načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Araba nemiluj (SK) - Mirka Manáková

Araba nemiluj (SK)

Elektronická kniha: Araba nemiluj (SK)
Autor:

Príbeh plný napätia, lásky a zrady. Osemnásťročnú Ninu predá jej vlastná sestra do otroctva prostitúcie. Odmieta sa však podriadiť a búri sa proti spôsobu života, do ktorého ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  269
+
-
9
bo za nákup

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
elektronická forma tištěná forma

hodnoceni - 61.1%hodnoceni - 61.1%hodnoceni - 61.1%hodnoceni - 61.1%hodnoceni - 61.1% 65%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Marenčin PT
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 208
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-569-0185-4
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Príbeh plný napätia, lásky a zrady. Osemnásťročnú Ninu predá jej vlastná sestra do otroctva prostitúcie. Odmieta sa však podriadiť a búri sa proti spôsobu života, do ktorého ju nútia. Jedného dňa jej Mustafa, jeden z najbohatších ľudí Saudskej Arábie, ponúkne manželstvo. To však u nej neprichádza do úvahy, a preto sa rozhodne ujsť. Keď sa jej podarí zorganizovať útek, je bez peňazí a strechy nad hlavou. Zničená blúdi ulicami, až stretne Dávida, ktorý jej pomôže znova sa postaviť na nohy. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa príbeh končí. Minulosť ju však dobieha a pomsta je blízko... Mirka Manáková (1984, Bardejov). Miluje svoju rodinu, manžela, synov Patrika a Dominika. Každý deň sa usiluje prežiť naplno. Písanie je pre ňu droga. Debutovala bestsellerom Araba nemiluj . Je autorkou kníh Trpké precitnutie , Noci s cudzincom (2016) a  Telo ako trest (2017).

Zařazeno v kategoriích
Mirka Manáková - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Venujem svojmu manželovi Miroslavovi, ktorý

stál pri zrode tejto knihy.

Venujem Dáši – tak, ako som ti to sľúbila, drahá.



Mirka Manáková

araba

nemiluj


© Mirka Manáková, 2016, 2018

© Marenčin PT, spol. s r. o., Bratislava, 2016, 2018

Jelenia 6, 811 05 Bratislava

marencin@marencin.sk www.marencin.sk

Cover © Marenčin Media

Design © Marta Blehová

688. publikácia, 2. vydanie

ISBN 978-80-569-0185-4 (viaz.)

ISBN 978-80-569-0186-1 (ePDF)

ISBN 978-80-569-0187-8 (ePub)


Nina meravo civie do stropu. Leží na zemi pod tenkoupri

krývkou a do očí sa jej tlačia slzy. Kam sa to len dostala? Ako

mohla klesnúť tak hlboko? Len matne si spomína na dnešnú

noc, keď znova musela vyhovieť Karolovým zvráteným chúťkam.

Nadvihne prikrývku a zistí, že je takmer úplne nahá, ak neráta

ružové čipkované nohavičky. Prečo tu spala a odkedy tu už je?

Mozog jej zlyháva pri každom pokuse rozpamätať sa na niečo.

Karol jej dal nejaký prášok do vína a ona to musela vypiť. To je

to posledné, na čo si spomína. V hlave jej treští a vybavujú sa

len útržky, ktoré napokon radšej ani nechce vedieť. S odporom

pozrie na Karola. Leží otočený chrbtom k nej a odfukuje. Holá

lebka sa mu leskne a páchne z neho alkohol. Je zhnusená už len

pri pohľade na neho. Postaví sa, rýchlo prejde do kúpeľne a celý

obsah žalúdka vyvráti do záchodovej misy. Príšerne ju bolí hlava,

no je to nič v porovnaní s tým, aká zranená je jej duša. Zahľadí

sa na seba do zrkadla a premýšľa, kam sa pominul jej starý život.

Sladký, bezstarostný život. Dala by čokoľvek za to, aby ho mohla

žiť znova. Je tu len týždeň, ale už teraz nevládze. Cíti sa špinavá

a bezmocná. V kútikoch očí ma pozasychané slzy a cez ne jej

tečú ďalšie. Už sa ani nenamáha utierať ich. Sleduje ich pohyb

na svojich lícach, ako pomaly stekajú a splývajú jedna dodru

hej a vytvárajú čierny potôčik. Vo svojich modrých očiach vidí

beznádej. Zúfalstvo. Bolesť. Umyje si tvár, osprchuje sa a zavinie

do hebkého županu, ktorý nájde visieť vedľa uterákov. Vyjde

z kúpeľne a vráti sa do obývačky. Karol stále spí rozvalený na


  zemi a okolo neho sa povaľujú prázdne fľaše od alkoholu. Ažteraz si uvedomí, že Laura tu nie je, a pohľadom ju hľadá. V stave, v akom bola, mohla zaspať kdekoľvek. Znepokojene sarozhliada a napokon vybehne po schodoch do Laurinej spálne. Iba čo vstúpi, hneď si všimne odchýlené balkónové dvere. Sestra fajčí na balkóne a otupene zíza do prázdna. Nad čím asi tak môže premýšľať?

„Dobré ráno,“ pozdraví ju. Laura poslednýkrát lačne potiahne z cigarety, zahasí ju a otočí sa k nej.

„Ahoj.“

Prehrabne si svoje tmavé vlnité vlasy a zaklipká dlhýmimihalnicami. Sú síce sestry, ale úplne rozdielne. Laura sa veľmipodobá na otca, vysokého a tmavovlasého muža s ostrými črtami tváre, zatiaľ čo Nina je útla blondínka podobná svojej mame. Aj keď o svojich rodičov prišli už ako deti, ich fotogra e si dodnes zachovali. Laura sa zamračí. Pohľad na Ninu ju vôbec neteší,pretože jej tvár je strhaná a bledá, ba v očiach má aj slzy.

„Ako si sa vyspala?“

Nervózne si zapáli ďalšiu cigaretu. S tou malou bude mať čo robiť, kým ju privedie k rozumu. Zrejme musí byť na ňu tvrdšia a vysvetliť jej, že neustálym fňukaním ju už unavuje.

„Nič moc,“ odvetí Nina plačlivo. Laura ju chytí za bradu aprinúti ju pozrieť sa na ňu.

„Už zasa reveš?“ prevráti oči a s povzdychom klesne doprúteného kresla.

„Máš iba osemnásť, ja dvadsaťdva. Som staršia a skúsenejšia, mala by si počúvať moje rady,“ dohovára jej.

Vonku je príjemne teplo a toto je jediné miesto, kde môžu tráviť svoj voľný čas bez Karola. Ak idú do mesta, vždy ichsprevádzajú aj Karolove gorily. Samy sa môžu pohybovať len v dome

 

a na balkóne, niekedy aj v záhrade, ale len pod dozorom. Karol

si ich stráži, pretože sú jeho majetkom a o ten on nemieni prísť.

Laura zažmurká cez slnko a ukáže Nine kreslo, do ktorého si má

sadnúť. Tá sestru poslúchne a spustí sa vedľa nej, obracajúc tvár

k slnku. Privrie oči. Chvíľku pokoja si vychutnáva a praje si, aby

tento moment nikdy neskončil.

Opakom ruky si utrie slzy a potiahne nosom. Vyzerá ako malé dievčatko, ktorému sa stratila mama, na rozdiel od Laury, ktorá pôsobí svetáckym, sebavedomým dojmom. Nina jej nerozumie. Ako môže byť taká pokojná a bez nejakej hanby predávať svoje telo a tváriť sa pritom, akoby sa nič nestalo? Laura jej vždy tvrdí, že o nič nejde, len si proste užije a bude po všetkom. A ešte ktomu dostane aj prachy, o akých sa jej ani nesnívalo. No nie je to tak, ako tvrdí. Nina to vníma inak. Je to pre ňu ponižujúce astresujúce, cíti sa pri tom ako handrová bábka bez duše. No Laura to nechápe. Myslí si, že drogy jej pomôžu, no len čo pominie ich účinok, iba trpí. V živote jej nebolo príšernejšie. Uľaví svojej duši aspoň tým, že sa vyplače.

„Prosím ťa, prestaň už toľko fňukať!“ zahriakne ju znova Laura.

„Čo to nechápeš, ja to tu už dlhšie nevydržím, musím odtiaľto vypadnúť!“ narieka Nina. Sestra do nej zabodne oči a varovne nadvihne prst.

„Čuš! Vieš, koľko prachov som za teba dostala?! Musíšvydržať, nebuď ako malá, veď o nič nejde, časom si zvykneš a bude všetko dobré.“

Nina iba pokrúti hlavou. „Pozri sa na seba, si ako troska.“

„Čože?!“

„Videla si sa v zrkadle? Môžeš byť nalíčená, mať pekné šaty, hromadu mužov okolo seba, ale si šťastná? Takto si sipredsta  vovala svoj život? Naozaj takto?“ neudrží v sebe príval emócií, aj keď veľmi dobre vie, že za tieto slová môže zle dopadnúť. Jejsestra je krutá a arogantná, schopná všetkého. Nine je to všakúplne jedno. Laura ju zmanipulovala a dostala do tohto domu pod zámienkou, že bude pracovať ako chyžná. Oklamala ju. Vlastná sestra. Hneď, keď prišla, dostala pár faciek od Karola a ten slizký had ju donútil robiť veci, ktoré nechcela. Laura sa pritom na nich pozerala a vôbec ju netrápilo, že plače a kričí.

„Čo si to dovoľuješ, ako sa to so mnou rozprávaš? Jasné, že som šťastná, veď čo mi už len môže chýbať? Karol mi dáva dosť prachov na to, aby som bola spokojná!“

„Zasa tie peniaze. Vždy ti záležalo iba na peniazoch. A ja za tvoju nenásytnosť musím platiť. Spamätaj sa, Laura, predala si vlastnú sestru!“

Laura sa zaškľabí. „No a čo! Tie prachy mi za to stoja.“

Pohodí hustou hrivou a zahasí v poradí už druhú cigaretu.

„Tak strašne má nenávidíš?“ spýta sa Nina trpko. Vie, žepeniaze boli pre Lauru vždy dôležité, ale nemohla tušiť, že kvôli ním zájde až tak ďaleko. Keby to len bola vedela, nikdy by jej nedôverovala a teraz by tu nemusela byť. V duši cíti hlbokýsmútok a premáha ju zúfalstvo. Ako ju má presvedčiť, že ona nie je stvorená pre tento život? Že práca pobehlice nie je pre ňu vôbec vhodná? Že to, čo urobila, je trestné, pretože je Karolovýmkomlicom a držia ju tu násilím. Toľkokrát sa jej snažila otvoriť oči, no akákoľvek snaha vyšla nazmar.

„To nie je nenávisť.“

„Chceš mi povedať, že ma máš rada? Vždy si myslela len na seba. Ty nevieš, čo je to láska...“

„Prestaň!“ Laura vyskočí z kresla, priblíži sa k nej a zúrivo na ňu gáni. Nina sa však nebojí. Po tom všetkom, čo za posledné

 

dni prežila, ju len tak niečo nepoloží. Zdá sa, že Lauru jejslová zasiahli, pretože stojí oproti nej a zviera päste. Vlnité vlasy

sa skrúcajú okolo jej chudej tváre, ktorá je každým dňombledšia. Daň za život, ktorý vedie, sa už začína na nej odzrkadľovať.

Laura si uvedomuje, že sestra má pravdu. Skutočne netuší, čo je

to láska, a zvlášť láska k mužom, lebo všetkých do jednéhonenávidí. A Karol nie je výnimkou. So zaťatými zubami mu ponúka

svoje telo a potom sa teší z prepychu, ktorý jej poskytuje. Mohla

by žiť úplne inak, lenže problém je v tom, že ona nechce žiť inak.

Pracovať niekde za pár drobných, na to ona nie je. Radšej strpí

zopár mužských kreatúr, nechá ich, nech sa na nej vybúria, ale tá

odmena jej za to stojí. Veď Karol sa o ňu stará dobre, dopraje jej

blahobyt, aký nemá žiadne z dievčat v červenom dome. Červený

dom je len kúsok odtiaľ a občas tam musí zájsť aj ona. No nie je

to tak často a väčšinou si môže sama vybrať zákazníka. Nina sa

zatiaľ červenému domu vyhla a je tu spolu s ňou, lebo Karol si ju

potrebuje trochu vycvičiť. Laura sa však obáva, že s jej sestrou to

bude mať veľmi ťažké.

„Skús ma pochopiť. Nemáme na výber – ani ty, ani ja. Keď ťa Karol prvýkrát uvidel, povedal mi, že ťa tu musí mať. Čo som mala robiť? Nejde len o to, že mi zaplatil. Ja som od začiatkuvedela, že ty nie si na túto prácu vhodná, ale Karol by ma vyhodil na ulicu ako nejakého prašivého psa, ak by som munevyhovela.“

Tak predsa jej ide len o prachy a vôbec ju netrápi, čo chce ona. Nemá ju rada. Vlastná sestra. Nine sa chce opäť zvracať.

„Stále máš na výber,“ povie zdrvene.

„Tentoraz nie. Musíš tu ostať.“

„Ale prečo?“

„Nedávaj mi hlúpe otázky. Chceš, aby sme skončili na ulici

  a pomreli od hladu? Môžeš byť rada, že nie si v červenom dome. Urobila som všetko preto, aby si tu ostala so mnou anemusela spávať s desiatkami mužov denne. My sme výnimočné, Nina. Žiadna iná v červenom dome sa nemá tak dobre ako my. Raz za čas sa ti pritrafí aj nejaký iný chlap ako Karol, ale to hravo zvládneš!“ presviedča ju a ona neverí vlastným ušiam. Nikdy si nezvykne, tým si je istá. Pripravili ju o všetko. O nevinnosť,sebaúctu.

„A čo tvoja sloboda?“

„Ako to myslíš?“ Laura nadvihne tmavé obočie, ktoré mánerirodzene nalíčené čiernou farbou.

„Nie sme tu slobodné. Nemôžeme ísť von, kedy sa námzažiada. Karol je nám neustále v pätách,“ protestuje Nina a hľadá všetky možné výhovorky. Verí, že sestru presvedčí, ako veľmi sa mýli. No tá je príliš zatrpknutá, zvyknutá na tento život apeniaze, o ktoré nechce v žiadnom prípade prísť.

„Vždy lepšie, ako byť bez prachov na ulici.“

„Našli by sme si prácu, toto nie je jediný zdroj obživy,“nevzdáva to. Laura sa len zasmeje a povrchne si ju premeriava.

„Sestrička, vždy si bola taká naivná. Myslíš si, že by somchcela pracovať za pár drobných? Toľko, koľko zarobíš tu, ti nikdeinde nedajú.“

„Ale ja kašlem na prachy! Nechcem tu byť, nechápeš to? Nechcem!“ Vtom sa vo dverách zjaví Karol. Nina prehltne. Pri pohľade do jeho nahnevaných očí zaspätkuje.

„Čo si to povedala?!“ zreve a zdrapne ju za vlasy. Nina, sbúšiacim srdcom, na neho vyvaľuje oči. Už si nie je istá, že sa nebojí ničoho a nikoho. Zato, čo práve povedala, ju Karol zmláti akožito. Ani sa nepohne, iba vystrašene žmurká cez slzy, zatiaľ čo ten netvor ju drží za vlasy a zlovestne na ňu hľadí.

 

„Pusti ju!“ vykríkne zrazu Laura.

„Sklapni, suka!“ Karol na ňu zúrivo sykne a tá sa už na nič nezmôže. Má z neho strach rovnako ako Nina. Karolovi nesmie nikdy žiadna oponovať. Ak sa to stane, nemá problém dotyčnú dámu zmlátiť až do krvi. Laura o tom vie svoje. Odvtedy hoposlúcha na slovo a on si ju čičíka. Nie je hlúpa, nemôže brániťsestru a odvrávať mu. Aj keď Karol tvrdí, že ju miluje, jeho prejavy nijako s láskou nesúvisia, preto radšej splní každé jeho želanie. Takto si aspoň ušetrí modriny, ktorými disponuje mnohodievčat v červenom dome. Na Ninu zrazu dopadne tvrdý úder. Od bolesti vykríkne, padne k zemi a rozvzlyká sa. Laura nepovie na to ani slovo. Sedí v kresle, tlačí si kolená k brade, zatiaľ čo Nina sa chúli v kúte na opačnej strane balkóna a hlavu si zakrývarukami.

„Tak ty tu nechceš byť?!“ zúri Karol. Tvár ma od zlostičervenú a v očiach nevyspytateľnú nenávisť. Nina sa trasie. Ani sa na neho nepozrie, nedokáže to. Možno ju Karol dokope, je na to pripravená. No on len stojí, hľadí na trasúce sa klbko podsebou a zviera päste. Zdvihne pravú ruku, chce jej uštedriť ďalší úder, ale v poslednej chvíli sa zdrží. Potrebuje ju mať celú, krásnu a upravenú. Ak by jej veľmi zohavil tvár, bola by mu nanič.

„Už to nikdy viac nepovedz, rozumela si?! Patríš sem,zapamätaj si to!“

Znova ju schmatne za vlasy a zabodne do nej hrozivý pohľad. „Rozumela si?“ zopakuje otázku. Nina iba prikývne, pretože nie je schopná čokoľvek povedať. „Tvoja sestra má dnes šťastie, ale nabudúce môže skončiť horšie. Si tu nato, aby si jej dohovorila.“

„Jasné, Karol, všetko bude v poriadku, môžeš sa na mňastoercentne spoľahnúť,“ povie Laura a pomaly k nemu kráča,

  no v očiach sa jej zračí istá dávka bojazlivosti. Nevie, čo môže od neho očakávať. No Karol sa iba usmeje a nenásytne ju pobozká.

„Tak sa mi to páči.“

Pritisne si ju k sebe a pevne jej dlaňami stlačí zadok. Laura mu opätuje bozky a silene sa na neho usmieva. No v skutočnosti mu túži vyškriabať oči, vyhodiť ho z balkóna a možno ho aj dobodať nožom. Myšlienkam na to, aké by to bolo, keby Karola zabila, sa nikdy nebráni.

„Nechcem tu počuť žiadne hádky, nech sa to viacnezopakuje.“

Karol sa otočí k Nine, ktorá len mlčky prikyvuje a naďalejčuí v rohu.

„Teraz sa postav a choď mi urobiť raňajky,“ zavelí a ona ihneď vstane. „Sprav mi omeletu,“ dodá, sadajúc si do kresla. Tlačí si Lauru do lona a tá sa bláznivo rehoce.

„Ah, ty môj nadržanec, už zase to chceš?“

Nina sa zháči pri pohľade na sestru, ktorá si bez hanby obkročmo sadá na Karola. Odvráti od nich zrak a s hrčou v hrdle odkráča do kuchyne.

* * *

Po raňajkách poumýva riady, pozametá dlážku a poroztvára okná. Spoza dverí zachytí tlmený smiech Laury a Karola. Znova sú na práškoch. Je rada, že si ju dnes Karol nevšíma. Užíva si s Laurou, zatiaľ čo ona má na starosti poupratovať celý dom. Robí to s veľkým potešením. Nedbá urobiť čokoľvek iné, len aby sa vyhla Karolovým zvráteným chúťkam. Otvorí vchodovédvere a na chvíľu si dopraje pohľad na peknú prírodu. Dom sanachádza za mestom, na samote v lese, kde niet ani živej duše. Pár

 

metrov od nej stojí vysoký černoch. Je to Karolova gorila. Nina

pre tohto muža nemá iné pomenovanie, keďže ju neustále stráži

a ona nemôže z domu vystrčiť bez dovolenia ani nos. Je tukaž

dý deň a v noci sa strieda s druhou gorilou. Černoch sa zaškerí,

čím odhalí svoje biele zuby, a ukáže jej prstom, aby sa vrátila,od

kiaľ vyšla. Povzdychne si. Veď sa len chcela nadýchať čerstvého

vzduchu a už na ňu gáni. Sklamane vojde do domu, rozhodnutá

pokračovať v upratovaní. Je to lepšie, než byť pod Karolovým

ťažkým telom. Lepšie, než byť na drogách a znášať jeho odporné

dotyky. Kuchyňa sa leskne, tak sa rozhodne, že poupratujehos

ťovskú izbu. Všimne si, že dvere v nej sú pootvorené. S handrou

v jednej ruke a s vedierkom vody v druhej vstúpi dnu. Vtom jej

padne zrak na čosi strašné. Vedierko pustí na zem a voda z neho

sa rozleje po dlážke. Stuhne. Naprázdno prehltne a prižmúri oči,

lebo si nie je istá, či to, čo vidí, je skutočnosť, alebo sa jej to iba

sníva. Na zemi leží mladý muž. Nikdy predtým ho nevidela. Má

gaštanové vlasy a bledú pokožku. Nina si nevšíma vodu, ktorá sa

rozteká po dlážke a podíde k mužovi bližšie. Skloní sa k nemu

a dotkne sa jeho zápästia.

„Božemôj,“ s hrôzou si uvedomí, že muž je mŕtvy. Mástude

nú pokožku, žiaden pulz a nejaví známky života. Od zdesenia si

zakryje oči, lebo to, čo vidí, jej vyrazí dych. Muž má dopichané

ruky a vedľa neho leží striekačka. Heroín. Zomrel napredávko

vanie, dochádza jej. Ale ako sa sem tento muž dostal? Odkedy

tu je? S panikou vybehne z izby a začne kričať: „Laura! Karol!“

Berie schody po dvoch, pričom znova začuje smiech tých dvoch

bláznov. Vtrhne do sestrinej spálne. Laura sa rozvaľuje v posteli

a neprestáva sa smiať. Karol stojí oproti nej, oblečený v silonkách

a v ženskom ružovom korzete. Ústa má nalíčené sýtočerveným

rúžom a na hlave sa mu hompáľa parochňa. V inej situácii by

  to Nine prišlo smiešne, ale teraz jej do smiechu rozhodne nie je. Karolovi sa nepáči, že ich Nina ruší pri hrách.

„Ako si dovoľuješ vstúpiť bez zaklopania, ty hlupaňa?!“ osopí sa na ňu.

„Ja... ja nechápem, ako je to možné. Išla som upratovaťhosťovskú izbu a našla som tam mŕtveho muža,“ oznámi mu sbúšiacim srdcom.

„Čože?!“ Karol privrie oči do úzkej štrbiny. S blond parochňou pôsobí menej hrozivo, no viac pomätene. Laura prudko vstane z postele a podíde k nim.

„Čo to táraš za nezmysly?“ neveriacky krúti hlavou arozmýšľa, čo za hlúposti si zasa Nina vymýšľa.

„Do riti!“ Karol si strhne z hlavy parochňu. Tvári sa pritom, akoby prišiel na niečo šokujúce.

„Včera tu bol Viktor. Prišiel si po svoju dávku a zatvoril sadolu v izbe. My sme sa bavili a ja som naňho úplne zabudol!“vysype zo seba a rozuteká sa preč z izby. Nina netuší, kto je Viktor, vie len, že je mŕtvy. Prekvapene si vymení pohľad so sestrou a bez váhania sa za Karolom rozbehnú. Vtrhnú do izby, kde leží bezvládne telo, a zdesene pozorujú Karola, ako sa márne pokúša mŕtveho chlapca oživiť. Trasie ním, jačí, dlaňami si búši do čela. S hrôzou si uvedomuje, že chlapec zomrel kvôli nemu. Dal mu toho príliš veľa a jeho telo to už nezvládlo.

„Čo to robíš, nevidíš, že je mŕtvy?“ upokojuje ho Laura, keď vidí, ako sa Karol chlapca snaží bezúspešne priviesť k životu.

„Drž hubu!“ zvrieskne a ona sa ihneď stiahne. „Ja to vidím,vidím to! Posral som to, do čerta!“

Spotený vstane a podíde k dievčatám. S rozmazanými ústami od rúžu, v ružovom korzete a s hrozivým pohľadom vyzerácelkom ako blázon.

 

„Teraz ma dobre počúvajte,“ povie vážne, „nikomu o tom ani slovo! Je vám to jasné?“

„Čo chceš s ním urobiť?“ odváži sa opýtať Laura. Nina lenmlčí, opretá o zárubňu dverí, a sleduje celé to divadlo.

„Jeho telo upracem a nikto sa o tom, čo sa tu stalo, ničnedozvie. Žiadna polícia, žiadni doktori a varujem vás! Ak o tomniekomu ceknete, vytrasiem z vás dušu!“ chrlí zo seba ako zmyslov zbavený. Je rozrušený, pretože to, čo sa Viktorovi stalo, horozhodne vyviedlo z miery.

„Miláčik, upokoj sa. Budeme mlčať ako hrob, však, Nina?“ Laura pozrie na sestru, ktorá len prikývne. Karol nestráca čas. Ponáhľa sa von. Otvorí dvere a kývne rukou na vysokéhočernocha, ktorý sedí kúsok od domu.

„Poď sem, Max!“

Černoch k nemu podíde a s prekvapením si ho premeriava, ba dokonca sa uškŕňa.

„Čo zízaš? Ešte nikdy si nevidel podväzkový pás?!“

„Nie... nie, pane, len som prekvapený, že ste takto oblečený...“ habká. „Čím vám môžem poslúžiť?“

„Poď dnu, mám pre teba prácu,“ povie Karol a černoch honasleduje. Keď vojde do izby, kde leží mŕtvy chlapec, zarazí sa, ale len na chvíľu.

„Už rozumiem, pane, mám jeho telo odpratať.“

Karol ho s úsmevom potľapká po pleci.

„Výborne. Tak sa mi to páči, žiadne otázky a rýchle,inteligentné myslenie,“ pochváli ho a černoch sa zaškerí. Jeho biele zuby ostro kontrastujú s tmavohnedou pokožkou.

„Dobre viete, že takéto veci sú pre mňa hračka,“ prehodí,pričom uprie chlipný pohľad na Ninu. Chcel by ju, vidí mu to na očiach. S odporom odvráti od neho pohľad. Hneď jej napadne,

  že tento muž mal v minulosti do činenia aj s vraždami, pretože vezme chlapca a prehodí si ho cez plece ako nejakú handrovú bábku. Tvári sa pritom, akoby išlo o kus dreva, nie o ľudskúbytosť.

„Máš to u mňa, Max, odmením sa ti,“ sľúbi mu Karol. Zdá sa, že sa mu uľavilo. Max urobí za neho niečo, do čoho sa jemurozhodne nechce.

„Pôjdete so mnou pane?“

„Nie je to potrebné, dôverujem ti. Urob to tak, aby ťa nikto nevidel. Hoď ho do kufra, ale predtým ho zabaľ do vreca, ktoré nájdeš dolu v pivnici. Zakop ho niekde hlboko v lese,“ vysvetlí mu Karol a zotrie si rúž z pier. Po tom, čo sa tu práve stalo, nemá náladu na radovánky s Laurou. Celkom ho vzrušuje byť ženou v silonkách, ale dnes to už hodí za hlavu. Max odíde do pivnice a po chvíli sa vráti s veľkým igelitovým vrecom. Navlečie ho na mŕtvolu a pevne zviaže. Na všetko sa v úzadí dívajú Nina sLaurou a vymieňajú si vystrašené pohľady. Dokonca ani Laure nie je všetko jedno. V tomto dome niekto zomrie a Karol hojednoducho odstráni tak, že ho dá zakopať niekam do lesa? Ninahorúčkovito premýšľa. Je v pasci, z ktorej niet úniku. V pekle, ktoré je každým dňom horšie. Čo sú toto za ľudia? Nemajú v sebe ani štipku súcitu, úcty voči mŕtvemu. Veď chlapec má určite rodinu a priateľov, ktorí ho budú hľadať. Karola to však nezaujíma, lebo on myslí predovšetkým na seba, aby sa nenamočil do sračiek, z ktorých by sa len tak ľahko nedostal. Nina vie, že polícia by ho ihneď zatkla za pašeráctvo drog a násilne držanie žien včervenom dome. Niektoré dievčatá sú tu síce dobrovoľne, alemnohé z nich boli unesené alebo oklamané, donútené podriadiť sa Karolovým rozkazom. Presne ako ona. Sú vydierané, nesmúprehovoriť, inak by vystrieľali ich rodinu. Nina verí, že Karol jeto 

ho schopný. Schopný zabiť. Je zvrátený, hrubý a... blázon. Stráca

nádej, že sa niekedy odtiaľ dostane. Spoza dverí sleduje, ako Max

nakladá čierne vrece do auta. Karol stojí pri ňom a niečo mu

vysvetľuje. Po chvíli Max nastúpi a odfrčí. Karol sa vracia, a keď

zbadá Ninu stáť vo dverách, prebodne ju očami.

„Čo tu stojíš? Dovolil som ti vychádzať von? Už aj sa prac!“ rozoženie sa rukou, ale ona sa mu uhne, zvrtne sa a uteká preč. Všimne si Lauru, ktorá ľahostajne sedí na pohovke a zapaľuje si cigaretu. Beží po schodoch a len čo zatvorí za sebou dvere vspálni, ihneď ich zamkne. Za túto luxusnú izbu by mala byť vďačná, no ona to tu nenávidí. Nenávidí tento život a seba za to, aká bola hlúpa a naivná, keď dôverovala svojej sestre. Je psychicky na dne, nevládze ďalej existovať, nieto ešte normálne fungovať. Padne na posteľ a srdcervúco sa rozplače.

* * *

Na druhý deň ráno Karol nariadi dievčatám, aby sa pekneobliekli, pretože pôjdu do mesta. Nina je prekvapená, lebo odkedy tu je, ešte z tohto domu nevystrčila ani päty, pokiaľ nerátazáhradu pred domom. Vonku je pekelne horúco, tak si oblečie ružové jednoduché šaty po kolená a vlasy si zopne do drdola. Svojpôvab však nezakryje, ani keby si na seba obliekla vrece. Nechce pútať pozornosť ani priťahovať mužské pohľady, preto staví na striedmosť. Keď ju Laura uvidí, prevráti očami.

„To čo máš za šaty? Vyzeráš v nich ako naša stará mama,“ ironicky sa zasmeje. Ona má na sebe krátku ligotavú minisukňu a vystužený korzet. Prsia sa jej týčia v hlbokom výstrihu a nohy jej zdobia vysoké lodičky zlatej farby. Výrazný make-up pôsobí lacno a vulgárne. Nine zovrie srdce, keď Laura spomenie ich

  starú mamu. Úbohá stará mama! Ona bola tá posledná, koho mala. A keď prišla aj o ňu, dostala sa sem. Mysľou jej prebehne spomienka, ako našla starú mamu ležať mŕtvu v záhradke ich rodného domu. Zomrela na infarkt. Bola pre ňu všetkým, potom, čo rodičia zomreli pri ťažkej autonehode, keď boli Nina s Laurou ešte deti. Stará mama ich vychovávala dlhé roky sama, no Laura v puberte utiekla z domu, pretože nemala záujem ostávať snimi. Vždy bola rebel, robila napriek a starú mamu nemala rada, pretože podľa nej mala staromódne názory. Na rozdiel od Niny, ktorá ju zbožňovala. Keď Laura utiekla a stala sa prostitútkou, viac o nej nikto nepočul. Nina netušila, kde jej sestra pracuje, nevidela ju celé roky. Jedného dňa sa však stretli v nákupnom centre. Laura bola vtedy s Karolom, ktorý bol k Nine veľmimilý. A ona vôbec netušila, že je to pasák. Toto náhodne stretnutie spôsobilo, že sa Karolovi veľmi zapáčila, a preto, keď zomrela ich stará mama, Karol donútil Lauru, aby presvedčila svoju sestru, že má pre ňu prácu chyžnej v jeho dome. Obe sestry sa stretli na pohrebe a Laura sa tvárila, že chce Nine pomôcť. A ona vedela, že sa musí nejako začať živiť, pretože dom po smrti starej mamy ostal prázdny a bolo treba platiť šeky. Nemala nikoho, iba Lauru, ktorá jej podala pomocnú ruku. Keď však sem prišla, čakalo ju tu nemilé prekvapenie. Okrem upratovania mala poskytovať aj sexuálne služby mužovi, ktorý sa jej vtedy v obchode, keď saprvýkrát stretli, zdal veľmi sympatický. Keď odmietla, zbil ju aprinútil k sexu. Vlastná sestra ju predala. Ako to len mohla urobiť? Ako jej mohla iba tak zničiť život? A to všetko kvôli prekliatym prachom, bez ktorých nedokáže žiť. Z myšlienok ju vyrušízavŕzganie dverí.

„Ako dievčatá, ste pripravené?“ Karol má zjavne dobrú náladu a pohľadom si premeria najprv Lauru a potom Ninu.

 

„Aké ste len rozdielne, akoby ste ani sestry neboli,“poznamená a pristúpi k Nine. Nadvihne jej bradu a zahľadí sa na ňu. Veľké belasé oči na neho vystrašene pozerajú, no on to vôbec nevníma. Jej pôvab a krehkosť pôsobia na neho ako magnet. Nevýslovne ho táto mladá kráska rajcuje.

„Pozrime sa na kvetinku,“ nahne sa k nej a oblizne jej ušný lalôčik. Nina sa zhnusene od neho odtiahne. Hádam na ňu Karol teraz nedostane chuť?! V duchu si nadáva, prečo si radšejneobliekla rolák a džínsy, no v tejto horúčave by to nebol najlepší nápad. Toto sú tie najkonzervatívnejšie šaty, aké má, a aj sama Laura jej ich skritizovala. No nezdá sa, že by jej oblečenie nejako odpudzovalo Karola.

„Neboj sa ma, zlatko,“ chlipne si ju k sebe pritiahne. Svojimi obrími rukami jej obopne zadok a ona sa ani nepohne. Nemôže sa brániť, bolo by to horšie. Vie, čo bude nasledovať, a nechce, aby ju zbil, preto mlčí a v duchu sa modlí, aby to dlho netrvalo. Karol ju pritlačí k stene a siahne jej rukou pod šaty. Len čo sa dostane k jej k prsiam, začne ich dychtivo stláčať. Ona sa mu s odporom podvoľuje, zo všetkých síl sa usiluje potlačiť slzy a chuť kričať. Dnes nemá v sebe žiadne drogy a znášať Karolove odpornédotyky je preto pre ňu ťažšie. No ak by kričala, zbil by ju a tejbolesti by bolo viac. Očami hľadá Lauru, ale tá kamsi zmizla. Karol jej dychčí do tváre, zjavne je veľmi vzrušený. Dlaňami jej blúdi po bruchu a prechádza nižšie. Nina naprázdno prehltne a ani saneohne, keď zacíti jeho ruku na svojom stehne. Stojí ako stuhnutý stĺp, s privretými viečkami, srdce jej búši od strachu a vnútrozachvacuje vlna odporu. Vtom zazvoní mobil. Karol zahreší aneochotne vytiahne mobil z vrecka. Nina si vydýchne, keďže hovor prijme, dokonca sa od nej vzdiali. Zdá sa, že je to pre nehodôležité a volá mu niekto významný. Dnes má šťastie, ale len nateraz.

  Čoskoro sa Karol vráti a znova ju donúti robiť tie odporné veci, ktoré nechce. Nedokáže udržať slzy, čo jej vytrysknú z očí ako záplava vodopádu. Tupo hľadí do prázdna, dlaňami si objímaramená a chce zotrieť zo seba špinavé Karolove ruky, ktorými jej nedočkavo prechádzal po tele. Je to slizký, odporný had mysliaci len na seba a svoje uspokojenie. Nezaujímajú ho jej pocity. Že trpí, že sa jej hnusí, že to nechce robiť. Ach bože, kto jej pomôže? Dokedy to bude musieť ešte znášať? Laura vbehne do izby a zasa vidí sestru plakať. Podíde k nej a zatrasie ňou.

„Okamžite prestaň revať,“ zašepká nervózne. „Je to pre tvoje dobro. Ak ťa Karol uvidí revať, zmláti ťa. O chvíľu odchádzame, tak sa upokoj. Ideme na dôležité stretnutie,“ dohovára jej. Nina zmätene na ňu hľadí.

„Aké dôležité stretnutie?“

„Karol nás zoznámi s veľmi bohatým človekom. Je to Arab, vraj nejaký solventný obchodník, a Karol mu chce ponúknuť dievča. Ak by si vybral mňa, dostanem trojnásobok!“ zvestuje Laura natešene a Nine vyschne v hrdle.

* * *

Nina toto mesto nepozná. Prvýkrát prechádza ulicami apekným námestím, pozdĺž ktorého sa tiahnu rozkvitnuté alejestromov. Predtým žila na vidieku a na ruch veľkomesta nie jezvyknutá. Dnes je sobota a mesto je plné ľudí, mladých aj starších rodín s deťmi. Pichne ju na tom najcitlivejšom mieste. Tam, kde je jej srdce, zacíti trpkosť, hnev a zároveň ľútosť nad tým, že aj ona mala takýto obyčajný život, no prišla oň. Chodievala sostarkou do prírody, stretávala sa s priateľkami, autobusom jazdila do školy. Chce tento život späť! Tak veľmi po tom túži – odtrhnúť

 

sa od tejto zberby. Zrazu jej napadne, čo by sa stalo, keby začala

kričať o pomoc. No vzápätí tento nápad zavrhne. Karol aj jeho

gorily majú za pásom pištole a ona si je istá, že by jej bez milosti

vpálili guľku do čela. Už vie, že s týmito ľuďmi sa nemôžeza

hrávať. Cíti sa bezmocná ako nikdy predtým. Kráča spolu sLau

rou a Karolom, no v pätách má gorily, ktoré z nej nespustia oči.

Maxa už pozná, toho druhého nie. Slnko nemilosrdne páli, aj keď

je už dávno po poludní, a Laura sa začne sťažovať na horúčavu.

No Karol ju schladí hrubou poznámkou a počastuje týminaj

odpornejšími slovami, aké kedy Nina počula. Urážky sú u neho

na dennom programe, tak Laure neostáva nič iné, len zaťať zuby

a čušať. Nina zrazu zočí pár metrov od nich muža, ktorýinten

zívne máva na Karola.

* * *

„Zdravím ťa, priateľ môj,“ zastaví sa Karol a podá mu ruku.

Laura zbystrí pozornosť, stiahne brucho a vypne prsia. Toto nie

je len tak hocijaký muž. Je to jeden z najbohatších ľudí Saudskej

Arábie, ktorý uzatvára obchody po celom svete. Zdá sa, že sKa

rolom sú si blízki. Muž má okolo tridsiatky, čierne vlasy a hustú

bradu. Nina vie, že Arabi si vo svojich svetoch ruky s cudzími

ženami nepodávajú, ale tento porušuje všetky pravidlá anie

lenže im podá ruku, ale ich aj pobozká na líce. Predstaví sa ako

Mustafa. Keď zovrie jej dlaň, v očiach sa mu čosi zablyskne. Nedá

sa nevšimnúť si, že ju spaľuje pohľadom. Aj keď sa rozpráva sKa

rolom, očami zablúdi k nej častejšie, než je normálne, a ona je

z toho nervózna. Prečo sa nepozerá na Lauru? Má predsa jej

hlboký výstrih priamo pred očami a doslova sa mu ponúka. Po

chvíľkovom rozhovore na ulici Mustafa navrhne Karoloviblíz  ku reštauráciu, kde by sa mohli v pokoji porozprávať. Keď sú na mieste, Max a ten druhý ostávajú na Karolov príkaz stať vonku. Nina je nervózna. Tento muž si má vybrať jednu z nich. Čo ak si vyberie ju? Keď si sadnú k stolu, Mustafa ju prepaľuje pohľadom. Nina cíti, ako ju vyzlieka očami a myslí na to, že sa pomalyzmocňuje jej tela. A ona len leží a plače. Pri tejto predstave dostanežalúdočné kŕče. Keď čašník prinesie na stôl na prvý pohľad vábivé jedlo, pri druhej lyžici vstane a utečie na ženskú toaletu. Vyvráti tú malú dávku jedla, čo do seba dostala, a zhlboka dýcha. Ten muž ju chce, preboha! Horúčkovito premýšľa. Čo má urobiť, aby si vybral Lauru? Tá predsa netúži po ničom inom, len mu vliezť do postele a schmatnúť čo najväčší balík peňazí. Nina však o to nestojí. Snaží sa upokojiť. Musí myslieť pozitívne, veď možnože všetko dobre dopadne a Mustafa sa rozhodne pre Lauru. Snáď si to len namýšľa a vôbec sa na ňu nedíval tak... tak prenikavo. Keď sa ako-tak upokojí, vráti sa späť k stolu. Všetci traja upierajú na ňu zrak a tvária sa vážne. Holá lebka Karol, urastený, čiernovlasý Mustafa a jej sestra Laura, ktorá si ju opovržlivo premeriava.

„Prepáčte, že som len tak odišla od stola, ale prišlo minevoľno,“ ospravedlní sa a sadne si k stolu. „To sa stáva,“ usmeje sa Mustafa a venuje jej jeden zo svojich prenikavých pohľadov. Ruky ma obsypané zlatými prsteňmi a na krku mu visí zlatáretiazka, exkluzívny kúsok, nad ktorým Laura jasá a obdivuje ho. Zdá sa, že viac ju zaujímajú jeho hriešne drahé prstene, než on samotný. Sedí vedľa neho, irtuje s ním a občas sa dotkne jeho kolena. Mustafa jej síce odpovie na každú otázku, no oči má len pre Ninu. Tá pôvabná plavovláska ho očividne očarila viac ako jej vtieravá sestra Laura. Nina sa nervózne mrví na stoličke a hrabe sa v jedle tváriac sa, že jej chutí. Snaží sa vyhýbaťakejkoľvek komunikácii s týmto mužom.

 

„Nebuď taká vážna, trocha sa uvoľni,“ zamrmle Karol apohladí ju po stehne. Je už podgurážený a v dobrej nálade. Nina na jeho dotyk nereaguje a taktne mlčí. Zdá sa, že sa Mustafadostáva do vášnivej debaty s Laurou, ktorá mu drzo sadne na kolená a zahŕňa ho komplimentmi. Reči o tom, aký je fešák a ako ju veľmi priťahuje, vyvedú z miery aj Karola, ktorý chce niečopovedať, no v poslednej chvíli sa zdrží, lebo si uvedomí, že za Lauru dostane kopec prachov. Patrí síce jemu, ale raz za čas jej môže dovoliť vrznúť si aj s iným, hlavne keď ide o takého boháča, ako je Mustafa. Nina mlčky počúva trápnu debatu. Laura už dlhonezaháľa, lepí sa na Araba, ako môže, lebo pokiaľ ide o peniaze, vie byť dobrá herečka. Niečo mu pošepká a oblizne si pery. Mustafa sa usmeje, zatiaľ čo ona na neho koketne špúli ústa. Zdá sa, že zabodovala, a Nina si môže pomaly vydýchnuť, pretože Arab sa už dobrých pár minút na ňu ani nepozrel. Karol objednávadruhú fľašu whisky.

„Ideme do hotela,“ oznámi nečakane Mustafa, ktorý tohovyil tiež dosť a postaví sa. Laure zaiskria oči. Na toto čakala celý večer. „Tu máš zálohu,“ podá Karolovi dvesto eur. „Zvyšokdolatím Laure, teda... ak si to zaslúži,“ zdôrazní pobavene.

„O tom nepochybuj, zlatko,“ ubezpečí ho Laura. Ešte ju ani nemá v posteli, a už ju kritizuje. Chrapúň. Typický moslim, ktorý má doma tri manželky a isto im tvrdí, že im je verný, no keďpríde na Slovensko, tvári sa, akoby ich nemal. Niet sa čomu čudovať, veď takéto ženy, ako je ona, tam isto nenájde! Nina si vydýchne, keď sa jej tí dvaja stratia z očí. Je zachránená. Ešteže sa Laura tak veľmi usilovala a namyslený zbohatlík jej napokon podľahol.

„A čo teraz?“ uprene sa zahľadí na Karola, no ten ju zrazunevníma. Whisky ho dorazila a zaspáva na stole. Čože? Karol spí a ona je tu s ním sama. Sama! Rozbúši sa jej srdce na poplach,

  keď si to uvedomí. Toto je príležitosť, ktorá sa jej nemôže len tak hocikedy naskytnúť. Môže ujsť. Ale ako to urobiť? Vonku stoja gorily a strážia to tam. Karol nie je hlúpy a vždy si ich berie so sebou. Navyše nemá žiadne peniaze, bez nich je úplne stratená. Zrazu jej niečo napadne. Rozhliadne sa okolo seba, a keď zistí, že vzduch je čistý, opatrne siahne Karolovi do vrecka, zktorého vytiahne peňaženku. Preskúma ju a nájde dvesto eur. To nie je zlé, na začiatok, uvažuje. No je to málo, ak sa ma skrývať po hoteloch, lebo domov sa vrátiť nemôže. A potrebuje aj z niečoho žiť. Povzdychne si. Tak rada by sa vrátila domov. Domček, vktorom žila, stojí opustený uprostred prekrásnej záhrady. Vrátili by sa tam po ňu a ťahajúc ju za vlasy by ju dovliekli späť. Akonejakú handru. Bez zľutovania. V horšom prípade by ju zabili. No ak sa ukryje niekde inde, má šancu na normálny život. Aj keď vie, že riskuje, neváha už ani minútu. Vyberie všetky peniaze, strčí si ich do kabelky a peňaženku vráti naspäť do Karolovho vrecka. Len čo vstane od stola, ponáhľa sa preskúmať situáciu vonku. No sklamanie na ňu čaká hneď predo dvermi. Do čerta! Max na ňu cerí zuby a zvedavo nakukuje poza jej chrbát. „Chcem sa prejsť,“ oznámi mu Nina. Nablízku stojí jeho kolega, beloch, môže mať päťdesiat rokov. „A kde je Karol?“ zamračí sa Max.

„To je na dlho. Ešte tu chvíľu pobudneme, lebo čakáme na Lauru, ale ja sa necítim dobre. Rada by som sa prešla.“

„Dobre, môžeš.“

Nina prekvapene nadvihne obočie. No len čo jej Maxponúkne svoje rameno, aby ju sprevádzal na prechádzke, sklamane si povzdychne.

„Chcem ísť sama.“

Max sa rozosmeje a tým privolá ďalšiu gorilu.

 

„Čo sa tak rehoceš?“ spýta sa nízky muž s plešinkou na hlave. Veľké brucho nesie pred sebou a na Ninu pôsobí ako sud piva.

„Slečinka chce ísť sama na prechádzku, no čo povieš, pustíme ju?“ Max sa neprestáva smiať a druhý muž sa k nemu pridáva.

„A čo keby sme spolu skočili za kríčky?“ uťahujú si z nej. Obaja sa bláznivo smejú, čím jej dajú najavo, že nikam sama nepôjde. Dalo sa to čakať. No zdá sa, že sa správajú, akobyzabudli, že stojí blízko nich. Nevšímajú si ju a robia si naďalej žarty. Nina uprie pohľad na prázdnu cestu. Noc je už tmavá a ona sa nazdáva, že by jej to mohlo vyjsť. S hrčou v hrdle váhavo spraví tri kroky. Obzrie sa za seba a vidí, že muži si ju stále nevšímajú. Teraz má šancu! Bez ďalších okolkov začne bežať. Po tmavejceste osvetlenej len pouličnou lampou dupkajú jej krehké nôžky. Už sa jej zdá, že to zvládne, keď vtom začuje krik.

„Hej, vráť sa!“

Od úľaku začne bežať ešte rýchlejšie. „Stoj!“ počuje Maxov hlas priamo za chrbtom, no nevzdáva to a uteká ďalej. Max je však rýchlejší a dobieha ju. Už nestačí s dychom, k tomu sa potkne a v tej istej chvíli pocíti tlak na svojom lakti. Černoch ju zúrivo obráti k sebe a vrazí jej takú silnú facku, až spadne na zem. Nina skríkne od bolesti. Ostré kamene, na ktoré dopadne, jej zodrú kolená do krvi.

„Ty si chcela ujsť?!“ vrieska Max a prinúti ju postaviť sa.

„Prosím, nechaj ma odísť, vieš dobre, že ma tu držia nasilu.“

Je zúfalá. Nikto jej nerozumie, nikto nevie pochopiť, ako sa trápi. Naivne dúfa, že Max sa nad ňou zľutuje a nechá ju odísť. Vo svetle pouličných lámp vidí jeho bielka, ktoré mu svietia na tvári ako dve neónové svetlá.

„Ty si sa úplne zbláznila. Vieš, s kým sa zahrávaš? Hovorí sa tomu smrť!“ Max je veľmi nahnevaný, schmatne ju za lakeť aťa  há späť k reštaurácii. Cestou stretnú mladý párik, ale zdá sa, že ich roztržke nevenuje žiadnu pozornosť. Možno si myslia, že je to len hádka, aká zvykne byť medzi partnermi, a vôbec netušia, kto je Nina. Že práve chcela ujsť a že je dievča pre všetko, aj keď ním nechce byť. Nemá odvahu kričať o pomoc po tom, čo jej Max práve povedal.

„Ak nechceš zomrieť, tak to už viac neurob. Vari nevieš, čoho všetkého je Karol schopný? Nielen teba, ale aj mňa by odbachol!“ zavrčí a ona sa pri jeho slovách roztrasie. Uprie pohľad na šíre nebo, na ktorom v plnej kráse žiaria hviezdy. Želá si byť jednou z nich. Noc je teplá a jasná a okrem mladého páriku, ktorý okolo nich pred chvíľou prešiel, niet naokolo živej duše. Predreštauráciou stojí Maxov kolega, muž s plešinkou, a vyškiera sa na ňu. Je odporne nechutný, taký ten slizký, upotený pánko s pupkom.

„Dievčinka má krátke nôžky, ďaleko nám nezašla,“ smeje sa. Max ju drží pevne, aby sa mu náhodou nevyšmykla a zasaneušla. No ona to už nemá v úmysle. V očiach má slzy a v duši prázdnotu. Max jej vzal jedinú nádej a príležitosť.

„Vilo, budeš držať hubu, je ti to jasné? Karolovi o tom, žemladá chcela ujsť, ani slovo!“

„Tebe čo je? Kvetinka ti počarovala, že to chceš len taknechať?“ nechápavo krúti hlavou Vilo.

„Ak niečo cekneš, budeš očarený ty, keď ti Karol vpáliguľku do hlavy! Ti to nedochádza? Nedali sme na ňu pozor a ona nám skoro ušla!“ Vilo zamračene prikývne. Max sa otočí k Nine a uprie na ňu vážny pohľad.

„Už chápeš, prečo ťa nemôžem len tak nechať odísť? Zabil by ma a teba tiež. Pred Karolom ešte nikdy nikto neušiel.“

Nine sa na chvíľu zdá, že v černochových očiach postrehneľú 

tosť. Aj on je len obeťou, obyčajnou gorilou, poskokom a sluhom.

Je v pasci rovnako ako ona.

„Si vo svete, z ktorého nemôžeš len tak uniknúť. Hovorí tiniečo slovo ma a? Zahrávaš sa s príliš veľkým ohňom,“ povie drsne a rukou si siahne pod bundu. Sebavedome vytiahne pištoľ apriloží jej ju k spánku. Preboha! Nina zalapá po dychu. Naprázdno prehltne a nohy sa jej podlomia. Hlaveň pištole, ktorú cíti, ju úplne vyvedie z miery. Ide ju vari zabiť? Azda ten moment, keď mal Max v očiach ľútosť, bol len výplod jej fantázie? Zhrozene na neho hľadí a nie je schopná zo seba vydať ani hláska. Je na smrť vydesená. Max zrazu zloží zbraň a zašepká: „Toto bola lenpríučka, aby si vedela, čo ťa čaká, ak to urobíš znova.“

Nina si vydýchne. Ešte stále žije, ona žije!

„Na smrť si ma vydesil,“ zašepká zúfalo. Max sa ironickyuškrnie a otočí ju smerom k dverám reštaurácie.

„Teraz pôjdeš dnu a budeš sa tváriť, že sa nič nestalo. Rozumela si?“

Iba prikývne a vráti sa dnu. Kráča pomaly a pokúša sa potlačiť slzy. Zbabrala to! Ako mohla byť taká naivná a myslieť si, že sa jej podarí ujsť? Nevyšlo to a Max si dá teraz na ňu väčší pozor. Ešte stále sa trasie. Uprie pohľad na spiaceho Karola, ktorého sa snaží čašník zobudiť. Reštaurácia je už prázdna, sú tam len oni dvaja. Jemne vytiahne Karolovi peňaženku z vrecka a peniaze, ktoré z nej vybrala, vráti späť. Karol sa napokon preberie, ale keďže je stále opitý, vstáva veľmi ťažko. Nina sa rozhodne ísť po Maxa, ktorý opitého Karola vyvedie vonku. Vilo naštartuje auto a Max strčí Karola na zadné sedadlo. Potom sa k nej otočí.

„Nasadni,“ rozkáže.

„A čo Laura? Ešte je v hoteli,“ Nina sa zahľadí na neďalekýhotel, v ktorom si jej sestra s Mustafom určite ešte užíva.

 

„O ňu sa nestaraj a nasadni,“ Max ju posúri do auta, tak jej neostáva nič iné, len klesnúť vedľa Karola, ktorý si niečonezrozumiteľne mrmle popod nos. Keď zbadá Ninu, zavesí sa na ňu a zaborí si svoj odporný ksicht do jej vlasov. Chlipne si ju ksebe priťahuje a ona cíti, ako z neho razí alkohol a páchne potom. Zhnusene sa odtiahne, pretože akokoľvek chce, nemôže saprinútiť znášať jeho dotyky. A teraz, keď je opitý, sa jej protiví ešte viac.

„Pobozkaj ma!“ prikáže, no Nina sa ani nepohne. Chce mať od neho pokoj a želá si, aby na ňu nesiahal, no on ju prudko chytí pod krk a zlovestne na ňu hľadí. Keď násilím strčí jazyk do jej úst, bez váhania ho uhryzne. Karol zvrieskne a dá jejzaucho. Nina stuhne. Telom jej prechádza vlna strachu, pretože tento netvor má v sebe priveľa alkoholu a to ho robí agresívnym. Prudko ju potiahne za vlasy a prinúti ju, aby sa na neho pozrela. S hrôzou hľadí do úzkych štrbiniek a uvedomí si, že také malé oči ešte nikdy nevidela. Ani taký nenávistný pohľad. Ako môže byť niekto tak strašne zlý?

„Tak ty sa opovažuješ neposlúchnuť ma? Ty štetka, štetka,štetka!“ vybuchne ako sopka a päsťou ju udrie do tváre. Tvrdo akruto, akoby bola nejaký boxovací panák a nie jemné žieňa, ktoré sa nevie brániť. Nina pocíti prenikavú bolesť a zakvíli. Max s Vilom sedia mlčky vpredu a nevenujú pozornosť tomu, čo sa deje. Karol zasiahne druhýkrát, no tentoraz ešte silnejšie. Nina zvrieskne, zmieta sa v bolestivom kŕči, keď na ňu dopadne ďalší úder. Kričí, prosí ho, plače. Ale Karol nevie prestať.

* * *

Len ťažko otvorí oči a bolestivo vzlykne. Každý milimeter tela

 

má nasiaknutý bolesťou a vo vnútri ju sužuje duševné trápenie.

Leží a nehybne zíza do stropu. Lúče slnka, ktoré prenikajú do

izby, vytvárajú na stenách zvláštne obrazy. Rovnako ako tiene

stromov, ktoré jej pripomínajú nejakú zver. Tieň sa pohne prisil

nom náraze vetra a konáre stromov sa rozhýbu. Nine sa zdá, že

vytvorili nový obraz, ktorý jej pripomína Karolovu tvár. Ona ju

tam vidí. Je všade, kde sa len pozrie. Zaplaví ju hrôza. Najradšej

by zomrela. Prestať existovať nemusí byť zlé, veď už teraz sa cíti,

ako keby ani nežila. Aspoň by sa skončilo toto nekonečnétrá

penie, ktoré ju ničí. Chce sa posadiť, ale pri najmenšom pokuse

to vzdá. Ešte stále cíti chuť krvi v ústach po včerajšej noci. Pred

očami má Karolovu hrozivú tvár a nenávisť, ktorú v ňomvybur

covala. A to všetko preto, že sa mu opovážila vzoprieť. Nechcela

mu vyhovieť a takto sa to skončilo. Nina vie, že Karol nemáprá

vo takto s ňou zaobchádzať, ale nemôže proti tomu urobiť nič.

Je len jeho hračkou a on je jej pánom. Môže si s ňou robiť, čo sa

mu zachce, a jej neostáva nič iné, len to znášať. Znova sapokú

si posadiť a tentoraz sa jej to podarí. Bolí ju celé telo od úderov

a kopancov, ktoré si vraj zaslúžila. Ešteže nemá nič zlomené.

Pomaly vstane a prejde do kúpeľne. Pri pohľade do zrkadlazde

sene vykríkne. Tvár ma opuchnutú, modro alovú, oko podliate

krvou, takmer vôbec naň nevidí. Aspoňže jej zuby nevyrazil.

S povzdychom sa vráti späť do spálne a v očiach ju pália slzy.

Podíde k oknu, otvorí ho a zhlboka sa nadýchne. Pohľad jejspo

činie na červenom dome, ktorý vytŕča spoza stromov a svojou

sýtou farbou priťahuje pohľady. Do mesta odtiaľto je to lenkú

sok a všade navôkol sú stromy. Nechce sa jej veriť, že v takomto

krásnom prostredí prírody a kvetov rôznych farieb existuje toto

peklo. Ktovie, koľko dievčat tam musí poskytovať sexuálnesluž

by, ale tvária sa, že sú tam dobrovoľne. Lebo musia. Lebo by ich



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist