načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Akulturačné štúdie pre ekonómov - Viktória Dolinská

Akulturačné štúdie pre ekonómov
-11%
sleva

Kniha: Akulturačné štúdie pre ekonómov
Autor: Viktória Dolinská

Kultúrne odlišnosti medzinárodného pracovného prostredia
228
Kniha teď bohužel není dostupná.


»hlídat dostupnost


hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Wolters Kluwer
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2016
Počet stran: 92
Rozměr: 212,0x152,0x10,0 mm
Hmotnost: 0,127kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
Datum vydání: 201601
ISBN: 978-80-8168-324-4
EAN: 9788081683244
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Učebnica sa venuje výzve vzdelávania v 21. storočí, ktoré predstavuje tvorbu takého edukačného prostredia, v ktorom sa uplatnia morálne a etické prístupy k rozhodovaniu. Je rozdelená na päť kapitol. V prvej a druhej kapitole približuje témy súvisiace s problematikou plurality kultúr a komunikácie ako základného elementu kultúry. Tretia kapitola sa podrobne zaoberá interkultúrnou komunikáciou vo všeobecnosti a jej bariérami s dôrazom na komunikáciu v medzinárodnom kontexte. Štvrtá kapitola je venovaná kultúre organizácie s dôrazom na medzinárodné pracovné prostredie. Nadväzuje na ňu piata kapitola, ktorá sa venuje problematike akulturácie zamestnancov vyslaných za prácou do zahraničia a ich príprave pred odchodom do zahraničia cez možnosti interkultúrnych tréningov. Cenné informácie nájdu v knihe nielen študenti, ale aj ľudia z praxe, ktorí sa s problematikou akulturácie stretávajú čoraz častejšie a hľadajú spôsob, ako čo najlepšie zoptimalizovať pracovné prostredie organizácie vzhľadom na pluralitu kultúr jej zamestnancov.

Související tituly dle názvu:
Aplikovaná psychológia Aplikovaná psychológia
Dolinská Viktória, Flešková M.
Cena: 268 Kč
Praktikum k základom práva pre ekonómov Praktikum k základom práva pre ekonómov
Holub Dušan, Winkler Martin, Magurová Hana
Cena: 327 Kč
Štatistické metódy pre ekonómov Štatistické metódy pre ekonómov
Šoltés Erik
Cena: 356 Kč
Štatistické metódy pre ekonómov Štatistické metódy pre ekonómov
Šoltés Erik
Cena: 104 Kč
Základy práva duševného vlastníctva pre ekonómov Základy práva duševného vlastníctva pre ekonómov
Kropaj Marián, Bartalská Katarína, Holub Dušan
Cena: 375 Kč
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

OBSAH

ZOZNAM OBRÁZKOV 7 ÚVOD 9 1 KULTÚRA A AKULTURÁCIA 11

1.1 Formovanie globálneho kultúrneho systému 11

1.2 Charakteristika kultúry 14

1.3 Elementy kultúry 18

1.4 Pluralita kultúr 20

1.5 Kultúra minorít, subkultúry a kontrakultúry 22

ZHRNUTIE 25

ÚLOHY NA RIEŠENIE A OTÁZKY 26 2 KOMUNIKÁCIA - ZÁKLADNÝ ELEMENT KULTÚRY 27

2.1 Jazyk a kultúra 27

2.2 Priebeh komunikačného procesu 28

2.3 Vektory komunikácie 30

2.4 Nízky a vysoký kontext komunikačného štýlu 32

ZHRNUTIE 34

ÚLOHY NA RIEŠENIE A OTÁZKY 34 3 INTERKULTÚRNA KOMUNIKÁCIA 35

3.1 Verbálna a neverbálna interkultúrna komunikácia 35

3.2 Interkultúrna kompetencia 37

3.3 Bariéry efektívnej interkultúrnej komunikácie 39

3.4 Interkultúrna komunikácia v medzinárodnom kontexte 45

3.5 Interkultúrne rokovanie 48

ZHRNUTIE 49

ÚLOHY NA RIEŠENIE A OTÁZKY 50KULTÚRA ORGANIZÁCIE V MEDZINÁRODNOM PRACOVNOM

PROSTREDÍ 51

4.1 Vplyv národnej kultúry na organizačnú kultúru 51

4.2 Kultúra organizácie 55

4.3 Prístupy k chápaniu kultúry organizácie 57

4.4 Kultúra multinacionálneho podniku 61

ZHRNUTIE 63

ÚLOHY NA RIEŠENIE A OTÁZKY 64 5 AKULTURÁCIA VYSLANÝCH ZAMESTNANCOV 65

5.1 Akulturácia a kultúrna zmena 65

5.2 Stratégia akulturácie 67

5.3 Akulturačný stres a jeho prekonávanie 68

5.4 Akulturácia vyslaných zamestnancov 70

5.5 Výber vyslaných zamestnancov 74

5.6 Interkultúrne tréningy vyslaných zamestnancov 75

ZHRNUTIE 79

ÚLOHY NA RIEŠENIE A OTÁZKY 79 ZÁVER 80 RESUMÉ 81 LITERATÚRA 82

1 KULTÚRA A AKULTURÁCIA

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

globálny kultúrny systém, kultúra, elementy kultúry,

pluralita kultúr, kultúra minorít, subkultúry, kontrakultúry

1.1 Formovanie globálneho

kultúrneho systému

Kultúra je súhrn duchovných a  materiálnych hodnôt vytvorených a  vy‑ tváraných ľudstvom v  celej jeho histórii. Je to výsledok činnosti ľudí určitej spoločnosti v  oblasti vedy, umenia a  spoločenského života. Sú to však aj ma‑ teriálne hodnoty ľudskej spoločnosti vytvorené najmä výrobnou činnosťou, skúsenosťami, nástrojmi, technikou a  pod. Ľudská civilizácia je civilizácia, ktorá je na určitom vývojom stupni charakterizovaná technickým vzostupom a duchovnou vyspelosťou. Ľudia sú rôzni, ich postoje, ich hodnotová orientácia a  viera sa vytvárajú v  závislosti od osobných dispozícií a  podnetov z  okolia. Preto práve duchovná vyspelosť ovplyvňuje proces vytvárania hodnotových orientácií a proces premeny kultúry. Kultúrna transmisia a tradícia sú súčasťou kultúrneho vývoja a jeho zmien.

„S premenami kultúry súvisí aj kultúrna zmena, ktorá označuje proces vzniku, transformácie alebo zániku sociokultúrnych systémov, kultúr, sub‑ kultúr alebo ich častí“ (Darulová, J. – Koštialová, K., 2010, s. 37). Jedným z typov kultúrnej zmeny je kultúrna inovácia, ktorá predstavuje zmenu nielen vnútri sociokultúrneho systému, ale i  medzi rôznymi sociokultúrnymi systé‑ mami (napr. akulturácia, asimilácia, migrácia a pod.). Akulturácia predstavuje proces, pri ktorom dochádza k  stretávaniu sa jedincov a skupín s rôznym kultúrnym zázemím. Zriedkavo však býva opisovaný výsledok tohto stretávania. Pojem akulturácia sa spája s  menom J. W. Powella (1880) v súvislosti s kontaktom primitívnych indiánskych kmeňov s vyspelejšími civilizovanými kultúrami pri kolonizácii amerického kontinentu. I  keď J. W. Powell nebol skutočný vedec etnograf, prvý predstavil pojem akulturácia v roku 1880 v knihe Introduction to the study of indian languages a v roku 1883 definoval akulturáciu ako psychologické zmeny u  človeka vyvolané medzikultúrnym 18

Zastávame názor, že kultivácia citlivosti smerom k medzikultúrnym kom‑ petenciám je cestou ďalšieho rozvoja jednotlivcov, nie je niečím negatívnym, aj keď organizáciu tvoria ľudia, ktorých kultúrne návyky sú odlišné.

Kultúra je hlavný prvok, ktorý ovplyvňuje život jednotlivca a  zároveň je jednotlivcom rozvíjaná. Na to, aby sme porozumeli svojej kultúre, potrebujeme sa učiť z  kultúry iných a  vnášať do svojej kultúry aj nové prvky, ktoré nám umožnia dosiahnuť hlbšie vzájomné porozumenie. Z tohto dôvodu ľudia vní‑ majú svoje roly a medziľudské vzťahy rozdielnym spôsobom. Individualizmus je typický pre väčšinu európskych krajín a  kolektivizmus naopak pre mnohé ázijské, africké a arabské krajiny. Bez pochopenia týchto rozdielov si nemožno spoločne porozumieť (Dumont, L., 1986, Taylor, Ch. 1989). Spôsob interpre‑ tácie kultúrnych rozdielov poukazuje na dva trendy: 1. emický trend – poukazuje na kultúrne rozdiely založené na etnicite alebo

rase, 2. etický trend – kladie dôraz na podobnosti.

1.3 Elementy kultúry

Prístupy autorov k  zloženiu prvkov, z  ktorých sa kultúra skladá sú rôzne. Pri výbere jednotlivých prvkov sa stotožníme s  americkým sociológom J. J. Macionisom (2010), ktorý poukazuje na nasledujúce elementy: symboly, jazyk, hodnoty a normy. Symboly

Rovnako ako všetky bytosti, aj ľudia vnímajú okolitý svet. Na rozdiel od iných, ľudia transformujú prvky do symbolov. Symbol je niečo, čo je uznávané ľuďmi, ktorí majú spoločnú kultúru (slovo, piskot, blikajúce červené svetlo, zdvihnutá päsť – toto všetko sú symboly). Ľudská schopnosť vytvárať sym‑ boly a manipulovať s nimi je takmer neobmedzená, napr. obyčajné žmurknutie okom môže znamenať záujem, porozumenie alebo aj urážku. Vznikajú stále nové symboly, napr. kyber‑symboly (Lévy, P., 2000). Jazyk

Základným stavebným prvkom symbolického systému je jazyk. Jazyk je systém symbolov, ktorý umožňuje vzájomnú komunikáciu. Ľudia vytvorili veľa jazykov a  odlišné spôsoby písania (západná civilizácia píše zľava dopra‑ va, v  severnej Afrike a  západnej Ázii píšu sprava doľava a  vo  východnej Ázii zhora nadol). Jazyk je kľúč ku kultúrnej transmisii, t. j. k procesu prenášania kultúrneho odkazu z  jednej generácie na druhú generáciu, je to kľúč, ktorý „odomyká storočiami naakumulovanú múdrosť predkov“ (Macionis, J. J., 2010). Tak, ako naše telo obsahuje gény predkov, i  naše kultúrne dedičstvo obsahuje dedičstvo symbolov predkov, ktorí tu boli pred nami.

1. KAPITOLA


28

Na otázku, ako sa človek prispôsobuje prostrediu, reaguje J. Dolník (2010), že je to objavovanie, tradovanie a  osvojovanie si nových foriem správania, takže evolúcia človeka prebieha aj pomocou naučeného správania. Osvojovanie jazyka vyúsťuje do jeho prežívania. Dá sa preto dospieť k záveru, že človek ako sociokultúrna bytosť je v akomodačno‑asimilačnom vzťahu k svojej biologickej (prírodnej) určenosti (Dolník, J., 2010, s. 21). Akomodačné a asimilačné sprá‑ vanie človeka tvoria dialektickú jednotu. Asimiláciou sa človek formuje ako kultúrna bytosť.

Každá kultúra je podmienená historickým pozadím spoločenských hod‑ nôt vrátane jazyka. Rodení hovoriaci, ako sme už spomenuli, používajú ja‑ zyk (v  našom prípade slovenský jazyk) v  súlade s  prostredím, v  ktorom vy‑ rastali. Pre nerodených hovoriacich, ktorí vyrastali v  prostredí, kde platili iné komunikačné konvencie, je ťažšie konštruovať myšlienky a  interpretovať mimojazykovú skutočnosť. Uvedená rôznorodosť vychádza z idiosynkretickej povahy jednotlivých kultúr. Zmierniť obavy nerodeného hovoriaceho z nového kultúrneho prostredia možno vtedy, ak sa zaujímame aj o  kultúrne zázemie danej komunity.

2.2 Priebeh komunikačného procesu

Pojem komunikácia je odvodený z  latinského slova communicare a  vy‑ jadruje styk, kontakt, dohodu, spojenie a  prenos informácií. Pri transformo‑ vaní informácie do vhodnej podoby pre prenos je potrebné jej správne po‑ chopenie, ktoré závisí od znalostí, skúseností, pocitov, postojov a  vnímania odosielateľa a  príjemcu. Ak odosielateľ má efektívne komunikovať, musí byť schopný sformulovať informácie tak, aby boli príjemcom správne pochopené. Príjemca musí správu (odkaz, informáciu) správne pochopiť a  interpretovať. Neoddeliteľnou súčasťou komunikačného procesu je spätná väzba.

Kódovanie

Odoslanie

informácie

Sprostredkovateľ Dekódovanie

Spätná

väzba

Prijatie

informácie

Obrázok 1 Komunikačný proces

Zdroj: Vlastné spracovanie.

2. KAPITOLA


40

sociálne mikroprostredie, ktoré tvoria rodina, príbuzní a  naši rovesníci. Druhým zdrojom je sociálne makroprostredie, ako sú médiá, školská výchova, verejná mien‑ ka. Kým oba zdroje na nás ustavične pôsobia, môžu zároveň za výnimočných situácií pôsobiť aj mimoriadne faktory, napr. ozbrojené konflikty alebo v posled‑ nom čase stále viac diskutované teroristické útoky (Průcha, J., 2010).

Na vzniku predsudkov sa podieľajú predovšetkým dva kognitívne pro‑ cesy, a  to kategorizácia a generalizácia (zovšeobecnenie). Súvislosť medzi predsudkom a  kategorickým myslením systematicky preskúmal G. W. All‑ port a zistil, že predsudok je priamy následok bežného ľudského fungovania. Ľudská myseľ si musí vypomáhať kategorizáciou, vďaka ktorej vonkajší svet vnímame v  zjednodušujúcich kategóriách. Kategórie sú základom usudzova‑ nia. Uľahčujú základnú orientáciu v poznávaní spoločnosti, keďže jednotlivec nemôže sám reálne zažiť a hodnotiť zložitosť sveta a sociálnych vzťahov. Pred‑ stavujú prvotnú klasifikáciu javov, pojmov a  kategórií, kategorizujú ľudí na skupiny a prisudzujú im pozitívne a negatívne hodnoty. Pri každom premýšľaní používame kategórie, ktoré slúžia na triedenie našich skúseností, no niekedy však vychádzajú z  nesprávnych či nedostatočných informácií. Druhý proces sa nazýva generalizácia, prostredníctvom ktorej to, čo pozorujeme pri malej vzorke ľudí, zovšeobecňujeme na celú kategóriu (Allport, G. W., 1979).

V dôsledku týchto kognitívnych procesov vnímame neznámych ľudí skôr ako členov určitej skupiny než ako jedinca s jeho vlastnými osobnými charakteristi‑ kami. Hodnotíme bez poznania človeka. Cudzie skupiny spoznávame prostred‑ níctvom známych a na základe ľahko identifikovateľných charakteristík, ako je napr. farba kože, čím ich nielen rozdeľujeme do kategórií, ale zároveň interpretu‑ jeme význam ich konania a prisudzujeme im ďalšie vlastnosti. Odsudzujeme ich na základe nepodstatných, vonkajších znakov bez toho, aby sme ich poznali.

Stereotypné predstavy sa v  konkrétnom prostredí vnímajú ako sociálna norma a vzhľadom na tento fakt, sú automaticky zvnútornené. Z toho vyplýva skutočnosť, že majú značnú trvácnosť, a keďže majú často iracionálny charak‑ ter, ťažko sa menia logickými argumentmi.

Stereotyp je príliš silné presvedčenie spojené s nejakou kategóriou. Funk‑ cia stereotypu spočíva v tom, že má racionálne vysvetliť naše správanie a pos‑ toj k tejto kategórii. Je nástrojom na ospravedlnenie nášho kategorického pri‑ jímania či odmietania nejakej skupiny, ale i  nástrojom na triedenie či výber. To znamená, že stereotypy plnia kognitívnu funkciu, ale aj sebaidentifikačnú funkciu. Prostredníctvom nich sa jednotlivec stotožňuje s  vlastnou skupinou a  zároveň sa oddeľuje od iných skupín, ktoré sú označované ako iné, cudzie skupiny. Stereotypy sú prostriedkom vytvárania mentálnych hraníc a  kolek‑ tívnych identít. Ide o zafixovaný obraz, ktorý ovplyvňuje naše správanie a pos‑ toje. Obsahuje opakované, nereflektované a  rovnaké hodnotenie, rovnaký opakovaný postoj alebo rovnaké správanie (Mistrík, E., 2006). Stereotyp je

3. KAPITOLA


69

Akulturačný stres vyjadruje psychologické, telesné a  sociálne ťažkosti, ktoré sprevádzajú proces akulturácie. Základnou príčinou je vnútorný konflikt človeka, ktorý vznikne ako reakcia na protichodné kultúrne normy dvoch alebo viacerých kultúr. Akulturačný stres, ktorý prežíva vyslaný zamestnanec, môžeme rozdeliť na niekoľko fáz. Tieto fázy sú indi‑ viduálne prežívané (často aj označenie jednotlivých fáz) a ich trvanie nemožno časovo presne ohraničiť, aj keď sa o to mnohí autori pokúšajú. Sú to: • medové týždne – prevažujú pozitívne zážitky a dojmy z neznámeho pros‑

tredia; • podráždenie a hnev (stres alebo šok) – krízové štádium, keď dochádza

k  vyústeniu problémov. Vyslaní zamestnanci túžia po domove, cítia sa

dezorientovaní a odmietajú prvky hostiteľskej kultúry. Niektorí tento stav

nedokážu prekonať; • postupné prispôsobovanie – obdobie, keď je jedinec schopný porozumieť

vzorcom správania novej kultúry, používa jazyk hostiteľskej kultúry,

orientuje sa v denných problémoch a prijíma nový životný štýl. V tejto fáze

sa zvyčajne začnú vyslaní zamestnanci zaujímať aj o  spravodajstvo kra‑

jiny, poznávajú významné osobnosti novej kultúry, sledujú a  navštevujú

športové a kultúrne podujatia a pod.; • bikultúrnosť alebo kultúrne majstrovstvo – schopnosť efektívne

fungovať v dvoch kultúrnych prostrediach; • reintegračná fáza – príchod do domovskej krajiny, ktorý môže byť bez

problémov, ale môžu ho sprevádzať aj ťažkosti prispôsobenia sa svojej

vlastnej kultúre. Trvanie tejto fázy závisí od predchádzajúcich podmie‑

nok počas pobytu v  zahraničí a  od stupňa odlišností pôvodnej a  novej

kultúry.

Prekonávanie ťažkostí plynúcich zo zmeny kultúrneho prostredia, čiže prekonávanie akulturačného stresu je oblasť, ktorej sa prioritne venuje in‑ terkultúrna psychológia. Preto je dôležité si uvedomiť, že kým prvú fázu príchodu do hostiteľskej krajiny sprevádza nadšenie z  novej situácie, pretože po príchode do cudzej krajiny je všetko nové a  nezvyčajné, druhá fáza už môže byť vytriezvením z  tohto nadšenia, ktoré býva spojené s neporozumením a kritikou. Ak však prichádzajú prvé úspechy, pociťujeme to ako obrat v  situácii, v  ktorej sa nachádzame, a  postupne sa začneme prispôsobovať. Problematickou fázou môže byť fáza návratu do známeho domáceho prostredia, ak je sprevádzaná reintegračným stresom. Ten pociťuje jedinec vtedy, keď má problémy adaptovať sa po príchode domov na svoju vlastnú kultúru.

Jednotlivé fázy akulturačného stresu nemôžu byť nikdy úplne odstránené. Možno ich však zmierniť rôznymi kontinuálnymi tréningovými technikami určenými na prípravu vyslaných zamestnancov pred odchodom do zahraničia.

AKULTURÁCIA VYSLANÝCH ZAMESTNANCOV




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist