načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Ako milovať - Katie Cotugno

Ako milovať

Elektronická kniha: Ako milovať
Autor:

Román o dvoch mladých ľuďoch,ktorí sa do seba zamilujú...a hneď dvakrát. Predtým: Serena Monterová miluje Sawyera LeGranda už odmalička, no on akoby si ani nevšimol,že Serena vôbec ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  205
+
-
6,8
bo za nákup

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
elektronická forma tištěná forma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Fortuna Libri SK
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 336
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-814-2109-9
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Román o dvoch mladých ľuďoch, ktorí sa do seba zamilujú... a hneď dvakrát. Predtým: Serena Monterová miluje Sawyera LeGranda už odmalička, no on akoby si ani nevšimol,že Serena vôbec existuje… To sa však jednéhodňa nečakane zmení. Serena a Sawyer sa oddajú komplikovanej láske. Sawyer však jedného dňa bez slova zmizne a zničená Serena zostane sama –a navyše tehotná. Potom: V živote Sereny sa objaví nová láska: ich dcérka. Na život bez Sawyera si už Serena zvykla, no on opäť znenazdajky vstúpi do jej života tak, ako sa kedysi z neho stratil.

Zařazeno v kategoriích
Katie Cotugno - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 1


AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 3


Original title: Katie Cotugno: HOW TO LOVE

Copyright © 2013 by Alloy Entertainment and Katie Cotugno

Published by arrangement with Rights People, London

Slovak edition © Fortuna Libri, Bratislava 2013

Translation © Alexandra Janogová, 2013

Návrh obálky Daniela Antalovská

Vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri v edícii Fortuna Litera.

www.fortunalibri.sk

Zodpovedná redaktorka Otília Škvarnová

Prvé vydanie

Všetky práva vyhradené.

Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať,

ukladať do informačných systémov ani rozširovať

akýmkoľvek spôsobom, či už elektronicky, mechanicky,

fotografickou reprodukciou, alebo inými prostriedkami,

bez písomného súhlasu majiteľov práv.

ISBN 978-80-8142-228-7

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 4


Venujem Jackie, ktorá číta všetko ako prvá.

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 5


AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 6


1

Potom

Keď som uvidela Sawyera stáť pri prístroji na mrazené ovocnénáoje v obchode 7-Eleven na Federal Highway, mala som pocit, že

som ho hľadala takmer polovicu svojho života. Cez sklo sledoval,

ako prístroj múti zamrznutý nápoj neónovej farby, ani čo byočakával, že sa mu tam odkryje niektorá zo záhad vesmíru.

Keď si na to dnes spomínam, možno si to aj myslel.

Zastala som a zízala naňho. Chcela som si kúpiť žuvačky,nejaký sladký bublinkový nápoj a pre Hannah sušienky v tvare zvieratiek. Lenže už vtedy som vedela, že odtiaľ odídem sprázdnymi rukami. O pätnásť minút som mala byť na svojej hlúpej prednáške z účtovníctva. Tam vonku zúrila búrka a na linoleum vnútri obchodu kvapkala voda z môjho vrkoča, ktorý som nosila na akúkoľvek príležitosť. Okolo nôh sa mi vytvárala miniatúrna kaluž.

„Ahoj, Reena.“ Tak ako vždy som bola prichytená.

Sawyer LeGrande si opatrne priložil plastový pohár na viečko. V celom jeho živote sa k nemu nikto nikdy nepriblížil bez toho, aby

7

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 7


o tom nevedel, a tak keď sa ku mne otočil, vyzeral, akoby nebol ani

trochu prekvapený. Vlasy mal vystrihané takmer dohola.

„Ahoj, Sawyer,“ povedala som pomaly a v hlave mi to znelo ako hukot vĺn. Ukazovákom som skĺzla po kľúčenke a zovrela ju v dlani. Chladný kov sa mi zahryzol do mäsa, keď som si uvedomila, akénespravodlivé je to po celom tom čase. Boh presne vie, kde sa má Sawyer objaviť taký opálený a rozžiarený práve vtedy, keď ja sama vyzerám ako napoly zatopená skládka odpadov. Nemala som na sebe mejkap a z dier na džínsoch mi vykúkali kolená. Bola som takmer o päť kílťažšia, ako keď sme sa videli naposledy. Skôr než som sa začala cítiť úplne ponížene, Sawyer obišiel kukuričné lupienky i plátky hovädzieho mäsa a pevne ma objal. Akoby to bolo niečo, čo sme robievali často.

Vonia rovnako, zaregistrovala som. Mydlo a zem. Zažmurkala som. „Nevedela som...“ začala som a nebola som si celkom istá, ktorú časť mojej nevedomosti priznám. Možno všetky. Osemnásť rokov univerzálnych hodnôt. Každý bol dosť bystrý, aby si ichuvedomil. Každý okrem mňa.

„Len včera som sa vrátil,“ vysvetľoval. „Ešte som nebol vreštaurácii.“ Uškrnul sa jedným z tých svojich pomalých krivýchúsmevov. Spôsobom, ktorý som sa snažila zo seba vymazať už od siedmej triedy. „Myslím si, že prekvapím dosť ľudí.“

„Skutočne?“ vyletelo zo mňa skôr, než som to stihla zadržať.

Sawyer sa prestal usmievať. „Ja... hej,“ zneistel. „Asi áno.“

„Dobre.“ Nevedela som, čo lepšie by som na to mala povedať. Nemôžem, nesmiem sa ani priblížiť k čomukoľvek, čo by mipripomínalo okamihy strávené so Sawyerom, hoci sa rada presviedčam, že niečo z toho som už prerástla. Zakaždým, keď sme pracovali v tej istej zmene v reštaurácii U Antonie a ja som roznášala taniere,zabúdala som, ktorá objednávka ide kam, rovnako ako platba. Mala som pätnásť. Raz v noci, keď bol Sawyer za barom, si jedna žena pri niektorom z mojich stolov objednala Sex on the Beach. Kým som

KATIE COTUGNOVÁ

8

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 8


nabrala odvahu, aby som mu to zopakovala, tá žena sa stihlaposťažovať otcovi na pomalú obsluhu. Keď sme potom zatvorili, musela

som za trest vyčistiť celú kuchyňu.

„Mama mi povedala...“ ozval sa, no zmĺkol a pokúsil sa znova. „O...“

Predstavila som si, že ho nechám chvíľu visieť v tichu akoobesenca, ale nakoniec som prehovorila namiesto neho.

„Hannah,“ vyslovila som jej meno a uvažovala, čo mu jeho mama povedala. Nedokázala som prestať skúmať jeho tvár. „Volá sa Hannah.“

„Hej. Mal som to na jazyku.“ Sawyer vyzeral, že sa necíti veľmi príjemne, akoby očakával, že sa niečo stane. Azda to, že k nemupristúpim a poviem čosi ako Vitaj späť, ako bolo na výlete, urobili sme si dieťa, ale čeľuste som nechala zovreté a ústa pevne zatvorené. Nechaj ho ešte v neistote, pomyslela som si zlomyseľne.Nechaj ho, nech sa chvíľu potí. Svetlozelený nápoj pripomínal mimozemšťana. Vrkočzanechával na mojom tričku mokrý fľak. Sawyer prestupoval z nohy na nohu.

„Povedala mi.“

Stáli sme tam. Dýchali. Všade okolo nás som počula šumenie a hučanie obchodu, všetko bolo mrazivé a vo svetle chladničiek jasné. Nad jeho plecom visel obrovský plagát – reklama na párok v rožku. Predstavovala som si, že sa to stane inak.

„Fajn,“ povedala som po minúte. Snažila som sa pôsobiťneformálne a aspoň približne zosúladiť svet, ktorý bol tam, s tým zvyš - kom vonku. „Milé, že som na teba narazila. Asi by som si mala vziať to, po čo som prišla, alebo...“ zmĺkla som a odhrnula som si párneoslušných vlasov z čela, pričom som sa pozerala hore, na bzučiace, svetielkujúce žiarovky. „Sawyer, naozaj musím ísť.“

Zašklbalo mu sánkou, nekonečne veľa ráz. Je to ten druh vecí, ktoré si nikdy nevšimnete, pokiaľ nestrávite celú svoju pubertu tým, že sledujete jeho sánku. „Reena...“

9

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 9


„Ach, Sawyer, prosím, nie.“ Nechcela som mu to uľahčovať. Najmä nie preto, že to on zmizol, vyparil sa bez rozlúčky, bez toho, aby povedal aspoň Ahoj, uvidíme sa neskôr, milujem ťa. Nie, keďjednoducho len tak odišiel.

„Pozri, čokoľvek mi chceš povedať, nemusíš sa báť. Všetkonakoniec dopadlo dobre, no nie?“

„Nie, nedopadlo.“

Pozrel sa na mňa a mne sa pred očami vybavilo, ako vyzeral, keď mal osem rokov, keď mal jedenásť a sedemnásť. Sawyer a ja sme spolu chodili len niekoľko mesiacov predtým, než odišiel, ale bol mojou láskou oveľa skôr, než nabral odvahu sa ku mne priblížiť. Hoci sme nikdy netvorili pár.

Pokrčila som plecami a pohľadom som blúdila po zmrzline, po vyloženom žuvacom tabaku a čipsoch. Potriasla som hlavou. „Ale áno.“

„No tak, Reena.“ Sawyer sa zaknísal na podrážkach, akoby som doňho strčila. „Neopúšťaj ma tu len tak.“

„Ja nemám opúšťať teba?“ vyšlo zo mňa hlasnejšie, ako somzamýšľala. Znenávidela som sa za to, že som tak hlúpo prezradila, že naňho stále myslím a nosím ho v sebe. „Každý si myslel, že sizomrel v nejakej tmavej uličke, Sawyer. Aj ja som si to myslela. Takže možno nie som najlepšia osoba, ktorej môžeš hovoriť o pocite, akým je opúšťať ťa.“

Znelo to hnusne a vyrovnane. Chvíľu môj mocný čarodejník Sawyer vyzeral taký bezmocný, taký poľutovaniahodný, že mi to znova takmer zlomilo srdce.

„Nerob to,“ rozkázala som mu potichu. „To nie je fér.“

„Nerobím,“ zašepkal a pokrútil hlavou. Potom sa vzchopil azoakoval: „Nerobím.“

Vyvrátila som oči dohora. „Sawyer, len...“

„Vyzeráš naozaj dobre, Reena.“

KATIE COTUGNOVÁ

10

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 10


2

Predtým

„Džin!“ zvolala Allie víťazoslávne a hodila poslednú kartu na moju

prešívanú prikrývku. Na znak víťazstva bojovne zdvihla ostrú bradu.

„Skončila si.“

„Uch, vážne?“ Padla som medzi vankúše a nohy som si položila do jej lona. Väčšinu popoludnia sme strávili ponorené do smiešne komplikovanej verzie kartovej hry Rummy. Riadili ju naše vlastné prísne a zložité pravidlá, ktoré sme neboli schopné vysvetliť nikomu inému. V skutočnosti na tom nezáležalo, lebo tú hru sme hrávali iba my dve.

„Končím.“

„Nemôžeš skončiť, keď si už prehrala,“ dorazila ma. Načiahla sa ponad bielizník a vybrala hudbu z playlistu na mojom notebooku. Z plechových reproduktorov zaznel veselý, slnečný pop, ktorý mala najradšej. „V tomto prípade sa to jednoducho... pripúšťa.“

Zasmiala som sa a trochu ju kopla, ale jemne. „Hlupáčik.“

„Ty si hlupáčik.“

„Tvoja mama je.“

11

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 11


Na chvíľu sme zostali visieť v pohodlnom známom tichu. Allie mi mimovoľne vyťahovala rozstrapkané nite z lemu džínsov. Na stene visel plagát Mosta vzdychov v Benátkach a obrázokParíža za súmraku – oba boli fľakaté, s malými lepkavými miestami v rohoch, ktoré tam zostali po lepiacej páske. Zvyčajne som ich prelepovala dovtedy, kým neviseli presne tak, ako som si topredstavovala.

Bola jar nášho prvého ročníka na strednej, takmer leto. Svetvyzeral nekonečný a zároveň neuveriteľne malý.

„Hej, dievčatá!“ Moja nevlastná matka Soledad sa objavila vo dverách, tmavé vlasy úhľadne zviazané na zátylku. „Roger a Lyd tu budú každú chvíľu,“ oznámila. „Reena, môžeš zísť dole a prestrieť stôl? Allie, zlatíčko,“ pokračovala bez toho, aby sa obťažovala sčakaním na moju odpoveď – samozrejme, že by som povedala áno. Vždy poviem áno. „Zostaneš na večeru?“

Allie sa zamračila a pozrela sa na budík na mojom nočnomstolíku. „Asi by som mala ísť domov,“ povzdychla si. Pred pártýždňami ju znova prichytili pri krádeži plastových slnečných okuliarov a hodvábnej šatky značky Gap. Tentoraz ju jej rodičia držali pekne nakrátko. „Ďakujem, ale...“

„Chápem.“ Soledad sa usmiala, a prv než sa otočila na odchod, dva razy poklepala na zárubňu. Jemný kov jej obrúčky zacinkal.

„Určite prestri jedno miesto navyše, Serena, dobre?“ zavolala cez plece. „Myslím si, že dnes večer príde aj Sawyer.“ Ihneď sme sa na seba s Allie pozreli, oči doširoka roztvorené.

„Môžem zostať,” vyhlásila Allie v tom momente a vyskočila na rovné nohy. „Zavolám mojim... Hej. Určite môžem zostať.”

Nútene som sa rozosmiala, až som skoro spadla z postele.Naadlo mi, že by som si mala dať na tvár nejaký mejkap.

„Ty si úplne jasná,” zhodnotila som ju, zdvihla som sa, postavila sa na koberec a zamierila do chodby. Ako zvyčajne štýlom niekoho,

KATIE COTUGNOVÁ

12

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 12


komu by srdce v hrudi nerozbili ani zbíjačkou. „Poďme, hlupáčik.

Môžeš poskladať obrúsky.”

O dvadsať minút vtrhla do kuchyne Lydia LeGrandová akotroická búrka. Bola samá sebadôvera, ovešaná robustnýmináhrdelníkmi. Vtlačila mi na líce letmý bozk. „Ako sa máš, Reena?” spýtala

sa. Ani nepočkala na odpoveď, hneď si zobrala z tácky nakuchynskej linke syr, ktorý tam bol vyložený na ozdobu, a odstránila z neho

fóliu. Roger ju nasledoval s fľašou vína. Napriek svojej mohutnej

postave smeroval ku mne s prekvapivou obratnosťou a položil mi

ruku na chrbát, aby ma pozdravil.

„Ahoj, malá,” povedal.

LeGrandovci boli nielen najbližší priatelia môjho otca aSoledad, ale aj ich partneri v reštaurácii, kde sme všetci pracovali. Okrem toho to boli naši spoločníci na dovolenkách v Keys či na koncertoch v prírode v Holiday Parku.

Ich tímové hry Outburst boli hlasné a legendárne. Lydiachodila na vysokú školu s mojou mamou. Ona a Roger zoznámili mamu s otcom, lebo chceli, aby sa dali dokopy. Keď mama zomrela na následky sklerózy multiplex, mala som štyri roky. Otec bolpríliš zaneprázdnený tým, že zúril na Boha, takže nemal čas myslieť na také veci, ako bola príprava obedov či pranie ponožiek. Vtedy Lydia najala Soledad, aby sa k nám nasťahovala ako pomocníčka vdomácnosti. V tom čase si ešte neuvedomovala, že našla pre otca druhú manželku, úplne rovnako, ako našla preňho tú prvú. Po vyše desiatich rokoch k nám Lydia s Rogerom ešte stále chodievali na večeru – väčšinou však nie so svojím synom.

V tú noc bola šťastena na mojej strane, alebo to možno bolanejaká dobrá vesmírna konštelácia, lebo v ich tesnom závese naozaj prišiel aj Sawyer. Mal zvlnené tmavé vlasy a na sebe džínsy a tričko. Na krku mu na tenkej retiazke visel matný strieborný polmesiac.

13

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 13


„Ty,“ ukázal naňho môj otec namiesto pozdravu. Práve vošiel dnu

z dvora, kde bol rozohriať gril. Allie a ja sme ešte stále prestierali

stôl, ona zvierala v ruke hrsť vidličiek. „Mám nahrávku a chcem,

aby si si ju vypočul. Súčasnú nahrávku. Herbie Hancock. Poď so

mnou.“

„Môj syn dnes nemá náladu,“ zamumlal Roger, varujúc ho. Lenže Sawyer iba pobozkal Soledad na pozdrav a prikývol môjmu otcovi. Potom ho nasledoval do obývačky, kde sme mali veľkéstereo. Sawyer bol otcov krstný syn, vyrástol behajúc po preplnených chodbách nášho domu. Otec ho naučil hrať na klavíri pred viac než desiatimi rokmi.

„Ahoj, Reena,“ oslovil ma Sawyer roztržito a kývol mi, keďprechádzal okolo – dosť blízko na to, aby som ucítila vôňu jeho mydla a slabé teplo, ktoré z neho sálalo. Pred niekoľkými dňami som ho videla v práci. Nebol u nás na večeri takmer rok.

Prehltla som, srdce mi hrkotalo v hrudi ako okruhliaky naokennej tabuli. „Ahoj.“

Sawyer bol v škole o dva ročníky vyššie, hoci vyzeral starší –bližšie k veku môjho brata Cada ako k môjmu. Odkedy som si hopamätala, vždy pôsobil tak, ako keby prežil už tisíc rôznych životov. Mal na starosti bar v reštaurácii, v triede sa ukázal, len keď chcel, a mňa väčšinou ignoroval. Nie nejakým škodlivým spôsobom, ale ako keď ignorujete odkaz na stene budovy, ktorý vidíte každý deň.

Allie však bolo ťažké ignorovať.

„Čau, Sawyer!“ ihneď zavolala, aby upútala jeho pozornosť.Kučeravé vlasy jej poskakovali s každým zavrtením jej peknej hlavy. Prezliekla sa. Požičala si jedno z mojich tielok – jednoduché čierne, s úzkymi ramienkami, nič prezdobené. Plecia mala posiate pehami od slnka. „Dlho sme sa nevideli.“

Sawyer zastal a so záujmom sa na ňu zahľadel. V tej chvíli Roger nasledoval Soledad na terasu a otec zmizol do obývacej izby. Lydia

KATIE COTUGNOVÁ

14

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 14


sa správala v našej kuchyni, ako keby sem patrila. Prehrabávalazá

suvku so strieborným príborom, aby našla vhodný nôž na syr. Allie

sa iba usmiala.

Pozorne som to sledovala. Jasné, že sa poznali. Z množstvaro

dinných osláv, narodenín a promócií. Stretávali sa aj na školských

chodbách. Neboli priateľmi, dokonca ani v najbujnejšej fantázii.

Preto som bola taká prekvapená, keď sa na ňu tiež usmial. Pomaly

a zľahka. „Naozaj,“ pripustil a obrátil hlavu jej smerom. „Dlho sme

sa nevideli.“

15

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 15


3

Potom

„Sawyer LeGrande je doma?“

Bola som celá rozčúlená, keď som sa o celé dve hodiny skôr, než som mala v pláne, doteperila domov zo 7-Eleven. Cestou do kuchyne som vybuchovala so všetkou mierumilovnosťou a vyrovnanosťou ručného granátu. Šoférovala som v nejakých panických kruhoch v takmer biblickom lejaku, ako keby sa mi nemohlo stať nič zlé. Ani čo by nebezpečenstvo obchádzalo tých, čo sú v pohybe, kým ostatní už boli pochovaní. Pod náporom vetra sa palmy ohýbali v úpenlivej prosbe. Moje auto muselo stáť na troch rôznych semaforoch.

„Čože?“ strhla sa Soledad. Práve krájala na kuchynskej linke mrkvu a nôž jej so zarinčaním spadol do drezu. Prv než si strčilaporezaný prst do úst, mäkko zanadávala v španielčine. Hannah, ktorá sedela vo svojej vysokej stoličke a mliaždila v rukách zrelúparadajku z otcovej záhrady, začala vrieskať.

Je malá, tmavovlasá a prudká, to moje dievčatko. Keď sa do toho naplno vloží, jej vresk znie, ako keby vychádzal z príšery desať ráz väčšej, než je ona sama.

16

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 16


„Mama,“ nariekala a trvalo to tak dlho, až by ste si mysleli, že jej ukrivdil celý svet. Láskyplne som si ju privinula a začala som s ňou pochodovať ako nervózna mačka, levica alebo rys.

„Nič sa nestalo,“ zaklamala som a šepkala jej nezmysly, kým sa neutíšila a dužina z paradajky sa jej nepretlačila pomedzi bacuľaté prstíky zovreté do pästí. „Bolo to hrozné. Ja viem. No už je to vporiadku.“ Obzrela som sa na svoju nevlastnú matku, ktorá si stále sala krv z prsta a pochybovačne na mňa hľadela. „Sawyer, Sawyer LeGrande,“ opakovala som, ako keby existovala možnosť, že si bude myslieť, že je tu nejaký iný Sawyer, o ktorom hovorím. „Bol priprístroji na mrazené ovocné nápoje.“

Soledad chvíľu spracovávala informáciu a potom sa spýtala: „Aká príchuť?“

Zažmurkala som na ňu. „Aká príchuť?“

„Áno, na to sa pýtam.“

„Čo je to, dočerta, za otázku?“

„Dávaj si pozor na jazyk,“ pripomenula mi. Previnilo som sa pozrela na Hannah. Moje dieťa sa už batolilo a bľabotalo. Celý svet okolo seba hltalo s ohromnou lačnosťou a ja som vedela, že je len otázkou času, než sa dostane do škôlky a začne sa pýtať učiteľky, prečo je olovrant na hovno.

„Prepáč,“ zamrmlala som a vlepila jej bozk na teplú páperovú hlavičku, pričom mi stihla po tvári rozmazať kúsok paradajky. „Tvoja mama je nevychovaná.“

„Vynechala si vyučovanie?“ zaujímala sa Soledad a ja som mala chuť jej bez okolkov oznámiť, kam v tej chvíli patrila škola na mojom zozname priorít, keď zrazu vošiel zadnými dverami môj brat a tesne za ním ich zatvoril otec. Vtedy som si uvedomila, žepopoludní mali stretnutie manažérov.

„Dámy,“ oslovil nás Cade, hodil na mňa krátky pohľad azamieril rovno k chladničke. Kedysi patril do stredoškolskéhofutba>17

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 17


lového tímu, no ešte stále sa kŕmil, ako keby musel naberať na váhe

kvôli hre. „Dnes ráno som videl v telocvični Aarona.“

Ignorovala som ho rovnako ako odkaz na môjho frajera. Tvárila som sa, že som to nepočula. „Vedel si, že Sawyer sa vrátil?“ vybehla som naňho. Nechcela som, aby to znelo tak šialene, ako som sacítila – takmer hystericky. Zhlboka som sa nadýchla a nadhodila si Hannah na boku. Pokúšala som sa zabrániť tomu, aby somvzkyela.

„Tak vedel si to?”

„Nie,“ okamžite to poprel Cade a vzápätí odvrátil odo mňapohľad. Na šiji ma zasvrbelo. Cade sa sústredil na obsah chladničky, ako keby tam dávali niečo zaujímavé.

„Vypili ste všetky pomarančové džúsy?” prehodil namrzene.

„Kincade, znova sa ťa pýtam...“

„Čo?“ ozval sa Cade podráždene. „Nevedel som, že...“

„Cade!“

„Reena!“ Otec sa postavil medzi nás, ako keby sme mali sedem a dvanásť, a nie osemnásť a dvadsaťtri, a ja som sa chystalavytiahnuť nejaké neslušné ťahy, ktoré robievajú malé sestričky svojimbratom, vrátane takého kopu do holennej kosti alebo úderu do zadnej časti hlavy. Pritom som tu stála a na rukách držala svoje vlastné dieťa. „Dosť,“ zakročil otec a obrátil sa na Cada. Môj a Sawyerov otec boli priatelia od detstva. Viac než desaťročie vlastnili spoločnú reštauráciu a boli aj krstnými otcami svojich synov. Neexistovala možnosť, že by Sawyer LeGrande prekročil hranicu štátu Florida a otec by o tom nepočul.

„A čo ty?“ dožadovala som sa odpovede, pričom som sa snažila udržať si hlas pokojný. Vlasy na spánkoch už otcovi šediveli.Hannah sa mi v náručí nespokojne vrtela. „Musel si to vedieť.“

Prikývol. „Áno,“ priznal a pritom sa pozeral priamo na mňa. Jednu vec nikdy nerobil – neklamal.

KATIE COTUGNOVÁ

18

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 18


„A ty si mi to nepovedal?“

Chvíľu len premýšľal a mlčal. Košeľu mal premočenú lejakom. „Nie,“ prehovoril, až keď bol pripravený. „Nepovedal.“

Nič z toho nebola pre mňa nová informácia, ale aj tak som to vnímala ako úder. Niečo, čo sa vyznačovalo fyzickou silou, obliečka na vankúš naplnená mincami alebo Bohom zoslaná štyridsaťdňová potopa. „Prečo nie?“ Potrebovala som to vedieť a môj hlas znel oveľa smutnejšie, než som zamýšľala.

„Reena...“

„Soledad, prosím.“

„Nepovedal som ti to, lebo som dúfal, že tu nezostane,“ pomaly vyšiel s pravdou von a bol až stoicky vyrovnaný.

Aha.

Všetci traja na mňa pozerali a čakali. Soledad mala rukupritlačenú na srdce. Cade stále stál vedľa chladničky, veľký a svalnatý, ostražitý.

„Džúsy sú vo dverách chladničky,“ povedala som nakoniec avyniesla som Hannah na poschodie, aby si zdriemla.

19

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 19


4

Predtým

„Na toto sme príliš staré,“ vyhlásila Allie. Celé predpoludnie sme

zabili na hojdačke v najvzdialenejšom kúte bezchybného priestranného zadného dvora jej rodičov. Len my dve. Tak ako obvykle.

Keď sa zaklonila najviac, ako mohla, jej vlasy farby dozretéhoobilia sa treli o trávu. „Jasné, že sme na to už príliš staré,“ súhlasila som.

So zohnutými kolenami som ležala dolu hlavou na plastovej šmyk -

ľavke. Rukami som bez úspechu tápala po púpave alebo nejakejburine, ktorú by som mohla vytrhnúť.

Allin otec bol fanatik na trávnik. V to leto sme mali pätnásť,nemohli sme ešte šoférovať, ale neustále sme sa doprosovaliniekoľkých Alliných starších kamarátov, aby nás zviezli. „A práve o tom to je. Sklapni a hojdaj sa.“

„Fajn,” zasmiala sa. „Možno sa budem.“

Po chvíli premýšľania potriasla zaklonenou hlavou a znovanavrhla: „Nechceš ísť na kávu?“

Zamračila som sa. O chvíľu bude príliš horúco, aby sme tuzostali takto ležať. Lenže skutočný dôvod, prečo chcela Allie ísť na

20

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 20


kávu, bol ten, že jej priateľka Lauren Wernerová pracovala vkaviarni Bump and Grind a rozdávala ľadovú mokka kávu zadarmo.

Neznášala som tú jej odvahu. „Ty chceš ísť na kávu?“

Allie to sekundu zvažovala, oči sa jej za obrovskými slnečnými okuliarmi s korytnačím rámom zúžili do štrbiniek. „Nie,“ vzdala to nakoniec, ale vydala zo seba povzdych, ktorým naznačila, že som ju do toho rozhodnutia prinútila. „Ja len chcem ísť niekam inam.“

Chystala som sa navrhnúť skorý film alebo radšej kávu vkníhkupectve, keď sa v posuvných dverách do kuchyne objavila Allina mama. Vlasy mala rovnako perfektnej blond farby ako jej dcéra, len s tým rozdielom, že boli krátke, praktické.

„Dievčatá?“ zavolala na nás, opretá o zárubňu, pričom sa prstami bosej nohy škrabkala na kolene. „Upiekla som mafiny, ak ste hladné!“

„Nechceme ich,“ odmietla Allie rázne. „Sú s ľanovýmisemiačkami,“ stíšila hlas.

„Nehovor jej to!“ zakričala pani Ballardová. Uši mala akonetoier. „Nie sú. Len skús jeden, Reena.“

„Dobre,“ súhlasila som po chvíli. Vždy som sa snažila byťpríjemná a aj tak som musela na záchod. Zosunula som sa dolu chrb - tom po šmykľavke a cez hlbokú, jasnú zeleň trávy som sa vybrala k domu. Už takto skoro ráno bola horúčava ani stena zo sirupu. „Idem.“

„Zober aj karty!“ zavolala za mnou Allie a tak naše žiadne asúčasne všetky plány na opustenie dvora zostali zabudnuté. V to leto sme hrali iba kartové hry, aké hrávajú staré dámy: bridž a pinochle, euchre a srdcia. Práve to nás Allie nútila robiť. Bola to posledná vec z dlhého radu po sebe idúcich liet na témy, ako napríkladFrancúzske zapletanie vrkôčikov alebo Filmové umenie KatharineHepburnovej. „A papier s perom!“

21

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 21


„Ešte niečo,“ vrhla som na ňu pohľad cez plece, „vaševeličenstvo?“

Allie sa zazubila najširším a najbláznivejším spôsobom a potom hodila jednu zo svojich vyzutých gumených šľapiek mojímsmerom. „Prosíííím.“

„Uvidíme.“

Vycikala som sa a zobrala z Allinej izby karty. Na bielizníku som zbadala jej kozmetický kufrík, tak som ho otvorila aprehrabávala som sa v ňom. Chcela som si požičať lesk na pery Risky Business, o ktorom som vedela, že si ho Allie kúpila začiatkom týždňa v obchodnom dome. Vytiahla som nejaké očné tiene a zopár tampónov, ale stále som ho nevidela. Chystala som sa to vzdať, keď sa mi prsty obkrútili okolo matného striebornéhopolmesiaca na tenkej retiazke. Bez zaváhania som ho spoznala, tak - isto ako spoznávate svoju vlastnú tvár v zrkadle. Bol to prívesok Sawyera LeGranda.

Od prekvapenia som zažmurkala a prehltla. Stála som tam, ani neviem ako dlho. V pozadí ticho hučala klimatizácia a moje bosé nohy sa vnárali do svetlosivého koberca siahajúceho od steny k stene. Bol nový, ešte s vákuovými značkami od Ballardovejupratovacej služby vo Valencii. Nakoniec som vyšla von a prešla popri pani Ballardovej, ktorá držala papierový tanier s dvomačučoriedkovými ľanovými mafinami. Myšlienka na ne náhle spôsobila, že mi prišlo nevoľno.

Blížila som sa a Allie na mňa zdvihla zrak. Práve visela nakrúžkoch preliezačky. Znova a znova sa kolísala, rovnako ako sme torobili, keď sme boli malé. Opálené nohy vykopávala do výšky. „Kde sú otrávené mafiny?“ podpichla ma. Potom zbadala moju tvár: „Čo je?“

Držala som kývajúcu sa retiazku s príveskom pred sebou, ako keby bol rádioaktívny. „Ukradla si ho?“ dožadovala som sa odpovede a dokonca aj vlastným ušiam znel môj hlas ostro.

KATIE COTUGNOVÁ

22

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 22


Allie sa spustila z preliezačky. Celý jej výraz sa zmenilspôsobom, ktorý som nikdy predtým nevidela. Bol takmer obviňujúci – bezpečnostné mreže spustené. „Hrabala si sa mi vo veciach?“osoila sa na mňa.

„Čo či som robila?“ zarazila som sa. Chodili sme si navzájom do vecí stále, bez problémov. Allie by mohla vymenovať obsahvšetkých mojich zásuviek odvrchu až dole. „Hľadala som RiskyBusiness.“

Allie zažmurkala. „Ach,“ zrazu to pochopila a už zasa vyzerala normálne. Tubu s leskom vylovila zo zadného vrecka svojich šortiek. „Tu je.“

„Vďaka.“ Pretrela som si leskom pery, ale stále som na Allie uprene hľadela. Strieborný mesiac sa odrazil od mojich hánok, a keď som jej podala späť lesk na pery, vzala si aj prívesok. Urobila topozoruhodne šikovným ťahom. „Takže?“ domáhala som savysvetlenia. „Ukradla si ho?“

„Či som ho ukradla?“ zopakovala. „Čo si myslíš? Že som nejaká divná kleptomanka?“

„Ako keby si nikdy predtým nič neukradla.“

Allie naklonila hlavu na stranu, akože Bod pre teba. „Vskutočnosti som ukradla ten lesk na pery,“ priznala sa.

„Čože?“ ohromilo ma to. „V obchodnom dome? Myslela som si, že si zaň zaplatila.“

„Len som ti povedala, že som to urobila.“ Mykla plecom. „Ukradla som ho, keď si skúšala voňavky.“

Preboha! Prudko som sa posadila doprostred trávnika a hodila sa dozadu. Pozerala som sa na nemilosrdne jasnú oblohu. Vzduch voňal studenou sprchou. „Musíš s tým prestať.“

„Ja viem,“ uznala Allie a ľahla si vedľa mňa. Ani jedna z nás chvíľu nič nehovorila. Počula som škvŕkanie v Allinom bruchu a slabé bzučanie osy niekde nablízku.

23

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 23


„Al,“ skúsila som to znova. Snažila som sa, aby môj hlas znel pokojne. Nechcela som, aby pôsobil hystericky, aj keď som sa tak cítila. Od našich štyroch rokov bola Allie mojou najlepšoukamarátkou. „Kde si zobrala ten prívesok?“

Allie si povzdychla na znak, že na mňa máva bielou vlajkou. Ako keby som sa chystala mučením z nej dostať pravdu a onapovažovala za jednoduchšie povedať mi ju dobrovoľne.

„Neukradla som ho,“ hlesla.

Cítila som, že zo mňa uniká vzduch a chytá ma závrat, hoci som ležala na zemi. „Nemyslela som si, že si ho ukradla,“ povedala som, a keď mi to vyšlo z úst, uvedomila som si, že to bola pravda. „Dal ti ho on?“

Allie prikývla. Pretočila sa na bok a oprela sa o svoj ostrý lakeť, aby mi videla do tváre. „Chcela som ti to povedať,“ vyšlo z nejnakoniec. „Len som nevedela ako.“

Dlane som si pritlačila na oči. Farby mi pod tlakom rúkvybuchovali ako ohňostroj, akoby mi niečo odpálili vnútri hlavy.

„Sawyer LeGrande ti dal ten prívesok,“ zopakovala som atakmer som sa rozosmiala, tak absurdne to znelo, keď som to vyslovila nahlas. „Odkedy sa stretávaš so Sawyerom LeGrandom?“

Znova to ostrie v mojom hlase, tá šialená prenikavosť, no Allie len mykla plecom. „Pár týždňov?“

„Pár týždňov?“

„Tri?“

„Tri?“ Rýchlo som sa posadila, teraz sa mi naozaj točila hlava. Vo dvore bolo veľmi, veľmi horúco. „A my o tom hovoríme až teraz?“

„No tak, Reena,“ ohradila sa Allie, vstala, líca mala červené a v hlase náznak výzvy. „Ako keby si bola ten najjednoduchší človek na svete, ktorému sa isté veci hovoria ľahko. Špeciálne takéto.“

„To nie je pravda,“ odmietla som to prijať. „Nie je to pravda a nie je fér...“

KATIE COTUGNOVÁ

24

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 24


„Prepáč,“ okamžite to oľutovala, keď prehodnotila, čo mi práve povedala. „Máš pravdu. Je mi to ľúto. Mala som sa ti o tom zmieniť.“

„Mala si sa mi o tom zmieniť?“

„Dobre. Môžeš, prosím, prestať opakovať všetko, čo poviem?“

„Ja ne...“ zastavila som sa práve včas. „Al, toto nie je nejakýhocijaký človek, toto je Sawyer Le...“

„Čo chceš vedieť?“

Čo chcem vedieť? Zízala som na ňu s otvorenými ústami, hlúpo. Nemala som predstavu, čo sa jej mám spýtať. Absurdne a s akousi panikou som cítila, že by som sa mohla rozplakať.

„No tak,“ jemne sa mi prihovorila Allie a po chvíli ma drglakolenom. Neznášala, keď boli na ňu ľudia nahnevaní, nezvládala to. „Nepozeraj sa tak na mňa.“

„Nepozerám sa na teba vôbec nijako,“ zaprotestovala som. „Ja len... na teba pozerám.“

„Tvoja tvár robí takú smiešnu vec.“

„To nie, nerobí!“ zasmiala som sa trochu divným štekotom, ktorý sa vôbec nepodobal môjmu normálnemu smiechu a nehodil sa ku mne. „Presne takto normálne vyzerám.“

„To nie je tak, ako si myslíš,“ húdla si svoje. „Prestaň. Len sa stretávame. Kamaráti sa s Lauren. Raz som ho videla v kaviarni Bump and Grind a spýtal sa, či by som nechcela, veď vieš...“

„Či by si nechcela čo?“

„Či by som si s ním nechcela niekedy vyjsť! O nič nejde.“ Zrazu sa mi Allie prizrela z väčšej blízkosti, ani čo by jej práve niečodochádzalo. Špičky uší mala červené od slnka. „Nie si naštvaná, však nie?“ skrslo v nej podozrenie. „Ja viem, že sme vždy vtipkovali o tom, aký je príťažlivý a tak, ale ty vlastne nie si... Myslím tým, že tinaozaj nezáleží...“

„Nie,“ prerušila som ju. Mala som pocit, že dostatočnýmdôrazom sa oslobodím od lži a nejako sa mi ju podarí premeniť nakú>25

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 25


soček pravdy. Lenže hlboko vo svojej duši som vedela, že pravdu

má Allie. Bola som známa tým, že som si svoje pocity nechávala

pre seba. Ak si Allie nevšimla, ako veľmi veľa – nesmierne veľa –

toho cítim, nech už to bolo čokoľvek, čo som cítila k Sawyerovi,

potom to zrejme bola moja chyba. Nikdy som to nedala najavo.

Bolo však už príliš neskoro povedať jej to, hoci sme spolu sedeli na ich dvore rovnako ako stovky iných letných rán. Rozhodne už bolo neskoro, ak si Sawyer vybral ju. A ak si už vybrali jedendruhého. Jediná vec, ktorú som mohla v tej situácii spraviť, boloochrániť samu seba lžou.

„To je v poriadku,“ prinútila som sa dostať zo seba a nenútene som pokrčila plecami. „Vy ľudkovia by ste mali robiť čokoľvek, čo vás robí šťastnými.“ Asi som mala pokračovať a ponúknuť im pomoc pri výbere čínskeho porcelánu na ich svadbu, alebo niečo podobné, ale vďaka Bohu v sieťkových dverách znova stála pani Ballardová. Jej hlas znel cez prázdny dvor ako klaksón. „Dievčatá!“ skríkla tentoraz nahnevane, netrpezlivo. Premýšľala som, koľko toho počula. „Chcete ich, alebo nie?“

„Nechceme, mami!“ zarevala Allie a potom sa s očakávaním obrá - tila späť na mňa. Ibaže ja som už bola na nohách a oprašovala som si šortky, pričom som si na tvár nasadila masku nenútenosti aumelého pokoja.

„Ja si dám,“ ozvala som sa, aj keď som na mafiny vôbec nemala chuť. Prešla som cez trávnik, zatiaľ čo mi slnko pražilo na tmavú clonu z vlasov. „Idem!“ zakričala som a nechala som tam Allie samu.

KATIE COTUGNOVÁ

26

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 26


5

Potom

Bol večer a Hannah som uložila spať. Vzápätí som zablúdila naprízemie. Myslela som si, že by som si mohla na dvore na piknikovom

stolíku prečítať nejaké veci do školy. Vonku však bolo mokro,bahnisto, vzduch bol plný komárov. Ak mám byť úprimná, nebolo to

horšie než v akúkoľvek inú noc a aj tak som sa cítila medzi múrmi

nášho domu príliš stiesnene.

Po večeroch som tam trávila dosť veľa času, jedno ucho vždynastražené, či nezačujem Hannah. Nohy som si vyložila na taburetku. Hore kmeňom pomarančovníka cupkala zvláštna jašterica. Vlhký vzduch vlnil stránky knihy. Mala som v pláne robiť si domáce úlohy alebo sa preklikávať cez Facebook, prípadne sa rozprávať so Soledad, pokiaľ bude zhovorčivá. Niekedy som tu zvykla písať, ešte predtým, než som to napokon vzdala a prestala sa trápiť – prázdna bielaobrazovka ako obžaloba od osoby, ktorou som bývala na strednej škole, pripomienka všetkého, čo som sa chystala urobiť, no neurobila som.

Večer ma otec prevalcoval, ale potom už tvrdo pracoval vzáhrade, ktorú udržiaval, odkedy sme boli ja a Cade deti. Zbavoval

27

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 27


svoje paradajkové priesady vošiek a popritom počúval SarahVaughanovú, ktorej hlas prichádzal cez kuchynské okno. V záhyboch

dlaní mal prilepenú zem.

Takmer som sa vrátila späť, len aby som sa vyhla ďalším konfliktom. Ešte stále som bola na otca nahnevaná, totálne, ale to nebol celý príbeh, ani zďaleka nie. Od prvej sekundy, čo som sa na otca pozrela, vedela som, že Sawyerov návrat znamenal preňho nevy - hnutnosť odkryť všetky druhy nechutností. Už len stáť vedľa neho pre mňa znamenalo, že ma nanovo zasiahne dôverne známa páľava frustrácie a hanby. Na okamih som mala znova šestnásť, bola som tehotná a cítila sa beznádejne. Všetky moje starostlivo vypracované plány do budúcnosti sa rozptýlili do neznáma.

No aj tak: to bolo predtým.

„Ako to ide?“ trúfla som si prihovoriť sa mu a prešla cez terasu, aby som bola k nemu bližšie. Pod nohami som cítila teplú bridlicu.

Otec sa na mňa pozrel, no vzápätí sa vrátil k svojim vysokým, vytiahnutým rastlinám. Doktor mu povedal, že záhradníčenie je dobré na jeho srdce, hoci to nebol dôvod, prečo sa mu venoval. „Dobre, povedal by som.“ Povzdychol si a bruškom palca pretrel pichľavý zelený list. „Obávam sa, že by mohli začať hniť.“ Pozerala som sa, ako sa presúva k jasnožltým cukinám. Na záver, rovnako ako vždy, sa postará o Soledadine ružové kríky. Prestrihá ich, aby nemohli prerásť múry domu a prevziať nad nimi kontrolu, podobne ako v rozprávke.

Kedysi sme tu mali aj nadzemný bazén, ale otec ho zrušil, ešte keď sme boli malí, pričom nám ako dôvod uviedol náklady na údržbu a štatistiku utopených detí. „Okrem toho,“ dodal, „Roger a Lydia sú šťastní, keď vás majú pri sebe. Môžete použiť ich bazén, kedykoľvek budete chcieť.“

Skutočne, keď sme boli malí, s Cadom sme tam trávili celéhodiny. Skákali sme z mostíka a metali kotrmelce do jasnomodrej

KATIE COTUGNOVÁ

28

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 28


vody. Pokúšala som sa predstaviť si, aké by to bolo, keby sme sa tam

ukázali s Hannah, obe oblečené v plavkách. Prišli sme si zaplávať.

Možno by stálo za to vidieť ten výraz na Lydiinej tvári.

„Čo sa deje?“ prerušil otec moje úvahy, zatiaľ čo sa pustil do práce na paprikách. Záhradné nožnice mu šikovne cvakali v ruke.

Spamätala som sa. „Hmm?“

„Uškŕňaš sa.“

„Aha.“ Nevšimla som si, že sa pozerá. Niečo mi hovorilo, že on by sa tak nebavil na mojej predstave, ako sa na nej bavím ja.„Neuvedomila som si to.“

Keď som otcovi povedala, že som tehotná, celých jedenásť týž - dňov sa so mnou nebavil. Vinila som ho z toho len málo. Jeho vlastní rodičia zomreli, keď mal sedem rokov. Vychovali ho mníšky vo farnosti Saint Tammany Parish v Louisiane. Mal v úmysle stať sa kňazom. Teda až do chvíle, keď stretol moju mamu. Ešte aj dnes sa každý prvý piatok spovedá a pod košeľou nosí medailón svätého Krištofa. Vo svojom srdci je hudobník, ale vo svojej duši ešte stále ten najúprimnejší miništrant. Fakt, že ma neposlal preč, donejakého ženského kláštora, až kým neporodím dieťa, bolpravdepodobne dôkaz milosrdenstva Boha, ku ktorému sme sa doma vždy modlili.

Odkedy sa narodila Hannah, bolo to medzi nami lepšie. Vlastne skôr som mala podozrenie, že to bolo preto, lebo po pôrode som nebola taká viditeľne, agresívne veľká. Za posledný rok, alebo tak nejako, sme s otcom dosiahli neľahký druh prímeria. Napriek tomu hnev, ktorý mal vyhradený pre Sawyera, bol takmer bezodný. Preto ma neprekvapovalo, že ma ním odvtedy, čo sa môj vychýrený frajer vrátil, priam zaplavoval.

Pokánie. Spravodlivosť.

„Chcela som si tu chvíľu čítať,“ povedala som nakoniec, lebo mi nenapadlo nič lepšie. V ruke som stále zvierala učebnicu.

29

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 29


Otec sa zamračil. „Na to je už tma, Reena.“

Choď preč, myslel si v skutočnosti. Neviem, prečo som mala pocit, že to musím skúsiť:

„Je tma aj na zbieranie vošiek,“ podotkla som.

Znova si vzdychol, alo keby som bola náročky tvrdohlavá a ešte aj strácala zmysel pre správnu mieru. „Dobre,“ ozval sa po chvíli, a keď sa konečne obrátil čelom ku mne, bolo naokolo tak ticho, že som počula nekonečné syčanie zavlažovača vedľa u susedov.„Uznávam, máš pravdu.“

KATIE COTUGNOVÁ

30

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 30


6

Predtým

„Pokašľala som to,“ ozvala sa Allie, len čo som zdvihla slúchadlo. Jej

číslo sa objavilo na displeji telefónu po prvý raz takmer po týždni.

Sedela som na posteli a čítala som si časopisy o cestovaní, ktoré mi

Soledad doniesla z knižnice. Predstavovala som si, ako putujem po

trhoch v Provensalsku alebo ako sedím na pláži v zátoke Kauai.

„Rozhodne ti dlhujem telefonát.“

„Vybodni sa na to,“ vyhlásila som, aj keď to fakt trochu pokaš - ľala. Bol koniec leta. O pár dní sme mali nastúpiť do druhéhoročníka. August odskackal do nenávratna v akomsi podivnom,osamelom stave prázdnoty. Hrala som nechutne veľa solitairu na počítači a trávila som mnoho času sama. „Si zaneprázdnená. Chápem.“

„Nie, som skôr príšerná. Zúfalo sa mi po tebe cnie. Príď. Moji rodičia majú dnes večer nejakú právnickú benefičnú záležitosť. No tak,“ presviedčala ma, keď som zaváhala. „Pripomenie ti to, ako veľmi ma máš rada.“

Chvíľočku som si myslela, že ju zruším, poviem jej, že už mám iné plány, a strávim ďalšiu noc pozeraním repríz televízneho seriálu

31

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 31


Právo a poriadok so Soledad. Lenže nakoniec mi to pripadalo ako

príliš pochmúrny spôsob zmýšľania a navyše tiež sa mi po nejzúfalo cnelo. „Dobre,“ súhlasila som napokon. Dočítala som časopis

Travel + Leisure a hodila som jeho lesklé stránky na podlahu.

„Prídem.“

Viezla som sa na bicykli cez známe ulice, ktoré viedli k domuAlliných rodičov. Všetko naokolo bolo zelené a vlhké, až topripomínalo vzdialené dažďové lesy. Pneumatiky sa mi šmýkali po asfalte.

Keď som dorazila k domu, oprela som bicykel o múr garáže, a kým

som čakala na Allie, aby mi otvorila dvere, nevdojak som siškriabala štípanec od komára, ktorý som zacítila na kľúčnej kosti.

Namiesto Allie mi otvorila Lauren Wernerová.

„Serena!“ oslovila ma hlasom, ktorý mi pripomenul ovocnéžuvacie cukríky – znel kyslo a akosi lepkavo, nebolo v ňom ničprirodzené. „Nevedela som, že prídeš.“

Chvíľu som na ňu uprene hľadela, na jej vypasovaný top amedovohnedé vlasy. „Ahoj,“ zmohla som sa konečne na slovo. Ja som mala na sebe elastické džínsy zrolované tak, aby vyzerali ako capri nohavice, a biele tričko značky Hanes, ktoré mohlo v istom období pokojne patriť aj môjmu bratovi. Obuté som mala obyčajné letné topánky s drevenou podrážkou. „Ani ja som to netušila.“

„Allie je niekde nablízku,“ oznámila mi a voviedla ma dovstupnej haly, ako keby to bolo miesto, kde som ešte nikdy predtýmnebola, a teda som potrebovala, aby ma niekto navigoval okolo kúpeľne a ukázal mi, kde si mám zavesiť svoj imaginárny kabát. Nemo som ju nasledovala. V obývačke bolo asi pol tucta deciek, ktoré som poznala zo školských chodieb. Chodili možno o ročník alebo o dva vyššie – dievča z hodín chémie a chalan, ktorý pracoval za kasou v Bump and Grind. Zopár ľudí som si všimla ponevierať sa po kuchyni. Určite to nebola žiadna veľká párty, ale aj tak som sa

KATIE COTUGNOVÁ

32

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 32


tam cítila ako vo sne, niekde, kde to poznáte, ale kde to náhlevyzerá pozoruhodne inak. Všetko tak o stupeň alebo dva viac na sever.

„Zakaždým zabudnem, že vy dve ste kamošky.“

„Uch, hej,“ zamrmlala som neurčito a usilovala som sa čonajviac ignorovať všetky spôsoby, ktorými sa Lauren vedela prejaviť ako mrcha. Klíma nefungovala, vzduch v chodbe bol vlhký aodudivo rybací. „Áno, sme kamošky.“

Práve vtedy sa objavila Allie a celá červená sa na mňa zubila. Štíhle paže mi bleskurýchlo hodila okolo krku. „Ahoj!“ privítala ma a v tej sekunde vyzerala taká šťastná, že ma vidí, až som zabudla na svoje pocity a tiež som sa na ňu usmiala. To bola presne tá vec na Allie, jeden z dôvodov, prečo som ju mala tak rada. Keď z vásurobila objekt celej svojej desivej kinetickej energie, cítili ste sa, ako keby ste sa vyhrievali v lúčoch slnka. „Si tu!“

„Som tu,“ prisvedčila som a dovolila som jej, aby sa so mnou dookola točila na podlahe a poskakovala ako v nejakom rituálnom tanci. „Vieš,“ ozvala som sa, keď sa upokojila, lebo zhodnotila, že tancovania bolo dosť, a začala ma nežne ťahať po chodbe. „Aspoň si mi mohla do telefónu spomenúť, že vo vašom dome bude asipolovica školy. Bola by som si dala, veď vieš, sprchu.“

„O čom to hovoríš?“ nechápavo sa zamračila. „Vyzeráš rozkošne.“

„Vyzerám na dvanásť.“

„Vyzeráš bohémsky a trendovo.“

„Okej,“ odfrkla som si. „Nevyzerám ani bohémsky, ani trendovo...“

„Ahoj, Reena.“

Zľakla som sa. Rozhliadla som sa okolo a pokúsila sanevydýchnuť príliš počuteľne. Bol to Sawyer, stál za mnou, v džínsoch a tričku, s koženými šnúrkami ovinutými okolo zápästia. Plastový pohár, ktorý práve držal v ruke, si pritisol k perám. „Ahoj,“ odzdravila som.

33

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 33


Vídala som Sawyera dosť často. Buď sa flákal po reštaurácii, alebo v nedeľu sedel pred nami v kostole, prípadne mu u nás môj otec dával lekcie hudby. Nech som o ňom akokoľvek veľa premýšľala – a premýšľala som o ňom veľa –, bola som len primerane zbehlá v tom, ako sa udržať pohromade, keď bol práve niekde nablízku. Dokonca som si dávala pozor, aby som mu nepodala ruku. Vdôsledku toho bol môj život absolútne neznesiteľný.

Nikdy predtým som ho nevidela v kuchyni u Allie. Ešte nikdy som ho nevidela, ako svoje rameno ležérne posúva okolo jej pliec, pričom sa rukou prehrabáva v jej jemných vlasoch. Keď som topozorovala, cítila som sa spomalená a ubolená, ako keď sa vám práve trhá sval. Nemala som potuchy, kam by som sa mala pozerať.

Nakoniec na tom ani nezáležalo, pretože vzápätí ju už viedol preč bez toho, aby som mala šancu aspoň sa o to pokúsiť.Jednoducho urobil krok späť a ona ho nasledovala ako magnet alebovysokofrekvenčný zvuk.

„Daj si niečo na pitie a príď do suterénu,“ zavolala na mňaroztržito. „O minútku hráme fľašu.“

A bola preč.

Chvíľu som tam postávala. Usilovala som sa vyzerať veľmi, veľmi pokojná. Napokon som okolo dvoch dievčat pri kuchynskej linke prekĺzla cez posuvné dvere a krytú terasu na dvor. Vyhýbala som sa osvetleným častiam, ktoré ožarovali lampy v zadnej časti domu. Vybrala som sa rovno k hojdačke, mokrej odpopoludňajšieho dažďa. Vzduch bol stále taký vlhký, že ste mali pocit, akoby ste vdychovali pavučiny.

Sadla som si.

Nebola som plachá. Naozaj nikdy som taká nebola. Len som nevedela, ako to robiť, to je všetko. Zvonenie a švitorenie strednej školy. Vlastne viac než len to, ani som sa to nechcela nijako zvlášť naučiť. Celý život ma Cade podpichoval pre moju totálnu neKATIE COTUGNOVÁ

34

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 34


schopnosť mať súčasne viac ako jedného či dvoch priateľov. Desať

minúť v Allinej preplnenej kuchyni vo mne zanechalo pocit, že sa

nejaké divé zviera dostalo do úplne cudzieho prostredia, akonaríklad tiger do tundry alebo tučniak do lesa. Nebola som anineobľúbená. Bola som len... nepripravená.

Bolo to iné, keď som mala po boku Allie, ktorá mi pomáhala vybojovať moje bitky. Ako som tam sedela, spomínala som. Keď som cítila, že mám zviazaný jazyk, ona sa dokázala postarať o všetko rozprávanie, lebo vedela nahlas vyjadriť pocity za nás obe.

Reena a ja si myslíme, že ten f ilm bol hlúpy. Reena a ja by sme rady išli... Vtom ma prepadla myšlienka, že nemá čas ani trpezlivosťrozoberať moje mlčanie a na dôvažok si prisvojila človeka, ktorého som chcela najviac na celom šírom svete.

Bola to moja vina, pomyslela som si, a pomaly som sa hojdala sem a tam, bez nejakého dlhodobejšieho plánu. Nevedela som, ako sa otvoriť ľuďom. Netušila som, ako sa stať typom človeka, ktorý by to vedel spraviť. Nedokázala som prísť na to, ako Allie...

„Čo tu robíš?“

Sawyer sa sem prikradol cez vlhký šumiaci trávnik. Ruky mal vo vreckách. Nevidela som ho prichádzať. Tiež sa musel pohybovať mimo svetiel.

„Ehm,“ tápala som po prijateľnom zapretí, ale žiadne somnenašla, tak som sa musela uspokojiť s pravdou: „Skrývam sa.“

Sawyer zdvihol obočie a zostal stáť pri šmykľavke. Bol bosý.Vyzeral uvoľnene ako niekto, kto si nedbanlivo nažíva vo vlastnom tele a takisto používa svoje svaly a kosti. „Pred niekým konkrétnym?“

Pred každým, objektívne povedané, ale nemala som pocit, že by som to mohla povedať Sawyerovi LeGrandovi. Namiesto toho som celá zablokovaná vyhŕkla: „To je veľmi dobrá otázka.“

„Okej.“ Sawyer sa posadil vedľa mňa na hojdačku a mierne sa na nej pohojdával. Dlhé nohy mal pod ňou skrčené rovnakopriro>35

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 35


dzene, ako keby sme to robievali často. „Zle sa schovávaš, lebo som

ťa hneď našiel.“

„Hľadal si ma?“ vyhŕkla som, a skôr ako mohol odpovedať, som dodala: „Nebrala som to ako hru.“

Sawyer to zvážil. „Nie,“ povedal nakoniec. „Asi nie.“ Chvíľku sa potichu hojdal. Nikdy predtým sme neboli takto sami. „Toto zrejme nie je tvoje prostredie, čo?“ odhadol ma.

„Čo ako?“ spýtala som sa naschvál nechápavo. Pocítila som, ako sa mi v reflexe narovnala chrbtica. Zasiahol ma príliš blízko tepny. Končeky prstov som pevne skrútila okolo hrany hojdačky. „Decká sa bavia?“

Sawyer sa zasmial. Vyzeralo to, akoby oceňoval, aká som bystrá, alebo ako keby som mohla mať tajomstvo, o ktoré sa s nímpodelím. „To nie je to, čo mám na mysli. Banda lenivcov flákajúcich sa naokolo. Neviem. Lauren Wernerová.“

Získal si moju pozornosť, ako keby ju doteraz nemal. Trochu som prižmúrila oči a snažila som sa odhadnúť výraz jeho tváre. Bola tu frustrujúca tma – isteže, vynikajúca kvôli napätiu –, no ja som ho za každú cenu chcela vytiahnuť na svetlo a len... sanaňho pozrieť. „Myslela som si, že ty a Lauren Wernerová ste priatelia.“

Sawyer mykol plecami. „Sme, asi. Ale ona je... Chcem týmpovedať...“ zmĺkol. Vyzeralo to, že o tom premýšľa a zatiaľ nie je úplne rozhodnutý, koľko toho chce priznať. „Veď vieš.“

„Tak to naozaj, naozaj viem,“ povedala som a spôsob, akým som to predniesla, ho rozosmial. Uškrnula som sa. Usilovala som saspomenúť si, kedy naposledy som ho rozosmiala – určite to bolo dávno. Asi keď sme boli ešte malé deti a pobehovali sme s bratom okolo neho alebo keď sme sa hrali v háji za domom na skrývačku.Zvyčajne im to trvalo celú večnosť, kým ma našli. Striaslo ma. Medzi stromami všetko stíchlo.

KATIE COTUGNOVÁ

36

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 36


Sedeli sme tam ďalšiu minútu a hojdali sa. Za nami som počula kvákať žaby. Vnútri Allinho domu niečo tresklo o dlážku,nasledovala spŕška smiechu. Strhla som sa.

„Už si si niekedy priala, aby si stále mala osem rokov?“ spýtal sa ma zrazu Sawyer. Od prekvapenia som zažmurkala. Mala som pocit, že mi práve otvoril hlavu a pozrel sa dovnútra. Znova som sarozhojdala, vyzula som si topánky a opatrne som šúchala nohami po chladnej, vlhkej tráve. „Nie.“ Hľadieť naňho mi pripadalo zvláštne nebezpečné, rovnako ako hľadieť do slnka. „Len som si vždy priala byť dosť stará na to, aby som mohla odísť.“

Sawyer bol celú večnosť ticho. Nakoniec som sa naňho pozrela a on mi opätoval pohľad. V tej tme zaiskrilo medzi nami niečo zvláštne, nové a osobné. Pohľad príliš dlhý na to, aby to mohla byť náhoda. Prešla ďalšia minúta, než sa usmial. „Nemám slov,“ stíšil hlas a svojím členkom sa náhle dotkol tvrdej hrče môjho holého členka. „Myslím si, že vyzeráš bohémsky.“

„Ja ne...“ vyplašila som sa, ale v tej chvíli tam bola Allie –prechádzala cez trávnik v kalužiach svetla, ktorým sme sa ja a Sawyer vyhýbali ako divadelní herci hľadajúci svoju značku na doskách.

„Tu ste!“ zvolala veselo. Bola taká pekná aj v jednoduchýchdžínsoch a v tielku, kučeravé vlasy starostlivo upravené. Samozrejme, že si vybral ju. „Moji dvaja obľúbenci.“

„Tu sme,“ potvrdil Sawyer s očami zavesenými na mne len ojediný tlkot srdca dlhšie. Potom svoju pozornosť obrátil na Allie. „Reena sa skrýva.“

„To preto, lebo je na mňa naštvaná,“ povedala Allie s citlivosťou border kólie. Siahla po reťazi na mojej hojdačke a trochu ňoupotriasla. Voňala po sladovej malinovke a maminej voňavke.

Sawyer naklonil hlavu nabok. „Neviem o tom, že by bola,“oponoval jej a postavil sa. „Uvidíme sa vnútri.“ Ešte raz sa na mňa rýchlo pozrel. „Neskôr, Reena.“

37

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 37


„O čom ste sa rozprávali?“ obrátila sa na mňa Allie, len čo bol Sawyer preč. Uvelebila sa na hojdačke, kde predtým sedel on, azakrútila sa do kruhu, takže sa reťaz pretočila. Potom sa rozhojdalazávratnou rýchlosťou. „Ty a ten kráľovský chlapec.“

„O ničom,“ povedala som tajnostkársky a mykla som plecom. Trochu prirýchlo som vkĺzla do topánok. Iste to vyzeralo, akoby som sa chystala niekam utiecť. „Chcel len vedieť, čo tu robím.“

Allie sa na mňa pozrela úkosom. Trochu sa zamračila, zrejme celkom neverila, že jej hovorím pravdu. „Čo tu teda robíš?“ chcela vedieť aj ona.

„Vážne?“ zazrela som na ňu. Cítila som, ako mi od hnevuvzplanul v hrudi oheň. „Naozaj vážne?“

Allie zažmurkala, jej doširoka otvorené veľké sivé oči sa zdali nevinné. Na tvári mala ten svoj výraz Neviem, ako sa tá vec dostala do mojej kabelky. Zvyčajne si ho vyhradila pre rodičov a strážnu službu v nákupných centrách. Nepáčilo sa mi, keď ten pohľadnamierila na mňa. „Čo tým myslíš?“

„Tými ľuďmi tu si ma totálne zaskočila!“

V poslednom čase som v nej nenachádzala oporu. Bol to pocit, ako keby som niekde visela a držala sa len nechtami. „Prišla som pozerať televíziu a jesť pizzu alebo robiť niečo podobné, nie hrať fľašu s partiou cudzích ľudí.“

„Nie sú to cudzí ľudia,“ zahriakla ma ostro. V diaľke zablikali žiarivé svetlá. Chvíľu boli tam a zase zmizli. „Všetci sú zo školy.Vedela som, že by si neprišla, keby som ti povedala, že tu budeLauren, takže...“

„Hej,“ prerušila som ju. Nepočúvala ma. „Ja viem. Lenže ja to vnímam inak.“

„No tak, za čo vlastne môžem?“ Allie začínala byť nahnevaná. „Sú to moji priatelia, Reena. Mám ich rada. Nie sú to nejakí zlí, temní ľudia. Sú milí.“

KATIE COTUGNOVÁ

38

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 38


„Nikdy som nepovedala, že nie sú milí,“ bránila som sa. „Nikdy som dokonca nepovedala, že sú dôvodom, prečo si sa toto leto úplne vyparila zo zemského povrchu...“

„Povedala som ti prepáč!“ Hlas mala zrazu silný, takmer jačala. „Keby si mi to mohla prestať robiť také ťažké, keď ťa chcemzahrnúť...“

„Možnože nechcem byť zahrnutá do týchto vecí, Al! Nenávidím to! Ja len chcem, aby sme robili normálne veci, tak ako vždy.“

„Kartové hry a staré čiernobiele filmy?“ Allie sa zamračila. Vzduch páchol po blate a bolo v ňom niečo skľučujúce. Chcela som skočiť na bicykel a uháňať preč. „To je to, čo chceš robiť? Naozaj? Stále to považuješ za zábavné? No tak, Reena,“ drgla do mňa, keď somneodpovedala. „Ľudia ako ty, vy všetci si myslíte, že vy nemáte radi ich.“

„Chcem povedať,“ skúšala som to inak. „že ich všeobecne nemám rada.“

„Veď ich ani nepoznáš!“ vybuchla. Potom zlomyseľne dodala: „Páči sa ti Sawyer.“

Bože, to zabolelo.

„Okej.“ Vstala som, utrela som si dlane mokré od dažďa do zadnej časti džínsov. Pretože ani náhodou, ani náhodou, sme my dve nemali viesť ten rozhovor. Najmä preto, lebo som sa už aj tak cítila dosť divne, osamelo, cnelo sa mi po domove a bola som zahanbená zo všetkého, po čom som túžila a nemala som. Pozrela som sa na rad paliem na hranici pozemku a pokúšala som sa udržať pohromade. Zrazu ešte aj ten dvor bolo cítiť niečím zlovestným. Známe miesta sa mi v tmejavili hrozivé a zvláštne. „Chceš vyhrať túto hádku, Al? Dobre, môžeš ju vyhrať, mne to neprekáža. Uvidíme sa neskôr.“

„Počkaj,“ ozvala sa, náhlivo vstala a nasledovala ma cez trávnik. „Je mi to ľúto. Nechcem byť potvora.“

„Naozaj?“ Zastala som a pozrela sa na ňu, s rukami v bok.Túžila som to celé pretočiť späť ako nejakú nahrávku. Celú noc a celé

39

AKO MILOVAŤ

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 39


toto leto. Len kvôli tomu bizarne sa meniacemu vesmíru. Prevrátiť

ho, aby sa všetko vrátilo do svojich starých koľají tak, ako to malo

byť. Už si si niekedy priala, aby si stále mala osem rokov?

„Nie!“ zvolala. „Snažím sa s tebou rozprávať. Ježišu! Cnie sa mi po tebe! Chcem, aby sme sa spolu bavili.“

„Naozaj?“ zopakovala som chladne a Allie obrátila oči v stĺp. „O čom presne?“

„Neviem.“ Allie pokrčila plecami, celá bezmocná, a štíhle ruky poletovali pred ňou. V tej chvíli mi pripomínala vážku. „Vieš, čo si myslím. On je... Neviem. On nie je taký, ako sme si mysleli.“

„Je to upír?“ spýtala som sa vecne.

To ju nahnevalo. „Dobre,“ odvetila zlostne. „Chceš vyhrať túto hádku ty, Reena? Môžeš ju vyhrať. Potop ma. Lenže ja sa lenpokúšam byť k tebe úprimná. Viem, že si o mne myslíš, že som hrozný človek, a rovnako viem, že si myslíš, že som urobila hroznú vec, lebo som ti ho ukradla, alebo niečo také.“

„Nikdy som nepovedala, že...“

„Lenže urobila som ti láskavosť. Ak nie si schopná prísť k nám domov a hrať fľašu s Lauren Wernerovou, určite by si nezvládla sex so Sawyerom LeGrandom.“

Zatackala som sa. Stála som tam a premýšľala som, veľmi jasne, o slove zdevastovaná.

„Pozri, Reena.“ Len čo to bolo vonku, Allie vedela, žeprekročila hranicu. Nejakú vytýčenú hranicu, ktorá bola označená takzreteľne, že keď ju porušila, naše životy to navždy rozdelilo – na časy, keď sme boli malé deti a keď sme nimi už neboli. Na to, čo bolo predtým a potom. Posledný raz som sa na Allie pozrela a otočila som sa jej chrbtom. Nad hlavou mi zaburácal hrom, hlasno azlovestne. Prichádzala búrka.

„Reena!“ zavolala za mnou Allie oveľa dôraznejšie, ale to som už bola preč.

KATIE COTUGNOVÁ

40

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 40


7

Potom

Jedna vec, ktorú by ste mali vedieť o živote v južnej Floride, je tá,

že kamkoľvek idete, všetko je nasilu klimatizované. Vrátanemodlitební. Keď sme v nedeľu vstúpili do kostola zasväteného Panne

Márii, bolo tam len šestnásť stupňov. A tak je to, odkedy dal Boh

človeku centrálnu klimatizáciu. Na veky vekov, amen.

Sme nábožné rodiny, LeGrandovci a my: krstiny a birmovky, spoločné večere a nedeľné omše. Otec a Soledad sa vzali v tomto kostole. Kým som chodila na základnú školu, pravidelne som sem zašla, aby som zapálila sviečku za mamu. Dokonca ešte aj v mojich najúbohejších, najosamelejších stavoch, rovnako ako v tehotenstve, som tu sedávala hneď za Sawyerovými rodičmi. Každý víkend v siedmej lavici vpravo. Napriek tomu som si myslela, že po tom všetkom sa jeho a moja rodina navzájom milujú a nenávidia srovnakou intenzitou. Vyznávanie viery je len ďalšia vec, ktorú sme vždy robievali spolu.

Práve som Hannine ruky, tučnučké ako také dve klobásky, ledva dostala do svetra, ktorý Soledad doplietla pred necelým týždňom,

41

AKOMILOVATqxp7:sazba 8/1/13 11:10 AM Stránka 41


keď bočným vchodom vošiel do kostola Sawyer, sprevádzanýRogerom a Lydiou. Ruky mal strčené hlboko vo vreck



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist