načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Astrologický sprievodca pre zlomené srdcia - Silvia Zuccová

Astrologický sprievodca pre zlomené srdcia

Elektronická kniha: Astrologický sprievodca pre zlomené srdcia
Autor:

Alice Bassiová má tesne po tridsiatke, nie z vlastnej vôle je dlhodobo nezadaná a ani práca jej neponúka sľubné vyhliadky na kariérny postup. Správa, že jej bývalý priateľ, na ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  262
+
-
8,7
bo za nákup

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
elektronická forma tištěná forma

hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9% 100%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Fortuna Libri SK
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 448
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-814-2416-8
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Alice Bassiová má tesne po tridsiatke, nie z vlastnej vôle je dlhodobo nezadaná a ani práca jej neponúka sľubné vyhliadky na kariérny postup. Správa, že jej bývalý priateľ, na ktorého nevie zabudnúť, sa čoskoro ožení, ju zasiahne ako blesk z jasného neba. Akoby to nestačilo, v malej televíznej spoločnosti, kde pracuje, sa objaví Davide Nardi, šarmantný muž so záhadným úsmevom, o ktorom by mohla snívať svoj zakázaný sen, keby v televízii nemal úlohu kata. V jej živote skrátka nič nejde tak, ako má, až kým jedného dňa nestretne mladého herca Tia. Jedine on pozná tajomstvo skutočného úspechu, ktoré sa skrýva v astrológii. Tio sa nezmieňuje o banálnych horoskopoch v novinách, vyzná sa vo hviezdach a dokáže z nich čítať. Hviezdy nám ukazujú nielen vhodné dni na rozvoj v pracovnej sfére, ale dokonca nám pomáhajú nájsť spriaznenú dušu. Aj keď je Alice spočiatku skeptická, rozhodne sa randiť s mužmi, ktorých si vyberá podľa toho, či sa k sebe ich znamenia hodia. Hoci sú jej hviezdy naklonené, ani ona sa nevyhne nesprávnym chlapom, trápnym stretnutiam, trpkým sklamaniam a nepríjemným prekvapeniam. Davide ju čoraz väčšmi priťahuje, až napokon zistí, že o skutočnej láske sa vždy nepíše vo hviezdach. *** Silvia Zuccová žije a pracuje v Miláne, venuje sa písaniu, má rada folkové tance, mačky, víno, dobré filmy a knihy. Vyštudovala anglický jazyk a literatúru, zaujíma sa najmä o shakespearovské divadlo a rôzne formy rozprávania. Popri písaní študuje filmovú réžiu a prekladá umeleckú literatúru. Na konte má preklad Päťdesiat odtieňov sivej, ktorých autorkou je E. L. James, a prvé dva diely trilógie Crossfire Sylvie Dayovej. Román Astrologický sprievodca pre zlomené srdcia je jej literárnou prvotinou a okamžite sa zaradil do rebríčka najočakávanejších kníh roka 2015. Práva na jeho vydanie sa predali do pätnástich jazykov a v preklade vyjde v Španielsku, Maďarsku, Chorvátsku, Nemecku, Grécku, Holandsku, Brazílii, Turecku, Slovinsku, vo Francúzsku, na Slovensku, v Srbsku, Litve, Portugalsku a v anglicky hovoriacich krajinách.

Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Original title: Silvia Zucca:

GUIDA ASTROLOGICA PER CUORI INFRANTI

Copyright © 2015 by Silvia Zucca

License agreement made through: Laura Ceccacci Agency

Cover picture © BestPhoto Studio/Shutterstock

Cover design © Francesca Kristal Spinelli, 2015

Slovak edition © Fortuna Libri, Bratislava 2015

Translation © Alexandra Kučmová, 2015

Vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri.

www.fortunalibri.sk

Redakčná a jazyková úprava Katarína Slivková

Zodpovedná redaktorka Anna Kališková

Prvé vydanie

Všetky práva vyhradené.

Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať, ukladať

do informačných systémov ani rozširovať akýmkoľvek spôsobom,

či už elektronicky, mechanicky, fotografickou reprodukciou,

alebo inými prostriedkami, bez písomného súhlasu majiteľov práv.

ISBN PDF 978-80-8142-499-1


Môjmu otcovi

za jeho jedinečné narodeniny.

A mojej matke,

ktorá ma naučila čítať.



7

PROLÓG

ZV IER ATNÍK MÔŽE POČK AŤ

Sú dni, keď cítite v kostiach, že nič nepôjde tak, ako má. Zobudíte

sa a je vám jasné, že radšej ste mali zostať v posteli otočený tvárou

k stene a zakrytý až po uši.

Vo filme by mi môj vnútorný hlas našepkal, že nemám chuť

vstať, a  najradšej by som spod postele vytiahla škatuľu s  nápisom

VÝB AVA NA PREŽITIE.

Nachádza sa v  nej fotografia vyšportovaného Hugha Jackmana, gumové cukríky, vrecúško pukancov, filmy na VHS kazetách,

ktoré by sa ani náhodou nemali objavovať vo videotéke takejmilovníčky kinematografie, za akú sa vydávam... Okrem trochznámych mien s iniciálkami KKK – Kubrick, Kiarostami a Kusturica

–, ktoré majú svoje čestné miesto v  obývačke na polici z  Ikey

a ľahko by ste si ich mohli zameniť za skratku Ku-klux-klan, pod

posteľou ukrývam horúce snímky ako Notting Hill, Hriešny tanec,

Pretty Woman a Duch...

Priznávam, že keď mi je nanič, doprajem si zvýšené dávky romantiky v podobe celuloidových pásov. Prečo práve komédieo láske z  osemdesiatych a  deväťdesiatych rokov minulého storočia?

Pretože som večné dieťa a  tieto filmy sú pre mňa ako magdalénky pre Prousta, skrátka, od prvých záberov ma dokážu vtiahnuť do bezpečného sveta môjho detstva. Presviedčajú ma, že v  živote

predsa len existuje poriadok. Hoci sa mi zdá, že sa mi nič nedarí,

šťastný koniec ma vždy čaká presne v stodvadsiatej minúte, prv než

sa objavia záverečné titulky.

Dnes je presne taký deň. Viem to ešte skôr, ako otvorím očia začujem kvílenie budíka. Cítim obrovské pokušenie, ale dni, počas


8

ktorých máte chuť siahnuť po výbave na prežitie, sú spravidlapondelky, keď vás v  práci čaká taká dôležitá porada, akej sa vyrovná

jedine zasadnutie OSN.

Včera večer som tušila, že dávka Večného svitu nepoškvrnenej mysle priamo do žily nebude najlepší nápad. Aj preto, lebo som sa rozhodla podporiť účinok filmu a  zapiť smútok f ľašou šampanského Philippe Roederer, ktorým sme mali osláviť prvé výročie. Nestalo sa to.

V živote sú aj okamihy, keď si človek vedome ubližuje.

Len čo sa vyhrabem spod perín, môžem iba ľutovať noc, ktorú som zakončila vo veľkom štýle – objímala som toaletnú misua medzi návalmi nutkania na vracanie som ronila zbytočné slzy.

Cestou do kuchyne dúfam, že ak si urobím silnejšiu kávu,uzdraví ma ako svätená voda z  Lúrd a  preberie ma zo stavu katatónie.

Potom automaticky zapnem rádio, vypočujem si správy a  poteším

sa, že niekto sa má dokonca horšie než ja.

Napokon sa predsa len odhodlám a zamierim do kúpeľne. Och, Bože môj. V zrkadle zbadám portrét Doriana Graya v ženskom tele a v pyžame. S kruhmi pod očami vyzerám ako panda v parochni.

Nenávidím ťa, Carlo, pomyslím si, kým sa zviecham, a pozbieram zvyšky jedla porozhadzované po byte.

Carlo je môj bývalý. Žili sme spolu päť rokov, sedem mesiacov, dvanásť dní a štyri hodiny, na minútach nezáleží. Všetko saskončilo takmer pred dvoma rokmi. Isteže, za ten čas si mal zariadiť život, ako som to urobila aj ja. Vlastne som sa o  to aspoň pokúsila, no výsledkom bol iba zástup nesprávnych mužov, na ktorých som po ňom natrafila. Práve po poslednom z nich, Giorgiovi, mi domazostalo to prekliate šampanské. Problém však spočíva v tom, že kým ostatní prichádzali a  odchádzali, Carlo v  mojom živote zostával, hoci sme už spolu nežili. Vždy som si myslela, že náš vzťah je oveľa hlbší, že prekračuje hranice zvyčajného ponímania lásky a telesnej príťažlivosti. Ako vo filme Keď Harry stretol Sally.

Ku Carlovi som sa utiekala zakaždým, keď mi v  uplynulých dvoch rokoch nesprávni muži zlomili srdce. Na druhej strane on


9

sa mi zdôveroval so všetkými svojimi dočasnými úlovkami. Práve

preto som si bola istá, že vždy budú dočasné.

Lenže Carlo sa žení.

O sedem mesiacov.

Zistila som to cez facebook. Dokonca ani nie z  jeho profilu, ale od tej hlúpej husi Cristiny, ktorá na nástenke celému svetu oznámila: Som tehotná, Carlo a ja sa v septembri na moje narodeniny zosobášime!

Fantastické. Blahoželám. Prajem vám len to najlepšie. Zároveň ste ma poriadne vytočili a vôbec sa tým netajím. Keď si spomeniem, že na začiatku som nás pokladala za priateľky...

Niežeby som chcela byť na Cristininom mieste, ale mala som sa vydať skôr, ako sa Carlo ožení. Nevraví sa predsa, že dámy majú prednosť?

Tu sa dostávame k  ďalšiemu problému, ktorý ma ťaží, a  tým je vek. Už nie som najmladšia, cez tridsiatku som sa prehupla pred nejakým rôčkom. Veľmi by som chcela stretnúť muža, naozajstne sa zaľúbiť a azda sa aj cítiť milovaná, založiť si rodinu. No pri mojom šťastí v láske sa môžem akurát tak prihlásiť na olympiádu starých dievok.

Odborové združenie vodičov nadnes potvrdilo generálny štrajk

mestskej hromadnej dopravy. Pripomíname cestujúcejverejnosti, že prerušenie dopravy bude trvať od 8.45 do 15.00 a po -

tom od 18.00 až do ukončenia prevádzky.

Práve som na záchode a hlavu si opieram o kolená, keď začujem správy z rádia.

„Doriti!“

Táto informácia má na moje nervy rovnaký účinok akoadrenalínová sprcha. O pol deviatej máme poradu a až do stredy som bez auta.

Alice, zobuď sa! Ako si len na to mohla zabudnúť? Ak hodinkyv kúeľni idú správne, sú štyri minúty po ôsmej. Keď si pomyslím, že


10

cesta z domu na zastávku električky mi trvá asi desať minút, mám

sotva dvadsať minút, aby som sa z  hororovej Carrie premenila na

nízkonákladovú verziu postavy Alice Bassiovej.

Zbohom, sprcha, zbohom, žehlička na vlasy, ba aj lak na nechty. Vlastne nie, ten si hodím do kabelky na prípad, že po príchode do práce mi zostane čas na lakovanie.

Zaradím dvojnásobnú rýchlosť a zo skrine vylovím jednu zosvojich štandardných kombinácií, aby som sa priveľmi nemuselazaoberať tým, čo si oblečiem.

Napokon dosiahnem lepší čas než Carl Lewis v Soule a presne o desať minút stojím pred domom bez dáždnika a nadávam na svoj večný neporiadok. Vonku leje ako z krhly a v neutíchajúcom daždi bežím na zastávku električky, kde sa zaradím do tlačenice cestujúcich, ktorí márnečakajú na príchod štvorky.

Je 8.16 a niekto vyhlási, že posledná električka nás už neodvezie. V  hlave začínam rátať minúty. K  zastávke metra to odtiaľto pešo trvá asi štvrťhodinu. Vyberiem sa cez cestu, pridám do krokua snažím sa nevšímať si dážď, ktorý mi čochvíľa premočí nielen vlasy, ale aj celé sako.

„Doriti s  takýmto zasraným dňom!“ opakujem si cez zuby ako mantru.

Vzápätí si na svetelnej križovatke vyslúžim nevľúdny pohľad osemdesiatročnej panej s nákupným vozíkom. „Slečna, neviete, že neslušné slová do úst dámy nepatria? Nechcete si nájsť manžela?“

Radšej sa sústredím na semafor, hoci na jazyku mám pripravenú odpoveď. Len čo naskočí zelená, zadržím dych a bežím preč, aspoň si nevylejem žlč.

Zatiaľ čo sa mi farebné prúžkované pančuchy zmáčajú až pokolená, myslím na svoju VÝBAVU NA PREŽITIE, najmä na Ducha. Ten je vo filme aspoň prízrak, a preto nemôžete pochybovať o tom, že na konci zmení názor, nechá Demi Moorovú a spraví dieťa inej.


11

„Vážení, je mi ľúto, no posledný vlak už odišiel,“ povie chlapík na stanici metra a zatvorí turniket.

To hádam nie je možné. Asi sa mi sníva. Čím som si zaslúžilatakýto otrasný deň? Azda som sa v predchádzajúcom živote dopustila niečoho hrozného? Pálila som deti na hororovom večierku, ničila som umelecké predmety alebo prinajmenšom produkovala príšerný druhý diel Highlandera.

Moja posledná nádej je telefónne číslo taxislužby, ktoré mám uložené v smartfóne. O štvrťhodinu ma spod dažďa zachráni anjel Vapiti 28 47.

„Dobrý deň,“ nedôverčivo oslovím taxikára.

Chlapík má prepadnutú a  opálenú tvár a  vyzerá ako krokodíl Dundee. Zahľadí sa na mňa a ukáže na denník na zadnom sedadle. „Pani, sadnite si na tie noviny, inak mi zmáčate celý poťah.“

Samozrejme. Výborne. Nenávidím, keď ma oslovujú pani.Navyše si musím obaliť zadok novinovým papierom, akoby som bola čerstvo ulovená ryba. „Isteže,“ prívetivo odvetím. Už len to bychýbalo, aby som sa pohádala s  krokodílom Dundeem. Radšej nebudem riskovať, že ma vyloží uprostred cesty kilometre od kancelárie.

„Tento štrajk nám pekne skomplikoval deň, však?“ poznamená a pohne sa.

„Ve r u .“

„Našťastie je tu Vapiti.“

Vidím, ako sa na mňa díva v spätnom zrkadle. Modré oči, tvár poznačená časom a  vesta z  leštenej kože podčiarkujú šmrnc tohto starého kovboja. Na zrkadielku si všimnem zavesený indickýtalizman s pierkami. „Čo to znamená?“ opýtam sa.

„Ďakujem za otázku. Vapiti je kanadský los. Šamani ho považujú za posvätné zviera. Symbolizuje rovnováhu, ľudia, ktorí si ho zvolili za duchovného vodcu, pravdepodobne nedôjdu do cieľa prví, no budú vytrvalo nasledovať svoje zámery a pritom sa nev yčer pajú.“

Pevne dúfam, že tento Vapiti ma do cieľa dovezie aspoň do štvrť na desať.


12

„Zdá sa mi, že by ste potrebovali nabrať trochu energie.Prepáčte, že to hovorím otvorene, ale vo vašom veku by ste sa o seba mali začať viac starať. Vyskúšali ste niekedy liečbu kryštálmi?“

V mojom veku? V mojom veku? Pane na nebi, vysaď ma z tohtoprekliateho kanadského losa prezlečeného za citroën! Koľko rokov podľa neho mám? Áno, nenamaľovala som sa, pod očami mám kruhy ako panda, s vlasmi som na tom horšie než Johnny Deppv Nožnicovorukom Edwardovi, no jednou nohou v hrobe ešte nie som!

Do hrobu však vykročím o  niekoľko minút, keď Vapiti zastaví pred vchodom do neveľkého televízneho vysielača My-a-My, kde už desať rokov deň čo deň vypľúvam dušu. Otvorím dvere a skočím rovno do mláky. Je to vlastne jedno. Výborne.

„Koľko som vám dlžná?“ spýtam sa a usilujem sa netváriťnahnevane a znechutene.

„Dvadsaťdva eur a šesťdesiatpäť centov, ale dvadsaťdva päťdesiat bude stačiť.“

Taký je to šaman.

Otvorím peňaženku a  zistím, že so sebou mám len desať eur v hotovosti. Doriti. Ako to mám teraz povedať Vapitimu čikrokodílovi Dundeemu? Už vidím, že ma kryštálovou liečbouukameňuje. „Ospravedlňte ma na okamih...“

Zdvihnem hlavu a  zbadám kolegyňu Raffaellu, odetú v dokonalom plášti značky Gucci s farebne zladeným dáždnikoma v čižmách sivej farby. Každý vlas má na svojom mieste. Dôkaz, že sa jej dažďové kvapky poslušne vyhýbajú.

„Pozrimeže, prišla si taxíkom,“ prihovorí sa mi a žmurkne. „Ty si teda dopraješ...“

„Počkaj, Raffa! Môžeš mi požičať trinásť eur? Vrátim ti ich cez obed, keď zájdem k bankomatu.“

„Samozrejme, drahá. Si si istá, že to bude stačiť?“ opýta sa a podá mi dvadsaťeurovú bankovku. „Len si ich vezmi, aspoň si dáš teplý čaj z automatu. Pripadáš mi vyčerpaná.“

Rozlúčim sa Dundeem a s Raffaellou vykročíme k vchodu. Ešte nikdy som sa necítila taká šťastná, že si môžem označiť príchod do


13

práce. Stihla som to. Je deväť hodín a sedemnásť minút. Mámprakticky štvrťhodinu na to, aby som opäť vyzerala ako človek.

„Panebože, Alice, čo sa ti stalo so sukňou?“ Raffa stojí za mnou a ukazuje na ňu.

Keď si nadvihnem sako, pochopím, čo má na mysli. Cez obe polovice zadku mám nalepený novinový článok. Jedinú zásluhu na tom má Vapiti – Dundee a jeho geniálny nápad usadiť ma celúzmáčanú na denník pohodený na zadnom sedadle.

V chvate sa s ňou rozlúčim a ozlomkrky sa rútim dole schodmi k nahrávacím štúdiám. Sú tam toalety, ale predovšetkým šatne, kde máme niekoľko kostýmov. Dúfam, že medzi nimi nájdem nejaký kus zodpovedajúci mojej veľkosti.

„ Dobr ý deň.“

Pred automatom na kávu vedľa réžie stojí muž. Otočí sa ku mne a prezrie si ma od hlavy až po päty. „Ste tu nová? Stratili ste sa?“

Ja a nová? Skôr on je tu nový. Podľa výšky, džínsov, podmanivého pohľadu a  prešedivených vlasov usudzujem, že pôjde o  nádejného herca televízneho seriálu Útrapy z lásky, ktorý nakrúcame v štúdiu

Alfa. Dnes ráno asi skúšajú. Tak trochu oplýva šarmom Richarda

Gera, je však vyšší a podľa mňa má celkom dobré šance uspieť.

„Pravdupovediac, už dlhšie tu nie som nová,“ odvetím vyššiemu

Gerovmu dvojníkovi. „Skôr ste narazili na opotrebovaný inventár,“

smelo dodám, pretože keď som nervózna, vždy utrúsim nejakúhlúosť. Vzhľadom na výraz na mojej tvári, f ľak na zadku a jehoprenikavý pohľad rozhodne srším eufóriou.

Vzápätí sa zvrtnem a pokračujem v ceste do šatne, kde vylovím dve sukne. Jedna je puzdrová, ale otrasnej žltej farby, druhá sapodobá na skladanú sukňu, tmavá farba by mi aj vyhovovala, keby nebola posiata f litrami. Mám na výber, či sa zaodejem ako Titti,

alebo skôr ako Britney Spearsová. Vyberiem si druhú možnosť, lebo

f litre napokon nie sú také výrazné.

„Blahoželám, svedčí vám to. Ktorý program uvádzate?“ opýta sa

vyšší dvojník Richarda Gera, ktorý dopije kávu a plastovýmpohárom trafí rovno do odpadkového koša.


14

„Ach nie, neuvádzam nijakú televíznu reláciu,“ odvetíma obdarím ho nežným úsmevom. Nuž, ak si myslí, že som súca naobrazovku, asi nepôsobím až tak neohrabane.

„Chápem. Napadlo mi to, keď som zbadal, ako si zo šatnevyberáte sukňu...“

Postupne sa vzďaľujem a  zamávam mu na rozlúčku. Ešte stále

nado mnou visí Damoklov meč v  podobe porady, ktorá sa začína

o necelých desať minút.

Zostáva mi čas akurát na to, aby som sa porátala so svojimi vlasmi

a naniesla si aspoň aký-taký mejkap. Konečne vyzerám trochumenej ako panda, no podobám sa skôr na dikobraza. Nech žijezvieracia farma!

„Alice, konečne si tu!“ dôrazne ma privíta môj šéf Enrico.„Zavolaj do baru a  objednaj kávu v  termoske. Zožeň plastové poháre a nezabudni na obrúsky.“

Vnímam to ako úžasný kvalitatívny postup v kariére servírky na polovičný úväzok v pizzerii pod domom.

Keď vojdem do zasadačky, zistím, že všetci meškajú. Aspoň mám čas pripraviť si poznámkový blok, perá, džbány s vodoua skontrolovať, či všetky fixky, ktorými sa píše na tabuľu, sú ešte použiteľné. Stále som sama, a tak si pomyslím, že mi predsa len zostávaniekoľko minút, aby som si upravila ten nešťastný necht, z ktorého sa mi odlúpol lak. Nebude mi to trvať dlho.

Nanášam si poslednú vrstvu, keď vojde Carlo, pozrie sa na mňa a previnilo sa usmeje. Nedokáže klamať. Prirodzene, tvárim sa, že o  ničom neviem. Kódex správania pravej, silnej a  nezávislej ženy predpisuje aj predstieranie istej dávky ľahostajnosti. Ďalej si teda lakujem ostatné nechty a pritom si obzerám ruky väčšmi nežLeonardo da Vinci Monu Lisu.

Môjmu oku však neunikne, že Carlo si sadol čo najďalej odo mňa. Dobre. Pofúkam si nechty a začnem ladne pohybovaťprstami. Som predsa najdôležitejšia, na okolitom svete nezáleží.


15

Vzápätí začujem, ako si niekto odkašle.

Zdvihnem pohľad.

Dostavili sa už všetci. Raffa pokrúti hlavou, podíde k Enricovi a čosi mu pošepká do ucha. Cristina sa jednou rukou oprie o Carla. Ten má zvraštené čelo a  trochu smutný výraz na tvári. No predovšetkým pred tabuľou stojí náš pán šéf šéfov vysielača a  vyšší dvojník Richarda Gera. Práve on znovu zakašle. „Nuž, ak si slečna dokončila manikúru, mohli by sme začať, pán riaditeľ.“

Zatvorím oči a spomeniem si, že pod posteľou mám videokazetu s Hriešnym tancom. Baby nebude sedieť v kúte. Vtom sebaisto vstane a všetkým ukáže, z akého je cesta, hoci nie je najkrajšia a má veľký nos. Tak vyzerá odplata takzvaných starých dievok.

Ja som však takmer skamenela, pretože mne Patrick Swayzeneodá ruku – aj tak by som ju nemohla prijať, lebo by som si zničila lak na nechtoch.

Namiesto neho tu stojí chlapík, ktorého som pokladala za herca z kategórie krásavcov. Tí sa už po troch vtipných poznámkach cítia ako Robert De Niro vo filme Ta x i k á r. Ibaže jemu príťažlivý úsmev z pier vymizol a prísne na mňa hľadí s prižmúrenými očami.

„Dobre,“ odvetí šéf šéfov a upúta na seba pozornosť. „Ako viete, náš vysielač je vlastne taká malá rodina, ktorá má obrovskú túžbu rásť. Nastal čas na kvalitatívnu zmenu, musíme sa pokúsiť o to, aby sme sa dostali do povedomia. Mal by sa o to pričiniť každý z nás, pretože je kríza. Ak chceme prežiť, zmena je dôležitá. Keďže máme záujem dať našej televízii novú tvár, pán Davide Nardi nám prišiel pomôcť. V nasledujúcich mesiacoch bude sledovať a hodnotiť prácu v našom mediálnom podniku a potom nám povie, ako a kde máme zasiahnuť, čo máme zmeniť, kde pridať a kde zasa ubrať.“

Zažmurkám a dívam sa na Nardiho, akoby som ho videla prvý raz. Vlastne si ho predstavujem s  čiernym klobúkom na hlave a  s  kosou v  ruke. Pretože presne tak vyzerá človek, ktorého si šéf šéfov najal, aby stínal hlavy personálu.

Po epizóde s mokrou sukňou a lakom na nechty som mu o sebe poskytla najhorší obraz.


16

Na konci porady ma Raffa s utrápeným výrazom na tváripoklee po pleci. Pôsobí, akoby sa lúčila s nebožtíkom. „S tými peniazmi za taxík sa nemusíš ponáhľať, vybrala som si z  bankomatu. Veď ma poznáš, vždy myslím na všetko,“ poznamená a  vrhne zvodný pohľad na Nardiho. Dokonca naňho žmurkne.

Je mi na vracanie. Zamierim k dverám a vtom začujem, akoNardi vraví: „Samozrejme, všetky vaše nápady na rozvoj televízie súvítané. Každý, kto by vedel o nejakej zaujímavej relácii alebo o novom formáte, môže sa vyjadriť a jeho návrh zvážime.“

Že by nejaký program o tom, ako si nájsť novú prácu? Prijatý či prepustený? Desať rokov praxe, vysokoškolský diplom z marketingovej komunikácie a televíznej tvorby a maturita na odbornej škole kinematografie spláchnuté do záchoda! „Votreli sa medzi nás parazity.“

Zdvihnem hlavu. Sedím na zemi na toalete a  lakťom sa opieram o záchodovú misu. Myslím si, že som si vybrala najvhodnejšie miesto na premýšľanie o svojej budúcnosti.

Predo mnou stojí vysoký chalanisko s blonďavými vlasmia výraznou náušnicou v ľavom ušnom laloku. „Prosím?“

Usmeje sa, čupne si ku mne a pokrúti hlavou. „Zlato, prepáč, že ti to vravím otvorene, ale nevyzeráš najlepšie.“

„Povedzme, že nemám svoj deň,“ povzdychnem si . „Je tokomlikované, nič nejde tak, ako má. Absolútne nič!“

Chytí ma za ruku. Na prostredníku nosí prsteň so zvláštnymi symbolmi. „Viem,“ odvetí a prikývne.

Pozriem sa mu do očí a zdá sa mi, že sa v nich zračípochopenie. Mám pocit, že tento človek pozná odpovede na všetky otázky. Takmer ako dobrá víla v Popoluške, ibaže je muž, má odfarbenévlasy, namaľované oči a nosí náušnicu.

Tiež sa na mňa vľúdne zadíva a opýta sa: „Si Váha, však?“


BARAN

Predstavte si chlapisko, ktoré vyzerá ako drsný kovboj a  nikdy sa

nič neopýta, pretože zo seba nedokáže dostať gramaticky správnu

vetu. Presne taký je Baran, jednoduchý jedinec, schopný nadchnúť

sa objavom ohňa či vynálezom kolesa, ale pojmy ako hygiena alebo

zdvorilé správanie sú mu absolútne cudzie a prejavy sexuálnejpro

miskuity považuje za nevhodné.

Slovom, Tarzan bol určite Baran. Ak teda netúžite zháňať svojho

partnera kdesi v  korunách stromov a  odvádzať ho na potrebu tri

razy za deň, radšej obráťte list.



19

1

VÁHY V POZORUHODNOM VÍRE OSUDU

NA BELASOM NEBI

Tak sa to všetko začalo. Človek čaká, že mimoriadne udalostiv živote sa dostavia, keď je na vrchole síl. V  prípade ženy, ak je po

depilácii a príjemne navoňaná. U mňa to však neplatía najdôležitejšie okamihy musím prežívať v práci na záchode s mokrými vlasmi

a rozmazanou maskarou, ktorá mi steká po tvári.

„Váha?“ zopakujem.

„Myslím tým znamenie,“ dodá.

„Viem, čo sú Váhy,“ odvetím. Zaujalo ma to, pretože uhádol. Skutočne som narodená v znamení Váh.

Vstane, no nespustí zo mňa oči. Podá mi ruku. Chytím ju, jeteplá. Jeho stisk je pevný. Pomôže mi vstať a vrátiť sa do vzpriamenej polohy ženy Homo sapiens sapiens.

„Prepáč, ale neverím tomu. Astrológia je pre naivky. Už predsa nežijeme v stredoveku.“

Mykne plecami a opäť mi podá pravú ruku. „Čau, som Tio.“

„Tio? Čo je to za meno?“ opýtam sa a stisnem mu ju. „Alice.“

„To je umelecké meno. Volám sa Tiziano a som herec. Nič siz toho nerob, väčšina ľudí horoskopom neverí, aj keď ich všetci čítajú.“

Podídem k umývadlu a pomyslím si, že má pravdu – aj mne sa to neraz stalo.

Umyjem si tvár a  snažím sa vyhnúť pohľadu do zrkadla, lebo viem, že by som bola súca akurát na sériu hororových filmovDaria Argenta. „Vieš, čo ma štve najviac?“ Obrátim sa k nemua pokúsim sa aspoň o náznak úsmevu. „Keď si v horoskope prečítam, že prežívam krásne obdobie a  v  piktogramoch mám minimálne tri hviezdičky v  oblasti lásky, práce a  zdravia, a  pritom sa cítim


20

ako odhodená handra čerstvo po rozchode a  ešte aj riskujem,

že prídem o  prácu. Vtedy mám chuť vziať do ruky telefón a zavolať chlapíkovi, ktorý horoskop napísal, poriadne mu vynadať

a pohroziť mu, že ho poženiem pred súd. Vždy keď čítam nejaký

pozitívny horoskop a môj život vyzerá otrasne, cítim sa ako nula.

Predstavujem si, že všetci narodení v mojom znamení nastúpili do

autobusu, ktorý ich vezie za šťastím, a  mne zatvorili dvere pred

nosom.“

Tio sa na mňa rozpačito pozrie a  vzápätí sa usmeje. „Zlato, do autobusu si už nastúpila. Vlastne teraz si v  lietadle a dokonca máš miesto v obchodnej triede.“ Žmurkne na mňa a chytí ma popod pazuchu. „Prosíme vážených cestujúcich, aby si zaplibezečnostné pásy. Prihovára sa vám kapitán Tio. O niekoľko sekúnd vzlietneme.“

Podídeme k dverám.

„Vieš, aké máš šťastie? Pozývam ťa na obed. Dostal som rolu v Útrapách z lásky. Musíme to osláviť.“

Usmejem sa naňho, pretože ešte stále sa dokážem tešiťz úspechov iných aj napriek cunami, ktoré mi obrátilo život naruby.„Asoň mi vysvetlíš, čo si hľadal na dámskej toalete.“

„V skutočnosti sa nachádzame na pánskej toalete.“

Nato otvorím dvere, pred ktorými stojí Carlo. Pri pohľade na mňa sa okamžite strhne.

Och, doriti.

„A... Alice!“ Poškrabká sa vo vlasoch a vystrúha čudnú grimasu. „Ja... musím s tebou hovoriť.“

Áno, môžem sa tešiť z úspechov iných, no nemusím to preháňať. Šťastný Carlo, ktorý sa čoskoro stane otcom, je azda tým posledným, koho potrebujem vidieť.

Pozriem sa na Tia a v duchu si želám, aby mi hodil záchranné lano a vytiahol ma z blata, do ktorého sa prepadám.

Vtedy sa stane zázrak. Tio sa zachová ako dokonalá dobrá víla v Popoluške. „Prepáčte, ale práve sme boli na odchode... na pracovný obed,“ povie tak suverénne, že mu takmer uverím a vôbec sa mi


21

zdá zvláštne, že to poznamenal vo chvíli, keď sme obaja vychádzali

z pánskej toalety. Ako herec nie je na zahodenie.

„Určite nie si taký štíhly ako vyzeráš.“ Ak, samozrejme, nebolzatvorený tri dni bez jedla a pitia, pretože to, s akou rýchlosťoudokázal zhltnúť všetko, čo mal na tanieri, patrí do Guinnessovej knihy

rekordov. Ja sa ešte stále pasujem s rozvarenými cestovinami.

„Dobre mi trávi a ako na mnohých Blížencov aj na mňa pôsobí Merkúr. Som nervózny a výbušný.“

„Opäť vyťahuješ astrológiu? Tak dobre, vysvetli mi, odkiaľ sivedel, že som narodená v znamení Váh.“

Tio sa vystrie a poklepká si po hrudníku, aby negrgol.„Momentálne postavenie hviezd nie je pre Váhy najpriaznivejšie. Saturn je

celý mesiac na ústupe. Slnko pred niekoľkými dňami vstúpilo do

znamenia Barana. V  konštelácii Váh nebudú chýbať komplikácie

a stresové situácie v emotívnej sfére i v pracovnej oblasti. Príčinou

je nielen negatívny kvadrát Venuše a Jupitera, ale aj opozícia Pluta

a negatívny tranzit Uránu.“

Zažmurkám, pretože aj keď som jeho slová vôbec nepochopila, mohla by som ich zhrnúť do jedinej vety: mám syndrómmedziplanetárneho nešťastia. „Takže s tým vlastne nemožno nič robiť alebo je to vo mne? Mohla by som tomu nejako pomôcť? Som stratený prípad.“

Tio sa rozosmeje a potľapká ma po ruke ako starý známy. „Nie, prestaň. Je to len prechodné obdobie a tranzit čoskoro pominie.Naokon, ak si uvedomíš, čo sa vo tvojom živote deje na astrologickej úrovni, môžeš sa vyvarovať niektorých kritických okamihov. Naríklad keď vieš, že vonku prší, vezmeš si predsa dáždnik, však?“

Zatvárim sa otrávene, no nepohne ani brvou. „Nechcem saustavične sťažovať, lenže ani minulý mesiac to nebolo ktovieakéružové.“ Vlastne áno, v  posledných dvoch rokoch som zažila vrcholné

momenty šťastia, ale cítila som sa ako na ruskom kolese. Všadenavôkol nádherný výhľad, až kým sa s vami nezakrúti celý sveta neadáte dole hlavou.


22

Tio si povzdychne. „Váhy to v živote neraz majú ťažké. Napríčine je tranzit Saturna, ktorý v znamení zostal takmer dva roky. Nič s tým nenarobíš. Saturn je planéta tvrdej sebadisciplíny a životných skúšok. Pozitívne však je, že teraz sa dostal do Škorpióna. Keďže ide o jednu z pomalších planét, ďalších tridsať rokov sa do znamenia Váh nevráti.“

„Mors tua vita mea.“

„Alice...“

Vtom sa pozriem ponad Tiovo plece a pri jedálni niekoľkometrov od baru zahliadnem Carla. Ešte stále vyzerá nesvoj. Dobre. „Čo chceš? Nevidíš, že sa rozprávame?“

„Alice, prosím ťa, viem, že...“

„Ak to vieš, prečo ma otravuješ? Mám povinnosti. Chodievam ťa azda vyrušovať, keď si na porade?“

Tio sa otočí, no vzápätí sa na mňa zahľadí a vyvráti oči dohora.

„Škoda, že nie je Škorpión,“ poznamenám cez zuby. V duchu si to zrátam. Smola od Saturna mu istotne nehrozí najbližšíchdvanásť rokov. Je neskoro, aby som sa na to mohla spoľahnúť. Musím zistiť, či mu medzičasom nemôže zavariť nejaká rýchlejšia planéta.

Keď však vidím, ako mu postupne fialovie tvár, hneď som spokojnejšia.

Vzdiali sa a  začujem Tiov komentár: „Mars v  negatívnom postavení k  zenitu vyvoláva agresivitu a  spôsobuje nedostatok diplomacie.“

Mávnem rukou, akoby o nič nešlo. „Lenže je to môj bývalý...chodili sme spolu dávno.“ Ak si spočítam všetky nešťastné vzťahy, ktoré som mala po ňom, mohla by som ho nazvať svojímexexexexexpriateľom... iba že by som na niekoho zabudla. „Náš vzťah je pomerne narušený.“

„Aké je znamenie?“

„Vo d n á r.“

Tio nervózne pozrie na hodinky. Povedal, že po obede si musí ísť vyskúšať kostým. „Vodnár potrebuje slobodu a rád experimentuje. Len zriedka zapustí korene. Zbožňuje riziko a nepredvídateľnosť.“


23

Carlo zabil dve muchy jednou ranou. Očividne riskoval, a predsa zapustil korene, keď uvidel pozitívny tehotenský test. Napriekvšetkému sa cítim trochu previnilo za to, ako som sa k nemu správala. Upriem oči na bar, ale už odišiel. Môžem svoj slovný útok naozaj dávať za vinu postaveniu Marsu?

„Medzi Vodnárom a Váhami v skutočnosti existuje istáharmónia,“ pokračuje Tio. „No ak sa porozumenie neposilní aj v erotickej sfére, Vodnár má tendenciu unikať. Dobrou správou však je, žemedzi nimi môže fungovať úprimné a čestné priateľstvo.“

V každom prípade mi nepovedal nič nové. Navyše sa ma zmocní obrovský smútok. Ani jeden z  nás nenesie vinu za to, že sme sa rozišli. Spolužitie nám ukázalo, že pre seba nie sme stvorení. Zúfali sme si, aj keď sme sa ľúbili. V podstate sme sa nadchýnali prerovnaké veci, mali sme tie isté ciele, ale chceli sme ich dosahovať úplne iným spôsobom. Napríklad ja som absolútne neporiadna, zatiaľ čo on je pedant, ktorý si potrpí na abecedný poriadok vo všetkom od zoradenia DVD nosičov až po obsah kuchynských skriniek. Preto som musela dbať na to, aby som sušienky uložila k suchárom a nie vedľa čaju alebo cukru.

„Vidíš? Teraz už aspoň vieš, že s Vodnármi sa to nikdy dobreneskončí. Váhy sa totiž trápia, keď žijú so znameniami, ktoré sa o  ne nedokážu postarať a  sú pritvrdé ako napríklad Kozorožec, Panna alebo Býk. Potrebovala by si skôr dobrého Leva,dominantného muža, ktorý však svojej polovičke venuje dostatok pozornosti.

Prípadne dobro družného Strelca. Alebo Škorpióna, no počkaj,porozmýšľam...“

„To nie! Škorpióna nechcem,“ namietnem a  vstanem. „Stačilo mi nešťastné postavenie planét. Nech si ho Saturn užije bezo mňa. Môžeme sa o tom porozprávať tak o dva roky, len čo horúci zemiak podstrčí niekomu inému!“

Keď som Tia odprevadila do šatne, vymenili sme si telefónne čísla a sľúbili sme si, že čoskoro mi zavolá. Na rozlúčku mi vtlačil dve pusy na líca a pošepol, že sme sa stretli vďaka šťastnému trigónu Venuše.


24

Na okamih zapochybujem, či ho mám zaradiť do početnejsku

piny beznádejných adeptov, ale rozhodnem sa, že mu predsa len

dám šancu a počkám.


25

2

ZAČNEM OD BARANA

Hoci som skeptická k Tiovej astrologickej teórii, musím priznať, že

ma fascinuje. V konečnom dôsledku sa mi tieto veci páčia.Pomyslenie, že máme predurčený osud, že existuje nejaký vyšší plán, mi

dáva pocit väčšej istoty. Prednedávnom som sa napríklad pohrávala

s  myšlienkou dať sa na feng šuej. No nie len tak pre dobrý pocit

z  ružového vankúšika tu či zo zelenej záclonky tam. Zaumienila

som si, že zreorganizujem celý byt.

Bolo to tesne po svadbe mojej najlepšej priateľky Paoly.

V  posledných rokoch som vždy nežila sama. Som spoločenská a  Paola bola tretia a  posledná z  mojich spolubývajúcich. Rovnako ako jej predchodkyne Sára a  Marta, sa zamilovala a  po necelých štyroch mesiacoch sa zbalila a odišla.

Po jej odchode som si začala namýšľať, že môj byt je zvláštnym katalyzátorom nadpozemských síl, ktoré napomáhajú partnerské zväzky. Niečo ako prirodzená zoznamovacia agentúra: nasťahuj sa ku mne a buď si istá, že zakrátko budeš na poriadku.

Teraz, aj keď mám svoje priateľky veľmi rada, by nebolo od veci, keby to začalo fungovať aj v mojom prípade. Keďže Sára odo mňa ako prvá odišla žiť s  priateľom, Marta, druhá v  poradí, sa vydala a Paola, tá tretia, dokonca porodila dieťa, videlo sa mi, že zázračná moc v mojom byte rastie.

Preto som sa rozhodla pre feng šuej. Pokúsila som sa úplnezmeniť rozmiestnenie nábytku, aby sa energie dostávali priamo ku mne. Dokonca som sa presunula na posteľ, kde predtým spávali ony.

Nepomohlo mi však absolútne nič. Som na tom skrátka horšie než Obelix: poloha na mňa nemá nijaký vplyv. Vlastne sa mi


26

ciu podarilo ešte viac pokaziť. Keď si muž, s ktorým som v tom čase

chodila, všimol moju záľubu v očistných rituáloch, rozmyslel si to

a rozhodol sa náš vzťah ukončiť.

V záchvate hnevu som všetko vrátila do pôvodného stavua príručku feng šuej som použila na umytie okien. No môžem povedať, že som si aspoň trochu vyjasnila myšlienky.

Nevysvetľujte si moje slová zle, skutočne sa teším zo šťastiasvojich priateliek. Najväčšiu radosť mám z Paoly, pretože našla muža, ako je Giacomo, a to, že sa šialene ľúbia, je mi útechou. Preto mám nádej, že na tomto svete ešte existuje miesto pre pravú lásku.

Som rada, že sme sa dnes stretli, lebo po narodení jej dieťaťa sme na to dosiaľ nemali veľa príležitostí. Giacomo sa však ponúkol, že dnes večer sa o  malého postará, aby sme si mohli vyjsť na pohárik a porozprávať sa o všetkom, čo sa nám v živote udialo od posledného stretnutia. Za pätnásť rokov priateľstva sme sa s Paolou stali odborníčkami na analýzu vzájomných emócií. Keby existovala katedra emotívnej patologickej anatómie, viedli by sme ju s titulmi honoris causa.

Pri prvom šumivom spritze sa venujeme pôrodu, a hoci sme ho už dôkladne prebrali, stále nám poskytuje dostatok podnetov na zamyslenie. Neopomenieme Sandrove grimasy a ich názornéukážky, nechýbajú ani úvahy o radikálnej zmene ženy akoindividuálneho jedinca na matku a o jej orientácii na ďalšiu osobu. Filozofické debaty po druhom kole alkoholu čoskoro skĺznu do prozaickejších tém ako sex, ktorý obom z  najrozličnejších dôvodov chýba, muži, teoreticky moji, ale aj v tomto prípade možno hovoriť nanajvýš o zúfalom príbehu bez šťastného konca, a napokon znameniazvieratníka, ktoré sú výsledkom matematického súčtu astrológie aplikovanej na sex a na hľadanie správneho chlapa.

„Kdesi som čítala, že Škorpióni ľahko vzplanú.“

„Podľa Tiových slov veľmi nezáleží na tom, nakoľko je dané znamenie stvorené pre lásku, skôr či je kompatibilné s tvojímznamením. Ak sa nad tým zamyslíš, je to správne uvažovanie.V skutočnosti je dôležitá povaha a osobnosť človeka,“ vysvetlím a pritom


27

zdvihnem k perám poloprázdny pohár. Mimochodom, som jedna

z tých, ktorá vždy vidí pohár pesimisticky napoly prázdny.„Napríklad Carlo je Vodnár. S Váhami, teda so mnou, si rozumie, no len

do určitej miery. Vodnári predo mnou unikajú a  Carlo je presne

taký, neviazaný a povrchný.“

„Čo tým myslíš? V  minulosti si sa sťažovala, že je priveľmi dôsledný.“

„Áno, je. Vo vzťahoch je však povrchný. Koľko žien mal po mne? Veľmi rýchlo sa ich nasýtil a  vzápätí o  ne stratil záujem tak ako o mňa. Nie je stvorený na vzťah na celý život.“

Paola si odkašle. „Cristina je predsa tehotná a budú sa brať.“

Napoly prázdny pohár sa po poslednom dúšku vyprázdni úplne. „Áno, ale aj tak je povrchný,“ stojím si za svojím. Nemôžem predsa pripustiť, že taký bol iba ku mne, že sa so mnou nechcel oženiť a chyba bola na mojej strane.

Paola zmĺkne a  mykne plecom. „V  každom prípade svoje spermie použil dosť nerozvážne, lebo mne sa nevidí, že by sa vrhal do otcovstva len tak.“

Rozosmejeme sa.

„Počúvaj a  teraz vážne, ako chceš riešiť túto novú situáciu

v práci?“

Táto nová situácia v  práci má svoje meno i  priezvisko: Davide

Nardi.

Vzdychnem si a  kývnem na čašníčku. Potrebujem ďalší spritz.

„Neviem, vyskakovať istotne nemienim. Poznáš dokumentárnefilmy o maličkých vystrašených chrobáčikoch, ktoré sa snažia utiecť

pred predátorom a  farebne splynú s  listom alebo kameňom? Premýšľala som, že by som sa pokúsila splynúť s podlahou alebos písacím stolom v nádeji, že na mňa zabudne.“

Paola sa ku mne nakloní a  chytí ma za ruku prv, než sa stihnem prisať na ďalší, tentoraz plný pohár. „Prečo to nevnímaš ako

príležitosť? Roky sa sťažuješ, že si tvoju prácu nikto neváži. Roky

nevyskakuješ! Kuriatko, už si predsa vyrástla a si pripravená vyletieť

do v ý šin.“


28

Azda nemusím zdôrazňovať, že veľké kura je v podstate sliepka mávajúca krídlami, ktorá skôr či neskôr niekomu pristane natanieri. „Bolo by to pekné, lenže...“

„Tvoj problém spočíva predovšetkým v tom, že si nevážiš sama seba!“ Paola sa na mňa zadíva pohľadom psychoanalytika. „Ak si nebudeš dôverovať, ako môžeš očakávať, že ti budú dôverovať ostatní? Zamysli sa napríklad nad otázkou svojho budúceho partnera. Akého chlapa si chceš nájsť, keď mu ponúkaš iba svoju potrebu byť milovaná? Ty vlastne netúžiš po mužovi, potrebuješ ba rl ičku.“

Paola vždy trafí klinec po hlavičke a nikdy sa nemýli. „Vráťme sa teda k Nardimu. Čo by som podľa teba mala urobiť?“

„Je jasné, že sa pred ním nemáš ukrývať. Radšej buď podnetná a výkonná. Ukáž mu, z akého si cesta. Si oveľa inteligentnejšia ako väčšina ľudí, ktorí tam s tebou pracujú.“

Podnetná a inteligentná.

Zrazu sa mi zdá, že počujem melódiu z filmu Podnikavé dievča . Let the river run / let all the dreamers wake the nation... Odrazu sacítim ako Melanie Griffithová, som pripravená zabojovať o svojepracovné miesto a dokonca získať kanceláriu s nádherným výhľadom. Medzitým sa možno aj zasnúbiť so svojím Harrisonom Fordom. Ktože to bude... že by Nardi?

Moje ner v y.

„Ospravedlň ma na chvíľu, musím sa ísť vycikať.“ Vstanema zamierim na toaletu.

Vedľajšie účinky troch spritzov sa prejavili tým, že mám plný močový mechúr a pomiešané myšlienky. Natiahnem ruky a obezáästia strčím pod prúd studenej vody. Aj v hlave sa mi trochuvyjasní. Je absurdné, aby som o Nardim čo i len na moment uvažovala ako o  možnom kandidátovi na pozíciu rozprávkového manžela. Netrpím azda štokholmským syndrómom?

Keď sa vrátim k Paole, na okamih mám dojem, akoby som videla dvojmo. Vzápätí si uvedomím, že za stolom nie je sama.

„Čau, som Luca.“


29

Preskúmam ho pohľadom. Je to muž, beloch vo veku medzi tridsaťpäť a štyridsať rokov. Má svetlohnedé vlasy, hnedé oči,dostatočne široké plecia a predovšetkým na ľavej ruke nemá prsteň.

„Teší ma, Alice.“ Pozriem sa na Paolu, ktorá mi číta myšlienky: Ako je možné, že len čo sa na sekundu vzdialim, prisadne si k tebe muž?

„Luca je môj kolega z redakcie,“ dodá.

„Áno, kolega, ktorý je veľmi prekvapený, že čerstvá mamička trávi večer v podniku.“

Uškrniem sa a sadnem si medzi nich. „To ja ju zvádzam na zlé chodníčky.“

„Výborne!“ Tentoraz si ma premeria on. Výsledkom je uznanlivý úsmev. „Od spoločnosti sa nikdy netreba izolovať. Nespravte rovnakú chybu ako ja, keď som pre svoje dievča robieval všetko možné, organizoval som romantické výlety vo dvojici, dovolenky, večere pri sviečkach...“

Pre dievča? Pozor, ten je zadaný! Hrozí nebezpečenstvo.Červená kontrolka zabliká.

Môj výraz na tvári sa zmení a zvodne privreté viečka razomnadobudnú tvar ako pri chápavom pohľade starej kačky, babičkyElvíry Cootovej.

„Potom prišiel koniec! Anna mi dala kopačky, lebo potrebovala priestor.“

„Och...“ zvoláme s Paolou zborovo.

„Mrzí ma to, nevedela som o tom,“ povie Paola a ukradomky na mňa pozrie.

„Teraz sa opäť stretávam s priateľmi a snažím sa užívať si život.“

Chudák chlapec! Ten si  musel vytrpieť, prebleskne hlavou ošetrovateľke Alice.

„No aj tak sa mám dobre. Práve čakám na kamarátov a pôjdeme sa spolu zabaviť.“ Luca vstane. „Alice, verím, že sa čoskoro uvidíme. S Paolou niečo vymyslíme, ak chceš.“

Sledujeme, ako sa uberá k štyrom mužom pri bare.

„Je mi ho fakt ľúto, chudáka,“ zastoná Paola. „Je to veľmisympatický chalan a aj svoju prácu si zastane.“


30

Tvárim sa, že nepočúvam, a zamyslene si upíjam spritzu. „Vieš,

aké je znamenie?“

Paola prižmúri oči a usmeje sa. „Tuším, že je Baran.“


31

3

PSIE POPOLUDNIE S VÁHAMI

Žena za volantom má svoj život pevne v rukách. Aj keď pri pohľade

na obitú karosériu môjho autíčka to asi sotva možno konštatovať.

Pre tých, ktorí mi ustavične vyčítajú, že som ju nedala vyklepať,

musím vysvetliť, že moje auto je metaforou duše. Škrabance z neho

jednoducho nemožno odstrániť.

Na druhej strane, ani ja si z toho nerobím vrásky, a tak by som povedala, že sme si rovní.

Po minulotýždňovej nehode sme sa dnes ráno konečne zasa stretli a z našej spoločnej cesty do práce som nadšená.

Slnko jasne svieti. Noc odviala všetky mračná, v Miláne cítiť jar a mám chuť zaspievať si.

O  chvíľu som na mieste, ale myslím si, že ešte mám dosť času na jednu pesničku, a tak sa začnem prehrabávať v priehradkev palubnej doske a hľadám rádio. V hŕbe papierov, kde mám technický preukaz aj staré parkovacie karty, však nenachádzam to, čopotrebujem. Zohnem sa a natiahnem ruku pod sedadlo.

Auto sa zakolíše a niekto na mňa zozadu zatrúbi.

„Hej, upokoj sa!“ Zdvihnem ruku na motorku, ktorá ma práve predbehla a zabrzdila niekoľko metrov predo mnou na svetelnej križovatke. „Pozrime sa, toľko si sa ponáhľal a napokon aj tak musíš zastaviť,“ dodám, len čo sa za ňu zaradím.

Medzitým sa mi podarí nájsť rádio, zapnem ho a okamžitez neho zaznie Dancing Queen skupiny Abba. Presne to som potrebovala, lebo tiež túžim byť kráľovnou tanca. Neváham a pridám sa. Rukou vyklepkávam rytmus na volante a  vlním sa na sedadle. Opantaná hudbou si ho vôbec nevšímam.


32

Keď sa otočím, zbadám, že motorkár sa na mňa díva. Nevidím mu síce do tváre, pretože na hlave má prilbu, ale je obrátený ku mne.

Mám stiahnuté okienko, a  teda predpokladám, že začul moje kvílenie a Abbu. Hops...

Dnes sa však tak ľahko nedám vyviesť z rovnováhy. O čomhovorila Paola? Predsa o sebadôvere. Musím byť sebaistá a nesmiem dovoliť, aby so mnou zaobchádzali ako s bábkou. Preto naňhovrhnem nonšalantný pohľad a pokračujem v spievaní. Len čo naskočí

zelená, žmurknem naňho a dupnem na plyn.

Rozosmejem sa ako šialená a na záverečnom úseku si tos motorkou rozdám. Predbiehame sa na každej svetelnej križovatke.

Na tej poslednej mi zvukový signál telefónu oznámi, že mi prišla správa cez aplikáciu WhatsApp. Zaparkujem, chlapík na motorke ma naposledy predbehne a prv, než vezmem do ruky smartfóna zistím, kto mi píše, zamávam mu na rozlúčku.

Zmeškané hovory od Carla si nevšímam a  iba na ne vyplazím jazyk pred tým, ako ich navždy uložím do archívu.

No tesne nad nimi čaká správa, pri ktorej sa usmejem.

Je od Tia.

Dobré ránko, milá Váha! Takto sa začína.

Tvoj deň dnes bude mať dve tváre. Na jednej strane budešplná energie a elánu vďaka trigónu Venuše v pozitívnom prechode

s Jupiterom, ale Saturn a Merkúr budú skúšať Tvoju chuť konať, čo

by mohlo viesť k prekvapujúcim odhaleniam. Tie by Tvojenadšenie mohli utlmiť alebo Ťa dovedú k nečakanej pracovnej záťaži,

ktorá si od Teba na druhej strane bude vyžadovať trpezlivosť.

Nie sú vylúčené ani spory s inak mysliacimi osobami. Vzáležitostiach srdca kvadrát Venuše v negatívnom tranzite s Plutom vyzýva

k opatrnosti a poukazuje na možný búrlivý a intenzívny vzťah.

Nasleduje smajlík a  záverečná veta: Tio sa o jednej dostaví do maskérne. Zbožňuje tuniakové sendviče.


33

Zamknem auto a  neprestávam sa usmievať. Až keď sa otočím k vstupnej bráne, všimnem si, že je tam zaparkovaná motorkaa jazdec z nej práve zosadá.

Prebehne mi mysľou, že by som sa najradšej zašila do vedľajšieho baru, kým neodíde, no nechcem to urobiť hneď. Smelo prejdem cez cestu, kým si z hlavy sníma prilbu.

Prečo mi na pomoc nepriskočí Čarodejník z krajiny Oz, keď ho práve potrebujem? Kam sa podela jeho veterná smršť?

Davide Nardi si odloží motorkárske rukavice a vážne sa na mňa zadíva. „Hľadať rádio počas šoférovania je dosť nebezpečné.“

Nehovoriac o  tom, aké nebezpečné je pospevovať si a  robiť grimasy na muža, ktorý by ťa mohol prepustiť z  práce. „Ehm... bré ráno...“ zakoktám.

So strapatými vlasmi a s jemným rumencom na tvári mi ešte viac pripomína Richarda Gera v jednej z horúcich scén Americkéhogigola. H oci som sa pred chvíľou nominovala na Oscara zanajstrašnejšie trápnosti, krvný obeh sa mi zastaví a cítim sa ako po prudkom zásahu futbalovej lopty. Teplo. Zima. Teplo. Zima.

Skontrolujem si životné funkcie. Okej, nedokážem rozprávať, ale nohy ma ešte držia. Tak do toho, Alice, obráť sa a podíď k týmprekliatym dverám!

„Mimochodom, máš pekný hlas,“ dodá Davide Nardi za mojím chrbtom.

Zaklipkám očami, a keď sa otočím, usmeje sa.

Povzdychnem si a označím si príchod.

Nemám veľa času na analyzovanie svojho správania a  už vôbec nie na to, aby som spracovala účinky Nardiho pôsobenia na moju osobu. Nardi, kat, Nardi, verejný nepriateľ číslo jeden. Bol odetý v  koženej bunde, ktorá zvýraznila jeho nedbanlivý vzhľad zlého chlapca.

Len čo prekročím prah redakcie, napadne mi, že vedúciprodukcie a  môj priamy nadriadený Enrico je práve na skúške do filmu o love grizlyov a pravdepodobne má so sebou aj scenár, aspoň k role medveďa.


34

„Čo má znamenať, že štúdio nie je pripravené?“ Za touto otázkou nasleduje spŕška nadávok, ktorá by mohla tvoriť úvod k  už ixtému dielu Exorcistu. „Nemali ste poradu? Kde sa, dopekla, podela Alice?“

„Tu som!“ zakvílim.

Pred ním stojí kameraman a režisér viacerých našich programov, ktorí sa pred ručaním nášho grizlyho Enrica scvrkli na liliputánske rozmer y.

Keď ma zbadajú, vydýchnu si, nerobím si však ilúzie. Nie som predsa Matka Terézia. Som len mladé mäso. Enrico aj tak roztrhá v  zuboch mňa, zatiaľ čo oni si budú pokojne budovať kariéru v štúdiách a vďačne pripravovať televízny set ako škriatkoviaUma-Lumpovia v továrni na čokoládu.

„Kde si, dočerta, bola? Hovorí ti niečo pracovný čas?“

Bolo by zbytočné pripomínať mu, že je deväť hodín a v utorkyzačíname o deviatej. „Čo sa stalo?“ spýtam sa šikovne, aktívnea predovšetkým úmyselne.

„Luciano tvrdí, že chalani nemajú pripravené štúdio. Nikto vraj nevedel, že porada sa mala uskutočniť predtým a tento týždeňmáme nakrútiť o jeden diel viac, lebo na budúci týždeň bude Marlin odcestovaná v Ríme.“

Zažmurkám. Porady síce zvolávam ja, ale na základeposkytnutých informácií a o časti navyše mi nikto nič nepovedal. „Enrico, neposlal si mi k tomu nijaký e-mail.“

Po mojich slovách okamžite sfialovie a chvíľu sa obávam, že mu vyjdú očné zuby ako drakulovi. „Akože nie? Ja... predsa sme sa o tom bavili!“

„Nie, nič si mi nehovoril! Doriti!“ Nemám čas hádať sa s  ním. Podídem k stolu, vezmem si zakladač so všetkými záznamamiprodukcie k relácii Raňajky v Miláne, ktorú máme nakrúcať, a vzápätí

bežím do štúdia.

V  polovici cesty ma Enricov krik, zmiešaný s  hlasmi chalanov

z  réžie, s  Marlininým hlasom a  s vravou v  maskérni, zastaví na

chodbe ako húkajúca sanitka: „Čo má znamenať, že po dvoch


35

loch ešte stále nie ste pripravení! Svätá prostota!“ zakľaje spopod

štetca, ktorým mu maskérka behá po tvári.

Ani sa jej nepozdravím a zamierim rovno do štúdia, kdekameraman visí na rebríku a upravuje pľac. „Nasvieť ju a nechaj to tak,“ zakričím naňho. Marlin sa rada ukazuje vo svetle ako lurdskámadona. Vraví, že jej vyhladzuje vrásky.

Potom sa vrhnem na režiséra Luciana a zadívame sa na rebrík, zatiaľ čo vedľajší salónik sa začína zapĺňať prvými hosťami.„Spravíme ich obe, veľmi pokojne bez geniálnych riešení, Lu.“

Luciano prikývne a pozrie sa mi do očí. „Práve dnes, Alice!“poznamená s výčitkou v hlase a uprie pohľad ponad moje plece.

Na okamih sa otočím a na konci chodby zazriem šéfa šéfov, ako

sa opiera o dvere maskérne a zalieča sa Marlin. Davide Nardi stojí

tesne za ním a usiluje sa vhodiť drobné do automatu nanealkoholické nápoje.

„Viem, Luciano, mrzí ma to,“ vyjachcem. „O  časti navyše som vôbec nevedela. Enrico mi nič nepovedal.“

„Chalani sú nervózni z celej situácie personálnej obnovya omladenia televízie aj z  možného znižovania stavu. Hore sa šušká, že chcú nové nápady, programy, nových ľudí, a my sa hneď dámenachytať nepripravení!“ Odchádza a krúti hlavou.

Nové nápady! Strasie ma už len pri pomyslení na to, čo by si

mohli vymyslieť.

„Môžeme dostať aspoň kávu?“ ozve sa ktosi zo salónika a opäť tam naklusám.

„Samozrejme!“ zakričím. Vystrúham najdokonalejší úsmeva obchádzam hostí s otázkou: „Čaj, kávu...“

Davide Nardi sa ku mne otočí a nenapadne mi nič iné akoreplika z filmu Podnikavé dievča: „Dáte si kávu, čaj či mňa?“ Nad treťou možnosťou zaváham, keď sa nám stretnú pohľady.

Chvíľu ma pozoruje a  vzápätí sa usmeje. „Kávu nie, no dal by som si neperlivú minerálku. Ten automat mi zožral všetky peniaz e.“

Akcia, reakcia, Alice. Je to jednoduché.


36

Zostanem stáť ako omráčená pred hosťami, ktorí nešetria objednávkami.

„Isteže.“ Po chvíli sa otočím k automatu. Nie je to prvý raz, čo sa pokazil, s  kolegom sme však vymysleli spoľahlivý spôsob, ako z neho tie f ľašky dostať.

Zastavím okoloidúceho kolegu. „Sergio, prosím ťa, potrebujem tvoju mocnú ruku, ktorá touto mašinou zatrasie.“

Sergio prikývne a  medzitým k  nám pribehne Nardi s  otázkou: „Môžem vám nejako pomôcť?“

„Chyťte automat z druhej strany,“ odpovie Sergio skôr, než vôbec stihnem zareagovať.

Naklonia ho dozadu a  nehybne sa dívam, ako sa superhrdina Nardi pasuje s automatom na nápoje.

„Alice!“ Sergiov hlas ma opäť vráti do reality, pretože teraz je rad na mne. Keďže som spôsobila túto situáciu, rozhodne sa nemôžem stiahnuť.

Vzdychnem si, pred očami kata zavlním bokmi a uštedrímautomatu priamy úder zadkom.

Automat okamžite vydá dve f ľašky, ktoré podám Nardimu. „Nech sa páči.“ Celá v rozpakoch pocítim pálenie v hrdle a radšej sa rýchlo pracem roznášať kávu.

„Ďakujem za úder, Alice,“ začujem ho.

Panebože.

„Tak čo? Ste pripravení?“ zakričí na nás Enrico z réžie. „Alice, ak do piatich minút nezačneme...“

Čo mu je?

Našťastie sa ešte dokážem premeniť na bionickú ženu a do troch minút nakrúcame. Atmosféru si väčšinou spríjemňujeme vtipmi a poznámkami na adresu Marlin, ale v prítomnosti Nardiho a šéfa šéfov dnes v réžii nepočuť ani muchu. Nie som jediná, kto sa ide od strachu o miesto zblázniť.

Aj Enrico je nervózny pravdepodobne preto.

„Dnes je s  nami v  štúdiu pán Paolo Claretti, vlastník jednej z najpočetnejších zbierok platní na svete. Pamätáte si staré elpéčka?


37

Hrali rýchlosťou tridsaťtri otáčok za minútu. Dnes ich nahradili

cédečká, ktoré majú štyridsaťpäť otáčok...“

„Stoooop!“ Enrico udrie do steny takou silou, že sa všetko roztrasie.

Niektorí hostia v štúdiu sa usmievajú, len Marlin sa nechápavo obzerá. „Prečo sme prestali?“ opýta sa a pritiahne si mikrofónz výstrihu k ústam. Zašuští.

„Lebo si úplne vymletá!“ vybuchne Enrico. „Preto sme prestali, dofrasa. Aj tak máme málo času a Silikónka nevie, že cédečkánemajú otáčky? Keď tam teraz vtrhnem...“

Podídem k Enricovi a odtiahnem ho z réžie. Je pravda, žetechnici hneď po minuloročnej plastike vymysleli Marlin prezývkuSilikónka. Zvyčajne si však dáva pozor na to, čo povie, a  už vôbec by sa takto nemal vyjadrovať v prítomnosti šéfa šéfov, ktorý ju tam pravdepodobne drží.

„Môžeš sa, prosím, upokojiť?“ zasyčím.

„Ak by som bol na tvojom mieste, upokojil by som sa! Meškáme!“

Nadýchnem sa a napočítam do troch. Keby mi bol povedal, čo mám urobiť, urobila by som to. Nie som predsa veštkyňa.

Bude lepšie, keď napočítam do päť.

„Postarám sa o to,“ odvetím, no horúcej téme sa vyhnem. „Len sa, prosím, nedostaň do problémov.“

Okamžite sa vyberiem do štúdia, kde Marlin oznámim, žemusíme začať od predstavenia pána Clarettiho, a  sčasti jej vysvetlím rozdiel medzi elpéčkom a cédečkom.

Kým sa opäť nastavia kamery a Marlin je schopná dôveryhodne

pokračovať vo výstupe, prejde ďalších päť minút.

Vyjdem zo štúdia, opriem sa o kovové dvere, zatvorím očia povzdychnem si. A to za sebou nemám ani polovicu dňa.

Keď ich zasa otvorím, hľadia na mňa dvaja muži: Davide Nardi

od dverí a Carlo z konca chodby. Zakýva na mňa prstom, alepokrútim hlavou a vyberiem sa do réžie, kde sa cestou takmer zrazím

s Nardim.


38

4

MUŽ V ZNAMENÍ BLÍŽENCOV

DO VŠETKÝCH ROČNÝCH OBDOBÍ

Ani sa mi nechce veriť, že sa nám podarilo nahrať oba diely.

Len čo začujem záverečnú znelku, od úľavy takmer skĺznem na

stoličku.

Chcela by som pred Enricom pyšne rozprestrieť chvost akopávica, no keď sa k  nemu otočím, zbadám, že za sklenými dverami

živelne diskutuje do telefónu.

Vyjdem zo štúdia, zastavím sa v  bare a  vzápätí sa ocitnem v maskérni seriálu Útrapy z lásky s dvoma obrovskými tuniakovými sendvičmi. Môj úsmev sa čoskoro vytratí pri pohľade na Tia, ktorý si na tvár naniesol tonu samoopaľovacieho krému a nasadil si okrúhle okuliare. „Za koho si sa, dopekla, zamaskoval?“ opýtam sa, zatiaľ čo sa opatrne zahryzne do sendviča v snahe nezničiť si mejkap.

„Som Marcus Alvarez De la Rosa. Bratranec FerdinandaPrandiho a  ex jeho priateľky. Mali sme spolu letný románik, keď bola malá a prišla na prázdniny na Tenerife,“ odpovie prežúvajúc.

Pokrútim hlavou. Majú tí naši scenáristi vôbec ešte trochufantázie? Ako ho len doriadili! Pripomína kríženca Eduarda Paloma a Harryho Pottera. Dokonca aj vlasy mu dali predĺžiť. „Prečo máš na čele jazvu?“

„Zamlada som chodil s  Matildou, ale potom som sa dostal do pochybných kruhov a jedného pekného večera ma uniesli. Všetci si mysleli, že som mŕtvy. Dobili ma tak, že pri údere hlavy som stratil pamäť, a zrazu... sa objavím!“

Nepýtam sa, prečo sa bratranec Ferdinanda Prandiho voláMarcus Alvarez De la Rosa. Stačia mi trampoty s  reláciou Raňajky v Miláne a všetko ostatné.


39

„Dostala si moju správu?“ spýta sa Tio, keď mu dorobia lokne, ktoré by mu závidela aj Shirley Templová.

„Áno,“ odvetím trochu roztržito.

„A?“

„Prečítala som si ju, no dnešok je chaotický a okrem toho...“Obrátim sa k nemu a vytreštím oči.

Tio sa na mňa usmeje a jeho nalíčená tvár s dlhými vlasmia jazvou na čele ma, pravdupovediac, dosť znepokojí. Navyše sa tvári ako

dieťa, ktoré práve zjedlo všetku múdrosť sveta.

Siahnem do vrecka, odkiaľ vylovím mobil, aby som si opäťpreletela esemesku z rána.

Deň sa začal dobre. Po večere strávenom s Paolou som sa chcela presvedčiť, čoho som ešte schopná. Tio mi napísal, že budem plná energie a elánu, ale moju chuť konať bude neskôr skúšať Saturn a Merkúr... Tá správa naznačuje nečakanú pracovnú záťaž. „Ako si to mohol vedieť?“ vyzvedám a ďalej sa dívam na displej.

„Je to tvoj horoskop. Postavenie planét vo tvojom znamení je zrejmé.“

Stále netuším, čo by som mohla urobiť, aby som situáciipomohla, no o  chvíľu... „Čo ten búrlivý a  intenzívny vzťah?“ Zažmúrim oči a zatarasím mu cestu. „Taký vzťah chcem! Búrlivý a intenzívny. Tak ako to tu stojí čierne na bielom. Vášnivý a tak ďalej, a tak ďalej.“ Keby uhádol len negatívne udalosti, asi by som začala kričať.

„Počkaj, buď trpezlivá, neviem, nepracujem predsav zoznamovacej agentúre. Toto naznačuje tranzit planét.“ Prechádzame sa po chodbe a čakáme na jeho prvú klapku, keďzazriem Carla a velebím toho, kto vymyslel postavu MarcusaAlvareza, najmä pre jeho leviu hrivu, vďaka ktorej sa za Tia môžem ukryť.

„Vieš o tom, že sa mu nebudeš môcť vyhýbať donekonečna?“

Donekonečna určite nie, ale aspoň do svadby azda áno. No možno aj nie, pretože Cristina by ma v  mene nášho niekdajšieho priateľstva



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist