načítání...


menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Alea, dievča mora 4 – Sila prílivu – Tanya Stewnerová

Alea, dievča mora 4 – Sila prílivu

Elektronická kniha: Alea, dievča mora 4 – Sila prílivu
Autor: Tanya Stewnerová

– Dobrodružstvá, výnimočné priateľstvá a tajomstvá ukryté v hlbinách mora! Posádka Alfa Cru uniká pred krutým doktorom Orionom. Alea pozná jeho strašné tajomstvo a vie, že jej nedovolí len tak ujsť. Cestu im však komplikuje nielen on, ale ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: slovensky
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  209
+
-
7
bo za nákup

hodnoceni - 77.3%hodnoceni - 77.3%hodnoceni - 77.3%hodnoceni - 77.3%hodnoceni - 77.3% 95%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » FRAGMENT
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2019
Počet stran: 384
Jazyk: slovensky
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-566-0966-8
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Dobrodružstvá, výnimočné priateľstvá a tajomstvá ukryté v hlbinách mora! Posádka Alfa Cru uniká pred krutým doktorom Orionom. Alea pozná jeho strašné tajomstvo a vie, že jej nedovolí len tak ujsť. Cestu im však komplikuje nielen on, ale aj únik ropy do mora. Podarí sa jej spolu s Morskými rytiermi zabrániť ekologickej katastrofe? Stretne sa konečne so svojou mamou a ďalšími morskými deťmi? Štvrtá časť veľkolepého príbehu o Alei, dievčati mora.

Zařazeno v kategoriích
Tanya Stewnerová - další tituly autora:
Alea - dívka moře: Volání z hlubin Alea - dívka moře: Volání z hlubin
Alea - dívka moře: Barevné vody Alea - dívka moře: Barevné vody
Alea - dívka moře: Tajemství oceánů Alea - dívka moře: Tajemství oceánů
Lili Větroplaška: Delfíni v ohrožení! Lili Větroplaška: Delfíni v ohrožení!
Alea - dívka moře: Síla přílivu Alea - dívka moře: Síla přílivu
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Alea, dievča mora

Sila prílivu

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.fragment.sk

www.albatrosmedia.sk

Tanya Stewnerová

Alea, dievča mora 4 – Sila prílivu – e-kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2019

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.



Tanya Stewnerová nezahorela láskou ku knihám na prvý pohľad.

Keďže jej učiteľka na základnej škole povedala, že sa pravdepo­

dobne nikdy nenaučí správne písať a čítať, vášeň k písaniu sa v nej

prebudila pomerne neskoro, okolo desiateho roku života. Odvte­

dy však príbehy priam chrlí.

Narodila sa v roku 1974, vyštudovala literárnu vedu a niekoľko

rokov pracovala ako prekladateľka a lektorka. Okrem toho sa na­

plno venovala spisovateľskej činnosti. Jej detská séria o Lili Vetro­

plaške a trilógia o elfoch sa stali bestsellermi nielen v Nemecku,

ale aj v mnohých iných krajinách.




Na úteku 9

Lovci 29

Volanie vodných panien 43

Dračí poklad 65

Princ hlbín 81

Veľrybí spev 99

Temná dohoda 106

Jasná noc 116

Kúzlo Jariášov 127

Pohľad Zafíra Ostrozraka 140

Za vodopádom 154

Morské dno 167


Mor 182

Čierna pátračka Patrícia 197

Franklin 206

Pod hladinou 220

Rubenov 234

Kystens Stolt 247

Výhra a strata 261

Morský diabol 269

More plameňov 279

Morskí rytieri 290

Odchod 306

Najlepšia pouličná kapela 324

Na juh 337

Nový člen partie 348

Bruggy 357

Posledné morské deti 364

Útek 375


Bolo náročné udržať oči otvorené. Ležala na chrbte, sťažka dýchala a  pozorovala zamračenú oblohu. Mala problém pohnúť hlavou, ale aj tak si všimla, že Lennox sa zrútil vedľa nej a zostal nehybne ležať.

„Nie...“ vydýchla, lebo zakričať už nedokázala. V  nijakom prípade nemôže omdlieť! Musí privolať pomoc!

Svet okolo nej bol čoraz temnejší. Oči sa jej samy od seba zatvorili, nevedela tomu zabrániť.

Vtom z diaľky ako zo sna začula hlas.

Niekto ňou zatriasol.

Cítila, ako jej dotyčný otvoril ústa a  čosi jej do nich nakvapkal. Bolo to sladké a chutilo to trochu ako roztopený sneh.

Chcela niečo povedať, no zlyhal jej hlas. Nato stratila vedomie. Alea stála na prove starej plachetnice a pozorovala jem­ ne sa vlniaci severný Atlantik. Žiarivo prepletené farby mora pokojne plynuli ako ťahy štetcom na obraze, ktorý sa neponáhľa uschnúť. Ukrývalo sa v  nich nespočetné množstvo príbehov, lenže dnes, žiaľ, nechceli byť vyroz­ právané. Namiesto toho sa pokojne a nerušene vlnili.

Dúhové lúče vo vode mohli rozoznať iba oči Veľrybej pútničky. A presne to Alea bola – Veľrybia pútnička.

So smutným výrazom na tvári si zastrčila prameň dlhých čiernych vlasov za ucho, kde mala žiabre. Bola síce veľmi rada, že je dievča mora, no zároveň ju to napĺňalo obrovským smútkom. Morskí ľudia boli totiž navždy preč. Vyhynuli a ona bola len akýsi zvyšok za­ niknutého sveta.

Rukou si zatienila oči a zahľadela sa na napnuté plach­ ty Crucis. Včera zašila dieru na kosatke, zďaleka nie prvú. Napriek tomu, že obe plachty boli samá záplata, loď vyžarovala istú vznešenosť, ktorá sa navzdory odlu­ pujúcej sa zelenej farbe a mnohým škrabancom a nedo­ statkom nad ňou vznášala ako aura. Crucis bola skrátka špeciálna a  jej posádka za ňou rozhodne nezaostávala.

Alfa cru sa skladala z piatich členov. Benjamin Libra bol kapitán a zároveň jediný plnoletý človek na palube. Ďalej sa na lodi plavil Samuel Draco, jeho mladší brat, a Fran­ cúzka Tess Taurus, ktorá ušla z  domu. Štvrtým členom partie bol Lennox Scorpius, polovičný suchozemec a po­ lovičný morský človek, a nakoniec ona – Alea Aquarius, ktorá svoj doterajší život strávila na pevnine medzi su­ chozemcami a donedávna bola presvedčená, že je alergic­ ká na studenú vodu. Nakoniec zistila, že len čo sa celá ponorí do mora, narastú jej plávacie blany a žiabre.

„Ahoj, Snehulienka!“ ozvalo sa znenazdajky. Bol to Sammy a mieril k nej. „Zase tu stojíš?“ Často ju tak oslo­ voval, inšpirovali ho jej čierne vlasy, bledá pleť a  roz­ právkovo zelené oči.

„Rada sa pozerám na more, je nádherne farebné,“ po­ kúsila sa ho odbiť povrchnou odpoveďou.

Sammy sa však tváril nesmierne vážne. Po chvíli chy­ til Aleu za ruku, ovinul si ju okolo pliec a  pritúlil sa k nej. „Pomojkajme sa... prosím!“ povedal a zaboril tvár do jej bundy.

Alea malého chlapca pritiahla k sebe a pevne ho obja­ la. „Ničoho sa neboj.“ Láskyplne ho pohladkala po stra­ patých ryšavých vlasoch. „Všetko bude v poriadku.“

Sammy sa jej vymanil z náručia. „Ako to vieš?“ Ruká­ vom si utrel nos a zrazu pôsobil ešte zraniteľnejšie než zvyčajne. „Prenasleduje nás doktor Orion! Ako by to teda mohlo byť v poriadku?“

Alea sklonila hlavu. Sammy mal, samozrejme, pravdu. Nebezpečenstvo, ktoré sa nad nimi vznášalo od okami­ hu, ako ušli z  Islandu, rozhodne nemohli podceňovať. Vedeli totiž, že za rozšírenie smrteľného vírusu, ktorý vyhubil morských ľudí, bol zodpovedný práve doktor Orion. Odstránil vlastný ľud, aby sa vyhol beznádejné­ mu boju so suchozemcami. Aspoň to tvrdil. Ibaže Alea sa domnievala, že skôr mu išlo o špinavé obchody, čiže o to, aby prostredníctvom svojej rozvetvenej zločineckej organizácie mohol v  mori nerušene skladovať odpad. Teraz ich prenasledoval, lebo o ňom priveľa vedeli. Čle­ novia Alfa cru ušli z  jeho Vily Konungur s  plným ba­ tohom jeho najtemnejších tajomstiev. Bez pomoci by sa  im to však pravdepodobne nebolo podarilo. Vodné panny a  škriatkovia im v  mori prebojovali cestu až ku Crucis, no bez pričinenia Aleinho otca Keblarra a jeho priateľa Ramina by sa určite neboli dostali ani na pláž.

Už štyri dni sa nerušene plavili na východ, len s krát­ kou zastávkou na Faerských ostrovoch. Ibaže doktor Orion ich nenechá len tak ujsť, tým si bola Alea istá. Nielenže poznala jeho najtajnejšie myšlienky, nebez­ pečná preňho bola ešte z ďalšieho dôvodu. Je Elvarion, ktorý má priniesť zmenu éry. Orion to proroctvo po­ znal, preto vedel, že by v ňom Alea mala hrať rozhodu­ júcu úlohu. Bude bojovať za oceány a podľa legendy má šancu na záchranu svetových morí. Ako Elvarion – ro­ dená vodkyňa –, ktorých sa v  každej generácii mor­ ských ľudí narodilo len štyri alebo päť, bola na to viac než vhodná.

Preglgla. Veľkoleposť vlastného osudu ju zakaždým omráčila. Práve ona by mohla mať pre doktora Oriona fatálny význam. Ak sa totiž proroctvo splní, urobí mu škrt cez rozpočet.

Sammy sa postavil tesne vedľa nej. „Som síce dob­ rodruh, ale toto všetko je na mňa predsa len trochu veľa,“ zamumlal. Vyzeral ako dieťa, ktoré práve zistilo, že v jeho skrini naozaj býva strašidlo.

„Mrzí ma to.“ Bolo jej jasné, že pre deväťročného chlapca je táto situácia priveľmi náročná. „No potre­ bujem ťa, Sammy. Staráš sa o  to, aby sme sa z  Oriona totálne nezbláznili.“

„Ja? Ako to myslíš?“

„Sám máš strach, ale napriek tomu spievaš veselé pes­ ničky a pri každej príležitosti rozprávaš vtipy.“

Sammy sa poškrabal na hlave. „Myslel som si, že tým všetkým leziem na nervy. Aspoň Tess mi to povedala.“

„Nemôžeš ju brať vážne. Tess stále na niečo nadáva, no to ešte neznamená, že ťa nemá rada.“

„Presne! Určite je do mňa zamilovaná úplne rovnako, ako som ja zamilovaný do nej.“ Sammy sa široko usmial a  ukázal obrovskú medzeru medzi prednými zubami. „Som zamilovaný do všetkých! Do teba, Snehulienka, do totálne hustého Škorpióna a do Bena, ako inak, celý svoj život!“

Alea sa zasmiala. „Vidíš! To je presne to, čo som mala na mysli. Keď sa s tebou rozprávam, všetko je zrazu... oveľa jednoduchšie. A práve to teraz všetci potrebujeme, lebo inak by nás strach z Oriona úplne pohltil.“

Sammymu zamrzol úsmev na perách. „Sme v poriad­ nej kaši, však?“

„No v  nijakom prípade si to nesmieme stále opako­ vať!“ Alea sa naňho pozrela a pokrútila hlavou. „Spolie­ ham sa na teba, Samuel Draco. Potrebujem ťa, Sammy, potrebujem tvoj osí tanec, aby som to všetko mohla zvládnuť. Všetci ťa potrebujeme! Bez teba by z nás boli len kôpky nešťastia na úteku. Vďaka tebe sa nám vždy aspoň na chvíľu podarí na všetko zabudnúť.“ Hoci Sam­ my bol spomedzi nich najmladší, rozhodne nebol menej dôležitý než ktorýkoľvek iný člen posádky.

Chlapec sa zadíval do prázdna. Po chvíli vystrel plecia a vyhlásil: „Som Samuel Draco, najlepší drak a premo­ žiteľ strachu. Všetkých nás zachránim!“

Alea sa uľahčene zasmiala. „Som veľmi rada, že ťa mám!“ zvolala a pritiahla ho k sebe. „Presne tak, si naj­ lepší, Sammy.“

Odmietavo mávol rukou, ani čoby odháňal muchu. „Musíme myslieť na pekné veci,“ navrhol. „Keď budeme stále rozmýšľať len nad tým, čo všetko sa môže stať, stroskotáme skôr, ako vôbec príde búrka!“

Alea sa proti svojej vôli opäť zasmiala.

„Počasie je na toto ročné obdobie, navyše takto na severe, neuveriteľne dobré,“ zhodnotil Sammy a vystrúhal odbor­ ný námornícky výraz. „Devätnásť stupňov, vietor podľa Beauforta na trojke, čiže mierny. Ideme rýchlosťou štyri uzly za hodinu a pekne plynulo sa približujeme k Nórsku.“

Nórsko! Alei naskočili na chrbte zimomriavky. Ak na­ ďalej pôjde všetko hladko, o tri dni by mali byť pri západ­ nom pobreží Nórska. Smerujú tam preto, lebo predne­ dávnom dostala pútnickú správu – niečo ako videosprávu putujúcu morom. Pútnici boli nielen schopní vidieť a ro­ zoznávať farby mora, ale pomocou týchto správ mohli navzájom aj komunikovať – dokonca aj na vzdialenosť stoviek kilometrov. Pútnická správa bola od ženy, ktorej tvár na ňu silno zapôsobila. Pri pohľade na ňu sa jej okamžite zmocnil pocit domova. Najmä preto chcela túto ženu žijúcu v Nórsku za každú cenu nájsť. Žiaľ, odvtedy o  nej už nepočula. Napriek tomu sa však plavili ďalej. Alea netušila, ako tú ženu nájdu. Nórsko je pomerne veľ­ ké, a ak človek nemá nijaký záchytný bod... No, musia sa o to aspoň pokúsiť.

„Myslíš si, že sa zapíšeme do dejín?“ opýtal sa Sammy. „Možno bude všetko, čo teraz prežívame, v budúcnosti zaznamenané v knihách!“

„To naozaj netuším.“ Alea pokrčila plecami. „Ako by sa ľudia dozvedeli, čo sa tu deje? Veď na palube nemáme nijakého spravodajcu,“ zažartovala.

Sammymu sa okamžite rozžiarili oči. „Ja! Ja predsa môžem byť spravodajca! Počkaj, idem po Benov mobil!“

„Načo ti bude?“

Ibaže Sammy už odbehol a zamieril k Benovej bunde, ktorá ležala na debne na palube a  v  ktorej jeho starší brat nosieval mobil. Keď sa vrátil, Alea si všimla, že za­ pína nahrávanie. „Alfa cru plachtí na legendárnej Crucis,“ povedal a znelo to ako audiokniha. „Posádka je po­ menovaná po najjasnejšej hviezde súhvezdia Južného kríža, čo je Acrux, čiže Alfa cru. Pomenovať posádku po hviezde bol geniálny nápad najmladšieho člena par­ tie Samuela Draca.“

„Na môj vkus je to veľmi podrobné,“ prerušila ho Alea.

„Hm, máš pravdu.“ Sammy zamyslene prižmúril oči. „Najdôležitejšie je to, čo sa stalo.“

„Áno, jednoducho porozprávaj, čo sme zažili v  po­ sledných dňoch.“

Sammy teda začal od začiatku. „Partia Alfa cru sa do­ stala z pazúrov bezohľadného doktora Oriona a nevidi­ teľná sa plaví ďalej. Áno, neviditeľná, lebo slávna pla­ chetnica Crucis je teraz maskovaná! Po celom trupe má nalepené ropušnice. Prisali sa na loď, aby hrdinskej po­ sádke pomohli tajne a  nepozorovane uniknúť očiam doktora Oriona a bezpečne sa dostať do Nórska.“

Tess Taurus, ktorá práve vyšla na palubu s  náručím plným vypranej bielizne, aby ju zavesila na šnúru na prove, zagúľala očami, len čo ho začula. „Čo to tu táraš za nezmysly?“ zašomrala s  francúzskym prízvukom. „My predsa nie sme hrdinovia!“

„To teda sme!“ odporoval chlapec a po krátkej pauze sa opýtal: „Ak nie sme hrdinovia, čo teda sme?“

Tess položila bielizeň na debnu a znovu zagúľala očami.

„Už som ti niekedy povedal, že si absolútne očarujú­ ca?“ Sammyho hlas bol sladký ako med.

Tess sa k nemu bleskurýchlo otočila, až za ňou zaviali dlhé čierne dredy. Nadýchla sa, lebo plánovala spustiť svoju zvyčajnú odpoveď, ale v tej chvíli jej Sammy veno­ val jeden zo svojich neodolateľných uličníckych úsme­ vov. Tess si založila ruky v bok, potom však len pomaly vydýchla a opäť sa začala venovať bielizni.

Sammy sa uškrnul. „Je to pravda, aj ona ma miluje!“ vyhlásil a vrátil sa k svojmu spravodajstvu. „Loď je tým­ to magickým spôsobom maskovaná už sedem dní a po­ sádka je nesmierne šťastná, že sa ropušnice nerozhodli odplávať. Asi je to vďaka mysterióznemu členovi partie Lennoxovi Scorpiusovi, ktorý ich každý deň znovu a znovu zaklína...“

Alea sa pousmiala. Lennox ropušnice nezaklínal. Každý deň sa postavil k zábradliu a zakričal na ne vetu, ktorá ich vždy nanovo pripútala ku Crucis: „Zostaňte a maskujte, zahaľte to, čo by nijaké oko nemalo vidieť.“

Lennox vedel ropušnice privolať, lebo bol polovičný Oblivion. Rovnako ako Veľrybí pútnici aj Oblivioni pat­ ria ku kmeňom morských ľudí.

Majú úžasnú schopnosť: vedia zabezpečiť, aby sucho­ zemci zabudli na veci, ktoré by si nemali pamätať. Na­ šťastie, ľudia ich väčšinou prehliadajú, preto seba z  ich spomienok vymazať nemusia. Ani členovia Alfa cru spo­ čiatku nevedeli, že Oblivioni dokážu privolať aj maskova­ cie ropušnice. Na svete už totiž nie je takmer nikto, kto by mohol Lennoxovi a  Alei porozprávať, aké špeciálne nadanie majú jednotlivé kmene. Na mnohé veci preto museli postupne prísť sami.

„Všetci členovia posádky predpokladajú, že doktor Orion ich stále prenasleduje, hoci už niekoľko dní sa plavia bez akéhokoľvek vyrušenia,“ pokračoval Sammy. „Ibaže Orion je mimoriadne prefíkaný podvodník, kto­ rý má pod palcom celú zločineckú sieť. Určite vymyslí niečo, vďaka čomu sa mu podarí posádku vystopovať, a potom...“

„Teraz už fakt sklapni!“ vybuchla Tess a zlostným po­ hybom zhodila na zem tričko, ktoré iba pred chvíľou zavesila. „Čo je to za výmysel, toto reportérstvo?“ obo­ rila sa naňho a zo všetkých síl sa pokúšala pôsobiť zlost­ ne, a nie vystrašene.

Alea ju však už veľmi dobre poznala. Pod Tessinou drs­ nou maskou sa skrývala nesmierne citlivá duša a rovna­ ko ako ostatní členovia partie, aj ona mala z Oriona ob­ rovský strach.

Zdalo sa, že to vie aj Sammy. Koniec koncov, pozná Tess o niekoľko týždňov dlhšie než Alea. „Radšej o Orionovi prestanem rozprávať,“ povedal a  odložil mobil. Vzápätí zatlieskal. „Čo keby sme si zahrali?“

Alea sa zasmiala. Toto je Sammy, ktorého všetci potre­ bujú! „Paráda!“ zvolala.

„Moment!“ Sammy pokrčil nos. „Paráda je moje slovo!“

„Ibaže mne sa páči.“

„Tomu rozumiem, ale... mám naň autorské právo. Ak ho chceš používať, musíš mi za to niečo dať. Napríklad sušienky.“

„Mám tomu rozumieť tak, že vždy, keď poviem slovo paráda, dostaneš sušienku?“ zasmiala sa Alea.

„Alebo päť. Ešte lepšie šesť.“

„To sa mi zdá dosť drahé.“

„Lenže ja potrebujem sušienky! Keď nijaké nebudem mať, zomriem, až budem úplne mŕtvy!“

Alea vybuchla do smiechu. „Vlastne som dnes aj tak chcela piecť.“ Jej povinnosťou na palube bolo pečenie. Navyše sa cítila osobne zodpovedná za to, že Sammy mal vždy dostatočný prísun sladkostí. Pravdaže, piecť mohla len vtedy, keď mali na palube všetky potrebné suroviny. Na lodi to bolo niekedy zložité, lebo nemohli pravidelne chodiť na nákupy. Najmä nie vtedy, keď ne­ mali dosť peňazí, čo sa im, žiaľ, stávalo pomerne často. Keďže členovia Alfa cru nechceli mať večne prázdne vrecká, zarábali si hudbou. Boli veľmi dobrou poulič­ nou kapelou. Na Islande zarobili počas jediného vystú­ penia toľko, že mohli nakúpiť všetky potrebné zásoby.

„Výborne! Keď budeš mať sušienky hotové, prosím, čo najčastejšie používaj slovo paráda a  hneď mi nimi za­ plať,“ dodal Sammy. „Podporíš tým zároveň aj môj pro­ jekt brušisko!“

Tess pokrútila hlavou. „Ďalší nezmysel!“

Alea sa zasmiala. Bolo jedno, koľko jedla Sammy skonzumoval, stále bol tenký ako prútik.

„No zahrať si nie je zlý nápad,“ uznala Tess. Pravdaže, trochu drzým tónom, aby si Sammy náhodou nemyslel, že niečo dosiahol.

Márne, lebo si to aj tak myslel.

„Hurá!“ zajasal a  rozbehol sa po svoj cajon, čiže bu­ bon, na ktorom pri hraní sedel a ktorý vyzeral ako re­ produktor.

Tess s Aleou si vymenili pohľady.

„Hrozne mi lezie na nervy,“ vyhlásila Tess.

„Neverím ti,“ namietla Alea rozžiarene.

Tess sa zasmiala. „Idem si po akordeón.“

„A ja si prinesiem poháre.“ Myslela tým dvadsaťjeden pohárov na víno, ktoré zakaždým naplnila vodou a hra­ la na nich.

Pohľadom sledovala Tess, ktorá práve mizla v podpa­ lubí. Jedna z vecí, ktoré si na kamarátke cenila, bola jej ochota pomáhať. Prevzala väčšinu prác na palube. Pra­ la, upratovala, varila a neúnavne zašívala. Nikdy ju ne­ bolo treba dlho prosiť. Ben vravieval, že je najcennejší člen posádky.

Tess pravdepodobne tak často nadávala a šomrala len preto, aby si nikto neuvedomil, aké má v  skutočnosti mäkké srdce.

Alea sa pomalým krokom vydala ku kapitánskemu mos tíku. Cez veľké sklá videla, že Benjamin Libra a Len­ nox Scorpius skláňali hlavy nad mapou. Blížila sa veľmi pomaly, aby si vychutnala okamih, keď mohla Lennoxa tajne pozorovať. Mal na sebe čierne tričko, ktoré zvýraz­ ňovalo jeho svalnaté ruky. Tmavé vlasy mu padali hlbo­ ko do čela a dodávali mu ten jeho zvláštny neohrozený výraz.

Odrazu zdvihol zrak a zahľadel sa na ňu azúrovomod­ rými očami. Na pekných perách mu pohrával úsmev. Aj Alea sa usmiala.

Ben zastonal a  odhodil ceruzku, ktorou ešte pred chvíľou zapisoval stupne. „Ak ruším, pokojne mi to po­ vedzte,“ zašomral so smiechom.

Alea sa neprirodzene nahlas zasmiala. „Nie, nie, to je v  poriadku.“ Trochu neohrabane zastala pred kapi­ tánskym mostíkom. „Ste veľmi zaneprázdnení alebo by sme mohli trochu skúšať? Sammy a  Tess si už išli po ná s t roje .“

Lennox sa postavil. „Dobrý nápad! Zajtrajší kurz mô­ žeme dopočítať neskôr,“ vyhlásil a  prešiel popri Alei. Rukou sa pritom dotkol jej ruky. Dievčinu akoby zasia­ hol blesk a prenikol jej až do srdca. „Idem si po gitaru,“ oznámil a už ho nebolo.

Alea tam stála s horiacimi lícami. Za niekoľko sekúnd ich mala červené ako paradajky.

Ben ju začal ovievať hárkami papiera. „Len ďalej dý­ chaj. Pekne nadýchnuť a vydýchnuť...“

Alea mu odstrčila ruku. „Som v poriadku!“ Utrápene sa usmiala. Je smiešna. Je až po uši zamilovaná. Skrátka tak veľmi, že to už začína byť trápne.

Ben sa na ňu pozrel upokojujúcim pohľadom staršieho brata. „Ja sa ti predsa nesmejem. Vlastne vám trochu závidím. Je pekné byť... zaľúbený.“ Rýchlo sa otočil, na­ stavil autopilota a opustil kapitánsky mostík, aby si šiel po basu.

O päť minút boli chlapci naspäť na palube a pokúšali sa pohodlne usadiť v rohu kormy. Tess priniesla tácku s po­ hármi a položila ju na stôl.

„Si poklad,“ poďakovala Alea a náhle sa zarazila. Môže vôbec niečo také Tess vravieť? Chvatne sa posadila a sú­ stredila sa na ladenie pohárov.

Čoskoro boli pripravení. Ben odpočítal takt a  začali hrať. Alea sa pridávala až v  druhej slohe, a  tak mohla najskôr počúvať a pozorovať ostatných. Sammy bol čer­ tovsky dobrý hudobník. Bubnoval s obrovskou radosťou a  so zjavným citom pre rytmus. Zároveň podupkával bosými nohami, až staré dosky Crucis pod nimi stonali.

Ben bol pôvodne gitarista, ale keď prišiel na palubu Lennox a ukázalo sa, že je prirodzený talent, prešiel na basu. Aj na nej hral veľmi dobre, no počas pouličných vystúpení priťahoval pozornosť predovšetkým jeho vzhľad. Ben bol vysoký, športový typ, vždy dohneda opálený, s účesom rockovej hviezdy.

Pre Lennoxa predstavovala gitara dlhé roky najlepšie­ ho priateľa, a preto neuplynul jediný deň bez toho, aby si na nej zahral. Jeho riffy a sóla boli skrátka fantastic­ ké, a  keď Alea videla, ako sa jeho rýchle prsty mihajú po strunách gitary pred obecenstvom, bola naňho ne­ smierne pyšná.

Tess začala spievať. Bola rodená superstar. Aspoň Alea si to odjakživa myslela. Keď totiž Tess spievala, naskako­ vali jej na tele zimomriavky. Jej výrazný drsný, chrapľavý hlas jej prenikal až do špiku kostí. V každodennom živo­ te sa usilovala schovávať za masku nedotknuteľnosti, ale do hudby preniesla všetky svoje emócie, a práve vďa­ ka tomu pôsobila silne a  neohrozene. Navyše pomer­ ne dobre hrala na akordeóne a súhra všetkých nástrojov vytvárala výnimočný zvuk typický pre Alfa cru.

K jedinečnosti rozhodne prispievali aj Aleine poháre, ktoré ich hudbe dodávali zasnený a magický efekt, vďa­ ka ktorému znela hudba tohto zoskupenia veľmi nezvy­ čajne.

Teraz prišla jej časť! Naslinila si prsty a potom skúse­ nými pohybmi kĺzala bruškami po okrajoch pohárov. Úžasne to ladilo so zvyškom kapely. Ako už veľa ráz predtým, aj v tejto chvíli sa jej zmocnil pocit, že členo­ via Alfa cru sa vzájomne posilňujú a spoločným hraním prekonávajú seba samých. Neboli tu ako piati rôzni ľu­ dia. Pripomínali jedno silné tlčúce srdce, v  ktorom sa skrýva obrovská moc hudby.

Pesnička sa skončila prirýchlo. „Zahrajme ešte jed­ nu!“ požiadala Alea, ktorej to v nijakom prípade nesta­ čilo. Z výrazov na tvárach priateľov jej bolo jasné, že sú na tom rovnako.

Sammy si zložil slamený klobúk, ktorý zväčša nosil pri hraní. „Alebo by sme mohli spolu napísať nejakú pesničku!“

Rozprávali sa o tom už niekoľko ráz, ale ešte nikdy sa o to nepokúsili. Tess bola ostrieľaná textárka, no ostat­ ní s písaním nemali skúsenosti. Jedine Alea zložila spo­ lu s  Tess pieseň K  tebe. Hoci s  hudobným výsledkom boli obe veľmi spokojné, skončilo sa to obrovským ne­ dorozumením.

„Asi by sme to naozaj mali skúsiť,“ nahlas sa zamyslel Ben.

„Určite to nie je také jednoduché, ako to vyzerá,“ na­ mietol Lennox.

Tess mu odporovala. „Škorpión, ty to istotne zvládneš.“

Lennox sa zarazil, ale napokon jej komentár nechal bez odpovede. „Komponovanie je umenie,“ vyhlásil s pohľadom upretým na Bena.

Tess sa zatvárila sklamane. V  posledných dňoch sa naozaj usilovala správať k Lennoxovi milo. Od toho ne­ dorozumenia bol na ňu poriadne naštvaný, a tak sa po­ kúšala situáciu medzi nimi upokojiť. Ibaže Lennox ju zatiaľ vždy odbil.

Alea videla, ako sa kamarátky dotklo, že si ju zase ne­ všíma a tvári sa, akoby bola vzduch. „Aj ja si myslím, že by sme sa o to mali pokúsiť,“ povedala a otočila sa k Tess.

„Bon,“ nesmelo sa usmiala a sadla si. „O čom by naša pieseň mala byť?“

„O nás!“ okamžite zvolal Sammy. „O tom, že sme naj­ lepšia pouličná kapela na svete!“ Vyskočil. „Najlepšia zo všetkých!“

„To vôbec nie je zlý nápad,“ súhlasil Ben. „Bude fajn, ak sa pre zmenu sústredíme na pekné veci.“ Narážal, sa­ mozrejme, na doktora Oriona. Alea však naňho teraz nechcela myslieť.

„Áno!“ zajasala. „Napíšeme pieseň o  tom, aké je byť v tejto kapele.“

„To je magické,“ zašepkal Sammy tajomne a prikývol, ani čoby súhlasil sám so sebou. „V  texte sa rozhodne musí objaviť slovo mágia. A na nejakom mieste chcem zaspievať no-ba-ba-no.“

„No­ba­ba­no?“ začudovala sa Alea.

„Znie to dokonale, však?“ Sammy žiaril a Alea mu ru­ kou postrapatila vlasy.

„Prečo nie?“ pokrčila Tess plecami. „Poďme na to.“

Začali. Sammy udal rytmus a Tess sa pridala. O chvíľu sa zapojil Ben, po ňom Lennox a  nakoniec začala hrať Alea. Muzicírovali, diskutovali, zlepšovali, cibrili a  pí­ sali. Napokon bola ich prvá pieseň hotová a spolu si ju celú zahrali. Potom ešte raz. A znovu. Určite by ju boli hrali stále dookola, keby na palube neboli náhle pristáli dve čajky.

Keď ich Tess zbadala, mykla sa a  prikrčila. Čajok sa veľmi bála, lebo keď bola malá, napadli ju a takmer jej vyďobli ľavé oko.

Alea a  ostatní členovia partie okamžite vyskočili na rovné nohy a začali vtáky odháňať. Mávali rukami a kri­ čali, kým nevzlietli. Zostali však krúžiť na oblohe.

Ben sa zamračil. „Niečo nie je v poriadku,“ zamumlal. „Ako je možné, že na šírom mori je toľko vtákov?“

„Tamtie vzadu sú dajaké vydesené.“ Sammy ukázal na horizont. A naozaj! Zmätene tam poletovalo netradične veľa vtákov.

Lennox privrel oči. „Vyzerá to, ani keby pred niečím utekali,“ povedal znepokojene a  rozbehol sa na kapi­ tánsky mostík. Dvoma svižnými skokmi bol na palube a ďalším skokom pri hlavnom sťažni. Rýchlosťou vetra sa vyšplhal nahor.

„Si dobrý!“ pochválil ho Sammy.

Lennox pátravým pohľadom hľadal niečo, čo mohlo vtáky vyplašiť. „Dočerta!“ zanadával. „Vrtuľník!“ skĺzol po sťažni a dopadol na dosky paluby pružne ako mačka.

Žiaľ, Alea nemala čas obdivovať ho. „Orionov vrtuľ­ ník?“ opýtala sa s obavami. Krátko nato, ako ušli, dok­ tor so svojimi ľuďmi začal po nich pátrať zo vzduchu.

V nasledujúcom okamihu začuli zvuk vrtúľ. Ben ute­ kal k zábradliu na pravom boku. Zdalo sa totiž, že zvuk prichádza odtiaľ. A  potom ich uvideli! Dva vrtuľníky letiace veľmi nízko nad hladinou.

„Preboha!“ Na Benovej tvári sa zračila nefalšovaná hrôza. „Naozaj sú to Orionovi ľudia!“

„Ako to vieš?“ zvolala Tess.

„Majú medzi sebou sieť!“ Ben takmer kričal.

Alei stuhla krv v žilách. Aj ona to už videla. Vrtuľníky mali medzi sebou napnutú sieť, ktorú ťahali nad vodnou hladinou, ani čoby chceli niečo chytiť. Niečo neviditeľné.

„Chcú nájsť a dostihnúť Crucis!“ zjačala Tess.

Ben sa k nim otočil. „Obrátiť loď! Zapnúť motor!“ Mu­ seli sa čo najrýchlejšie otočiť na ľavobok, lebo vrtuľníky smerovali priamo k  nim. „Všetci poslúchajú rozkazy!“ zahrmel Ben s  kapitánskou autoritou v  hlase. „Draco, motor! Taurus a Aquarius, kosatka! Scorpius, obrana!“

Nestratili ani sekundu. Ben sa rozbehol na kapitánsky mostík, Sammy k motoru, Alea s Tess k plachte a Len­ nox so zaťatými päsťami priskočil k zábradliu na prove, akoby chcel povedať: Tak poďte!

Len čo Ben stál pri kormidle, zaburácal: „Pripraviť sa na otočenie!“

Dievčatá už uvoľnili lano a  držali hlavnú plachtu. „Pripravené!“

Vzápätí sa ozval zvuk motora. „Motor beží!“ zakričal Sa m my.

Ben prudko otočil kormidlom. Loď sa rozhojdala a zdvihla sa vo vetre. Teraz musí Crucis ukázať, že niečo vydrží.

Tess s Aleou pevne držali lano, kým sa kosatka otočila a  loď nabrala nový smer. Hneď nato bola otočená aj hlavná plachta.

Alea videla, ako sa približujú vrtuľníky. Sieť, ktorú me­ dzi sebou ťahali, pripomínala obrovskú otvorenú tlamu. Čochvíľa budú tu!

Ben s vypätím síl točil kormidlom a Crucis sa otáčala doľava.

Vrtuľníky sa nezadržateľne približovali. Už sú pri nich! S  ohlušujúcim revom preleteli popri lodi. Poza nich. Sieť len o vlások minula plachetnicu!

Alea zdvihla hlavu a zadívala sa nahor. Vo vrtuľníku, ktorý letel napravo, spoznala Oriona. Doktor Aguilius Orion. Sústredeným pohľadom skúmal hladinu mora, no napriek tomu netušil, že utečenci sa nachádzajú pria­ mo pod ním.

Doktorova milá tvár s  neškodnými okuliarmi ju rozzúrila. „Sme tu!“ zakričala do zvuku motorov. „Cha! Nevidíš nás!“ zrúkla plná zlosti na muža, ktorý ju okla­ mal a  zradil. Na muža, ktorý vyhubil jednu celú civi­ lizáciu. Na muža, ktorý zabil jej mamu. „Nedostaneš nás!“ jačala ako zmyslov zbavená. „Nedostaneš nás!“

Lennox podišiel k nej a pevne si ju privinul. Len čo ju objal, Alea sa poddala a bez zábran sa rozplakala.

Vrtuľníky sa vzďaľovali, bolo ich počuť čoraz menej, až nakoniec loď obklopilo len známe šumenie vĺn a krik rozrušených čajok.

Alea plakala v  Lennoxovom náručí. Strach, ktorý sa v nej nahromadil v uplynulých dňoch, sa valil von v dl­ hých usedavých vzlykoch.

Aj Sammymu po lícach stekali slzy.

Tess stála ako skamenená.

Ben sťažka dosadol na debnu. „To bolo... neskutočne te sné .“

„No zvládli sme to!“ povedal Lennox pevným hlasom. „Vyviazli sme.“ Pôsobil nesmierne silno. Nezlomne.

Alea zatvorila oči a pokúšala sa načerpať niečo z jeho odvahy. Ešte sa triasla na celom tele, ale zhlboka sa na­ dýchla, vzápätí vydýchla a utrela si slzy z líc.

„Orion nás ani do tretice nedostal,“ zlostne dodal Lennox. „Nikdy nás nedostane. Kým sa volám Lennox Scorpius!“

„Kým sme Alfa cru!“ zvolala Alea a  vystrela sa. Už plakala dosť. Odhodlane natiahla ruku pred seba.

Lennox na ňu položil svoju dlaň. Postupne prišli aj Tess, Ben a Sammy a tiež natiahli ruky pred seba.

Vo vetre Severného mora znel pokrik ich partie hlas­ no a presvedčivo, akoby chceli zvíťaziť nielen nad dok­ torom Orionom, ale aj nad svojím strachom. „Alfa cru!“ Alea prebehla dverami do podpalubia. Strmé schody brala po dva, minula kuchynský kút aj malú kúpeľňu a zamierila k polici s knihami, ktorá stála v salóne.

„Čo hľadáš?“ opýtal sa Lennox, ktorý ju nasledoval.

„Tú starú knihu o súhvezdiach. Tú, podľa ktorej sme určili naše mená,“ odvetila a  prstom prechádzala po chrbtoch kníh.

„Tu je!“ povedal Ben, ktorý medzitým tiež zišiel dolu. Presne vedel, kde kniha je, vytiahol ju z police a podal Alei.

Aj Tess a  Sammy už boli pri nich. „Čo je s  tou kni­ hou?“ chcel vedieť Sammy.

„Orion je predsa takisto súhvezdie, rovnako ako Aqua­ rius, Scorpius a ostatné,“ vysvetlila Alea a začala v knihe listovať. „Zaujíma ma, či je mytologický význam Orio­ novho mena rovnako neškodný ako jeho vzhľad.“

„Prečo?“ opýtala sa Tess a  sadla si na pohovku vedľa Sammyho. Ešte stále vyzerala dosť otrasená. Nie div, veď unikli iba o vlások.

„Nesmieme nič prehliadnuť,“ zamumlala Alea.

Ben jej jemne vzal knihu z rúk. „Nevieš po latinsky.“

Naozaj, celá kniha bola v latinčine. Našťastie to bol je­ den z jazykov, ktoré Ben ovládal.

Rýchlo nalistoval správne miesto a  začal nahlas pre­ kladať: „Grécky poloboh Orión je najlepší a  najnebez­ pečnejší lovec na svete...“

„Lovec?“ zopakovala Tess vystrašene.

„Orión je súhvezdie lovca?“ zalapala Alea po dychu.

„Áno.“ Ben sa tváril vážne, ale zároveň sa mu v očiach zračil údiv. „Píše sa tu, ako Orión zomrel.“

„Ako?“ vyhŕkli Alea a Sammy jednohlasne.

„Zabilo ho uštipnutie škorpióna.“

Všetci upreli na kapitána neveriace pohľady.

Lennoxovi prebehol po tvári úsmev. „Podľa povesti teda Škorpión zničí Orióna?“

„Áno.“ Ben preložil ďalšiu vetu z knihy. „Zeus potom umiestnil Orióna a Škorpióna ako súhvezdia na oblohu a odvtedy tam spolu bojujú.“

„To nie je fér!“ zvolal Sammy. „Škorpión si myslel, že nad Oriónom zvíťazil, no nakoniec to bolo inak.“

„Škorpión je súhvezdie bojovníka,“ namietol Ben. „Nemôže len tak prestať bojovať.“

Tess nahlas vzdychla. „Možno to ešte nič neznamená.“ Z výrazu na jej tvári bolo jasné, že presne to si z celého srdca želá. „Možno je len náhoda, že všetky tie významy sa hodia na to, čo práve prežívame.“

„Nie, to je osud!“ rozhodným hlasom namietol Sammy. „V Aleinom mene je predsa ukryté celé proroctvo! Aqua­ rius, čiže Vodnár, prežil potopu a  stal sa praotcom nové­ ho ľudstva. Rovnako ako Alea! Prežila vírus, ktorý takmer všetkých zabil, a teraz sníva o obnovení morského sveta!“

„Veď hej, to predsa viem,“ pokrčila Tess plecami.

„Tess, dokonca aj tvoja prezývka súvisí s Oriónom,“ po­ vedal Ben.

Alea spozornela. „Taurus? Býk?“

Tess si prekrížila ruky cez prsia. „Mytológia môjho mena je predsa nudná! Zeus poslal býka, aby krásnu Európu odviezol na svojom chrbte až do Stredozemné­ ho mora,“ odcitovala význam svojej prezývky.

„Áno, ale súhvezdie Býka leží severne od Orióna,“ vy­ svetlil Ben. „Vraví sa o ňom, že vyzerá, akoby sa so sklo­ nenou hlavou chystal na Orióna zaútočiť rohmi.“

„Čože? Nie!“ zvolala Tess. Potom sa zviezla na zem. „Ja som predsa len ja,“ hlesla. „Určite nezaútočím na šéfa zločineckej bandy.“

„Jedného dňa možno áno,“ povedal Sammy.

„Všetko sú to nezmysly!“ Tess dôrazne pokrútila hla­ vou. „Toto všetko! Teda akože... ušla som z domu vinou rozvodu rodičov, chcela som skrátka len... uniknúť z toho všetkého, byť čo najďalej od stresu a hádok. Chce­ la som byť voľná, nič viac! A teraz nás naháňajú krimi­ nálnici a... ako sa to povie... pokúšame sa vyčítať niečo zo súhvezdí. To je korunovaná hlúposť!“

„Všetci sa bojíme,“ usilovala sa ju upokojiť Alea.

„Áno, mám strach!“ zakričala Tess. „Všetci ste mi predsa radili, že mám vždy povedať, keď sa bojím!“ Bola to pravda, lenže dosiaľ to takmer nikdy neurobila. Na chvíľu sa odmlčala. „Budem sa vôbec niekedy môcť vrá­ tiť domov?“ opýtala sa roztraseným hlasom. „Rodičia mi síce dovolili zostať na Crucis až do septembra, keď sa začína škola, ale čo ak Orion zistil moju adresu a bude tam na mňa čakať?“

Alei naskočili na chrbte zimomriavky.

Tess rozrušene pokračovala: „Veď aj ja poznám Orio­ novo tajomstvo! Určite ma nenechá len tak ďalej neru­ šene viesť svoj život!“

Aj Alea už o tom premýšľala. Bola to pravda. Ani jed­ na z nich sa nemôže len tak vrátiť domov. Orion by ich tam okamžite našiel.

„Znamená to, že už nikdy sa nemôžem vrátiť k  ro­ dičom.“ Tess sa v kútiku oka zaleskla slza. „Navždy bu­ dem musieť utekať.“

Alea túžila objať ju, no neurobila to, lebo by to bolo ešte horšie, ako keď jej povedala, že je poklad. Koniec koncov, Tess aj tak nie je objímací typ. Keď sa k nej teraz Sammy pritúlil, odstrčila ho.

„Nebudeme celý život utekať pred Orionom!“ razant­ ne vyhlásil Lennox. „To nemám v pláne.“

„A čo teda máš v pláne?“ plačlivým hlasom sa opýtala Tess.

Lennox pokojne, ale veľmi rozhodne povedal: „Bude­ me s ním bojovať. A porazíme ho. Porazíme Oriona.“

Tess unavene prikývla, akoby od bojovníka Škorpióna ani nič iné nečakala. Ibaže na rozdiel od neho ona nie je bojovníčka. „Potrebujem hudbu!“ vyhlásila a rozhliadla sa, ani čoby hľadala svoj MP3 prehrávač. Alea si už viac ráz všimla, že kamarátka používa obľúbené pesničky ako záchranné koleso. V rozbúrenom mori mohla práve hudba Tess zachrániť, aby sa neutopila.

Ben zapol staré rádio, ktoré stálo v  rohu salóna. Ro­ zoznela sa smutná pieseň, ktorú mala Tess veľmi rada a navyše ju všetci poznali. Začala potichu spievať s rá­ diom. Nakoniec spievali všetci a Alea mala pocit, že aj jej strach sa začal trochu zmenšovať.

Keď sa pieseň skončila, nasledovali správy. Ben chcel rádio hneď vypnúť, ale vtom hlásateľ oznámil: „Nad Se­ verným morom dnes boli pozorované desiatky vrtuľní­ kov s  veľmi zvláštnymi sieťami. Pohybujú sa v  oblasti Faerských ostrovov. Zatiaľ nie je známe, aký zámer...“

Prv než hlas stihol pokračovať, Ben rádio vypol. „Tak­ že nielen dva, ale desiatky!“

„Orion je zmierený s tým, že na seba upozorní verej­ nosť,“ znepokojene skonštatoval Lennox. „Tak veľmi nás chce dostať.“

„Keby sme neboli maskovaní, už dávno by sa mu to bolo podarilo,“ poznamenala Tess a utrela si červené oči.

„Ktovie, či je Cassaras schopný nájsť nás,“ vyslovila Alea myšlienku, ktorá jej už niekoľko dní vírila hlavou, ale ktorú si doteraz nechávala iba pre seba. Nechcela ka­ marátov zbytočne znepokojovať, no pokiaľ ide o  toho muža, naozaj netušila, čo si má myslieť.

„Cassaras?“ Lennox meno vyslovil s  neskrývaným odporom. „Zradca!“

Alea mu neprotirečila, toto označenie naňho sedelo. Cassaras, syn kráľovnej vodných panien Haruko a mie­ šanec. Zradil svoju matku, keď mu nechcela odkázať strieborný plášť, v  ktorom sa ukrývala obrovská moc. Kto si ho obliekol, mohol nazrieť do budúcnosti a zistiť najpravdepodobnejšie verzie blížiacich sa udalostí. Ha­ ruko pomocou plášťa videla Aleu v  budúcnosti, a  tak zistila, že práve ona je Elvarion, ktorý môže zachrániť oceány. Zároveň však videla aj to, že bude potrebovať pomoc. Pravdepodobnosť výhry a  prehry boli takmer rovnaké a budúcnosť bola neistá. Haruko sa preto roz­ hodla zanechať plášť Alei, aby ho mohla využiť. Kráľov­ ná vodných panien ho už pred mnohými rokmi umiest­ nila na Crucis, aby ho tam Alea jedného dňa našla. Jej syn Cassaras ho však chcel získať pre seba, a skôr ako sa kráľovná vydala ku Crucis, podarilo sa mu ukradnúť jej strieborný gombík. Hneď nato zmizol. Gombík, pres­ nejšie povedané pátrací riling, fungoval ako kompas, ktorý vždy odhalil, kde sa nachádza Crucis. Vďaka tomu Cassaras mohol loď vždy nájsť, navyše mu gombík uka­ zoval krátke záblesky budúcnosti. Našťastie plášť nikdy nenašiel, lebo matka Sammyho a  Bena ho medzitým vzala na pevninu. Keďže suchozemcom budúcnosť ne­ ukazoval, nikto netušil, akú má moc. Strýko Oskar Wa­ lendy pred pol rokom odcestoval aj s plášťom do Tibetu, a keď potreboval peniaze, predal ho. V súčasnosti robil všetko pre to, aby magickú vec získal naspäť.

Alea si vzdychla. Keby toto všetko bola vedela skôr, vo Vile Konungur by sa možno rozhodla inak. Cassaras im odtiaľ pomohol ujsť, ale na revanš mu musela sľúbiť, že len čo sa plášť objaví, bez akéhokoľvek odporu mu ho odovzdá.

„Cassaras sa najprv obrátil chrbtom vodným pan­ nám  – proti svojmu ľudu! –, a  aby toho nebolo málo, pridal sa k Orionovi. Keď pomohol ujsť nám, obrátil sa chrbtom Orionovi, takže je to dvojnásobný zradca!“ uľavil si Lennox.

„Cassaras má predsa riling,“ pripomenula mu Alea za­ dumane. „A  povedal, že pomocou neho môže Crucis kedykoľvek nájsť. No nevieme, či to funguje aj vtedy, keď je maskovaná.“

„Ak by nás vedel nájsť aj pod maskovaním, už dávno by to bol vytáral Orionovi,“ nahlas uvažoval Ben.

„Si si tým istý?“ opýtala sa Alea. „Cassaras chce v pr­ vom rade plášť. Keby nás Orion dostal skôr, ako ho zís­ kam, nič by z toho nemal.“

Cassarasov trojzubý šíp, ktorý na nich vystrelil, keď utekali, a ktorý sa zapichol do drevenej lavičky, teraz le­ žal pred nimi na konferenčnom stolíku. Bol tam už nie­ koľko dní a  Alei ustavične pripomínal dohodu, ktorú s Cassarasom uzavrela.

Podľa legendy si plášť v správnom okamihu sám nájde cestu k Elvarionovi. Alea ho nemala hľadať. Možno ho nájde strýko Oskar a plášť sa k nej dostane touto cestou.

Hoci strýka Oskara osobne dosiaľ nestretla, bola ra­ da,  že na svojej strane majú aspoň jedného dospelého. Pravdaže, najlepšie by bolo, keby bol ich spojencom ne­ jaký morský človek, ktorý by sa vyznal v legendách vod­ ných panien, v proroctvách a plášťoch. Keď začala uva­ žovať nad tým, či by jej mohol pomôcť otec, pichlo ju pri srdci. Kde môže byť? Kolónia smutných morských ľudí, ktorí prežili, bola konečne rozpustená, ale kam sa vydal Keblarr po tom, čo s Raminom ušli z Orionových pazú­ rov? K priateľom do islandského mesta, ktorého názov ani nevie vysloviť? Dozvie sa niekedy, čo sa s ním stalo?

Pevne zovrela pery. Napriek tomu, že spočiatku si s otcom veľmi nerozumeli, verila, že ak by sa ešte nieke­ dy stretli, bolo by to iné. Keblarr sa zmenil. Vo Vile Konungur to videla na vlastné oči. Po jedenástich rokoch hibernácie sa prebudil.

Ruku si priložila na  hruď, lebo tam pocítila bolesť. Otec jej chýbal. Nejakým zvláštnym spôsobom jej chý­ bala aj mama, ktorá pred jedenástimi rokmi zomrela po tom, čo sa nakazila vírusom, a na ktorú sa nepamätala, nech sa akokoľvek snažila.

Zdvihla ruky, akoby sa chcela chrániť. Keď človeka prenasleduje zlý a nebezpečný muž, je zrejme normálne túžiť po rodičovskej ochrane. Boli by z  nich najlepší spojenci, akých si vedela predstaviť.

V  tom okamihu sa jej veľmi zacnelo po jej pestúnke Marianne. Hoci by jej určite nebola oporou v boji proti zločincovi, pevne by si ju privinula na hruď a  vďaka tomu by na chvíľu zabudla na všetky starosti.

Jej úvahy prerušil Tessin hlas. „Myslíte si, že mojim rodičom hrozí nebezpečenstvo?“ opýtala sa. „Je možné, že by ich Orion...“ nedokončila vetu.

Ben si sadol vedľa nej na pohovku, no nevydal ani hláska.

„Skúsim ešte raz zavolať Marianne,“ oznámila Alea a zmizla v dievčenskej kajute. Bola tam poschodová po­ steľ, o ktorú sa delila s Tess. Kamarátka spala hore a Alea dolu. Kajuta bola veľmi malá a  okrem postele sa tam v podstate nič iné nezmestilo. Napriek tomu sa Alei da­ rilo mať všade hrozný neporiadok a šíriť okolo seba cha­ os. Naopak, Tess sa márne pokúšala nastoliť tu nejaký systém.

Mobil nemusela dlho hľadať. Ležal na posteli na čis­ tom uteráku. Bola na ňom totiž prilepená ropušnica, ktorá by inak zamočila posteľ.

Bol to Lennoxov nápad. Keď po úteku od Oriona chce­ la zatelefonovať Marianne, varoval ju, že Orion by mo­ hol ich hovory odpočúvať. Napriek tomu sa chcela s pes­ túnkou spojiť, lebo si o  ňu robila veľké starosti. Pred niekoľkými týždňami totiž prekonala infarkt a  zotavo­ vala sa z neho nesmierne pomaly. Lennox teda zavolal na palubu ropušnicu – magické stvorenie s  vytreštenými čiernymi očami, ktoré sa zjavne mohlo bez problémov pohybovať aj mimo vody. Alea sa zdvorilo predstavila, ale ryba, samozrejme, nereagovala. Ropušnice totiž ni­ kdy nereagujú. Sú najmlčanlivejšie zo všetkých magic­ kých bytostí, s ktorými sa Alea doteraz stretla. Keď však Lennox ropušnicu poprosil, aby sa prilepila na jej mobil, a zabránila tak odpočúvaniu, ostnatá ryba mu okamži­ te  vyhovela. S  mľaskavým zvukom sa prisala na zadnú stranu mobilu a odvtedy tam bola prilepená. V uplynu­ lých dňoch sa jej niekoľko ráz spýtala, či nepotrebuje nie­ čo na jedenie, no odpovede sa nikdy nedočkala.

Opatrne chytila mobil a v kontaktoch vyhľadala Ma­ riannino číslo. Pestúnka už niekoľko dní nereagovala na telefonáty. Keď si predstavila, čo všetko sa mohlo stať, bolo jej zakaždým nevoľno.

Nesmieš hneď myslieť na najhoršie, napomínala sa. Lebo loď stroskotá ešte predtým, ako príde búrka.

Započúvala sa do vyzváňacieho tónu. Marianne ne­ brala. Opäť.

Presviedčala sa, že nesmie podliehať panike. Možno si mobil len niekam odložila. Ibaže čo bude robiť, ak sa jej v  blízkej budúcnosti nedovolá? Bolo dohodnuté, že na konci letných prázdnin sa vráti domov a pôjde do novej pestúnskej rodiny. V Hamburgu sa však školský rok za­ čal už včera...

Položila mobil naspäť na posteľ. „Ďakujem,“ povedala ropušnici, hoci v  podstate nemusela maskovať nijaké spojenie. V  každom prípade bolo od nej milé, že bola ochotná robiť to aj na súši. Nevedeli totiž, aký je v sku­ točnosti Orion silný a ako ďaleko siaha jeho vplyv. Roz­ hodli sa preto, že za každých okolností budú opatrní a vždy budú zvažovať aj najhoršie varianty.

Vtom dostala nápad. Chvíľu len tak stála s  doširoka otvorenými očami a potom sa rozbehla naspäť do saló­ na. Lennox aj Ben, ktorí sedeli na pohovke, zdvihli hla­ vy. „Lennox, môžeš nás naučiť niečo zo sebaobrany?“ vyhŕkla. „Myslím... len pre istotu.“

„Zo sebaobrany?“ Lennox prekvapene zvraštil obočie. Vzápätí sa postavil. „Pravdaže... dáva to zmysel.“ Otočil sa a svižným krokom sa vydal nahor. „Poďte so mnou!“

Ben s Aleou ho nasledovali. Na palube zavolal aj Sam­ myho a Tess, ktorí k nim okamžite podišli.

„Alea dostala dobrý nápad,“ oznámil Ben a  povzbu­ dzujúco sa na ňu usmial.

„No, hm, myslela som si, že by bolo dobré, keby nám Lennox ukázal, ako sa môžeme ubrániť útočníkovi.“

Sammy sa zasmial. „Naša Snehulienka sa chce naučiť kung­fu!“

„Kvôli Orionovi?“ opýtala sa Tess a  zvraštila čelo. „Keby našiel Crucis?“

„Áno, môže sa stať, že sa s Orionom a jeho ľuďmi ešte niekedy stretneme,“ odvetila Alea a všimla si, ako sa na tvárach priateľov odráža jej strach. Práve preto sa musia pripraviť!

Tess si prekrížila ruky cez prsia. „Ja nechcem nikoho mlátiť!“

„Vlastne ani ja,“ pridal sa Sammy. „No keby sme mali ešte niekedy stretnúť tých hrozných ľudí z Vily Konungur, rád by som im zabránil, aby ma stĺkli.“

„V poriadku.“ Lennox sa krátko zamyslel. Alea vedela, že nikdy sa neučil nijaké konkrétne bojové umenie. Všetky pohyby robil inštinktívne. „Ukážem vám nie­ koľko obranných techník,“ povedal a  vysvetlil im, ako môžu odvrátiť útok.

„Potrebujem si to hneď vyskúšať.“ Ben sa otočil k bra­ tovi. „Napadni ma!“

Sammy sa naňho okamžite vrhol. Ben vyskúšal na ob­ ranu všetko, čo im ukázal Lennox. Hoci bol k mladšiemu bratovi veľmi opatrný, o niekoľko sekúnd ležal na chrbte.

„Teraz ja!“ zvolal Sammy, vyskočil na rovné nohy a pri­ pravil sa na Benov útok.

Zatiaľ čo bratia bojovali, Tess sa neisto pozrela na Aleu. „Vyskúšame si to aj my?“

Prv než Alea stihla odpovedať, Lennox rozhodným hlasom oznámil: „Alea môže trénovať so mnou.“

Tess ustúpila. Len o niekoľko centimetrov, ale vyzera­ lo to, akoby ju Lennox svojimi slovami zahnal.

Ben si to všimol a strčil do nej. „Skús ma zraziť!“ vy­ zval ju, a tak Tess začala trénovať s bratmi.

Alea sa otočila k Lennoxovi, ktorý okamžite zaujal bo­ jovú pozíciu. Nepočkala však, kým zaútočí. Namiesto toho sa otočila a z celej sily ho kopla do stehna.

Lennox sa zatackal.

„Neverím vlastným očiam!“ skríkol Sammy. „Videli ste to? Snehulienka je rodená Xena!“

Lennox sa prekvapene zachytil zábradlia. S takým sil­ ným kopnutím rozhodne nerátal.

„Myslela som si, že ťa nemusím šetriť,“ vysvetlila mu Alea. „Ublížila som ti?“

„Nie.“ Lennox sa znovu priblížil. „Nemusíš ma šetriť. Len som s útokom nepočítal. Dobre. Skús to ešte raz!“

Alea napla končatiny a opäť ho napadla. Ibaže tento­ raz to neurobila nohou. Hranou ruky zaútočila proti jeho pravej paži.

Lennoxovi sa od prekvapenia zablýskalo v očiach.

Traja diváci zatlieskali. „Kung­fu Snehulienka!“ zaja­ sa l Sa m my.

Alea sa rozpačito usmiala. „Teraz ma napadni ty,“ na­ vrhla Lennoxovi. „Uvidíme, či sa dokážem ubrániť.“

Lennox sa najskôr ponaťahoval a potom sa ju pokúsil poraziť. Alea najprv preniesla váhu presne tak, ako jej to vysvetlil, no nakoniec predsa len skončila na zemi.

„Bolo to dobré, ale...“ Lennox jej ukázal, čo môže zlepšiť, a hneď to vyskúšali znovu.

Zatiaľ čo ostatní zase trénovali v trojici, Alea bojovala s Lennoxom. Uvedomovala si pritom, že naučiť sa bojo­ vať je síce rozumné, ale že si zároveň užíva aj telesný kontakt. Na malej lodi, ako je Crucis, nemá zaľúbený pár veľa možností byť osamote a počas tréningu sa k se­ be dostali bližšie než za celý uplynulý týždeň. Keď sa ho pokúsila chytiť pod krk, ich tváre sa znenazdajky ocitli úplne pri sebe. Najradšej by ho pobozkala. Na Islande sa už niekoľko ráz bozkávali, na lodi to však z  nejakého dôvodu považovala za nevhodné. Predovšetkým preto, lebo tu nebolo miesto, na ktorom by sa nemohla neoča­ kávane objaviť Tess. Nechcela ju zbytočne trápiť. A  ta­ kým bozkom by ju pravdepodobne ranila. Netušila, ako to Tess zvláda. Musí byť náročné, keď je zaľúbená do dievčaťa, ktoré miluje iného. Bodne ju pri srdci vždy, keď sa s Lennoxom na seba usmejú? Alebo pri pohľade na to, ako intenzívne spolu bojujú?

Alea práve zasiahla Lennoxa takým prudkým kopnu­ tím do kolena, že bolestivo vykríkol.

„Dočerta! Mrzí ma to, ja...“ Skôr ako stihla pokračo­ vať, Lennox jej jemne položil ruku na zátylok, pritiahol jej hlavu k sebe a pobozkal ju. „Som na teba veľmi pyš­ ný, bojovníčka,“ zašepkal a znovu ju pobozkal.

Usmiala sa a  cítila, že aj na jeho perách žiari úsmev. V tomto okamihu prestala premýšľať, kto všetko ich vi­ dí. Túžila len po tom, aby sa ich bozk nikdy neskončil.

43

Alea stála na prove. V  poslednom čase to robievala

často. Bolo skoro ráno a  modro orámované slnko vy­

kúkalo nad obzorom. More dnes vyzeralo ako dúha,

ktorá sa od radosti rozdelila na viacero kúskov. Ľútos­

tivo si povzdychla. Od výletu k  ruinám starého pod­

vodného mesta Faramont, ktorý absolvovala už pred

týždňom, si nebola zaplávať. Pri pohľade na vlny ju celé

telo túžobne rozbolelo. Keby si však išla zaplávať, pod­

stupovala by zbytočné riziko. Okrem toho, že masko­

vanú Crucis by možno nevedela nájsť, hrozilo aj ďalšie

nebezpečenstvo – mohla by sa opäť dostať do veľrybie­

ho opojenia. Už sa jej to stalo a zo situácie ohrozujúcej

život vyviazla v poslednej chvíli. V spoločnosti veľrýb

bola v takom šťastnom omámení, že zabudla na všetko

ostatné. Nakoniec už ani nevedela, kto je. Keblarr jej

povedal, že morský človek sa môže vo veľrybom opo­

jení uplávať na smrť, a  preto sa deti ich kmeňa musia

najskôr naučiť, ako môžu veľryby sprevádzať bezpečne.

Pravdaže, prezradil jej niekoľko tipov, a tak si z hĺbky

Volanie vodných panien duše želala zistiť, či jej otcove rady pomôžu vyhnúť sa riziku.

S vypätím všetkých síl sa pokúšala ignorovať bolestivé pulzovanie chrást – správnejšie morských jaziev – me­ dzi prstami na rukách aj na nohách, ktoré sa chceli pre­ meniť na plávacie blany. Existuje niečo, čo by mohlo zmierniť tieto „abstinenčné príznaky“? Keblarr by jej určite vedel čosi poradiť.

V zamyslení zvraštila obočie. Musí si dať pozor, aby sa otec pre ňu nestal pomyselným riešením všetkých prob­ lémov. Koniec koncov, na mnohé veci mal úplne iný ná­ zor než ona. Napríklad jej nádej, že v  budúcnosti by mohlo dôjsť k  obnoveniu morského sveta, zmietol zo stola ako absurdnú. To ju zabolelo. Nebol to totiž ne­ zmysel, tým si bola stopercentne istá! Proti smrtiacemu vírusu vo vode bola imúnna a pomocou jej krvi by dok­ tor Orion vedel vyrobiť protilátku. Tých, čo prežili, bolo teda možné pred vírusom chrániť. Bolo reálne, že jed­ ného dňa sa morskí ľudia vrátia do vody! Orion jej síce protilátku určite nedá dobrovoľne, ale tešilo ju už len to, že táto možnosť vôbec existovala. Musí len protilátku získať a nájsť stratené deti. Tie deti, ktoré pred jedenás­ timi rokmi umierajúci rodičia priviedli na breh a  dali ich suchozemcom, aby mohli nerušene vyrastať na pev­ nine. Len čo zvládne tieto dve veci, morskému svetu už nič nebude brániť v rozkvete.

„Nie je nič ľahšie ako toto,“ škrípajúc zubami zašomra­ la popod nos. Nie prvý raz jej napadlo, či sa nezbláznila. Rozhodne nie. Proroctvo a legenda vodných panien na­ ozaj hovoria o nej – o Alei, Elvarionovi poslednej gene­ rácie. Veci, ktoré považovala za obrovské a  velikášske, predsa len možno dosiahnuť. Okrem toho jej srdce jasne naznačovalo, že sa musí pustiť do hľadania ostatných morských detí. Možno – naozaj iba možno – bude medzi nimi aj Anthea.

Pri tej myšlienke jej zovrelo vnútornosti. Od okami­ hu, ako sa dozvedela, že má sestru dvojča, ju bytostne trápilo, že sú oddelené.

Siahla do vrecka a  vybrala z  neho magický kameň s fotkou, ktorý si strčila do vrecka v otcovom karavane. Plávali a  smiali sa na nej dve bábätká. Anthea a  ona. Obe mali čierne vlasy, svetlú pokožku, jasnozelené oči a vyzerali úplne rovnako. Jednovaječné dvojčatá.

„Vidím, že idem práve včas,“ vyhlásil Sammy. „Vždy keď sa pozeráš na tú skalu, vyzeráš, že sa každú chvíľu rozplačeš. No Samuel Draco je už tu.“

„Dobré ráno, Sammy,“ usmiala sa naňho a  strčila si kameň naspäť do vrecka na nohaviciach.

„Práve prechádzam prvým kolom smiechu,“ oznámil jej.

„Kolom čoho?“

„Kolom smiechu. Oddnes každé ráno obídem loď a zasmejem sa do všetkých rohov,“ vysvetlil. „Potom sa nikde nebude môcť schovávať temná energia. Vyženiem ju totiž smiechom!“

Alea vytreštila oči, ale nepodarilo sa jej vydať ani hláska.

„Pomôžeš mi? Provu ešte nemám.“

„Hm... pravdaže.“

Sammy sa zhlboka nadýchol a  z  plného hrdla sa za­ smial na provu. „Snehulienka, aj ty!“

Alea sa uškrnula. Smiať sa do rohu bolo dosť komické. Už len to v nej vyvolalo veselosť. Využila to a schuti sa zasmiala. Sammy do nej povzbudzujúco štuchol lakťom a obaja to ešte raz hlasno zopakovali.

„Tak! Vybavené!“ Sammy bol spokojný. „Ozaj, ďaku­ jem za sušienky, ktoré si včera upiekla. Aj za to, že často používaš slovo paráda. Myslím si, že už je zo mňa takmer t uč ko.“

Samozrejme, nebola to pravda, ale Alea so smiechom prikývla.

„Teraz musím pokračovať vo svojej reportáži, teda skôr v  denníku dobrodruha.“ Sammy vytiahol Benov mobil a  opäť začal nahrávať. „Alfa cru sa stále nachádzajú na ceste do Nórska,“ referoval. „O  dva dni pravdepodobne dorazíme k  pobrežiu. Na palube sa medzitým odohrali nesmierne zaujímavé veci. Celá posádka sa od Lennoxa Scorpia naučila efektívnu sebaobranu. Ukázalo sa, že Alea Aquarius je v  boji zblízka prirodzený talent a  v  akcii by zrejme mohla strčiť do vrecka aj samotného Škorpióna.“

„To je nezmysel!“ skočila mu Alea do reči. Pravda je, že jej to celkom išlo, no v boji mal Lennox nad ňou, sa­ mozrejme, prevahu. „Netáraj hlúposti!“

„No, no.“ Sammy nahrávku vymazal a  začal odzno­ vu. „Nálada posádky nie je napätá len vinou prenasledo­ vateľa Oriona. Včera došlo medzi Scorpiom a Aquarius k  bozku, ktorý spôsobil absolútne zblednutie Taurus. Nie! Počkať! Niekto s tmavou pokožkou predsa nemôže zblednúť, však? Tess zbledla vnútorne! Takže jednodu­ cho zbledla!“

Alea sa silene usmiala.

„Zdá sa, že Škorpión nemôže Tess odpustiť, že sa ne­ dávno pokúsila Aleu pobozkať,“ pokračoval Sammy. „Predstavuje preňho konkurenciu alebo sa medzitým zmierila so skutočnosťou, že Aquarius nemôže mať?“

„Sammy,“ Alea mu položila ruku na predlaktie, „pro­ sím, vymaž to.“

„Takto sa nikam nedostanem!“ zastonal, ale urobil, o čo ho požiadala.

Alea sa zamyslene zahľadela na more. „Pre Tess je to určite ťažké.“

„Posádka je na ceste do Nórska,“ rozprával Sammy do telefónu. „Potom plánuje plachtiť do Belgicka.“

Alea prekvapene zvraštila čelo. „Ehm, a to ako?“

„Je tam najlepší vaf ľový obchod s kaviarňou na svete.“

Alea mu skočila do reči. „Najlepšie vafle a  najlepšia káva!“

„Najvaf ľokaviareň!“ zvolal Sammy. „De Waffelfabrik v  Bruggách je najlepšia kaviareň na svete, kde človek kúpi tie úplne najlepšie vafle!“ Smial sa od ucha k uchu. „Ak si nejaká kaviareň zaslúži takto extrémne veľa naj, rozhodne je to De Waffelfabrik!“

„Tak dobre,“ zasmiala sa Alea. „Nemali by sme teraz zase trochu trénovať sebaobranu? To, čo nám Lennox už ukázal.“ Všetci členovia Alfa cru si predsavzali, že budú pravidelne cvičiť.

„Super!“ potešil sa Sammy. „Skúsim ťa poraziť prvý. Priprav sa! Som neodolateľná osobnosť!“

„Okej.“ Alea zaujala pozíciu a dávala pritom pozor, aby sa nedostala priveľmi blízko k zábradliu. Vzápätí sa mykla. Čo je to tam v mori? Medzi vlnami sa v pravi delných in­ tervaloch vynárala hlava! Niekto je vo vode! Otvorila ústa, lebo chcela začať volať na poplach, ale v  nasledujú­ com okamihu si všimla snehobiele vlasy a trblietavú kožu. Vodná panna. Bola tam vodná panna! Navyše zjavne nie sama. Medzi vlnami totiž objavila ešte niekoľko ďalších. Naťahovali sa z vody, ani čo by niečo hľadali. Vďaka tomu bolo vidno ich svalnaté plecia a  ramená



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.