načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Bodyguardka -- Osobným strážcom pôvobná žena? Lepšie než pupkatý chlap - Vita Jamborová

Bodyguardka -- Osobným strážcom pôvobná žena? Lepšie než pupkatý chlap

Elektronická kniha: Bodyguardka -- Osobným strážcom pôvobná žena? Lepšie než pupkatý chlap
Autor:

„Už ste niekedy počuli o „bodyguardoch v sukniach“? Nehovorí sa o nich často, ale existujú. Patria pod agentúry, ktoré si ich starostlivo vyberajú, vyhľadávajú a starajú sa o ich ... (celý popis)
Produkt teď bohužel není dostupný.

»hlídat dostupnost
Alternativy:


hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Mgr. Soňa Rebrová - BESTSELER
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 230
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 999-00-016-1172-9
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

„Už ste niekedy počuli o „bodyguardoch v sukniach“? Nehovorí sa o nich často, ale existujú. Patria pod agentúry, ktoré si ich starostlivo vyberajú, vyhľadávajú a starajú sa o ich výcvik. Sú väčšinou krásne, pretože od pekných žien nikto nič nebezpečné neočakáva.
Špeciálnu ženskú ochranku uprednostňoval napríklad líbyjský vodca Muammar Kaddáfí. Prečo? Pretože ženy sú vnímavejšie, nenápadnejšie a majú aj takzvaný „šiesty zmysel“. Okrem toho, mužom väčšinou robí problém zaútočiť na ženu, a bodyguardka tak môže využiť moment prekvapenia...
Aj bývalá „najkrajšia slovenská biatlonistka“ Diana vedie dvojitý život. V jednom vlastní značkový obchod s lyžiarskymi potrebami, ktorý ju oficiálne živí. V druhom, s ktorým sa viac stotožňuje, pracuje ako bodyguardka. V najnovšej úlohe má ochraňovať syna veľmi bohatého človeka. Už niekoľkokrát mu niekto z dôvodov, ktoré nechce prezradiť, usiluje o život.
Ďalší pokus neostane bez následkov a otec jej chránenca leží v nemocnici a je v bezvedomí. Nemôže teda Diane a synovi povedať, pred čím alebo kým sa majú mať na pozore. Len vďaka Diane ostáva Andrej nažive aj počas nasledujúcich dní, keď sa snažia zistiť pravdu.

Související tituly dle názvu:
Bodyguardka Bodyguardka
Jamborová Vita
Cena: 225 Kč
Bodyguardka Bodyguardka
Lehtolainenová Leena
Cena: 250 Kč
Bodyguardka II. Bodyguardka II.
Lehtolainenová Leena
Cena: 250 Kč
Kdo je ten chlap? Hledání Boba Dylana Kdo je ten chlap? Hledání Boba Dylana
Dalton David
Cena: 381 Kč
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

OSOBNÝM STRÁŽCOM PÔVABNÁ ŽENA? LEPŠIE NEŽ ŠKAREDÝ CHLAP

BODYGUARDKA

VITA JAMBOROVÁ



3

Vita Jamborová

Bodyguardka

Copyright © by Vita Jamborová

Cover design © by Katarína Skalková

Illustration © Shutterstock

Slovak edition © by BESTSELER

BODYGUARDKA

VITA JAMBOROVÁ


BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

4

ISBN: 978-80-89821-16-7

BESTSELER

vydavateľstvo


BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

5

...Odetá do oceľovo šedých šiat a hriešne drahého značkového parfumu vchádzam do budovy Slovenského národnéhodivadla. V sprievode muža, tvár ktorého je pre väčšinu Slovákov neznáma. Pritom je to jeden z politicky najmocnejších mužov Veľkej Británie.

Nepýtam sa, prečo niekto ako on nechce obvyklý sprievod veľkých a hrozivo vyzerajúcich chlapov. Nie je to moja vec.

Usmievam sa: na neho, na ľudí, ktorých poznám,a popritom stačím sledovať dianie okolo. Zaisťujem tak bezpečnosť klienta po  mojom boku. Viem len, že sa v  divadle s  niekým stretne, čím sa obíde v takých prípadoch nevyhnutný protokol, a ja mu to mám umožniť. Moja prirodzená ženská zvedavosť je potlačená na  minimum. Zavadzala by mi, nútila by ma premýšľať, hľadať odpovede na dotieravé otázky. A ja nesmiem stratiť koncentráciu.

Klient sa cíti dobre, je v pohode a ja sa mu páčim. Jemožné, že keď sa náš spoločný večer skončí, o niečo sa pokúsi. Nebol by ani prvý a ani nebude posledný. Lenže ja mám svojepravidlá a on navyše vôbec nie je môj typ.

Mapujem okolie a  vkladám do  pamäte všetky zdanlivo bezvýznamné drobnosti, len tak, pre náhodu... Z  jedného z pravidiel výcviku sa časom stal železný zvyk.

Zdalo sa mi, alebo ten muž pri schodisku sa na nás pozrel dôkladnejšie, než ako sa bežne na niekoho pozerá? Nezdalo... V jeho tvári sa mihlo prekvapenie, potom sa zamračil - zrejme môjho spoločníka spoznal...

Ide smerom k nám. Nenápadný ako kamión v jednosmerke.

- Je to on? Ten, s kým sa máte stretnúť? - pošepkám svojmu klientovi.

- Toho muža nepoznám, - odvetí a javí známky nepokoja.

Napadlo mi, či by sa teraz necítil lepšie v spoločnosti chlapa bodyguarda. Stavila by som sa, že nad tým istým momentálne BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 6 uvažuje aj on.

Postavím sa pred neho a  predstieram, že niečo hľadám v  miniatúrnej striebornej kabelke. Ten muž sa rýchlo približuje. Zdvihnem hlavu a v jeho tvári vidím vrieť hnev. Doslova. Mám taký pocit, že o chvíľu ho začne prskať okolo seba.

Urobím krok k nemu a chytím ho za ruku. Stále sausmievam a sledujem, ako sa na mňa prekvapene pozerá. Ako keby ma až teraz vzal na  vedomie. Vôbec sa mu nečudujem. Poznám chmat, vďaka ktorému je bezbranný a spôsobuje mu to ukrutnú bolesť.

- Čo chcete? - spýtam sa.

Vidím, že mi nerozumie, takže tú istú frázu zopakujem po anglicky. Začne mlieť niečo o tom, že môjho klienta je treba odstreliť ako besného psa za všetko, čo urobil a ešte len urobí. Zvyšuje hlas a snaží sa vyslobodiť svoju ruku z môjho pevného zovretia. Márna snaha.

- Čo s ním mám robiť? - spýtam sa.

- Je mi to jedno, len nech je preč, - odvetí celý roztrasený a obzerá sa okolo seba.

Usmejem sa - na  neho, potom na  chlapíka, ktorého ruku ešte stále väzním.

- Hneď sa vrátim, - ubezpečím klienta a odchádzam s tým čudákom, ktorého som práve lapila.

Sprevádzam ho až k  východu z  divadla a  na  prahu ho púšťam.

- Ak sa vrátite, zabijem vás, - vravím mu milo.

Keď vidím, že mi neverí, zvýšim dávku:

- Sľubujem, že nabudúce to bude bolieť viac.

Vidím, že pre neho je veľmi ťažké zrovnať si myšlienky a  uveriť mi. Zjavne nechápe, ako sa mohlo stať, že ho spacifikovala žena o  hlavu menšia ako on sám. To ma netrápi.

BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

7

Zvykla som si. Svoju prácu robím dobre a nemienim sa starať

do vecí, do ktorých ma nič nie je.

Pre istotu sa na neho ešte raz škaredo pozriem a odchádzam

za  klientom, aby som mu mohla sprostredkovať stretnutie,

na ktoré ma najal... BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 8

1.

Milujem svoju prácu. Už ste niekedy počulio „bodyguardoch v sukniach“? Nie je to bežné, nehovorí sa o tom, ale my existujeme. Patríme pod agentúry, ktoré si násstarostlivo vyberajú, vyhľadávajú a starajú sa o náš výcvik.

Väčšinou sme krásne alebo aspoň pekné, pretože len tak od  nás nikto nič nebezpečné neočakáva. Prečo nie? Pretože atentátnici alebo podobní nebezpeční lotri sú zväčša chlapi. O chlapoch a ich predsudkoch voči ženám koluje množstvo vtipov, takže asi viete, o  čom hovorím. Klameme telom a niekedy aj dušou. Podľa toho, čo je v hre a za koľko....

Špeciálnu ženskú ochranku uprednostňoval napríklad líbyjský vodca Muammar Kaddáfí. Prečo? Pretože ženy sú vnímavejšie, nenápadnejšie a majú aj takzvaný „šiestyzmysel“. Okrem toho, mužom väčšinou robí problém zaútočiť na ženu a my tak môžeme využiť okamih prekvapenia...

Počuli ste niekedy o Anne Loginovej? Bývalá modelka si založila svoju vlastnú agentúru, ktorá sprostredkovávala služby žien bodyguardiek. Hovorili im „pôvabnáochranka“. Ona sama vraj netušila, aký potenciál v sebe má. No raz, keď Loginová fotila pre BMW, musela absolvovať kurz rýchlej jazdy. A bavilo ju to.

Osud chcel, aby sa neskôr stretla s vlastníkombezpečnostnej agentúry, ktorý ju naučil strieľať a navrhol jejspoluprácu. Zistila tak, že autá a zbrane sú jej vášňou.Predtým však zvládla kurzy rôznych bojových umení a  kurzy telesných strážcov.

BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

9

Pracovala pre iných, kým jej priatelia nevnukli nápad založiť si vlastnú agentúru, v ktorej by bodyguardmi boli výlučne ženy. Urobila to a veľmi sa jej v tom darilo.

Smutné je, že zomrela vo svojich dvadsiatich deviatich rokoch v  snahe ochrániť vlastné luxusné auto pred zlodejmi. Konala inštinktívne, bránila, čo bolo jej...

U  nás je žien bodyguardiek veľmi málo, ale postupne zaberáme pre seba miesto, ktoré doteraz patrilo výlučne mužom. Postava obrovského chlapa strážcu je tak veľmi zakorenená v  našich predstavách, že je takmer nemožné predstavovať si na jeho mieste ženu, dokonca ajv priliehavých večerných šatách, pod ktorými, predstavte si, ukrýva zbraň.

Pritom bodyguard vôbec nemusí byť ani veľký, anisvalnatý a ani holohlavý. Teraz som opísala typickéhoochrancu, ako ich vidíme v amerických filmoch. Naopak, správny strážca nesmie na seba upozorňovať. Nenápadnosť je jeho najväčšia výhoda a najsilnejšia zbraň.

Pred niekoľkými rokmi ste ma poznali ako „najkrajšiu slovenskú biatlonistku“. Tak o mne písali noviny po celom svete, kde som sa pravidelne umiestňovala na  najvyšších priečkach. Teraz, po  úspešnom ukončení kariéry, vediem dvojitý život. V jednom som sama za seba a vlastnímznačkový obchod s lyžiarskymi potrebami, ktorý ma oficiálne živí. V druhom som niekto, s kým sa jednoducho viacstotožňujem.

Obidva moje životy sa prelínajú, pretože Diana, bývalá slovenská biatlonistka, niekedy robí zásterku inej Diane. Tej nebezpečnej a  dravej šelme, ktorú mám oveľa radšej. Niekto by možno povedal niečo o čistej schizofrénii, ale ja som sa v tejto dvojrole naozaj našla. Som to ja. Tak som BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 10 to chcela.

Netušila som ale, že jedného pekného dňa...

***

Môj osobný život by sa ešte pred niekoľkými dňami dal charakterizovať ako príjemne zabehnutý. Lenže vyzerá to tak, že kedykoľvek zakričím „hop!“, nemusí sa mi podariť preskočiť...

Už viackrát sa osvedčilo moje vlastné pravidlo - nechváliť sa. Teda nechváliť sa tým, na čom mi naozaj záleží, z čoho mám radosť, alebo na čo som hrdá. Vždy sa to totiž nejako pokazí, vždy... Rozmýšľala som, čím to asi bude, ale doteraz som na odpoveď neprišla. Na logickú odpoveď, pretože tých nelogických je viac ako dosť.

Pritom nie som padavka, ktorá by sa zložila pod nátlakom problémov. To už vôbec nie. V  práci, ktorú rada robím, mám prezývku Rybička. Ale nech vás to zdanlivo mierumilovné označenie nemýli. Ide o  japonskú rybku, Bojovnicu pestrú (betta solendens), ktorá je známa svojim krásnym zjavom a tiež mimoriadne ostrýmtemperamentom. V práci som niekto úplne iný, úplne iná žena.

Žena, ktorej by sa jej frajer v  živote neopovážil dať facku a surovo jej vynadať pred ďalším svedkom, svojim kamarátom. Žena, ktorej by sa nemohol vyhrážať, že sa s  ňou rozíde, ak sa ešte raz objaví v  nejakom bulvárnom plátku po boku iného muža.

Áno, môj frajer si to všetko dovolil. Pretože submisívna a nerozhodná Diana nemá nič spoločné s Rybičkou, ktorá len robila svoju prácu.

Vtedy som pochopila, že moja snaha zosúladiť svoje dva životy tak, aby fungovali každý v inej dimenzii, jevcelBODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

11

ku márna. Moja šéfka, Sandra, majiteľka agentúry, ktorá

poskytovala služby bodyguardiek, mi to vždy vyčítala:

- Nemôžeš predsa žiť tak ako žiješ. Skôr či neskôr sa budeš musieť svojmu chlapovi priznať, z akých peňazí mu platíš drahé dovolenky a  nakupuješ handry. Nebodaj si stále myslí, že máš odložené ešte zo starých čias?

- Nie, oficiálne to mám z reklamy a z môjho obchodu.

- Z akej reklamy, prosím ťa? - uškrnula sa.

- Čudovala by si sa, ale on tomu verí.

- Pretože mu to vyhovuje, moja drahá.

- Tak potom to vyhovuje aj mne, moja drahá, - usmiala som sa na ňu.

Sandra, zhodou šťastných okolností moja kamarátka, Samuela neznášala. Ja som ho milovala. No a Samuel...

Samuel patrí k  chlapom, ktorí sú celoživotne presvedčení o tom, že žena, s ktorou nadviažu akúkoľvek formu vzťahu, sa narodila práve v ten deň, keď sa oni dvaja stretli. Čiže akékoľvek odchýlky od toho, ako ju vo svojich predstavách vidí a ako sa podľa neho má správať, obliekať, rozprávať, dokonca aj myslieť, boli nežiaduce. Potom satakýto muž cíti zradený, podvedený a slová, ktoré jej otrieska o hlavu, sa nesú v štýle: myslel som, že si iná...

Ona zostane zaskočená. Iná? Ako ktorá? Ako jehobývalá? A pritom jej v tej chvíli vôbec nedochádza, že myslel tým ju samotnú. Ako si ju predstavoval on, samozrejme.

Typický Pygmalion - ja som ťa stvoril, žena, moje predstavy o tebe mi ťa zhmotnili. Takže ako sa mohlo stať, že si taká iná?..

Väčšinou takýto chlap zostane nemilo prekvapený,doslova zaskočený, ak svetlý obraz jeho milovanej z  ničoho nič potemnie. Chyba v Matrixe - niečo nezodpovedá jeho BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 12 názoru na ňu, ako keby to ani nebola ona...

Ako sa to mohlo stať?! A ak sa mu v tej chvíli nezrúti jeho umelo vytvorený svet alebo predsa len sa zrúti a  on prežije, pomsta zvyčajne býva strašná... Stupeň jej brutality je priamo úmerný tomu, aký vzťah spolu mali.

Ak spolu „len“ chodili, bude ju ohovárať predkamarátmi a známymi, pred každou svojou ďalšou babou,a spomenie si na to ešte aj na smrteľnej posteli.

Ak nedajbože boli manželia, urobí jej zo života peklo dlho predtým ako ich súd rozvedie, a ani potom to užnikdy nebude lepšie. Musí predsa pykať za to, že sa z nejvykľula tá iná, celkom cudzia žena, ktorú nespoznávaa ktorej odteraz nebude môcť prísť na meno.

Najhoršie je, že som to o  ňom vedela. Vedela som o  jeho bohorovnosti a  ako veľmi túži po dokonalosti ostatných okolo seba. Pretože on už predsa dokonalý bol - veď ako presvedčivo som ho v tom utvrdzovala, v tej jeho dokonalosti.

Lenže láska je fakt slepá, ba aj hluchá a ešte k tomu aj hlúpa. No, možno nie láska... To ja - hluchá, slepáa hlúa...

Preto, keď mi z  ničoho nič dal facku, som si povedala, že stačilo. Žeby tá jeho facka zavážila v  prospech ukončenia nášho vzťahu?

Bolela... V živote sa ma žiadny chlap nedotkolpodobným spôsobom. Samozrejme, s výnimkou práce - tam sa to aspoň dá očakávať, je to celkom iné, iná situácia. Tam je to normálne.

Priznám sa, v tom momente som bola celkombezradná. V hlave som nemala jedinú myšlienku. Jeho, vlastne náš spoločný kamarát, sa na nás díval s otvorenou pusou a ja

BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

13

som neurobila vôbec nič na svoju obranu. Ani ten kamarát

nie. Myslím si, že nás obidvoch zasiahli šok a prekvapenie

a znehybnili nás.

Samuel stál predo mnou. Jeho ruka bola ešte stále vo vzduchu, ako keby aj on bol zaskočený tým, čo urobil. Zvažoval dôsledky. Potom, keď sa odo mňa nedočkalnijakej spätnej reakcie, prehovoril:

- Ešte raz ťa uvidím s tým debilkom a...

Nabral odvahu. Vo vlastných očiach narástolna veľkého a mužného chlapa, ktorý háji svoju česť. Nadul sapritom ako holub a my dvaja s Marcelom sme na nehopozerali a neverili vlastným očiam.

Toto bol muž, ktorého som milovala? Naozaj? Čo som bola predtým slepá, hluchá a... Potom som si uvedomila, že áno. Bola som.

Prečo teda v tej chvíli, ako sa ma dotkla jeho ruka, som nezareagovala? Kde sú dlhé mesiace prísneho výcviku a  psychologickej prípravy na  akúkoľvek možnosť a akúkoľvek situáciu? V  tej chvíli som o  sebe veľmi zapochybovala. Ako môžem vykonávať svoju prácu, ak ma teraz zaskočila facka od môjho chlapa?

Cítila som na sebe Marcelov pohľad a podľa reči jeho tela, ktorú som vnímala periférne, som vedela, že šokpominul a on je schopný zachovať sa ako gentleman a brániť dámu. Ocenila som to, ale nemienila som Samuelovidovoliť znova ma udrieť.

- Choď do riti! - povedala som prvé, čo mi napadlo.

- Čože?! - neveril svojim ušiam.

- Ešte raz sa ma dotkneš a  si mŕtvy, - povedala som, naoko pokojná.

Pozerala som sa mu priamo do očí a videla som, aký je BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 14 prekvapený. Ale neveril tomu. Neveril, že to myslím vážne. Nedošlo mu, že v skutočnosti nie som Diana. SomRybička, Bojovnica pestrá.

Otočila som sa mu chrbtom s tým, že odchádzam.

- To čo si povedala?! - spýtal sa a chytil ma za zápästie.

Veď pred ďalším chlapom nemohol vyzerať ako hluák, však?

- Myslíš to „choď do riti“ alebo že sa ma nemášdotýkať? Čomu si nerozumel?!

Vedela som, že mi chce znova ublížiť a vyslovene som ho provokovala. Nesklamal. Pokúsil sa mi vykrútiť ruku za  chrbát a  pritiahnuť si ma k  sebe. Namiesto toho som mu ruku vykrútila ja.

Keď som sa ocitla za jeho chrbtom, vykrúcala som mu ju tak, že bol donútený kľaknúť si na kolená. Ani on, ani Marcel, nepochopili, ako sa to stalo. Ani ja som v tej chvíli nechápala, ako sme sa spoločne dopracovali k tejto situácií.

Držala som v šachu muža, s ktorým ma predtýmspájalo toľko krásnych spoločných zážitkov a toľko plánov... A nie, nadvláda nad ním mi vôbec nerobila dobre. Celá tá situácia bola absurdná a  ja som vedela, že toto je koniec nášho vzťahu. Nemôžem byť s  človekom, ktorý na mňa zdvihol ruku. Nepochybovala som o tom, že ani onnebude túžiť ostať s babou, ktorá ho tak veľmi ponížila.

Pustila som mu ruku a on si ju ihneď pritúlil k sebe ako najväčšiu vzácnosť.

- Suka! - vypľul zo seba.

- Strč sa! - odvetila som.

Marcel snáď ani nedýchal a  pozeral sa na  mňa ako na zjavenie. Nečudovala som sa mu. Ani on nevedel, že vo mne existuje nejaké moje ďalšie „ja“ - Rybička.

- Počúvajte, - začal. - Nemali by ste...

BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

15

- Nie, Marcel, - prerušila som ho. - Zober, prosím, svojho kamoša, a odveď ho z môjho domu preč.

Usmiala som sa na obidvoch typom úsmevu, ktorému sa hovorí „mrazivý“, a  odkráčala do kuchyne. Samuelovi som tak dala šancu na viac-menej dôstojný odchod.

V kuchyni som sa oprela o stôl a čakala, čo sa bude diať vedľa. V hlave mi hučali myšlienky. Úspešne si protirečili a ja som s nimi bojovala len tak, že som si hrýzla spodnú peru. Zlozvyk z  detstva - nikdy sa mi ho nepodarilo vykoreniť.

Ešte deň predtým som bola plná snov a  optimizmu. Napriek tomu, čo som robila, nikdy som nestratilaschopnosť snívať s otvorenými očami. Napokon, Diana si mohla dovoliť sny o  šťastí, a  až doteraz v  tých snoch figuroval Samuel. Presnejšie, neodmysliteľne k nim patril.

Úmyselne som prehliadala všetky jeho chyby, aj keď niekedy boli priam do očí bijúce. Nevadilo mi to. Mala som pocit, že jeho dobré vlastnosti ich vyvažovali v plnej miere. Lenže vtedy, po tej facke, som pochopila, že ak by som sa nechala, bude sa to opakovať.

Bodyguard musí byť okrem iného aj dobrý psychológ a  musí vedieť odhadnúť situáciu, ktorá sa ešte len bude rozvíjať. Bola som príliš dobrá žiačka svojich učiteľov na to, aby som mala ešte nejaké ilúzie ohľadom Samuela. Už som nemala. Presne som si ho po tej fackezaprofilovala. Dúfať, že som sa v jeho prípade zmýlila, by bolo niečo ako spochybňovať, že dva plus dva sa rovná štyri.

Počula som kroky, buchnutie vchodových dverí a ďalšie kroky smerom do kuchyne, kde som stála ja. Dúfala som, že to nie je Samuel.

Nebol. Marcel sa tváril ako niekto, komu zomrel jeho BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 16 najbližší príbuzný.

- Počúvaj..., - začal.

- Nie, - zdvihla som ruku v obrannom geste. - Už sa to neodstane, Marcel.

- Bol nahnevaný...

- To je mi jedno. Nemienim mu dávať ďalšie príležitosti fackovať ma.

- On nechcel.

- Ale chcel, - odvetila som so smútkom v hlase. - Ale chcel...

Dívali sme sa na seba a ja som dúfala, že nestratím aj jeho. Mala som ho rada. Aj napriek tomu, že som tušila, že je do Samuela už roky zaľúbený. Možno to tušil aj Samuel, nikdy som sa ho nespýtala. Ja som na to prišla časom, keď sme sa s  Marcelom viac spoznali. Správal sa presne tak, ako by som sa správala ja na jeho mieste, keby som vedela, že nemám šancu. Žena jednoducho vie vycítiť, keď o  jej milého prejavuje záujem iná žena. Čo na tom, že Marcel bol muž. Vždy je to rovnaké...

- Odkáž mu, že veci mu pobalím sama. Nech si po nich zajtra príde alebo sa zastav ty.

Prikývol. Videl, že to myslím vážne.

- Dobre.

Otočil sa a pobral sa na odchod. Až mi stiahlo hrdlo, tak mi ho bolo ľúto. Nie seba. V tej chvíli naozaj nie.

- Marcel, - povedala som. - Teba nestratím, však?

Musela som sa spýtať. Mám rada vo veciach jasno.

- Nie, zlatko. Samozrejme, že nie.

BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

17

2.

Rozhodla som sa, že budem brať život tak, ako prichádza, a sny zatiaľ odložím bokom. Mala som tridsať rokov, vlastný, celkom zdravý rozum a  dosť peňazí na  to, aby som sa nemusela báť o budúcnosť.

Moja práca mi niekedy dávala zabrať, hlavne z časového hľadiska. Ale po rozchode so Samuelom som už nemusela nikomu klamať kde som,  prečo musím z  minúty na minútu meniť dohodnuté stretnutia alebo rušiť spoločný program. Už som nemusela žiť dva životy naraz, čo mi vyhovovalo. Možno pocit úľavy bol protiváhou k  tomu, že som prišla o  človeka, ktorého som milovala. Kedysi... Teraz už asi v minulom živote.

Po  tom všetkom sa život Diany na  chvíľu spojil so životom Rybičky a  plynul dosť harmonicky, ak nerátam smútok, ktorý ma z času na čas prepadával. Vždy sa prikradol nečakane, zákerne, keď som sa cítila relatívne v pohode. Vedela som, že je len otázka času, kedy mi začne vadiť, že som sama, ale vtedy som sa z toho snažila vyťažiť, čo sa dalo.

Samuel si po svoje veci poslal Marcela, ako somsprávne predpokladala. Ten sa na druhý deň od onohoincidentu zjavil pred mojimi dverami a  vyzeral pritom ako bezrizorné šteniatko. Spoločne sme balili Samuelove handry a ostatné veci, s ktorými sa stihol zabývať v mojom dome. Sama som neverila, koľko toho je, keď som prešla očami všetky tie tašky a škatule.

Keď veci zmizli v Marcelovom aute a ja som sa neskôr BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 18 obzerala po dome, cítila som, že niečo podobné sa udialo aj s  mojím životom. Kus z  neho bol preč a  ten kus ma fantómovo bolel.

V ten istý večer, po fľaši bieleho vína, som si múdro povedala, že vyprataním Samuelových vecí som sivlastne vyčistila svoj dom, svoje „čchi“, a je teda čas ísť ďalej. Neviem, ako to znášal dom, ale mňa moje čisté „čchi“ omínalo ako tesné lodičky.

Povedať, že som nemala kedy byť smutná z rozchodu, by nebola pravda. Moja práca nevyzerala ako klasický pracovný úväzok. Niekedy trvala len deň, niekedy niekoľko dní až týždeň. Podľa toho, ako ma potreboval klient.

Čudovali by ste sa, kto všetko na Slovensku potrebuje alebo potreboval služby bodyguardiek. Naša agentúra sprostredkováva výhradne služby ženskej ochranky, podľa vzoru agentúry „Stilet“, ktorá patrila Anne Loginovej.

Veľmi často sú našimi klientkami ženy alebo milenky bohatých podnikateľov. Niežeby sa báli o  vlastný život, aj keď poznám také prípady. Ale, napríklad, chcú ísť nakupovať do  Rakúska, alebo dokonca Paríža a niekedy do  Talian ska. Vláčiť so sebou na  nákupy nejakého veľkého, alebo v princípe aj malého chlapa, by bolo dosť nepohodlné. Ale žena, dobre vyzerajúca a  aspoň sčasti naladená na rovnakú vlnovú dĺžku - to už je iné. Ak má rovnakú úchylku na  topánky alebo kabelky, ešte lepšie. Navyše, ich bohatí milenci alebo manželia nemusia žiarliť. Ich polovička sa im vráti späť živá, zdravá a verná. Platobná karta síce podstúpi redukčnú diétu, ale všetci sú spokojní.

Raz som takto do  Paríža sprevádzala krásnu milenBODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

19

ku jedného mediálne známeho slovenského podnikateľa. Povedala, že bezo mňa by nemala šancu vypadnúť

z Bratislavy, pretože jej drahý je extrémne žiarlivý. S ňou,

kvôli biznisu, ísť nemohol, a ju samú alebo s chlapom ako

ochrankou by v žiadnom prípade nepustil.

Keď nás na  letisku odfotili reportéri z  nejakého bulváru, priznala sa, že aj kvôli tomu je rada, že idepráve so mnou. Predstavte si, že by ju takto niekto načapal s mužom!

Mňa médiá ešte stále poznali a  dá sa povedať, že aj mali radi. Aj keď ma z  času na čas odfotili s  nejakým známym mužom, nikomu nenapadlo, že vystupujem ako jeho ochranka. Skoro vždy tie fotky boli s  poznámkou: „Bývalá najkrajšia slovenská biatlonistka Diana Danová v  spoločnosti svojho nového objavu“. Alebo naopak - podľa toho, kto z  nás bol viac známy - ja, alebo ten dotyčný. V spoločnosti som tak získala povesť dosťprelietavej devy, ale mne to nevadilo.

Počas vzťahu so Samuelom som sa snažila byťopatrná a nenechať sa s nikým vyfotografovať. Keďže Sandra bola moja kamarátka, snažila sa mi dohadzovať kšefty, pri ktorých sa mi darilo byť v podstate neviditeľná a len si robiť svoju prácu. Väčšinou to teda boli ženy, a ak som aj musela sprevádzať nejakého muža, ani raz sa to nedostalo na stránky nejakého bulváru. Až na ten posledný kšeft, ktorý som musela zobrať, pretože nik iný z dievčat nebol voľný.

Tibor Baláž, šarmantný štyridsiatnik, bol bývalýherec. Pred niekoľkými rokmi zavesil herectvo na  klinec a vstúpil do politiky. Bol cieľavedomý, sexi, vedel saperfektne a múdro vyjadrovať a aj jeho volebný program mi BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 20 bol dosť sympatický. No a, samozrejme, čertovsky dobre vyzeral v telke.

Už dlhšie mu na  jeho súkromnú adresu chodili výhražné listy. Až keď v nich raz našiel fotku svojho kocúra, ktorý sa mu pred časom stratil, pochopil, že vyhrážky treba začať brať vážne. Kocúr, ktorého mal rád a s ktorým často pózoval pre rôzne médiá, totiž bol na tej fotke mŕtvy...Vec začala šetriť polícia a pán Baláž sa rozhodol využiť služby bodyguarda. Niekto mu odporučil našu agentúru.

Aby som to vysvetlila: služby našej agentúry saneavizujú v reklamách, ani nefigurujú v Zlatých stránkach. Aby ste sa o nás dozvedeli, niekto vám nás musí odporučiť,pochopiteľne, veľmi diskrétne.

Dostala som teda úlohu chrániť Tibora Baláža a na jednom z večierkov, kam som ho sprevádzala, násodfotil reportér jedného známeho denníka.

Hneď potom nabrali veci rýchly spád. Nerátam facku a rozchod so Samuelom. Ako vysvitlo neskôr, že Balážovi sa vyhrážala jeho bývalá milenka, s ktorou sa rozišiel kvôli inej žene. Keď dotyčná uvidela našu spoločnú fotku, povestný pohár jej trpezlivosti pretiekol. Tak teda zaútočila. Kyselinou.

Áno, naozaj to bola kyselina a  najhoršie na tom všetkom bolo, že, ako sa priznala, chcela ňou poliať nás obidvoch. Prečo aj mňa, to mi nebolo jasné, ale u vyšinutej ženskej by som aj tak nijakú logiku nepredpokladala.

...Zbadala som ju hneď, ako sa k nám začalapribližovať. Reč jej tela mi jasne naznačila, že úmysly, ktoré má, sú zlé. Baláž mi práve držal dvere na strane spolujazdca a ja som bola pripravená nastúpiť. Ale uvidela som, ako sa k nám približuje, niečo si mrmle a jednu ruku má ponorenú

BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

21

vo svojej veľkej kabelke.

Chytila som Baláža za plecia a postrčila som ho do auta. Nechápal. Ale, vďakabohu, aj keď bol prekvapený, nijako sa nebránil. Keď som mala klienta v  bezpečí, narýchlo som rozmýšľala, čo urobím. Samozrejme, mala som zbraň a mohla som ju použiť. Lenže nechcela som mať opletačky so zákonom. Neprimeraná sebaobrana bola veľkým strašiakom nás všetkých. Netušila som, čo vytiahne z kabelky, aby teda bola moja sebaobrana primeraná.

Tá žena vytiahla fľašu, v  ktorej som videla nejakú tekutinu. Kyselina mi napadla okamžite, bola som si na sto percent istá, že to bude tak. Predsa by sa necítila tak sebaisto, keby v tej fľaši bola voda... Navyše, podobnésituácie sme preberali na školení.

„Vtipne“ som si pomyslela, že ja svoju kyselinu nemám. Zježili sa mi vlasy, keď som si pripustila možnosť, že ona by ju aj použila. Veď bolo leto a ja som mala na sebe len tenučké šaty...

Videla som, že fľaša je zatiaľ zatvorená. Asi sa na  to nestihla pripraviť - nerátala s tým, že ju zbadám skôr. Keď ju chytila za hrdlo druhou rukou a začala otáčať vrchnák, rozbehla som sa oproti nej. Nemohla som jej vybiť fľašu z  rúk, nevedela som, či už ju medzitým nestihla otvoriť. Mohla som sa tou kyselinou nechtiac poliať.

Ona lomcovala fľašou ako zmyslov zbavená. Faktšialená. Preto som pribehla k nej, chytila ju za ruku, v ktorej držala fľašu a  druhou rukou som ju jediným presne miereným úderom pre istotu zbavila vedomia. Poznám aspoň štyri spôsoby, ako sa to robí.

Baláž vybehol z auta a ihneď zavolal na políciu.V priebehu niekoľkých minút boli na mieste policajti a túbláznivú babu zaistili. Neskôr som sa dozvedela, že u nej doma BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 22 našli šialené koláže z Balážových fotiek a, svete, čuduj sa, aj jeho živého a zdravého kocúra. Nezabila ho, len uspala, aby mohla urobiť tú hnusnú fotku. Ale samotnémuBalážovi teda chcela ublížiť naozaj. Mala v  pláne znetvoriť ho a  tým zaistiť, aby sa na  neho už žiadna žena nikdy neulakomila.

Nuž, nemajú to chlapi od filmu a politiky ľahké...

Dostalo sa nám pozornosti v správach - v  tlačových aj televíznych. Mne sa to nepáčilo a  mojej šéfke už vonkoncom nie. Lenže to bolo riziko pri ochrane svedkov, ktorí boli nejakým spôsobom mediálne známi. Našťastie, nik sa nedozvedel, že ja som plnila len svoju pracovnú povinnosť. Baláž bol natoľko taktný, že si to nechal pre seba.

Sandra povedala, že na nejaký čas by som malazmiznúť z  mesta alebo sa aspoň neobjavovať na  verejnosti, aby sa na  ten prípad zabudlo. Okrem obvyklej sumy, ktorú mi za prácu platila agentúra, som od Baláža dostala ďalšie peniaze ako poďakovanie za záchranu.

Rozhodla som sa, že vypadnem niekam k moru.Niekam, kde by sa okrem váľania sa pláži dalo aj „šopingovať“. Veď ako to chodí v  našom ženskom svete? Sme nešťastné v osobnom živote - čo teda urobíme? Ideme si kúpiť novú kabelku alebo niečo na seba, však? Aj u mňa to tak funguje. Moje osobné sklamanie by sa momentálne dalo vyvážiť kabelkou minimálne od  Prady, nad čím som celkom vážne uvažovala. No a keďže Sandra so mnou ísť nemohla, pozvala som Marcela. Rozhodla som sa, že si ho ako kamaráta nechám. Aj keby z  toho malo Samuela poraziť.

- Pozývaš? - spýtal sa, keď som mu to navrhla pri káve

BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

23

v našej obľúbenej kaviarničke.

- Pozývam, aj ti kúpim niečo pekné na seba, - zasmiala som sa.

Vedela som, že Marcel je márnivý, možno ešte viac ako ja.

- Potom nedbám, - odvetil. - Dúfam, že tam, kamideme, budú obchody stáť za to.

- A ja dúfam, že by si išiel aj tak. Len z čistej lásky ku mne.

- No...

Zatváril sa, že premýšľa nad mojou otázkou, ale potom sa usmial.

- Veď vieš, že ti nikdy nič neodmietnem.

Vedela som to. Aj napriek jeho dlhoročnej láskek Samuelovi, ktorú skrýval ešte aj predo mnou, viem, že ma mal rád už od začiatku. Keď tak nad tým premýšľam, tak od začiatku ani nie. Vtedy ma niekoľko týždňov skúšal, či som hodná človeka, ktorého miloval, ale nemohol ho mať.

Viem, že na  niekoho môže náš vzťah pôsobiť čudne. Mal by žiarliť, nenávidieť ma, alebo tak podobne. Sama som nad tým veľakrát premýšľala. Ale ak sám Marcelnemal s tým problém, ja som ho už vôbec nemala. Bolo mi s ním dobre. Mohli sme sa rozprávať o čomkoľvek a ak by som niekomu chcela prezradiť tajomstvo o svojej práci, bol by to on. Dúfala som, že na  dovolenke by sme sa mohli porozprávať.

- Kam letíme a na koľko? - spýtal sa. - Musím sivybaviť dovolenku.

- Do Dubaja. Môže byť?

- Fíha... Brániť sa teda naozaj nebudem.

- A nebojíš sa, že ťa tam vymením za nejakú ťavu?

- Ha-ha-ha, - uškrnul sa Marcel. - Len aby som nevymenil ja teba. Nech je to ako chce, ale z nás dvoch som BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 24 chlap ja, nie ty.

- Fakt? - spýtala som sa, ale to už som sa zadúšala od smiechu.

- Ty si fakt koza, - usmial sa, keď videl, ako si utieram slzy.

BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

25

3.

Letelo nám to z Viedne. Keďže sme prišli v predstihu kvôli Marcelovi a jeho, pre mňa už dôverne známej cestovnej horúčke, sme zakotvili, ako inak, v kaviarni. Varili tam môj obľúbený druh kávy.

- Milujem Lavazzu, - povedala som, keď som juovoňala, čerstvo uvarenú a horúcu.

- Čo tak raz skúsiť cibetkovú, - zaškeril sa na  mňa Marcel.

Keď v  správach prvý raz dávali reportáž o  tom, aká skvelá je vraj káva, ktorá už raz prešla tráviacim traktom malých roztomilých zvieratiek, len som ticho žasla. Kto na niečo také prišiel ako prvý?

- Nerada experimentujem, miláčik. Navyše nejako ma neláka produkt, ktorý už niekto zjedol a vykakal.

- Cibetky sú zlaté.

- No, nech sú. Ale nekakajú to inak ako my ostatní, však?

Marcelovi zabehla jeho káva, a ja som sa bavila na tom, že nás počúva chlapík za vedľajším stolom.

Vždy som bola zvyknutá všímať si prostredie, v  ktorom sa nachádzam a  hodnotiť mieru hroziaceho nebezpečenstva. Bolo to niekedy hlúpe - paranoja akovyšitá. Po výcviku, ktorý som absolvovala, sa moje zmýšľanie v tomto smere zrejme nenávratne poškodilo. Ale akohovoril náš inštruktor: „Štipka paranoje nikdy nie jena škodu“.

Takže už keď sme prišli do  tej kaviarne, obzrela som BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 26 sa naokolo a  všetky podstatné aj nepodstatné detaily sa mi vtlačili do  krátkodobej pamäte. Terminus technicus „krátkodobá pamäť“ nám neustále kládol na srdce ten istý inštruktor. Preto keď som sa znova rozhliadla, všimla som si, že chlapík, ktorý sedel s nami v kaviarni, upriamil svoju pozornosť smerom ku vchodu do haly.

Nebola by som si ho všímala, keby som si mohlamyslieť, že tu len tak na niekoho čaká. Lenže on podľavšetkého nečakal „len tak“. Napriek tomu, že vonku bolo hádam 30 stupňov, mal na sebe okrem trička aj športové sako.

Viem, ako vyzerá zbraň, ktorú niekto ukrýva v puzdre pod pazuchou. A on ju tam stopercentne mal...

Sledovala som trajektóriu jeho pohľadu. Videla som, ako našim smerom ide nejaký postarší, dobre oblečený muž v  sprievode chlapíka, ktorého som tipovala na  jeho osobnú ochranku. Verte mi, bodyguarda spoznámna diaľku. V rukách nemali nijakú veľkú batožinu okremklasického kufríka na dokumenty, ktorý niesol ten starší muž.

Náš sused za  vedľajším stolom prestal vnímať všetko okolo seba a sledoval len toho postaršieho pána. Ja som sledovala ich oboch a  môj šiesty zmysel mi priam kričal do  ucha, že o  chvíľu sa niečo stane. Ako sa tí dvaja približovali, spoznala som v  staršom známeho slovenského podnikateľa, ktorý sa niekoľkokrát mihol v médiách.

Mám pamäť na  tváre. S  menami je to už horšie, ale bola som si istá, že sa nemýlim - bol to on. Už som si nepamätala presne, ale tuším to súviselo s  časopisom Forbes a s tým, že dotyčný sa ocitol v ich rebríčkunajbohatších ľudí sveta ako jediný Slovák. Pamätám sa, ako to okomentoval Samuel, lúskajúc dyňové semiačka (vraj na potenciu):

BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

27

- Veľký kapor v malom rybníku.

Náš sused sa pohol, keď videl, že sa tí dvaja približujú. Už keď si dával na  hlavu šiltovku, ktorá mu skryla vlasy a  hlavu až po  obočie, bolo mi jasné, čo zamýšľa. Pozrela som sa hore. Nebola tam ani jedna kamera, ktorá by ho mohla nasnímať bez šiltovky.

- Vôbec ma nepočúvaš, - posťažoval sa Marcel, ktorého som momentálne skutočne ignorovala.

- Čože?

- No, veď vravím...

Chlapík sa zdvihol. Ruku mal pod športovou bundou. Ani sekundu som neuvažovala nad tým, čo idem urobiť. Konala som automaticky, aj napriek tomu, že som sinebola na  sto percent istá, že presne viem, čo sa bude diať. Samozrejme, mohla som sa mýliť, to je pravda. Lenže môj šiesty zmysel ma zatiaľ nikdy nesklamal.

Opatrne som vykĺzla spoza stola na Marcelovoobrovské prekvapenie a snažila som sa robiť len plavné pohyby, aby som neupútala na seba pozornosť nášho suseda. Ten sa zastavil vo dverách kaviarne a čakal na vhodnú príležitosť, alebo aby prišli bližšie. Úplne prestal vnímať svoje okolie, čo bola buď začiatočnícka chyba a nebol dosť skúsený,alebo si príliš veril a nejakú mladú babu s jej teplýmkamošom nevnímal ako hrozbu. Chyba.

Pozrela som sa na Marcela a dala som mu znamenie, aby sa ma na nič nepýtal. Viem, že pre neho to bolo veľmi ťažké, ale aspoň bol zvedavý, čo sa deje a bol ticho.Medzitým som videla, ako sa na  tele toho chlapíka napli svaly. Totálne pripravený. Tí dvaja boli pre zmenu vzdialení od nás presne na takú dĺžku, aby sa na nich dalopohodlne vystreliť bez rizika, že minie. Ak teda ten človek nebol úplné drevo a vedel triafať cieľ. BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 28

Všetko, čo sa udialo potom, netrvalo viac ako niekoľko sekúnd. Chlap vytiahol zbraň a keď už mieril, vrhla som sa na neho. Ako prvé som mu zdvihla ruku s pištoľou hore. Počula som výstrel ako ostatne všetci, ktorí sa nachádzali v  letiskovej hale. Po  ďalšej sekunde ticha, ako inak, vyukol chaos a zdravá panika.

Útočníka som uzemnila niekoľkými presne mierenými údermi a  keď už ležal na zemi a  k  nám bežala po zuby ozbrojená letisková ochranka, som zdvihla ruky nad hlavu a odkopla smerom k nim na zemi ležiacu zbraň.

O  niekoľko minút neskôr dorazili policajti a  ja som pochopila, že náš let sa môže odložiť na neurčito. Pozrela som sa na šokovaného Marcela a chcelo sa mi smiať. Vôbec nechápal, čo sa vlastne stalo a ako je možné, že ja som sa hrala na hrdinku a zastavila chlapíka s búchačkou. Možno ešte viac ho miatlo, že to čo som urobila, nebolo spontánne. Že som ho nejakú chvíľu sledovala a  nasledovne zabránila, aby niekoho zabil.

Policajti ma prevzali z rúk letiskovej ochranky a snažili sa zo mňa dostať nejaké informácie. Mali smolu - neviem hovoriť po  nemecky. Čo-to som pochytila, ešte keď som chodila na preteky, ale väčšinou sa tam dalo v pohodedohovoriť po anglicky.

Snažila som sa nestratiť z  očí toho postaršieho pána, ktorého chcel útočník zabiť. Stál stranou aj so svojimbodyguardom a  sledovali, čo sa bude diať. Oči sa nám stretli a ja som zdvihla obočie. On sa usmial a jednou rukou sa dotkol hrude v  ďakovnom geste. Pochopila som, že nechce, aby sa vedelo, že sa ten chlap snažil zabiť práve jeho, v opačnom prípade by už dávno za mnou prišiel.

Ja som si povzdychla. Teraz budem musieť nejako

BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

29

rozumne vysvetliť, čo sa stalo a  prečo som zasiahla. Respektíve, ako som vedela, že treba zasiahnuť. Všetkozáležalo od toho, kto ma okrem Marcela a tých dvoch videl pri

akcii a je ochotný vypovedať. Ak by sa mi to podarilo uhrať

v zmysle, že som sama netušila, čoho som vlastne schopná,

bude dobre. Ak nie, budem musieť veľa vecí vysvetľovať

(agentúru a  tak). Pomohlo by mi, keby sa ku všetkému

nemusel vyjadrovať Marcel. Lenže videla som na ňom, že

po ničom inom ani netúži. Zrejme ma chcel velebiťa urobiť zo mňa hrdinku dňa.

Kým prišiel tlmočník, podarilo sa mi dostať sa k nemu a dať mu inštrukcie ohľadom toho, čo má hovoriť.Povedala som mu, že ak sa bude držať môjho výkladu toho, čo sa stalo, nakoniec budeme môcť odletieť a ešte dnes váľať šunky na pláži. V opačnom prípade lietadlo zmeškáme.

- Povedz mi, prečo? - spýtal sa. - Veď nemáme čo skrývať.

On možno nemal.

- To ti vôbec nebolo čudné, že som ho zmákla tak rýchlo a presne? - nechápala som.

- No, vlastne bolo... Aj mi to vysvetlíš?

- Vysvetlím, ale až keď budeme ležať pod slnečníkom a ja budem mať v ruke nejaký drink. A aby sme ležali pod slnečníkom pri mori a  ja si mohla vychutnať svoj drink, potrebujem, aby si ty nič nezveličoval a povedal len to, čo treba.

- Dobre teda...

- Tak si daj pozor. Povedz len, že som videla a zasiahla. Môžeš povedať, že všetko sa odohralo tak rýchlo, ževlastne ani nevieš ako a ten zmrd bol na zemi. Všetko ostatné im vysvetlím ja.

- Okej, ako povieš, Xena. BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 30

Chcela som ho štuchnúť do  pleca, ale rýchlo som si to rozmyslela, keď som videla tváre policajtov a letiskovej ochranky.

Tlmočník, nervózny chlapík v  prepotenom tričku, sa ma spýtal čistou slovenčinou, kto som, odkiaľ som a kam letím. Postupne všetko prekladal policajnémudôstojníkovi, ktorý ma medzitým prevŕtaval pohľadom. Možno mal ten pohľad v popise práce, ale aj tak...

Cítila som sa ako vrah. Čo im šibe?! Veď som zabránila vražde, nie?! Znova som sa pozrela smerom, kde predtým stál muž, ktorého som zachránila. Stále bol tam a pozeral sa na mňa. Potom pomaly zdvihol ruku a priložil siukazovák na  pery. Veď ani ja som to pred polišmi nechcela rozpitvávať a fakt rada by som sedela v lietadle a mierila do Emirátov. Tak som len pomaly prikývla.

Pretože som naozaj nechcela zmeškať lietadlo,rozhodla som sa konať. Od  prírody som celkom dobrá herečka, čo sa mi v živote už viackrát potvrdilo. Kým mi tlmočník pokladal ďalšiu otázku, ja som sa sústredila na svojherecký výkon. V priebehu niekoľkých sekúnd sa mi na očiach zjavili slzy a pretože mám veľké oči, tak aj tie slzy v nich vyzerali obrovské. Viem to, nacvičovala som si to predzrkadlom.

- Čo sa stalo? - spýtal sa ma tlmočník.

- Ja som chcela len dobre, - potiahla som nosom. - A  teraz kvôli tomu zmeškáme lietadlo. Ďalšiu letenku si naozaj nemôžem dovoliť.

Policajti spozorneli, pozreli sa na tlmočníka a keď im to preložil, všetci naraz sa pre zmenu pozreli na mňa. Viem, čo pred sebou videli - mladú peknú babu, ktorá plače, že nestihne odletieť na dovolenku.

BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

31

Marcel ma nesklamal. Práve naopak, prekvapil ma. Pohrabal sa vo svojej malej štýlovej taške a vytiahol z nej papierové vreckovky. Jednu mi podal. Zobrala som si ju. Vykúzlila som na  tvári úsmev vďačnosti a  stavím sa, že Marcel sa radšej pohryzol do  jazyka, len aby sa nezačal smiať. On, ktorý ma poznal ako vlastné značkové topánky. Musel vedieť, že hrám.

- Naozaj sme sa na tú dovolenku tešili, lenže ak nám to teraz odletí...

Tlmočník preložil a z tónu jeho hlasu som vedela, že so mnou súcití. Bodaj by nie. Snažila som sa vyzerať ako krehká laň. V očiach som napriek vreckovke zase mala slzy ako hrachy. Chlapi majú pochopenie pre krehké lane, sú tak prírodou naprogramovaní. Pre šialené kravy už menej a ja som rozhodne nechcela pôsobiť ako šialená krava.

- Videli ste, na  koho ten muž strieľal? - spýtal sa tlmočník.

- Nie, ja som len videla zbraň, nemala som čas obzerať sa.

Keď to preložil policajtom, jeden z nich podišiel bližšie ku mne a potľapkal ma po ruke.

- Veľmi dobre, - povedal.

Pochopila som to aj bez prekladu. Usmiala som sa.Placho, ako sa patrí na  krehkú laň. Policajti sa chvíľu spolu rozprávali a  potom ten, ktorý ma pochválil, prehovoril. Tlmočník simultánne prekladal:

- Zapíšu si adresu vášho trvalého pobytu a nadiktujete im aj adresu hotela, v ktorom budete bývať.

- Dobre, - odvetila som. - To nie je problém... Takže oni nás pustia?

- Nechcú, aby ste zmeškali let, - odvetil.

- Ďakujem, - usmiala som sa na nich všetkých. - Veľmi pekne ďakujem. BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 32

Znova slzy - teraz už slzy vďačnosti. Spokojnépohľady policajtov. Marcelov úškrn. Môj vlastný imaginárny potlesk sebe samej a imaginárna  opona padá. Som fakt dobrá herečka.

Nechcela som, aby si to rozmysleli. Zobrala som zo stoličky svoju kabelku, svoj kufor a pohľadom somMarcelovi naznačila, aby urobil to isté.

BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ

33

4.

- Čo to malo znamenať? - spýtal sa ma Marcel.

Sedeli sme v odletovej hale, medzi ostatnýmipasažiermi. Znova dokonale anonymní.

- Zlatko, sľúbil si mi, že počkáš.

- Chcem to vedieť teraz, - zamračil sa. - Nemienim sa nechať vtiahnuť do nejakých sračiek.

- Stop. To si nemyslel naozaj, však?

Pozeral sa na  mňa a  ja som vedela, aký je tvrdohlavý. Pripúšťam, na jeho mieste by som tiež trvala na vysvetlení. Najlepšie ihneď. Obzrela som sa - všade okolo nás boli ľudia a človek nikdy nevie, kto počúva.

- Dobre, - povedala som. - Pošepkám ti, čo robím, ale podrobnejšie ti to vysvetlím až keď budeme sami. Platí?

- Fajn, - odvetil. - Som samé ucho.

Naklonil sa ku mne a ja som mu pošepkala, že robím platenú ochranku a že mám na to výcvik.

- No nazdar, - vydal zo seba. - Nerobíš si zo mňasrandu, všakže nie?

- Fakt vyzerám, že sa bavím?

Skúmavo sa na mňa pozrel.

- Čo ja viem... Niekedy sa v tebe nevyznám.

- Ver mi. Hovorím ti pravdu.

- Tak toto je fasa... Ty si... Samuel o ničom nevie, však?

- Že si si na neho hneď spomenul, - zamračila som sa na neho pre zmenu ja.

- Prepáč, - odvetil. - Ale hneď mi napadlo, že ten chlap, s ktorým ťa vyfotili, ten herec... BODYGUARDKA VITA JAMBOROVÁ 34

- Áno, bol to klient. Ale už fakt ani slovo, Marcel. Na dovolenke budeme mať dosť času.

Práve, keď som dohovorila, zjavil sa pri nás bodyguard toho pána, ktorému som zachránila život.

- Prepáčte, mohol by som vás na okamih vyrušiť? -spýtal sa.

Súhlasne som prikývla. Pomyslela som si, že sapredsa len rozhodol poďakovať. Niežeby som na to vyslovene čakala, ale...

Ten chlapík mi ale podal vizitku, čo ma, priznám sa, prekvapilo.

- Pán Lebowski vás prosí, aby ste mu zavolali hneď, ako sa vrátite z dovolenky.

- Prečo? - spýtala som sa.

Hádam si nemyslí, že mu budem volať len preto, aby mi mohol povedať „ďakujem“. Nepovedala som ale svoje myšlienky nahlas.

- Odkážte mu, že to nestojí za reč.

Obidvaja sme chápali, čo je to „to“.

- Slečna Danová, - povedal s úsmevom. - Radím vám, aby ste si tú vizitku vzali a zavolali mu hneď, ako sa vrátite.

- Hm, viete, ako sa volám, - povedala som a zamračila som sa. - Odkiaľ?

- Je to moja práca, veď to poznáte, - žmurkol na mňa.

Pochopila som, na  čo naráža. Rozčuľovalo ma ale, že nič nemám pod kontrolou.

- Dobre, zavolám, - usmiala som sa v sebaobrane.

- Želám vám príjemný let a peknú dovolenku, - povedal ten chlap, otočil sa a odišiel.

Ostala som nepohnuto sedieť a v hlave by sa mi vtedy nenašla jediná zmysluplná myšlienka.

- Há! - po  chvíľke ticha riekol Marcel. - Presne toto



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist