načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Alexander Veľký - Michal Habaj; František Hříbal

Alexander Veľký
-18%
sleva

Kniha: Alexander Veľký
Autor: Michal Habaj; František Hříbal

Život, doba a význam najväčšieho vojvodcu staroveku
Titul doručujeme za 2 pracovní dny
doručujeme do Vánoc
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  628 Kč 515
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
17,2
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 49Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6% 90%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » PERFEKT
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2018
Počet stran: 358
Rozměr: 252,0x177,0x38,0 mm
Úprava: ilustrace, mapy, plány, fotografie
Skupina třídění: Dějiny zemí starověkého světa
Biografie
Hmotnost: 1,1765kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Pevná bez přebalu lesklá
Datum vydání: 201811
ISBN: 978-80-8046-900-9
EAN: 9788080469009
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Kniha známych, ale aj prekvapivých faktov o jednom z najznámejších vojvodcov všetkých čias vychádza prvýkrát na Slovensku v takej ucelenej a komplexnej podobe. Autori tohto velikána rozoberajú zo všetkých strán, sprevádzajú čitateľa dobou, vykresľujú jeho život, nechávajú nahliadnuť do súkromia, zvykov, vášní a radostí Macedónca. Text osvetľuje jeho význam pre neskoršie dejiny Európy i Slovenska. Alexander Veľký sa nedožil ani tridsiatich troch rokov. Zanechal však po sebe úchvatné dedičstvo. Stihol zmeniť Grécko, vyvrátiť Perziu, založiť desiatky miest, ovplyvniť dejiny Strednej Ázie a Indie, zrýchliť vývoj matematiky, zoológie, botaniky či vojenskej techniky. Premenil umelecké trendy celého starovekého sveta, vytvoril priestor pre nové kulty v Európe, Afrike i Ázii. Geografi cké poznatky antiky sa jeho výpravou prakticky zdvojnásobili. Zmenil demografi cký, sociálny a kultúrny vývoj sveta od Balkánu až po Indus. Alexander zohral podstatnú úlohu nielen v priestore, ale i v čase. Videli sa v ňom rímski cisári, stredoveká šľachta, ale je vzorom aj pre dnešných generálov a štátnikov. Tento muž je súčasťou európskej civilizácie, slovenskej kultúry a vďaka tejto knihe patrí už aj slovenskému čitateľovi. (život, doba a význam najväčšieho vojvodcu staroveku)

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Michal Habaj; František Hříbal - další tituly autora:
 (e-book)
Feničania Feničania
Caput Mortuum Caput Mortuum
Objavné cesty staroveku Objavné cesty staroveku
Básnik v čase Básnik v čase
Caput Mortuum 2.vydanie Caput Mortuum 2.vydanie
 (e-book)
Objavné cesty staroveku Objavné cesty staroveku
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

11

Dedičstvo

po

filipovi

P

odľa nášho kalendára sa písal rok 324 pred Kr. Alexander a jeho

muži mali za  sebou roky putovania a bojov. Jeho verní Mace

dónci sa už iba neochotne ponevierali táborom. Myseľ každého vojaka sa upínala k myšlienke na návrat do Macedónie. Alexander ich priviedol ďaleko na východ, do bájnej Indie a odtiaľ do Mezopotámie. V každej krajine, ktorou prešli, museli bojovať, a hoci víťazili, boli unavení. Podstupovať ďalšie boje odmietli. V tú chvíľu Alexander vystúpil pred svojich mužov a pripomenul im, kým ešte nedávno boli a čo z nich jeho otec Filip urobil: Keď sa ujal (Filip) vlády nad vami, boli ste chudobní kočovníci oblečení v kožiach a pásli ste po horách skromné stáda oviec, ktoré ste ťažko ochraňovali pred Ilýrmi, Tribalmi a susednými Trákmi. Filip vám dal namiesto koží vojenské plášte, priviedol vás z hôr dolu do rovín a urobil z vás bojovníkov rovnocenných susedným kmeňom, takže ste sa už nemuseli spoliehať na prírodnú ochranu, ale brániť sa svojou vlastnou statočnosťou. Vystaval pre vás mestá a dal vám prospešné zákony a obyčaje. Premenil vás, bývalých otrokov a poddaných, na  vládcov ostatných. Pripojil k Macedónii väčšiu časť Trácie, zmocnil sa prístupu k  moru, otvoril vašej krajine cesty pre obchod a zaistil bohatý výnos z vašich rudných dolov. Urobil z vás vládcov nad Tesálčanmi, ktorých ste sa predtým smrteľne báli, podrobil si národ


12

Fókov a otvoril tým širokú a pohodlnú cestu do Grécka. Aténčanov a Téba

nov, ktorí pre Macedóniu znamenali neustále nebezpečenstvo, si podmanil,

takže dnes sme to my, kto do značnej miery zaisťuje ich bezpečnosť. Prenikol

až na Peloponéz a keď bol celým zvyšným Gréckom vymenovaný za jediného

najvyššieho veliteľa vojska pre ťaženie proti Peržanom, zabezpečil tým slá

vu nielen sebe, ale predovšetkým celému spoločenstvu Macedónčanov.

Alexander sa odvolal na otca a vedel, čo robí, už len jeho meno vyvo

lávalo medzi Macedóncami zbožnú úctu. Filip patril medzi revolucio

nárov, neváhal meniť veci, ísť novými cestami a vybudovať vlastný svet.

Bolo to práve Filipovo dedičstvo, ktoré Alexandrovi umožnilo nezma

zateľne sa zapísať do histórie. Filip zanechal svojmu synovi prostried

ky na  vedenie vojenských výprav, najmodernejšie a  najlepšie vycvičené

vojsko v Stredomorí, zmluvy oprávňujúce Alexandra vystupovať v mene

celého Grécka a čo bolo ešte dôležitejšie, vyvolal v ňom ambíciu naplniť

a prekonať otcove plány na dobytie východu, zakladanie miest a šírenie

svojej slávy po celom známom svete. Pre tieto príčiny nemôžeme začať

Alexandrov príbeh inak ako príbehom Filipa.

FILIPOVA

A ALEXANDROVA

MACEDÓNIA

Územie starovekej Macedónie sa nezhoduje s  hranicami Macedón

ska, tak ako ho poznáme z  dnešnej politickej mapy. Pr ipomína skôr

hranice dnešného kraja Makedónia, ktorý leží na severe Grécka. Keď

Filip II. nastúpil na trón, našiel krajinu rozdelenú na Hornú Macedó

niu na západe a Dolnú Macedóniu na východe. Severná časť Hornej

Macedónie sa zhoduje s časťou územia dnešného Macedónska, južná

časť a  Dolná Macedónia sa rozkladajú na  území dnešného Grécka.

Hornú Macedóniu pokrývajú horské masívy, rozsiahla časť regiónu

leží v  nadmorskej výške 500 metrov nad morom,  celá polovica tej

to časti Macedónie sa pritom nachádza až vo výške nad 1 500 met

rov. Okrem macedónskych kmeňov krajinu obývali Ilýri a kmene sprí

buznené s Molossmi z Epiru.


13

Keď sa Filip dostal k  moci, jeho rod Argeovcov ovládal iba Dolnú Macedóniu. Jej úrodné roviny sa rozprestierali pod končiarmi Pierijského pohoria a Olympu až k Termskému zálivu. Vo Filipových časoch záliv ležal v porovnaní s dneškom o tridsať kilometrov hlbšie vo vnútrozemí, tak hlboko, že lode sa mohli plaviť po rieke Ludias až do hlavného mesta Pelly. Macedónska metropola síce hrala podstatnú úlohu v obchode a doprave, ale mesto pravidelne trápili opakujúce sa epidémie malárie spôsobené okolitými močariskami.

Celkovú populáciu Macedónie v čase Alexandrovho odchodu do Perzie moderné bádanie odhaduje pri skromnejších odhadoch na 660-tisíc, pri odvážnejších odhadoch až na 1 či 1,5 milióna obyvateľov. Čísla sú síce rozdielne, o jednej veci však nemusíme pochybovať. Macedónci boli početnejší ako ktorákoľvek grécka obec na pobreží či vo vnútrozemí. Ani celá populácia Atén ako najväčšej gréckej obce zrejme nepresahovala 300-tisíc obyvateľov.

VSTUP

MACEDÓNCOV

DO DEJÍN

Dejiny poznajú mnohé záhady a čím ideme ďalej do minulosti, tým je ich viac. Bez písaného slova si spoločenstvo ľudí udržuje vedomie spoločnej minulosti prostredníctvom ústnej tradície, no tá prepletá zvyčajné mýty s historickými príbehmi, mení formy a obsahy, niekedy zaniká a vzniká v úplne novej podobe.

Macedónsky pôvod je o  to komplikovanejší, že ho spoznávame iba vďaka Grékom. Ako prvý uviedol Macedóncov na svetlo dejín slávny grécky básnik Hesiodos v 7. storočí pred Kr. Vo svojom Zozname žien uviedol, že Deukaliónovej dcére Th yi a Diovi sa narodili synovia Magnetos a Macedón, Deukaliónovým synom bol pritom Helén, praotec všetkých Grékov. Gréci a Macedónci sa považovali podľa mýtu odpradávna za vzdialených príbuzných, zároveň sa však zdá, že za nič viac. Gréci sa pozerali na macedónske zvyky cez prsty. Iba s údivom sa prizerali tomu, ako Macedónci nosia okolo drieku osobitú šerpu, až kým v boji nezabijú prvého nepriateľa.


14141414444144444444444141414141141144144444141411414141141441414414414141141411441414144414444411414114111414114441444141414141414114444411411114111141111114444444444444444444414141411411444444444444444414111111141414444444411414114114141144444444111414141411114444444444444114111444444444141414141414141414141414141141441441444141414144144444444444444444444444444444444444444

STAROVEKÁ MACEDÓNIA NA MAPE Z POLOVICE 17. STOROČIA OD I. LAURENBERGERA


1555555511515515151515155515551515155555555515515555151555555511515515555151551515551151515115515111555551111111115555555555551111511155555155555515115555555115111151111555555555555151515111151555151555515151515115155551515151515151515151515151515151555555555151115111111511155555555555555555555555555555555555555555555555


16

Macedónci sa vyžívali v lovoch a k ich povestným zvyklostiam patrili pitky, kde sa konzumovalo nezriedené víno dovtedy, kým sa všetci neopili. Hostiny sa často končili bitkami a  ani  kráľ nebol v  opíjaní výnimkou. Alexander sa zúčastňoval pitiek pravidelne a  jedna anekdota hovorí, že po jednej z bujarých osláv vyspával celé dva dni a dve noci. To všetko sa Grékom zdalo byť cudzie a barbarské. Ale ani Macedónci sa nepovažovali dlho za Grékov, k ich helenizácii prišlo až v 3. storočí pred Kr. a povedomie etnickej blízkosti sa medzi Macedóncami a Grékmi vyvinulo za rímskej vlády. Vzťah ku Grékom si však Macedónci museli uvedomovať už predtým. Pri vzájomnom stretnutí zrejme hlbší rozhovor nenadviazali, ale dokázali sa dohovoriť a macedónska elita odpradávna dobre poznala grécke kulty, mytológiu a zvyklosti. Všetky v Macedónii nájdené písomnosti boli zaznamenané v gréčtine, známe macedónske mená majú grécky pôvod tak, ako aj samotné pomenovanie Makedones, ktoré mohlo znamenať niečo ako „Horali“. Macedónci uctievali Dia, Dionýza a Herakla, ich králi sa svojou genealógiou hlásili ku gréckemu pôvodu a učili sa gréčtinu.

Gréci rozniesli svoju identitu do každého kúta Stredomoria, kde sa objavili. Ešte i všemocní Rimania odvodzovali svoj pôvod z Homérovho rozprávania o Tróji. Macedónski králi neboli v tomto smere výnimkou. Macedónska kráľovská dynastia založila svoj mytologický pôvod na Heraklovi, príbeh sa odvíjal nasledovne: Heraklov potomok Temenos ovládol spolu so svojimi bratmi Peloponéz. Bratia si rozdelili krajinu a Temenos dostal Argos. Keď zostarol, obišiel svojich synov a určil za nástupcu akéhosi Deifonta. Bolo to krvavé dedičstvo. Ihneď po kráľovej smrti prepukli mocenské spory a Temenovi traja synovia museli utiecť do  severného Grécka. Jedným z  nich bol neskorší macedónsky kráľ Perdikkas. Ten sa usadil v Macedónii, odkiaľ vyhnal Pierov a následne sám vládol z novozaloženého mesta Aigai (dnešná Vergina). Z aložil dynastiu Argeovcov, o ktorej však nemáme až do vlády Amynta I. na prelome 6. a 5. storočia pred Kr. žiadne historické správy.

Amyntas I. sa zapísal do  dejín vďaka otcovi historiografi e Herodotovi. Grécky historik vyrozprával príbeh o odvahe a hrdosti Amyntovho syna Alexandra. Princ sa nebál zavraždiť vyslancov perzského kráľa Dareia Veľkého, čím si získal obdiv mnohých Grékov. Amyntas i Alexander si zakladali na gréckom pôvode a Alexander sa dokonca zúčastnil Olym


17

pijských hier, na tých súťažili za normálnych okolností iba Gréci a Ale

xandrova účasť svedčí o jeho prijatí medzi Helénmi. Neskôr sa Alexander

osvedčil i ako panovník, patril medzi najschopnejších vládcov argeovskej

dynastie, vedel znamenito využiť prírodné zdroje Macedónie. V horách

ťažil drevo a privážal ho do gréckych prístavov, kde z neho lodiari stava

li lode, na dolnom toku Strymonu doloval striebro a získané prostriedky

investoval do reforiem vojska, územie Macedónie rozšíril až po Egejské

more, ale ďalší rozmach zastavili Aténčania.

V  druhej polovici 5. storočia sa na  macedónskom tróne neobjavila

osobnosť s podobným rozhľadom a vladárskym umom, akými dispono

val Alexander. V kráľovskej rodine prišlo k osobným sporom a nestabili

te. Pokles vojenskej a hospodárskej moci Macedónie zastavil až Alexan

drov vnuk Archelaos (413 – 399 pred Kr.). Ako talentovaný organizátor

a  ambiciózny vojenský veliteľ obnovil chod hospodárstva, naštartoval

výstavbu cestnej siete a zmodernizoval vojsko. Kráľovský dvor premiest

nil zo starodávneho, ale malého Aigai do Pelly, jediného väčšieho mace

dónskeho mesta, a ako známy fi lhelén a priateľ umenia si na svoj dvor

pozýval gréckych umelcov a fi lozofov. Na jeho dvore žil a zomrel Euri

pides. Dramatik si na sklonku svojho života uctil Archelaa rovnomen

nou hrou s názvom Archelaos. Vynikajúci maliar Zeuxis sa spolupodieľal

na výzdobe Archelaovho paláca v Pelle. Kráľ pozval i slávneho Sokrata,

ale ten pozvanie odmietol. Z  dnešného pohľadu by sa mohlo zdať, že

Archelaova vláda prebiehala úspešne, ale macedónskej elite sa Archelaos

zrejme zdal ako pyšný a pogréčtený tyran. Zabili ho neznámi vrahovia

a po jeho smrti opäť vypukli spory o trón. Oslabenie Macedónie vyústi

lo za Amynta III. (393 – 370) do územných strát. Po jeho smrti sa kríza

ešte prehĺbila, problémy v  kráľovstve doslova otriasali argeovskou dy

nastiou. Na tróne sa vystriedali všetci Amyntovi legitímni synovia, Ale

xander, Perdikkas a Filip. Najstarší Alexander II. si zaistil trón iba vďaka

Tébanom. Tí sprostredkovali prímerie medzi ním, jeho zaťom a ďalším

pretendentom o  trón, Ptolemaiom z Aloru. Prebehli dohody,  v rámci

ktorých putoval do Téb Alexandrov najmladší brat Filip, no prímerie

i  napriek tomu nepretrvalo. Ptolemaios nebral žiadne ohľady na  vzá

jomné dohody, Alexandra odstránil a v rokoch 369 – 365 pred Kr. vládol

v  mene prostredného Amyntovho syna Perdikka. Ten ho síce po  čase


18

odstavil, ale v roku 359 pred Kr. prišiel o život v bitke s Ilýrmi a spolu

s ním prišli Macedónci v tejto krvavej seči o 4-tisíc mužov. Územne sa

rozpadajúci, chudobný a  vojensky otrasený štát, ohrozovaný zvonku

Ilýrmi a Paionmi, zdedil Filip ako najmladší z Amyntových synov. Iba

málokto by v tú chvíľu tušil, že Argeovci prežijú a v priebehu dvadsia

tich rokov sa stane z Macedónie najsilnejšia veľmoc v Stredomorí.

PRVÉ ROKY

FILIPOVEJ VLÁDY

(359 – 354 PRED KR.)

Nový panovník nastúpil na  trón ako Filip II. Pochádzal z  Amyntov

ho manželstva s Eurydikou, princeznou z Linku. Narodil sa v roku 383

alebo 382 pred Kr. a prežil rušnú mladosť, otec ho najskôr poslal ako

zábezpeku za vyplatenie tribútu do Ilýrie a úlohu rukojemníka si zopa

koval v rokoch 367 – 366 pred Kr., keď ho pre zmenu jeho brat vyslal

spoločne s ďalšími tridsiatimi Macedóncami do Téb. Po návrate do Ma

cedónie mu Perdikkas zveril funkciu oblastného správcu a po Perdikko

vej smrti Filip prebral vládu za kráľovho nedospelého syna.

FILIP II.




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist