načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Ako to vidíme my iní – Tempo slimáka v. s. rýchlosť vetra – Valéria Osztatná; Kristian Kitlei

Ako to vidíme my iní – Tempo slimáka v. s. rýchlosť vetra

Elektronická kniha: Ako to vidíme my iní – Tempo slimáka v. s. rýchlosť vetra
Autor: Valéria Osztatná; Kristian Kitlei

– Vážení čitatelia zbláznil som sa. Na čo som sa nechal nahovoriť. – Píšem knihu, teda nepíšem ju len ja. Sľubujem, že už vás viac podobným nebudem zaťažovať, zostávam v manažérskom kresle. – Je to spoločná tvorba s našou teraz ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: slovensky
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  124
+
-
4,1
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » MEA2000 o. z.
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2013
Počet stran: 179
Jazyk: slovensky
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-560-0257-5
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Vážení čitatelia zbláznil som sa. Na čo som sa nechal nahovoriť.

Píšem knihu, teda nepíšem ju len ja. Sľubujem, že už vás viac podobným nebudem zaťažovať, zostávam v manažérskom kresle.

Je to spoločná tvorba s našou teraz už preslávenou autorkou. Ďakujem  ti sestrička, že si ma na to nahovorila, robíš so mnou zázraky a posúvaš ma ďalej. V tejto knižke opisujeme naše životy, ale nielen to, my nie sme podstatní, my sme len slimák a vietor, teda tuctový faktor. Áno sme iní, iní ako väčšina, ale tým akými sme pohybujeme sa medzi ľuďmi, ktorí sú nám podobní a poviem vás je nás veľa, možno trocha menej ako vás ale je. Každý sme iní a to je v tom to dokonalé.

Knižka však má oveľa hlbší odkaz, ktorý sa nám dúfam podarí odovzdať. Preto ju píšeme aj spolu každý svoju časť zo svojho subjektívneho uhľa pohľadu. Možno na to budete mať vy úplne iný pohľad. Dotýkame sa naozaj veľmi širokej oblasti tém, je plná irónie, sarkazmu ale aj pútavého príbehu a životných skúseností z ktorých si môžete zobrať ponaučenie. Veď ako je to známe človek sa učí z vlastných chýb a múdry človek sa učí z chýb iných.

Niektorí nám budú možno tlieskať, niektorí sa hanbiť a možno získame aj pár nepriateľov, ale nás to netrápi. Žijeme.

Prajeme vám  pevnú ulitu a aby ste zanechali za sebou dlhú a hrubú sopľavú čiaru, alebo duli ako ten najsilnejší vietor či svieži vánok, ktorý pohladí líca.

Zařazeno v kategoriích
Valéria Osztatná; Kristian Kitlei - další tituly autora:
 (e-book)
Zrkadlo Zrkadlo
 (e-book)
Trblietky času 2 Trblietky času 2
 (e-book)
Trblietky času 1 Trblietky času 1
 (e-book)
Ilúzia Ilúzia
 (e-book)
Michael Michael
 (e-book)
Ako to vidíme my iní II. Ako to vidíme my iní II.
 (e-book)
Ako to vidíme my iní 2 – Metamorfoza: Slimák v zákrute v. s. vietor na púšti Ako to vidíme my iní 2 – Metamorfoza: Slimák v zákrute v. s. vietor na púšti
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

1

VALÉRIA OSZTATNÁ & KITLEI KRISTIAN

Tempo slimáka

v. s.

rýchlosť vetra

Grafická a technická spolupráca: Ličko Michal, Labai Emil

Edícia: Mladá Éra Autorov nového tisícročia - / MEA 2000 o. z/

Autorské práva vyhradené

ISBN 978-80-560-0260-5


2

OBSAH

ÚVOD ....................................................................................................... 3

Predslov do nášho sveta ........................................................................... 4

I.ČASŤ - Ako a kde sa to všetko začalo

SLIMAČIE KROKY ...................................................................................... 6

MOJE MENO JE... .................................................................................... 10

AKO TO VŠETKO ZAČALO ....................................................................... 15

A PREČO SLIMÁK ................................................................................... 15

ČO JE VLASTNE ZAČIATOK ? .................................................................. 22

HĽADANIE CESTY , SAMÉHO SEBA .......................................................... 26

REBELKA ALEBO ZNIČUJÚCI VIETOR ...................................................... 39

A PRECHOD ............................................................................................ 39

DO LAHUČKÉHO LETNÉHO VÁNKU ........................................................ 39

KADE CESTA VEDIE, ................................................................................. 59

ČI NEVEDIE? ............................................................................................ 59

NEPOKOJ ................................................................................................ 69

Ďalší rozvoj a poznanie nového sveta ..................................................... 73

A ŽIVOT ZAČÍNA ...................................................................................... 82

Budovanie rozhľadu a nové možnosti ..................................................... 91

Údiv ...................................................................................................... 103

LIMAX SOCIALIS ................................................................................... 105

ČAS DOZREL .......................................................................................... 115

II.ČASŤ - Súčasnosť

Rodia sa veľké plány ............................................................................. 122

KEĎ SA SPRIAZNENÉ DUŠE NÁJDU...................................................... 142

To tu a teraz ......................................................................................... 155

Rozvíjame sa ďalej - alebo život v novej práci ....................................... 160

Kým som sa stala? ................................................................................ 173

Záver .................................................................................................... 175

Venovanie ............................................................................................ 178


3

ÚVOD

Vážení čitatelia zbláznil som sa! Na čo som sa nechal

nahovoriť. Píšem knihu, teda nepíšem ju len ja. Sľubujem,

že už vás viac podobným nebudem zaťažovať, zostávam

v manažérskom kresle.

Je to spoločná tvorba s našou teraz už preslávenou autorkou,

ktorej diela tak žeriete. Ďakujem ti sestrička č.2, že si ma na to

nahovorila, robíš so mnou zázraky a posúvaš ma ďalej.

V tejto knižke opisujeme naše životy (keby ste nás chceli

bližšie spoznať), ale nielen to, my nie sme podstatní, my sme

len „slimák a vietor“, teda tuctový faktor. Áno sme iní, iní ako

väčšina, ale tým akými sme, pohybujeme sa medzi ľuďmi,

ktorí sú nám podobní a poviem vám je nás veľa, možno trocha

menej ako vás ale je.

Knižka však má oveľa hlbší odkaz, ktorý sa nám dúfam podarí

odovzdať, alebo aspoň určitú pre vás zaujímavú časť. Preto ju

píšeme aj spolu, každý svoju časť zo svojho subjektívneho

uhľa pohľadu.


4

Možno na to budete mať vy úplne iný pohľad. Každý sme iní a

to je v tom to dokonalé. Verím, že si každý z vás príde na to

svoje. Dotýkame sa naozaj veľmi širokej oblasti tém, knižka je

plná irónie, sarkazmu ale aj pútavého príbehu a životných

skúseností z ktorých si môžete zobrať ponaučenie. Veď ako je

to známe, človek sa učí z vlastných chýb a múdry človek sa učí

z chýb iných.

Niektorí nám budú možno tlieskať, niektorí sa hanbiť a možno

získame aj pár nepriateľov, ale nás to netrápi. Žijeme.

Prajeme vám veľa úspechov, pevnú ulitu a aby ste zanechali za

sebou dlhú a hrubú sopľavú čiaru, alebo duli ako ten najsilnejší

vietor či augustový svieži vánok, ktorý pohladí líca.

SLIMÁK


5

Predslov do nášho sveta

Dovoľte mi využiť slová bračeka:

„Prirodzene rýchla práca stojí o ničom, sám viem z praxe...“

Atď. Knižka bola naozaj náhlym nápadom, i keď sme o nej už

žartovne diskutovali mnohokrát, ale presvedčiť pána manažéra,

teda bračeka č.2, aby to vyskúšal aj z druhej strany...

Bol neoblomný. Doteraz nechápem, čo sa s ním stalo, ale

zakaždým sa smejem, keď pri prvom tvorení vzrušene hovoril:

„Musím to ukončiť čím skôr! Tie myšlienky v hlave... To nie je

pre mňa! Bože, tie myšlienky...“

Áno, braček, to isté pociťujem i ja. Skús s tým žiť. Hehe.

Nakoniec knižka bola zhotovená za menej ako týždeň,

presnejšie 6 dní, nepočítam potrebné opravy, publikovanie atď.

Povedala by som, že to bolo najrýchlejšie tempo slimáka

(pokojne aj do Guinessovej knihy rekordov), najjemnejší vánok

vetra a nepodstatný čas, ktorý pri písaní prestal existovať a

predsa sme prechádzali mnohými rokmi nášho života, vracali

sa do minulosti, prebývali v prítomnosti a uvažovali nad

budúcnosťou.

VIETOR


6

SLIMAČIE KROKY

Mnohým sa zdá čudné moje životné motto: "Kráčajme od

malého zvieratka, ktoré nemá nohy“, v skutočnosti to však

má veľa do seba.

Taktiež by sa mnohým zdalo, že sme pomalé, slinavé, hnusné

zvieratá, ale v skutočnosti je to úplne inak. Sme dokonalým

stelesnením prírodnej krásy zvaní aj "tank prírody".

Zvládneme takmer všetko.

Prvou našou špecifikáciou je, že sa nemusíme ponáhľať

domov, teda pochopiteľne z toho vyplýva, že ani do práce a

späť. Všetko riešime vo vlastnej réžii v dokonalom Hi-Tec

prirastenom domčeku.


7

Spomínate si aj na vtip kolujúci Internetom: - Dajú si slimák a

zajac preteky, kto bude skôr doma. Po odznení štartového

výstrelu slimák zastrčí rožky.

"Do riti!" - pokorene povie zajac (existujú aj vulgárnejšie

výrazy domyslite si)

Ďalšou našou veľmi dôležitou špecifikáciou je, že sme

hermofroditi teda obojpohlavní. Prirodzene najmä v daždi

(áno vlhko máme radi aby sa nám dobre robili soplíky- teraz

som na rezerve) ste mohli vidieť na sebe plaziacich sa

slimákov. Sme živé stvorenia prírody, máme to tiež radi ale

dokážeme sa oplodniť aj vo vlastnej réžii, teda nepotrebujeme

partnerku k životu.

Veľmi dobrý prípad keď sa nazbiera mnoho problémov si

zvykneme povedať v maďarskom preklade "hát ezt megszoptam"

(kto nechápe odporúčam použiť moderné technologické riešenia

prekladača).

Tak teraz dovoľte aby som sa konečne predstavil po mojom

latinskom viacnázvovom druhovom mene

"Limax maximus gerontos tenellus phosylia campestris" - teda

(velký starý žltý skamenelý polný slimák) je moje čestné

občianske meno.


8

Turbovýfuk, katalyzátor, jazdím na ekologický soplíkový

pohon (bez vodičáka- nechal som ho v polovici, síce zaplatené)

zákruty beriem 120 km/h, kukadlá jak periskop s UV režimom

a nočným videním (vidím aj to čo nechcem) tí zvláštni

stvorenia menom ľudia tomu vravia empatia, som prírodne

lubrikovaní a ešte aj vibrujem bzzzzzz.....

- Ide slimák po koľajnici a zrazu EuroCity. (dá sa aj po diaľnici

a zrazu Trabant. (obľúbená značka ak si môžem vybrať farbu

tak zelený)

- Prečo je dobré slimákovi? Lebo je furt mokrý. (zvykne sa aj

hovoriť - "Ani mu nie je tak dobre")

A teraz niečo o ďalšej zaujímavej osôbke a spoluautorke...

Prečo vlastne sestrička č. 2?

Po prvé je tu s nami od začiatkov, sledovala náš vývoj od

úplnej nuly po dnešnú podobu, prežili sme veľa smiechu,

trápenia chladu, zblíženia, bývame o ulicu ďalej, predsa

komunikujeme cez Internet a poštu, študovali o dvere vedľa,

a predsa sa venujeme inému odboru v ktorom sme sa zas akosi

náhodne našli. Predsa sme sa takmer nestretli, ale sme jedným

telom a dušou. Naše životy majú v mnohom podobné črty.


9

Naučila ma milovať, alebo nazvime to mať rád bez lásky, ktorú

tradične poznáme, ktorá obvykle tak bolí. Naučila ma rozdávať

lásku, ktorej mám tak veľa a zároveň tak málo a všímam si, že

tá láska sa pomaly aj vracia a je to veľmi dobrý pocit. Sme

samostatné jednotky a predsa by sme bez seba nedokázali

fungovať.

Chcem sa preto poďakovať úžasnej, milej, inteligentnej a v

neposlednom rade nádhernej čiernovláske s večným úsmevom

a anjelskými očkami, ktoré mi stále dodávajú energiu a

ukazujú, že to čo robím je správne.

Jej pokojný a vyrovnaný úsmev a môj kamenný xicht za

kravatou sa dokonale dopĺňajú, aj keď občas to neodráža našu

skutočnú náladu. Svet je veľkým divadlom a my sme hercami.

Jeden je vydavateľ a druhá autorka, obaja žijeme pre naše

poslanie a nikdy to nezmeníme, takže toľko na úvod.


10

MOJE MENO JE...

Nemám prezývku. Niekedy mám pocit, akoby moje meno bolo

mojou prezývkou. Dedí sa z pokolenia na pokolenie a pripadá

mi, akoby už ani nepatrilo mne, akoby nebolo vybrané

špeciálne pre mňa. Akoby celý tento svet bol akosi mimo. Nie

je to iba o mene pravdaže. Je v tom oveľa hlbší koreň,

zapustený hlboko do zeme. Moje telo chodí po svete, dotýkam

sa vecí, cítim ich, vidím ich očami a skutočne... možno to

naozaj nie som ja. Iba akýsi duch žijúci v paralelnom svete

spojený s iným telom, dušou, ktorá už našla svoj pokoj. Preto

vás varujem! Kto ma stretne v meste, to nemusím byť ja!

Pretože ukázalo sa, že mám dvojičku. Vážne!

Dostala som sa na rad v banke a pani, ktorá vybavovala moje

veci, bola veľmi milá. Možno až príliš. Cítila som sa ako

princezná. Aj som si pomyslela:

„Tá si veru krásne odvádza svoju prácu!“


11

Pretože priznajme, keď pracujete s ľuďmi, stretnete mnohé

tváre, a na každého sa usmievať, nemusí byť vždy ľahké.

Zrazu sa ma spýta:

„Máte teraz chvíľku času? Mohli by sme prebrať to životné

poistenie.“

„Životné poistenie?“

„Áno, o ktorom sme minule hovorili.“

„So mnou?“ - začínala som sa cítiť akosi trápne.

„Poďte, moja kolegyňa vám poradí!“

Čo už, nasledovala som ju. Kolegyňa bola snáď ešte milšia ako

pani, ktorá ma doteraz obsluhovala vo veci, v ktorej som prišla.

Už som si sadala tak, že som mala plné ruky rôznych letákov,

ktoré mi kolegyňa vtisla pod nos.

„Tak kedy vám môžem zavolať? V piatok budete mať čas?“

Mala som chuť vytiahnuť neexistujúci diár a pozrieť sa do

neho.

„Pokojne zavolajte, ale ohľadne čoho?“

„No predsa ohľadne životného poistenia!“

Už som sa musela smiať.

„Nehnevajte sa, ale určite ste nehovorila so mnou ani vy, ani

vaša kolegyňa.“


12

Akosi čudne sa na mňa pozrela a prešla k veci. K mojej veci,

pre ktorú som zašla do banky. Konečne!

Pri odchode som sa poďakovala, ona mi zaželala krásny deň,

dodala, že v piatok zavolá, ak by som nedvíhala, pretože som

naposledy hovorila, že pôjdem do zahraničia, nech jej zavolám,

keď sa vrátim. Popriala mi krásnu dovolenku.

Nuž... buď mám dvojníčku alebo... Lebo ak by mala pravdu

ona, potom som asi prišla o rozum a nielen meno, ale ani telo

mi naozaj nepatrí. Ona mi totiž vyvoláva aj potom, čo som jej

povedala, že naozaj nemám záujem o žiadne životné poistenie.

Mali ste počuť jej sklamaný hlas. Iste nebol sklamaný preto,

lebo sme sa ako vysvitlo „dohodli“, ale predsa...

Na toto by môj braček číslo 2... Dostanem sa k tomuto,

nezabudnem, ale musím vám ho najprv predstaviť. Áno, volám

ho tak, lebo mi je taký podobný. Je úžasným človekom, čo

pravdaže neznamená, že sa cítim byť úžasnou, keď už

hovoríme o podobnosti, ale viem, že pre neho som. Dokázal mi

to nie raz, i keď sa nestretávame v reálnom živote často, teda

takmer vôbec, ale o to viac žijeme v tom našom uzavretom


13

svete, medzi štyrmi stenami, akoby sme boli väzňami vlastných

pocitov a predsa máme krídla, ktoré sa mnohý snažia

odstrihnúť. Je naozaj málo ľudí, ktorí mi tak veľmi prirástli

k srdcu, ktorý ma toľkému naučili ako on ma naučil a stále učí

každým rozhovorom. Jeho meno je "Limax maximus gerontos

tenellus phosylia campestris", teda veľký starý žltý skamenený

poľný slimák. Tento človek, prepáčte, zvieratko naozaj robí

v mojom živote divy. Podrží, keď sa cítim, akoby som sa

utápala v každodennej káve života, pohladí dušu svojimi

vzácnymi slovami a má neuveriteľnú schopnosť, v tom

najnemožnejšom čase ma dokáže rozosmiať, že padám zo

stoličky a šúľam sa pod stolom ako zmyslov zbavená. Teda nie

ako, ale naozaj zmyslov zbavená. Jaj, a to robí každé dve

minúty, keď spolu hovoríme. Teda píšeme, lebo i keď žijeme o

ulicu ďalej, život to zariadil tak, že sa stretávame na Facebooku

a skôr komunikujeme formou písania ako slovne.

Nuž teda môj braček č.2 neváhal, keď sa dozvedel čo sa stalo a

ako obvykle, mal pripravenú ďalšiu svoju úžasnú "story."

Zdôveril sa, že i on má dvojníka, teda sa nemusím báť, to nie je

moja duša, čo chodí po svete.


14

Vysvetlil, že je to copatý, chlpatý dvojník. Teda už vieme,

že Slimáčik nie je iba copatý, ale aj chlpatý, neviem to naisto,

pretože ako som povedala, nestretávam sa s ním často, aj

vtedy som mu nerátala chlby, a veď viete... ja ani nevidím

dobre. Okrem toho bol vždy večer a tma, keď sme sa náhodou

stretli. Zase nemyslite na nič podlé!

„Ešte bývalá priateľka mňa, teda toho dvojníka, videla

bozkávať sa s nejakou blondínkou. Skoro mu chudákovi plesla.

Hehe! To by bola sranda!“

Veru, to by bola. Pre dvojníka isto nie! :D

Svet je teda naozaj malý a nešibe nám, iba v ňom behá mnoho

opíc a pravdaže, braček sa zarátava tiež, aby sme mu náhodou

neukrivdili, že je iný než ostatné opice. Spoločne sme usúdili,

že treba kopať, trhať, sotiť do nás, aby sme zistili, kto to na nás

zazerá, pretože ako vždy... znova sme sa zhodli, nevšímame si

svet naokolo, prichádzame bez privítania a odchádzame bez

rozlúčky. Teda to sme naozaj dopadli, ale mohlo by to byť

omnoho horšie... Ak by sme stretli toho dvojníka osobne.

To by bol ten pravý šok!


15

AKO TO VŠETKO ZAČALO

A PREČO SLIMÁK

Nuž poďme na to od samého začiatku - obdobia kukly či

vajíčka. Ani sám neviem či to bolo tým slávnym seba

oplodnením, čo vie len náš druh, alebo milostnou hrou na sebe

sa plaziacich dvoch uslintaných ulitníkov, ale zrazu som sa

zbadal, že vystrkujem rožky z lepkavej gebudziny spod

nejakého lístia zasypaného bordelom. Poviem vám moji,

neprajem vám ten pocit, keď vám piesok páli ešte časťami

nedorastený mäkký domček.

Mnoho z vás si myslí, že slimáci majú len 2 oči na tyčkách

ktoré im pri uháňaní diaľnicou tak pekne vejú vo vetre, ale my

máme aj tie spodné maličké dve kukadlá. No neprajte si tú

bolesť zažívať, keď vám dorastajú.

Je známe z humánneho prostredia, že každý sa rodíme ako

"tabula rasa" teda čistá tabuľa a načerpávame postupne

skúsenosti, ktoré nám prináša život.


16

Takže podobne ako ostatní druhovia som mal krásne detstvo.

Lozil som po kôre stromov, obžieral lístie, bláznil v tráve a pil

rannú rosu. Neskôr som však prešiel na sušené lístie, ktoré sa

dá zapáliť, zvané tabakové výrobky, obvykle označkované

kolkovými známkami (inak by to stálo iba okolo 80 centov).

Týmto pozdravujem našu vládu aby ich porantalo, už nám ani

to nedoprajú, veď si tým znižujeme životný vek a ušetrili by

na dôchodku, opice.

Potom začalo obdobie povinnosti a dotiahli ma do takej

miestnosti, kde bolo množstvo malých slimákov pokope a

museli sa učiť čítať a písať. Narobil som hrozný cirkus, museli

ma ťahať za rožky. Prirodzene na začiatku nikto nechápal

prečo je to také dôležité namiesto hrania sa v tráve. Už vtedy

som vynikal z radu, lebo mi na ulite narástli dlhé chlpy, ktoré

som nosil v gumičke a doteraz to zostalo tak. No za čias

hlbokého socializmu to nebolo dovolené, takisto ako slimáci

môjho druhu len s takými dvomi peknými hrboľmi pod ulitou

s dlhšími vláskami (vtedy som ešte nechápal, čo tie hrbolčeky

sú a sa obvykle nosila aj mašlička) nesmeli maľovať svoje ulity

a partie pri rožkoch.


17

No proste mal som kvôli tomu množstvo prezývok, skutočne

množstvo, ktoré teraz nebudem menovať, ale medzi nimi bolo

aj "Jackson" na ktoré som sa veľmi hneval.

Poďme k tej prezývke...

V druhom stupni vzdelávacieho zariadenia, ktoré si už bolo

možné sám vyberať som si dal prezývku Slimák alebo teda

kompletný viac názvový druh, ktorý spomínam v prvej časti.

Naivne som si myslel „preventívne sa pomenuj a tak ťa

nepomenujú“ čiastočne to aj pomohlo.

Do zošitov som si namiesto domácich úloh kreslil všelijako

vyzbrojených slimákov najmodernejšími zbraňami, neskôr

špičkovou technológiou satelitom a štátnymi vlajkami. Medzi

ostatnými vzniklo aj dielo "SLITANIC" napodobnenina slávnej

lode s nešťastným osudom z roku 1912 samozrejme s rožkami.

Jednu som dokonca odovzdal pri maturách profesorke

slovenského jazyka, ktorá to s ťažkým srdcom aj prijala. Aj

som dostal 2-ku, lebo ani jedno povinné čítanie nebolo hotové.

Čo sa aj dalo na žiackých knižiek plných nedostatočných a

poznámok kvôli tomu a 2 výborné z hlavných skúšok.




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.