné), keby sme chemické väzby

v zlúčenine považovali za iónové.

Kladné oxidačné číslo má atóm

prvku s menšou hodnotou elek

tronegativity.

Záporné oxidačné číslo má atóm

prvku s väčšou hodnotou elek

tronegativity.

L. Pauling ako prvý charakterizo

val atómy podľa ich schopnosti

priťahovať väzbový elektrónový

pár. Túto schopnosť atómu na

zval elektronegativita.

O chemickej väzbe a elektrone

gativite sa dozviete v nasledujú

cej časti.

Atómy lítia, sodíka, draslíka (tie

to prvky patria medzi alkalické

kovy) majú v zlúčeninách vždy

oxidačné číslo I, napr. v chloride

sodnom (Na

I

Cl).

Atómy fluóru, chlóru, brómu,

jódu (tieto prvky patria medzi ha

logény) majú v zlúčeninách – ha

logenidoch – oxidačné číslo –I,

napr. v chloride sodnom (NaCl

–I

).

Prípona -ečný sa používa len pri

dvoch prvkoch – fosfore a chló

re (napr. oxid fosforečný, oxid

chlorečný), pri všetkých ostat

ných prvkoch je zakončenie -ičný

(oxid dusičný, oxid arzeničný).

22 Zloženie látok

2.7 Chemická väzba

Hľadáme súvislosti

Pamätáte sa, ako ste spájali atómy (jednotlivé guľôčky) do molekúl

(pospájané guľôčky) pomocou kúskov špajdle? Teraz namiesto guľôčok

z plastelíny použite malé magnety, ktoré budú predstavovať atómy. Ako ich

pospájate?

Magnety stačí k sebe priblížiť – priťahujú sa nesúhlasnými pólmi – spája

ich príťažlivá magnetická sila.

Atómy väčšiny chemických prvkov sa môžu spájať (viazať) do väčších

útvarov (častíc). Toto spájanie má svoje zákonitosti vyplývajúce z vlastností

jednotlivých atómov. Vlastnosti atómov závisia najmä od počtu elektrónov

v poslednej vrstve elektrónového obalu.

Zlúčeninu chlorid sodný poznáme pod názvom kuchynská soľ. Je to biela tuhá

látka. Možno ju pripraviť reakciou z prvkov, zlučovaním sodíka a chlóru. Sodík

je striebrolesklá tuhá látka a chlór je zelenožltá jedovatá plynná látka.

Chlorid sodný má iné vlastnosti ako prvky, z ktorých vznikol.

Čo sa deje pri zlučovaní sodíka s chlórom s časticami sodíka a chlóru?

17

18

17

18

11

12

11

12odovzdáva

elektrón

prijíma

elektrón

Atóm sodíka odovzdal elektrón a vznikol z neho kladný ión Na

+

. Atóm

chlóru tento elektrón prijal a vznikol z neho záporný ión Cl

.

Vzniknuté opačne elektricky nabité častice (katióny a anióny) sa navzá

jom priťahujú (podobne ako magnety).

Sodík je veľmi reaktívny prvok.

Atóm sodíka má v poslednej

vrstve 1 elektrón, ktorý ľahko

odovzdáva. Odovzdaním jedné

ho elektrónu sa v atóme sodíka

stane poslednou druhá vrstva,

v ktorej bude 8 elektrónov. Ta

kéto usporiadanie elektrónov vo

vrstve – 8 elektrónov – je veľmi

stabilné a nazýva sa elektrónový

oktet.

Chlór je veľmi reaktívny prvok.

Atóm chlóru má v poslednej

vrstve 7 elektrónov. Prijatím jed

ného elektrónu bude mať atóm

chlóru v poslednej vrstve 8 elek

trónov – stabilné usporiadanie

elektrónov – elektrónový oktet.

Zlučovanie sodíka s chlórom je

veľmi prudká reakcia.

Produkt zlučovania – chlorid

sodný – je biela tuhá látka.

Na

Cl

Na

+

Cl

23Zloženie látok

Čo budeme skúmať?

Kryštál chloridu sodného a vodný roztok chloridu sodného.

Postup práce:

1. Do malej kadičky nasypeme do výšky asi 3 cm chlorid sodný.

2. Do chloridu sodného zasunieme dva medené pliešky (elektródy) a elek

trický obvod uzavrieme. Pozorujeme.

3. Medené pliešky očistíme od chloridu sodného a ponoríme do kadičky

s destilovanou vodou. Pozorujeme.

4. Do kadičky s destilovanou vodou, v ktorej sú ponorené medené pliešky,

pridávame po malých častiach za stáleho miešania chlorid sodný (z prvej

kadičky). Pozorujeme.

Chemickú väzbu môžu tvoriť opačne nabité ióny – katión a anión,

ktoré sa navzájom priťahujú. Takáto väzba sa nazýva iónová väzba.

Pomôcky a chemikálie:

1. 2 kadičky

2. 2 medené pliešky (elektródy)

3. žiarovka

4. spojovacie vodiče

5. zdroj elektrického napätia

6. laboratórna lyžička

7. sklená tyčinka

8. chlorid sodný (kryštalický)

9. destilovaná voda

Zistilo sa, že destilovaná voda

síce vedie elektrický prúd, ale

možno to pozorovať len špeciál

nymi prístrojmi.

Kryštály látok, v ktorých je ióno

vá väzba, sú tvrdé, majú vysokú

teplotu topenia a varu, nevedú

elektrický prúd.

Teploty topenia niektorých ióno

vých zlúčenín:

látka teplota

topenia

chlorid draselný 782 °C

chlorid sodný 801 °C

fluorid vápenatý 1360 °C

Pozorovanie:

Keď boli medené pliešky v kryštalickom chloride sodnom, žiarovka sa

nerozsvietila.

Žiarovka sa nerozsvietila ani vtedy, keď boli medené pliešky ponorené

v destilovanej vode.

Pri rozpúšťaní chloridu sodného vo vode sa žiarovka pomaly rozsvietila.

Vysvetlenie:

V tuhom (kryštalickom) chloride sodnom sú katióny Na

+

a anióny Cl

pra

videlne usporiadané a pevne viazané. V kryštáloch nie sú voľne pohyblivé

častice. Vedenie elektrického prúdu umožňuje prítomnosť častíc s elektric

kým nábojom, ktoré sa môžu voľne pohybovať. Preto tuhý chlorid sodný

nevedie elektrický prúd.

Destilovaná voda je zložená z molekúl H

2

O. Nevedie elektrický prúd.

Roztok chloridu sodného elektrický prúd vedie. Pri rozpúšťaní sa jednotli

vé častice (Na

+

a Cl

) od seba oddeľujú a v roztoku sa voľne pohybujú. Ich

pohyb umožňuje vedenie elektrického prúdu.

Súdržné sily, ktoré spôsobujú spojenie medzi atómami v molekulách

(H

2

O) a iónmi v kryštáloch (NaCl), sa nazývajú chemická väzba.

Chemickú väzbu v chloride sodnom tvoria sily medzi iónmi (katiónmi

a aniónmi), preto sa nazýva iónová väzba.

Iónová väzba je veľmi silná, katióny a anióny sú pevne viazané. Zloženie látok

Odlišným spôsobom vzniká väzba v molekulách zlúčenín, ktorých atómy

netvoria ióny. Každý atóm poskytne jeden elektrón z poslednej vrstvy na

vznik spoločného elektrónového páru.

Ako vzniká chemická väzba medzi dvoma atómami vodíka?

1

+

1

11

Každý atóm vodíka poskytne na vytvorenie chemickej väzby jeden elek

trón. Tieto dva elektróny tvoria spolu dvojicu – elektrónový pár, ktorý patrí

rovnako obom atómom vodíka. Dvojica elektrónov sa nazýva väzbový elek

trónový pár a zapisuje sa medzi značkami prvkov vodorovnou čiarkou (–).

Chemická väzba, ktorú tvorí dvojica elektrónov – spoločný väzbový elek

trónový pár – sa nazýva kovalentná väzba.

V molekule vodíka je kovalentná väzba. Zápis: H–H.

Ako vzniká chemická väzba medzi atómom vodíka a chlóru?

1

+

17

18

1

17

18

Na vytvorenie chemickej väzby poskytne jeden elektrón atóm vodíka

a jeden elektrón atóm chlóru. Atóm chlóru poskytuje do väzby elektrón

z poslednej vrstvy. Tieto dva elektróny utvoria väzbový elektrónový pár.

V molekule chlorovodíka je kovalentná väzba. Zápis: H–Cl.

V molekule môže byť nielen jedna kovalentná väzba, ale aj dve alebo viac

kovalentných väzieb. Napríklad v molekule vody sú dve kovalentné väzby. Názov kovalentná väzba má pôvod v latinčine (lat. co- = súčasne, valere = vládnuť). Ak sú ňou spolu viazané atómy rovnakých prvkov, spoločný elektrónový pár patrí každému z nich rovnakou mierou. Takáto väzba sa nazýva nepolárna kovalentná väzba. Je napr. v molekulách vodíka, chlóru, kyslíka. Ak sa však viažu atómy rôznych prvkov, väzbové elektróny nepatria obom atómom rovnako. Jeden z nich priťahuje väzbový elektrónový pár silnejšie ako druhý. Silnejšie priťahuje väzbový elektrónový pár atóm, ktorý má väčšiu hodnotu elektronegativity. Je to napr. atóm chlóru v molekule chlorovodíka, atóm kyslíka v molekule vody. Elektronegativita atómu je miera schopnosti kovalentne viazaného atómu priťahovať väzbový elektrónový pár. Jej hodnoty sú uvedené v chemických tabuľkách.

H

HH H

2

Cl HCl


25Zloženie látok

Ako vzniká chemická väzba medzi atómami vodíka a atómom kyslíka

v molekule vody?

Atóm kyslíka poskytne atómom vodíka po jednom elektróne zo svojej

poslednej vrstvy na vytvorenie spoločného elektrónového páru. Každý atóm

vodíka poskytne atómu kyslíka svoj elektrón. Takto vzniknú dva väzbové

elektrónové páry. Zápis: H–O–H.

Premýšľame a objavujeme

Chemická väzba je súdržné pôsobenie medzi dvoma alebo viacerými

atómami sprostredkované elektrónmi.

Iónová väzba je chemická väzba, ktorú tvoria opačne nabité ióny –

katión a anión, ktoré sa navzájom priťahujú.

Kovalentná väzba je chemická väzba, ktorú tvorí spoločný elektró

nový pár – väzbový elektrónový pár.

8

8

8

8

V molekule kyslíka je medzi dvoma atómami kyslíka chemická väzba,

ktorá sa nazýva dvojitá väzba. Každý atóm kyslíka poskytne na vytvorenie

chemickej väzby po dva elektróny. Takto vzniknú medzi nimi dva väzbové

elektrónové páry. Pomocou modelov atómov kyslíka opíšte, ktoré elektróny

utvoria spoločné elektrónové páry (dvojitú väzbu).

Hodnoty elektronegativít atómov

niektorých prvkov:

názov

prvku

elektronegativita

atómu

vodík 2,1

kyslík 3,5

dusík 3,0

fluór 4,0

sodík 0,9

draslík 0,8

Od rozdielu elektronegativít zlú

čených atómov závisí typ che

mickej väzby.

rozdiel elek

tronegativít

typ chemic

kej väzby

0 až 0,4 nepolárna

kovalentná

0,4 až 1,7 polárna

kovalentná

väčší ako 1,7 iónová

Podľa počtu väzbových elektró

nových párov medzi dvoma ató

mami môže byť chemická väzba

jednoduchá (jeden spoločný elek

trónový pár), dvojitá (dva spoloč

né elektrónové páry) a trojitá (tri

spoločné elektrónové páry).

1

1

8

8

1

8

8

1

+

+

H

H

OH

2

O


26 Zloženie látok

2.8 Zhrnutie učiva

Chemické prvky (skrátene prvky) sú chemicky čisté látky, ktoré už nemožno rozložiť na jednoduchšie látky.

Chemické zlúčeniny (skrátene zlúčeniny) sú chemicky čisté látky, ktoré možno rozložiť na jednoduchšie látky.

Atóm je častica látky zložená z jadra a obalu. V jadre atómu sú protóny a neutróny, v obale sú elektróny. Elektróny sú usporiadané vo vrstvách.

Atóm je elektricky neutrálna častica látky, lebo počet protónov v jadre sa rovná počtu elektrónov v obale.

Protónové číslo udáva počet protónov v jadre atómu (zároveň aj počet elektrónov v obale).

Prvok je chemicky čistá látka zložená z atómov, ktoré majú rovnaké protónové číslo.

Prvky sa pomenúvajú názvami a zapisujú značkami.

Molekula je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých zlúčených atómov.

Zlúčenina je chemicky čistá látka zložená zo zlúčených atómov dvoch alebo viacerých prvkov.

Zloženie prvkov tvorených molekulami a zloženie zlúčenín sa vyjadruje chemickými vzorcami.

Ión je elektricky nabitá častica látky.

Katión (kladný ión) vznikne, keď atóm odovzdá elektrón.

Anión (záporný ión) vznikne, keď atóm prijme elektrón.

Oxidačné číslo atómu sa píše rímskou číslicou za značku prvku vpravo hore.

Chemická väzba je súdržné pôsobenie medzi dvoma alebo viacerými atómami sprostredkované elektrónmi.

Iónová väzba je chemická väzba, ktorú tvoria opačne nabité ióny – katión a anión, ktoré sa navzájom priťahujú.

Kovalentná väzba je chemická väzba, ktorú tvorí spoločný elektrónový pár – väzbový elektrónový pár.Zloženie látok 2.9 Otázky a úlohy 2.9.1 Chemické prvky a zlúčeniny (časť 2.1) 1. Doplňte:

a) Chemické prvky (skrátene prvky) sú chemicky čisté látky, ktoré už

............................ rozložiť na jednoduchšie látky.

b) Chemické zlúčeniny (skrátene zlúčeniny) sú chemicky čisté látky, ktoré

........................... rozložiť na jednoduchšie látky.

c) ..................... sú zložené z atómov jedného druhu.

d) ....................... sú zložené z viazaných atómov rôznych prvkov.

2. Vyberte látku, ktorá medzi ostatné látky nepatrí: O

2

, Cl

2

, H

2

, H

2

O. Svoj

výber zdôvodnite. 3. Z obrázkov vyberte tie, na ktorých sú znázornené častice prvkov. a) b) c)

d) e) f)

4. Ortuť je jedovatá látka, nachádza sa v starých typoch teplomerov. Na jej

zneškodnenie sa používa posypanie práškovou sírou, pričom vzniká zlú

čenina sulfid ortuťnatý. Do schémy doplňte ortuť a síru (pomocou značiek)

a sulfid ortuťnatý (HgS). Uveďte, či chemická reakcia je chemické zlučo

vanie alebo rozklad, vyznačte prvky a zlúčeniny. Schéma: ....................... +........................... ..........................

5. Látka A je oranžovočervený prášok.

Pri zahrievaní látky A možno pozorovať, že sa zmenšuje

množstvo prášku a mení sa jeho sfarbenie. Na chladnejších

stenách skúmavky sa tvoria strieborne sa lesknúce kvapky

látky B. Druhým produktom je plyn C. Tlejúca špajdľa sa

v ňom rozhorí. Namiesto písmen A, B, C priraďte správny

názov látky: ortuť, kyslík, oxid ortuťnatý. Napíšte schému

chemickej reakcie (pomocou názvov látok). Uveďte, o akú

chemickú reakciu ide, vyznačte prvky a zlúčeniny.

A

B

C


28 Zloženie látok

2.9.2 Atómy a chemické prvky (časť 2.2).

Názvy a značky chemických prvkov (časť 2.3)

1. Doplňte:

a) Atóm je ......................... látky zložená z jadra a .........................

b) V jadre atómu sú protóny a ................................., v ............................

sú elektróny.

c) Elektróny sú v ele



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist