načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Babička - Antonín Šplíchal Mária Havranová Prouza Petr

Elektronická kniha: Babička
Autor:

Jednoduchú, ale múdru babičku Boženy Němcovej pozná takmer každý. Jej príbeh je prerozprávaný tak, aby si ho mohli prečítať aj malí čitatelia.


Titul je skladem - ke stažení ihned
Vaše cena s DPH:  76
Jazyk: sk

Médium: e-kniha
+
-
ks
Doporučená cena:  81 Kč
6%
naše sleva
2,5
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia s.r.o.
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Jazyk: sk
Médium: e-book
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-808-9414-6
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Jednoduchú, ale múdru babičku Boženy Němcovej pozná takmer každý. Jej príbeh je prerozprávaný tak, aby si ho mohli prečítať aj malí čitatelia.

Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky






Babička
Aj v tlačenej verzii.
Objednať si môžete na stránke
www.fragment.sk
Ďalšie e-knihy v edícii:
Robinson Crusoe
Gulliverove cesty
Petr Prouza
Babička – e-kniha
Copyright © Fragment 2011
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať
bez písomného súhlasu majiteľov práv.





BaBička
Prerozprával Petr Prouza
Ilustroval Antonín Šplíchal





4
1. kapitola
abička
Magdaléna
Novotná
žila spokojne
vo svojej rodnej
dedinke Olešnici,
kde ju všetci dobre
poznali a vážili si jej
rozvahu a múdrosť.
Pokojný kolobeh
dní v podhorí
Orlických hôr však
zmenil list od jej najstaršej dcéry Terézie. Obsahoval naliehavú prosbu,
aby sa babička natrvalo presťahovala do ich nového bydliska na Starom
bielidle pri Ratibořiciach. Jej manžel Ján Prošek prijal službu u tamojšej
kňažnej Zaháňskej a aj ona bude v zámku zamestnaná, takže by sa jej
babičkina pomoc veľmi zišla.
Babička dlho váhala, až sa nakoniec rozhodla, že dcére pomôže.





5
Z Ratiboříc prišiel konský povoz a pohonič
na koč naložil veľkú maľovanú truhlicu,
dôležitý kolovrátok, pár ďalších batožín a aj
košík so štyrmi žltými kuriatkami a plátenné
vrecko s dvoma mačiatkami. Rozcitlivená
babička sa rozlúčila so svojimi najbližšími
susedmi a so slzami v očiach opustila rodnú
viesku.
Tu na Starom bielidle, ako sa nazýva
osamelý, nevysoký domček v údolí
neďaleko rieky Úpy, deti veselo
poskakovali a nedočkavo čakali príchod doteraz neznámej babičky. Keď
povoz konečne dorazil, babičku vítalo celé osadenstvo – pán Prošek,
pani Terézia, pomocníčka Betka s malou Adelkou v náručí, najstaršia
vnučka Barunka, chlapci Janko a Viliam, a nesmeli chýbať ani dva veľké
psy Sultán a Tyrl.
Babička sa v novom domove rýchlo udomácnila a postupne prevzala
chod celého hospodárstva do svojich rúk. Na starosť si vzala najmä pečenie
chleba v kuchynskej peci. Keď piekla ona, bol to hotový obrad, ktorý sa
deťom veľmi páčil. Navyše, každé vnúča dostalo voňavý bochníček plnený
slivkami či jablkami. No pozor! Každá omrvinka chleba, čo spadla na zem,
musela sa zodvihnúť. A keď ich bolo za hrsť, hodili sa rybám, mravcom či
vtáčikom v lese. Babička dozerala aj na poriadok na dvore. Keď sa napríklad
Barunka zdráhala zodvihnúť na ceste husie pierko, hneď jej babička
pripomenula staré príslovie: „Dobrá gazdinka pre pierko aj plot preskočí.“
Babičkina izbička sa večer či za zlého počasia stala tým najobľúbenejším
miestom detí. Barunka mala navyše tú výsadu, že spávala s babičkou v
jednej izbe, kde vedľa veľkej pece, dvoch postelí pozdĺž stien, ťažkého stola z
lipového dreva a kolovrátku pri okne najviac sa vynímala veľká maľovaná
truhlica. Tam bolo pokladov, ktoré priťahovali detskú zvedavosť! A dolu
v truhlici ležala krásne vyžehlená babičkina bielizeň a šatstvo. Tam sa deti
prehrabávať nesmeli. Keď však mala babička dobrú chvíľku, o každom
kúsku im čosi pútavé povedala.





6
2. kapitola
lete vstávala babička o štvrtej, v zime o piatej ráno. Pomodlila sa
a dobrú hodinku priadla na kolovrátku a pritom si pospevovala
ľudové pesničky. Potom vyšla na priedomie so slamienkou
plnou zrna pre hydinu. To bolo znamenie pre všetky zvieratká na Starom
bielidle. V chlievikoch zakrochkali prasiatka a zabučala krava, pribehli
sliepky aj s kohútom, kŕdeľ husí s malými húsatkami, klbko mačiatok
sa babičke obtieralo o nohy, okolo nedočkavo krúžili holuby a Sultán
s Tyrlom bujaro poskakovali a poštekávali.
Raz sa babička na obidva psy veľmi nahnevala. Ako dvaja šialenci sa
v noci podhrabali pod kôlňu a roztrhali desať malých žltých húsatiek.
Babička vlastným očiam neverila a potom sa veľmi rozčúlila. Vtedy
prvýkrát zašla skoro ráno k dcére do izby. Keď ju pán Ján uvidel, aká je
bledá a plače, veľmi sa vyľakal, že vari Barunke sa čosi hrozné stalo či
zlodeji vykradli celú komoru. Keď sa dozvedel, čo sa prihodilo, s úľavou
sa usmial, ale vinníkov musel, samozrejme, potrestať. Sultán a Tyrl
dostali ťažkým bičom pár poriadnych rán na pamiatku. Odvtedy sa psy
húsatkám radšej zďaleka vyhýbali a aj babička im odpustila.
Keď babička nakŕmila hydinu a zvieratá v chlievoch, vrátila sa do svojej
izbičky, aby ľahkým zaťukaním na čelo zobudila Barunku a v priľahlej malej





7
izbietke zobudila
aj obidvoch
chlapcov. Po
raňajkách za pekného
počasia chodievala
babička s deťmi
na vychádz ky.
Neprechádzali sa
len po blízkom
okolí, neraz
zamierili na kus
reči do horárne či do mlyna. Často ich cesta zaviedla do lesa, kde babička
usilovne zbierala rozličné bylinky, ktoré potom doma sušila. Pravidelne
každú jeseň na Staré bielidlo prichádzala babka bylinkárka až z Krkonôš.
Prinášala horské bylinky, voňavé vrecká plné špeciálneho korenia. Zostávala
vždy na noc a večer v kuchyni rozprávala o mocnom Rybrcoulovi, ktorý
kraľuje v horách. Je to vládca počasia, poslúcha ho vietor, dážď aj sneh.
Väčšinou si ľudí nevšíma, ale niekedy sa tak rozhnevá, že metá hromy-blesky
a dokáže aj iné ukrutné kúsky. Pri takom rozprávaní sa deti, ticho sediace
na peci, k sebe vždy trochu vystrašene pritisli.
Babička mala pre deti prichystané iné rozprávky. Počas letných večerov
vonku pod lipou, v zime u nej v izbičke im rozprávala o múdrej veštkyni
Sibyle, ktorá videla do budúcnosti. Kedysi
vyriekla proroctvo aj o českej krajine.
Vravievala, že len svornosť a porozumenie
medzi všetkými ľuďmi prispejú k úspechu
Čechov. A nemenej dôležitá je aj trvalá
láska k rodnej vlasti. „Verím, že na to vždy
budete myslieť,“ zakončila babička
rozcíteným hlasom. Aj Barunka bola
viditeľne dojatá, sklonila hlavu
do babičkinho lona a zašepkala: „Určite
na to nikdy nezabudnem!“





8
3. kapitola
a Starým bielidlom, domom Proškovcov, bol rozsiahly ovocný sad.
Za ním viedla poľná cesta pozdĺž rieky Úpy dolu do najbližšieho
mestečka. Pred domom bol pekný dvor s majestátnou lipou
uprostred a pod ňou lavička, kde babička s deťmi často sedávala. Pod
oknami sa rozprestierala záhradka s kvetmi a so zeleninou. Pozdĺž cestičky
vedľa záhradky bol jarok, ktorým putovala voda od splavu k mlynu.
Od domu ponad jarok viedol mostík na úboč, kde stála veľká pec a sušička
najmä na ovocie. Za teplých letných dní sa deti pod starostlivým dohľadom
babičky v jarku veselo čľapkali a Janko s Viliamom špliechali na sestry
studenú vodu, ale len trochu, aby ich babička nenapomenula.
Malá Adelka sa raz pri čľapkaní pošmykla a namočila si celú sukničku.
Pán horár, ktorý práve kráčal okolo, povedal, že vyzerá ako malá
vodníčka. Adelka však rázne odsekla: „To nie! Babička povedala, že
vodníci neexistujú!“ Pán horár sa zasmial a vážne odvetil: „Nuž, keď to
povedala babička, tak to musí byť pravda.“ Horár patril ku každodenným
návštevníkom Starého bielidla. Cestou do lesa či k bažantnici sa vždy
na chvíľu zastavil. Druhým pravidelným hosťom bol pán mlynár, ktorý
každé popoludnie kontroloval hať nad domom pri jarku. Zavalitý pán
mlynár nosieval po celý rok belavé nohavice, vždy nad členkami vyhrnuté,





9
modrú kamizolu a neodmysliteľnú
plechovicu so šnupacím tabakom v ruke.
Dokonca, ten šibal, dával chlapcom
šnupať a pochechtával sa, keď potom
kýchali.
Najmilším návštevníkom, čo sa
na Starom bielidle ukázal len raz
za rok, bol nepochybne pán Beyer,
poľovník z Krkonôš, ktorý prichádzal
každú jar a zostával cez noc. Pracoval
ako dozorca pri plavení dreva, ktoré sa
spúšťalo z hôr po rieke Úpe až k sútoku s Labe. Pán Beyer bol vysoký
muž, ktorý na zelenom plstenom klobúku mal jastrabie, sokolie a orlie
pero. Na hrubom remeni sa mu hojdala nebezpečne vyzerajúca puška
a v pravej ruke držal poriadnu bakuľu s kovovými štítkami. Keď deťom
rozprával o víchriciach na Sněžke či o tom, ako v jednej fujavici
zablúdil a tri dni mu trvalo, kým našiel cestu späť, inak nezbedný Janko
ani slovka nepreriekol. Aj pánu Beyerovi sa chlapec zapáčil, a keď
Janko nečakane vyjavil želanie, že by raz chcel byť takým odvážnym
poľovníkom, sľúbil mu, že sa o to určite postará.
Dvakrát do roka, na jar a na jeseň, prichádzali pravidelne na Staré
bielidlo aj obchodník so sladkosťami pán Vlach a ďalší kupec s rozličnými
olejmi a masťami.
Najmä pána Vlacha
vítali deti s krikom.
Popri chutných
hrozienkach,
pomarančoch, mandliach či
figách mal totiž vždy
pre deti darček,
lákavý kornút so
všelijakými sladkými
bonbónmi a inými cukríkmi.





Toto je pouze náhled elektronické knihy. Zakoupení její plné verze je možné v elektronickém
obchodě společnosti eReading.






       

internetové knihkupectví - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.