načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Bratislava v stredoveku - Anton Špiesz

Bratislava v stredoveku
-17%
sleva

Kniha: Bratislava v stredoveku
Autor: Anton Špiesz

Kniha predstavuje stredovekú Bratislavu z obdobia 11. až 16. storočia, keď sa mesto prudko rozvíjalo a na sklonku stredoveku sa stalo jedným z najvýznamnejších miest v Uhorsku. Exkluzívna ... (celý popis)
Titul doručujeme za 2 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  487 Kč 404
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
13,5
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » PERFEKT
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2018
Počet stran: 271
Rozměr: 250,0x175,0x30,0 mm
Úprava: ilustrace (převážně barevné), faksimile, mapy, plány, portréty
Vydání: Druhé prepracované vydanie
Skupina třídění: Dějiny Česka a Slovenska
Hmotnost: 0,906kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Pevná bez přebalu lesklá
Datum vydání: 201811
ISBN: 978-80-8046-895-8
EAN: 9788080468958
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Kniha predstavuje stredovekú Bratislavu z obdobia 11. až 16. storočia, keď sa mesto prudko rozvíjalo a na sklonku stredoveku sa stalo jedným z najvýznamnejších miest v Uhorsku. Exkluzívna grafi cká úprava s množstvom ilustrácií, máp, listín, dobových i súčasných fotografi í a vyobrazení historických artefaktov približuje naše hlavné mesto širokej čitateľskej verejnosti, milovníkom histórie i historikom. Doteraz nevyšla iná takto komplexne spracovaná kniha o našom hlavnom meste v stredoveku.

Předmětná hesla
Každodenní život -- Slovensko -- 11.-16. století
Středověk -- Slovensko -- 11.-16. století
Bratislava (Slovensko) -- Dějiny -- 11.-16. století
Kniha je zařazena v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

11

MESTO

V 11. AŽ 13. STOROČÍ

MESTO

V 11. AŽ 13. STOROČÍ

S

taromaďarskí bojovníci sa na svojich rýchlych koňoch pohy

bovali krížom-krážom po celej strednej Európe a z času na čas

sa objavili až vo Francúzsku a v Taliansku. Keď v roku 955 utr

peli zdrvujúcu porážku pri rieke Lech neďaleko Augsburgu, bolo zrejmé, že ich kmeňoví náčelníci musia zmeniť predošlý spôsob života a orientovať sa iným smerom, ako bolo doterajšie získavanie materiálnych statkov v hospodársky vyspelejšej cudzine. Starí Maďari boli teda prinútení začať si budovať vlastný štát. Robili to podľa vzoru Veľkomoravskej ríše i na základe pomerov, s ktorými sa stretli počas svojich lúpežných výprav.

Tento proces sa urýchlil v  rokoch 1000 až 1038 za  vlády kráľa Štefana I. (neskôr vyhláseného za  svätého), ktorý položil základy vnútornej organizácie včasnofeudálneho uhorského štátu. Jej podstatou bolo rozdelenie novovytvoreného štátu na župy (komitáty), každá s centrom v podobe dobre opevneného hradu, a v cirkevno-náboženskej oblasti budovanie biskupstiev, im podriadených fár, kláštorov, prepoštstiev a ďalších cirkevných inštitúcií.

Priestor Bratislavy – s  mimoriadne významnou strategickou polohou mesta na  samej západnej hranici uhorského štátu – a  existencia kopca vhodného na vybudovanie dôležitého opevnenia nemohli nehrať v územnej organizácii tohto štátu závažnú úlohu. Bratislava sa stala centrom význačných štátnych i  cirkevných inštitúcií a  v  tomto smere zaujala popredné miesto aj v celouhorských súvislostiach. Bratislava bola na začiatku vlády Boleslava Chrabrého v poľských rukách. V Bratislave bola aj mincovňa, ktorá razila mince Breslava Civitas.

Málo sa zdôrazňuje, že roku 1001 sa Bratislavský hrad a,  samozrejme, aj podhradie stalo súčasťou Poľskej ríše Boleslava Chrabrého, ktorý zaujal Moravu a aj celé územie Slovenska až po Dunaj a tento zábor trval až do roku 1029. Slovenským archeológom sa podarilo identifi kovať poľský

2.


12

BRATISLAVA

V STREDOVEKU

spôsob drevozemného opevnenia na  juhozápadnom úseku hradného kopca. Až po roku 1029 možno hovoriť, že Bratislava sa stala defi nitívne trvalou súčasťou uhorského štátu.

Hradný vrch, ktorý vyčnieva nad Dunajom a  umožňuje rozhľad na  všetky svetové strany, sa stal strediskom vzniknutej Bratislavskej župy, jednej z najväčších a najvýznamnejších nielen na území dnešného Slovenska, ale i v celom Uhorskom kráľovstve. Jej hranice viedli na juhu po brehu Dunaja približne po dnešné Gabčíkovo (Böš), na severovýchode po dolné Považie, aj do oblasti Dechtíc a Ostrého Kameňa, pretínali Malé Karpaty (takže župa zahŕňala aj prevažnú časť dnešného Záhoria) a siahali po rieku Myjavu. Župa zaberala plochu okolo 4 500 km

2

, čo je

takmer 10 % územia dnešného Slovenska. Celé toto územie mal z Bratislavy a jej hradu, hoci vzhľadom na rozlohu župy excentricky položeného, spravovať župan, ktorého vymenúval kráľ.

Ak táto župa mala plniť svoje úlohy, teda spravovať vymedzené územie, musela byť aj náležite materiálne zabezpečená. O to sa malo starať poddanské obyvateľstvo. Na Bratislavský hrad dovážalo obilie, víno, živý dobytok, mäso a iné potraviny, určené nielen najvyšším hodnostárom župy, ktorí sa tu zdržiavali, a vojenskej posádke, ktorá sa tu schádzala v  prípade potreby obrany alebo vojenských výprav, ale aj kráľovi. Kráľ totiž pravidelne navštevoval Bratislavský hrad – rovnako aj iné strediská žúp – so svojím sprievodom a  s  najvyššími úradníkmi, lebo staré Uhorsko ešte nemalo stále hlavné mesto. Bratislavskému županovi bolo teda priamo podriadené nielen územie pod hradom a jeho obyvatelia, ale aj niektoré okolité dediny, prípadne ich časti, ba aj dediny mimo Bratislavskej župy. Tie dohromady tvorili bratislavské hradné panstvo. Tamojší obyvatelia mužského pohlavia sa na  dané znamenie museli dostaviť do boja so zbraňou v ruke. Ich veliteľom bol župan.

Archívne pramene zachovali dosť správ o dedinách, ktoré v tom čase patrili k  bratislavskému hradnému panstvu. Nachádzali sa na Žitnom ostrove i v iných častiach Bratislavskej župy (nie však na Záhorí), v Nitrianskej a Tekovskej župe (patrila sem napríklad dedina Trávnica, prv Fíš), ako aj pomerne veľa dedín v  Rábskej, Mošonskej a Železnej (Vašskej) župe na území dnešného Maďarska (Győr, Moson, Vas).

Pramene dovoľujú do  istej miery rekonštruovať pomery vo včasnofeudálnom Uhorsku i  organizáciu politického a  vojensko-obranného systému kráľovských hradov ako župných sídel, a tak môžeme konštatovať, že na  Bratislavskom hrade sa okrem župana zdržiavalo pomerne málo ďalších hodnostárov; hlavné obytné priestory hradu boli


13

MESTO

V 11. AŽ 13. STOROČÍ

rezervované pre kráľa a jeho družinu. Z ďalších župných hodnostárov tu musel aspoň občas pobudnúť kastelán (správca hospodárskych záležitostí hradu) a herold alebod praeco, ktorý dával na verejnú známosť príkazy vydávané z hradu. Súdenie vo včasnom stredoveku patrilo do výlučnej kompetencie župana alebo jeho zástupcu podžupana. Bratislavský župan mal aj súdnu právomoc a od poddaných vyberal naturálie – tretinu si ponechával a zvyšok odvádzal panovníkovi. Vyberal aj clo a mýto od kupcov a trhovcov prichádzajúcich do mesta.

Zvláštnosťou Bratislavskej župy a jej sídla bolo, že mala osobitného hodnostára, ktorý mal na starosti iba hrad. Býval ním spravidla župan, ale sú doložené aj také prípady – napríklad v roku 1165 –, že hlavný župan a župan hradu boli dve osoby. Vo funkcii bratislavského župana neraz pôsobili aj príslušníci starej rodovej šľachty s menami slovanského pôvodu, napríklad Levka (1135), Ivanka (1248) a Jaroslav (1298).

Prvé známe zobrazenie Bratislavského hradu pochádza až zo 14. storočia a je vo Viedenskej maľovanej kronike. Ilustrácia zachytáva hrad v  tvare kocky, čo podľa mienky odborníkov zodpovedalo skutočnosti, so štyrmi rohovými vežičkami, uprostred s mohutnou vežou prečnievajúcou nad ostatné. Priestor hradného vrchu bol však dosť veľký na to, aby tam okrem ústrednej stavby mohlo byť viac ďalších administratívnosprávnych i hospodárskych a skladovacích budov. O tom však žiadne doklady nemáme.

Vieme, že po tatárskom vpáde hrad spevnili, hoci bol vystavaný z kameňa. V  roku 1245, teda tri roky po  tejto historickej udalosti, sa viacerí jednotlivci podujali na  stavbu ďalšej veže a  za  svoju prácu dostali do  držby dedinu Nekyje na Žitnom ostrove. O  dobrý stav tejto veže sa mali starať aj v budúcnosti. Neskôr hrad opevňoval palatín a bratislavský župan Roland z  rodu Ratoldovcov pred možným vpádom Rakúšanov a v roku 1247 dal kráľ Belo IV. johanitom, rytierskemu rádu založenému pri Špitáli svätého Jána v Jeruzaleme, isté majetky v Banáte za to, že na obranu hradu a iných opevnení v Uhorsku postavia 50 ozbrojencov. Dôkazov, či sa to naozaj realizovalo, však niet.

Súčasťou opevnenia hradu nad Dunajom (rieka vtedy tiekla oveľa bližšie pri hradnom vrchu a  meste ako dnes) bola Vydrická brána a Vodná veža, ktorú dal v roku 1254 na svoje trovy postaviť opát cisterciánskeho Kláštora Panny Márie v  Piliši (v  dnešnom Maďarsku). Brod sa spomína už v  listine kráľa Štefana I. z  roku 1001 v  súvislosti s  tým, že tretina príjmov z neho šla vtedy benediktínskemu Opátstvu svätého Martina na Panónskom vrchu (Pannonhalma), ďalšia pripadala kráľovi


14

BRATISLAVA

V STREDOVEKU

a  posledná tretina bratislavskému županovi. Pilišský opát dostal právo na príjmy z tohto brodu za vlády Bela III. (1172 – 1196) alebo Ondreja II. (1205 – 1235) spolu so suchým (cestným) mýtom vo Štvrtku na  Ostrove. Jedna desatina príjmov z  prechodu cez brod pôvodne prislúchala ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý sa tohto práva v roku 1306 zriekol v prospech Bratislavského prepoštstva a kapituly.

Hoci neskôr sa niektoré hradné panstvá v Uhorsku rozpadli alebo zmenšili, bratislavské hradné panstvo existovalo až do konca feudalizmu. Patrili k nemu stále tie isté dediny ako vo vrcholnom stredoveku a na jeho čele stál kapitán. Hrad sa aj neskôr pokladal za jedno zo sídel uhorského kráľa.

Oblasť nábožensko-cirkevného života v  stredovekej Bratislave navonok najvýraznejšie charakterizoval Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa na  hrade a  prepoštstvo, ktorého bol kultovým strediskom. Teodor Rekonštrukcia obytnej a obrannej veže Bratislavského hradu z druhej polovice 13. storočia


15

MESTO

V 11. AŽ 13. STOROČÍ Ortvay, vynikajúci bratislavský historik, ktorý nepodľahol maďarskému šovinizmu a  dobre poznal aj pramene z  obdobia existencie Veľkej Moravy (nazýval ju Moravsko-slovanský štát), predpokladal, že tento kostol vznikol ešte pred príchodom Maďarov. Archeologické vykopávky slovenských historikov v  súčasnosti jeho tézu potvrdili. Nebohých pochovávali okolo tohto kostola v  časoch Veľkomoravskej ríše aj v  prvých stáročiach uhorského štátu. O prepoštovi, respektíve prepoštstve, máme prvé správy až z konca 11. storočia v zákonoch kráľa Kolomana. No zrejme to nebol on, čo ho založil, lebo za  jeho vlády (1095 – 1116) sa spomína už ako jestvujúce. Mohli sa tu konať tzv. božie súdy, na  ktorých sa podľa presvedčenia vtedajších ľudí ukázala Božia pravda na tých, čo boli týmto súdom podrobení. Išlo o nesenie rozžeraveného železa alebo ponorenie ruky do vriacej vody. Ak sa rany rýchlo zahojili, znamenalo Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa v súčasnosti


16

BRATISLAVA

V STREDOVEKU

to nevinu obžalovaného. Právo uskutočňovať božie súdy malo pomerne málo miest starého Uhorska.

Umiestnenie prepoštstva a jeho kostola na Bratislavskom hrade bolo nešťastné. Nevyhovovalo veriacim, ktorí sa sem najmä v  nepriaznivom počasí a v zime po zľadovatených prístupových cestách dostali len ťažko. Navyše sa medzi nich mohli zapliesť ľudia s  cieľom prepadnúť hrad a  zmocniť sa ho. Súhlas na premiestnenie kostola i prepoštstva pod hrad, na územie formujúceho sa mesta, dal sám pápež Inocent III. v  roku 1204 v  liste adresovanom ostrihomskému arcibiskupovi, v  ktorom sa uvádza, že toto premiestnenie si želá sám kráľ.

Záležitosť sa však nevyriešila, a  tak až iný pápež – Honorius III. – v roku 1221 znova písal ostrihomskému arcibiskupovi, pričom uviedol,

Osídlenie podhradia v 11. – 12. storočí




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist